Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/162/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123210501
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:8123210501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: BAFFI
AGROCORPORATION, s.r.o., sídlo: Areál sušičky tabaku, 930 11 Topoľníky, IČO: 36 248 436,
zastúpeného advokátom: JUDr. Gejza Sidó, sídlo: Komenského 856, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 42
289 572, proti žalovanému: Farma Papín s.r.o., sídlo: Hostovice 177, 067 35 Hostovice, IČO: 36 473
502, zastúpenému advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., sídlo:
Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o zaplatenie 4.791,20 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/162/2023-59 zo dňa 2. mája

2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/162/2023-59 zo dňa 2. mája 2024.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 4.791,20 eur a 12,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4.791,20 eur od
15.4.2023 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; 2, vo výroku II. žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania, o ktorých výške rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.791,20 eur a 12,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4.791,20
eur od 15.4.2023 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný
si u žalobcu objednal dielo v rozsahu dodania prác v poľnohospodárstve. Žalobca po vykonaní diela
žalovanému predmetné práce vyfakturoval, pričom žalovaný svoj záväzok nesplnil riadne a včas, keď

faktúru č. 231000199 zo dňa 31.3.2023 na sumu 4.791,20 eura splatnú dňa 14.4.2023 k dnešnému
dňu nezaplatil.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť, čo odôvodnil tak, že v celom rozsahu
neuznáva a popiera nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.791,20 eur za vykonanie diela – dodanie
prác na kŕmnom voze Faresin Master 1200. Uviedol, že dielo nebolo vykonané riadne, keďže dodaný
šnek mal vady a nefungoval správne. Vady diela reklamoval e-mailom dňa 20.12.2023 a opätovne

dňa 21.12.2023, pričom poukázal na nesprávne technické vyhotovenie šneka, improvizované zásahy
pracovníkov žalobcu, brúsenie hriadeľa a následné zlomenie šneka z dôvodu výrobnej vady. Ďalej
uviedol, že vady diela boli vytknuté bez zbytočného odkladu po ich zistení, boli dostatočne špecifikované
a doložené fotodokumentáciou. Tvrdil, že odstúpil od celej zákazky a vyzval žalobcu na prevzatiešneka a vrátenie uhradenej sumy za šnek, vykonané práce a dopravu, pričom zo strany žalobcu k
vybaveniu reklamácie nedošlo. Faktúru č. 231000199 neeviduje vo svojom účtovníctve, keďže ju z
dôvodu neodsúhlasenia s kompetentnou osobou vrátil žalobcovi, a to aj z dôvodu, že dielo nebolo

vykonané riadne a včas. Ďalej namietal, že s poukazom na § 548 ods. 1 a § 554 ods. 1 Obchodného
zákonníka nárok na zaplatenie ceny diela vzniká až riadnym vykonaním a odovzdaním diela, pričom
medzi účastníkmi neexistuje dohoda, ktorá by sa odchyľovala od zákonnej úpravy vzniku nároku na
zaplatenie ceny diela.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a
to konkrétne faktúry č. 231000199, dodacích listov k faktúre (2x), platobného rozkazu, odporu proti
platobnému rozkazu, e-mailu-reklamácie, opätovnej reklamácie, fotodokumentácie (3 čiernobielych
fotografií), vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 5.2.2024, vyjadrenia právneho zástupcu
žalovaného zo dňa 13.2.2024, rozpisu prác na kŕmnom voze Faresin Master 1200-Farma Papín,
podania označeného ako „Vrátenie faktúry číslo 231000199 zo dňa 6.4.2023 s doručenkou, ako aj

ďalšieho spisového materiálu a zistil nižšie uvedený skutkový stav (ods. 4.1).

