Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/146/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624205178
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7624205178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudkýňJUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: SVB Zimné 201, so sídlom v Rudňanoch
201, IČO: 35 540 401, zastúpený Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom v Spišskej
Novej Vsi, M. Gorkého 8, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXX, o zaplatenie
532,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 9C/84/2024 zo dňa 23. septembra 2025

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudokOkresnéhosúduSpišskáNováVesč.k.9C/84/2024-142zodňa23.septembra
2025.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným
rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 532,95 € s úrokom z omeškania tak, ako je tento
špecifikovaný vo výroku napadnutého rozsudku, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 532,95 € s prísl. titulom

neuhradených mesačných preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv za mesiace november
a december 2023 a január až september 2024, mesačne vo výške 48,45 €, spolu 532,95 €. Žalobu
podal ako správca bytového domu D. E. XXX voči žalovanej ako výlučnej vlastníčke bytu č. 2 na prvom
poschodí bytového domu D. F. E. XXX.

3. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že uvedené preddavky uhradila priamo do rúk predsedovi žalobcu
G. G., z ktorého dôvodu žalobou uplatnený nárok považuje za nedôvodný.

4. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci podľa § 10 ods. 1, ods. 6 zákona č.
182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dospel k záveru, že vlastníci bytov a nebytových
priestorov bytového domu Zimné súp. č. XXX H. C., teda aj žalovaná ako vlastníčka jedného z bytov
v tomto bytovom dome, boli počnúc dňom 1.8.2017 povinní prispievať do fondu prevádzky, údržby a
opráv sumou 0,51 €/m2, čo žalobca preukázal zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov daného bytového domu zo dňa 27.8.2017. Tejto schôdze sa osobne zúčastnila aj žalovaná

a aj keď podala žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutí prijatých na tejto schôdzi, jej žaloba bola
zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1C/87/2017 zo dňa 1.2.2019 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/192/2019 zo dňa 12. 2. 2020. Súd uzavrel, že
žalovaná mala vedomosť o výške preddavku v žalovanom období, túto svoju povinnosť mesačne vovýške 48,45 € si v žalovanom období od novembra 2023 až do septembra 2024 neplnila a svoje tvrdenie
o úhrade platieb v hotovosti k rukám štatutárneho zástupcu žalobcu v konaní nepreukázala. Štatutárny
zástupca žalobcu poprel úhrady žalovanou v hotovosti k jeho rukám a zároveň vo svojej výpovedi

potvrdil,žežalovanáinýmspôsobomúhradynerealizovala.Žalovanáoúhradáchpreddavkovvhotovosti
za žalované obdobie nepredložila žiadne listinné dôkazy (napr. potvrdenie o prijatí resp. odovzdaní
platby) a nepredložila ani žiadne doklady o úhradách preddavkov za žalované obdobie iným spôsobom
(nar. výpisy z účtu).
4.1. Pokiaľ žalovaná na preukázanie svojich tvrdení o platbách preddavkov v hotovosti navrhla

vypočuť svedka I. J., súd tohto nemohol vypočuť z dôvodu, že žalovaná jeho prítomnosť na pojednávaní
opakovane nezabezpečila.
4.2. Keďže žalovaná si nesplnila povinnosť uhrádzať poplatky do fondu prevádzky, údržby a opráv za
žalované obdobie, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 532,95 €
s úrokom z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z.
v rozsahu, ako je tento špecifikovaný vo výroku napadnutého rozsudku.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257 CSP. Keďže
žalobcabolvkonaníplneúspešný,vznikolmunároknanáhradutrovkonaniavočineúspešnejžalovanej,
ktorú súd zaviazal na ich náhradu, keďže v konaní neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa,
odôvodňujúce postup podľa § 257 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a navrhla zrušiť (správne zmeniť) napadnutý rozsudok tak, že súd zamietne
žalobu a prizná jej náhradu trov celého konania, alternatívne navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby jej bol ustanovený právny zástupca z radov

advokátov. Namietala porušenie práva na spravodlivý proces, keďže jej nebol pridelený právny zástupca
zo strany okresného súdu po tom, čo jej žiadosť bola Centrom právnej pomoci zamietnutá a rovnako
jej žiadosti o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu nebolo vyhovené ani zo strany Slovenskej
advokátskej komory.
6.1. K porušeniu jej práva na spravodlivý proces došlo aj tým, že súd vo veci rozhodol, hoci požiadala

