Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123300852
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6123300852.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava - Staré Mesto,
IČO: 00681156, zastúpený Martin Pavle s.r.o., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava - Staré Mesto,
IČO: 36860450, proti žalovanému: OZ Miniregión 21, so sídlom Zámocká 162/1, 094 31 Hanušovce nad

Topľou, IČO: 37788183, zastúpený JUDr. Katarínou Andráš Leškovou, advokátkou so sídlom Plzenská
2, 080 01 Prešov, IČO: 42083524, o zaplatenie 73.297,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 21Cb/102/2023-293 zo dňa 13.06.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 21Cb/102/2023-293 zo dňa 13.06.2024 a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPrešov(ďalejlensúdalebosúdprvejinštancie)napadnutýmrozsudkomrozhodoltak,že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 73.297,83 eur, 9,00 % ročný úrok z omeškania, a to zo
sumy 8.092,04 eur od 17.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 11.931,13 eur od 17.9.2020 do zaplatenia a zo
sumy 53.274,66 eur od 17.9.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
40,00 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá

žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že ako poskytovateľ so žalovaným ako prijímateľom uzatvoril dňa
15.08.2017 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. I312021G69501 (ďalej len

ako „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bola úprava podmienok pri poskytnutí nenávratného finančného
príspevku (ďalej len ako „NFP“) zo strany žalobcu žalovanému na realizáciu aktivít projektu s názvom:
„Podpora zamestnanosti obcí mikroregiónu Hanušovce nad Topľou“, ktorý bol predmetom schválenej
žiadosti o NFP v rámci výzvy: OP ĽZ DOP 2016/2.1.1/02. Na základe Zmluvy bol žalobcom žalovanému
poskytnutý NFP celkovo vo výške 73.297,83 eur. Žalovaný viacnásobne porušil Zmluvu, v dôsledku čoho
žalobca listom zo dňa 25.06.2020 odstúpil od Zmluvy (ďalej len „Odstúpenie“). Zároveň bol žalobca

Odstúpením vyzvaný na vrátenie poskytnutého NFP v celom rozsahu v lehote najneskôr 60 dni od
doručenia Odstúpenia v zmysle čl. 10 ods. 3 v spojení s ods. 4 VZP, teda do 16.09.2020. Žalovaný
neuhradil svoj dlh zodpovedajúci povinnosti vrátiť poskytnutý NFP vzniknutý Odstúpením.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že namieta neopodstatnenosť návrhu na vydanie platobného
rozkazu a neplatnosť odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku (ďalej len „Zmluvy“).

Žalovaný považuje odstúpenie od Zmluvy za neplatné, pričom právny dôvod, Zmluvu, považuje za
platnú, preto žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie požadovanej sumy.K bodu 1/ odstúpenia od zmluvy: 1. Námietky k návrhom voči prekrývaniu aktivít v prípade lektorov A.
B. C. a B. C. D. (ďalej len „lektori“) uviedol, že v odôvodnení odstúpenia od Zmluvy je konštatované
prekrývanie sa pracovných činností lektorov (v rovnakom čase na rôznych miestach), na základe dohôd

o vykonaní práce (ďalej len „dohoda o VP“) a pracovného pomeru, a služobného pomeru lektorov.
Žalovaného tvrdenia a dôkazy poskytnuté žalobcovi pred vydaním tohto platobného rozkazu zostávajú
nemenné a žalovaný sa odvoláva na tvrdenia uvedené v dokumente: „Odstúpenie od zmluvy o NFP
z 15.8.2017 č. z. I312021G69501 - odpoveď“ zo dňa 01.08.2020. Uviedol, že lektori v rámci projektu
svoju činnosť v zmysle dohody o VP riadne vykonali, o čom sú žalovaným predkladané dôkazy -

vedené pracovné výkazy, prezenčné listiny a fotodokumentácia. Lektori v rámci projektu vykonali svoju
činnosť podľa uzatvorenej dohody o VP a žalovaný im za túto činnosť vyplatil dohodnutú odmenu.
V pracovných výkazoch sa lektori vyjadrujú okrem popisu, rozsahu vykonanej činnosti na projekte aj
k účasti na iných projektoch, k forme a počte hodín na realizovanom projekte a v dohode o VP sa
zaväzujúdodržiavaťvlastnépracovnoprávnevzťahyavšeobecnoprávnepredpisy.Žalovanýtiežuviedol,
že počas celého projektu nemal vedomosť o prekrývaní aktivít. Žalobca vyvodil záver o porušení Zmluvy

