Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 10S/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101817
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101817.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, (P. O. BOX č. 218, 850 00 Bratislava), IČO: 31 820 174,
zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti
žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, oddelenie
pozemných komunikácií, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka

konania: Lidl Slovenská republika, v. o. s., so sídlom Ružinovská 1E, 821 02 Bratislava, IČO: 35 793
783, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OCDPK2-2025/425156 zo
dňa 24.09.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správnysúdnávrhžalobcunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobezodňa05.12.2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 05.12.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „súd“

alebo aj „správny súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-BA-OCDPK2-2025/425156 zo dňa 24.09.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Devínska
Nová Ves č. 2024/669/KOM/12/Lo zo dňa 07.10.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
mestská časť ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre miestne komunikácie III., IV. triedy a účelové
komunikácie vydala stavebné povolenie na stavbu s názvom „Obchodné centrum - Lamačská brána“,

objekt SO 02 - spevnené plochy a parkoviská na pozemkoch reg. C-KN parc. č. XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX v k. ú. A. B. C. stavebníkovi Lidl Slovenská republika, v. o. s., t.
j. na vybudovanie parkovacích miest na terénne o celkovom počte 49 a pre realizáciu stavby súčasne
stanovila v rozhodnutí uvedené podmienky.

2. Žalobca v žalobe zároveň navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy na životnom
prostredí (s poukazom na § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších
predpisov, ďalej len „zákon o životnom prostredí“) a tým, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným poriadkom. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia žalobca vyzdvihol najmä princíp
prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Uviedol, že vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania,

savprípadevecíživotnéhoprostrediavpraxistáva,žesúdnyprieskumprávoplatnéhoadministratívneho
rozhodnutia sa síce skončí zrušujúcim rozsudkom, avšak toto administratívne rozhodnutie už bolo
medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Poukázal na osobitný
charakter správnej žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018. Uviedol, že včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného
prostredia totiž často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenie

v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského
dohovoru. Konštatoval, že bez priznania odkladného účinku nie je možné po preskúmaní zákonnosti„čo chrániť“. Žalobca navrhol s prihliadnutím na § 19 zákona o životnom prostredí, ako aj s prihliadnutím
na zásadu preventívnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí, v zmysle záväzného
výkladu Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä čl. 4 ods. 2 písm. k), čl. 11, čl. 168 ods. l a

čl. 169 ods. 1, rozsudok Pezinská skládka, na základe ktorých sa ekonomický záujem navrhovateľa
podriaďuje environmentálnemu záujmu verejnosti, priznať správnej žalobe odkladný účinok, keďže jeho
nepriznanímhrozínenávratnézničenieosobitnechránenejzložkyživotnéhoprostredia,atodrevín,ktoré
v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Tvrdil, že normatívy uvedené
v žalobe neboli dôsledne uplatnené, čo spôsobilo vecnú nesprávnosť a nezákonnosť napadnutých

rozhodnutí s priamym a kauzálnym následkom predstavujúcim reálne ohrozenie záujmu životného
prostredia, ak by prišlo k okamžitému výkonu stavebného povolenia z hľadiska verejných záujmov
ochrany pred dôsledkami klimatickej krízy a vôd z hľadiska zabezpečenia prirodzeného vodného
režimu. Dal do pozornosti, že v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný
účinok žaloby podľa §178 ods. 3 SSP, lebo jej podstatou je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia
životného prostredia v rozpore so zákonom a táto žaloba smeruje k tomu, aby tejto hrozbe bolo

zabránené, z čoho vyplýva vždy splnenie dôvodnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe v
prípade žaloby zainteresovanej verejnosti. Dôvody na priznanie odkladného účinku sú podľa žalobcu
splnené aj z toho dôvodu, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje podmienky ustanovené v rozhodnutí
zo zisťovacieho konania, a teda nie sú záväzným a účinným spôsobom chránené verejné záujmy
životného prostredia. Žalobca uviedol, že rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa potreby osvedčenia

existencie hrozby závažnej ujmy, priamej ujmy, nie len jej hypotetickej možnosti, sú nepoužiteľné na
žalobcu zainteresovanej verejnosti, ale týkajú sa len žaloby fyzickej alebo právnickej osoby na ochranu
subjektívnych záujmov vo verejnej sfére. Odkázal na argumentáciu celej správnej žaloby, ktorá slúži ako
doplnenie odôvodnenia priznania odkladného účinku.

