Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sas/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100956
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zast.: JUDr.
Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 51 814 498, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30
807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 610 329
7596 0 zo dňa 07.10.2024, takto

r o z h o d o l :

1. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 610 329 7596 0 zo dňa 07.10.2024 a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 610 329 7596 0 zo dňa 18.07.2024 z r u š u j e a vec vracia

orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

1. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 610 329 7596 0 zo dňa 18.07.2024 (ďalej len

„prvostupňové rozhodnutie“) bola podľa § 60 ods. 2, § 65 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 31.05.2024.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán uviedol, že dôchodkový vek žalobcu je
63 rokov a 2 kalendárne mesiace, pričom žalobca tento dôchodkový vek dosiahol dňa 29.05.2024.
Ďalej uviedol, že ku dňu 29.05.2024 žalobca získal 3527 dní, t. j. 9 rokov a 242 dní, obdobia
dôchodkového poistenia podľa priloženého osobného listu dôchodkového poistenia. Prvostupňový

správny orgán poukázal na to, že podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
SPSČ-OSZ-54876-1/2021-VZ z 10.08.2021 bol žalobcovi podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
od 01. mája 2021 priznaný výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a na jeho
sumu bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru
v rozsahu uvedenom v tomto rozhodnutí. Prvostupňový správny orgán poukázal na § 60 ods. 2
a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že nakoľko obdobie výkonu služby žalobca

získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok, predmetné obdobie v súlade
s uvedenými ustanoveniami zákona nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia
na vznik nároku na starobný dôchodok. Prvostupňový správny orgán tak uzavrel, že k 29.05.2024žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku
na starobný dôchodok a preto bola jeho žiadosť zamietnutá.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal,
že správny orgán nevzal do úvahy Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
(č. 128). Uvádzal, že je potrebné aplikovať článok 33 ods. 2 tohto dohovoru a namietal tiež, že bol
dôchodkovo poistený po dobu 45 rokov a potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia
na vznik nároku na starobný dôchodok splnil už v roku 1991.

4. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná prostredníctvom jej generálneho riaditeľa ako príslušného
odvolacieho orgánu a to rozhodnutím č. 610 329 7596 0 zo dňa 07.10.2024 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“)tak,žeodvolacíorgánodvolaniežalobcuzamietolvcelomrozsahuapotvrdilprvostupňové
rozhodnutie.

5. Odvolací orgán uviedol, že dôchodkový vek poistenca narodeného v roku 1961 je 63 rokov a 2
kalendárne mesiace. Tento dôchodkový vek žalobca dosiahol dňa 29.05.2024. K uvedenému dňu
žalobca získal 3527 dní, t. j. 9 rokov a 242 dní, obdobia dôchodkového poistenia v zmysle priloženého
osobného listu dôchodkového poistenia. Podľa odvolacieho orgánu tak žalobca nesplnil podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

Odvolací orgán poukazoval na ustanovenia § 60 ods. 1 a ods. 2, ako aj § 255 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení a uviedol, že ak poistenec získal dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový
dôchodok, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Poukázal na rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, ktorým bol žalobcovi od 01. mája 2021 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č.

328/2002 Z. z. a tiež na obdobia, ktoré boli žalobcovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok
a určenie jeho sumy. Odvolací orgán uzavrel, že nakoľko žalobca k 29.05.2024 nezískal potrebný počet
rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, bola jeho žiadosť zo dňa
31.05.2024 zamietnutá správne. Odvolanie žalobcu tak vyhodnotil ako nedôvodné.

Správna žaloba, žalobné body

6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím, navrhoval, aby správny súd po preskúmaní
rozhodnutia a posúdení veci obe tieto rozhodnutia zrušil, vrátil vec na nové konanie a priznal žalobcovi

plnú náhradu trov konania. Zároveň uviedol, že žiada, aby v jeho veci bolo nariadené pojednávanie.