žalovaným z dôkazov - pracovných výkazov žalovaného a dochádzok zamestnávateľov lektorov (EKG
Prešov, ÚPSV a R Vranov n/T), pričom vyhodnotil, že dôkazy predložené žalovaným nie sú relevantné
a spoľahol sa na výpovednú hodnotu dôkazov - dochádzok zamestnávateľov lektorov. Nie je však
žalovanému jasné a žalobca ani bližšie neodôvodnil, prečo považoval ako dôvod na odstúpenie od
zmluvy za postačujúce závery, ktoré vyvodil len z týchto (na prvý pohľad možno protichodných) dôkazov

a prečo nepovažoval žalovaným predložené dôkazy za dôveryhodné. Ak proti sebe stoja dôkazy
(žalovaným predložené pracovné výkazy a evidencie dochádzky zamestnávateľov lektorov), ktoré môžu
mať rovnakú právnu silu a ktoré preukazujú (zdanlivo) identické skutočnosti, žalovaný sa domnieva, že
je potrebné doplniť takéto listinné dôkazy vykonaním ďalších dôkazov, a to napr. výsluchom samotných
lektorov, ich zamestnávateľov alebo predložiť a vykonať také dôkazy, z ktorých bude nepochybné,

ako a či okolnosti prekrývania dochádzky reálne aj nastali (nemuselo dôjsť k časovému prekrývaniu,
pretože napr. lektor mohol zadať prácu v projekte a medzitým si mohol ísť splniť povinnosť, ktorú mu
uložil jeho zamestnávateľ v rámci jeho pracovných povinností alebo zamestnávateľ ho mohol na výkon
aktivít v rámci projektu uvoľniť). Žalovaný ďalej uviedol, že dôkaz - pracovná zmluva s lektorom A. C. z
31.08.2020 ani nemohla byť posudzovaná ako dôkaz pre neúčasť na projekte, keďže v tomto čase už

projekt bol ukončený. Lektor A. C. uvádza vo svojom vyjadrení, že jeho zamestnávateľ mal vedomosť
o jeho aktivitách na projekte a nevidí poškodenie činnosťou lektora, aktivitami na projekte nedošlo
ani k porušeniu pracovnej zmluvy, resp. pracovného poriadku zamestnávateľa. O mimo projektových
pracovných aktivitách lektorky JUDr. Lýdie Ondrušovej žalovaný nemal vedomosť ani v čase podania
odporu. V prípade, ak žalobca bude pokračovať v konaní žalovaný navrhol, aby súd vykonal dôkaz

a vypočul oboch lektorov a vyžiadal si vyjadrenia ich zamestnávateľov. Na záver žalovaný uviedol,
že nemá kapacitu, dôvod ani oprávnenie monitorovať aktivity účastníkov projektu mimo dohodnutého
vzťahu - dohody o VP, spoľahol sa na čestné vyhlásenia o tom, že im v uskutočňovaní aktivít na projekte
nebráni žiadna skutočnosť.
K bodu 2/ odstúpenia od zmluvy: 2/ Námietky k návrhom v prípade RNDr. Malý - lektor vs. štatutár

žalobca v odstúpení od zmluvy uvádza: „Overením deklarovaných mzdových výdavkov z lektorskej
činnosti predsedu OZ Miniregion 21 (RNDr. Jozef Malý) bolo zistené nesplnenie podmienky zachovania
kontrolného prostredia tým, že všetky pracovné výkazy vypracované v súvislosti s pozíciou lektora E.
F. na projekte boli na strane osoby zúčastnenej na projekte a na strane štatutárneho orgánu podpísané
tou istou osobou.“ Uvedeným postupom došlo k porušeniu kap. 4.7.1.1.1 Príručky pre žiadateľa, v. 1.3 s

účinnosťou od 21.12.2016, ktorá tvorí Prílohu Výzvy č. OP LZ DOP 2016/2.1.1/02 (ďalej len „Príručka“)
a v zmysle ktorej ,,Poskytovateľ neodporúča zamestnávať v rámci realizácie projektu štatutárny orgán
žiadateľa, nakoľko by mohlo dôjsť k strate kontrolného prostredia a v tom prípade vynaložené výdavky
na mzdu/odmenu budú považované za neoprávnené“. Na základe vyššie uvedeného Prijímateľ porušil
aj článok 2, ods. 2.4 Zmluvy: „Prijímateľ sa zaväzuje prijať poskytnutý NFP, použiť ho v súlade s

podmienkami stanovenými v Zmluve o poskytnutí NFP a jej účelom, a realizovať všetky Aktivity Projektu
tak, aby bol dosiahnutý cieľ Projektu a aby boli hlavné Aktivity Projektu zrealizované riadne a včas, a to
najneskôr do uplynutia doby Realizácie hlavných aktivít Projektu tak, ako to vyplýva z definície pojmu
RealizáciahlavnýchaktivítProjektuvčlánku1ods.3VZP.“Kuvedenejargumentáciižalovanýuviedol,že
lektor E. F. ako štatutár si od projektového manažéra projektu A. G. písomne vyžiadal stanovisko k jeho

