Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217220180
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1217220180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov

senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: X/ P. W., Q..
XX.XX.XXXX, U. X. XX, U., X/ J. W., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q. X. XXXX, T., Č. N., obaja zast. JUDr. Petrom
Reblánom, advokátom, Cestice č. 118, proti žalovanému: A- MONT, spol. s r.o., so sídlom Veterná 17,
Trnava, IČO: 36 265 748, zast. Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, advokátom, Vajanského 10, Trnava, o
zaplatenie 5.723,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II (v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV) zo dňa 20. mája 2021, č.k. 9C/87/2017-442, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi 1/ p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

Žalobkyni 2/ p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 2.861,57 eur a úroky z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 2.861,57 eur od 22.02.2019 do zaplatenia, a žalobkyni 2/ sumu 2.861,57 eur a úroky
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.861,57 eur od 22.02.2019 do zaplatenia. Žalobcovi 1/
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalobkyni 2/ priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobcovia ako objednávatelia uzavreli so žalovaným ako

zhotoviteľom písomnú zmluvu o dielo č. 01/2013 zo dňa 03.10.2013 v znení dodatku č. 1 zo dňa
01.04.2014, predmetom ktorej boli stavebné práce v zmysle cenovej kalkulácie č. BVD zo dňa
06.05.2013 na pozemku vo vlastníctve objednávateľov, súvisiace s novostavbou rodinného domu v „F.
T., T. S. N. - O., T. K. Y., K.: O., X.. Ú.. N., P. R. Okresným Ú., X. K. na S. Č.. XX R. Y.. Č.. XX na R.
N.. „. Č.. XX/X, D. Y.: N. D., T. podielovom spoluvlastníctve žalobcov so spoluvlastníckymi podielmi o
veľkosti 1/2, a to tak, ako boli vymedzené v jednotlivých prílohách zmluvy o dielo, najmä v projektovej
dokumentácii. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal zhotoviť žalobcom dielo riadne a včas a žalobcom

vznikla povinnosť uhradiť žalovanému cenu diela v dohodnutej výške 33.333 eur s DPH s tým, že
zmluvné strany sa dohodli na vykonaní prác naviac v hodnote 4121,29 eur s DPH. V zmysle čl. 7 ods.
5. tretia veta zmluvy o dielo v prípade opodstatnenosti reklamácie objednávateľa je zhotoviteľ povinný
odstrániť vady do jedného mesiaca po uznaní oprávnenosti reklamácie. Súd prvej inštancie konštatoval,že z čl. 9. ods. 1. zmluvy o dielo vyplýva, že akékoľvek zmeny sa musia uskutočniť v písomnej forme pod
sankciou ich neplatnosti. V zmysle dodatku č. 1 k zmluve o dielo č. 01/2013 sa zmluvné strany dohodli na
úprave ceny v bode č. 2 čl. II z pôvodnej hodnoty 4.121,29 eur na hodnotu 4.821,29 eur. Z čl. VI. ods. 6.

zmluvy o dielo vyplýva, že žalovaný je oprávnený poveriť splnením diela tretie osoby a tieto zodpovedajú
priamo jemu; k žalobcom má však i za tieto osoby zodpovednosť akoby dielo vykonával sám. V zmysle
čl. IX. ods. 1 zmluvy o dielo je akékoľvek zmeny tejto zmluvy možné vykonať len po vzájomnej dohode
zmluvných strán vo forme písomných dodatkov. Z preberacieho protokolu zo dňa 18.07.2014 zistil, že
sporové strany svojím podpisom potvrdili - objednávateľ (žalobcovia), že objednané služby a výrobky

prevzali bez závad a v požadovanej kvalite a v dohodnutom termíne v súlade so zmluvou o dielo č.
01/2013 a 02/2013 a zhotoviteľ (žalovaný) potvrdil, že odovzdáva dielo bez závad a v požadovanej
kvalite špecifikovanej v zmluve o dielo č. 01/2013 a 02/2013.

3. Podrobne uviedol zistenia zo stavebného denníka žalovaného, týkajúceho sa stavby „Cerová-
Rozbehy novostavba - rodinný dom“. Žalovaný prevzal stavenisko dňa 08.10.2013 a dňa 14.10.2013

začal s realizáciou diela s tým, že projektová dokumentácia zhotovená žalovaným a odovzdaná dňa
17.06.2013 žalobcom bola pre realizačnú časť stavby plne dostatočná. Generálnym dodávateľom aj
generálnym projektantom bol priamo žalovaný, hlavným Y. Z.. G.. G. F. a zodpovedným R. Z.. H. X.. Súd
prvej inštancie zo stavebného denníka nezistil, že by počas realizácie stavby došlo k zmenám alebo
doplnkom v dojednanom rozsahu plnenia alebo v osobách, len dodatkom zo dňa 01.04.2014 sa posunuli

termíny a dohodlo sa dodanie kvalitnejšieho materiálu - KVH hranolov, bez potreby zmien v PD. Zo
Stavebného denníka vyplynulo, že dňa 14.04.2014 boli na stavenisko dovezené KVH hranoly na skelet,
dňa 16.04.2014 žalovaný zabezpečil na stavenisko hranoly na krov a OSB dosky a dňa 17.04.2014
začal zhotovovať krov, ktorý bol dokončený dňa 18.04.2014. Dňa 22.04.2014 boli zabezpečené strešné
laty. Činnosti na stavbe ďalej vykonával žalovaný prostredníctvom tesárov, strechárov a zatepľovačov.

Montuje podhľady, fólie a laty + ríny a iné. Dňa 24.04.2014 montuje izoláciu, plechovú krytinu, polystyrén
a lišty. Práce tesárov, strechárov a zateplovačov pokračujú dňa 25.04.2014, žalovaný montuje izoláciu,
vyrezáva dva nové otvory do štítovej steny, prerezáva okenné otvory o 3 cm, montujú sa plech a
ríny na strechu, montuje sa polystyrén. V stavebnom denníku sa uvádza, že žalovaný sa zaviazal
dňa 18.07.2014 poslať elektronicky žalobcom podklady potrebné ku kolaudácii a iné. Dňa 18.07.2014

bola stavba - dielo prevzaté žalobcami. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo stavebného denníka
nevyplýva, že by žalovaný realizoval dielo v menšom alebo v inom rozsahu, než by určovala projektová
dokumentácia alebo rozpočet, nepreukazuje ani to, že by strany uzavreli dohodu, že žalovaný bude plniť
menej, než určuje „Hobby verzia“, teda z exteriérovej strany rodinný dom ukončiť a z interiérovej ho
ukončiť po tepelnú izoláciu (vrátane dodania a montáže parozábrany a i.).

4. Z e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami zo dňa 02.02.2017 ustálil, že žalobcovia si
uplatnili dňa 02.02.2017 u žalovaného reklamáciu, kedy žalovanému oznámili, že v detskej izbe sa
objavili mokré fľaky na bočnej stene a na vrchnej rímse nad oknom, prehliadkou povaly našli ďalšie
mokré miesta, pričom od žalovaného žiadali „odstránenie problému“. Zo zoznamu chýb a nedorobkov

nehnuteľnosti, vypracovaného dňa 10.07.2017 spoločnosťou Bytecheck SK s.r.o., zistil, že žalobcovia
si dali vypracovať zoznam chýb a nedorobkov diela - rodinného domu na I.. N. XX, O., ktorý vyhotovil
Z.. J. X. aj s obrazovou prílohou, a z ktorého vyplýva, že realizácia stavby nezodpovedá predloženej
projektovej dokumentácii, možnou príčinou zatečenia strachy je neodborné osadenie parozábrany,
vrstvy strešnej krytiny nie sú realizované podľa projektovej dokumentácie, na krokvách je uložené plné

debnenie z OSB dosiek - nevhodne použitý materiál, plné debnenie nie je realizované podľa projektovej
dokumentácie. Z.. X. navrhol príčiny ešte preveriť výrobcom strešnej krytiny Maslen a parozábrany
Jutafol s tým, že nie je vylúčené, že k zatečeniu mohlo dôjsť aj zabudovaním mokrej tepelnej izolácie
alebo zatečením strešnej krytiny v mieste detailov, resp. stykov. Správa poukazuje aj na nedorobky
nehnuteľnosti: okolo obvodu exteriérových okien a dverí nerealizovaná parotesná fólia prepojená s