7.Žalobcavsprávnejžalobenamietal,ženapadnutýmrozhodnutím,akoajprvostupňovýmrozhodnutím,
bolo porušené jeho právo na priznanie starobného dôchodku. Uvádzal, že zákonné podmienky splnil,
čo podľa neho potvrdzuje aj rozsiahla judikatúra, ktorá vychádza z čl. 33 Dohovoru o invalidných,

starobných a pozostalostných dávkach. Podľa žalobcu právne posúdenie veci nebolo v súlade
s právnymi predpismi. Namietal, že žalovaná nerešpektuje ustálenú judikatúru súdov. Tiež namietal,
že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá žiadny právny význam pre posúdenie celkovej doby
dôchodkového poistenia. Zdôrazňoval, že nežiadal o zníženie dôchodkového veku, ale požiadal
o priznanie starobného dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku podľa všeobecného systému.

Namietal arbitrárnosť rozhodnutí žalovanej a rozpor napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového
rozhodnutiasjudikatúrousúdov,vzmyslektorejsadocelkovejdobydôchodkovéhopoisteniazapočítava
aj doba hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Žalovaná podľa neho odmieta prihliadať
na ustálenú judikatúru NS SR, ktorou je viazaná a jej postup je možné hodnotiť ako diskriminačný.
Žalovaná podľa žalobcu konala v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 ako aj s rozsiahlou judikatúrou NS SR,

ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax a z ktorej vyplýva, že výsluhovým dôchodcom
je možné starobný dôchodok krátiť, ale nie ho nepriznať vôbec.

8. Žalobca namietal odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia žalovanou podľa toho, či výsluhoví
dôchodcovia boli zaradení do I. alebo II. kategórie a to, že pokiaľ do niektorej z týchto kategórií

zaradení neboli, dobu hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku im odpočítava od celkovej doby
dôchodkového poistenia. Tým dochádza k odlišnému posudzovaniu nárokov výsluhových dôchodcov,
ktorí boli poistení po rovnakú dobu. Právne posúdenie veci žalovanou je podľa žalobcu v rozpore s § 65ods. 1 zákona o sociálnom poistení a nezodpovedá ani skutkovému stavu veci, ani listinným dôkazom
založeným v dávkovom spise.

9. Žalobca namietal, že celková doba jeho dôchodkového poistenia nebola posúdená správne. Má
za to, že preukázateľne dosiahol zákonom určený dôchodkový vek dňa 29.05.2024 a celková doba
dôchodkového poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je 44 rokov a 251 dní (9 rokov a 242
dní + 35 rokov a 9 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku). Argumentoval, že v dôsledku
nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú skutkové a právne závery uvedené

v napadnutom rozhodnutí nesprávne. Poukazoval na to, že podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 bolo
možné dôchodok krátiť. Žalobca zastáva názor, že splnil obidve zákonné podmienky pre priznanie
starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 15
rokov.

10. Následne žalobca citoval z rozhodnutí sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 10So/59/2014 a dával

do pozornosti aj ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúce sa obdobných
skutkových a právnych vecí ako je vec napadnutá touto žalobou a vymenúval spisové značky viacerých
rozhodnutí krajských súdov a správnych súdov týkajúcich sa obdobných vecí. Žalobca dal do pozornosti,
že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre konštatoval, že súčasťou princípu právnej
istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých

podmienkach dala rovnaká odpoveď. Pokiaľ žalovaná stavia odlišnosť jednotlivých vecí na pracovných
kategóriách, podľa žalobcu nepredložila žiadny právny argument, ktorým by zdôvodňovala odlišný
spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených
do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. V tomto smere citoval aj z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 a poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7Sk/31/2018.

11. Žalobca uviedol, že medzi ním a žalovanou nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový
dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale sporná je celková doba dôchodkového
poistenia, ktorú žalovaná podľa žalobcu posúdila v rozpore s právnymi predpismi, výsledkom čoho je

arbitrárne rozhodnutie. Žalovaná podľa neho neuviedla ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého
odmieta stabilizovanú výkladovú prax. Pokiaľ žalovaná cituje ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5
zákona o sociálnom poistení, pri ich aplikácii neberie do úvahy výklad, ktorý k týmto ustanoveniam
prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky. Žalobca citoval z rozsudku sp. zn. 7So/138/2011 a uzavrel,
že nie je správny záver žalovanej, že ak nebol žalobca v období trvania služobného pomeru zaradený

do I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik
nároku na starobný dôchodok, ak mu bol priznaný výsluhový dôchodok, pri ktorom mu bola hodnotená
doba v služobnom pomere.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

12. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby správny súd žalobu podľa § 190 Správneho
súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. Uviedla tiež, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil
pojednávanie.

