Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10Cb/11/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809206062
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3809206062.37

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci žalobcu A. B. C. - PEJB so

sídlom v Prievidzi, Ružová 11, IČO: 304 207 84, zast. B. D. C., advokátom so sídlom v Prievidzi, Švéniho
6 proti žalovanému A. D. E. F. G. so sídlom v Koši, Areál RD, IČO: 32943334, zast. F. H. I., advokátom
so sídlom v Prievidzi, Mišíka I. 2752/4A, o zaplatenie sumy 24.768,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.690,82 eur s 13% ročným úrokom z omeškania
od 8.10.2005 do zaplatenia, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 70%, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť mu
žalobca s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 24.768,96 eur s
príslušenstvom predstavujúcej nezaplatené faktúry, ktoré fakturoval žalovanému za vyhotovenie diela
podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami dňa 16.8.2001. Na trovách konania uplatnil zaplatený
súdny poplatok zo žaloby v sume 1.486,- eur a trovy právneho zastúpenia.

2. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Spochybnil oprávnenosť fakturovaných súm
a tvrdil, že na ich zaplatenie žalovanému nárok nevznikol. V priebehu súdneho konania súhlasil
s povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 3.690,82 eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi žalobcom
uplatneným nárokom v sume 24.768,96 eur a sumou 21.078,14 eur (635.000,- Sk), ktorá bola použitá
žalobcom na platenie faktúr súvisiacich s rekonštrukciou F. G. a ktorú prevzal na základe výdavkových
pokladničných dokladov založených v spise na čl. 102-107. Súčasne uplatnil nárok na náhradu trov

konania vo výške 67% s poukazom na pomer jeho úspechu a neúspechu vo veci.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k.10Cb/11/2009-295 zo dňa 15.8.2022 tak, že
žalobe vyhovel v časti uplatnenej istiny a zamietol ju v časti uplatneného príslušenstva istiny čo do
výšky uplatneného úroku z omeškania a počiatku omeškania žalovaného. Proti rozsudku žalovaný
podal odvolanie. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením č.k. 8Cob/27/2023-334 zo dňa
20.4.2023 rozsudok vo výrokoch I. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že na pojednávaní dňa 8.12.2011 žalovaný
do spisu založil výdavkové pokladničné doklady, z ktorých vyplývalo, že žalobca prevzal v období od
februára 2005 do júna 2005 hotovosť v celkovej výške 635.000 Sk. Žalovaný tvrdil, že táto hotovosť
nebola žalobcom zúčtovaná do žiadnej z faktúr, ktoré mu žalobca vystavil a ktoré žalovaný aj zaplatil.Žalobca na pojednávaní potvrdil vyplatenie uvedenej sumy tvrdiac, že bola použitá na úhradu iných
faktúr, zaslaných žalovanému na zaplatenie, z ktorého dôvodu sa uvedená suma nevzťahuje na
uplatnený nárok. Uvedené pojednávanie bolo odročené za účelom preukázania, či hotovosť bola

žalobcom zaúčtovaná na niektorú zo žalovaných faktúr. V ďalšom konaní však uvedenej sume 635.000
Sk nebola venovaná pozornosť a nebolo preukázané, na ktoré faktúry bola uvedená suma započítaná.
Výdavkové doklady sú súčasťou spisu na č.l 102 až 107. Išlo o výdavkové doklady zo dňa 19.02.2005,
zo dňa 10.03.2005, zo dňa 06.05.2005, zo dňa 13.05.2005, zo dňa 10.06.2005, ktoré potvrdzovali,
že žalobca od žalovaného prevzal sumu spolu v hodnote 635.000 Sk. Vo všetkých výdavkových

dokladoch je uvedený účel - fa, či záloha na fa. Odvolací súd konštatoval, že prvoinštančný súd
týmto dôkazom v kontexte so skutkovým tvrdením žalovaného nevenoval dostatočnú pozornosť a
uvedené nevyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Ich existenciu spomenul len v bode 11, v
tej časti rozsudku, v ktorej uvádzal argumentáciu žalovaného. Práve absencia vyhodnotenia žalovaným
predložených dôkazov pred súdom prvej inštancie robila napadnutý rozsudok nepreskúmateľným, keď
riadne vykonanie uvedených dôkazov a ich vyhodnotenie, môže mať zásadný vplyv na rozhodnutie vo

veci. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP vo veci
nariadi pojednávanie, vykoná stranami navrhnuté dokazovanie, zistí skutkový stav a odstráni rozpory
týkajúce sa okolností žalovaným vyplatenej sumy 635.000 Sk žalobcovi, vysporiada sa so žalovaným
navrhnutým znaleckým dokazovaním, a vo veci opätovne rozhodne.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, oboznámením výpisu žalovaného zo
Živnostenského registra, výpisu žalobcu zo Živnostenského registra, faktúr č. 22/2005, č. 23/2005, č.
32/2005, č. 39/95, prílohy k faktúre č. 23/2005, prílohy k faktúre č. 32/2005 – obsahujúcej rekapituláciu
rozpočtu, výpisov z bankového účtu žalobcu z čl. 14 až 17 spisu, výdavkových pokladničných dokladov
z čl. 18 spisu, odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 13.8.2009, zmluvy o dielo zo dňa 16.8.2001,

dokladov z prílohovej obálky, výdavkových pokladničných dokladov z čl. 102 až 107 spisu, prehľadom
faktúr z čl. 112 spisu, výpisov z bankového účtu žalovaného, ktoré tvoria prílohu čl. 112 na čl. 1A až 15,
výdavkových pokladničných dokladov, ktoré tvoria prílohu k čl. 112 z čl. 1 až 17, správy Daňového úradu
Trenčín – pobočka Prievidza zo dňa 23.12.2014, zápisnice o miestnom zisťovaní spísanej pobočkou
Daňového úradu Prievidza dňa 17.12.2014, listinných dôkazov založených v spise čl. 154 až 163 spisu,

daňového priznania DPH žalovaného za obdobie mesiacov 6/2005 až 10/2005, odborného stanoviska
A. H. č. 3/2015 zo dňa 25.3.2015, kolaudačného rozhodnutia zo dňa 19.12.2006, písomného vyjadrenia
žalovaného vo veci zo dňa 11.4.2017, rozpočtu stavby, kolaudácie a zmeny stavby SO 01, dokladov z
prílohovej obálky z čl. 368 spisu, faktúr a cenových ponúk z roku 2002 založených žalovaným do spisu
na čl. 411 až 415, obsahu ostatných listinných dôkazov v spise založených a zistil nasledovný skutkový

stav:

5. Dňa 16.8.2001 strany uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca ako zhotoviteľ diela sa
zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa diela vykonať rekonštrukciu a prístavbu F. H. J. G.. Podľa
článku III. zmluvy predmetom zmluvy bolo zhotovenie uvedenej stavby ako kompletnej dodávky objektov

SO 01 - prevádzkovovýrobná budova, SO 02 - sociálnoadministretívna budova, SO 03 - prístrešok pre
autá, SO 04 - spevnená plocha, SO 05 - prípojka vody, SO 06 - prípojka plynu, SO 07 - vonkajšia
kanalizácia. V článku V. zmluva bola medzi zmluvnými stranami dojednaná cena diela tak, ýže cena za
zhotovenie predmetu zmluvy v rozsahu uvedenom v článku III. bola určená dohodou na základe cenovej
ponukyvovýškeuvedenejvpríloheč.1vsume5.073.746,70Sk,kdebolašpecifikovanácenazaobjekty

SO 01 a SO 02. V bode 5.2. článku III. bolo uvedené, aké náležitosti musia jednotlivé faktúry vystavené
zhotoviteľom, ktoré boli podkladom pre zaplatenie ceny diela, obsahovať. V bode 5.3. bolo dohodnuté,
že faktúry za zrealizované práce predloží zhotoviteľ technickému dozoru objednávateľa (investora) na
odsúhlasenieavbode5.4.sazmluvnéstranydohodlinatom,ževprípade,žefaktúranebudeobsahovať
náležitosti uvedené v zmluve o dielo, objednávateľ je oprávnený vrátiť ju zhotoviteľovi na doplnenie s

tým, že sa preruší plynutie lehoty jej splatnosti, ktorá bola dohodnutá v bode. 6.2. na 14 dní od doručenia
faktúry. V článku VI. zmluvy o dielo, v bode 6.1. bolo medzi stranami dojednané, že cenu za zhotovenie
diela uhradí žalovaný na základe faktúr, ktoré žalobca vystaví a odošle žalovanému.

6. Dňa 25.6.2005 žalobca žalovanému vystavil faktúru č. 22/2005 so splatnosťou dňa 26.6.2005, ktorú

žalovaný prevzal dňa 27.6.2005, čo je z faktúry zrejmé ( pravá dolná strana faktúry na čl. 8 spisu).
Faktúrou bola žalovanému fakturovaná cena 1.785.00,- Sk s DPH za stavebné práce na stavbe, SO 04,
SO01.Zfaktúryžalovanýzaplatilsumu1.700.000,-Sk,nezaplatilsumu85.000,-Sk,ktorápredstavovala
časť 19% DPH, fakturovanú sumou 285.000,- Sk.7. Dňa 26.6.2005 žalobca žalovanému vystavil faktúru č. 23/2005 so splatnosťou dňa 27.6.2005,
ktorú žalovaný prevzal dňa 28.6.2005, čo je z faktúry zrejmé (čl. 9 spisu). Faktúrou bola žalovanému

fakturovaná cena 1.226.670,- Sk s DPH za stavebné práce podľa priloženého rozpočtu, ktorý tvorí
súčasť faktúry. Z faktúry žalovaný zaplatil sumu 1.030.815,- Sk, nezaplatil sumu 195.855,- Sk, ktorá
predstavovala celú 19% DPH, fakturovanú žalobcom.

