Rozhodnutie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2026

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 22Csp/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225203464
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8225203464.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,
a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného:
Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352,
proti žalovanému: A. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX/XX, D., o zaplatenie 311,75 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 109,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 109,10 eur od 21.01.2026 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2025 sa žalobca, domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 311,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.05.2023
do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že Žalobca a Žalovaný
uzatvorilispoludňa30.11.2020zmluvuopôžičkeč.21655103/119820369(evidenčnéčíslozmluvy/príd.
autorizačný kód), na základe ktorej poskytol Žalobca Žalovanému pôžičku vo výške 619,10 eur („Cena

na splátky“ alebo „Pôžička – finančné plnenie“) na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného
v zmluve (mobilný telefón). Kúpna cena tovaru bola 619,10 Eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil
akontáciuvovýške0EuranazvyšokkúpnejcenyŽalobcaposkytolŽalovanémupôžičkupodľauvedenej
zmluvy o pôžičke. Účelom Zmluvy bolo poskytnutie pôžičky na zakúpenie tovaru na základe vlastného
výberu Žalovaného. Cena na splátky znamená viazaný spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej
Žalovanému Žalobcom, a to vo výške kúpnej ceny konkrétneho tovaru zníženej o zaplatenú akontáciu.

Akontáciaječasťoukúpnejcenytovaru,ktorúžalovanýzaplatilpreddodanímtovaru.Obsahuuvedených
pojmov vyplýva nielen zo Zmluvy samotnej - ich výklad je obsiahnutý aj v Podmienkach k Zmluve o
pôžičke (resp. Všeobecných obchodných podmienkach), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. S
podmienkami zmluvy a ich obsahom sa Žalovaný oboznámil, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Podľa
zmluvy o pôžičke mal Žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 61 mesačných splátkach v sume 15
Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 915 Eur (pozn. uvedené bez akontácie). Do dnešného

dňa uhradil Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu (bez akontácie) 510 Eur. Vzhľadom na to, že
Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a
včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, Žalobca listom z dňa 30.03.2023 – Predžalobná
upomienka, vyzval Žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol Žalovanému dodatočnú lehotu
na plnenie viac než 30 dní. Súčasne Žalobca Žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade
najstaršej omeškanej splátky, Žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne

poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia a dňa 25.04.2023 úver zosplatnil, o čom bol Žalovaný informovaný listom z dňa 26.04.2023- „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru +doručenka + doručenka“. Ku zosplatneniu
samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu
ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len

najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením
aspoňsplátkyuvedenejvPredžalobnejupomienkesaŽalovanýdostaldoomeškaniaviacnež3mesiace,
a teda súčasne Žalobcovi vzniklo v zmysle §53 ods. 9 ObčZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v
celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle
zákonnej úpravy musel Žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému

poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn: 17Co/447/2016. Do dnešného dňa Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo
žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 10.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh
Žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 311,75 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje
zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej
splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia

zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v
sume 68,74 Eur, si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal Žalovaný
uhradiť sumu 821,75 Eur /označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu
(ďalej ako „istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po
zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa aj akontáciu: Počet splátok Výška splátky Suma splátok

(počet*výška) Suma po zosplatnení akontácia Spolu Istina (Eur) 29 15 435 386,75 0 = 821,75. Ku dňu
podania žalobného návrhu Žalovaný uhradil sumu 510 Eur. Uvedená suma je v Prehľade splátok a
úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“, pričom zahŕňa akontáciu vo výške 0 Eura celkovú sumu vykonaných
úhrad vo výške 510 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Istina - Úhrady =
Žalovaná suma 821,75 Eur - 510 Eur = 311,75 Eur Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a

úhrad /stĺpec „Zostatok“/ zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 68,74 Eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si Žalobca
v tomto konaní neuplatňuje.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu žiadosť o poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru zo dňa 30.11.2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0119820369 zo dňa

30.11.2020 s ďalšou zmluvnou dokumentáciou, zmluvu o využívaní služieb Nonstop banking zo dňa
27.11.2020, predžalobnú upomienku zo dňa 30.03.2023 spolu s kópiou doručenky, oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 26.04.2023 s kópiou doručenky a prehľad splátok a úhrad.