parozábranou stien; spoj nosníka kroviek je na nevhodnom mieste medzi podpornými stĺpikmi a bol
sanovaný nevhodným spôsobom. Správa uvádza, že stavba nevykazuje príznaky zlého užívania a
realizáciadokončovacíchprácnemávplyvnafunkčnosťparozábrany.Zprehláseniaspol.MASLENs.r.o.
(spol. MASLEN s.r.o. je výrobcom krytiny) zo dňa 29.07.2017 vypracovaného k technickým nedostatkom
montáže strešnej krytiny GAPA RAL8017, ktorú dodával a montoval žalovaný na strechu novostavby

rodinného domu žalobcov, súd prvej inštancie zistil, že pri obhliadke stavby spol. MASLEN s.r.o. zistila
nedostatky, ktoré môžu spôsobovať vlhnutie stien interiéru a následky z toho vyplývajúce v priestoroch
pod stropom. Určila, že priestor medzi krytinou a záveternou lištou na krytinu lemujúcimi vrchný okraj
strechy, nie je utesnený vrchným tesniacim pásom, určeným pre krytinu GAPA, zistila netesnosti strechy(ľavýpozdĺžnyokrajpásuplechovejkrytiny...,ktorýmábyťvždynaspodkuspojajevniekoľkýchmiestach
na vrchu spoja). Ako zásadný problém označila použitie plného záklopu z OSB dosiek pod difúznou
fóliou,ktorýznefunkčnilsamotnúfóliuastrechasatýmstalaparonepriepustnou,čospôsobujekondenza

zatekanie do tepelnej izolácie a interiéru. Predmetné prehlásenie vyhotovil Z.. Š. S., obchodný zástupca
spol. MASLEN s.r.o. pre Senicu. Z odborného vyjadrenia klampiara R.. J. Š. k výmene strešnej krytiny
súd prvej inštancie zistil, že plechová krytina bola namontovaná neodborne a neodbornou manipuláciou
bola na mnohých miestach poprevaľovaná. Na viacerých miestach bola krytina priskrutkovaná opačne,
čo znamená, že vodná drážka na krytine bola zvrchu a preto dochádzalo k podfukovaniu vody a

zatekaniu. Spoje vôbec nesedeli, bolo v nich priveľa silikónu, fólia pod krytinou bola dokonca rozrezaná
a na fólii medzi latovaním bolo veľké množstvo klincov a pilín z motorovej píly. Krytina bola žalovaným
zle pospájaná a preto nedokázala plniť svoj účel.

5. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na výpovede strán. Žalobca 1/ vypovedal, že mu žalobkyňa 2/
telefonovala,ženašlafľakynastenách.Žalovaný(zhotoviteľ)prišielnáslednenaohliadku,skonštatovali,

že strecha tečie a že ju treba opraviť. Pracovníci žalovaného ako prvé dali dole izoláciu a zistili, že
celá strecha je zatečená, a že krov, ktorý neodborne urobili, bol zlomený. Dali dole izoláciu, aby sa
vysušila strecha. Najprv žalovaný sľúbil, že to opraví, ale následne prestal komunikovať. Potom im bolo
povedané, že si to spôsobili sami, odmietli im to vrátiť a odmietli im vrátiť aj izoláciu, ktorú im odobrali.
Keď strecha stále tiekla, žalovaný poslal svojich zamestnancov, ktorí to prišli pozrieť, odstránili ešte kus

izolácie a odišli preč s tým, že je to v poriadku a prestali komunikovať. Žalobcovia oslovili spoločnosť,
v ktorej sú nezávislí kontrolóri stavieb a ozrejmili im, akých chýb sa dopustil žalovaný. Stále to bolo
horšie, zatekalo im do domu, oslovili ďalšiu firmu R.. Š., ktorý im tú strechu dal preč a dal novú krytinu.
Žalobcom vznikla škoda 4.735,28 eur a škoda z izolácie vo výške 637,63 eur. Žalobkyňa 2/ súhlasila
s výpoveďou žalobcu 1/.

6. Konateľ žalovaného N. R. nárok žalobcov neuznal. Uviedol, že stavbu vykonávali zamestnanci jeho
firmy spoločne so subdodávateľmi, riadením bol poverený Z.. T. U., ktorý celé dielo aj realizoval, toto
bolo riadne odovzdané, bez vád, prebrané investorom (žalobcami), a cena diela bola uhradená. Po
reklamácii vykonali pracovníci žalovaného obhliadku a bola prizvaná dodávateľská spoločnosť, ktorá

dodávala strešnú krytinu R.. F., firma RH strechy. Žalobcovia sa sťažovali, že strecha zateká, preto
žalovaný pristúpil k riešeniu reklamácie. Po obhliadke strechy R.. F. nebolo viditeľné žiadne miesto,
kde by mohla strecha zatiecť, uviedol, že tadiaľ sa voda do izolácie určite nedostáva. Na to vtedajší
stavbyvedúci žalovaného R.. U. Y. nariadil zamestnancom odkrytie časti krytiny a zistili, že tepelná
izolácia je navlhnutá a túto odstránili. Po odstránení tejto tepelnej izolácie bolo zistené, že problém je

v spodnej časti stropu, kde nebola umiestnená 50mm izolácia v časti sadrokartónovej konštrukcie. Z
tohto dôvodu vznikalo v medzipriestore pri rozdiele teplôt, t.j. v období kedy sa vo vnútri kúrilo a vonku
boli veľmi nízke mínusové teploty, rosný bod, z ktorého vznikal kondenz v tepelnej izolácii. Žalovaný
nedodával stavbu na kľúč, t.j. sadrokartónovú konštrukciu, samotný sadrokartón a izoláciu, ktorá mala
byť nad touto konštrukciou, nedodával a žalobcovia si ju robili sami. Za dôvod problému považoval, že

časť domu vykurovaná od strechy nie je oddelená tepelnou izoláciou, preto tam vzniká ten kondenz.
Vyššie uvedené prehlásenie spol. Maslen s.r.o. si podľa jeho názoru odporuje, nakoľko v prehlásení sa
uvádza, že boli zistené nedostatky, ktoré môžu spôsobovať vlhnutie stien interiéru a súčasne navrhuje
riešenie problému plným záklop z OSB dosiek, aby nedochádzalo ku kondenzácii. Maslen ako výrobca
tiež potvrdil, že dochádza ku kondenzácii napriek tomu, že by mohlo zatekať. Pod strechou sa však

nachádza ešte strešná fólia, ktorá by prípadné zatekanie odviedla do strešných zvodov. Z prehlásenia
mal za potvrdené, že ak by sa v časti sadrokartónovej konštrukcie nachádzala zateplená izolácia, ktorá
bola aj v projektovej dokumentácii, ku kondezu by nedochádzalo. To, že nezateká, bolo pri obhliadke
potvrdené spol. RH strechy, dodávateľom strešnej krytiny. Nevedel uviesť, kto realizoval parozábrany.
Uloženie strešnej krytiny realizovala autorizovaná montážna spoločnosť RH strechy, R.. N. F., majú

oprávnenie od Maslena a boli subdodávateľom pri realizácii tejto stavby. Nevedel, kto realizoval strešnú
tepelnú izoláciu a doteplenie pod krokvami (trámy). V bode č. 2 je uvedená 50mm izolácia (doteplenie),
ktorú nedodával žalovaný v tej časti sadrokartónovej konštrukcie, kde táto chýba. Uviedol, že projektová
dokumentácia je jedna vec a zmluva o dielo a časti jej dodávok je vec druhá. Žalovaný podľa zmluvy
o dielo nebol dodávateľom tejto časti diela (50mm izolácia) nad sadrokartónovou konštrukciou. V

zmysle zmluvy o dielo bolo povinnosťou žalovaného dodať, resp. zabezpečiť dodanie parozábrany,
strešnú krytinu a tepelnú izoláciu. K reklamačnému konaniu uviedol, že po zaevidovaní reklamácie
jej obsah konzultovali na porade manažmentu spoločnosti, riešením reklamácie bol poverený R.. Y.
a odpovede zasielala pracovníčka žalovaného. Reklamácia žalobcov nebola uznaná, o čom žalobcovpísomne upovedomili. Odborné posúdenie v zmysle ust. § 18 zák. č. 250/2007 Z.z., na základe ktorého
by bolo možné reklamáciu zamietnuť, nepovažovali za potrebné robiť, nakoľko žalovaný zistil príčinu
kondenzácie a táto časť diela sa netýkala dodávky žalovaného. Uviedol, že parozábranu a tepelnú

izoláciu nad sadrokartónovú konštrukciu je možné vykonať po zhotovení tejto konštrukcie, ktorá je tu
žalobcami neodborne vykonaná zo strešných lát, nebola zhotovená z materiálov, ktoré sú na to určené.