8. Dňa 22.7.2005 žalobca žalovanému vystavil faktúru č. 32/2005 so splatnosťou ihneď, ktorú žalovaný

prevzal dňa 25.7.2005, čo je z faktúry zrejmé (čl. 11 spisu). Faktúrou bola žalovanému fakturovaná cena
1.249.986,30 Sk s DPH za stavebné práce podľa priloženého rozpočtu, ktorý tvorí súčasť faktúry. Z
faktúry žalovaný zaplatil sumu 950.333,- Sk, nezaplatil sumu 299.563,30 Sk, ktorá predstavovala časť
ceny za stavebné práce a celú 19% DPH, fakturovanú žalobcom.

9. Dňa 20.9.2005 žalobca žalovanému vystavil faktúru č. 39/95 so splatnosťou ihneď, ktorú žalovaný

prevzal dňa 23.9.2005, čo je z faktúry zrejmé (čl. 13 spisu). Faktúrou bola žalovanému fakturovaná
cena 1.065.772,- Sk s DPH za stavebné práce v cene dohodou podľa zmluvy o dielo. Z faktúry
žalovaný zaplatil sumu 900.000,- Sk, nezaplatil sumu 165.772,- Sk, ktorá predstavovala časť 19% DPH,
fakturovanú žalobcom.

10. Celkom žalobca voči žalovanému uplatnil na zaplatenie sumu 24.768,96 eur predstavujúcu zostatky
vyššie uvedených nezaplatených faktúr.

11. Súčasťou spisu na čl. 102 až 107 sú výdavkové pokladničné doklady zo dňa 19.2.2005, zo
dňa 10.3.2005, zo dňa 6.5.2005, zo dňa 13.5.2005, zo dňa 10.6.2005 založené žalovaným, ktoré

potvrdzovali, že žalobca od žalovaného prevzal celkom sumu 635.000,- Sk. Vo všetkých výdavkových
dokladoch je uvedený účel - fa, či záloha na fa.

12. Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že dňa 16.8.2001 bola medzi ním a žalovaným uzavretá zmluva
o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby žalovaného ako kompletnej dodávky. Jednalo sa o

rekonštrukciu a prístavbu F.. Uviedol, že zmluva o dielo sa vzťahovala len na zhotovenie hrubej stavby.
Ostatné dokončovacie práce v tejto zmluve upravené neboli, to znamená, že ďalšie práce nad rámec
hrubej stavby boli ním vykonávané len na základe ústnej dohody so žalovaným, pretože žiadnu ďalšiu
zmluvuneuzavreli.Žiadnedodatkykpôvodnejzmluvevypracovanévpísomnejformeneboli.Kfaktúram,
ktorých zaplatenie bolo predmetom konania uviedol, že sa týkali fakturovania prác nad rámec hrubej

stavby,nazákladečohosanaichzaplatenienevzťahovalbod5.2.zmluvyodieloanasledovné,vktorom
boli dojednané náležitosti faktúr a povinnosť žalobcu predkladať ich technickému dozoru investora na
odsúhlasenie. Tvrdil, že ak sa uvedené faktúry sa netýkali hrubej stavby, nebol povinný ich stavebnému
dozoru predkladať na odsúhlasenie. Fakturácia prác prebehla vždy tak, že žalovanému oznámil, za
aké práce, akú sumu bude fakturovať, čo žalovaný odsúhlasil, na základe čoho mu faktúru odoslal. Ani

jednu z faktúr, ktorých zaplatenie bolo predmetom súdneho konania, žalovaný nevrátil späť ako chybnú,
prípadne neopodstatnenú. Žalovaného vyzýval na doplatenie fakturovaných súm aspoň trikrát do roka.
Na jeho výzvy reagoval tým, že nemá k dispozícii dostatok finančných prostriedkov. Žiadne iné dôvody,
pre ktoré faktúry odmietal zaplatiť, neuvádzal. Dielo, ktoré sa zhotovovalo pre žalovaného mu bolo
podľa vyjadrenia žalobcu odovzdané približne začiatkom roka 2005. Od odovzdania diela reklamoval

len vadnú dlažbu, ktorú opravil, iné vady diela nereklamoval. Obsahovo zmluvu o dielo zo dňa 16.8.2001
formuloval žalovaný a žalobca do obsahových náležitostí zmluvy nijakým spôsobom nezasahoval. Voči
obsahu zmluvy nemal žiadne výhrady. Cena za zhotovenie diela bola v zmluve uvedená len pokiaľ
ide o prevádzkovo-výrobnú budovu a sociálno-administratívnu budovu. Cena za ostatné práce v rámci
zhotovenia diela bola určená rozpočtom, ktorý vypracoval projektant. Tento rozpočet nebol súčasťou

zmluvy o dielo a mali ho k dispozícii obe zmluvné strany. Rozpočet podľa projektovej dokumentácie bol
vypracovaný až po zavretí zmluvy o dielo. V tomto rozpočte bola zahrnutá cena aj za ostatné stavby
uvedené v článku III. zmluvy, ako SO 03 až SO 07. Tvrdil, že v čase, keď strany uzatvárali zmluvu o dielo,
obaja vedeli, že cena za ostatné stavby, t.j. SO 03 až SO 07 bude určená samostatne rozpočtom. Podľa
rozpočtu predloženého žalovaným (príloha k spisu) orientačne vychádzala cena za dielo v sume okolo

30.000.000,-Sk. Tento rozpočet sa nedodržiaval, pretože položky v ňom uvádzané a rozpočtované, nie
vždy zodpovedali skutočnosti.13. K výdavkovým pokladničným dokladom založeným v spise na čl. 102 až 107 uviedol, že tieto
výdavkové pokladničné doklady žalovaným neboli nikdy zaúčtované do účtovníctva a tieto platby
žalobca prevzal za účelom zhotovenia iných stavieb, resp. realizácie stavebných prác, ktoré sa týkali

predajne mäsa na K. K. H. D., ktorú prevádzkoval žalovaný a opravy jeho rodinného domu. K výpovedi
svedkyne L. (čl. 384 spisu) uviedol, že z prehľadu faktúr z čl. 112 spisu, ktorý vypracovala svedkyňa,
vyplýva, že ku dňu 25.2.2005 z faktúry č. 112003, ktorou bola fakturovaná suma 2.280.000,- Sk
nebola zaplatená suma 130.000,- Sk. Ak výdavkové doklady vystavené v období od februára 2005
do júna 2005 v sume 635.000,- Sk (čl. 102 až 107 spisu) sa mali týkať nezaplatených faktúr ku

dňu 19.2.2005, podľa prehľadu faktúr z čl. 112 bola nezaplatená len faktúra č. 112003. Tvrdil, že
ak vo výdavkových dokladoch napriek tomu, že jedine táto faktúra nebola zaplatená, nebol uvedený
účel platby, nemohli sa tieto doklady týkať nezaplatenej faktúry, pretože žalovanému nič nebránilo,
aby spároval žalobcovi odovzdané finančné prostriedky s predmetnými výdavkovými dokladmi a
nezaplatenou faktúrou. Opakovane tvrdil, že finančné prostriedky uvedené vo výdavkových dokladoch z
čl. 102 až 107 spisu v celkovej sume 635.000,- Sk boli použité na zaplatenie stavebných prác týkajúcich

sa rekonštrukcie mäsiarstva a rodinného domu svedkyne L.. Nevedel sa vyjadriť, z akého dôvodu
by finančné prostriedky na rekonštrukciu rodinného domu svedkyne boli vyplácané cez výdavkové
doklady žalovaného. Rozsah rekonštrukcie rodinného domu svedkyne konzultoval a riešil so žalovaným
a svedkyňa mu vyplácala finančné prostriedky. V tom čase nevedel, kto je vlastníkom rodinného
domu. K tvrdeniam žalovaného, že v čase, kedy žalobcovi výdavkovými pokladničnými dokladmi

uhrádzal finančné prostriedky za zhotovenie diela v hotovosti, neexistovala žiadna konkrétna faktúra,
na zaplatenie ktorej by sa tieto výdavkové pokladničné doklady týkali, uviedol, že v čase vystavenia
sporných výdavkových pokladničných dokladov nebola zaplatená faktúra č. 112003 v sume 130.000,-
Sk a žalovanému nič nebránilo, aby do niektorého zo sporných výdavkových pokladničných dokladov
k sume 130.000,- Sk aj číslo faktúry, ktorú týmto výdavkovým dokladom platil. K tomu, že výdavkové

doklady neobsahovali konkrétny účel, na ktorý boli finančné prostriedky prijaté, t.j. číslo faktúry, uviedol,
že v tom čase to nepovažoval za dôležité, pretože vzťahy medzi zmluvnými stranami boli dobré. Žalobca
na pojednávaní konanom dňa 11.3.2025 spochybnil pravosť sporných výdavkových pokladničných
dokladov a tvrdil, že žalovaný do spisu nezaložil ich originály.