13. Žalovaná uviedla, že s námietkami žalobcu nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné a má
za to, že jej postup pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvody
napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo
rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Citovala ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona

o sociálnom poistení a poukazovala na rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa
10.08.2021, ktorým bol žalobcovi od 01. mája 2021 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č.
328/2002 Z. z.. Žalovaná vymenovala obdobia, ktoré boli žalobcovi zhodnotené na vznik nároku
na výsluhový dôchodok, pričom konštatovala, že v I. a II. kategórii funkcií žalobca získal spolu 12 rokov
a 248 dní a nárok na zníženie dôchodkového veku mu tak nevznikol. Keďže žalobca získal obdobie

výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,
žalovaná je toho názoru, že obdobia, ktoré boli zohľadnené pre nárok na výsluhový dôchodok, nemožno
považovať za obdobie dôchodkového poistenia a tieto obdobia preto na nárok na starobný dôchodok
a určenie jeho sumy zhodnotené neboli. Žalovaná konštatovala, že ku dňu dovŕšenia dôchodkovéhoveku žalobcu dňa 29.05.2024, žalobca získal 3527 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil
podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný
dôchodok a preto jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá správne. Vo vzťahu k správnej

žalobe žalovaná uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu tak
ako bol uvedený v napadnutom rozhodnutí, pridržiavala sa skutkových a právnych dôvodov uvedených
v napadnutom rozhodnutí a trvala na jeho správnosti.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

14. Žalobca v replike uviedol, že sa naďalej pridržiava skutkových tvrdení a právnych dôvodov, ktoré
uviedol v správnej žalobe. Dával do pozornosti správneho súdu dlhodobo odmietavý postoj žalovanej
k právnej argumentácii v rozhodovacej činnosti NS SR, na ktorú poukázal už v podanej správnej žalobe
a ktorá ústavne konformným spôsobom potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv

na posudzovanie doby dôchodkového poistenia a preto nie je možné výsluhových dôchodcov, ktorí boli
zaradení v III. kategórii, posudzovať odlišne. Žalovaná podľa žalobcu preukázateľne volí diskriminujúci
postup voči tej skupine výsluhových dôchodcov, ktorých činnosť nebola zaradená do I. alebo II.
kategórie a svojím rozhodnutím popiera rovnosť občanov pred zákonom. Žalobca vymenoval ďalšie
rozsudky správnych súdov, prípadne krajských súdov, týkajúce sa obdobných vecí, na základe ktorých

po zrušení rozhodnutí Sociálna poisťovňa vydala nové rozhodnutia a pri určovaní výšky starobného
dôchodku zohľadnila aj dobu hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku. Opakovane namietal
rozpor napadnutého rozhodnutia s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, krajských
súdov a správnych súdov, ktorá je podľa neho v súlade s právnym názorom Ústavného súdu
Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp. zn. IV.ÚS 481/2011-19 z 10.11.2011, ako aj I.ÚS

87/93, PL.ÚS 16/95, II.ÚS 80/99 a II.ÚS 243/05, na ktoré poukazoval v podanej správnej žalobe.
Tieto rozhodnutia sú založené na rešpektovaní takých princípov v právnom štáte, akými sú právna
istota účastníkov, dôraz na to, aby ako súčasť právnej istoty bola splnená požiadavka jednotnosti
rozhodovania ako aj predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. Žalobca argumentoval, že právne závery
uvádzané v rozsudkoch vychádzajú nielen zo zákona o sociálnom poistení, ale sú interpretované

v súlade s Dohovorom č. 128 a čl. 43 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa žalobcu žalovaná zvolila
postup, ktorý nemôže byť v právnom štáte akceptovateľný a ktorý znižuje autoritu všeobecných súdov
v očiach účastníkov konania a vytvára dojem, že orgán verejnej správy k týmto rozsudkom najvyšších
súdnych autorít nemusí prihliadať pri rozhodovaní. Žalobca teda zotrval na skutkových dôvodoch
a právnej argumentácii uvádzaných v správnej žalobe, pridržiaval sa žalobného petitu v celom rozsahu

a žiadal, aby súd nariadil vo veci pojednávanie.