4.1. Žalovaný si u žalobcu objednal opravu kŕmneho stroja Faresin Master 1200. Žalobca zrealizoval
objednanú opravu predmetného kŕmneho stroja a tento stroj po oprave žalovanému odovzdal, čo
potvrdzujú dodacie listy zo dňa 6.2.2023 a 23.3.2023. Odplatu za vykonanú opravu vyúčtoval žalobca

žalovanému faktúrou č. 231000199 zo dňa 31.3.2023 sumou 4.791,20 eur splatnou dňa 14.4.2023.
Odplatu za vykonanú opravu vyúčtovanú vyššie uvedenou faktúrou žalovaný žalobcovi doposiaľ
neuhradil.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 261 ods. 1, 7, § 428 ods. 2, 3 § 365 ods. 1, 2, 3, 4,

§ 369 ods. 1, 2, § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 560 ods. 1, 2, 3, 4, § 562 ods. 1, 2, 3
Obchodného zákonníka a žalobe o zaplatenie sumy 4.791,20 eur vyhovel a zaviazal žalovaného na jej
zaplatenie v prospech žalobcu a v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia
vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj na
zaplatenie príslušného zákonného 12,50 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 4.791,20 eura

odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t. j. odo dňa 15.4.2023, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia.

5.1. K tvrdeniu žalovaného, že sa so žalobcom dohodli, že nárok na zaplatenie faktúry, žalobcovi vzniká
až po otestovaní predmetného kŕmneho stroja, pričom k uvedenému otestovaniu malo dôjsť až v jeseni

roku2023,aže uvedenádohodavyplývaajze-mailovejkomunikácie,kdežalobcauvádza,abyžalovaný
„odsúhlasil pracovný list, aby mohol fakturovať, stroj bol odovzdaný predminulý týždeň a odvtedy funguje
bez závad“ uviedol, že z uvedeného e-mailu však žalovaným tvrdené skutočnosti nevyplývajú. Naopak
z uvedeného e-mailu vyplýva, že žalobca žalovanému predmetný stroj odovzdal a tento fungoval po
odovzdaní bez závad. Vyplýva z toho aj tá skutočnosť, že žalovaný mal možnosť po prevzatí stroja si

tento stroj prehliadnuť a otestovať kvalitu opravy stroja zo strany žalobcu. Ak tak urobil až v decembri a
až v decembri žalobcovi reklamoval vady prevedenej opravy, nemôže mu už súd priznať žiadne nároky
z prípadného vadného plnenia žalobcu, a to aj ak by sa preukázalo, že oprava zo strany žalovaného
bola zrealizovaná vadne, keďže žalobca v priebehu tohto konania namietal, že žalovaný nereklamoval
vady opravy bez zbytočného odkladu po tom čo tak mohol učiniť, t. j. bez zbytočného odkladu čo mu

kŕmny stroj bol odovzdaný po oprave zo strany žalovaného.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, ktorým žiadal, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími
dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Svoje odvolanie konkrétne odôvodnil spôsobom
uvedeným v nasledovných odsekoch 7.1 až 7.6.

7.1. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok trpí vadami, ktoré mali za následok
nesprávnerozhodnutievovecisamej.Súdprvejinštanciesadostatočnenevysporiadalsargumentáciou,
námietkami a navrhovanými dôkazmi žalovaného, nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel k nesprávnymskutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok je
podľa jeho názoru zmätočný, vnútorne rozporný a nepresvedčivý.

7.2. Žalovaný konštatoval, že z emailovej komunikácie medzi stranami sporu, z jeho vyjadrenia na
pojednávaní dňa 2.5.2024, ako aj z tvrdení uvedených v odpore vyplýva, že reklamoval dielo z faktúry
č. 22100708 v sume 1.943,56 eur, pričom žalobca túto reklamáciu do dnešného dňa nevybavil, vady
neodstránil a žalovaný si uplatnil aj odstúpenie od zmluvy. Uvedené tvrdenia žalovaný vyjasnil aj v
odpovedi na prvú upomienku zo dňa 4.10.2023.