14. Žalovaný vo svojej výpovedi nepoprel, že časť faktúr, ktorých zaplatenie bolo predmetom konania,
žalobcovi zaplatil, ale len z jedného dôvodu, že kvôli vstupu SR do Európskej únie musel splniť pre
svoju prevádzku určité podmienky stanovené zákonom a z tohto dôvodu potreboval, aby sa dielo
realizovali plynule tak, aby termín jeho dokončenia bol v súlade s termínom uvedeným v zmluve o
dielo. Iný dôvod na úhradu faktúr nemal. Dňa 13.5.2009 faktúry vrátil žalobcovi s odôvodnením, že

ich nepovažuje za úplné, vyhotovené v súlade s bodom V., článkom 5.2., pretože neboli odsúhlasené
technickým dozorom. Tvrdil, že zmluva o dielo uzavretá dňa 16.8.2001 sa týkala zhotovenia nielen
hrubej stavby, ale zhotovenia kompletnej stavby. Uviedol, že ústnou formou namietal obsah faktúr
doručených žalobcom hneď potom po ich doručení, ale žalobca ho ubezpečoval, aby faktúry uhradil,
aby sa v diele mohlo pokračovať s tým, že neskôr sa stretnú a všetko dajú do poriadku. Stavba bola

podľa vyjadrenia žalovaného skolaudovaná v r. 2006, prípadne 2007. Podľa jeho názoru, žalobca dielo
doposiaľ neodovzdal, pretože mu odovzdal neúplné faktúry, ktoré nevystavoval v súlade s obsahom
zmluvy. Tvrdil, že pre odovzdanie diela bolo potrebné splnenie dvoch požiadaviek, t.j. dokončenie diela,
čo predstavovalo splnenie technických požiadaviek a fakturácia ceny za dielo v súlade s obsahom
zmluvy. Žalovaný sa nevedel vyjadriť a uviesť konkrétne požiadavky, ktoré bol povinný splniť pre

sprevádzkovanie diela tak, aby bolo funkčné v súlade s normami SR, ku ktorým mala SR pristúpiť v
súvislosti so vstupom do EÚ. K dôvodom, pre ktoré žalovaný zaplatil sporné faktúry, ak tvrdil, že ho
tlačil termín dokončenia stavby v súvislosti so vstupom SR do EÚ a tieto faktúry boli splatné až v r.
2005, t.j. po vstupe SR do EÚ, uviedol, že tak postupoval preto, lebo žalobca práce vykonával a pokiaľ
na stavbe pracoval, faktúry mu platil. Poukázal na to, že vo faktúrach žalobca fakturoval niektoré veci

opakovane, niečo zase bolo fakturované skôr, ako malo byť, niečo neskôr. Zdôraznil, že stavbu bolo
potrebné zrealizovať tak, aby spĺňala veterinárne predpisy, ku ktorým SR pristúpila po vstupe do EÚ.
Rekonštrukciu svojej prevádzky vykonával výlučne z dôvodu vstupu SR do EÚ. Potvrdil, že neexistoval
žiadny dodatok k zmluve o dielo, ktorý by riešil dokončenie objektu tak, ako je uvedené v článku IV.,
v bode 4.4.2. v zátvorke zmluvy o dielo. Takýto dodatok sa mal týkať len cenovej dohody, ale k jeho

uzavretiu nedošlo. Tvrdil, že zrejme nebol vyhotovený zápis o odovzdaní a prevzatí stavby.

15. Žalovaný potvrdil, že podnet na obsahovú formuláciu zmluvy o dielo vyšiel z jeho strany. Obsah
zmluvy koncipoval projektant. Návrh obsahu zmluvy vyšiel zo strany projektanta s tým, že žalovaný sobsahom návrhu súhlasil. Poukázal na to, že v roku 2002 došlo k prerobeniu projektu stavby, na základe
čoho bol vypracovaný rozpočet na cenu stavby, ktorý sa pravdepodobne týkal celej stavby, nielen budov
SO 03 až SO 07, ale aj budov SO 01 a SO 02. Rozpočet vypracovával projektant a žalobca výhrady

voči vypracovanému rozpočtu nemal. Žalovaný potvrdil, že v čase uzavretia zmluvy o dielo obe strany
vedeli, že v nej nebude určená cena za stavby SO 03 až SO 07 z dôvodu, že tieto stavby ešte neboli
naprojektované. Z tohto dôvodu v zmluve o dielo bola uvedená len cena za budovy SO 01 a SO 02,
na ktoré už bola vypracovaná projektová dokumentácia. Žalovaný potvrdil, že žalobca mu celkom za
zhotovenie diela fakturoval sumu 23.831.588,30 Sk, tak, ako vo výpovedi uviedla svedkyňa L.. Do spisu

založil výdavkové pokladničné doklady preukazujúce, že žalobca prevzal v období od februára 2005
do júna 2005 hotovosť v celkovej výške 635.000,-Sk. Tvrdil, že hotovosť nebola žalobcom zaúčtovaná
do žiadnej z faktúr, ktoré žalovanému vystavil a ktoré aj zaplatil. Žalovaný k výdavkovým pokladničným
dokladom z čl. 102 až 107 v celkovej sume 635.000,- Sk uviedol, že tieto výdavkové pokladničné doklady
sa týkali výlučne zmluvy o dielo zo dňa 16.8.2001, z ktorej nezaplatenia faktúr sa žalobca domáha
v súdnom spore. Finančné prostriedky z týchto výdavkových pokladničných dokladov nikdy neboli

určené na rekonštrukciu D. F., ktorú prevádzkoval H. D. a v ktorej sa rekonštrukcia týkala obkladov a
vybudovania podhľadov stropov. Iné rekonštrukčné práci sa v predajni nerealizovali. Nepamätal sa, kedy
sa rekonštrukcia vykonala. Poprel, že by predmetné finančné prostriedky z výdavkových pokladničných
dokladov boli určené na rekonštrukciu rodinného domu, pretože cena za jeho rekonštrukciu bola
vystavená na meno jeho družky, pani L., ktorá je vlastníčkou nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu nemal

dôvod platiť za rekonštrukciu domu. Nevedel sa vyjadriť, kedy rekonštrukcia rodinného domu prebehla.
Výdavkové pokladničné doklady z čl. 102 až 107 spisu neobsahovali uvedenie konkrétnej faktúry,
na ktorú boli finančné prostriedky určené z dôvodu, že v čase, kedy finančné prostriedky boli v
hotovosti odovzdávané žalobcovi, nebola vystavená žiadna konkrétna faktúra, na ktorú boli určené. Išlo
o preddavky na platenie stavebných prác realizovaných žalobcom bez toho, aby existovala konkrétna

faktúra, na platenie ktorej žalovaný tieto finančné prostriedky poukazoval.

16. Na preukázanie skutkových tvrdení strán súd vypočul svedkov nimi navrhnutými. Súčasne doplnil
dokazovanie opakovaným výsluchom svedkýň A. M. F. a J. L. a výsluchom svedka B. C. na okolnosti
týkajúce sa účelu vystavenia výdavkových pokladničných dokladov z čl. 102 až 107 spisu.

17. Svedkyňa A. M. F. do roku 2007 pre potreby žalobcu pracovala vo funkcii stavbyvedúcej. Pokiaľ
išlo o zmluvu o dielo, uzavretú medzi stranami dňa 16.8.2001, potvrdila, že bola prítomná len pri
rekonštrukcii prevádzkovo-výrobnej budovy SO 01. Pri rekonštrukcii tejto budovy vykonávala funkciu
stavbyvedúcej. Nevedela sa vyjadriť, akým spôsobom bola medzi stranami určená cena za dielo, nikdy

nebola prítomná pri fakturácii stavebných prác vykonaných žalobcom pre žalovaného a nikdy sa s nimi
nerozprávala o obsahu faktúr. Nevedela sa vyjadriť, či žalovaný faktúry doručené žalobcom, platil. So
žalovaným konzultovala priebeh rekonštrukcie, vzájomne ústnou formou konzultovali aj zmeny stavby
pokiaľ k nim dochádzalo. Žalovaný nenamietal spôsob vykonávania stavebných prác, ani termíny, v
ktorých sa tieto práce vykonávali, resp. ukončovali. Nevedela sa vyjadriť ako často na stavbu chodil

A. N., ktorý zabezpečoval technický dozor pre žalovaného, ale od určitého obdobia, ktoré nevedela
presne určiť, na stavbu prestal chodiť. Nevedela sa vyjadriť, či by žalobca pokračoval v stavebných
prácach, pokiaľ by žalovaný faktúry neuhrádzal, ale záležalo na tom, aby faktúry boli platené. Potvrdila,
že vystavené faktúry žalobcom zodpovedali vykonaným prácam. Stavebný denník zo začiatku viedol
jej predchádzajúci kolega a neskôr, keď nastúpila do funkcie stavbyvedúcej, stavebný denník viedla

ona. Vykonané práce sa neodsúhlasovali v stavebnom denníku, odsúhlasovali sa len ústnou formou
medzi stranami. V stavebnom denníku sa nachádzali výzvy na prevzatie zakrytých stavieb žalovaným.
K tvrdeniam žalobcu, že finančné prostriedky uvedené vo výdavkových pokladničných dokladoch z čl.
102 až 107 spisu sa týkali financovania rekonštrukcie rodinného domu svedkyne L. a rekonštrukcie
predajne mäsiarstva žalovaného uviedla, že súbežne s vykonávaním rekonštrukcie a prístavbu F. H. J.