o odročenie pojednávania z dôvodu zlého zdravotného stavu a ospravedlnila sa z neúčasti. Postupom
súdu jej bolo znemožnené uplatňovať jej procesné práva a rozsudok je v jej neprospech.
6.2. Namietala, že G. G. nebol oprávnený podať návrh na vydanie platobného rozkazu v tu
prejednávanej veci, pretože schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 28.1.2023 nebola
uznášaniaschopná,čonamietalavkonanínaOkresnomsúdeSpišskáNováVespodsp.zn.5C/13/2023

a proti rozsudku vo vyššie uvedenej veci podala odvolanie na Krajský súd v Košiciach.
6.3. Nakoniec namietala nesprávne právne posúdenie veci, pokiaľ súd žalobe vyhovel, keďže štatutárny
zástupca žalobcu nepredložil relevantné dôkazy svedčiace o tom, že žalovaná dlhuje žalobcovi sumu
532,95 €.
6.4. Zo všetkých týchto dôvodov považuje rozsudok za vecne nesprávny.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je
možné vyhovieť.

9. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. marca 2026 o 9.15
hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 17. marca 2026 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

11. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), konanie má inú vadu, ktorámohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

12. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 100, § 91 a § 192 CSP, z týchto

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného
skutkového stavu vyvodil správny právny záver, rozsudok náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne
porušenia procesných práv ani vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie v spore, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. §
387 ods. 1 CSP.

14. Správne, veľmi podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu a
je v ňom odôvodnený aj postup súdu, kedy vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovanej po opakovaných

predchádzajúcich odročeniach pojednávaní na základe jej žiadostí.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 532,95 € s príslušenstvom z dôvodov, ako
sú tieto podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré odvolací súd z dôvodu

hospodárnosti na tomto mieste neopakuje.

17. Podstatou odvolacích námietok žalovanej je
- porušenie jej práva na spravodlivý proces, pokiaľ jej nebol súdom ustanovený právny zástupca z radov
advokátov na zastupovanie v tomto konaní

- porušenie jej práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd rozhodol na pojednávaní v jej neprítomnosti
neakceptujúc jej ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov
- nesprávne právne posúdenie veci, ak súd žalobe vyhovel, pretože žalobca nepredložil dôkazy
svedčiace o žalobou uplatnenom dlhu.

18. K jednotlivým vyššie uvedeným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

19. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,

zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (Najvyšší súd SR sp.zn.
8Cdo/45/2019 zo dňa 26.2.2020).

20. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu,
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká

nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o
právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené

so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Právo
strany sporu, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť v jej neprítomnosti, ale
tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva, pričom je výlučne na strane,
či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Uvedená požiadavka je vyjadrená hlavne v ustanovení

§ 178 ods. 2 CSP, ktoré súdu ukladá predvolať stranu sporu alebo jej zástupcu na pojednávanie tak, aby
mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Strana sa pritom na pojednávanie predvoláva len vtedy, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch, inak sa
predvolá len jej zástupca (§ 195 ods. 1 až 3, § 178 ods. 1 CSP).21. Obsahom ústavne garantovaného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti strany a práva
na spravodlivý súdny proces teda nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jej žiadosti o odročenie

pojednávania.

22. Pojednávanie sa môže odročiť výlučne len z dôležitých dôvodov (§ 183 ods. 1 prvej vety CSP); tieto
dôvody sa v praxi môžu vyskytnúť na strane súdu, procesných strán, prípadne zástupcov procesných
strán. Ak o odročenie termínu pojednávania požiada strana alebo jej zástupca, súd posudzuje existenciu

dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania podľa konkrétnych okolností prípadu. Opodstatnenosť
takejto žiadosti má súd možnosť posudzovať len na základe tých okolností, ktoré sú mu známe v čase
jej vyhodnocovania (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/110/2020 z 22. februára 2022).

23. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom relevantným v zmysle § 183 ods.
1 CSP spravidla vtedy, ak strane bráni zúčastniť sa na pojednávaní taká okolnosť, ktorá je podstatná z

hľadiska možnosti uskutočniť pojednávanie, nepredvídateľná v tom zmysle, že strana nemohla vedieť,
ženastaneaospravedlniteľná(stranaurobilavšetkopreto,abysasúdomnariadenépojednávaniemohlo
uskutočniť v jej prítomnosti, z objektívnych dôvodov sa jej to ale nepodarilo).

24. Odročenie pojednávania na návrh strany je viazané nielen na existenciu dôležitého dôvodu u strany

alebo zástupcu, ale kumulatívne na nemožnosť spravodlivo od nej žiadať, aby sa nechala zastúpiť
(Najvyšší súd SR sp. zn. 8Cdo/45/2019). Dôvod odročenia pojednávania je strana povinná súdu oznámiť
bezodkladne.

25. Dôležitosť dôvodu na odročenie pojednávania súd posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu

a môže ho preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie
pojednávania (Najvyšší súd SR sp.zn. 1Obdo/19/2014, sp.zn. 8Cdo/110/2020).

26. Zo súdnej praxe vyplýva, že dôležitý dôvod môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo
vzťahu k nariadeniu pojednávania

a/ vážna, teda svojou povahou znemožňujúca každej strane sporu za rovnakých okolností účasť na
súdnom pojednávaní,
b/ nepredvídateľná, teda všeobecne prijímaná ako nepredvídaná, nepredvídateľná alebo neočakávaná,
c/ neodvrátiteľná, teda neumožňujúca strane sporu prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na
pojednávaní a

d/ náhla, teda vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca uskutočniť kroky vedúce k účasti na
pojednávaní (sp.zn. 1Obdo/19/2014).
Všetky tieto dôvody musia byť naplnené kumulatívne.

27. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že súd vo veci nariadil štyri pojednávania

(24.6.2025, 31.7.2025, 2.9.2025 a 23.9.2025), pričom každé z týchto pojednávaní žalovaná žiadala
odročiť, a to prvé z pojednávaní z dôvodu, že nie je zastúpená právnym zástupcom s tým, že požiadala
súd v zmysle § 30 OSP (v súčasnosti už neúčinného – poznámka odvolacieho súdu) o ustanovenie
právnehozástupcuaďalšietripojednávaniazdôvodupráceneschopnosti,ktorúdokladovalapotvrdením
o dočasnej práceneschopnosti od 24.6.2025 s dátum predpokladaného skončenia dňa 8.7.2025

(potvrdenie zo dňa 25.6.2025).

28. Dňa 24.6.2025 súd pojednával v neprítomnosti žalovanej, kedy vykonal aj žalobcom navrhnuté
dôkazy. Pojednávanie vytýčené na deň 31.7.2025 súd odročil na základe žiadosti žalovanej z dôvodu
závažných zdravotných problémov (infekčná hnačka), ktoré jej neumožňujú zúčastniť sa pojednávania,

pričom predložila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 25.6.2025. Pojednávanie
nariadené na deň 2.9.2025 súd odročil na žiadosť žalovanej, ktorú odôvodnila plánovaným odborným
vyšetrením a svojimi dlhodobými zdravotnými problémami a práceneschopnosťou, pričom opäť
predložila to isté potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 25.6.2025, ktoré už bolo
súčasťou spisu a v zmysle ktorého dátum predpokladaného skončenia pracovnej neschopnosti bol

8.7.2025, pričom žiadosť o odročenie podávala dňa 28.8.2025.

29. Súd spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 23.9.2025 vyzval žalovanú, aby predložila aktuálny
doklad o trvaní jej práceneschopnosti, t.j. o trvaní jej práceneschopnosti dňa 31.7.2025 a 2.9.2025a vyzval ju, aby v prípade pretrvávajúcej práceneschopnosti sa dala zastúpiť inou osobou s poukazom
na ust. § 183 ods. 2 CSP. Žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom
na deň 23.9.2025 a požiadala o jeho odročenie z dôvodu práceneschopnosti, ktorej trvanie však

opätovne preukazovala potvrdením zo dňa 25.6.2025, v zmysle ktorého predpokladané skončenie
práceneschopnosti bolo určené na deň 8.7.2025.

30. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj keď súd vyhovel žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania
dňa 31.7.2025 a 2.9.2025, žalovaná existenciu dôvodu pre odročenie, t.j. trvajúcu práceneschopnosť

súdu nepreukázala ani včas ani dodatočne a rovnako nepreukázala súdu ani tvrdenú práceneschopnosť
dňa 23.9.2025. Existenciu dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania dňa 23.9.2025 (ani
predchádzajúcich pojednávaní dňa 31.7.2025 a 2.9.2025) žalovaná nepreukázala, pričom išlo o prípad,
kedy bolo možné od nej spravodlivo žiadať, aby sa dala na pojednávaní dňa 23.9.2025 zastúpiť inou
osobou, keďže k odročeniu predchádzajúcich pojednávaní došlo z dôvodu tvrdeného nepriaznivého
zdravotného stavu. Napriek výzve a poučeniu zo strany súdu žalovaná sa nedala zastúpiť inou

osobou a zároveň existenciu dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania (práceneschopnosť, vážne
zdravotné problémy) nepreukázala.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení, boli splnené zákonné podmienky preto, aby súd vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej, preto nedôvodná je jej odvolacia námietka, že súd

porušil jej právo na spravodlivý proces, keď jej neumožnil zúčastniť sa pojednávania a uplatňovať svoje
procesné práva.

32.Kodvolacejnámietkežalovanejoporušeníjejprávanaspravodlivýprocestým,žesúdjejneustanovil
zástupcu z radov advokátov odvolací súd uvádza, že dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný

sporový poriadok, ktorý neobsahuje ustanovenie obdobné ust. § 30 Občianskeho súdneho poriadku,
účinného do 30.6.2016, ktoré umožňovalo súdu na žiadosť účastníka konania ustanoviť mu advokáta,
ak u neho boli splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

33. Civilný sporový poriadok neumožňuje súdu, aby ustanovil strane sporu na jej žiadosť právneho

zástupcuzradovadvokátov,pretotakejtožiadostižalovanejsúdnemoholvyhovieťanemôžejejvyhovieť
ani odvolací súd.

34. Žalovaná bola v spore poučená v zmysle § 160 ods. 2 CSP o práve zvoliť si advokáta a o možnosti
obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

35. Žalovaná požiadala Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci, avšak rozhodnutím zo
dňa 27.3.2025 Centrum právnej pomoci rozhodlo o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci
z dôvodu, že hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy.

36. Súd nenahrádza činnosť Centra právnej pomoci a Civilný sporový poriadok mu neumožňuje
v prípadoch negatívneho rozhodnutia Centra právnej pomoci ustanoviť právneho zástupcu
z radov advokátov, ako sa toho domáha žalovaná v konaní.

37. Žalovanej bola súdom vytvorená procesná možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, túto aj

využila, avšak vzhľadom na to, že nesplnila podmienky pre priznanie nároku na právnu pomoc podľa
zák. č. 327/2005 Z.z., táto právna pomoc jej priznaná nebola.

38. Keďže jej nebol ustanovený zástupca z radov advokátov, súd v konaní postupoval správne, ak konal
iba so žalovanou ako stranou sporu, keďže ani sama si iného zástupcu či advokáta nezvolila a týmto

postupom súdu nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalovanej.

39. Právo zvoliť si advokáta je síce všeobecným právom každej strany sporu, avšak právo na bezplatnú
právnu pomoc patrí iba v zákonom stanovených prípadoch, je viazané na splnenie troch kumulatívnych
podmienok a v prípade nesplnenia čo len jednej z nich nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci

nie je možné priznať.