7.3. Žalovaný ďalej tvrdil, že faktúru č. 231000199 v sume 4.791,20 eur vrátil, nakoľko práce neboli
odsúhlasené, neboli dokončené v súlade s dohodou medzi stranami a dielo nebolo prevzaté, pričom
na dodacom liste absentuje podpis žalovaného. Podľa žalovaného skutkový stav nebol zistený úplne,
keďže súd prvej inštancie nepripustil výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý by výpoveďou
a odpoveďami na položené otázky objasnil skutkový stav a odstránil rozpory a nedostatky v zistenom

stave.

7.4. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého reklamácia nebola
uplatnená bez zbytočného odkladu, keďže reklamácia bola uplatnená včas a bez zbytočného odkladu
po zistení vád.

7.5. Žalovaný tiež vo svojom odvolaní uviedol, že žalobca nepreukázal riadne dokončenie a odovzdanie
diela z faktúry č. 231000199, a preto nie je daný dôvod na aplikáciu § 562 Obchodného zákonníka.
Uvedenú faktúru žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve z dôvodu jej neodsúhlasenia a z dôvodu, že
dielo nebolo vykonané riadne. Žalovaný poukázal na to, že medzi účastníkmi bola dohodnutá iná úprava

vzniku nároku na zaplatenie ceny diela, a to až po otestovaní diela a odsúhlasení prác. Dielo s vadami
a nedorobkami nemožno považovať za vykonané, a to ani v prípade jeho prevzatia, pričom nárok na
zaplatenie ceny diela vzniká až jeho riadnym vykonaním.

7.6. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 324 ods. 3 a § 346 ods. 1

Obchodného zákonníka, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 13.11.2008, sp. zn. 32 Odo
1326/2006, a rozhodnutie R 59/2020, z ktorých vyplýva zvýšená ochrana objednávateľa pri vadnom
plnení zhotoviteľa.

8. Žalobca z dôvodov uvedených v nasledovných odsekoch 8.1. až 8.7. vo svojom vyjadrení k odvolaniu

žalovaného žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

8.1. K obrane žalovaného, že z emailovej komunikácie medzi stranami sporu, z vyjadrenia jeho
štatutárneho zástupcu na pojednávaní dňa 2.5.2024, ako aj z vyjadrení v odpore vyplýva, že reklamoval
dielo z faktúry č. 22100708 v sume 1.943,56 eur, pričom žalobca reklamáciu nevybavil, vady neodstránil

a žalovaný si uplatnil aj odstúpenie od zmluvy, žalobca uviedol nasledovné: Žalovaný reklamoval dielo
až emailom zo dňa 20.12.2023, teda po takmer 11 mesiacoch od dodania diela, pričom dňa 21.12.2023
podal opätovnú reklamáciu. Podľa žalobcu reklamáciu a odstúpenie od zákazky žalovaný použil ako
zámienku k omeškaniu a ako dôvod neplniť si záväzok zaplatiť za dielo.

8.2. Tvrdil, že žalovaný si objednal dielo v rozsahu položkovito uvedenom na faktúre č. 231000199 zo
dňa 31.3.2023. Dielo bolo žalovanému odovzdané a prevzaté dňa 6.2.2023 bez závad, čo vyplýva z
dodacích listov. Žalovaný za dielo nezaplatil a dielo zákonným spôsobom včas nereklamoval.

8.3. Poukázal na nesprávnosť tvrdenia žalovaného, že splatnosť ceny diela bola dohodnutá až po

otestovaní diela v neskoršom období. Takáto dohoda nemá oporu ani v zákone, ani v ústne uzavretej
zmluve o dielo a podľa jeho názoru ide len o špekulatívnu zámienku k omeškaniu s úhradou faktúry. Z
emailovej komunikácie naopak vyplýva, že stroj bol žalovanému odovzdaný a po odovzdaní fungoval
bez závad, čo uviedol aj súd prvej inštancie v bode 37. odôvodnenia rozsudku.