3. Žalobca dňa 19.01.2026 predložil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že V prejednávanom prípade

bol vykonaný prepočet schopnosti splácať: ÚDAJE K VÝPOČTU BONITY - Klient Meno a priezvisko
A. B., C. E. XXXXXXXXXX, F. nezaopatrených detí 0, Údaje o úvere, Typ žiadosti Quatro, Číslo
žiadosti 0119820369, Číslo zmluvy 21655103, Schválená výška úveru 619.10, Splátka schváleného
úveru 15.00, Príjem- Akceptovaný príjem 400.00, Doklad preukazujúci príjem - Dopyt do Sociálnej
poisťovne. Výdavky - Životné minimum žiadateľa 214.83, Životné minimum všetky nezaopatrené deti

0.00, Mesačné splátky existujúcich úverov (splátky z registra alebo klientom uvedené ak sú vyššie) 0.00,
Doklad preukazujúci existujúce splátky Dopyt do registra Príjmy – Výdavky Finančná rezerva (Príjem
- výdavky)- 185.17. Porovnanie Finančná rezerva vs. Splátka schváleného. Úveru 170.17. Ukazovateľ
schopnosti splácať bol pri posudzovaní tejto žiadosti vypočítaný v súlade s opatrením NBS č. 10/2017
v hodnote menšej ako 1. Keďže výsledkom porovnania Príjmov a Výdavkov je suma vyššia ako je

výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená. Odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti
žalovaného splácať poskytnutý úver (t.j. pri posudzovaní bonity žalovaného) bola zachovaná. V rámci
kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Zákon o spotrebiteľských
úveroch hovorí, že veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. V čase uzavretia zmluvy neexitoval žiadny legislatívny rámec stanovujúci
konkrétne kroky, ktoré je veriteľ povinný v rámci posudzovania bonity dodržať a posúdenie postupcom
preto považuje za plne v súlade s právnymi predpismi. Žalobca dňa 30.03.2023 zaslal žalovanému
predžalobnú upomienku, v rámci ktorej bol žalovaný oboznámený o omeškaní na úvere, rovnako bol

upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Súčasne žalobca
v predžalobnej upomienke žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy a zároveň ho upozornil, že sa
nachádza v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku od 20.01.2023 a výška nedoplatku
dosiahla sumu 45,00 Eur. K podanej žalobe žalobca pripojil doručenku, z ktorej vyplýva, že žalovanýpredmetnú predžalobnú upomienku prevzal dňa 03.04.2023. Keďže v stanovenom termíne žalovaný
omeškané splátky neuhradil, dňa 26.04.2023 mu žalobca zaslal Oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru. Žalobca k žalobe pripojil doručenku, z ktorej vyplýva, že žalovaný si Oznámenie

o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru prevzal dňa 02.05.2023.V prílohe tohto podania zasielame
konajúcemu súdu amortizačnú tabuľku, ktorou žalobca preukazuje rozklad každej zo splátok na istinu,
úroky a poplatky (viď amortizačná tabuľka). Žalobca poukazuje na to, že žalovaný je v spore pasívny
a doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by žalobcov nárok na
zaplatenie žalovanej sumy spochybňovali. K vyjadreniu priložil amortizačnú tabuľku, výsledok lustrácie

v SRBI a v evidencii Sociálnej poisťovne.

4. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 26.01.2026, pričom žalovaný sa k žalobe
doposiaľ nevyjadril a nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

5. V súlade s ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

súd spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko v danom spore ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.03.2026, pričom miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli súdu vyvesením a súčasne aj na webovej stránke tunajšieho súdu. Strany sporu sa na verejné

vyhlásenie rozsudku nedostavili.

