Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Katarína Šmahovská

Legislation area – Správne právoNečinnosti orgánu verejnej správy

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 17Sa/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0726100236
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100236.2

Uznesenie

17Sa/2/2026
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XX/
XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63
Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

17Sa/2/2026

I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

17Sa/2/2026
1. Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) bola dňa 9. februára 2026 doručená

žaloba, ktorou sa žalobca domáhal okrem iného odstránenia nečinnosti žalovanej v konaní o obnovení
vyplácania starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou.

2. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 17Sa/2/2026 - 13 zo dňa 7. apríla 2026 bol žalobca vyzvaný
na doplnenie a opravu svojho podania z 9. februára 2026, okrem iného na označenie žalovaného
a doručenie oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie

podnetu prokurátorom. Žalobcovi na odstránenie tohto nedostatku/doplnenie žaloby stanovil lehotu
15 dní od doručenia uznesenia. Správny súd v uznesení žalobcu poučil o procesných následkoch
nedoplnenia žaloby.

3. Podaním zo dňa 14. apríla 2026 označeným ako „doplnenie žaloby pre nečinnosť“, žalobca v reakcii
na zaslané uznesenie označil Sociálnu poisťovňu, ústredie za žalovanú, ako aj oznámil, že v predmetnej

veci nepodal sťažnosť orgánu verejnej správy, a preto neexistuje ani oznámenie o jej vybavení.
Prezentoval názor, že podanie takejto sťažnosti nie je podmienkou podania žaloby pre nečinnosť.
Opätovne poukázal na to, že predmetom konania je nečinnosť žalovanej spočívajúca v tom, že
nerozhodla písomným rozhodnutím o jeho žiadosti zo dňa 11. novembra 2020 v zákonom stanovenej
dobe. Bol tiež toho názoru, že absencia upovedomenia nemôže byť dôvodom na zastavenie konania
podľa § 99 písm. f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SSP“).

4. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej
správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,
alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie;
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyniejestav,keďzrozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatrenia

orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a povydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej
zmene okolností.

5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej
správy.

7. Podľa § 242 ods. 1 prvej vety SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu
verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

8. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

9. Podľa § 246 ods. 1 SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f) žalobný návrh.

10. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí
byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie
podnetu prokurátorom.

11. Podľa § 99 písm. f) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred
podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania.

12. Správny súd prv než pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, skúmal procesné podmienky konania

ustanovené pre daný druh žaloby, pričom dospel k záveru, že konanie je potrebné v zmysle § 99 písm.
f) SSP zastaviť.

13. Zákonodarca v Správnom súdnom poriadku explicitne zakotvil povinnosť doložiť ako prílohu k
žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa

osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom. Táto úprava reflektuje na zásadu
subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Odstránenie nezákonnosti, v danom prípade
nečinnosti, má byť v prvom rade odstraňované v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými
prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca
preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v 244 ods. 1 v spojení s § 246 ods. 2 SSP a teda, že

vyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením
sa na správny súd. Zo znenia § 246 ods. 2 SSP vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia alebo
vybavenie podnetu je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé,
že má odlišnú povahu, ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných žalobách podľa SSP.
V prípade jeho absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci

samej, nejedná sa len o formálnu náležitosť.

14. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu má správny súd preukázané, že žalobca pred obrátením sa
na správny súd nevyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, pretože napriek výzve správneho
súdu nedoložil oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti žalovanej alebo vybavenie podnetu

prokurátorom.Vpodanízodňa14.apríla2026žalobcaexplicitneuviedol,žežiadenztýchtoprostriedkov
ochrany práva pred nečinnosťou v správnom konaní doposiaľ nevyčerpal.15. Prílohy žaloby o nečinnosti majú sčasti odlišnú povahu než prílohy prikladané žalobcami v konaniach
o všeobecnej správnej žalobe, či ostatných správnych žalobách. Prílohy vymedzené v § 246 ods. 2
SSP totiž preukazujú vyčerpanie osobitných postupov ustanovených zákonom, ktoré tvoria conditio sine

qua non pre obrátenie sa na správny súd. Nedodržanie týchto postupov, resp. nepreukázanie tejto
skutočnosti bude mať za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP (Baricová, J., Fečík, M.,
Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, § 246.).

16. Správny súd preto nemohol konštatovať splnenie zákonom predpokladaných podmienok konania

o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy v podobe úplného vyčerpania osobitných postupov pre
odstránenie nečinnosti upravených v zákone o sťažnostiach, resp. podľa zákona o prokuratúre.

17. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že aj
keď žalovanej vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia
konaniažalobcu,ichnáhradujejvšaknepriznal,pretoženezistilpodmienky,nazákladektorýchtomožno

spravodlivo požadovať. Žalovanej v tomto štádiu konania nevznikli ani trovy právneho zastúpenia.

Poučenie:

17Sa/2/2026
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave (a contrario § 439 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo
opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.