7. Žalobcovia nesúhlasili a uviedli, že si objednali dom s kompletnou izoláciou a parozábranou, ktorú
vykonával žalovaný a v zmluve je uvedené, preberajú od žalovaného dom so všetkými izoláciami a

parozábranami. 50mm izolácia tam chýba preto, lebo ju mal dodať žalovaný na základe projektovej
dokumentácie. Súd prvej inštancie ďalej zosumarizoval zistenia z výpovedí svedkov. Y. Z.. J. X. zo
spol. Bytecheck SK s.r.o. vypovedal, že spoločnosť vykonala v júli 2017 obhliadku domu žalobcov,
pričom z predloženej dokumentácie vyplynulo, že dielo malo byť z exteriérovej strany ukončené a
z interiérovej strany malo byť ukončené po tepelnú izoláciu vrátane minerálnej vlny a parozábrany.
Na otázku, či dokončovacie práce, ktoré si žalobcovia vykonávali vo vlastnej réžii, mohli viesť k

vzniku zistených vád, uviedol, že ak niekto dokončuje stavbu, môže porušiť napr. parozábranu, ale
takéto porušenia parozábrany nezistili. V zozname chýb a nedorobkov zo dňa 10.07.2017 svedok
identifikoval osadenie parozábrany ako vadné a príčiny zatečenia vysvetlil tým, že funkciou parozábrany
je zachytávanie vodných pár v interiéry danej stavby. Osadenie parozábrany má technické špecifikácie
odvýrobcuapriohliadkebolozistené,žetátoparozábrananebolaosadenápodľatechnickejšpecifikácie

výrobcu (fotografia str. 5 obr. č. 4). Je tam zmeraný presah parozábrany ako aj mechanické kotvenie.
Je tiež vidieť, že na ráme okien by mala byť osadená paronepriepustná páska, ktorá by mala byť
prepojená s parozábranou na stenách. Táto skutočnosť mala prispieť k vytváraniu vlhkosti, t.j. spôsobiť
prenikanie vlhkosti k vyšším vrstvám konštrukcie. Svedok k bodu č. 2 zoznamu chýb a nedorobkov
zo dňa 10.07.2017 uviedol, že podľa projektovej dokumentácie bol vrchný záklop strechy navrhovaný

z dreveného debnenia, ale bola použitá OSB doska, ktorá je spájaná lepidlami, ktoré zabraňujú
uvoľňovaniu vlhkosti smerom von z objektu. Parozábrana má zabrániť, aby vlhkosť prešla do tepelnej
izolácie, tam začne kondenzovať, tepelná izolácia stráca funkciu. Nevedel uviesť, aké mohli byť náklady
na odstránenie vád zo strany zhotoviteľa v rámci reklamačného konania, ale na odstránenie tejto vady
by musel zhotoviteľ demontovať celú strechu okrem nosných kotiev.

8. Právny zástupca žalovaného nárok žalobcov neuznal a žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol, že
žalobcovia sa každý samostatne domáhajú svojho nároku na zaplatenie sumy 2.861,57 eur s
príslušenstvom, ktorá má predstavovať zľavu z ceny diela, dohodnutého medzi stranami. Žalobcovia
si podľa názoru žalovaného nemôžu uplatňovať nárok na zľavu z ceny diela samostatne, nakoľko

zmluva o dielo bola uzavretá žalobcami spoločne, a jej predmetom bolo jedno dielo, ktoré malo byť
vykonané pre žalobcov spoločne. Mal za to, že samostatné nároky žalobcov zo zmluvy o dielo, ani z
vady diela neexistujú a žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní. Argumentoval tiež tým, že nárok na zľavu
z ceny diela si žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ uplatnili dňa 21.02.2019 (zmenou žaloby) po uplynutí záručnej
doby, ktorá je prekluzívnou, a ktorá trvala 36 mesiacov odo dňa prevzatia diela (18.07.2014), čo je tiež

dôvodom na zamietnutie žaloby. V prípade, ak by súd právne posúdil nároky žalobcov inak ako nárok
na zľavu z ceny diela (nárok zo zodpovednosti za vady), namietal premlčanie týchto nárokov, keďže
neboli uplatnené vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe odo dňa prevzatia diela (18.07.2014). Žalobu
považoval za je neurčitú, keďže z jej odôvodnenia nevyplýva, akým spôsobom došli žalobcovia k zľave
práve vo výške 15 % z celkovej sumy diela. Uplatnené zľavy mal za neodôvodnené, keď žalobcovia

nepreukázali výskyt vád diela, ktorý by ich oprávňoval k uplatneniu nárokov na zľavu z ceny diela.
Tvrdil, že nedostatky, ktoré sa na diele prejavili po jeho odovzdaní, neboli spôsobené vadami diela, ale
zlými technickými postupmi zo strany žalobcov, resp. ich iných dodávateľov. Právny zástupca žalobcov
žiadal žalobe vyhovieť. K námietke žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov
a premlčania žalobného nároku uviedol, že sporové strany spolu prvýkrát vstúpili do záväzkového

vzťahu dňa 06.05.2013 podpisom zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy. Stavba - dielo sa realizovalo na
pozemkoch žalobcov, pričom každý zo žalobcov vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku.
Mal za nesporné, že všetky zmluvy so žalovaným uzatvárali obaja žalobcovia, pričom takto konali síce
spoločne, ale každý sám za seba, ako podieloví spoluvlastníci pozemkov, na ktorých sa má stavba
postaviť, čo bolo žalovanému od počiatku známe a vyplýva to aj z katastra nehnuteľností. Žalobcovia sa

ako objednávatelia preto v zhode aj s čl. V. ods. 1 zmluvy o dielo č. 01/2013 stali vlastníkmi zhotovovanej
veci spoločne a dielo nadobúdali do podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 137 ods. 2 Obč. zák.,
podľa ktorého, ak nie je ustanovené alebo dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Predmetná stavba (dielo) je v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2 k celku u každého zo žalobcovako podielových spoluvlastníkov predmetnej stavby. Nesúhlasil ani s námietkou premlčania ich nároku,
dôvodiac, že u žalovaného uplatnili reklamáciu prostredníctvom e-mailovej komunikácie dňa 02.02.2017
v rámci reklamačnej doby a teda včas. Podľa ust. § 508 ods. 1 Obč. zák. platí, že všeobecná trojročná

premlčacia doba pri nároku zo zodpovednosti za vady začína plynúť odo dňa, kedy žalobcovia vady
vytkli a v tejto premlčacej dobe je tiež treba nárok zo zodpovednosti za vady uplatniť na súde. Nakoľko
k uplatneniu reklamácie a tým aj k vytknutiu vád diela došlo dňa 02.02.2017, premlčacia doba by pri
nárokoch z vád uplynula až dňa 02.02.2020. V zhode s ust. § 507 ods. 1, § 597 ods. 1 a najmä § 648
ods. 2 Obč. zák., ako aj vzhľadom na § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.,

nárok na vyplatenie primeranej zľavy je nutné označiť za nárok zo zodpovednosti za vady. Žalobu
doručili súdu dňa 19.12.2017, pričom k jej zmene na zaplatenie žalovanej sumy došlo dňa 21.02.2019
na prvom pojednávaní, teda v konaní uplatnený nárok na zľavu z ceny diela bol taktiež uplatnený včas
- pred uplynutím premlčacej doby, ktorá by uplynula najskôr dňa 02.02.2020. Námietku premlčania
považoval tiež za uplatnenú v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.) a na ujmu žalobcov
ako spotrebiteľov, hoci vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci je zjavné, že žalovaný ako ex lege

silnejšia strana svoje práva zneužíval a svoje povinnosti porušoval od počiatku a dlhodobo, s cieľom
obohatiť sa a uškodiť žalobcom ako spotrebiteľom, pričom týchto úmyselne voviedol aj do omylu o tom,
že ich reklamáciu vybavuje opravou (výmenou vadných častí za nové, bezvadné, keď začal s prácami
v rámci vybavovania reklamácie, avšak nedokončil ich). To, že námietka premlčania môže byť za istých
okolností v rozpore s dobrými mravmi, rezonuje aj v rozhodovacej praxi súdov (nález Ústavného súdu