15. Žalovaná k replike žalobcu, ktorá jej bola doručená zo strany správneho súdu dňa 07.03.2025,
dupliku nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

16. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

spolu s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom na žiadosť
žalobcu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu
rozsudku. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 15.04.2026.

17. Žalobca na pojednávaní zotrval na skutkových dôvodoch a právnej argumentácii, ktorú uviedol vo

svojich písomných podaniach, má za to, že postup žalovanej bol v rozpore s právnymi predpismi, na
ktoré bolo poukázané a má tiež za to, že splnil obidve podmienky podľa § 65 zákona o sociálnom
poistení, teda dosiahol dôchodkový vek a získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia,
navyše bol zaradený do I. a II. kategórie. Bez ohľadu na to, či bol zaradený do týchto kategórií, judikatúra
Najvyššieho súdu SR jasne určuje pravidlá, ako sa má postupovať pri výsluhových dôchodcoch

pri posudzovaní celkovej doby dôchodkového poistenia a následne z týchto judikatúr Najvyššieho
správneho súdu aj Najvyššieho súdu vyplýva, akým spôsobom sa vypočíta konečná suma starobného
dôchodku. To, že podľa žalovanej žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia, nezodpovedá skutočnosti, pretože vyše 35 rokov mal žalobca odslúžených vinom systéme. Žalobca dal do pozornosti aj rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 19Svs/7/2023 z 05.06.2024. Naďalej navrhoval, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie,
aj prvostupňové rozhodnutie, vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie a aby

priznal žalobcovi náhradu účelne vynaložených trov konania.

18.Žalovanánapojednávaníuviedla,žetrvánasprávnostinapadnutéhorozhodnutia,ajprvostupňového
rozhodnutia, v plnej miere sa pridŕžala svojho vyjadrenia k správnej žalobe a navrhovala, aby správny
súd žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

19. Po prejednaní veci, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci
a žalobca je fyzickou osobou, teda správny súd nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203
ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie, je potrebné pre ich nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

20. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
posudzovanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), obdobie dôchodkového poistenia je aj
obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak
nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im

priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu.
21. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
22. Podľa § 65 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je

neupravenývšeobecnýdôchodkovývekprepríslušnýročníkzaokrúhlenýnarokyakalendárnemesiace.
Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa
pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c.

23. Podľa § 65 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, príslušný ročník je rok narodenia osôb narodených

v rovnakom kalendárnom roku.

24. Podľa § 65 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým zverejní
neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník a ustanoví všeobecný dôchodkový vek pre

príslušný ročník. Všeobecne záväzným právnym predpisom podľa prvej vety sa v kalendárnom roku
zverejňuje neupravený všeobecný dôchodkový vek a ustanovuje všeobecný dôchodkový vek len pre
jeden ročník.

25. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

26. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967,
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“), ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku
sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky

podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

27. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej,
ktorým tento ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým

bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku.

28. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že žiadosťou zo dňa 31.05.2024
žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku. V konaní nebolo sporné,že žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 29. mája 2024. Rovnako nebolo sporné, že ku dňu dosiahnutia
dôchodkového veku žalobca vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia získal celkovo 3527 dní,
t. j. 9 rokov a 242 dní, obdobia dôchodkového poistenia.

29. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd tiež preukázané a nebolo to sporné
medzi účastníkmi konania, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia
personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia, č. p. SPSČ-OSZ-54876-1/2021-
VZ zo dňa 10.08.2021 bol žalobcovi podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov

a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný výsluhový
dôchodok a to od 01.05.2021. Pre nárok na výsluhový dôchodok a určenie jeho výšky bola žalobcovi
zohľadnená doba služobného pomeru v nasledovnom rozsahu: základná vojenská služba v II. kategórii
funkcií v trvaní od 01.10.1985 do 30.09.1986 a ďalej výkon služby od 01.05.1987 do 31.12.1992 v II.
kategórii funkcií, od 01.01.1993 do 30.06.1995 v I. kategórii funkcií, od 01.07.1995 do 31.12.1999 v II.
kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 30.04.2021 v III. kategórii. Doba služobného pomeru k 30.04.2013

tak u žalobcu činila celkovo 27 rokov a 7 dní, pričom celková započítaná doba služobného pomeru u
žalobcu predstavovala 35 rokov a 9 dní ako to potvrdzuje aj výpočet výsluhového dôchodku č. p. SPSČ-
OSZ-54876-1/2021-VZ nachádzajúci sa v administratívnom spise.

