Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 23, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208014
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125208014.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu 1/: A. B. C., nar.:

XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., a žalobcu 2/: F. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom E. C. XX, XXX XX
E., obidvaja v zast.: JUDr. Lenka Gajarská, advokátka, IČO: 42 258 405, Advokátska kancelária JUDr.
Dušan Slanina a spol. so sídlom Horné bašty 8943/25, 917 01 Trnava, proti žalovanému: G. H., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX D., o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná Okresným úradom Trnava,
katastrálnym odborom, nachádzajúca sa v katastrálnom území E., v obci E., v okrese E. a ktorá je
evidovaná na LV č. XXXX, a to:

- byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí, vchod D. X bytového domu so súpisným číslom XXX,
druh stavby: X – Bytový dom, popis stavby: bytový dom – X b.j., stojaci na parcele registra „I.“
s parcelným číslom XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktorému
prislúcha spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve, a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXX, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa doručenou žalobou Okresnému súdu Trnava dňa 15.10.2025 domáhali vypratania
nehnuteľností, ktoré sú bližšie uvedené a definované v samotnej žalobe žalobcu a vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili najmä tým, že žalobcovia sú vlastníkmi vyššie uvedenej
nehnuteľnosti, a to bytu č. X, ktorý sa nachádza sa na X. poschodí, vchod D. X bytového domu so
súpisným číslom XXX, druh stavby: X – Bytový dom, popis stavby: bytový dom – X b.j., stojaci na

parcele registra „I.“ s parcelným číslom XXXX J. výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve, a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXX,
ktorý je evidovaný Okresným úradom E., katastrálnym odborom, nachádzajúci sa v katastrálnom území
E., v obci E., v okrese E. a ktorý je evidovaný na LV č. XXXX (ďalej len: „byt“). Žalobcovia so
žalovaným uzatvorili písomnú nájomnú zmluvu zo dňa 15.12.2017 na dobu určitú do konca roka 2018
a od 01.01.2019 na dobu neurčitú. Dňa 09.05.2025 žalobcovia doručili žalovanému výpoveď z vyššie

uvedenej nájomnej zmluvy z dôvodu, že sa dozvedeli, že žalovaný v rozpore s článkom IV ods. 5
tejto nájomnej zmluvy prenechal časť bytu do užívania tretej osobe bez súhlasu žalobcov. Žalobcovia
žalovanému doručili výpoveď poštou na adresu trvalého pobytu ako aj na dresu bytu, avšak obe zásielky
sa vrátili ako nedoručené. Súčasne žalobcovia doručili výpoveď žalovanému z bytu aj osobne na adresuD. X, E., kde svedkom doručenia bola pani suseda A. B.. Žalovaný sa neplatnosti výpovede z nájomnej
zmluvy nedovolával. Nájom bytu sa skončil dňa 31.08.2025, pričom žalovaný bol povinný do tohto
dátumu odovzdať žalobcom vyprataný byt. Ku dňu podania žaloby tak žalovaný užíva predmetný bez

právneho dôvodu a žalobcom ho vyprataný neodovzdal.

3. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení priložili k svojej žalobe výpis z listu vlastníctva č. XXXX,
zmluvu o prenájme bytu zo dňa 15.12.2017, výpoveď zo zmluvy o prenájme bytu zo dňa 15.12.2017,
podacie lístky a výzvu na vypratanie bytu zo dňa 02. októbra 2025.

4. Následne Okresný súd Trnava uznesením sp. zn.: 22C/82/2025-20 zo dňa 11. novembra 2025 vyzval
žalovaného, aby sa v stanovenej lehote písomne vyjadril k žalobe žalobcov. V rámci tohto uznesenia
bol žalovaný riadne poučený o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie podľa Civilného sporového
poriadku. Žaloba spolu s jej prílohami, uznesením vrátane výzvy na vyjadrenie a príslušným poučením
bola žalovanému riadne doručená na adresu D. X, XXX XX E. dňa 23.02.2026. Žalovaný sa v rámci

stanovenej lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a
neoznačilžiadnedôkazy,ktorébyčoilenčiastočnevylučovalialebooslabovaliuplatnenýnárokžalobcov
v tomto konaní.

