Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125204252
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125204252.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: KOOPERATIVA

poisťovňa, a.s., IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, v zast.: FELIX
NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, proti žalovanému: A. B., C. D.: XXXXXXXXXX, bytom E. X, XXX XX, E. F. G., o zaplatenie 74,08
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 74,08 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 74,08 EUR od 22.05.2023 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 03.06.2025 domáhal zaplatenia
74,08 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 74,08 EUR od 22.05.2023 do
zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný dňa 22.07.2021 uzatvorili poistnú zmluvu
č.: XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa 22.07.2021 s ročným poistným plateným štvrťročne
splátkami so splatnosťou v termínoch 22.07, 22.10, 22.01, 22.04, odo dňa začiatku poistenia, s poistným

obdobím jedného kalendárneho roka. Predmetná poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.
Pritom medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá splatnosť celého ročného poistného nezaplatením
niektorej splátky, tak ako to vyžaduje § 565 Občianskeho zákonníka. Splatnosť ročného poistného
sa preto vždy vzťahuje k poslednej splátke poistného v danom poistnom období. Žalovaný nárok sa
týka posledného poistného obdobia Poistnej zmluvy, v trvaní od 22.07.2022 do 22.07.2023. V rámci
posledného poistného obdobia bolo ročné poistné vo výške 127,00 EUR, platené splátkami štvrťročne
vo výške 31,75 EUR so splatnosťou v termínoch 22.07, 22.10, 22.01, 22.04. Žalobca riadne plnenie

záväzku žalovaného platiť poistné eviduje do 22.10.2022. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa
23.04.2023, nakoľko splatnosť poslednej splátky ročného poistného v danom poistnom období bola
dohodnutá v termíne 22.04.2023. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky prostredníctvom
upomienky obyčajnou zásielkou. Z dôvodu nezaplatenia poistného za poistné obdobie zaniklo poistenie
dňa 21.05.2023 v súlade s § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej ako: „zákon o povinnom zmluvnom poistení“). Podľa § 11 ods. 11 a 12

zákona o povinnom zmluvnom poistení má žalobca pri zániku poistenia pred koncom poistného obdobia
nárok na zaplatenie poistného do konca poistného obdobia a alternatívne len do dňa zániku poistenia
v závislosti od skutočnosti, či v rámci rozhodného poistného obdobia došlo k poistnej udalosti, z ktorej
vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu. V prejednávanej veci nedošlo k v rámci rozhodnéhopoistného obdobia k poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, preto má
žalobca nárok na zaplatenie poistného do zániku poistenia. Na základe vyššie uvedeného v spojení
s § 11 zákona o povinnom zmluvnom poistení má poisťovateľ nárok voči žalovanému na zaplatenie

poistného vo výške 74,08 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania s
platením poistného, žalobca si zároveň uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa §
517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a to vo
výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy, počnúc odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistenia, t. j. odo dňa

22.05.2023.

3. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil poistnú zmluvu č.:
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a oznámenie o zániku poistenia pre nezaplatenie poistného zo dňa
02.06.2023.

4. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Trnava vydal platobný
rozkaz, sp. zn.: 22Csp/68/2025-21 zo dňa 12. augusta 2025 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz doručiť do
vlastných rúk, Okresný súd Trnava uznesením sp. zn.: 22Csp/66/2025-31 zo dňa 18. decembra 2025
platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

5. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu
písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola
žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa v rámci stanovenej

lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil
žiadne dôkazy.

6. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku platí, že: „spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

7. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak:
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú

c) sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“

8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

9. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá Civilného sporového
poriadku, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a súčasne ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom
skutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00

EUR. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote.
Strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

10. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“11. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav: žalobca a žalovaný dňa 22.07.2021
uzatvorili poistnú zmluvu č.: XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa 22.07.2021 s ročným poistným
plateným štvrťročne splátkami so splatnosťou v termínoch 22.07, 22.10, 22.01, 22.04, odo dňa začiatku

poistenia, s poistným obdobím jedného kalendárneho roka. Predmetná poistná zmluva bola uzatvorená
na dobu neurčitú. Pritom medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá splatnosť celého ročného
poistného nezaplatením niektorej splátky, tak ako to vyžaduje § 565 Občianskeho zákonníka. Splatnosť
ročného poistného sa preto vždy vzťahuje k poslednej splátke poistného v danom poistnom období.
Žalovaný nárok sa týka posledného poistného obdobia Poistnej zmluvy, v trvaní od 22.07.2022 do
22.07.2023. V rámci posledného poistného obdobia bolo ročné poistné vo výške 127,00 EUR, platené

splátkami štvrťročne vo výške 31,75 EUR so splatnosťou v termínoch 22.07, 22.10, 22.01, 22.04.
Žalobca riadne plnenie záväzku žalovaného platiť poistné eviduje do 22.10.2022. Žalovaný sa dostal do
omeškania dňa 23.04.2023, nakoľko splatnosť poslednej splátky ročného poistného v danom poistnom
období bola dohodnutá v termíne 22.04.2023. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky
prostredníctvom upomienky obyčajnou zásielkou. Z dôvodu nezaplatenia poistného za poistné obdobie