osobnej účasti na projekte v pozícii lektora. Projektový manažér A. G. voči takému postupu nenamietal
a udelil súhlas s jeho realizáciou po predložení súhlasu príslušného orgánu žalovaného. Žalovaný
bol preto presvedčený a uistený, že k strate kontrolného prostredia so súhlasom žalobcu nemohlo
dôjsť a ak to žalobca spochybňuje, žalovaný namieta, že neplatnosť Zmluvy spôsobil sám. Žalovanýsa odvolával na bod 2.1.1, článku 2. ods. 5 Príručky, v zmysle ktorého: Počas realizácie projektu
prijímateľ komunikuje ohľadom projektu a iných záležitostí súvisiacich so Zmluvou o NFP s projektovým
manažérom na strane poskytovateľa, ktorý písomne oznámi emailovú adresu prijímateľovi po uzatvorení

a zverejnení zmluvy o NFP v CRZ. Prijímateľ po uzatvorení a zverejnení zmluvy o NFP v CRZ písomne
oznámi poskytovateľovi svoju kontaktnú osobu vo veci komunikácie ohľadom projektu a iných záležitostí
súvisiacich so Zmluvou o NFP. Prijímateľ je v elektronickej komunikácii povinný uvádzať ITMS2014+
kód projektu a názov projektu podľa článku 2 ods. 2.1. zmluvy o NFP. V prípade personálnych zmien pri
kontaktných osobách vo veci vzájomnej komunikácie si prijímateľ a poskytovateľ tieto zmeny vzájomne

oznámia. Keďže pokyny a usmernenia od projektového manažéra boli pre žalovaného rozhodujúce,
nemohol porušiť Zmluvu, keď rešpektoval jeho súhlas s navrhovaným postupom. Znenie bodu kap.
4.7.1.1.1 Príručky: ,,Poskytovateľ neodporúča zamestnávať v rámci realizácie projektu štatutárny orgán
žiadateľa, nakoľko by mohlo dôjsť k strate...“, nemá charakter absolútneho zákazu, ale odporúčania
s možnosťou existencie výluk, resp. výnimiek. Preto, keď žalovaný dostal súhlas na realizáciu aktivity
lektora štatutárnym orgánom vopred od projektového manažéra, považoval takýto súhlas za výnimku z

pravidla, kedy k narušeniu kontroly nemôže dôjsť. Všetky pracovné výkazy vypracované v súvislosti s
pozícioulektoraE.F.naprojektebolinastrane„osobyzúčastnenejnaprojekte“anastrane„štatutárneho
orgánu“ podpísané tou istou osobou preto, že tlačivo žalobcu obsahovalo podpisovú kolónku len pre
lektora a štatutára. Ak by tlačivo žalobcu jednoznačne obsahovalo všeobecnú kolónku „prevzal“, bol
by tam podpis preberajúcej a nedošlo by k vytýkanej nezrovnalosti. Žalovaný sa podpisoval v kolónke

„štatutárny orgán“ v zmysle poverenia príslušného orgánu - predsedníctva OZ - ktoré štatutára poverilo
týmto podpisom pre uvedený prípad. Preberanie výkazov je určené v dohode o VP s tútorkou projektu -
pani H.. Z podpisu lektora a štatutára na pracovnom výkaze lektorom E. F. nie je možné tvrdiť, že práce
si prevzal sám lektor a takto bola ohrozená podmienka kontrolného prostredia. Je možné konštatovať,
že preberajúca pracovníčka sa na výkaz nepodpísala, lebo to z neho jednoznačne nevyplývalo a že šlo

maximálne o formálne nedorozumenie. Ako dôkaz žalovaný predložil čestné vyhlásenie tútorky projektu,
pani H., ktorá v ňom vysvetľuje, v zhode s vyššie uvedeným tvrdením dôvod, prečo tieto pracovné výkazy
nepodpísala sama, ale predložila ich na podpis lektorovi E. F. ako štatutárnemu zástupcovi. Činnosťou
lektora E. F. ani nemohlo dôjsť k ohrozeniu kontrolného prostredia, keďže výsledkom jeho činnosti bol
hmotný výstup, ktorý bol zaslaný poskytovateľovi na kontrolu. Úlohou lektora bolo odborne pomôcť

každému účastníkovi projektu vypracovať podnikateľský zámer. Každý vypracovaný podnikateľský
zámer účastníkom projektu bol zaslaný poskytovateľovi (žalobcovi). Formálny nedostatok, existencia
podpisu žalovaného v oboch kolónkach nie je preto dôvodom pre neplatnosť zmluvy.
V zmysle uvedených tvrdení a dôkazov tak žalovaný nepovažuje Zmluvu za neplatnú (ak bude súd ďalej
konať, žalovaný navrhol posúdiť otázku (ne)platnosti odstúpenia od Zmluvy ako predbežnú) s tým, že

nevidí dôvod na vrátenie žalovanej sumy.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie ( oboznámením s listinnými dôkazmi Zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku vrátane Prílohy č. 1, Všeobecných zmluvných podmienok k
zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, Výpisov z účtu žalobcu potvrdzujúcich