G., žalobca súčasne vykonával stavebné práce na rodinnom dome žalovaného, v ktorom býval žalovaný
asi s manželkou a na tejto stavbe vykonávala funkciu stavbyvedúcej. Konkrétne sa nevedela vyjadriť,
v ktorom roku boli stavebné práce na rodinnom dome, ktoré vykonával žalobca, realizované. Potvrdila,
že v tom čase, keď bola vykonávaná rekonštrukcia a prístavba F., žalobca vykonával aj rekonštrukciu
predajne F. patriacej žalovanému, ktorá sa nachádzala H. D.. Nevedela sa vyjadriť, kto na tejto stavbe

vykonával funkciu stavbyvedúceho. Financovanie týchto stavieb a platenie za stavebné práce a materiál
medzi stranami sporu bolo realizované mimo jej osobu. Žiadnych finančných záležitostí medzi stranami
sporu nebola účastná. Pokiaľ vykonávala funkciu stavbyvedúcej počas rekonštrukcie rodinného domu
žalovaného, robila sa fasáda a terénne úpravy, vrátane dlažby. Nevedela sa vyjadriť, či sa vykonávaliaj iné stavebné práce, napr. aj v interiéri. Počas jej pôsobenia vo funkcii stavbyvedúcej sa robili len tie
práce, ktoré uviedla. K stavebným prácam, ktoré sa týkali rekonštrukcie predajne mäsiarstva žalovaného
sa nevedela vyjadriť, pretože sa ich nezúčastnila.

18. Svedkyňa J. L. bola u žalovaného zamestnaná od r. 1992 ako ekonómka. Do jej náplne práce
patrilo účtovníctvo a úkony týkajúce sa ekonomiky firmy žalovaného. Od r. 1993, prípadne 1994 žije
so žalovaným spoločnej domácnosti. Nevedela sa vyjadriť, akým spôsobom bola medzi stranami
dojednávaná cena za zhotovenie diela. Nebola prítomná pri uzatváraní zmluvy o dielo. Potvrdila, že

existoval rozpočet na stavbu, obsahom rozpočtu bola kompletná stavba, nielen niektorá z budov.
Nevedela sa vyjadriť, kedy sa rozpočet vyhotovoval. Podľa jej názoru fakturácia stavebných prác
vykonaných žalobcom, sa realizovala zálohovými faktúrami, čo usúdila z toho, že žalobca fakturoval
rôzne sumy, niektoré z nich boli zaokrúhľované na celé čísla a ich prílohou nie vždy bol rozpis
vykonaných prác. Faktúry predkladal žalobca s tým, že sa vyjadril, že potrebuje peniaze na materiál a
na mzdy. Faktúry preplácala svedkyňa buď v hotovosti alebo prevodom z účtu v banke. Na niektorých

faktúrach bol uvedený aj rozpis prác, ale nebolo v nich uvedené množstvo použitého materiálu, resp.
ako dlho sa práce vykonávali. Podľa vyjadrenia svedkyne, žalovaný nemal výhrady voči plateniu faktúr.
Niektoré videl, niektoré nie. Faktúry, zaplatenie ktorých bolo predmetom súdneho konania, žalovaný
videl. Svedkyňa potvrdila, že žalovaný práve tieto faktúry žalobcovi vrátil, ale až s časovým odstupom
z dôvodu, že čakal, že žalobca vystaví záverečnú faktúru, z ktorej bude zrejmé, akú sumu je potrebné

doplatiť. Až v období, keď sa žalobca vyjadril, že nezaplatené faktúry bude žalovať súdnou cestou,
mu ich žalovaný vrátil. Na stavbu nechodievala pravidelne, ani nekontrolovala, aké práce žalobca
vykonal, pretože to nepatrilo do jej náplne práce. Rovnako nekontrolovala, či sumy uvádzané žalobcom
v predkladaných faktúrach, zodpovedali vykonaným prácam, čo bolo povinnosťou technického dozoru.
Faktúry, ktoré boli žalobcovi zaplatené, podľa vyjadrenia svedkyne neboli odsúhlasené technickým

dozorom z toho dôvodu, že žalovaný potreboval prevádzku rýchlo ukončiť, výrobu sprevádzkovať v
súvislosti so vstupom SR do EÚ. Na sprevádzkovanie výroby žalovaného bolo potrebné zabezpečiť
veterinárne kontroly, inak by nemohol prevádzkovať výrobu po vstupe SR do EÚ. Svedkyňa uviedla, že
ani dodatočne zaplatené faktúry neboli odsúhlasované technickým dozorom, pretože žalobca sľúbil, že
žalovanému predloží záverečnú faktúru, čo neurobil. Pokiaľ si pamätala, prvá faktúra bola odsúhlasená

technickým dozorom. Celkom žalobca žalovanému doručil okolo 16 faktúr. Celkovo žalobca za dielo
žalovanémufakturovalsumu23.831.588,30Sk.Zfakturovanejsumyžalovanýzaplatilvšetkosvýnimkou
faktúr, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal. Faktúry, ktoré žalobca predkladal a žalovaný platil,
neboli rozporované z dôvodu, že svedkyňa ich považovala len za zálohové faktúry, pretože žalobca ju
ubezpečoval, že po ukončení diela vystaví záverečnú faktúru, ktorú nevyhotovil. Vedela o tom, že medzi

žalobcom a A. N., ktorý vykonával funkciu stavebného dozoru, neboli dobré vzťahy, čo mohlo mať za
následok aj to, že žalobca nevypracoval záverečnú faktúru.

19. K tvrdeniam žalobcu, že finančné prostriedky uvedené vo výdavkových pokladničných dokladoch z
čl. 102 až 107 spisu sa týkali financovania rekonštrukcie jej rodinného domu a rekonštrukcie predajne

mäsiarstva žalovaného uviedla, že súbežne sa vykonávala aj rekonštrukcia predajne F. nachádzajúcej
sa v D., kde sa vymieňali obklady a zrejme sa osádzal sadrokartón ako deliaca stena medzi predajňou
a kanceláriou a rekonštrukcia F. H. G.. Predajňa mäsiarstva sa podľa vyjadrenia svedkyne prerábala
bezprostredne po zmene vlastníckeho práva k nej v prospech žalovaného tak, aby v nej mohol
predávať. Rekonštrukcia predajne F. H. D. sa mohla realizovať na začiatku rekonštrukcie F. H. G..

Potvrdila, že sa prerábal aj rodinný dom nachádzajúci sa v D. O. P. G. XXX/XX, ktorého je svedkyňa
podielovou spoluvlastníčkou v podiely 1 a vo zvyšku sú podieloví spoluvlastníci jej synovia. Súčasne
s rekonštrukciou F. H. G. sa na rodinnom dome robila vonkajšia fasáda a vonkajšia dlažba. V tom
čase sa ešte so žalobcom nepoznala. Pred rekonštrukciou F. H. G. sa v rodinnom dome prerábala
jedna izba, v ktorej sa osadil sadrokartónový strop a nová podlaha a izba sa nanovo omietla. Za

rekonštrukčné práce v rodinnom dome svedkyňa platila výlučne sama v hotovosti. Iným spôsobom nie.
Výškucenysinepamätala.Uviedla,žežiadnefinančnéprostriedkynarekonštrukciudomuneprechádzali
cez žalovaného, t.j. cez jeho firmu. Za rekonštrukciu predajne mäsiarstva platil žalovaný. Nebola si
bola istá, či cenu za rekonštrukciu platil žalovaný v hotovosti alebo nie. Výšku ceny si nepamätala.
Potvrdila, že rekonštrukčné práce v F. H. G., na rodinnom dome a v predajni mäsiarstva vykonával

žalobca. K sporným výdavkovým pokladničným dokladom z čl. 102 až 107 spisu uviedla, že tieto
výdavkové pokladničné doklady sú totožné s originálmi založenými v prílohovej obálke. Vypisovala
ich pokladníčka žalovaného, pani G.. Svedkyňa uviedla, že osobne prišla za pani G., aby vypísala
výdavkové pokladničné doklady, pretože prišiel za ňou žalobca, ktorý chcel peniaze a na základetoho pokladníčka výdavkové pokladničné doklady vypísala, svedkyni dala peniaze, ktoré odovzdala
žalobcovi a žalobca jej výdavkové doklady podpísal. Nevedela sa vyjadriť, na aký účel boli tieto finančné
prostriedky použité, ale tvrdila, že sa týkali prestavby F. H. G.. Svedkyňa poukázala na to, že pani

G. si myslela, že platby, ktoré prevzal žalobca na základe týchto výdavkových dokladov, budú patriť k
nejakej faktúre. Žalobca nepriniesol žiadnu faktúru, ku ktorej by sa tieto výdavkové doklady spárovali.
Takáto prax bola bežná, pretože žalovaný potreboval, aby sa na stavbe pracovalo, tak žalobcovi dával
peniaze s tým, že čakal, že žalobca urobí konečnú vyúčtovaciu faktúru, ktorú neurobil. Svedkyňa si
bola istá, že výdavkové doklady z čl. 102 až 107 spisu neboli vypracované za iným účelom než za

účelom rekonštrukcie F. H. G.. Tvrdila, že všetky faktúry, ktoré žalobca odovzdal účtovníčke žalovaného,
boli zaplatené. K sporným výdavkovým pokladničným dokladom žalobca nedal žiadnu faktúru, preto v
účele platby číslo faktúry nebolo uvedené. V doklade je ako účel odovzdania finančných prostriedkov
žalobcovi uvedený záloha na faktúru bez konkrétneho čísla, keďže nevedeli k akej faktúre platba patrí.
Suma 635.000,- Sk, ktorá zodpovedala výdavkovým pokladničným dokladom z čl. 102-107 spisu bola
podľa vyjadrenia svedkyne zaúčtovaná v účtovníctve žalovaného ako podnikateľský výber z dôvodu,

že žalobca žalovanému nedodal faktúru, s ktorou by jemu odovzdané finančné prostriedky spárovali a
nevedeli, akej faktúry sa tieto prostriedky týkali. Svedkyňa trvala na tom, že všetky faktúry predkladané
žalobcom považovala za zálohové, pretože v nich boli uvádzané celé sumy, napr. 100.000,- Sk,
1.000.000,-Sk,300.000,-Sk,400.000,-Skažalobcajejniekoľkokrátpovedal,žesajednálenozálohové
faktúry a na záver vystaví konečnú faktúru, čo neurobil.