8.4. Žalovaný mal po prevzatí možnosť stroj prehliadnuť a otestovať. Ak vady reklamoval až v decembri
2023, nemožno mu priznať nároky z vadného plnenia, keďže vady neboli reklamované bez zbytočného
odkladu po odovzdaní diela. Bezvadné dielo žalovaný prevzal dňa 6.2.2023, ku ktorému dňu nadobudol
vlastnícke právo a na žalovaného prešlo aj nebezpečenstvo škody na veci. Žalovaný porušil povinnostipodľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď vady neoznámil včas, pričom nie je rozhodujúce, kedy
dielo začal používať.

8.5. Poukázal na § 548 Obchodného zákonníka, podľa ktorého vzniká nárok na zaplatenie ceny
vykonaním diela, pričom konštatoval, že je nesporné, že žalobca splnil povinnosť vykonať dielo podľa
§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na strane žalovaného preto nejestvuje právny titul nezaplatiť za
vykonané a dodané dielo, a to bez ohľadu na reklamáciu alebo odstúpenie od zmluvy.

8.6. K námietke nevykonania výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného žalobca uviedol, že súd prvej
inštancie návrh správne zamietol z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania, keďže návrh bol vznesený
až na pojednávaní a vykonanie výsluchu by bolo nehospodárne. Súd prvej inštancie však umožnil
štatutárnemu zástupcovi žalovaného vyjadriť sa na pojednávaní, pričom tieto vyjadrenia boli v rozsudku
vyhodnotené.

8.7.Žalobcapreukázalomeškaniežalovanéhosúhradoupeňažnéhozáväzku,súdvykonaldokazovanie
v rozsahu postačujúcom pre rozhodnutie vo veci a relevantné skutočnosti vyhodnotil zákonným
spôsobom. Žalobca sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku Okresného súdu Prešov č.
21Cb/162/2023-59 zo dňa 2.5.2024 a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

9. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 12.9.2024 zotrval na svojej predošlej argumentácii.

10. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovanému dielo riadne odovzdal a že stroj po odovzdaní
fungoval bez závad, s čím sa súd prvej inštancie v rozsudku stotožnil. Tvrdil, že žalovaný mal možnosť
po prevzatí stroja si tento stroj prehliadnuť a otestovať kvalitu opravy. Žalobca sa vo vyjadrení ďalej

zaoberal dôvodom uvedeným v bode 4. vyjadrenia žalovaného, podľa ktorého žalovaný testoval dielo až
v decembri z dôvodu sezónneho využívania stroja, pričom uviedol, že takýto dôvod nie je zákonným ani
zmluvným dôvodom na odkladanie testovania diela. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že ak žalovaný
testovaldieloažvdecembriaažvdecembrireklamovalvadyvykonanejopravy,nemôžumubyťpriznané
nárokyzprípadnéhovadnéhoplnenia.Vovyjadrenížalobcareagovalajnatvrdeniažalovanéhouvedené

v bodoch 1. a 5. jeho vyjadrenia, podľa ktorých faktúru a dodacie listy na strane žalovaného potvrdila
neoprávnená osoba. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 15 ods. 2 a § 16 Obchodného
zákonníka a uviedol, že dodacie listy potvrdil spoločník žalovaného A. B. C., pričom samotnú objednávku
diela a jeho odovzdanie žalovaný nikdy nepoprel. Žalobca ďalej uviedol, že spoločník žalovaného A. B.
C.boloprávnenouosobounapotvrdeniedodacíchlistov,keďževedeloobjednávkedielaamalvôľudielo

prevziať.Zároveňuviedol,žeakžalovanýtvrdí,žetátoosobanebolanauvedenéúkonyoprávnená,ideo
interný problém žalovaného, pričom žalobca nemohol vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
Podľa vyjadrenia žalobcu na uvedenom nič nemení ani email zo dňa 7.3.2023, ktorým žalobca žiadal
žalovaného o potvrdenie pracovného listu pred vystavením faktúry.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

11.1. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
odvolacieho súdu.