40. Nedôvodne žalovaná namieta, že súd vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ žalobe vyhovel za
situácie, že žalobca nepredložil dôkazy svedčiace o existencii dlhu žalovanej.41. Ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. zakotvuje jednu zo základných povinností
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, bez ktorej by prakticky nemohol byť zabezpečený

riadny výkon správy. Starostlivosť o spoločné časti a spoločné zariadenia domu, jeho príslušenstvo a
zastavaný či priľahlý pozemok spočíva najmä v riadnom zabezpečení ich prevádzky, údržby, prípadne
opráv, pričom táto predpokladá aj náklady, ktoré sú povinní hradiť všetci vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome. Podiel na úhrade týchto nákladov je daný veľkosťou ich spoluvlastníckeho podielu
určeného podľa ust. § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z.z.. Na riadny výkon správy v každom

bytovom, ale aj nebytovom dome je preto potrebné, aby sa pravidelne a plynule vytváral určitý zdroj
financovania všetkých nákladov, ktoré v súvislosti s výkonom správy domu vznikajú.

42. Vlastníci bytov a nebytových priestorov sú teda povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo
zmluvou o výkone správy, t. j. spôsobom a v lehotách stanovených v týchto zmluvách poukazovať
mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca

nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku príspevkov si vlastníci v
zmysle zákonnej dikcie určujú sami hlasovaním nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov v
dome v zmysle § 14b ods. 1 písm. i).

43. V konaní bolo preukázané, že žalovaná sa zúčastnila schôdze vlastníkov bytov a nebytových

priestorov konanej dňa 27.8.2017, na ktorej vlastníci odsúhlasili navýšenie výšky preddavku do fondu
prevádzky, údržby a opráv na sumu 0,51 eura/m2 od 1.8.2017. Žaloba, ktorou sa žalovaná domáhala
neplatnosti rozhodnutí prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov z 27.8.2017, bola
právoplatne zamietnutá. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná musela vedieť o povinnosti vykonávať
úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv v schválenej výške.

44. Žalovaná bola v niekoľkých predchádzajúcich konaniach medzi stranami zaviazaná na úhradu
preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv z dôvodu, že tieto opakovane v predchádzajúcich
obdobiach neuhrádzala (rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 1C/2/2017 z 31. mája 2019
potvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.9Co/338/2019zo16.decembra2020,rozsudok

Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 11C/65/2019 z 11. júna 2020 potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/71/2020 z 9. septembra 2021, rozsudok Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp.zn. 11C/83/2023 z 23. mája 2024, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
2Co/92/2024 zo dňa 20. marca 2025).

45. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaná tieto preddavky neuhrádzala ani v žalovanom období
(november 2023 až september 2024). Žalovaná svoju obranu o úhrade žalovanej sumy v hotovosti
štatutárnemu zástupcovi žalobcu nepreukázala, pričom dôkazné bremeno na preukázanie procesnej
obrany o plnení žalovanej sumy bolo na žalovanej. Táto nezabezpečila ani účasť svedka na žiadnom
z nariadených pojednávaní, ktorý mal preukázať jej tvrdenia a v konaní nepredložila ani dôkazy o inom

spôsobe plnenia dlhu. Žalovaná teda neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že svoju povinnosť
uhrádzaťpreddavkydofonduprevádzky,údržbyaoprávsisplnila.Ibasamotnétvrdeniežalovanejotom,
že platby uhradila, nepostačuje na preukázanie tejto skutočnosti. V konaní bola totiž žalovaná povinná
nielen tvrdiť skutočnosti na svoju obranu, ale tieto aj preukázať označením dôkazov.

46. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že G. G. nebol štatutárnym zástupcom žalobcu, teda
nebol oprávneným zastupovať žalobcu a podávať návrh na vydanie platobného rozkazu s poukazom
na konanie o neplatnosť uznesení prijatých schôdzou vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa
28.1.2023, odvolací súd uvádza, že žaloba žalobkyne o neplatnosť uznesení prijatých na schôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 28.1.2023 bola zamietnutá rozsudkom Okresného súdu

Spišská Nová Ves sp.zn. 5C/13/2023 zo dňa 8. apríla 2025 a tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/139/2025 zo dňa 29. januára 2026. V čase rozhodovania
odvolacieho súdu je teda už právoplatne vyriešená otázka platnosti uznesení schôdze vlastníkov bytov
a nebytových priestorov zo dňa 28.1.2023 a odvolacia námietka žalovanej v tomto smere je nedôvodná.

47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá
preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho

konania úspešnému žalobcovi. Odvolací súd preto priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také
osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov
konania žalobcovi podľa § 257 CSP. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP),

zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

49.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej

pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).