SR sp. zn. III. ÚS 44/2017 zo dňa 21.11.2017, nález ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 2700/15 zo
dňa 08.11.2016, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo 32/2009 zo dňa 16.12.2009, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 539/2008 zo dňa 19.02.2009). Tvrdenie žalovaného, že v konaní
neboli preukázané vady diela, považoval za subjektívny pocit žalovaného, ktorý nemá opodstatnenie a
je v rozpore s obsahom súdneho spisu. Žalovaný nepredložil a ani neoznačil v rámci konania žiaden

dôkaz, ktorý by preukázal, že dielo v čase uplatnenia reklamácie netrpelo vadami - obzvlášť ak samotnú
reklamáciu začal vybavovať opravou, avšak keď na mieste samom po odcudzení a zničení časti diela
(izolácie, parozábrany) zistil reálny rozsah vád, za ktoré zodpovedá, svoje správanie contra legem náhle
a neočakávane zmenil a žalobcov predlžovaním negatívneho stavu nútil, aby mu zaplatili za plnenia,
ktoré im mal poskytnúť bezodplatne.

9. Vec posúdil súd prvej inštancie právne podľa ust. § 52 ods. 1 až 4, § 488, § 489, § 631, § 633 ods.
1, § 507 ods. 1 a 2, § 508, § 597 ods. 1, § 137 ods. 1 a 2, § 646 ods. 3, § 622 ods. 1, § 623 ods. 2, §
648 ods. 1 a 2, § 655 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) b) m),
§ 3 ods. 5, § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Mal za preukázané, že žalobcovia ako
objednávatelia uzavreli so žalovaným ako zhotoviteľom dňa 03.10.2013 Zmluvu o Dielo č. 01/2013 v
znení dodatku č. 1 zo dňa 01.04.2014, predmetom ktorej boli stavebné práce súvisiace s novostavbou
rodinného domu v lokalite N. - O., K. Y., K. O., X.. Ú.. N., P. R. Okresným Ú., X. K. na S. Č.. XX R. Y.Ú..

Č.. XX na R. N.. „. Č.. XX/X, D. Y.: N. D., v podielovom spoluvlastníctve žalobcov so spoluvlastníckymi
podielmi o veľkosti 1/2, a to tak, ako boli vymedzené v jednotlivých prílohách zmluvy o dielo, najmä
v projektovej dokumentácii. Uzatvoreniu Zmluvy o Dielo predchádzalo uzatvorenie Zmluvy o uzavretí
budúcej zmluvy dňa 06.05.2013 medzi sporovými stranami a jej predmetom bolo vykonanie stavebných
prác - zhotovenie montovaného rodinného domu v „Hobby verzii“ - za dohodnutú cenu diela celkovo v

sume 38.154,29 eur, ktorú žalobcovia žalovanému zaplatili.

10. Podrobne vysvetlil obsah a zmysel zmluvy o dielo uzavretej podľa ust. § 631 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Vyššie špecifikovanú zmluvu o dielo uzavretú medzi stranami posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu. Ustálil, že predmetom konania je nárok žalobcov na zľavu z ceny diela vo výške 15 % z ceny

diela,ktorúsiodžalovanéhouplatňovalititulomporušeniaichprávaakospotrebiteľov,titulomzhotovenia
diela s vadami a nedorobkami. Zľavu si uplatnili celkovo vo výške 5.723,14 eur s tým, že každý zo
žalobcov si z nej uplatňuje polovicu (2.861,57 eur). Súd prvej inštancie zosumarizoval nesporné zistenia
ohľadne akciovej ponuky žalovaného na uzatvorenie zmluvy na zhotovenie rodinného domu Economy
v akcii za 33.333 eur s DPH vo vyhotovení Hobby (stavba zvonku dokončená, tzn. z exteriérovej strany

je rodinný dom plne ukončený a z interiérovej strany bude dokončený po tepelnú izoláciu), rozpočtu,
uzavretia zmluvy, predloženia projektovej dokumentácie a zálohových platieb žalobcov. Za nesporné
posúdil aj prevzatie staveniska dňa 08.10.2013 a začatie s realizáciou diela dňa 14.10.2013 žalovaným
v zhode so Stavebným denníkom. Nesporné tiež bolo, že dňa 01.04.2014 sa žalobcovia a žalovanýdodatkom k Zmluve o dielo č. 01/2013 dohodli na posune termínov a dodaní kvalitnejšieho materiálu
s navýšením ceny z 4.121,29 eur na 4821,29 eur. Za preukázané vyhodnotil, že žalobcovia zaplatili
dňa 03.04.2014 tretiu zálohu na cenu diela vo výške 20.000 eur, dňa 04.04.2014 vo výške 4.763,99

eur, dňa 11.06.2014 štvrtú časť zálohy vo výške 5.000 eur, dňa 17.07.2014 piatu časť zálohy vo výške
1.000 eur, a že poslednú časť ceny diela vo výške 480,69 eur uhradili žalobcovia tiež zálohovo. Nebolo
sporné ani to, že dňa 18.07.2014 bolo dielo (stavba) žalovaným odovzdané a žalobcami prevzaté
(tu odkázal na preberací protokol zo dňa 18.07.2014), a že žalobcovia si dňa 02.02.2017 uplatnili u
žalovaného reklamáciu prostredníctvom e-mailovej komunikácie, v rámci ktorej žalovanému oznámili, že

v detskej izbe sa objavili mokré fľaky na bočnej stene a na vrchnej rímse nad oknom, prehliadkou povaly
našli ďalšie mokré miesta, pričom od žalovaného žiadali „odstránenie problému“. Súd prvej inštancie
konštatoval, že žalovaný začal s opravou dňa 21.02.2017, kedy z krovu rodinného domu odstránil
minerálnu vlnu a parozábranu (e-mailová správa zo dňa 22.02.2017) a dňa 22.05 až 23.05.2017 vo
vybavovaní reklamácie pokračoval.

11. Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal námietkou žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobcovia nemajú
aktívnu vecnú legitimáciu a nemôžu si uplatňovať nárok na zľavu z ceny diela samostatne, pretože
zmluva o dielo bola uzavretá žalobcami spoločne, jej predmetom bolo jedno (spoločné) dielo, a preto
sa žalobcovia svojich nárokov z vád diela musia domáhať spoločne. S týmto tvrdením žalovaného
nesúhlasil. Poukázal na to, že žalobcovia nadobudli vyššie špecifikované pozemky (M.Í. na S. Č..

XX) na základe kúpnej zmluvy (V-1977/12), do podielového spoluvlastníctva a každý z nich vlastní
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku. Dňa 06.05.2013 žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci
uvedeného pozemku uzavreli so žalovaným zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy a na predmetnom
pozemku sa realizovala stavba - dielo. Zmluva o dielo č. 01/2013 na vykonanie stavebných prác,
uzatvorená medzi žalovaným a žalobcami, bola síce uzatvorená žalobcami spoločne, ale v procesnom

postavení podielových spoluvlastníkov pozemkov, na ktorých sa má dielo zhotoviť (postaviť stavba).
Vlastníkmi diela (zhotovenej veci sa v zmysle čl. V. ods. 1 zmluvy o dielo č. 01/2013 sa stali žalobcovia
(ako objednávatelia) a toto dielo nadobúdali do podielového spoluvlastníctva (§ 137 ods. 2 Obč. zák.).
Vyhodnotil, že nakoľko predmetná stavba (D.) Y. Y.. Č.. XX, na R. O.-X. Č.. XX/X T. X..Ú.. N., H. T. M. G.
Y. S. Č.. XX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2 k celku u každého zo žalobcov ako podielových

spoluvlastníkov predmetnej stavby, je námietka nedostatku ich aktívnej vecnej legitimácie vznesená
žalovaným nedôvodná. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že uplatnený nárok je premlčaný, pretože
žalobcovia si nárok na zľavu z ceny diela uplatnili po uplynutí záručnej doby dňa 21.02.2019, teda
po uplynutí prekluzívnej lehoty, ktorá trvala 36 mesiacov odo dňa prevzatia diela (18.07.2014). Mal za
preukázané, že žalobcovia si u žalovaného uplatnili reklamáciu e-mailom v rámci reklamačnej doby dňa