6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom
žiadosti o poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru zo dňa 30.11.2020 zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 0119820369 zo dňa 30.11.2020 s ďalšou zmluvnou dokumentáciou, zmluvy o využívaní služieb

Nonstop banking zo dňa 27.11.2020, predžalobnej upomienky zo dňa 30.03.2023 spolu s kópiou
doručenky, oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 26.04.2023 s kópiou doručenky, prehľadu
splátok a úhrad, doplňujúceho vyjadrenia žalobcu a jeho prílohami a zistil tento skutkový stav:

7. Žalovaný dňa 30.11.2020 požiadal žalobcu o poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru vo výške

619,10 eur cez sprostredkovateľa OKAY Slovakia, spol s r.o. pri splatnosti úveru v období 61 mesiacov.

8. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0119820369 uzavretej medzi žalovaným a žalobcom
dňa 30.11.2020 bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 619,10 eur. Žalovaný mal
žalobcovi uhradiť celkom sumu 915 eur v 61 mesačných splátkach vo výške 15 eur. V zmluve bola

dohodnutá výška úrokovej sadzby 17,85 %, RPMN 17,85 %, splatnosť mesačnej splátky v 20. deň
v mesiaci a splatnosť prvej mesačnej splátky ku dňu 20.12.2020. Žalovaný žalobcovi pred podaním
žaloby uhradil sumu 510 eur. Dňa 25.04.2023 žalobca vyhlásil po výzve zo dňa 30.03.2023 mimoriadnu
splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného mal stať splatným v celom rozsahu. Uvedené skutočnosti
vyplývajú zo žalobcom predložených listinných dôkazov.

9. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy („ďalej len
„ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno

poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované
spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitnýchpredpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky
úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

11. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

12. Podľa § 2 písm. a, b), d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená
názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

14. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak
je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako

u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno,
priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné
číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku
a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo
služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide

o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o
zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych

podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných

a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade

omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského

úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jehovykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného
orgánu dohľadu podľa § 23.

15. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),c) zmluva
o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do

troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c)
alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je
spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru

bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie
všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

16. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

17. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

18. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

22. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať ajlen jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola dňa 30.11.2020 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 0119820369, ktorou
veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 619,10 eur. V zmluve sa žalovaný zaviazal zaplatiť celkovo
sumu 915 eur, a to v 61 mesačných splátkach po 15 eur, pričom na svoj dlh žalovaný uhradil celkovo

sumu 510 eur a ďalej už splátky neuhrádzal. Žalobca po výzve na zaplatenie neuhradených splátok dňa
25.04.2023 úver zosplatnil.

24. Súd zastáva názor, že vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
predmetný zmluvný vzťah vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so

žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku,
zároveň je potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, predovšetkým zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a v neupravených otázkach
Občianskyzákonník.PoužitieObchodnéhozákonníkaprichádzadoúvahylenvprípade,kdeneodporuje

občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v
pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. V Obchodnom zákonníku
je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide
o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k

Obchodnému zákonníku špeciálnym právom, a má teda prednosť.

25. Žalobca ako veriteľ bol podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch povinný pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako dlžníka
splácať spotrebiteľský úver. Pri posudzovaní úverovej schopnosti žalovaného bol žalobca povinný brať

do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem
žalovaného a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Z odseku 2 § 7 zákona o spotrebiteľských
úveroch zároveň vyplýva, že veriteľ pri posudzovaní úverovej schopnosti dlžníka vychádza z informácii
a dokladov poskytnutých na jeho žiadosť samotným dlžníkom a súčasne si je veriteľ povinný sám
zabezpečiť informácie o dlžníkovi z príslušných databáz. Veriteľ pre posúdenie úverovej schopnosti