20. Svedok A. F. N. potvrdil, že na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami vykonával funkciu
stavebného dozoru z dôvodu, že vypracoval projekt diela pre žalovaného a súčasne zabezpečoval
aj všetky organizačné záležitosti týkajúce sa stavby, vrátane vydania kolaudačného rozhodnutia. S
návrhom na vykonávanie funkcie stavebného dozoru ho oslovil žalovaný. Uviedol, že k žalobcovi má

negatívny vzťah, pretože bol sporovou stranou v spore so žalobcom. Podľa zmluvy o dielo bol žalobca
povinný predkladať stavebnému dozoru faktúry na odsúhlasenie. Žalobca svedkovi predložil asi len
prvé dve faktúry a ani tie neboli fakturované po položkách. Ďalšie faktúry žalobca svedkovi nepredložil,
pretože tvrdil, že po ukončení diela vystaví konečnú faktúru. Svedok bol osobne prítomný pri tom,
keď sa žalobca so žalovaným na tom dohodli. Svedok funkciu stavebného dozoru vykonával až do

skolaudovania diela. Konečnú faktúru žalobca nepredložil, svedok sa k dôvodom nevedel vyjadriť.
Potvrdil, že obsahovo zmluvu o dielo formuloval a v zmluve o dielo bola medzi stranami dojednaná cena
len za budovy SO 01, SO 02, aj to len za hrubú stavbu z dôvodu, že už v čase uzatvárania zmluvy strany
vedeli, že bude potrebné projektovú dokumentáciu prerobiť a prispôsobiť ju požiadavkám noriem, ktoré
Slovenská republika musela splniť pri vstupe do EÚ. Na základe toho obe zmluvné strany akceptovali,

že v zmluve o dielo bude určená cena len za budovy SO 01 a SO 02. Predmetom zmluvy o dielo
podľa vyjadrenia svedka bola kompletná dodávka diela, ale termíny dodania diela a cena diela v zmluve
uvedená sa týkali len stavieb SO 01 a SO 02. Za ostatné práce bola cena určená rozpočtom podľa
projektovej dokumentácie, ktorá sa po uzavretí zmluvy o dielo vyhotovovala. Rozpočet mali k dispozícii
obe strany a nemali voči nemu výhrady. Pokiaľ si pamätal, v rozpočte bola cena diela určená sumou asi

25.000.000,- Sk. Svedok potvrdil, že žalobca vykonal aj práce naviac, mimo projektovej dokumentácie,
ale boli aj také práce, ktoré vykonané podľa projektovej dokumentácie neboli. Svedok po predložení
prílohy k faktúre č. 39/95 založenej v spise na čl. 70 a zodpovedaní na otázku, či príloha a suma v
nej uvedená zodpovedá aj skutočne vykonaným prácam a či mohla byť podkladom pre fakturovanie
ceny za uvedené práce, uviedol, že v predloženej prílohe sú len vo všeobecnosti uvádzané práce,

ktoré sa vykonávali a ceny za ne sú len orientačné, určené akoby zálohovo. Tvrdil, že príloha k faktúre
tak, ako je vyhotovená, nemohla byť podkladom pre fakturáciu ceny, pretože z nej nie je zrejmé, z
akých konkrétnych stavebných úkonov jednotlivé položky pozostávali. Po predložení prílohy k faktúre
č. 32/2005 založenej v spise na čl. 12 svedok potvrdil, že táto príloha je podkladom pre fakturovanú
sumu a na základe takejto prílohy je možné presne stanoviť, či fakturovaná suma zodpovedá vykonaným

prácam a dodaným materiálom.

21. Svedok B. C., ktorý je doposiaľ zamestnaný u žalobcu ako tesár a stavebný robotník, vo svojej
výpovedi uviedol, že bol prítomný pri rekonštrukcii rodinného domu nachádzajúceho sa v Prievidzi,
vlastníkom ktorého bol žalovaný. Pamätal sa, že na rodinnom dome sa robili vonkajšie omietky, on

osobne v interiéri jednej izby montoval plávajúcu podlahu. Iné stavebné práce pri rekonštrukcii domu
nevykonával.Nevedelsavyjadriť,akéďalšierekonštrukčnéprácesarobili,pretoženebolprítomnýpočas
celej rekonštrukcie. Najviac na tejto zákazke pracoval dva dni, pretože pracoval na iných stavbách,
konkrétne na rekonštrukcii F. H. J. G.. Pamätal sa, že okrem týchto dvoch stavieb sa niečo robilo vpredajni F. patriacej žalovanému, ktorá sa nachádzala v D.. V týchto priestoroch sa robili obklady, dlažba,
znižoval sa strop. Bolo to vtedy, keď sa stavalo v G.. Vedel o tom, že sa súbežne robili tri stavby.

22. Medzi stranami nebolo sporné, že na časť diela pre určenie ceny za stavby SO 03 až SO 07 bol
vypracovaný rozpočet, ktorý mal len orientačný charakter a nebolo možné z neho vychádzať pri určení
ceny tejto časti diela, pretože išlo len o hrubý rozpočet.

23. Zo správy Daňového úradu Trenčín, pobočky Prievidza zo dňa 19.12.2014 vyplýva, že žalovaný si

z faktúr, ktorých zaplatenie bolo predmetom konania, uplatnil právo na odpočítanie DPH v celej sume
uvedenej v týchto faktúrach, a to v daňových priznaniach v mesiacoch jún, júl a september 2005. V
daňovom priznaní DPH za jún 2005 si žalovaný uplatnil nadmerný odpočet DPH z faktúr č. 22/2005
a č. 23/2005 v celkovej sume 480.855,- Sk (285.000,- Sk a 195.855,- Sk). Časť nadmerného odpočtu
v sume 23.331,- Sk bola žalovaným započítaná na zaplatenie vlastnej daňovej povinnosti za mesiac
júl 2005. Zvyšná časť nadmerného odpočtu DPH v sume 339.959,- Sk bola žalovanému vrátená dňa

26.9.2005. V daňovom priznaní DPH za júl 2005 si žalovaný znížil vlastnú daňovú povinnosť o sumu
uvedenú vo faktúre č. 32/2005 v sume 199.563,30,- Sk. Zo štátneho rozpočtu žalovanému v mesiaci júl
2005 nebola vrátená DPH. V daňovom priznaní DPH za september 2005 si žalovaný uplatnil nadmerný
odpočet DPH z faktúry č. 39/95 v celkovej sume 170.165,- Sk a uplatnil si právo na odpočítanie DPH
v celkovej sume 1.138.367,- Sk. Nadmerný odpočet DPH v sume 8.777,- Sk použil na zaplatenie časti

vlastnej daňovej povinnosti v októbri 2005. Zo štátneho rozpočtu žalovanému v mesiaci september 2005
nebola vrátená DPH.

24. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 19.12.2006 súd zistil, že Obec Koš ako stavebný úrad povolil
užívanie stavby - Rekonštrukcia a prístavba F. pozostávajúcu z objektov SO 01 - prevádzkovovýrobná

budova, SO 02 - sociálnoadministratívna budova, SO 04 - spevnená plocha, SO 06 - prípojka plynu s
tým , že objekt SO 03 - prístrešok pre autá nebol zrealizovaný. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 19.12.2006.

25. Dňa 20.1.2009 žalobca žalovanému zaslal listinu označenú ako odsúhlasenie pohľadávok a

záväzkov k 31.12.2008, v ktorej ho požiadal o odsúhlasenie pohľadávok v celkovej sume 24.768,97 eur
podľa faktúr č. 22/2005, 23/2005, 32/2005 a 39/2005. V prípade, že žalovaný nevznesie námietky do 10
dní, žalobca bude považovať uvedené doklady za správne. Žalovaný list žalobcu prevzal dňa 3.2.2009.

26. Predžalobnou výzvou zo dňa 13.2.2009 žalobca žalovaného vyzval, aby v lehote 10 dní od jej

doručenia zaplatil žalovanú sumu 24.768,97 eur. Žalovaný výzvu prevzal dňa 2.3.2009.

27. Dňa 13.5.2009 žalovaný žalobcovi vrátil faktúry č. 22/2005, 23/2005, 32/2005 a 39/2005 z dôvodu,
že ich nepovažoval za úplné podľa bodu V. článok 5.2.

28. Z obsahu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 4.3.2002 uzavretej medzi
veriteľom, žalovaným a dlžníkom, B. N. vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak dlžník
nezaplatíveriteľovidlhvsume1.247.626,50Skvpravidelnýchmesačnýchsplátkachvlehotáchvzmluve
uvedených, veriteľ sa stane vlastníkom predmetu zabezpečenia podľa zmluvy, ktorým bol nebytový
priestor špecifikovaný v článku II. zmluvy. Podľa vyjadrenia žalovaného išlo o predajňu mäsa, ktorú po

nadobudnutí vlastníckeho práva na základe vyššie citovanej zmluvy rekonštruoval v priebehu mesiacov
apríl a máj 2002.