úhrady žalovanému celkovo 73.297,83 eur, Odstúpenia od zmluvy zo dňa 25.06.2020 s doručenkou,
Pracovnýchvýkazov,Prezenčnýchlistín,Dohodyovykonanípráce(lektor)zodňa23.01.2018,Čestného
vyhlásenia zo dňa 11.11.2019, fotografií, e-mailovej komunikácie, Správy z vládneho auditu č. A967,
projektu žalovaného realizovaného na základe Zmluvy sa týkajú nedostatky č. A007 (str. 44-47);
zoznamu podkladov, z ktorých vychádzala audítorská skupina (str. 76-77) č. A008 (str. 47-50); zoznamu

podkladov, z ktorých vychádzala audítorská skupina (str. 77-78), č. A012 (str. 57-58); zoznamu
podkladov,zktorýchvychádzalaaudítorskáskupina-(str.79),č.A017(str.64-65),zoznamupodkladov,z
ktorých vychádzala audítorská skupina (str. 80) a č. C003 (str. 68-70), harmonogramu školení a hlásení
jeho zmien, podnikateľských zámerov, ktoré boli pripravené pre podanie žiadosti o finančný príspevok
pri začatí podnikania na úrad práce, súhlasu poskytovateľa NFP pre lektora - štatutára, Vyjadrenia

žalovaného zo dňa 06.12.2023, Vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 28.05.2024, Uznesenia
NS SR č. k. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 30.11.2023, vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.06.2024 ) a uviedol,
že zistil skutkový stav, podľa ktorého:

4.1. Žalobca ako poskytovateľ a žalovaný ako prijímateľ uzatvorili dňa 15.08.2017 Zmluvu o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku č. I312021G69501. Predmetom Zmluvy bola úprava podmienok
pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo strany žalobcu žalovanému na realizáciu aktivít
projektu s názvom: „Podpora zamestnanosti obcí mikroregiónu Hanušovce nad Topľou“, ktorý bol
predmetom schválenej žiadosti o NFP v rámci výzvy: OP ĽZ DOP 2016/2.1.1/02. Na základe Zmluvy bolžalobcom žalovanému poskytnutý NFP celkovo vo výške 73.297,83 eur. Žalovaný viacnásobne porušil
Zmluvu (prekrývanie sa pracovných činností lektorov A. B. C. a B. C. D. /v rovnakom čase na rovnakých
miestach/ a nesplnenie podmienky zachovania kontrolného prostredia tým, že všetky pracovné výkazy

vypracované v súvislosti s pozíciou lektora E. F. na projekte boli na strane osoby zúčastnenej na projekte
a na strane štatutárneho orgánu podpísané tou istou osobou). Žalobca v dôsledku toho listom zo dňa
25.06.2020, doručeným žalovanému dňa 18.07.2020 odstúpil od Zmluvy. Zároveň s odstúpením bol
žalobca vyzvaný na vrátenie poskytnutého NFP v celom rozsahu v lehote najneskôr 60 dní od doručenia
odstúpenia v zmysle čl. 10 ods. 3 v spojení s ods. 4 VZP, teda do 16.09.2020. Žalovaný neuhradil svoj

dlh zodpovedajúci povinnosti vrátiť poskytnutý NFP vzniknutý odstúpením.

5. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, §
344, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1, 2, § 365, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 ObZ, § 25ods. 1, 7 zákona č.
292/2014 Z.z., § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5.1. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia opätovne vymedzil ním tvrdený zistený skutkový
stav a z hľadiska obrany a námietok žalovaného uviedol, že súhlasí s názorom žalobcu, že odstúpenie
od predmetnej zmluvy zo strany žalobcu spĺňalo zmluvné podmienky a dôvody v ňom uvedené boli
verifikované treťou osobou ako nezávislou autoritou - Úradom vládneho auditu, do ktorého zákonnej
pôsobnosti, okrem iného patrí kontrola čerpania NFP, čo sa v danom konkrétnom prípade zrealizovalo