3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril vo vyjadrení
z 09.03.2026. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca žiadnu existenciu závažnej
ujmy dostatočne nepreukázal ani v tomto smere neoznačil dôkazy, žalobca teda nepreukázal žiadny
zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Taktiež žalobca neosvedčil
ani ďalšiu povinnú podmienku, a to že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore

s verejným záujmom. Poznamenal, že abstraktné, hypotetické až nezrozumiteľné návrhy, kedy žalobca
polemizuje so správnymi súdmi a apeluje na princíp predbežnej opatrnosti, ktorý nijako neprepája
skonkrétnymisituáciamiaskutočnosťami,nemôžutvoriťreálnearelevantnéprávnedôvodynapriznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný je presvedčený, že práve priznanie odkladného účinku
správnej žalobe je v rozpore s verejným záujmom, pretože ochrana legitímne nadobudnutých práv

spočívajúcich v práve stavby je imanentnou súčasťou právneho štátu, ktorého budovanie a ochrana je
nesporne vo verejnom záujme. Mal za to, že pri posudzovaní návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe v zmysle SSP nezáleží na tom, kto je žalobcom, ale vždy sa musia dodržať podmienky
stanovené v § 185 SSP, a teda individuálne tvrdiť a preukázať konkrétne hroziace následky v dôsledku
okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že žalobca žiadnu hrozbu nezvratného zásahu

do životného prostredia a nenávratné poškodenie životného prostredia vôbec neindividualizoval, pričom
z napadnutého rozhodnutia vyplýva opak, čo sa týka ochrany drevín, a to že z územného rozhodnutia
nevyplýva, že by boli umiestnením stavby dotknuté záujmy ochrany drevín. Uviedol, že z abstraktných
tvrdení žalobcu nevedno, akej hrozbe by chcel zabrániť a bližšie vôbec neuviedol ani o aké dreviny
by malo ísť. Ďalej uviedol, že predmetom stavebného konania bolo povolenie stavieb v osídlenom

a urbanizovanom prostredí v tesnej blízkosti už existujúcich stavieb.

4. Podľa § 185 písm. a) SSP, „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

5. Podľa § 188 SSP, „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

6. Podľa § 149 ods. 2 SSP, „Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.“7. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie
žiada, pričom ale musí byť braný zreteľ aj na verejný záujem reprezentovaný výrokom rozhodnutia
ukladajúceho povinnosť. Je výlučne na žalobcovi, aby v návrhu označil zákonné dôvody hrozby

vymedzené v § 185 SSP a zároveň niektorý z týchto dôvodov preukázal tak, aby bolo zrejmé, že
nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či
finančnú škodu, závažnú ujmu na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Osvedčiťexistenciuhrozbyzávažnejujmyjepovinnosťounavrhovateľa;hrozbapritommusíbyťpriamaa
nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (pozri

uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Z uznesenia Ústavného súdu SR č.
k. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za
osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je
na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného
následku, ktorý musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť.

Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým
sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť
miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného
nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z
hľadiska rozporu s verejným záujmom.

8. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či
sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca podaný návrh na
priznanie odkladného účinku odôvodnil princípom prevencie a predbežnej opatrnosti vo vzťahu k
ochrane životného prostredia, nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, nenávratným zničením

osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, vecnou nesprávnosťou a nezákonnosťou
napadnutého rozhodnutia, ďalej ho odôvodňoval tým, že dôvodnosť priznania odkladného účinku
správnej žaloby je splnená vždy v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti podľa §178 ods. 3 SSP,
čo je aj tento prípad. V kontexte vyššie uvedených skutočností, týkajúcich sa zákonných predpokladov
možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu, súd v takto formulovanom

tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy na životnom
prostredí.