29. Právny vzťah medzi stranami sporu bol založený zmluvou o dielo zo dňa 16.8.2001. Práva a
povinnosti strán zo zmluvného vzťahu súd posúdil podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.

30. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej

údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany
v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

31. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

32. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

33. Podľa § 554 ods. 1, 3, 4 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste

ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje
sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto

určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase
uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať.

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa odovzdanie diela v mieste, kde má
zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak jej miesto včas

objednávateľovi oznámi.

34. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne
dôvodná.

35. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 16.8.2001 strany uzatvorili zmluvu o dielo, na
základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ diela zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa diela vykonať
rekonštrukciu a prístavbu F. H. J. G.. Podľa článku III. zmluvy predmetom zmluvy bolo zhotovenie
uvedenej stavby ako kompletnej dodávky objektov SO 01 - prevádzkovovýrobná budova, SO 02 -
sociálnoadministretívna budova, SO 03 - prístrešok pre autá, SO 04 - spevnená plocha, SO 05 - prípojka

vody, SO 06 - prípojka plynu, SO 07 - vonkajšia kanalizácia. V článku V. zmluva bola medzi zmluvnými
stranami dojednaná cena diela tak, že cena za zhotovenie predmetu zmluvy v rozsahu uvedenom v
článku III. bola určená dohodou na základe cenovej ponuky vo výške uvedenej v prílohe č. 1 v sume
5.073.746,70 Sk, kde bola špecifikovaná cena za objekty SO 01 a SO 02.

36. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 25.6.2005 žalobca žalovanému vystavil faktúru č. 22/2005
so splatnosťou dňa 26.6.2005, ktorú žalovaný prevzal dňa 27.6.2005, čo je z faktúry zrejmé ( pravá
dolná strana faktúry na čl. 8 spisu). Faktúrou bola žalovanému fakturovaná cena 1.785.00,- Sk s
DPH za stavebné práce na stavbe SO 04, SO 01. Z faktúry žalovaný zaplatil sumu 1.700.000,-
Sk, nezaplatil sumu 85.000,- Sk, ktorá predstavovala časť 19% DPH, fakturovanú sumou 285.000,-

Sk. Dňa 26.6.2005 žalobca žalovanému vystavil faktúru č. 23/2005 so splatnosťou dňa 27.6.2005,
ktorú žalovaný prevzal dňa 28.6.2005, čo je z faktúry zrejmé (čl. 9 spisu). Faktúrou bola žalovanému
fakturovaná cena 1.226.670,- Sk s DPH za stavebné práce podľa priloženého rozpočtu, ktorý tvorí
súčasť faktúry. Z faktúry žalovaný zaplatil sumu 1.030.815,- Sk, nezaplatil sumu 195.855,- Sk, ktorá
predstavovala celú 19% DPH, fakturovanú žalobcom. Dňa 22.7.2005 žalobca žalovanému vystavil

faktúru č. 32/2005 so splatnosťou ihneď, ktorú žalovaný prevzal dňa 25.7.2005, čo je z faktúry zrejmé
(čl. 11 spisu). Faktúrou bola žalovanému fakturovaná cena 1.249.986,30 Sk s DPH za stavebné práce
podľa priloženého rozpočtu, ktorý tvorí súčasť faktúry. Z faktúry žalovaný zaplatil sumu 950.333,- Sk,
nezaplatil sumu 299.563,30 Sk, ktorá predstavovala časť ceny za stavebné práce a celú 19% DPH,
fakturovanú žalobcom. Dňa 20.9.2005 žalobca žalovanému vystavil faktúru č. 39/95 so splatnosťou

ihneď, ktorú žalovaný prevzal dňa 23.9.2005, čo je z faktúry zrejmé (čl. 13 spisu). Faktúrou bola
žalovanému fakturovaná cena 1.065.772,- Sk s DPH za stavebné práce v cene dohodou podľa zmluvy o
dielo. Z faktúry žalovaný zaplatil sumu 900.000,- Sk, nezaplatil sumu 165.772,- Sk, ktorá predstavovalačasť 19% DPH, fakturovanú žalobcom. Celkom žalobca voči žalovanému uplatnil na zaplatenie sumu
24.768,96 eur predstavujúcu zostatky vyššie uvedených nezaplatených faktúr.

37. Medzi stranami bolo nesporné uzatvorenie zmluvy o dielo zo dňa 16.8.2001, nebolo sporné, že cena
za kompletné vyhotovenie diela nebola v zmluve určená a zmluva obsahovala určenie ceny diela iba za
objekty SO 01 a SO 02. Uvedený fakt žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi, v ktorej uviedol, že v čase
uzavretia zmluvy o dielo obidve strany vedeli, že v nej nebude určená cena za objekty SO 03 až SO 07
z dôvodu, že tieto stavby neboli v tom čase naprojektované. Rovnako aj svedok A. F. N., ktorý vyhotovil

písomné znenie zmluvy, potvrdil, že v zmluve o dielo bola medzi stranami dojednaná cena len za objekty
SO 01 a SO 02 v rozsahu hrubej stavby, čo obidve zmluvné strany akceptovali. Žalobca tieto skutočnosti
nerozporoval. Rovnako nebolo sporné, že cena za ostatné objekty bola určená rozpočtom, ktorý v čase
uzavretia zmluvy o dielo vypracovaný nebol. Žalobca aj žalovaný k vypracovanému rozpočtu časti diela
zhodne uviedli, že rozpočet mal len orientačný charakter, nebolo možné z neho vychádzať pre účely
určenia ceny diela a nepovažovali ho za smerodajný, pretože išlo iba o hrubý rozpočet. Výsluchom strán

a svedka A. F. N. bolo preukázané, že strany sporu v čase uzavierania zmluvy o dielo prejavili vôľu
uzatvoriť zmluvu aj bez dohody o cene za kompletné dielo, čo pripúšťa cit. ust. § 536 ods. 3 Obchodného
zákonníka, na základe čoho súd posúdil zmluvu o dielo ako platný právny úkon.

38. Pokiaľ ide o cenu diela, z cit. ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak nie je cena

dohodnutá v zmluve o dielo alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná tak, ako súd ustálil aj v
danom prípade, (§ 536 ods. 3), je objednávateľ, t.j. žalovaný povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle
platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

39. Z cit. ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že nárok na cenu vzniká vykonaním diela,

pokiaľzozmluvyuzavretejmedziúčastníkmialeboztohtozákonanevyplývaniečoiné.Zhotoviteľsisplní
svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v
dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom alebo v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo
alebomiestopodnikania,prípadnebydliskoaleboorganizačnúzložku,akjejmiestovčasobjednávateľovi
oznámi ( cit. ust. § 554 ods. 1, 3, 4 Obchodného zákonníka).

40. V článku VI. zmluvy o dielo, v bode 6.1. bolo medzi stranami dojednané, že cenu za zhotovenie diela
uhradí žalovaný na základe faktúr, ktoré žalobca vystaví a odošle žalovanému. V bode 5.2. článku III.
bolo uvedené, aké náležitosti musia jednotlivé faktúry vystavené zhotoviteľom, ktoré boli podkladom pre
zaplatenie ceny diela, obsahovať. V bode 5.3. bolo dohodnuté, že faktúry za zrealizované práce predloží

zhotoviteľ technickému dozoru objednávateľa (investora) na odsúhlasenie a v bode 5.4. sa zmluvné
strany dohodli na tom, že v prípade, že faktúra nebude obsahovať náležitosti uvedené v zmluve o dielo,
objednávateľ je oprávnený vrátiť ju zhotoviteľovi na doplnenie s tým, že sa preruší plynutie lehoty jej
splatnosti, ktorá bola dohodnutá v bode. 6.2. na 14 dní od doručenia faktúry. V prípade faktúr, ktorých
zaplateniebolopredmetomkonania,nebolosporné,žežalovaný zfaktúryč.22/2005žalovanýnezaplatil

iba časť DPH v sume 85.000,- Sk, z faktúry č. 23/2005 nezaplatil sumu 195.855,- Sk zodpovedajúcu
19% DPH z vyúčtovanej ceny stavebných prác, z faktúry č. 32/2005 nezaplatil sumu 299.563,30 Sk
predstavujúcu časť ceny za stavebné práce a celú 19% DPH a z faktúry č. 39/95 nezaplatil sumu
165.772,- Sk zodpovedajúcu časti 19% DPH. Pokiaľ žalovaný faktúry vystavené žalobcom platil čo i len
čiastočne, súd postup žalovaného považoval za akceptáciu faktúr, vrátane fakturovaných súm, pretože

ich žalobcovi bez zbytočného odkladu, resp. v primeranej dobe nevrátil na doplnenie, tak ako bolo medzi
nimi dojednané v článku III., v bode 5.4., ani ich obsah nenamietal. Hoci žalovaný tvrdil, že žalobcom
vystavené faktúry neobsahovali náležitosti uvedené v článku V., v bode 5.2. a žalobca nedodržal postup
podľa bodu 5.3. zmluvy, nepreukázal, že faktúry včas a z konkrétnych dôvodov žalobcovi vrátil. Urobil
tak až s niekoľkoročným časovým odstupom po ich splatnosti, dňa 13.5.2009 po tom, ako mu žalobca