Vládnym auditom č. A967, v rámci ktorého výberom náhodnej vzorky boli kontrolované viaceré projekty
financované z NFP (nielen predmetný projekt realizovaný žalovaným). Uviedol, že žalobca doložil ako
dôkaz Správu z vládneho auditu č. A967, obsahujúcu zistenia odôvodňujúce predmetné odstúpenie.
Predmetná kompetencia Úradu vládneho auditu ako oprávnenej osobe vyplýva zo zákona č. 357/2015
Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ako

aj čl. 12 ods. 1 písm. c) Všeobecných zmluvných podmienok. Mal za to, že dôvody predmetného
odstúpenia predstavujú objektívne overené skutočnosti zistené nezávislým orgánom, ktorý má na to
danú kompetenciu. Právny vzťah založený Zmluvou o NFP má súkromnoprávny charakter s prvkami
verejného práva. Osobitná povaha právneho vzťahu preto odôvodňuje jeho nastavenie vzhľadom na
kontrolu nakladania s NFP, keďže žalovaný získal verejné finančné prostriedky (NFP). Preto je na mieste

osobitný režim kontroly nakladania s NFP.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný riadne uzatvoril Zmluvu a tak akceptoval podmienky
poskytovania NFP, na základe Zmluvy ako prejav slobodnej vôle v súlade so zásadou zmluvnej slobody.
Poukázal na to, že na kontrolu oprávnenosti výdavkov sú zákonom určené a personálne a metodicky
vybavené špecializované subjekty, a to predovšetkým žalobca ako poskytovateľ a riadiaci orgán, či tzv.

auditujúce orgány. Toto posudzovanie patrí do oblasti finančného práva vzhľadom na osobitnú povahu
daného právneho vzťahu a je zákonom vyčlenené hlavne uvedeným špecializovaným subjektom. Toto
posudzovanie nie je vylúčené ani v priebehu civilného konania, avšak žalovaný v priebehu dokazovania
nepredložil súdu žiadne také dôkazy, ktorými by žalovaná strana spochybnila závery auditujúceho
orgánu (s jednou malou výnimkou - lektor E. F. ako štatutár si totiž od projektového manažéra projektu A.

G.písomnevyžiadalstanoviskokjehoosobnejúčastinaprojektevpozíciilektora,projektovýmanažérA.
G. voči takému postupu nenamietal a udelil súhlas s jeho realizáciou po predložení súhlasu príslušného
orgánu žalovaného - osobná účasť E. F. preto nemohla byť dôvodom pre odstúpenie od predmetnej
zmluvy). Z tých listinných dôkazov, ktoré boli predložené konajúcemu súdu či už zo strany žalobcu
alebo zo strany žalovaného, súd prvej inštancie nevyvodil žiadne ďalšie pochybenia auditujúceho

orgánu, takže jeho rozhodnutie v danej veci vychádzalo práve zo záverov auditujúceho orgánu ohľadne
porušenia povinnosti žalovaného, ktoré mu vyplývajú z právneho vzťahu medzi sporovými stranami.

5.2. Súčasne súd prvej inštancie uviedol, že zamietol návrh žalovaného na vypočutie svedkov
obsiahnutý v jeho písomnom podaní zo dňa 21.11.2023 s prihliadnutím na zásadu sudcovskej

koncentráciekonaniavzmysleust.§154CSP,akoajsprihliadnutímnanedodržaniezákonnéhopostupu
žalovanej strany, upravujúceho postup pri výsluchu svedkov v zmysle ust. § 197 ods. 1 CSP.

6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak,
že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie z odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť,
alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.7.1. Žalovaný v odvolaní uviedol, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP vidí v
nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku a v jeho arbitrárnosti. Podľa odvolateľa napadnutý

rozsudoknemáatribútyriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiavzmysle§220ods.2CSP.Zároveň
konštatoval, že prvoinštančný súd si v ňom celkom nekriticky iba osvojil skutkovú a právnu argumentáciu
žalobcu. Na druhej strane sa prvoinštančný súd vôbec nevenoval zásadným argumentom a obrane
žalovaného, ktorou popieral a spochybňoval nárok žalobcu. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie
odôvodnil v bode 34. a 37. rozsudku, pričom sa vo svojej podstate jedná len o prevzatie tvrdení žalobcu.

Prvoinštančný súd fakticky nevykonal žiadne hodnotenie dôkazov, ktoré predložil žalovaný.
Uviedol, že napadnutý rozsudok nedáva relevantné odpovede na kľúčové otázky tohto súdneho sporu,
pričom súd prvej inštancie z predložených dôkazov vyvodil svojvoľné závery tým, že z nepochopiteľných
dôvodov odignoroval takmer všetky dôkazy, ktoré súdu žalovaný predložil na podporu svojich tvrdení.
Napriek obsiahlosti rozsudku (18 strán) sa súd samotnému odôvodneniu venuje maximálne spolu na
necelej jednej strane.