9. Správny súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sú abstraktné, nekonkrétne
a pohybujú sa v rovine všeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej požiadavke prevencie

a predbežnej opatrnosti. Žalobca nekonkretizoval, v čom konkrétne má spočívať závažná ujma na
životnom prostredí (na akých častiach životného prostredia, v akom rozsahu a pod.), ku ktorej by
malo dôjsť výkonom napadnutých rozhodnutí, a už vôbec tvrdené skutočnosti nepreukázal žiadnym
súdu predloženým dôkazom, vrátane skutočnosti, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s
verejným záujmom tak, ako tvrdil. Nepredložením žiadnych dôkazov k návrhu na priznanie odkladného

účinku žalobcom nemohlo dôjsť k osvedčeniu existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy na životnom
prostredí v spojení s okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí. Ako je uvedené vyššie, je výlučne
na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň tieto preukázal.
Preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku.Správnysúddospelkzáveru,ženávrhžalobcujenepodloženýažalobcahodnoverneneosvedčil

tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí či iného nenapraviteľného následku.

10. Správny súd zdôrazňuje, že hoci sa pre priznanie odkladného účinku žalobe vyžaduje preukázanie
iba hroziacej, nie existujúcej ujmy, nemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma) podraďovať aj prevenciu,
resp. predbežnú opatrnosť. Ide o dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia je širší.

Hrozbou je treba rozumieť konkrétne riziko, nebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné ho
špecifikovať, ohraničiť, rovnako tak ujmu, ktorá v jeho dôsledku hrozí a ktorá je z hľadiska svojej
závažnosti identifikovateľná (v tomto prípade ako závažná). Žalobca sa nijako nevenoval rozdielu medzi
ujmou na životnom prostredí a závažnou ujmou na životnom prostredí, a v podstate túto ujmu ani bližšie
nešpecifikoval. Akákoľvek ujma na životnom prostredí nepredstavuje ihneď automaticky závažnú ujmu.

Potrebu prevencie a opatrnosti pri ochrane životného prostredia žalobca interpretoval v podstate tak, že
akákoľvek činnosť, ktorá má potenciál zasahovať do životného prostredia, je zároveň hroziacou ujmou
preň. Takýto výklad hrozby závažnej ujmy na účely rozhodovania o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe nie je dostatočný. Návrh žalobcu je preto treba považovať za neodôvodnený a vágny.11. Rovnako sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že s poukazom na § 178 ods. 3 SSP a zásadu
predbežnej opatrnosti a prevencie vyplýva vždy splnenie dôvodnosti priznania odkladného účinku

správnej žalobe v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti, a že na žalobcu zainteresovanú verejnosť
sa nevzťahujú rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa potreby osvedčenia existencie hrozby závažnej
ujmy, priamej ujmy, nie len jej hypotetickej možnosti, ale tieto sa týkajú len žaloby fyzickej alebo
právnickej osoby na ochranu subjektívnych záujmov vo verejnej sfére. Uvedené závery žalobcu jednak
nemajú oporu v ustanoveniach SSP, keďže § 185 nerozlišuje medzi žalobcami (či ide o zainteresovanú

verejnosť alebo nie) a zároveň v rámci podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe
je výslovne uvedená aj hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí, teda potreba osvedčenia takejto
závažnej ujmy aj v prípade životného prostredia, ohľadom ktorého sú podávané žaloby zainteresovanej
verejnosti.Žalobcazainteresovanáverejnosťjevprípadepodávanianávrhuvzmysle§185SSPpovinný
špecifikovať a osvedčiť hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí a to práve v spojení s výkonom
napadnutého rozhodnutia, čo žalobca v tomto prípade neurobil.

12. Čo sa týka splnenia druhej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, že jeho
priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, súd musí konštatovať, že žalobca sa so splnením
tejto podmienky nijako osobitne nezaoberal, taktiež ju považoval za naplnenú už len z dôvodu, že ide
o akýkoľvek zásah do životného prostredia. Za danej situácie nemal súd za preukázané ani splnenie

tejto druhej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a navyše keďže žalobca
neosvedčil hrozbu závažnej ujmy ako prvého predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, správny súd neposudzoval ďalej otázku, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s
verejným záujmom, ako druhého z dvoch kumulatívnych predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

13. Súd dáva do pozornosti, že pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku
žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ale prioritne posudzuje
len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. Akákoľvek argumentácia žalobcu o
nezákonnosti napadnutých rozhodnutí je potom pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná.

14. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil
základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí, či
iný zákonom definovaný nenapraviteľný následok ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli
naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).