dlžníka je povinný získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a
ktoré informácie je potrebné ďalej overovať. Veriteľ musí disponovať takými informáciami o príjmoch
a výdavkoch dlžníka, z ktorých bude schopný čo najobjektívnejšie posúdiť finančnú situáciu dlžníka.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je potrebné chápať ako situáciu, keď spotrebiteľ
s poukazom na svoje pravidelné príjmy a výdavky disponuje dostatkom finančných prostriedkov, aby

mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať spotrebiteľský úver v predpokladanej výške.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie súd konštatuje, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným. Žalobca

reagoval na výzvu súdu ohľadne skúmania bonity žalovaného, avšak nepredložil dôkazy, ktorými by
spoľahlivo preukázal dôsledné a nie len formálne dodržanie postupu v súlade s § 7 ods. 1 citovaného
zákona.

27. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy porušil

svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
uloženú mu v § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

28. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnejdatabázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

29. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia
na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,

abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.

30. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií

(1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel
by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej
zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli
veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať
svoje zmluvné povinnosti.

31. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice

2008/48 , preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.

32. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou
veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku
na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne

odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,
C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

33. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti

na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť

alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

34. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať úver nie sú informácie
získanévýlučneodspotrebiteľa.Odbornástarostlivosťpredpokladápotrebuúdaje,ktorédlžníkveriteľovi

uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka zdroj jeho
príjmu. Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom
publikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a
tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho
príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33 Cdo 2178/ 2018).

35. Žalobca súdu nepreukázal, že pri poskytovaní úveru žalovanému postupoval dôsledne v súlade s §
7 ZoSÚ a náležite preveril schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver.

36. Z predloženej úverovej zmluvy vyplýva, že žalobca pri jej uzatváraní zistil od žalovaného výlučne

údaje,ktorésatýkalijehorodinnéhostavu,dosiahnutéhovzdelania,čispôsobubývania.Ohľadompríjmu
žalovaného je v zmluve uvedené, že je zamestnaný na dobu neurčitú, poberá priemerný mesačný čistý
príjem vo výške 400 eur. Zo zmluvy nevyplýva, že by žalobca zisťoval akékoľvek výdavky žalovaného,
pričomznejnaopakvyplýva,žežalovanýpriuzatváranízmluvynepredložilžiadnedokladyohľadomjehosociálnych a majetkových pomerov. V konaní bolo preukázané, že žalobca nahliadol do SRBI, v ktorom
nemal žalovaný evidovaný žiaden záznam.

37. Podľa predloženého výsledku dopytu do Sociálnej poisťovne zo dňa 30.11.2020 žalovaný bol v tom
čase zamestnaný u nešpecifikovaného zamestnávateľa. Podľa výsledku tohto dopytu jeho priemerný
vymeriavací základ za posledné 3 mesiace u zamestnávateľa bol aspoň 428 eur. Z výsledku dopytu do
Sociálnej poisťovne, na ktorý žalobca v súvislosti s overovaním čistého mesačného príjmu žalovaného
poukazoval, teda síce vyplýva, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy o úvere bol minimálne 3 mesiace

zamestnaný, avšak nevyplýva z neho výška jeho skutočného čistého mesačného príjmu tvrdeného
žalobcom. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by táto výška čistého mesačného príjmu
žalovaného za posledné 3 mesiace mala vyplývať. Predložený prehľad odpovedí sociálnej poisťovne
na verifikačné otázky ako externý zdroj potvrdzuje iba výšku tzv. vymeriavacích základov u žalovaného,
čo nemožno stotožňovať so skutočnou výškou jeho mesačných príjmov zo závislej činnosti. Súdu
predložený výsledok dopytu do sociálnej poisťovne však neobsahuje z hľadiska výšky skutočného

príjmu žalovaného relevantné údaje. Za danej dôkaznej situácie súd preto zastáva názor, že žalobca
hodnoverne nepreukázal, že by pre účely skúmania bonity žalovaného mal k dispozícii od žalovaného
údaje o jeho čistom mesačnom príjme alebo že by mal čistý mesačný príjem žalovaného riadne zistený a
overený niektorým z interných alebo externých zdrojov. Žalobca tak hodnoverne nepreukázal, že banka
pre účely posúdenia bonity žalovaného mala k dispozícii základnú položku vyžadovanú ust. § 7 ods. 20

písm. a) ZoSÚ, a to skutočný čistý mesačný príjem žalovaného.

