Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 11Sas/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100826
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100826.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX B. – D. E. F., proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 610 212 6778 0 zo
dňa 13.09.2024, takto

r o z h o d o l :

1. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 610 212 6778 0 zo dňa 13.09.2024 a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 610 212 6778 0 zo dňa 02.07.2024 z r u š u j e a vec vracia
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

1. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 610 212 6778 0 zo dňa 02.07.2024 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) bola podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť

žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 18. júna 2024.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán uviedol, že dôchodkový vek poistenca
narodeného v roku 1961 je 63 rokov a 2 kalendárne mesiace, pričom tento dôchodkový vek žalobca
dosiahol dňa 12. apríla 2024. Správny orgán poukázal na to, že podľa potvrdenia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OSZ-53372-7/2023-VZ zo dňa 20.04.2023 bol žalobcovi priznaný
od 01.01.2021 výsluhový dôchodok a pre nárok na tento výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobcovi

zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 31.03.1981 do 24.03.1983 v I. kategórii funkcií,
doba služobného pomeru od 01.03.1991 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru
od 01.01.2000 do 31.12.2003 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od 01.01.2004
do 31.12.2020 bez kategórie, spolu 31 rokov a 308 dní. Prvostupňový orgán konštatoval, že ku dňu
dosiahnutia dôchodkového veku, t. j. k 12.04.2024, žalobca získal 4527 dní, t. j. 12 rokov a 147 dní,
obdobia dôchodkového poistenia podľa rozpisu uvedeného v priloženom osobnom liste dôchodkového
poistenia.Nazákladeuvedenéhosprávnyorgánkonštatoval,žežalobcanesplnilpodmienkupotrebného

počtu (15) rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Prvostupňový
správnyorgánpoukázalnaustanovenia§60ods.2a§255ods.5zákonaosociálnompoisteníauviedol,
že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a pre jeho nárok mu bolazhodnotená doba výkonu služby, v súlade s uvedenými ustanoveniami zákona predmetné doby neboli
žalobcovi zohľadnené pre nárok na starobný dôchodok.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal
nesprávne právne posúdenie veci a nezohľadnenie ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky,
ako aj čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128.

4. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná prostredníctvom jej generálneho riaditeľa ako príslušného

odvolacieho orgánu a to rozhodnutím č. 610 212 6778 0 zo dňa 13.09.2024 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“)tak,žeodvolacíorgánodvolaniežalobcuzamietolvcelomrozsahuapotvrdilprvostupňové
rozhodnutie.

5.Odvolacíorgánuviedol,zhodnesprvostupňovýmorgánom,žedôchodkovývekpoistencanarodeného
v roku 1961 je 63 rokov a 2 kalendárne mesiace. Tento dôchodkový vek žalobca dovŕšil dňa

12.04.2024. K uvedenému dňu získal 4527 dní, t.j. 12 rokov a 147 dní, obdobia dôchodkového
poistenia. Pretože nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, teda najmenej 15
rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, bola jeho žiadosť o priznanie
starobného dôchodku k 12.04.2024 zamietnutá. Odvolací orgán uviedol, že na nárok na dôchodok
a určenie jeho sumy boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia

a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období a to na základe údajov uvedených v žiadosti
o dôchodok, predložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej
poisťovne. Odvolací orgán poukázal na ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení, ako aj na rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorým bol žalobcovi priznaný
výsluhový dôchodok od 01.01.2021 a na obdobia, ktoré boli žalobcovi zhodnotené na nárok na tento

výsluhový dôchodok.

6. Odvolací orgán konštatoval, že nakoľko žalobca v období trvania služobného pomeru získal dobu
služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a tento
výsluhovýdôchodokmubolajpriznaný,vsúlades§60ods.2a§255ods.5zákonaosociálnompoistení

sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia
na účely nároku na starobný dôchodok. Z tohto dôvodu obdobie, ktoré založilo nárok na výsluhový
dôchodok, nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia a nebolo hodnotené.