V tomto smere uviedol, že súd prvej inštancie síce v bode 34. odôvodnenia dospel k záveru, že
„Žalovaný viacnásobne porušil Zmluvu (prekrývanie sa pracovných činností lektorov A. B. C. a B. C. D. /
v rovnakom čase na rovnakých miestach/ a nesplnenie podmienky zachovania kontrolného prostredia
tým, že všetky pracovné výkazy vypracované v súvislosti s pozíciou lektora E. F. na projekte boli na
strane osoby zúčastnenej na projekte a na strane štatutárneho orgánu podpísané tou istou osobou)“,

avšak žalovanému nie je jasné, pretože nikde v rozsudku to nie je uvedené, prečo súd ním predložené
dôkazy, ktorými popieral uvedené skutkové zistenia súdu, nevzal do úvahy, ako ich vyhodnotil, resp.
prečo ich vyhodnotil ako nedostatočné. V tomto bode súd neuvádza, na základe ktorých dôkazov
dospel k uvedenému záveru a prečo dôkazy, ktoré žalovaný predložil na podporu svojich tvrdení -
že k prekrývaniu pracovných činností lektorov nedošlo - napr. pracovné výkazy, fotodokumentácia,

prezenčnélistiny...,ktorépredložilvkonanínebolidostatočnénapreukázanieopaku.Žalovanývosvojich
písomných podaniach vo vzťahu k súdu podrobne analyzoval situáciu, t. j. že lektori sa všetkých školení
riadne zúčastnili a žiadneho pochybenia v súvislosti s realizáciou daného projektu sa nedopustil, pričom
svoje tvrdenia aj dôkazne podložil.
Rovnako odvolateľ poukázal na chýbajúce zdôvodnenie nesplnenia podmienky kontrolného prostredia a

vysporiadanie sa s argumentmi žalovaného uvedenými v spise a zachytenými aj v odôvodnení rozsudku
(bod 4, strana 4, posledná štvrtina strany), najmä v kontexte so záverom, že súd nepovažoval údajné
pochybenie žalovaného spočívajúce v osobnej účasti jeho štatutára E. F. ako jedného z lektorov ako
dôvod pre odstúpenie od predmetnej zmluvy (bod 37, strana 17, posledná veta bodu). Všetky pracovné
výkazy vypracované v súvislosti s pozíciou lektora E. F. na projekte boli na strane „osoby zúčastnenej

na projekte“ a na strane „štatutárneho orgánu“ podpísané tou istou osobou preto, že tlačivo žalobcu
obsahovalo podpisovú kolónku len pre lektora a štatutára. Žalovaný sa podpisoval v kolónke „štatutárny
orgán“ v zmysle poverenia príslušného orgánu - predsedníctva OZ - ktoré štatutára poverilo týmto
podpisom pre uvedený prípad. Preberanie výkazov je určené v dohode o vykonaní práce s tútorkou
projektu – pani H. – dôkaz predložený v spise. Z podpisu lektora a štatutára na pracovnom výkaze E.

F. nie je možné tvrdiť, že práce si prevzal sám lektor a takto bola ohrozená podmienka kontrolného
prostredia. Je možné konštatovať, že preberajúca pracovníčka sa na výkaz nepodpísala, lebo to z neho
jednoznačne nevyplývalo a že šlo maximálne o formálne nedorozumenie. Zároveň bolo preukázané, že
v tomto bode sa žalovaný riadil pokynmi riadiaceho orgánu, ktorý o tejto skutočnosti vedel a odsúhlasil ju.
Nakoniec v tejto súvislosti uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nie je jasné, prečo považoval súd dôkaz

predložený žalobcom (správu tzv. audítorského orgánu) za dostačujúci a nespochybniteľný až v takej
miere, že nemal potrebu vykonať žiadne ďalšie dokazovanie navrhnuté žalovaným, keď zároveň na inom
mieste rozsudku konštatuje, že posudzovanie záverov tzv. auditujúcich orgánov nie je vylúčené ani v
priebehu civilného konania (str. 17, 6. riadok a nasl.).

7.2. Ďalej žalovaný súdu prvej inštancie vytýkal, že okrem toho, že nedostatočne odôvodnil svoje
rozhodnutie, aj nedostatočne zistil skutkový stav, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
e) CSP. Žalovaný poukázal na svoje doterajšie tvrdenia, návrhy na vykonanie dôkazov a z nich plynúce
skutkovéaprávnezávery(odporprotiplatobnémurozkazuaknemupriloženélistinnédôkazy,vyjadrenie
k vyjadreniu žalobcu zo dňa 06.12.2023, vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu zo dňa 07.06.2024, vyjadrenie

na pojednávaní dňa 13.06.2024) s tým, že v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 15.05.2023
žalovaný v bode 1/ uviedol, že v prípade, ak navrhovateľ bude pokračovať v konaní, navrhuje, aby súd
vykonal dôkaz a vypočul oboch lektorov a vyžiadal si vyjadrenia ich zamestnávateľov.Žalovaný mal za to, že prístup súdu k dokazovaniu je v kontexte danej situácie striktne formalistický
až iracionálny (hoci akceptuje princíp sudcovskej koncentrácie konania). Na jednej strane súd v rámci
predbežného právneho názoru uviedol, že žiadne ďalšie dokazovanie vykonávať nemieni a na druhej

strane žalovanému vyčíta neprítomnosť svedkov, ktorých by vzhľadom na práve vyslovený právny názor
aj tak nebol nevypočul.