zaniklo poistenie dňa 21.05.2023 v súlade s § 9 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Podľa
§ 11 ods. 11 a 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení má žalobca pri zániku poistenia pred koncom
poistného obdobia nárok na zaplatenie poistného do konca poistného obdobia a alternatívne len do
dňa zániku poistenia v závislosti od skutočnosti, či v rámci rozhodného poistného obdobia došlo k
poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu. V prejednávanej veci nedošlo

k v rámci rozhodného poistného obdobia k poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa
nahradiť škodu, preto má žalobca nárok na zaplatenie poistného do zániku poistenia. Na základe
vyššie uvedeného v spojení s § 11 zákona o povinnom zmluvnom poistení má poisťovateľ nárok voči
žalovanému na zaplatenie poistného vo výške 74,08 EUR. K úhrade zo strany žalovaného však do
dnešného dňa neprišlo.

13. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka platí, že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.“
14. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje

poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“

15. Podľa § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej
osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).“

16. Podľa § 6 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení platí, že: „poistná zmluva okrem
všeobecných náležitostí podľa osobitného predpisu obsahuje aj údaje o motorovom vozidle zapísané v
osvedčení o evidencii vozidla podľa osobitného predpisu alebo údaje zapísané v technickom osvedčení
vozidla pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, alebo v obdobnom preukaze. “

17. Podľa § 8 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení platí, že: „poistným obdobím je spravidla
jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a
splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.“

18. Podľa § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné
splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.“

19. Podľa § 6 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení platí, že: „poistenie zodpovednosti zanikne
tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad

nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však
na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.“20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok

týkať aj len jednotlivých plnení.“

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

23. Podľa 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

24.Súdvecposúdilprávnetak,žemedzižalobcomažalovanýmbolauzatvorenápoistnázmluvapodľa§

788 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 6 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení,
ktorá má súčasne charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Medzi
základné zákonné povinnosti žalovaného vyplývajúce z tejto poistnej zmluvy v zmysle § 788 ods. 1
Občianskeho zákonníka okrem iného patrí aj povinnosť za poistné obdobie platiť poistné v stanovený
termín splatnosti. Poistné obdobie bolo stanovené na obdobie jedného kalendárneho roka v súlade

s § 8 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju zákonnú
a zmluvnú povinnosť za poistné obdobie riadne a včas zaplatiť žalobcovi dlžné poistné v stanovenej
výške, žalobca v súlade s § 6 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení oznámil žalovanému, že
poistná zmluva zanikla, pričom ho vyzval na zaplatenie dlžného poistného za uvedené poistné obdobie.
Nakoľko žalovaný v stanovenej lehote dlžné poistné žalobcovi nezaplatil, žalobcovi vznikol zákonný

a zmluvný nárok na zaplatenie dlžného poistného zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení motorového
vozidla.

25. Podľa 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“

26. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní a k
procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: I ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné
sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany

definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého

skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo
zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo.“

27. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011

platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným
sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku
náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého
záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na

druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré
vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia
sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“28. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť v zmysle § 150
Civilného sporového poriadku. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden
zo základných princípov civilného procesu v zmysle článku 8 Civilného sporového poriadku. Skutkové

tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami
procesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.
Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“ má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry v spore. Prejaví sa v rámci meritórneho

rozhodnutia vo veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva
spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V zásade platí, že každý má tvrdiť najmä tie právne skutočnosti,
ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. To, že Civilný sporový poriadok chápe
bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151
ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje procesné následky, resp. sankciu za jej nesplnenie.
(Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové

konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 245 a 246, ISBN: 978-80-7400-876-4.)

29. Žalovaný počas celého civilného sporového konania zostal pasívny. Nevyjadril sa k žalobe žalobcu,
skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe nepoprel a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nenavrhol
žiadne dôkazy, ktoré by vylučovali existenciu uplatňovaného práva žalobcu v jeho žalobe. Z uvedeného

dôvodusúdvšetkytvrdeniažalobcuvjehožalobepovažovalzanespornévzmysle§151ods.1Civilného
sporového poriadku. Na základe týchto skutočností a v zmysle vyššie citovanej rozhodovacej činnosti
najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike konajúci súd konštatuje, že žalovaný v civilnom
sporovom konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré by vylučovali
existenciu uplatňovaného nároku žalobcu v tomto konaní, pričom žalobca existenciu svojho nároku

uplatňovaného v tomto konaní náležite preukázal.

30. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku
omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 5,00 % ročne bola žalobcom správne určená

v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania dlžníka s platením
svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %,
ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (0,00 % + 5,00%
= 5,00 % úrok z omeškania).

31. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi spolu s úrokom
z omeškania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového
poriadku.

32. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel

k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

33. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

34. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

36. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

37.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ichnáhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %,

z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového

poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).