7. Odvolací orgán ďalej uviedol, že podľa všeobecného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

deklarovaného vo viacerých rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým bol priznaný výsluhový
dôchodok, sa nároky podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zo zaradenia doby služby do I.
alebo II. kategórie funkcií zachovávajú, ak im vznikne nárok na znížený dôchodkový vek podľa
§ 21, § 132 alebo § 174 zákona č. 100/1988 Zb.. Týmto poistencom je pri určení výšky starobného
dôchodku potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového

dôchodku a až po takomto stanovení výšky možno sumu starobného dôchodku krátiť v súlade s čl.
33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol Československou
socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,
pričom predmetný dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických
osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok a preto na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať

osobitný zákon.

8. Odvolací orgán citoval ustanovenie § 174 zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca nezískal v služobnom pomere dobu dôchodkového poistenia so zaradením
zamestnania v II. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu, uvedená okolnosť mu nezaložila nárok

na znížený dôchodkový vek, preto sa naňho nevzťahujú nároky vyplývajúce z ustanovenia § 274 zákona
o sociálnom poistení a nie je možné aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

9. Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa nehodnotenia doby služobného pomeru pre priznanie
starobného dôchodku označil odvolací orgán za nedôvodné, nakoľko bol žalobcovi priznaný výsluhový

dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania vo zvýhodnenej II. kategórii
funkcií nezískal v rozsahu, ktorý vyžaduje zákon pre zachovanie nárokov z toho vyplývajúcich podľa
§ 174 zákona č. 100/1988 Zb., preto pri hodnotení doby služby nie je možné podľa odvolacieho orgánu
postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.10.Odvolaciunámietkužalobcu,ktoroutentopoukazovalnaustálenúsúdnupraxvsúvislostisaplikáciou
čl. 33 Dohovoru č. 128, označil odvolací orgán tiež za nedôvodnú, nakoľko je nesporné, že žalobcovi bol

priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania hasiča nebol
zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby v policajnom
zbore nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry. Podľa odvolacieho orgánu dobu výkonu
služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby v policajnom zbore nie je možné podľa
právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom

systéme a určenie sumy starobného dôchodku.

11. Záverom odvolací orgán zhrnul, že z dôvodu, že žalobca ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku,
k 12.04.2024, nebol dôchodkovo poistený vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia najmenej
15 rokov, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok uvedené v § 65 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, preto jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku bola zamietnutá správne a v súlade

s platnými predpismi o sociálnom poistení.

Správna žaloba, žalobné body

12. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania oboch rozhodnutí Sociálnej
poisťovne, tak prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia a navrhoval obe tieto rozhodnutia zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať žalobcovi voči žalovanej nárok na úplnú náhradu trov konania.

13. V odôvodnení správnej žaloby žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa nepostupovala v súlade

so zákonom o sociálnom poistení, ani so zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov, vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci a nezohľadnila ustálenú
judikatúru súdov Slovenskej republiky vzťahujúcu sa na predmetné právne vzťahy. Žalobca mal
za to, že v prípade zamietnutia jeho žiadosti sa s ním zaobchádza horšie ako s poistencami, ktorí
sú dôchodkovo zabezpečení len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia a pre nepriznanie

starobného dôchodku je znevýhodnený len z dôvodu, že získal dávku v osobitnom systéme sociálneho
poistenia. Nesprávnosť právneho vyhodnotenia žalobca videl predovšetkým v tom, že prvostupňový
orgán, aj odvolací orgán, pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona
o sociálnom poistení vylúčili hodnotenie doby jeho poistenia, ktorú získal v osobitnom (inom) systéme
sociálneho poistenia (zabezpečenia) iba z dôvodu, že nebola získaná v požadovanom rozsahu v I. a II.

kategórii funkcií. Takéto posúdenie je podľa žalobcu v rozpore s viacerými rozsudkami krajských súdov,
správnych súdov, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj s čl. 33 Dohovoru č. 128. Podľa názoru
žalobcu zákon o sociálnom poistení nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia aj napriek tomu, že bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok,
keďže dovŕšil dôchodkový vek. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú

vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia
v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný
starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Zákon č. 328/2002 Z. z. neobsahuje
takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu,
t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len

na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia. Žalobca teda vyjadril názor, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje,
aby obdobie výkonu služby bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona
o sociálnom poistení a vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného
výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, ktorá skutkovo-

právna situácia v prípade žalobcu nenastala. Sociálna poisťovňa tak pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu
o starobný dôchodok zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení.