7.3. Nakoniec odvolateľ uviedol, že k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP
došlo tým, že súd prvej inštancie na žalovaného neprípustne preniesol dôsledky prípadného porušenia

povinností z pracovnoprávneho vzťahu medzi lektormi ako zamestnancami a ich zamestnávateľmi v
súvislosti so spôsobom vedenia evidencie pracovného času na pracovisku.

8. K doručenému odvolaniu žalobca uviedol, že námietky žalovaného voči postupu súdu prvej inštancie
a odôvodneniu rozsudku považuje za neopodstatnené. Samotná skutočnosť, že žalovaný nesúhlasí s
právnymnázoromsúduprvejinštancieajehohodnotenímdôkazov,nevediekzáveruoneodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti rozhodnutia, pretože do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany, aby
sa súd stotožnil s jej názormi a právo na spravodlivý proces neznamená právo na úspech v spore, t. j.
aby bolo rozhodnuté podľa jej požiadaviek a právnych názorov.

8.1. Žalobca uviedol, že trvá na platnosti a dôvodnosti Odstúpenia a námietky žalovaného považuje za

neopodstatnené. Odstúpenie podľa žalobcu spĺňalo zmluvné podmienky a dôvody v ňom uvedené boli
verifikované treťou osobou ako nezávislou autoritou – Úradom vládneho auditu, do ktorého zákonnej
pôsobnosti okrem iného patrí kontrola čerpania NFP, a to vládnym auditom č. A967, v rámci ktorého
výberom náhodnej vzorky boli kontrolované viaceré projekty financované z NFP (nielen predmetný
projekt realizovaný žalovaným). Pre vylúčenie pochybností žalobca predložil ako dôkaz Správu z

vládneho auditu č. A967 obsahujúcu zistenia odôvodňujúce Odstúpenie (dôkaz k podaniu žalobcu zo
dňa 14.09.2023).
Predmetná kompetencia Úradu vládneho auditu ako oprávnenej osobe vyplýva zo zákona č. 357/2015
Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ako aj čl.
12 ods. 1 písm. c) Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o NFP tvoriace jej prílohu č. 1 (ďalej

len „VZP“) (dôkaz č. 1 k žalobe). Preto dôvody Odstúpenia nepredstavujú subjektívny názor žalobcu,
ale objektívne overenú skutočnosť zistenú nezávislým orgánom, ktorý má na to danú kompetenciu.

8.2. Nakoniec žalobca zosumarizoval predmetné porušenia, ktoré odôvodňovali odstúpenie a uviedol,
že žalovaný riadne uzatvoril Zmluvu a tak akceptoval podmienky poskytovania NFP na základe Zmluvy

ako prejav slobodnej vôle v súlade so zásadou zmluvnej slobody, pričom žalovaného nikto nenútil, aby
svoj projekt financoval prostredníctvom NFP.

9. V odvolacej replike, resp. odvolacej duplike strany sporu zotrvali na obsahu vyjadrení učinených
pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až

§ 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP a
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

11. Primárne sa odvolací súd zaoberal otázkou, či tieto dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod

uvedený v § 365 ods. 1 písm. d), t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, písm. e), t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
znesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Ideoprípustnéodvolaciedôvody,pretoodvolacísúdodvolanie

meritórne prejednal.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou
sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutéhorozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod §
365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol ( nemusel ) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

13. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

15.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

16. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,
vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní.

17. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

18. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolaciehosúdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať.

19. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. V predmetnom spore založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie na závere, že tzv. auditujúce
orgány zistili prekrývanie sa pracovných činností lektorov a že nebola splnená podmienka zachovania

kontrolného prostredia, čo malo viesť k oprávnenému odstúpeniu žalobcu od predmetnej zmluvy.
Odvolací súd však uvádza, že tento záver nemá oporu v naplnení základných obsahových náležitosti
a kvalitatívnych požiadavkách na odôvodnenie rozsudku tak, ako ich určuje Civilný sporový poriadok
v § 220 ods. 2.