02.02.2017 a teda včas. Vysvetlil, že všeobecná trojročná premlčacia doba pri nároku zo zodpovednosti
za vady začína plynúť odo dňa, kedy žalobcovia žalovanému vady vytkli a v tejto premlčacej dobe je tiež
potrebné nárok zo zodpovednosti za vady uplatniť na súde (§ 508 ods. 1 Obč. zák.). Ak teda k vytknutiu
vád diela a tým aj k uplatneniu reklamácie došlo dňa 02.02.2017, bolo tak učinené v rámci reklamačnej
doby a teda včas. Nárok na vyplatenie primeranej zľavy z ceny diela je nárokom zo zodpovednosti za

vady (§ 507 ods. 1, § 597 ods. 1, § 648 ods. 2 Obč. zák., § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa), a preto ak bola žaloba žalobcov súdu doručená dňa 19.12.2017 a k jej zmene
na zaplatenie žalovanej sumy došlo dňa 21.02.2019, bol nárok na zľavu z ceny diela uplatnený pred
uplynutím premlčacej lehoty.

12. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný namietal, že žalobcovia nepreukázali výskyt vád
diela, ktoré by ich oprávňovali k uplatneniu nárokov na zľavu z ceny diela, keď tvrdil, že nedostatky,
ktoré sa na diele prejavili po jeho odovzdaní, neboli spôsobené vadami diela, ale zlými technickými
postupmi zo strany žalobcov, resp. ich iných dodávateľov, keď tvrdil, že príčinou vzniku zatekania
(kondenzácie) strešnej izolácie nebolo vadné zhotovenie diela, ale neodborná montáž SDK stropu

žalobcami. Vyhodnotil, že žalovaný toto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, keď
preložil len vlastné stanovisko, ktoré zaslal v rámci reklamačného konania aj žalobcom. Dospel k záveru,
žežalobcovianaopaksvojetvrdeniaožalovanýmnekvalitnezhotovenomdielepreukázali.Predloženými
odbornými stanoviskami - vyjadreniami spoločnosti Bytecheck SK s.r.o., spoločnosti MASLEN s.r.o.
ako i X. J.. Š. preukázali svoje tvrdenia, že dielo (stavba zhotovená žalovaným) malo aj po jeho

prevzatí žalobcami vady a nedorobky. Zo „Zoznamu chýb a nedorobkov nehnuteľnosti“ vypracovaného
na objednávku žalobcov spol. Bytecheck SK s.r.o., vyplýva, že žalovaný osadil parozábranu neodborne,
vrstvy strešnej krytiny boli v rozpore s projektovou dokumentáciou, na krokvách bolo uložené plné
debnenie z OSB dosiek, čo je nevhodne použitý (nedifúzny) materiál, plné debnenie je rozporné sprojektovou dokumentáciou a zmena zloženia strešnej krytiny nie je zapísaná do Stavebného denníka
(ktorýžalovanýtiežviedolchybne),pričomstavba(dielo)nevykazujepríznakyzléhoužívaniaarealizácia
dokončovacích prác nemala vplyv na funkčnosť parozábrany. Uviedol, že žalobcovia na preukázanie

svojich tvrdení predložili i prehlásenie od spol. MASLEN s.r.o., a to vyjadrenie k technickým nedostatkom
montáže strešnej krytiny GAPA RAL8017, ktorú dodával a montoval žalovaný na strechu novostavby
rodinného domu žalobcov. Žalobcovia do súdneho spisu doložili odborné posúdenie spol. MASLEN s.r.o.
zo dňa 29.07.2017, v ktorom sa konštatuje zistenie nedostatkov, ktoré môžu spôsobovať vlhnutie stien
interiéru a následky z toho vyplývajúce v priestoroch pod stropom. Zistilo sa, že priestor medzi krytinou

a záveternou lištou na krytinu, lemujúcimi vrchný okraj strechy, nie je utesnený vrchným tesniacim
pásom, určeným pre túto krytinu, zistené boli netesnosti strechy spôsobené žalovaným. Ako zásadný
problém bolo identifikované použitie plného záklopu z OSB dosiek pod difúznou fóliou, ktorý znefunkčnil
samotnú fóliu a strecha sa tým stala paronepriepustnou, čo spôsobuje kondenz a zatekanie do tepelnej
izolácie, aj do interiéru. Žalobcovia tiež predložili vyjadrenie klampiara, J. Š., ktorý tiež konštatoval, že
plechová krytina bola namontovaná neodborne a bola poprevaľovaná na mnohých miestach. Krytina

bola na viacerých miestach priskrutkovaná opačne, preto dochádzalo k jej podfukovaniu a zatekaniu.
Spoje nesedeli, bolo v nich priveľa silikónu, pričom fólia pod krytinou bola rozrezaná a bolo na nej
veľké množstvo klincov a pilín z motorovej píly. Krytina bola žalovaným zle pospájaná a nedokázala
preto plniť svoj účel. Žalovaný doposiaľ žalobcom nepredložil konečnú vyúčtovaciu faktúru a doklady
preukazujúce že to, za čo žalobcovia zálohovo platili, im bolo žalovaným aj skutočne poskytnuté.

Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaný žiadne z tvrdení ohľadne námietok žalobcov k vybaveniu
ich reklamácie relevantne nevyvrátil. V konaní bolo preukázané tvrdenie žalobcov, že žalovaný ich
reklamáciu nevybavil zákonom stanoveným spôsobom a porušil ich práva ako spotrebiteľov. V rámci
vybavovania reklamácie naviac odstránil minerálnu vlnu a parozábranu, za ktoré žalobcovia zaplatili, a
ktoré nadobudli do svojho spoluvlastníctva (čl. V. ods. 1 zmluvy o dielo č. 01/2013), a ktoré im nevrátil

a ani za ne neposkytol žalobcom žiadnu náhradu.

13. Súd prvej inštancie podrobne vysvetlil povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena strán v tomto
spore a prijal vzhľadom na vykonané dokazovanie záver, že žalobcovia v spore uniesli tak bremeno
tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Ozrejmil, že ak sa chcel žalovaný úspešne brániť, musel nielen

tvrdiť, že zaplatené dielo (montovaný rodinný dom) vykonal v súlade so zmluvou, riadne, včas a
bez vád, dodržiac všetky zákonné ustanovenia, ale na svoje tvrdenia aj označiť dôkazy. Dospel
k záveru, že žalovaný dôkazné bremeno svojej obrany neuniesol, keď nepredložil žiadne dôkazy
spochybňujúce nárok žalobcov a nevyvrátil odborné stanoviská o nedostatočnej kvalite ním vykonaných
prác. Posúdil, že právo na odstránenie vady je základným nárokom objednávateľa a umožňuje mu

domáhať sa bezplatného, včasného a riadneho odstránenia vady; zhotoviteľ nie je oprávnený sa od
objednávateľa domáhať náhrady akýchkoľvek nákladov, ktoré musel vynaložiť na odstránenie vady; je
povinný odstrániť vady odborným spôsobom a dbať, aby vec mala po oprave také vlastnosti, aké mala
mať podľa zmluvy alebo aké má obvykle mať. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v rozpore so
zákonom vytýkané vady na ním zhotovenom diele neodstránil, pričom naviac za opravu ním vadne

zhotoveného diela požadoval finančnú odplatu, čo je v príkrom rozpore so zákonom. Uviedol, že spôsob
odstránenia vady síce závisí na rozhodnutí zhotoviteľa, ak však zamýšľaný spôsob odstránenia vady
nie je spôsobilý zamedziť výskytu vád, nie je vylúčené, aby sa cestou súdu objednávateľ domáhal
uloženia povinnosti vykonať odstránenie vady určitým spôsobom. Pojem „bez zbytočného odkladu“,
ktorý konkretizuje povinnosť včasného odstránenia vady, je potrebné vykladať podľa okolností každého

prípadu, s prihliadnutím na povahu zhotovenej veci a náročnosti odstránenia vady. Zákon pamätá i na
prípady, kedy zhotoviteľ neodstránil vadu „bez zbytočného odkladu“ a v takom prípade sa vada stáva
tzv. subjektívne neodstrániteľnou, čo vo svojom dôsledku znamená, že objednávateľovi vzniká právo
na zrušenie zmluvy (§ 648 ods. 2 veta druhá Obč. zák.) alebo právo na primeranú zľavu z ceny (§ 648
ods. 2 veta tretia Obč. zák.).