14. Žalobca poukazoval na to, že z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ako aj z prevažujúcej rozhodovacej činnosti správnych súdov, vyplýva, že poberatelia výsluhových
dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia
s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. Poukazoval na rozhodnutie publikovanév Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 a to konkrétne na rozsudok NS SR sp. zn.
7So/138/2011, podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa

zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Poukazoval aj na to,
že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci
získali zamestnanie (dobu služby) v I. a II. pracovnej kategórii v rozsahu odôvodňujúcom zníženie
dôchodkového veku, ale vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku
aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33

ods. 2 Dohovoru č. 128 od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
(rozsudok NS SR sp. zn. 9So/15/2016). Podľa žalobcu mu malo správne byť zhodnotené celé obdobie
dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

15. Podľa žalobcu tak žalovaná nezistila riadne a úplne skutkový stav veci, v dôsledku čoho je jej
rozhodnutie i postup, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, postihnutý vadou, ktorá má vplyv na

zákonnosť napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutia v jeho veci žalobca považuje
za nesprávne, nezákonné, poškodzujúce jeho práva a právom chránené záujmy a rozporné s čl. 33
Dohovoru č. 128. Poukazoval aj na rozhodnutie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 19Sas/3/2024 zo
dňa 26.07.2024. Má za to, že sú uňho splnené všetky podmienky pre priznanie starobného dôchodku
podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a namietal, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie

vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

16. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby správny súd žalobu podľa § 190 Správneho
súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. Uviedla tiež, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil
pojednávanie.

17. S námietkami žalobcu sa žalovaná nestotožnila, považuje ich za nedôvodné. Poukazovala

na ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ako aj na rozhodnutie
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorým bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok
od 01.01.2021 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa žalovanej, ak
poistenec získal dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona
č. 328/2002 Z. z., nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia

podľavšeobecnýchpredpisovosociálnompoistení.Nakoľkožalobcovibolpriznanývýsluhovýdôchodok
podľa osobitného zákona, na ktorého nárok mu bola zhodnotená celá doba služobného pomeru, vrátane
vojenskej služby, nie je možné podľa žalovanej tieto obdobia zhodnotiť ako obdobia dôchodkového
poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku.

18. K námietke žalobcu, že žalovaná mala postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach č. 128, žalovaná uviedla, že zosúladila svoju aplikačnú
prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie
dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II.
kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru. V prípade žalobcu

však takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby v colnej správe
nemal zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Žalovaná teda v prípade žalobcu zvolila rovnaký postup
ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej
pracovnej kategórii, resp. zvýhodnenej kategórii funkcií.

19. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012,
na ktorý poukazoval žalobca, žalovaná uviedla, že predmetný rozsudok sa skutkovo a právne týka
odlišnej veci ako v prípade žalobcu. V predmetnom rozsudku rozhodol súd v prípade poistenca,
ktorý získal dobu služby v osobitnom systéme zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií v rozsahu
zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, s prihliadnutím na § 274 zákona o sociálnom

poistení. Nakoľko žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú podľa žalovanej
splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, preto nie je možné posudzovať jeho nárok
na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky.20. Žalovaná sa tak pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí,
ktoré je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím a trvala na jeho správnosti.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

21. Žalobca v replike zotrval na svojej správnej žalobe v celom rozsahu. Vyjadrenie žalovanej

označil za účelové a založené na nesprávnom právnom názore, nespôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť
žalobné dôvody a trpiace vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne poukazoval na to,
že žalovaná pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia
veci a nezohľadnila ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky vzťahujúcu sa na predmetné právne
vzťahy. Poukazoval na viaceré rozhodnutia súdov, v ktorých došlo k zrušeniu rozhodnutí (rozsudok KS
Nitra sp. zn. 22Sa/13/2022 zo 04.11.2022, rozsudok NS SR sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018, rozsudok