doručil predžalobnú výzvu zo dňa 13.2.2009, ktorú prevzal dňa 2.3.2009. Spôsob a dôvody (žalovaný
nepovažoval faktúry za úplné s poukazom na bod V. článok 5.2.) vrátenia nezaplatených faktúr žalobcovi
so značným časovým odstupom od lehoty ich splatnosti súd považoval za účelové konanie žalovaného
v snahe vyhnúť sa zaplateniu ich zostatkov. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že fakturované sumy nezodpovedali
vykonaným stavebným prácam žalobcom, žalovanému nič nebránilo, aby ich žalobcovi vrátil a žiadal

ich doplnenie. Žalovaný tento postup nedodržal a práve naopak, faktúry platil, pričom z faktúry č.
22/2005 nezaplatil iba časť DPH v sume 85.000,- Sk, z faktúry č. 23/2005 nezaplatil tiež len 19% DPH
v sume 195.855,- Sk, z faktúry č. 32/2005 nezaplatil sumu 299.563,30 Sk predstavujúcu časť ceny
za stavebné práce a celú 19% DPH a z faktúry č. 39/95 nezaplatil len 19% DPH v sume 165.772,-Sk. Jeho obranu, že tak robil výlučne z dôvodu, že ho súril termín dokončenia stavby v súvislosti so
vstupom SR do EÚ, súd neakceptoval a uvádza, že žalovaný nepreukázal žiadnu súvislosť medzi
dokončením diela a jeho sprevádzkovaním a vstupom SR do EÚ. Naviac faktúry vystavené žalobcom

boli splatné až v r. 2005, t.j. po vstupe SR do EÚ. Napokon žalovaný uviedol, že faktúry predkladané
žalobcom platil, lebo žalobca práce vykonával a pokiaľ na stavbe pracoval, faktúry platil, čím v podstate
potvrdil dôvodnosť fakturovaných finančných čiastok za stavebné práce na základe faktúr vystavených
žalobcom, zaplatenia ktorých sa domáhal. Žalovaný súčasne potvrdil, že neexistoval žiadny dodatok k
zmluve o dielo, ktorý by riešil dokončenie objektu tak, ako bolo uvedené v článku IV., v bode 4.4.2. v

zátvorke zmluvy o dielo. Dodatok sa mal týkať len cenovej dohody, ale k jeho uzavretiu nedošlo.

41. Vypočutá svedkyňa A., M. F., stavbyvedúca, potvrdila, že so žalovaným konzultovala priebeh
rekonštrukcie, vzájomne ústnou formou konzultovali aj zmeny stavby, pokiaľ k nim dochádzalo a
žalovaný nenamietal spôsob vykonávania stavebných prác, ani termíny, v ktorých sa tieto práce
vykonávali, resp. ukončovali. Potvrdila, že vystavené faktúry žalobcom zodpovedali vykonaným prácam.

Svedkyňa J. L. sa vvjadrila, že žalovaný nemal výhrady voči plateniu faktúr, niektoré videl, niektoré
nie. Faktúry, zaplatenie ktorých bolo predmetom súdneho konania, žalovaný videl. Svedkyňa potvrdila,
že žalovaný práve tieto faktúry žalobcovi vrátil, ale až s časovým odstupom z dôvodu, že čakal, že
žalobca vystaví záverečnú faktúru, z ktorej bude zrejmé, akú sumu je potrebné doplatiť. Až v období,
keď sa žalobca vyjadril, že nezaplatené faktúry bude žalovať súdnou cestou, mu ich vrátil. Aj zo

svedeckých výpovedí svedkýň vyplýva, že žalovaný nemal výhrady voči plateniu faktúr, vystavené
faktúry zodpovedali vykonaným prácam a faktúry, zaplatenie ktorých bolo predmetom súdneho konania,
videl. Z výpovedí strán a svedkýň vyplýva, že platenie ceny diela prebiehalo tak, že žalobca priebežne
vystavoval faktúry za vykonané stavebné práce a žalovaný ich platil. Uvedený spôsob platenia ceny
diela je aj obsahom článku VI. bodu 6.1. zmluvy o dielo.

42. V súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (bod 15. odôvodnenia uznesenia
odvolacieho súdu) súd prvej inštancie doplnil dokazovanie týkajúce sa použitia sumy 635.000,- Sk,
ktorú žalobca od žalovaného prijal v období od februára 2005 do júna 2005 na základe výdavkových
pokladničných dokladov. Hoci žalobca tvrdil, že uvedené finančné prostriedky prijaté od žalovaného

slúžili na zaplatenie faktúr súvisiacich s realizáciou rekonštrukcie rodinného domu svedkyne L.
alebo rekonštrukcie predajne mäsiarstva v Prievidzi prevádzkovanej žalovaným, jednoznačným a
nepochybným spôsobom nepreukázal, že uvedené finančné prostriedky boli použité na ním uvádzaný
účel. Na preukázanie svojich tvrdení nepredložil a neoznačil dôkazy potvrdzujúce ich pravdivosť.
Sporné výdavkové pokladničné doklady boli vydané žalovaným podnikajúcim pod obchodným menom

A. D. E. F. G., Q. R. G., IČO: 121 943 334, z čoho je zrejmé, že finančné prostriedky, ktoré na
základe nich prevzal žalobca, sa nemohli týkať zaplatenia faktúr týkajúcich sa rekonštrukcie rodinného
domu svedkyne, pretože investorom rekonštrukcie rodinného domu bola svedkyňa, ktorá bola aj jeho
podielovou spoluvlastníčkou. Svedkyňa vo svojej výpovedi vysvetlila dôvody, za akých okolností žalobca
prevzal finančné prostriedky v sume 635.000,- Sk na základe sporných výdavkových pokladničných

dokladov. Uviedla, že osobne prišla za pani G., aby vypísala výdavkové pokladničné doklady, pretože
prišiel za ňou žalobca, ktorý chcel peniaze a na základe toho pokladníčka výdavkové pokladničné
doklady vypísala, svedkyni dala peniaze, ktoré odovzdala žalobcovi a žalobca jej výdavkové doklady
podpísal. Hoci sa nevedela vyjadriť, na aký účel boli tieto finančné prostriedky použité, tvrdila, že sa
týkali prestavby F. H. G.. Poukázala na to, žalobca nepriniesol žiadnu faktúru, ku ktorej by sa sporné

výdavkové doklady spárovali a takáto prax odovzdávania finančných prostriedkov žalobcovi bola bežná,
pretože žalovaný potreboval, aby sa na stavbe pracovalo, preto mu dával peniaze a čakal, že žalobca
vypracuje konečnú vyúčtovaciu faktúru, čo sa nestalo. Svedkyňa si bola istá, že sporné výdavkové
doklady neboli vypracované za iným účelom než za účelom rekonštrukcie F. H. G.. Vysvetlila, že
keďže žalobca k sporným výdavkovým pokladničným dokladom nedodal žiadnu faktúru, v účele platby

číslo faktúry nebolo uvedené. V doklade bola ako účel odovzdania finančných prostriedkov žalobcovi
uvedená záloha na faktúru bez konkrétneho čísla, keďže sa nevedelo, k akej faktúre platba patrí.
Suma 635.000,- Sk, ktorá zodpovedala výdavkovým pokladničným dokladom z čl. 102-107 spisu bola
podľa vyjadrenia svedkyne zaúčtovaná v účtovníctve žalovaného ako podnikateľský výber z dôvodu,
že žalobca žalovanému nedodal faktúru, s ktorou by jemu odovzdané finančné prostriedky spárovali a

nevedeli, akej faktúry sa tieto prostriedky týkali. Svedkyňa trvala na tom, že všetky faktúry predkladané
žalobcom považovala za zálohové, pretože v nich boli uvádzané celé sumy, napr. 100.000,- Sk,
1.000.000,-Sk,300.000,-Sk,400.000,-Skažalobcajejniekoľkokrátpovedal,žesajednálenozálohové
faktúry a na záver vystaví konečnú faktúru, čo neurobil. Svedkyňa vylúčila použitie sumy 635.000,-Sk na rekonštrukciu rodinného domu, ku ktorému je podielovou spoluvlastníčkou v jednej polovici a
tvrdila, že za rekonštrukciu platila žalobcovi v hotovosti. Súd nemal pochybnosti o pravdivosti výpovede
svedkyne, pretože logickým spôsobom vysvetlila dôvody a okolnosti, za ktorých došlo k odovzdaniu

sumy 635.000,- Sk žalobcovi. Podľa názoru súdu je nelogické, aby firemné peniaze žalovaného boli
použité na súkromné účely inej osoby, aj napriek tomu, že v tom čase bola a aj v súčasnosti je
družkou žalovaného. Žalovaný nemal žiadny racionálny dôvod na to, aby platil náklady rekonštrukcie
nehnuteľnosti svedkyne, pretože tieto výdavky by nemohol použiť ako odpočítateľnú položku pre
daňové účely, čím by sám seba finančne ukrátil o sumu 635.000,- Sk na odpočítateľných nákladoch.