5. Podľa § 275 Civilného sporového poriadku: „odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného

obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.“

6. Podľa § 273 Civilného sporového poriadku: „súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o
žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak uznesením uložil
žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a

a) v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho
dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a

c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.“

7. Podľa § 274 Civilného sporového poriadku: „na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm.
a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný

a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.“

8. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 341/2024 zo dňa 27. júna 2024 vyplýva,

že: „požiadavka prihliadať pri vydaní rozsudku pre zmeškanie nielen na formálne podmienky podľa § 274
Civilného sporového poriadku, ale aj na procesnú aktivitu procesnej strany, ktorá sa bez ospravedlnenia
nedostavila na pojednávanie, plne zodpovedá právu na spravodlivý proces podľa rozhodovacej praxe
ústavného súdu (III. ÚS 121/2021, III. ÚS 354/2021). K vydaniu rozsudku pre zmeškanie by mal súd
pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane žalovaného je

zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese či úmyselne
súdne konanie preťahuje.“

9. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 2Obdo/54/2022 zo dňa 20.
decembra 2022, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pod R 2/2023 platí, že: „formálne naplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie
nepostačuje. Súd by mali skúmať aj materiálu podmienku, ktorou je neprítomnosť procesnej aktivity
jednej z procesných strán. Súdy by mali zohľadniť aj prípadnú procesnú aktivitu a vydať kontumačný
rozsudok len v prípade, ak je nezáujem strany zrejmý.“

10. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 121/2021 zo dňa 27. júna
2021 vyplýva, že: „rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je odklonom od štandardného procesu,
pričom tento inštitút je v našom procesnom práve celkom novou konštrukciou, prostredníctvom ktorej
sa vynucuje osobitná, určite nie nevyhnutná procesná aktivita strany spočívajúca v jej účasti napojednávaní. Z konštrukcie rozsudku pre zmeškanie žalobcu vyplýva, že účasť na pojednávaní nie
je nevyhnutná a žalobca môže svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť. Rovnako je možný taký
postup súdu, že žalobca nebude poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie a v

prípade jeho nedostavenia sa na pojednávanie, či už neospravedlneného alebo bez žiadosti o odročenie
pojednávania, súd vykoná pojednávanie v jeho neprítomnosti a meritórne rozhodne. Rozsudok pre
zmeškanie žalobcu je nový a i preto určite nie neproblematický inštitút civilného procesu, ktorý
vyžaduje iné ako paušálne používanie pri každom nariadenom pojednávaní. Osobná účasť žalobcu
nie je nevyhnutným predpokladom úspechu každého jedného civilného sporu v akejkoľvek jeho fáze.

Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho, o inak bezúčelného
ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Prioritou v súdnom konaní musí
zostať materiálna, nie formálna ochrana práv strán sporu. Pred formalizmom schematických poučení
je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu konania. Podmienky pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu
strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Preto musia byť tieto podmienky

posudzované zdržanlivo s tým, že v hraničných prípadoch musí byť uprednostnené riadne prejednanie
sporu. Rozhodovanie na základe hraničného splnenia formálnych podmienok bez snahy o materiálne
vedenie konania je často na hrane základného práva strany sporu.“

11. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 354/2021 zo dňa 27. júna 2021,

bodu 12 a 13. vyplýva, že: „rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu či ukončeniu konania v
prípadoch, ak niektorá z procesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej
strane sankčný charakter, keď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej
práva. S ohľadom na túto skutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s
ohľadom na okolnosti prípadu uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho

vydaním nedôjde k narušeniu procesnej rovnosti účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd
mal pristupovať k uplatneniu tohto inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu
rozsudku pre zmeškanie pristúpiť nemal. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že
materiálnou podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán.
Z uvedeného dôvodu by mal súd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní

dôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Súd
by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto
formu rozhodnutia v prípadoch, keď je zjavné s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany,
že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje.“