12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu dostatočnom pre
rozhodnutie a jeho rozhodnutie je vo výrokoch vecne správne. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie
dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za
naplnené. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného,

odvolací súd navyše uvádza nasledovné:

13. Žalovaný opiera svoje odvolanie o tvrdenia, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane uskutočňovať jej procesné práva, že sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou,námietkami a navrhovanými dôkazmi a že rozsudok je zmätočný, arbitrárny, vnútorne rozporný a
nepresvedčivý. Odvolací súd uvádza, že dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený len
vtedy, ak procesný postup súdu dosiahne takú intenzitu, že účastníkovi odníme alebo podstatne

obmedzí výkon procesných práv, a tým sa prejaví porušenie práva na spravodlivý proces. Z obsahu
spisu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi (najmä faktúrou, dodacími listami, odporom, e-mailovou komunikáciou – reklamácia
a opätovná reklamácia, fotodokumentáciou, vyjadreniami strán) a na ich podklade ustálil skutkový stav.
Odôvodnenie rozsudku obsahuje identifikáciu rozhodujúcich skutkových zistení, úvahy o ich právnej

relevancii, ako aj právne normy, ktoré súd aplikoval. Odvolací súd preto nezistil nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov ani vnútornú rozpornosť, ktorá by vylučovala preskúmanie
správnosti napadnutého rozsudku. Skutočnosť, že súd prvej inštancie neprisvedčil procesnej obrane
žalovaného alebo jej časti, sama osebe nezakladá „arbitrárnosť“ rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný namieta,
že súd nereagoval na všetky jeho tvrdenia „dostatočne“, odvolací súd zdôrazňuje, že súd je povinný
v odôvodnení vysporiadať sa s tými otázkami a námietkami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo

veci; nie je povinný reagovať osobitne na každý argument, či podargument, ak z celkovej štruktúry
odôvodnenia vyplýva, prečo považuje rozhodujúce skutočnosti za preukázané a prečo na ich základe
dospel k prijatému právnemu záveru.

14. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz výsluchom štatutárneho

zástupcu žalovaného, ktorý mal podľa žalovaného odstrániť rozpory a „viac objasniť skutkový stav“.
Odvolací súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní platí zásada dispozičná a prejednacia, z ktorej
vyplýva povinnosť strán tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy včas; súd vykonáva dôkazy
potrebné na zistenie skutkového stavu, avšak nie je viazaný vykonať každý navrhnutý dôkaz, najmä
ak je navrhnutý oneskorene alebo ak ho možno považovať za nadbytočný vzhľadom na už vykonané

dôkazy a účel konania. Je na úvahe súdu, ktoré dôkazy predložené, alebo označené stranami sporu
vykoná. Jediným kritériom pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o vykonaní dokazovania je zistenie
skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie o merite veci. Súd je v civilnom sporovom konaní
povinný vykonať a následne hodnotiť iba tie dôkazy predložené a označené stranami sporu, ktoré majú
vplyv na rozhodnutie v prejednávanom spore. Ak súd prvej inštancie dôkaz navrhnutý stranou sporu

nevykoná a nevykonanie dôkazu náležite odôvodní, nenaplní odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.
1 písm. e) CSP. K tomuto odvolací súd navyše obdobne ako aj žalobca poukazuje na skutočnosť, že
súd prvej inštancie na pojednávaní 2.5.2024 napriek formálnemu zamietnutiu doplnenia dokazovania o
vypočutie štatutárneho zástupcu žalovaného, tento procesný úkon fakticky uskutočnil, nakoľko štatutár
žalovaného sa k veci ešte pred skončením dokazovania k veci pomerne rozsiahlo vyjadril.

15. V preskúmavanej veci boli rozhodujúce otázky (odovzdanie a prevzatie diela, existencia a včasnosť
reklamácie, splatnosť ceny diela) primárne zachytené listinami (dodacie listy, faktúra, e-mailová
komunikácia, odpor, vrátenie faktúry a pod.), pričom výsluch strany by mal význam najmä vtedy, ak by
nebolo možné skutkový stav ustáliť listinnými dôkazmi alebo ak by existovali zásadné rozpory, ktoré

nemožno odstrániť inak. Taký stav odvolací súd zo spisu nezistil.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písmena f) C. s. p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z Civilného sporového poriadku o vykonávaní dokazovania.