38. Žalobca podľa názoru súdu podcenil aj skúmanie výdavkov žalovaného, ak sa obmedzil na výšku
sumy životného minima na jednu dospelú osobu.

39. Žalobca nezisťoval priemerné mesačné výdavky žalovaného na živobytie (SIPO, strava, doprava
do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti
dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu. Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ
plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým
má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum

ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť
odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť
životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny.

40. Tento postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý nekriticky akceptuje zjavne nevierohodné údaje

poskytnutéspotrebiteľomanahrádzaichpaušálnymúdajomvpodobesumyživotnéhominima,nakoniec
neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Z ust. § 2 ods. 5 plynie cit. „Výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje
najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na

inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím
súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto
osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu
spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak
rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“. Z
uvedeného nepochybne neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky
(resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú

rovnať sume životného minima.

41. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77 z
25.07.2018 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého

před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,
neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a
osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádostio další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při
posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,

že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech.
Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým
výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny

informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl,
ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. G., H. I. J., J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele
využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a
existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných

výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo
od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně
dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož
závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,

výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“.

42. Žalobca teda predloženými dôkazmi nepreukázal, že by konal s vynaložením odbornej starostlivosti
pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru

Súdneho dvora Európskej únie cit.: „Je však potrebné zdôrazniť, že dodržiavanie tejto zásady by
bolo porušené, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice
2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali
preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa článku 5 tejto smernice a jednak neoveril
jeho úverovú bonitu. Naopak účinné vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48 zabezpečuje

vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom správny
výkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod 21 tohto
rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý proces.
Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť vedomí
nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti

poskytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13).

43. Z uvedeného má súd za to, že žalobca výšku príjmov a výdavkov spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy
nepreveroval s vynaložením odbornej starostlivosti.

44. Postup veriteľa s odbornou starostlivosťou pritom znamená nielen formálne zistenie predpísaných
údajov, aby sa tieto stali obsahom zmluvy, ale ich náležité posúdenie v rámci svojich odborných kapacít,
ktoré sa u veriteľa ako osoby ktorá koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, predpokladajú. Vzhľadom
na uvedené možno skonštatovať, že žalobca v konaní neuniesol tak bremeno tvrdenia ako aj dôkazné
bremeno ohľadom jeho postupu s odbornou starostlivosťou pristupovať ku skúmaniu schopnosti

žalovanej splácať spotrebiteľský úver, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7
ZoSÚ, a to podstatným spôsobom.

45. Súd majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti vychádzal súd zo záveru o nemožnosti
predčasného zosplatnenia úveru a keďže považoval porušenie povinnosti žalobcu v intenzite hrubého

porušenia povinnosti v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovaného splácať úver,
úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). Zosplatnenie je preto neplatným
právnym úkonom

46. Právnym následkom posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver bez

akýchkoľvek preukázaných údajov o príjmoch, či výdavkoch spotrebiteľa, tak ako tomu bolo aj v tomto
prípade, je to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže takýto postup sa považuje za
hrubé porušenie povinností veriteľa preveriť tzv. bonitu spotrebiteľa (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).47. Súd je ďalej toho názoru, že zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje náležitosť podľa § 9
ods. 2 písmeno h) ZoSÚ, a to všetky predpoklady, ktoré použil veriteľ na výpočet ročnej percentuálnej

miery nákladov.