20.1. Odvolací súd všeobecne uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia nie je súhrnom súdneho spisu,
preto sa v ňom nemajú opisovať kompletné prednesy strán sporu, či výpovede svedkov a ani texty
listinných dôkazov. Do odôvodnenia je potrebné zahrnúť iba rozhodné skutkové okolnosti, aby rozsudok
neobsahoval nadbytočné informácie. Pokiaľ si súd nevyjasní jednotlivé čiastkové zistenia, ktoré sú
preukázané ( alebo nepreukázané ) jednotlivými dôkaznými prostriedkami, prejavuje sa absencia tohto

postupu navonok v uvedení tzv. súborného zistenia skutkového stavu, keď súd opíše skutkový stav ako
celok, bez toho, aby bolo zrejmé, ako jednotlivé skutkové okolnosti posúdil a z čoho ich zistil.

20.2. V preskúmavanom rozhodnutí súd prvej inštancie síce nad mieru potrebnú takmer doslova
reprodukoval obsah jednotlivých písomných podaní, resp. vyjadrení na pojednávaní strán sporu, či ich

právnych zástupcov, avšak bez toho, aby tieto hodnotil najskôr izolovane z hľadiska ich vierohodnosti
a následne v ich vzájomnej súvislosti, vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia
dôkazov zakotveného v čl. 15 základných princípov CSP a v § 191 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie
pristúpil k eklektickému a neopodstatnenému výberu dôkazov smerujúcich k jednostrannému záveru,
že auditujúce orgány správne vymedzili záver o porušení povinnosti žalovaného zo zmluvy vedúce

k odstúpeniu zo zmluvy zo strany žalobcu, avšak bez toho, aby sa zaoberal hodnotením dôkazov, ktoré
boli predložené žalovaným (a ktoré súd vykonal) v priebehu konania ako prostriedky procesnej obrany
a z ktorých by bolo možné otázku porušenia povinnosti žalovaným ustáliť (príkladom: pracovné výkazy,
fotodokumentácia, prezenčné listiny a iné ).
V tomto smere poukazuje odvolací súd aj na skutočnosť, že súdom prvej inštancie tvrdený „zistený“

skutkový stav v bode 14. odôvodnenia je obsahovo takmer totožný s odôvodnením žaloby žalobcom
uvedenýmvbode2.odôvodneniaažeprávneposúdeniesúdomprvejinštancievbode37.odôvodnenia,
kde „súhlasí“ s názorom žalobcu je nekritickým prepisom vyjadrení žalobcu v priebehu konania.

21. Súčasne, vzhľadom na obsah odvolania a ďalšie žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, považuje

odvolací súd za nevyhnutné najskôr vo všeobecnej rovine uviesť, že námietky týkajúce sa vád
v skutkových zisteniach prvoinštančného súdu sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov
potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré
vyústilo do nesprávnych skutkových zistení.
Súd nemusí vykonať všetky stranou sporu navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci

dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1 CSP). Súd však musí dbať na to, aby nevylúčil
taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou sporu, ak tento
skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Ak sa rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať,
musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

21.1. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný už v odpore navrhoval vypočuť svedkov, lektorov,
a to za účelom prekrývania sa ich pracovnej činnosti. S nevykonaním navrhovaného dôkazu výsluchom
svedkov sa súd prvej inštancie následne vyporiadal v odôvodnení rozhodnutia konštatáciou, že tentonávrh zamietol s prihliadnutím na zásadu sudcovskej koncentrácie v zmysle § 154 CSP, ako aj
s prihliadnutím na nedodržanie zákonného postupu žalovaným v zmysle § 197 ods. 1 CSP.
V tomto kontexte odvolací súd uvádza, že navrhovaným dôkazom žalovaný jednoznačne sledoval

preukázanie svojich skutkových tvrdení, že nedošlo k prekrývaniu pracovných činností, pričom práve
aj táto skutočnosť mala byť základom pre odstúpenia od zmluvy žalobcom. Rovnako i odvolací súd
má za to, že tento dôkaz má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok, a to najmä za vyššie
konštatovanom nedostatočnom zdôvodnení skutkového stavu v napadnutom rozsudku súdom prvej
inštancie. Uvedená skutočnosť má potom za následok, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam.

22. Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezrušil,keďženebolisplnené
podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom) a § 389 ods. 1 písm. c) CSP (súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom),
vrátane závislého výroku o trovách konania a vec vrátil podľa § 391 CSP na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie v spore, pretože by nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

23. Úlohou súdu prvej inštancie bude vysporiadať sa s vadami vytknutými odvolacím súdom, vykonať
dokazovanie i výsluchom navrhovaných svedkov, resp. návrh na výsluch svedkov procesne súladným
spôsobom zamietnuť a opätovne vo veci rozhodnúť za hodnotenia dôkazov jednotlivo a všetky v ich
vzájomnej súvislosti a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP ).

24. Podľa § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

25. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách

pôvodného konania, vrátane odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §
427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).