14. Žalovanú sumu 5.723,14 eur predstavujúcu zľavu z kúpnej ceny vo výške 15 % ceny diela
(z kúpnej ceny) posúdil za primeranú. Vyhodnotil, že vada, ktorá sa na diele vyskytla, nebola
neodstrániteľná, napriek tomu ju zhotoviteľ riadne a v zákonom stanovenej lehote neodstránil a
žalobcovia (objednávatelia) boli nútení si ju na vlastné náklady odstrániť, aby dielo mohli riadne

užívať. Výšku uplatnenej zľavy z diela považoval za primeranú vzhľadom na všetky vyššie uvádzané
komponenty ujmy spôsobenej žalobcom vadným plnením žalovaného. Dospel tiež k záveru, že
skutočnosť, že žalovaný porušil práva žalobcov ako spotrebiteľov pri uplatňovaní ich práv v rámci
reklamácie a spolu s nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľskom vzťahu zo strany žalovaného(vyššie podrobne uvádzané), zakladá právo žalobcov aj na primerané finančné zadosťučinenie od
žalovaného podľa § 3 ods. 5 zák. 250/2007 Z.z i v zmysle § 2 písm. m) zák. 250/2007 Z.z., podľa ktorého
vybavením reklamácie je aj vyplatenie primeranej zľavy z ceny diela. Právo spotrebiteľa na zníženie

ceny (primeranú zľavu) vyplýva žalobcom aj z čl. 3 ods. 2 a 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
1999/44/ES z 25.05.1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar
v platnom znení. Preto žalobcom žalovaný nárok priznal. Konštatoval, že žalobcom priznal aj úrok z
omeškaniazožalovanejsumy,atopodľaichnávrhuod22.02.2019(momentomdoručeniazmenyžaloby
žalovanému, teda 15.01.2019, došlo k výzve na peňažné plnenie). Uviedol, že zmenu žaloby pripustil na

pojednávaní dňa 21.02.2019 a žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením žalovanej pohľadávky
žalobcov deň nasledujúci po dni 21.02.2019, kedy žalobcovia žalovaného k zaplateniu vyzvali a keď súd
zmenu žaloby pripustil, teda najneskôr dňom 22.02.2019 je žalovaný v omeškaní.

15. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcom, ktorí
boli v konaní úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady

trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

16. Proti tomuto rozsudku podal právny zástupca žalovaného včas odvolanie a žiadal ho zrušiť alebo
zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a mal za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že za vadu diela zodpovedá žalobca

(zrejme mal na mysli žalovaného). Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že vada diela (vlhnutie)
nebola spôsobená žalobcom (zrejme mal opäť na mysli žalovaného). Uviedol, že problém nebol v
zatekaní strechy, ale v neosadení tepelnej izolácie (50 mm izolácie v časti sadrokartónovej konštrukcie),
následkom čoho dochádzalo ku kondenzácii, za čo nenesie žalovaný zodpovednosť. S poukazom na
vlastné písomné vyjadrenia a na výpoveď konateľa žalovaného zastával názor, že nedostatky, ktoré sa

na diele prejavili po jeho odovzdaní, neboli spôsobené vadami diela, ale zlými technickými postupmi zo
strany žalobcov (resp. ich iných dodávateľov) a tieto ním tvrdené skutočnosti neboli zo strany žalobcov
ani iným vykonaným dokazovaním, popreté ani vyvrátené. Súdu prvej inštancie vytkol aj nesprávne
právne posúdenie veci a zopakoval, že žalobcovia si nemôžu uplatňovať nárok na zľavu z ceny diela
každý samostatne, ale len spoločne, pretože zmluva o dielo bola uzavretá žalobcami spoločne a jej

predmetom bolo jedno dielo, ktoré malo byť vykonané pre žalobcov spoločne. Zotrval na argumente
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov. Zopakoval aj tvrdenie, že žalobcovia si nárok na zľavu z ceny
diela uplatnili až po uplynutí prekluzívnej záručnej doby (dňa 21.02.2019), ktorá trvala 36 mesiacov odo
dňa prevzatia diela (18.07.2014). Poukázal na ust. § 507 Obč. zák. (ak nejde o neodstrániteľnú vadu),
podľa ktorého sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo

doplnenia toho, čo chýba. Žalobcovia si v prekluzívnej lehote uplatnili opravu alebo doplnenie toho, čo
chýba, pričom prejednávaný nárok na zľavu z ceny si uplatnili po uplynutí prekluzívnej lehoty, a preto
mala byť ich žaloba zamietnutá. Záverom uviedol, že žaloba je neurčitá, pretože z nej nevyplýva, akým
spôsobom došli žalobcovia k zľave práve vo výške 15 % z celkovej sumy diela.

17. Právny zástupca žalobcov navrhol v reakcii na odvolanie žalovaného napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Nesúhlasil s námietkou žalovaného, že súd vykonaným dokazovaním nepreukázal,
že za vadu diela zodpovedá žalobca, keď s poukazom na bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
zdôraznil, že súd nemá povinnosť dokazovanie vykonávať takým spôsobom, aby ovplyvnil jeho výsledky
v prospech niektorej zo strán, resp. obstarával dôkazy namiesto niektorej sporovej strany. Ak mal

žalovaný za to, že je potrebné preukázať, že za vadu diela zodpovedajú žalobcovia, mal takúto
skutočnosť nielen tvrdiť, ale keď sa jeho tvrdenie stalo sporným, bolo jeho procesnou povinnosťou toto
tvrdenie aj preukázať. Nepredložil a ani neoznačil však jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
jeho ničím nepodložené tvrdenie, že za vady diela zodpovedá niektorý zo žalobcov. Jediným tzv.
„dôkazom“,zktoréhožalovanýsvojezáveryvyvodzuje,súibajehovlastnévyjadrenia,ktoréalenemožno

označiť za dôkaz (ide len o tvrdenia strany) a jeho vlastná výpoveď (hoci má bezprostredný záujem na
výsledku konania), pričom účelovo ignoruje všetky ostatné dôkazné prostriedky a dôkazy, ktoré súd prvej
inštancie dokazovaním získal, ak sú v jeho neprospech. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného v odvolaní,
že žalobcovia si nemôžu uplatňovať nárok na zľavu z ceny každý samostatne, keďže zmluvu o dielo
uzavreli spoločne. Zvýraznil, že ide o opakované tvrdenie žalovaného, s ktorým sa súd prvej inštancie

už vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorého citoval závery súdu. Poukázal tiež na to,
že žalovaný v odvolaní opäť len zopakoval svoje tvrdenie, že žalobcovia si neuplatnili nárok na zľavu z
ceny diela v záručnej dobe, keď dňa 02.02.2017 uplatnili reklamáciu s požiadavkou na opravu diela a
zľavu z ceny diela žiadali až 21.02.2019, teda po uplynutí záručnej doby na uplatnenie reklamácie. Tuznova odkázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie už s uvedeným
argumentom vysporiadal a nestotožnil sa s ním. Zopakoval, že bolo preukázané, že žalobcovia uplatnili
reklamáciu u žalovaného dňa 02.02.2017 v rámci reklamačnej doby, teda včas, pričom všeobecná

trojročná premlčacia doba pri nároku zo zodpovednosti za vady začína plynúť odo dňa, kedy žalobcovia
vady vytkli a žaloba bola súdu doručená dňa 19.12.2017 (k jej zmene došlo dňa 21.02.2019). Nárok
na vyplatenie primeranej zľavy z ceny diela ako nárok zo zodpovednosti za vady (§ 507 ods. 1, § 597
ods. 1, § 648 ods. 2 Obč. zák., § 2 písm. m) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), bol teda
uplatnený pred uplynutím premlčacej doby (k premlčaniu tohto nároku by došlo až 02.02.2020). Mal

za to, že žalovaný sa nerozlišovaním a miešaním inštitútu záručnej doby a s ňou spojenej samostatnej
prekluzívnej doby pre uplatnenie reklamácie (pričom vady boli u žalovaného vytknuté v prekluzívnej
dobe) a iného inštitútu - nároku spotrebiteľa z vád diela, ktorým je i zľava a následné premlčanie nároku
na zľavu (premlčanie plynie od vytknutia vady, nie začatím záručnej doby), snaží len vytvoriť chaos a
zneprehľadniť súdom prvej inštancie správne zistený skutkový stav a správne právne posúdenie veci.
Zhrnul, že žalovaný v rámci odvolania iba opakuje svoje skoršie námietky, keďže je nespokojný s tým,