30. Jediným dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu zo strany orgánu verejnej správy bolo, že žalovaná

pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok nezohľadnila žalobcovi do obdobia dôchodkového
poistenia dobu základnej vojenskej služby a dobu služobného pomeru získané v osobitnom systéme
dôchodkového poistenia, v dôsledku čoho podľa žalovanej žalobca nesplnil podmienku potrebného
počtu (15) rokov obdobia dôchodkového poistenia v zmysle § 65 zákona o sociálnom poistení.
Žalovaná dobu výkonu základnej vojenskej služby a dobu služobného pomeru žalobcovi nezapočítala

do obdobia dôchodkového poistenia z dôvodu, že predmetné obdobia boli žalobcovi zohľadnené
pre nárok na výsluhový dôchodok. Žalobca s takýmto postupom nesúhlasil.

31. Podstatou sporu medzi účastníkmi konania teda bola otázka, či žalobcovi mala resp. nemala byť
pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zohľadnená do obdobia dôchodkového poistenia aj doba

základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru, ktoré boli zhodnotené pre nárok na výsluhový
dôchodok a v súvislosti s tým aj otázka, či by predmetné obdobia mohli byť zohľadnené ako obdobia
dôchodkového poistenia len v prípade, ak by boli získané v tzv. zvýhodnenej (t. j. I. alebo II.) kategórii
funkcií.

32. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné otázky už boli opakovane riešené v rámci
judikatúry správnych súdov, vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky, pričom právne posúdenie týchto otázok je judikatúrne ustálené. Postup, ktorý
zvolila Sociálna poisťovňa vo veci žalobcu, s ohľadom aj na ustálenú judikatúru súdov, podľa správneho
súdu neobstojí.

33. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov
jednoznačnevyplýva,ževšeobecnýsystémsociálnehopoisteniaaosobitnýsystémsociálnehopoistenia
(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia
(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

34. Kým zákon o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z. z.) upravuje nároky poistencov zo všeobecného
systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre
vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného
stavu riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia

obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako
dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém
poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a
vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom
zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,

vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len
na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo
všeobecnom systéme.35. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z
pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom
systéme(svýnimkouprípadovpodľa§60ods.2zákonaosociálnompoistení),alenievčastiupravujúcej

nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V
dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov by tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom
zákona dochádzalo k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo Sociálna poisťovňa by im
niektoré doby poistenia nehodnotila vôbec, alebo by im ich hodnotenie odsúvala a menila podmienky
alebo odnímala výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

36. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na
výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj
znenie § 274 zákona o sociálnom poistení upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia
zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií.

37. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe. Za primerané možno považovať len také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke
poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia
(ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme

sociálneho poistenia.

38. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011
zo dňa 15.08.2012, uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2013)
priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu

služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie
dôchodkovéhopoisteniapodľazákonač.461/2003Z.z.,ktoréjevýznamnéprezistenievýškydôchodku.

39. Taktiež v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 9So/15/2016
zo dňa 28.02.2018) možno zhrnúť, že „pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému

sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby,
ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto
stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti
zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného
za výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné

aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného
dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový
dôchodok.“

40.Výkladomrelevantnýchpredpisovtakýmspôsobom,ktorýmožnopovažovaťzakonformnýsÚstavou

Slovenskej republiky a ktorý judikoval aj Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach, je
potrebné konštatovať, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona
o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu SR a neskôr
aj Najvyššieho správneho súdu SR ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný

dôchodok, zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil
osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako
pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov
výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj
na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou

v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v
starobe.