Súčasne rozsah stavebných úprav nehnuteľnosti svedkyne (vonkajšia fasáda, vonkajšia dlažba, terénne
úpravy, osadenie plávajúcej podlahy v jednej izbe) objektívne nemohol dosiahnuť hodnotu 635.000,-
Sk. Zároveň podľa názoru súdu rekonštrukcia prebiehala v skoršom období než v roku 2005, kedy boli
vystavené predmetné výdavkové pokladničné doklady. Rekonštrukcia rodinného domu, ako aj predajne
F. H. D. a F. G. prebiehali podľa svedeckých výpovedí svedkov A. F., L. a C. súčasne a z časového
hľadiska sa podľa názoru súdu realizovali s najväčšou pravdepodobnosťou v roku 2002, kedy na základe

zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 4.3.2002 žalovaný nadobudol do vlastníctva
predajňu mäsiarstva, ktorú začal bezprostredne potom rekonštruovať. Realizácia rekonštrukčných prác
v roku 2002 nepriamo vyplýva aj z faktúry č. 02778 zo dňa 18.12.2002 za dodávku a montáž plastových
okien predajňa a admin. (čl. 412 spisu) a cenových ponúk na plastové okná a dvere z roku 2002.
S poukazom na časový sled rekonštrukcie jednotlivých nehnuteľností a obdobie, kedy boli vystavené

pokladničné výdavkové doklady je vylúčené, aby výdavkové pokladničné doklady z roku 2005 slúžili
na platenie stavebných prác týkajúcich sa rekonštrukcie rodinného domu svedkyne L. a predajne
mäsiarstva žalovaného realizovaných v roku 2002. Rozsah stavebných práv v predajni mäsiarstva podľa
vyjadrenia žalovaného a svedka C. nemohol takisto dosiahnuť hodnotu 635.000,- Sk. Sporné výdavkové
pokladničné doklady boli vystavené ako zálohové v roku 2005, t.j. s časovým odstupom 3 rokov od

realizácie rekonštrukcie rodinného domu a predajne mäsiarstva, kedy žalobcovi, ak tvrdil, že sa týkali
týchto stavieb, nemohli brániť žiadne okolnosti na to, aby za vykonané stavebné práce, ktoré v tom
čase už museli byť objektívne ukončené, vystavil riadne faktúry v hodnote 635.000,- Sk, čo neurobil.
Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že suma 635.000,- Sk, ktorú žalobca prevzal na základe
výdavkových pokladničných doklady z roku 2005, sa vzťahovala na rekonštrukciu objektu F. H. G. na

základezmluvyodielozodňa16.8.2001amuselabyťpoužitáakozálohanastavebnéprácevykonávané
na základe zmluvy o dielo. Strany sporu, aj vypočuté svedkyne F. a L. vo svojich výpovediach potvrdili, že
platenie za stavebné práce prebiehalo aj zálohovo bez toho, aby žalobca predložil konkrétnu faktúru, ku
ktorej sa vyplatené peňažné prostriedky vzťahovali. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v roku
2005 realizoval pre žalovaného aj iné stavby, t.j. rekonštrukciu rodinného domu svedkyne L. a predajne

mäsiarstva a nepreukázal, že sumu 635.000,- Sk použil na iný konkrétny účel. Vzhľadom k tomu, že
žalobca sumu 635.000,- Sk nezohľadnil v uplatnenom nároku voči žalovanému, bolo potrebné uvedenú
sumu odpočítať od uplatneného nároku. Žalobca žalobou uplatnil voči žalovanému na zaplatenie sumu
24.768,96 eur. Po odpočítaní sumy 635.000,- Sk, ktorá po prepočte konverzným kurzom predstavuje
sumu21.078,14eur,jepovinnosťoužalovanéhozaplatiťžalobcovisumu3.690,82eur,ktorúmunapokon

bol ochotný zaplatiť a jej výšku nenamietal. Pokiaľ sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
pohľadávky vo vyššej výške než mu bola priznaná, bola jeho žaloba v prevyšujúcej časti ako nedôvodná
zamietnutá.

43. K námietke žalovaného, že žalobca žalovanému dielo riadne neodovzdal, na základe čoho mu

nevznikla povinnosť zaplatiť jeho cenu, súd uvádza, že spôsob platenia ceny diela bol medzi stranami
dohodnutý na základe jednotlivých faktúr, ktoré žalovaný platil priebežne na základe vykonaných
stavebných prác, čo aj sám vo svojej výpovedi potvrdil. Uvedený spôsob platenia ceny za dielo vyplýva
aj z článku VI. zmluvy o dielo, v ktorom nebolo medzi stranami dohodnuté vystavenie záverečnej faktúry
žalobcom, ktorá by bola podkladom pre určenie konečnej ceny diela. Ústna dohoda strán o vystavení

záverečnej faktúry nebola v konaní nepochybne preukázaná. Dôkazom toho, že žalobca dielo riadne
vykonal, t.j. riadne ho ukončil a odovzdal žalovanému, je kolaudačné rozhodnutie zo dňa 19.12.2006,
na základe ktorého J. G. ako stavebný úrad povolil užívanie stavby - Rekonštrukcia a prístavba
F. pozostávajúcu z objektov SO 01 - prevádzkovovýrobná budova, SO 02 - sociálnoadministratívna
budova, SO 04 - spevnená plocha, SO 06 - prípojka plynu s tým, že objekt SO 03 - prístrešok pre

autá nebol zrealizovaný. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2006. Pokiaľ by dielo nebolo
riadne vykonané, žalovanému by nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie o užívaní diela.44. Omeškanie žalovaného bolo posúdené podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom
k prvému dňu omeškania žalovaného so zaplatením priznanej istiny (8.10.2005), podľa ktorého ak je
dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo
k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň
kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. Nejednotne vykladanou otázkou vo vzťahu
k výške úrokov z omeškania po celú dobu omeškania so zaplatením priznanej istiny je otázka stability

výšky úrokov z omeškania. Ide o to, či sa výška úrokov počas trvania omeškania bude meniť v polročnom
intervale, alebo nie. K nejednotnosti výkladu v uvedenej otázke prispelo aj stanovisko príslušnej sekcie
Európskej komisie (European Commission - Enterprise and Industry, Internal market and simplification)
uverejnenom na webovej stránke (http://ec.europa.eu/enterprise/regulation/late-payments/index.htm).
Išlo o odpoveď na individuálnu žiadosť o výklad smernice č. 2000/35/ES. V odpovedi sa okrem iného
uvádza: "Počas celej doby omeškania sa aplikuje len jedna zákonná sadzba, ktorou je sadzba platná

vo vzťahu ku dňu splatnosti". V ďalšom texte sa potom uvedená posledná veta čl. 3 ods. 1 písm. d)
smernice vysvetľuje nasledujúco: "....Posledná veta upravuje len to, ako často sa má úroková sadzba
aktualizovať, avšak bez toho, aby to malo ten význam, že aktuálny zákonný úrok sa musí prepočítať
každý polrok". Uvedené stanovisko však nie je záväzné. To, či úroková sadzba je fixná, t.j. nemení sa
v priebehu celej doby omeškania, alebo je pohyblivá, ktorá sa v priebehu omeškania mení v závislosti

od zmeny základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, je najmä z hľadiska aplikačnej praxe
významné. Aplikácia pohyblivej úrokovej sadzby spôsobuje problémy, a to predovšetkým pri formulovaní
petitu žaloby. Petit žaloby musí zohľadňovať všetky zmeny úrokovej sadzby od vzniku omeškania, čo
znamená, že v závislosti od dĺžky súdneho sporu ho treba meniť aj počas súdneho konania. Spor o to,
či smernica vychádza zo stability výšky úrokov počas celej doby omeškania, alebo z toho, že sa výška

úrokov má meniť v polročnom intervale, je stále otvorený.

45. Medzi stranami výška úroku z omeškania v zmluve o dielo nebola dojednaná, preto je žalovaný
povinný platiť úrok z omeškania o 10% vyšší, než bola základná úroková sadzba NBS uplatňovaná
pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Súd sa priklonil

k výkladu výšky úroku z omeškania tak, že ju považuje po celú dobu omeškania dlžníka za fixnú
a nemennú s poukazom na vyššie uvedený právny názor a aj s poukazom nasledujúcu novelu § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka Zákonom č. 454/2008 Z.z., ktorá priniesla zásadnú zmenu z hľadiska
spôsobu právnej úpravy úrokov z omeškania, ako aj spôsobu výpočtu výšky týchto úrokov. Novela
vychádza z fixnej úrokovej sadzby, t.j. takej, ktorá sa nemení počas celej doby trvania omeškania (§ 3

ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 15.1.2009). Započítaním sumy 21.078,14
eur na nesplatené faktúry žalobcu zostáva čiastočne nezaplatená posledná faktúra č. 39/95 v sume
3.690,82 eur. Lehota splatnosti jednotlivých faktúr podľa článku VI., bodu 6.2. zmluvy o dielo bola 14
dní od doručenia. Faktúru č. 39/95 žalovaný prevzal dňa 23.9.2005, čo je z faktúry zrejmé (čl. 13 spisu).
Splatnosť faktúry nastala dňa 7.10.2005 a omeškanie žalovaného nastalo dňa 8.10.2005. Základná

úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo
k omeškaniu predstavovala 3% ročne a úrok z omeškania, ktorý je žalovaný povinný z nesplateného
zostatku tejto faktúry zaplatiť, predstavuje 13% ročne. Pokiaľ sa žalobca domáhal platenia úroku z
omeškania od skoršej doby, bola jeho žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol vo veci čiastočne
úspešný, jeho neúspech v rozsahu 85% prevyšoval úspech v rozsahu 15%, na základe čoho mu nárok
na náhradu trov konania nevznikol. Žalovaného úspech vo veci prevyšoval neúspech, preto mu súd
priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu a neúspechu vo veci. Neúspech
žalovaného vo veci predstavoval 15%, jeho úspech 85%. Čistý úspech žalovaného vo veci je 70%, čomu

zodpovedá aj jeho nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.