17. Žalovaný namietal aj to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, najmä pokiaľ ide o prevzatie diela a otázku reklamácie. Odvolací súd pripomína,
že dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP smeruje proti skutkovým záverom súdu; na jeho úspešné
uplatnenie však nestačí opätovne reprodukovať vlastnú verziu skutkového deja. Odvolateľ musíkonkrétne poukázať na to, ktoré skutkové zistenie je nesprávne, ktoré dôkazy boli hodnotené v rozpore
s logikou alebo skúsenosťou, prípadne ktoré rozhodujúce dôkazy súd opomenul.

18. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzal najmä z dodacích listov preukazujúcich
odovzdanie/prevzatie opravovaného stroja a z faktúry č. 231000199 so splatnosťou 14.4.2023, pričom
zároveň zohľadnil e-mailovú reklamáciu žalovaného až z 20.12.2023 a 21.12.2023. Na tomto skutkovom
základe ustálil, že žalovaný cenu diela neuhradil a reklamáciu uplatnil s výrazným časovým odstupom
od odovzdania a prevzatia diela. Odvolací súd nezistil, že by tieto skutkové závery boli v nesúlade s

obsahom vykonaných dôkazov alebo že by hodnotenie dôkazov vykazovalo nelogickosť či svojvoľnosť.

19. Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou žalovaného, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia
splatnosti ceny diela a vád diela. Žalovaný tvrdil, že medzi stranami mala existovať dohoda, podľa
ktorej mal žalobcovi vzniknúť nárok na vystavenie faktúry a na zaplatenie ceny až po otestovaní diela a
odsúhlasení prác; súčasne tvrdí, že dielo bolo odovzdané s vadami a reklamované včas, a že absencia

podpisu štatutárneho orgánu na preberacom protokole znamená, že dielo nebolo prevzaté.

20. Odvolací súd uvádza, že pri zmluve o dielo v obchodnoprávnom režime je základným pravidlom
vznik nároku zhotoviteľa na cenu vykonaním diela, ak si strany nedohodli iný režim (§ 548 ods. 1 ObZ),
pričom splnenie povinnosti zhotoviteľa sa viaže na riadne ukončenie a odovzdanie diela (§ 554 ods. 1

ObZ). Ak objednávateľ uplatňuje práva z vád diela, je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho
prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní a vady oznámiť v zmysle § 562 ObZ; inak mu súd
právo z vád neprizná, ak zhotoviteľ v konaní namietne oneskorené oznámenie (§ 428 ods. 2 ObZ).

21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie (pri právnom posúdení otázky „otestovania“ a „odsúhlasenia

prác“) vychádzal z toho, že žalovaný mal možnosť po prevzatí stroja dielo prehliadnuť a otestovať, a že
tvrdená dohoda o splatnosti až po otestovaní nebola preukázaná spôsobom, ktorý by vyvracal § 548
ods. 1 ObZ. Zároveň správne vyhodnotil reklamáciu uplatnenú až v decembri 2023 ako oneskorenú vo
vzťahu k odovzdaniu/prevzatiu diela v priebehu roka 2023, a preto nepriznal žalovanému nároky z vád
diela. Odvolací súd považuje tento právny záver za súladný s právnou úpravou § 562 ObZ v spojení

s obdobným použitím § 428 ods. 2 ObZ, a to najmä pri zdôraznení, že rozhodujúcim okamihom pre
posúdenie včasnosti oznámenia vád je možnosť objednávateľa vady zistiť pri prehliadke po odovzdaní
diela, nie čas, kedy sa objednávateľ rozhodne dielo fakticky používať.