12. Z nálezu Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.: I. ÚS 2656/2012 zo dňa 07. mája 2012 vyplýva,
že: „pri rozhodovaní o prípadnom vydaní rozsudku pre zmeškanie alebo pri rozhodovaní o návrhu
žalovaného na zrušenie takéhoto rozsudku, by mal súd zobrať do úvahy tiež predchádzajúcu procesnú
aktivitu žalovaného. K vydaniu rozsudku pre zmeškania by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento
inštitút najmä v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane

žalovaného je zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom
procese či úmyselne súdne konanie preťahuje.“

13. V intenciách zákonných ustanovení § 273 Civilného sporového poriadku v spojení s aktuálnou
vyššie citovanou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike súd dospel

kprávnemuzáveru,žesúsplnenépodmienkynavydanierozsudkuprezmeškaniepodľa§273 Civilného
sporového poriadku.

14. Je tomu tak preto, pretože žalovaný bol na základe uznesenia Okresného súdu Trnava, sp. zn:
22C/82/2025-20 zo dňa 11. novembra 2025 poučený o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie v

zmysle § 273 Civilného sporového poriadku v prípade, ak sa k žalobe žalobcu v stanovenej lehote
nevyjadrí. Predmetné uznesenie bolo žalovanému preukázateľne doručené dňa 23.02.2026. Napriek
tomužalovanýostalpasívny,kžalobežalobcusanevyjadril,skutkovétvrdeniavžalobežalobcunepoprel
a neviedol žiadne skutočnosti, ktoré by čo i len čiastočne vylučovali uplatnený nárok žalobcu v tomto
konaní. Súčasne súd konštatuje, že žalobu žalobcu sa pokúšal žalovanému doručiť na adresu uvedenú

v žalobe žalobcu, na adresu uvedenú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky ako aj prostredníctvom
webu a úradnej tabuli Okresného súdu Trnava. Z uvedeného dôvodu mal súd za preukázanú absolútnu
pasivitu žalovaného, ktorej právnym následkom po splní zákonných predpokladov je vydanie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného v súlade s § 273 Civilného sporového poriadku.15. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

16. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane

použijú ustanovenia osobitného predpisu.

17. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že
prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

18. Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711
ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má
právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa §
711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa,

má nájomca právo na prístrešie.

19. Žalobcami uplatnený nárok v civilnom sporovom konaní vyplýva z § 710 ods. 3 v spojení s § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Tým že žalobcovia dali žalovaného výpoveď z nájomnej zmluvy z dôvodu
vyplývajúceho z ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka (žalovaný prenechal byt

alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľov), nájomná zmluva zanikla
uplynutím výpovednej doby dňa 31.08.2025. Od 01.09.2025 užíval žalovaný byt bez právneho dôvodu
ažalobcoviavsúlades§126ods.1Občianskehozákonníkapodalivočižalovanémužalobuovypratanie
bytu. Pre úspešné uplatnenie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti žalobcom postačuje, aby súdu v ich
žalobe preukázali vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a skutočnosť, že žalovaný užíva byt bez

právneho dôvodu. Z priložených listín mal súd za preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetného
bytu a žalovaný od 01.09.2025 užíva byt bez právneho dôvodu. V súlade s § § 712a ods. 3 Občianskeho
zákonníka žalovaný ako nájomca nemá právo na bytovú náhradu.

20. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku platí, že: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

21. Súd v tomto prípade určil žalovanému lehotu na plnenie 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku
v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

22. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k právnemu záveru, že žalobe
žalobcov je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak, ako je
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu
trov konania.

23. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

24. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

26. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“27. Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcom v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobcovia mali vo veci úspech

v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcov v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mali žalobcovia hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %,
z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcov 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcov voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie okrem prípadu, že neboli splnené podmienky na
vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b) Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku). V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Súd poučuje žalovaného v zmysle § 277 Civilného sporového poriadku, že ak z ospravedlniteľných
dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) Civilného sporového poriadku,
môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok
pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť
konať.Akžalovanýzospravedlniteľnéhodôvoduzmeškalpojednávanievoveci,naktorombolvyhlásený

rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.