41. Z uvedených záverov, ktoré sú zhodné so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uvádzanými vo vyššie odkazovaných rozsudkoch (viď najmä rozsudok NS SR sp. zn. 7So/138/2011

zo dňa 15.08.2012 a sp. zn. 9So/15/2026 zo dňa 28.02.2018) a ktoré korešpondujú aj so závermi
ďalších rozhodnutí tak Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR, či správnych súdov, na
ktoré poukazoval v konaní žalobca, nepochybne vyplýva, že na účely posudzovania nároku na starobný
dôchodok je potrebné do obdobia dôchodkového poistenia započítať aj dobu služby poberateľavýsluhového dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného
výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona č.
328/2002 Z. z., čo však nebol prípad žalobcu v tejto veci. Keďže Sociálna poisťovňa uvedený postup v tu

posudzovanej veci neaplikovala, jej postup bol nezákonný a správny súd vyhodnotil námietku žalobcu
ohľadom nesprávnosti nezapočítania doby služby (doby výkonu základnej vojenskej služby ako aj doby
služobného pomeru) do obdobia dôchodkového poistenia ako dôvodnú.

42. K otázke, či vyššie uvedené závery možno aplikovať aj na tie prípady, kedy poistenec nezískal dobu

služby vo zvýhodnenej I. resp. II. kategórii funkcií, ale získal obdobie služby v III. kategórii, správny
súd poukazuje na to, že v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa
28.02.2018 najvyšší súd výslovne judikoval, že: „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné,
či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“ a tiež, že: „Daná
judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie
(dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z

nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného
systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia
dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.“.

43. Na základe vyššie citovaného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, s ktorým sa

správny súd v plnom rozsahu stotožňuje, možno uzavrieť, že je nesprávny právny názor žalovanej o tom,
žebysadobaslužbymohlazapočítavaťlenvprípade,žebyišlooI.resp.II.kategóriufunkcií.Bezohľadu
na to, či išlo v prípade žalobcu o činnosti zaradené do zvýhodnenej (I. alebo II.) kategórie funkcií alebo
o činnosti patriace do III. pracovnej kategórie, žalovaná mala správne aplikovať taký postup, že by
zohľadnila pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok aj obdobia zhodnotené žalobcovi

pre nárok na výsluhový dôchodok, vypočítala by teoretickú výšku dôchodku a túto by následne krátila
v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

44. K judikatúre, na ktorú žalobca poukazoval vo svojich podaniach, správny súd uvádza, že táto len
potvrdzuje vyššie uvedený právny názor správneho súdu, ktorý aj túto judikatúru pri svojom rozhodovaní

vo veci samej zohľadňoval. Vo vzťahu k rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR vo
veci sp. zn. 19Svs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, na ktorú poukazoval žalobca na pojednávaní, správny
súd uvádza, že predmetné rozhodnutie riešilo predovšetkým otázku, či sa má doba služby zhodnotená
pre nárok na výsluhový dôchodok započítavať do obdobia dôchodkového poistenia aj pri posudzovaní
nároku na predčasný starobný dôchodok, pričom bolo judikované, že aj na tieto prípady sa rovnako

vzťahuje už predtým ustálená judikatúra ako pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok. Uvedený
judikát sa tak síce týkal trochu odlišnej situácie, aká bola v tu prejednávanej veci, pričom tento rozsudok
správneho súdu s ním nie je nijako v rozpore, avšak možno skonštatovať, že tým, že predmetným
rozhodnutím veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR potvrdil, že doba služby zhodnotená pre nárok
na výsluhový dôchodok sa má zohľadňovať aj pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok

a započítavať do obdobia dôchodkového poistenia rovnako ako pri posudzovaní nároku na starobný
dôchodok, veľký senát naďalej potvrdil už predtým ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR,
na ktorú odkazoval správny súd v tomto rozsudku.

45. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP

napadnuté rozhodnutie a podľa § 191 ods. 3 SSP aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie
zrušil z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods. 4 SSP vec
vrátil na ďalšie konanie.

46. Po vrátení veci je orgán verejnej správy (prvostupňový aj druhostupňový) viazaný právnym názorom

správneho súdu obsiahnutým v tomto rozhodnutí a vec znova preskúma a rozhodne s tým, že najskôr
vypočíta teoretickú sumu starobného dôchodku v čase vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok,
kde sa zhodnotia všetky doby poistenia žalobcu, teda vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho
poistenia (zabezpečenia), t. j. aj doba zohľadnená pre priznanie výsluhového dôchodku a následne takto
vypočítaný dôchodok bude krátiť v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, najviac o sumu výsluhového

dôchodku.

47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobca bol v konaní pred
správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaloženýchtrov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia

lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť podanú v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).

V Banskej Bystrici, dňa 15. apríla 2026

JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Magdaléna Morongová