22. Pokiaľ žalovaný argumentuje absenciou podpisu štatutárneho orgánu na dodacom/preberacom

dokumente, ide o námietku smerujúcu proti prevzatiu diela. Súd prvej inštancie však skutkovo vychádzal
z existencie dodacích listov a z reálneho odovzdania stroja žalovanému. V režime obchodnoprávnych
záväzkov je prevzatie možné aj prostredníctvom osoby, ktorá za podnikateľa koná v jeho prevádzke
alebo v rámci bežnej prevádzkovej činnosti; prípadné interné obmedzenia oprávnenia takejto osoby
nemusia byť účinné voči druhej strane, ak táto o nich nevedela alebo ani nemohla vedieť (k tomu

korešponduje aj argumentácia žalobcu v následných podaniach s odkazom na § 15 ods. 2 a § 16 ObZ).
V tejto veci žalobca v podaniach uvádzal, že dodacie listy potvrdil spoločník žalovaného a že žalovaný
samotnú objednávku a odovzdanie diela nikdy nepoprel; odvolací súd v tejto rovine nezistil nesúlad
právneho posúdenia súdu prvej inštancie s aktuálnou právnou úpravou.

23. Zo spisu vyplýva, že žalovaný prevzal dielo dňa 23.2.2023 a vystavenú faktúru žalobcovi vrátil
dňa 6.4.2023, teda ešte pred jej splatnosťou. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na vznik ani
existenciu nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela, keďže tento vznikol už vykonaním a odovzdaním
diela podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z obsahu podaní žalovaného vyplýva, že vrátenie
faktúry neodôvodňoval existenciou vád diela ani uplatnením práv z vadného plnenia, ale tvrdením, že

dielo mala prevziať nekompetentná osoba. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že dielo prevzal
spoločník žalovaného, teda osoba patriaca do sféry žalovaného. Žalovaný v konaní netvrdil, že by k
prevzatiu diela nedošlo, ani že by dielo bezprostredne po jeho odovzdaní odmietol. Za týchto okolností
skutočnosť, že žalovaný dodatočne spochybňuje oprávnenie osoby, ktorá dielo prevzala, nemá vplyv
na záver o tom, že k odovzdaniu a prevzatiu diela došlo. Samotné vrátenie faktúry, založené na tomto

tvrdení, bez súčasného uplatnenia práv z vád diela alebo preukázania osobitnej dohody o splatnosti
ceny diela, nemá hmotnoprávne účinky na záväzok žalovaného zaplatiť cenu diela.24. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal aj na reklamáciu diela vyúčtovaného faktúrou č. 221000708
vo výške 1.943,56 eur. Odvolací súd konštatuje, že predmetom konania je výlučne nárok žalobcu
vyplývajúci z faktúry č. 231000199 na sumu 4.791,20 eura. Skutkové tvrdenia žalovaného smerujúce

k reklamácii plnenia vyúčtovaného faktúrou č. 221000708 na sumu 1.943,56 eura neboli uplatnené v
konaní pred súdom prvej inštancie a žalovaný ich uvádza až v odvolacom konaní. Ide preto o nové
skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný mohol uplatniť už v rámci odporu proti platobnému rozkazu, a ktoré
predstavujú neprípustnú novotu, na ktorú odvolací súd neprihliada, keďže sa netýkajú predmetu tohto
konania.

25. Odvolacie námietky žalovaného smerujú prevažne k opakovaniu procesnej obrany uplatnenej už
pred súdom prvej inštancie, resp. k polemike s hodnotením dôkazov a so závermi súdu prvej inštancie,
bez preukázania takej procesnej vady alebo takého omylu v skutkových zisteniach či v aplikácii práva,
ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

26. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu úspešný, preto vychádzajúc
z obsahu § 255 ods. 1 CSP, bolo správne a zákonné aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti
žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a to tak,
že plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
podľa pomeru jeho úspechu v odvolacom konaní, t.j. v plnom rozsahu.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods.
2 CSP ).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).