48. Súd v tejto súvislosti poukazuje na aktuálne rozhodnutie Súdneho dvora EU C-677/23 zo dňa
23.01.2025, podľa ktorého súd cituje článok 10 ods. 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady číslo

87/102 EHS zmenenej smernicou komisie 2011/90 EU zo 14.11.2011, sa má vykladať v tom zmysle,
že zmluva o úvere nemusí nevyhnutne výslovne uvádzať dĺžku trvania zmluvy, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou určiť túto dĺžku. Článok 10 ods. 2 písm. g)
smernice 2008/48 zmenený smernicou 2011/90 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité
na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto
súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.

49. Uvedená náležitosť v zmluve o úvere, a to všetky vstupné údaje, ktoré použil veriteľ pre výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, v zmluve absentuje, čím je daný úver potrebné považovať podľa
§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

50. Žalobca v rámci poskytnutého spotrebiteľského úveru zmluvou č. 0119820369 poskytol žalovanému
sumu619,10eur.Nakoľkosúdpovažovalspotrebiteľskýúverzabezúročnýabezpoplatkov,žalovanému
vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi finančné prostriedky v rozsahu zostatku neuhradenej istiny úveru.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný z poskytnutej sumy poskytnutého úveru vo výške
619,10 eur uhradil žalobcovi celkovo sumu 510 eur, teda žalobcovi doposiaľ neuhradil sumu 109,10

eur. Vzhľadom na uvedené súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 109,10 eur
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, a to vrátane uplatneného nároku na zaplatenie
úrokov z omeškania, ktorý sa odvíjal od výšky priznanej istiny v tomto konaní, a to vzhľadom na
konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

51. Zosplatnenie tvrdené žalobcom súd nemal za platné, a preto naň neprihliadol. Nedôsledné skúmanie
bonity dlžníka popísané vyššie tu totiž spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej ZoSÚ, a
to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Právny úkon žalobcu o zosplatnení je preto v rozpore
s týmto ustanovením a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný.

52. Žalobca ďalej žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 311,75 eur od 02.05.2023
do zaplatenia. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni
ich splatnosti, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru
vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorazovo, čo súd vzhľadom na dispozičný
princíp nemohol prekročiť, preto aj súd úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po dni keď

sa celý dlh žalovaného stal splatným. Priznanie sankčných úrokov z jednotlivých splátok by totiž bolo v
rozpore s dispozičnou zásadou upravenou v § 216 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že súd úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na tento úver zaplatiť veriteľovi len sumu nezaplateného
zostatku poskytnutej istiny vo výške 619,10 eur. Keďže nepochybne šlo o úver, ktorý sa mal splácať
v platne dohodnutých 61 mesačných splátkach, mal žalovaný poslednú splátku uhradiť dňa 20.01.2026

(splácanie dohodnuté ku 20. dňu v mesiaci). Splatnosť poslednej splátky teda nastala dňa 20.01.2026.
Sadzba úroku z omeškania určená podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je v súlade so žalobou uplatnenou sadzbou vo výške
sadzba 5 % ročne. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odo dňa 21.01.2026 preukázateľne bol
v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny úveru vo výške 109,10 eur a jeho omeškanie trvá,

uložil mu súd spolu so sumou 109,10 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 109,10 eur od 21.01.2026 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na
ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani
do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej
úverovej istiny súd žalobu zamietol a z dôvodov už uvedených zamietol ju aj v časti úroku z omeškania

požadovaného nad rámec v akom bol žalobcovi tento nárok priznaný.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.54. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

55. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 CSP s použitím § 256 ods. 1
CSP, vychádzajúc zo zistenia, že žalovaný bol v konaní prevažne procesne úspešný, preto podľa § 256
ods. 1 CSP mu vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania. Žalovaný si však náhradu žiadnych trov
konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd
v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko
nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol vo výroku III.

tak, že náhradu trov konania procesne úspešnejšiemu žalovanému nepriznal, lebo mu preukázateľne
nevznikli žiadne trovy.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.