SprávnehosúduvBratislavesp.zn.BA-4Sa/63/2020z19.10.2023,rozsudokSprávnehosúduvBanskej
Bystrici č. k. TN-29Sa/4/2023-66 z 25.01.2024, R55/2011, rozhodnutie NS SR sp. zn. 7So/138/2011
z 15.08.2011 publikované pod č. 6/2013 (R 83/2013), rozhodnutia sp. zn. 1Sdo/20/2025, sp. zn.
9So/127/2015, sp. zn. 10So/59/2014, sp. zn. 10So/59/2015, sp. zn. 9So/79/2016 a sp. zn. 9So/29/2016).
S poukazom na tieto rozhodnutia žalobca konštatoval, že argumentácia žalovanej je nedôvodná

a ignorujúca aplikačnú prax súdov, z ktorej vyplýva jednoznačný záver, že aj na nárok na starobný
dôchodok je potrebné do obdobia dôchodkového poistenia započítať aj doby získané a hodnotené
pre účely priznania výsluhovej dávky a že judikatúra označená v správnej žalobe je žalovanou vykladaná
extrémne reštriktívne a žalovaná by nemala opomínať kontextuálny význam predmetnej judikatúry,
ktorý spočíva vo fakte záväznosti princípov a doktrín právneho štátu, ktoré sú pre žalovanú nielen

záväzné, ale ktoré by mala medzi prvými aj aktívne v praxi v prospech občanov presadzovať. Žalobca
navrhoval, aby súd jeho správnej žalobe vyhovel v zmysle jej petitu a v závere uviedol, že žiada nariadiť
pojednávanie vo veci.

22. Žalovaná k replike žalobcu, ktorá jej bola zo strany správneho súdu doručená dňa 19.03.2025,

dupliku nepodala.

23. Dňa 25.02.2026 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu zo dňa 15.02.2026, ktorým
tento ospravedlnil svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní zo zdravotných dôvodov a uviedol,
že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti. Uviedol tiež, že zotrváva na podanej správnej

žalobe,akoajnavšetkýchžalobnýchdôvodoch,ktorévnejuviedolanavrhuje,abysprávnysúdrozhodol
v zmysle petitu žaloby.

24. Podanie žalobcu zo dňa 15.02.2026 bolo doručené žalovanej dňa 25.02.2026.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

25. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne

príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
spolu s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom na žiadosť
žalobcu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu
rozsudku. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 25.03.2026.

26. Žalobca sa pojednávania osobne nezúčastnil, pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní
ospravedlnil podaním zo dňa 15.02.2026, v ktorom výslovne súhlasil s rozhodnutím vo veci aj bez jeho
prítomnosti, zotrval na podanej správnej žalobe a navrhoval rozhodnúť v súlade s jej petitom.

27. Vzhľadom na to, že žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť

ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti, správny súd nariadil
pojednávať v jeho neprítomnosti a to aj s ohľadom na ust. § 114 SSP, podľa ktorého, ak sa riadne
predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať
a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.28. Žalovaná na pojednávaní zotrvávala na správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj na správnosti
prvostupňového rozhodnutia a pridržiavala sa svojej argumentácie obsiahnutej vo vyjadrení k správnej

žalobe. Navrhovala správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

29. Po prejednaní veci, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci
a žalobca je fyzickou osobou, teda správny súd nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203
ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce

prvostupňové rozhodnutie, je potrebné pre ich nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

30. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
posudzovanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), obdobie dôchodkového poistenia je aj
obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak

nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu.
31. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

32. Podľa § 65 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je
neupravenývšeobecnýdôchodkovývekprepríslušnýročníkzaokrúhlenýnarokyakalendárnemesiace.
Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa
pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c.

33. Podľa § 65 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, príslušný ročník je rok narodenia osôb narodených
v rovnakom kalendárnom roku.

34. Podľa § 65 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým zverejní

neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník a ustanoví všeobecný dôchodkový vek pre
príslušný ročník. Všeobecne záväzným právnym predpisom podľa prvej vety sa v kalendárnom roku
zverejňuje neupravený všeobecný dôchodkový vek a ustanovuje všeobecný dôchodkový vek len pre
jeden ročník.

35. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného

predpisu.

36. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967,
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“), ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku

sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

37. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej,

ktorým tento ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým
bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 18. júna 2024.

38. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že žiadosťou zo dňa 18.06.2024
žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku. V konaní nebolo sporné,

že žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 12.04.2024. Dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu zo strany
orgánov verejnej správy bolo výlučne to, že žalobca ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok
získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia len 4527 dní, t. j. 12 rokov 147 dní, obdobia
dôchodkového poistenia. Žalovaná nezapočítala žalobcovi do obdobia dôchodkového poistenia dobuvýkonu základnej vojenskej služby, ani dobu trvania služobného pomeru príslušníka Policajného zboru,
nakoľko predmetné obdobia boli žalobcovi zohľadnené pre nárok na výsluhový dôchodok. Z obsahu
administratívneho spisu má správny súd za preukázané a nebolo to sporné medzi účastníkmi konania,

že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností,
odbor sociálneho zabezpečenia, č. p. SPSČ-OSZ-53372-1/2021-VZ zo dňa 12.03.2021 bol žalobcovi
od 01. januára 2021 priznaný výsluhový dôchodok na to podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Podľa oznámenia údajov na účely konania o dôchodkovej dávke, vydaného Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia,
č. SPSČ-OSZ-53372-7/2023-VZ zo dňa 11.04.2023 bola žalobcovi pre nárok na výsluhový dôchodok
a určenie jeho sumy zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 31.03.1981 do 24.03.1983
v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 01.03.1991 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií
svýkonomslužby-príslušníkPZ,dobaslužobnéhopomeruod01.01.2000do31.12.2020vIII.pracovnej
kategórii s výkonom služby - príslušník PZ, spolu 31 rokov a 308 dní.

39. Hoci žalovaná v priebehu konania trochu zmätočne uvádzala, že žalobca vykonával službu hasiča,
colníka či príslušníka policajného zboru, táto skutočnosť nebola relevantná a správny súd ju vyhodnotil
ako pisársku chybu. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že žalobca
vykonával službu príslušníka PZ a vo vzťahu k predmetu sporu je podstatné a nebolo to ani medzi

samotnými účastníkmi konania sporné a potvrdzuje to aj administratívny spis, že žalobca získal obdobia
dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia a bol mu na základe toho
priznaný aj výsluhový dôchodok v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky. Jednotlivé získané obdobia poistenia, či už získané v osobitnom alebo vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia, neboli v konaní sporné.

40. Podstatou sporu medzi účastníkmi konania sa stala výlučne otázka, či žalobcovi mala resp. nemala
byť pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zohľadnená do obdobia dôchodkového poistenia
aj doba základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru, ktoré boli zhodnotené pre nárok
navýsluhovýdôchodokatiežotázka,čibypredmetnéobdobiamohlibyťzohľadnenélenvprípade,žeby

boli získané v tzv. zvýhodnenej, t. j. I. alebo II., kategórii funkcií. Žalobca bol toho názoru, že obdobia
zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok mu mali byť správne zohľadnené aj pri posudzovaní
jeho nároku na starobný dôchodok. Žalovaná zastávala názor, že s poukazom na § 60 ods. 2 a
§ 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, nakoľko tieto obdobia boli žalobcovi zohľadnené pre nárok
na výsluhový dôchodok, nepovažujú sa za obdobia dôchodkového poistenia a nemožno ich zohľadniť

a že ich zohľadnenie by prichádzalo do úvahy len v prípade, že by boli získané vo zvýhodnenej I. alebo
II. kategórii funkcií.

41. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné otázky už boli opakovane riešené v rámci
judikatúry správnych súdov, vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky, pričom právne posúdenie predmetnej otázky je judikatúrne ustálené. Postup,
ktorý zvolila Sociálna poisťovňa vo veci žalobcu, s ohľadom aj na ustálenú judikatúru súdov, podľa
správneho súdu neobstojí.

42. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov

jednoznačnevyplýva,ževšeobecnýsystémsociálnehopoisteniaaosobitnýsystémsociálnehopoistenia
(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia
(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

43. Kým zákon č. 461/2003 Z. z. upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho

poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na
dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu riadne
zohľadnené, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú
len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu
poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia

príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských
dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní,
ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovskýchvýsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby
služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.

44. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z
pôsobnostizákonač.461/2003Z.z.lenvrozsahuzodpovedajúcomdobepoisteniavosobitnomsystéme
(s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.), ale nie v časti upravujúcej nárok
na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku
súbežného uplatňovania týchto systémov by tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona

dochádzalo k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo Sociálna poisťovňa by im niektoré doby
poistenia nehodnotila vôbec, alebo by im ich hodnotenie odsúvala a menila podmienky alebo odnímala
výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

45. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na
výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového

zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom
aj znenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia
zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií.

46. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe. Za primerané možno považovať len také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke
poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia
(ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia.

47. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011
zo dňa 15.08.2012, uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2013)
priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie
dôchodkovéhopoisteniapodľazákonač.461/2003Z.z.,ktoréjevýznamnéprezistenievýškydôchodku.

48. Taktiež v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 9So/15/2016
zo dňa 28.02.2018) možno zhrnúť, že „pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému
sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby,
ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto

stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti
zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného
za výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné
aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného
dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový

dôchodok.“

49. Výkladom relevantných predpisov takým spôsobom, ktorý možno považovať za konformný s
Ústavou Slovenskej republiky a ktorý judikoval aj najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach,
je potrebné konštatovať, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona

o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu SR a neskôr
aj Najvyššieho správneho súdu SR ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný
dôchodok, zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil
osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako

pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov
výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj
na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou
v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v
starobe.

50. Z uvedených záverov, ktoré sú zhodné so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uvádzanými vo vyššie odkazovaných rozsudkoch (viď najmä rozsudok NS SR sp. zn. 7So/138/2011
zo dňa 15.08.2012 a sp. zn. 9So/15/2026 zo dňa 28.02.2018) a korešpondujú aj so závermi ďalšíchrozhodnutí tak Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR, či správnych súdov, na ktoré
poukazoval v konaní žalobca, nepochybne vyplýva, že na účely posudzovania nároku na starobný
dôchodok je potrebné do obdobia dôchodkového poistenia započítať aj dobu služby poberateľa

výsluhového dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného
výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona č.
328/2002 Z. z., čo však nebol prípad žalobcu v tejto veci. Keďže Sociálna poisťovňa uvedený postup v tu
posudzovanej veci neaplikovala, jej postup bol nezákonný a správny súd vyhodnotil námietku žalobcu
ohľadom nesprávnosti nezapočítania doby služby (doby výkonu základnej vojenskej služby ako aj doby

služobného pomeru príslušníka Policajného zboru) do obdobia dôchodkového poistenia ako dôvodnú.

51. Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že zjednotila svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k poistencom, ktorým sa zachovávajú nároky zo
zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a že týmto osobám započítava do obdobia
dôchodkového poistenia aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku a následne sumu

starobného dôchodku kráti podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, no žalobca nezískal dobu služby
v I. alebo II. kategórii funkcií v požadovanom rozsahu a preto by sa naňho uvedený postup nemal
vzťahovať, správny súd poukazuje na to, že v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 najvyšší súd výslovne judikoval, že: „Pre správne posúdenie veci
však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii

funkcií).“ a tiež, že: „Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti
a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie
dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na
starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods.
2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.“.

52. Na základe vyššie citovaného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, s ktorým sa
správny súd v plnom rozsahu stotožňuje, správny súd vyhodnotil právny názor žalovanej ako nesprávny
a konštatuje, že bez ohľadu na to, či išlo v prípade žalobcu o činnosti zaradené do zvýhodnenej (I.
alebo II.) kategórie funkcií alebo o činnosti patriace do III. pracovnej kategórie, žalovaná mala správne

aplikovaťtakýpostup,žebyzohľadnilapriposudzovanínárokužalobcunastarobnýdôchodokajobdobia
zhodnotené žalobcovi pre nárok na výsluhový dôchodok, vypočítala by teoretickú výšku dôchodku, ktorú
by následne krátila v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

53. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP

napadnuté rozhodnutie a podľa § 191 ods. 3 SSP aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie
zrušil z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods. 4 SSP vec
vrátil na ďalšie konanie.

54. Po vrátení veci sú orgány verejnej správy viazané právnym názorom správneho súdu obsiahnutom

v tomto rozhodnutí a vec znova preskúmajú a rozhodnú s tým, že najskôr vypočítajú teoretickú sumu
starobného dôchodku v čase vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok, kde sa zhodnotia všetky
doby poistenia, teda vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), t. j.
aj dobu zohľadnenú pre priznanie výsluhového dôchodku a takto vypočítaný dôchodok budú krátiť v
zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, najviac o sumu výsluhového dôchodku.

55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobca bol v konaní pred
správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa

podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť podanú v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).

V Banskej Bystrici, dňa 25. marca 2026

JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Magdaléna Morongová