že sa súd prvej inštancie s jeho chybným názorom nestotožnil. Uviedol, že aj tvrdenie, že žaloba je
neurčitá, keďže z nej nevyplýva ako žalobcovia určili zľavu práve v žalovanej výške (15% z celkovej ceny
diela), je opakujúcim sa tvrdením žalovaného. Zdôraznil, že súd prvej inštancie sa aj s touto námietkou
a výškou žalobcami uplatneného nároku vysporiadal (v bode 32. a 44. napadnutého rozhodnutia) a
zľavu vo výške 15 % z ceny diela považoval za primeranú, nakoľko vada bola odstrániteľnou, avšak

žalovaný ju neodstránil, čo žalobcov donútilo predmetnú vadu odstrániť na vlastné náklady, aby dielo
mohli užívať, hoci za vadu zodpovedal žalovaný. Poukázal aj na záver súdu prvej inštancie, že žalovaný
porušil práva žalobcov ako spotrebiteľov v rámci ich reklamácie a uplatňoval voči nim i nekalé obchodné
praktiky, čo zakladá i právo žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z., kedy navyše podľa § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 je vybavením reklamácie aj

vyplatenie primeranej zľavy z ceny diela. Uviedol, že uvedený nárok žalobcom vyplýva aj z aquis
comunitare Európskej únie. Mal za to, že súd prvej inštancie dostatočne a podrobne vysvetlil, na základe
čoho a prečo považoval žalobcami uplatnený nárok za dôvodný a oprávnený, a to aj pokiaľ ide o výšku
žalovanej peňažnej pohľadávky ako zľavy z ceny diela. Odvolanie žalovaného hodnotil za nedôvodné a
účelové, s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť žalobcom prisúdenú pohľadávku.

18. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

19. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

20. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

21. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a
z neho vyplývajúci súdom prvej inštancie správne vyhodnotený a ustálený skutkový stav, sa odvolací

súd nezistiac v jeho postupe z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (napokon, procesné vady ani neboli v odvolaní žalovaným namietané) v celom
rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel po prijatí záveru, že
v konaní bolo preukázané tvrdenie žalobcov, že žalovaný ich včas uplatnenú reklamáciu nevybavil

zákonom stanoveným spôsobom a porušil ich práva ako spotrebiteľov, že žalobcovia všetky svoje
tvrdeniaovadáchdielaaozodpovednostižalovanéhozatietovadypreukázalidôkazmi,pričomžalovaný
svoje tvrdenia o tom, že za vady diela zodpovedajú žalobcovia, nepreukázal (a neuniesol tak dôkazné
bremeno), a že žalobcami uplatnená zľava vo výške 15 % ceny diela je dôvodná a primeraná, osvojuje si
ich a v podrobnostiach na ne poukazuje. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené

opakovať, vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovaného.

22. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd v prvom rade k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal vo veci rozsiahle a zároveň aj dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcami 1/ a 2/uplatneného nároku ako aj ohľadom procesnej obrany žalovaného, na základe ktorého riadne zistil a
následne ustálil skutkový stav veci. Práve náležitým zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania
v súlade s ust. § 191 ods. 1 a 2 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe

vyvodil aj správny právny záver, že žaloba žalobcov je dôvodná, keď žalobcovia v konaní uniesli jednak
bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno a nimi v tomto spore voči žalovanému uplatnený nárok (zo
zodpovednosti za vady diela) na zaplatenie zľavy vo výške 15 % ceny diela riadne dôkazmi preukázali,
pričom žalovanému sa v rámci procesnej obrany nepodarilo preukázať svoje tvrdenia o tom, že za vady
diela (vykonaného žalovaným) zodpovedajú samotní žalobcovia, pretože na preukázanie svojich tvrdení

neprodukoval žiadny relevantný dôkaz. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 52 ods. 1 až
4, § 488, § 489, § 631, § 633 ods. 1, § 507 ods. 1 a 2, § 508, § 597 ods. 1, § 137 ods. 1 a 2, § 646 ods.
3, § 622 ods. 1, § 623 ods. 2, § 648 ods. 1 a 2, § 655 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. a) b) m), § 3 ods. 5, § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 3
ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žalobe
žalobcov 1/ a 2/ aj náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V

odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal so všetkými okolnosťami, na
ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, zaoberal sa
argumentáciou oboch sporových strán, správne a logicky vyhodnotil vykonané dôkazy a pochopiteľne
zdôvodnil svoje právne úvahy, ktoré ho viedli k záveru, že žaloba je dôvodná a žalobcovia žalovaný
nárok preukázali, a že žalovaný neuniesol na svoje tvrdenia dôkazné bremeno. Odvolací súd so závermi

súdu prvej inštancie súhlasí.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku
dospel, a jeho rozhodnutie považuje za logické, pochopiteľné, presvedčivé a vyčerpávajúce. V tejto
súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť

totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalovaného, ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom
sporovým stranám ani nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných stranami sporu, čím sa súd prvej inštancie

aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa dostatočne
vysporiadal s jednotlivými v konaní stranami produkovanými dôkazmi a aj s argumentáciou strán sporu.
V kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že skutkové, a na ich
základe prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia nemá odvolací súd viac čo uviesť, pretože by iba

zopakoval správnosť skutkových zistení a na ich podklade správne prijatých právnych záverov súdu
prvej inštancie.

24. Konštatuje tiež, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti (skutkové či právne),
ktoré by boli spôsobilé spochybniť správne závery súdu prvej inštancie. V odvolaní len zopakoval

rovnaké argumenty, ktoré prezentoval už v konaní pred súdom prvej inštancie (svoje vlastné tvrdenia
a dožadovanie sa hodnotenia dôkazov podľa jeho presvedčenia s dôrazom na to, že práve ním
prezentované tvrdenia sú správne a odôvodňujú zamietnutie uplatneného nároku), a s ktorými sa súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal, a tiež presvedčenie, že ak by súd prvej
inštancie dôkazy hodnotil tak, ako on požaduje, dospel by k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že

za vadu diela zodpovedá on, ale samotní žalobcovia. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie
sa v odôvodnení svojho rozsudku zaoberal všetkými produkovanými dôkazmi a okolnosťami, ktoré boli
pre posúdenie a rozhodnutie veci podstatné, a dospel pri tom k správnemu záveru, že žalobcovia nimi
produkovanými dôkazmi presvedčivo preukázali všetky predpoklady pre vznik nimi uplatneného nároku
na zľavu vo výške 15 % ceny diela, a že žalovanému sa naopak tvrdenia žalobcov a nimi predložené

dôkazy nepodarilo vyvrátiť a ani len spochybniť, keďže svoje vlastné tvrdenia, ktoré uvádzal v rámci
procesnej obrany, nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi, a tak zostali skutočne len v rovine ničím
nepodložených tvrdení. Súd prvej inštancie všetky svoje závery aj riadne zdôvodnil. Z obsahu odvolania
žalovaného je zrejmé, že nesúhlasí s hodnotením dôkazov, pretože mal na rozdiel od súdom prvej
inštancie prijatých záverov za to, že z vykonaných dôkazov vyplýva to, čo on tvrdí. V odvolaní namietal,

že súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dokazovanie nesprávne, a že vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že za vadu diela zodpovedá on (žalovaný). Tvrdil, že z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že on vadu diela nespôsobil, a že vlhnutie, ktoré sa na diele prejavilo, bolo spôsobené zlými
technickými postupmi zo strany žalobcov (resp. ich iných dodávateľov). Odvolací súd v tejto súvislostiuvádza, že súd prvej inštancie sa argumentáciou žalovaného, ktorú v odvolaní len zopakoval, podrobne
zaoberal, všetky svoje úvahy riadne odôvodnil a následne rozhodol na základe všetkých poznatkov
získaných z vykonaných dôkazov (a zhodných tvrdení sporových strán), keď ich voľne podľa svojej

logickej úvahy zhodnotil a dospel k rozhodnutiu. Dôkazy teda hodnotil podľa svojej úvahy, a to správne
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany (§ 191 C.s.p.). Ak žalovaný
v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dokazovanie nesprávne, pretože ním
nebolo preukázané, že za vadu diela zodpovedá on (žalovaný), odvolací súd nesúhlasí. Práve naopak,

žalobcovia produkovali na svoje tvrdenia o zodpovednosti žalovaného za vady diela (ako i k jeho postupu
pri vybavovaní ich reklamácie) relevantné dôkazy (uvedené vyššie), ktorými ich preukázali, pričom
žalovaný okrem svojho vlastného tvrdenia a spochybňovania argumentov žalobcov bez akéhokoľvek
reálneho základu, neprodukoval žiadny dôkaz podporujúci jeho tvrdenia o zodpovednosti žalobcov za
vlhnutie a zatekanie stavby (ani dôkaz, ktorým by vyvrátil žalobcami preukázané tvrdenia). Je potom
správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol na svoje tvrdenia dôkazné bremeno. Odvolací

súd zdôrazňuje, že závery súdu prvej inštancie vyplývajú z komplexného vyhodnotenia všetkých v
konaníprodukovanýchdôkazov.Vhodnotenídôkazovsúdomprvejinštancienezistilodvolacísúdžiadnu
nelogickosť ani žiadne pochybenia a plne s ním súhlasí.

25. Odvolací súd pripomína, že hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej

vykonaným dôkazom prisudzuje určitú hodnotu a hodnotí ich z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd v zásade nie je pri hodnotení dôkazov obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako
a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť, a nie je viazaný ani žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov, keďže pri hodnotení dôkazov je zásadne
slobodný. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyjadruje, že záver, ktorý si sudca

urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných
dôkazov,jevecoujehovnútornéhopresvedčeniaajehologickéhomyšlienkovéhopostupu.Prihodnotení
dôkazu z hľadiska jeho závažnosti (dôležitosti) posudzuje, či je dôkaz významný na preukazovanie
takých skutkových zistení, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie, pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich
zákonnosti skúma, či bol dôkaz vykonaný zákonu zodpovedajúcim spôsobom, a napokon z hľadiska

jeho pravdivosti posudzuje, či dôkaz preukazuje skutočnosti z neho vyplývajúce, teda hodnotí dôkaz na
základe jeho vierohodnosti. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a
svoj hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 220 ods. 2 C.s.p..
Súd prvej inštancie túto svoju povinnosť splnil, riadil sa všetkými týmito vyššie uvedenými hľadiskami a
zásadami, výsledky vykonaného dokazovania riadne a logicky vyhodnotil a na ich základe presvedčivo

odôvodnil svoje rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov tiež vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým
súd hodnotenie vykonal, teda či jeho závery nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, a či
vyhodnotenie dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. Odvolací súd konštatuje, že žiadne
chyby vo vyhodnotení dôkazov súdom prvej inštancie nezistil, naopak, závery, ktoré súd prvej inštancie

prijal, majú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú logické a aj správne. Len odlišný názor žalovaného
na to, ktoré skutočnosti treba mať na základe akých dôkazov za preukázané, príp. či vykonané
dôkazy postačujú na preukázanie relevantných skutočností, nie je spôsobilý spochybniť správnosť
skutkovýchaprávnychzáverov,kuktorýmnazákladevyhodnoteniavýsledkovvykonanéhodokazovania
súd prvej inštancie dospel. Napokon, kontrola výsledku hodnotenia dôkazov sa uskutočňuje najmä

prostredníctvominštitútuodôvodneniarozsudku,zktoréhovposudzovanejvecivšetkyzávery,kuktorým
súd prvej inštancie vyhodnotením dôkazov dospel, jednoznačne vyplývajú.

26. Ako už bolo uvedené vyššie, odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočné, logické a
pochopiteľné i pre laika. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia

vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v
napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa s vyhodnotením
produkovaných dôkazov súdom prvej inštancie stotožnil a odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
spravoval a na základe akého ich vyhodnotenia prijal záver, že žalobcovia svoje tvrdenia o nároku

na zľavu vo výške 15 % z ceny diela preukázali, a že žalovaný na svoje tvrdenia neuniesol dôkazné
bremeno. Pripomína, že v sporovom konaní nestačí len tvrdiť, strany majú aj dôkaznú povinnosť, teda
povinnosť predložiť, alebo aspoň označiť (navrhnúť) dôkazy na svoje tvrdenia. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie jej tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutiasúdu, ktoré bude vychádzať len zo skutočností zistených na základe vykonaných dôkazov. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že jej tvrdenia nie sú preukázané, je pre stranu

nepriaznivé rozhodnutie, čo je aj prípad prejednávanej veci, keďže žalobcovia svoje tvrdenia preukázali,
ale žalovaný dôkazné bremeno na svoje tvrdenia (ktorými spochybňoval nároky žalobcov) neuniesol.

27. K odvolaniu žalovaného potom odvolací súd uvádza, že namietané nesprávne hodnotenie dôkazov,
vrátane nesprávnych skutkových a právnych záverov, nie je opodstatnené. V tejto súvislosti považuje

tiež za potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán, a zdôrazniť,
že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami, a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (I. ÚS 97/97).

28. Ak žalovaný ďalej v odvolaní len zopakoval všetky svoje argumenty, ktoré predniesol už v základnom
konaní, a s ktorými sa súd prvej inštancie už riadne a vyčerpávajúco vysporiadal v odôvodnení svojho
rozsudku, odvolací súd odkazuje práve na podrobné zdôvodnenie súdu prvej inštancie, pre ktoré

argumenty žalovaného neprijal. Žalovaný v odvolaní na dôvody uvedené súdom prvej inštancie naviac
vôbec v odvolaní nereagoval a obmedzil sa len na opakovanie svojich názorov, domáhajúc sa ich
správnosti. Preto odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie osvojujúc si jeho dôvody len v krátkosti
zopakuje, že žalobcovia 1/ a 2/ sú v spore aktívne vecne legitimovaní (ako podieloví spoluvlastníci
samotného diela a pozemkov, na ktorom je postavené). Neprijal ani ďalšie, len zopakované tvrdenie

žalovaného, že žalobcovia si nárok na zľavu z ceny diela uplatnili až po uplynutí prekluzívnej záručnej
doby, keď dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobcovia preukázali, že si uplatnili
u žalovaného reklamáciu (v ktorej vady diela vytkli) včas a v rámci reklamačnej doby elektronicky
dňa 02.02.2017, čo napokon ani nebolo sporné. Ak si teda uplatnili svoje právo z vadného plnenia
u žalovaného včas, od tohto okamihu začala žalobcom plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba

na uplatnenie ich práva zo zodpovednosti žalovaného za vady na súde. Keďže si žalobcovia svoje
nároky uplatnili na súde počas plynutia premlčacej doby, teda včas, nie je nimi uplatnený nárok ani
prekludovaný, ani premlčaný. Odvolacie námietky žalovaného nemohli obstáť.

29. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovaného za

nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

30. Odvolací súd sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a v
podrobnostiachnatietopoukazujezavyužitiaust.§387ods.2C.s.p..Dospeltotižkzáveru,ževzhľadom
na správne a dostačujúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie

vysporiadal s tvrdeniami oboch sporových strán, a teda aj žalovaného, by bola ďalšia argumentácia
odvolacieho súdu len opakovaním správnych záverov, už vyslovených súdom prvej inštancie.

31. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a
2 C.s.p. potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396
ods. 1 C.s.p.. Žalobcom 1/ a 2/, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania

(§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).