Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621202101
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8621202101.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov
senátu JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. v spore žalobcu A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, právne zastúpený: JUDr. Jozef Onďak, advokát, Slovenská 69,
080 01 Prešov, IČO: 35 522 275, proti žalovaným: 1) D. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XX a
2) D. F. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. H. XXXX/XX, XXX XX H., obaja právne zastúpení: JUDr. Ing.

Adrián Cupák, advokát, Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, IČO: 40 803 350, o zaplatenie 16.000
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. SK-5C/28/2021-186 zo
dňa 20.10.2023 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovaným priznal náhradu trov konania

proti žalobcovi v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 16.000 eur
s prísl. z dôvodu, že uvedené finančné prostriedky investoval do opráv bytu, v ktorom žili deti strán sporu,
a to D. H. B. a D. B. D.. Byt vlastnícky patril žalovaným. Pri rekonštrukcii bytu pomáhal z dôvodu, že

deti strán sporu boli partneri a ich partnerský vzťah smeroval k uzatvoreniu manželstva a k tomu, že
budú v danom byte bývať. Neskôr však došlo k ukončeniu partnerského vzťahu, dcéra žalobcu z bytu,
odišla a preto si žalobca od žalovaných ako vlastníkov bytu uplatnil sumu 16.000 eur ako náhradu za
investície, ktoré do bytu vložil.
V priebehu konania žalovaní vzniesli námietku premlčania. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa §
451 ods. 1, 2 OZ, podľa § 107 ods. 1, 2 OZ a podľa § 100 ods. 1 OZ. Vysporiadal sa s námietkou

pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, keď dospel k záveru, že námietka pasívnej vecnej legitimácie
žalovaných nie je dôvodná, pretože žalovaní boli majiteľmi bytu, do ktorého žalobca investoval za
účelom bývania, resp. spolunažívania jeho dcéry so synom žalovaných, ktoré spolužitie sa skončilo dňa
9.8.2020. Žalovaní nemali výhrady voči investíciám, ani voči užívaniu bytu dcérou žalobcu.
Následne prvoinštančný súd sa zaoberal aj námietkou premlčania, ktorú vzniesli žalovaní a dospel
k záveru, že práce na byte žalobcom boli dokončené v mesiaci september 2018, čo potvrdil žalobca

na pojednávaní. Premlčacia doba začala plynúť najneskôr 1.10.2018. Žaloba bola podaná 21.12.2021,
teda po viac ako 3 rokoch, od kedy malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.
Premlčacia doba nemohla plynúť odo dňa 9.8.2020, keď malo dôjsť k ukončeniu vzťahu medzi synom
žalovaných a dcérou žalobcu. Nie je možné, aby začala plynúť premlčacia doba na základe úkonu –
rozchodu detí strán sporu, teda že premlčacia doba mala začať plynúť v závislosti od vôle tretích osôb.
Keďže žalobca neuviedol právny dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia, žalovaní vzniesli dôvodnú

námietku premlčania, na ktorú súd prihliadol.O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP a priznal
žalovaným ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca namietal
rozhodnutie prvoinštančného súdu a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na
nové konanie a rozhodnutie prvoinštančnému súdu. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.
Žalobca v odvolaní namietal, že pri posudzovaní dĺžky plynutia premlčacej doby prvoinštančný súd
sa nezaoberal okolnosťou, že premlčacia doba sa predĺžila v súlade so zákonom č. 62/2020 Z.z.

o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
Covid 19 o ďalšie dni.
Ďalej namietal posúdenie námietky premlčania prvoinštančným súdom. Prvoinštančný súd rozhodol
v rozpore s judikatúrou vyšších súdnych autorít. Aj Ústavný súd SR v obdobných veciach považuje
moment rozchodu partnerov ako odpadnutie právneho dôvodu investície. V danom prípade investícia
nemala za cieľ ekonomicky zveľadiť majetok žalovaných, ale upevniť partnerský vzťah detí strán sporu

do budúcna. Preto je potrebné pri plynutí premlčacej doby prihliadať k dátumu, kedy dcéra žalobcu
opustila spoločnú domácnosť, kedy sa všetci uzrozumeli, že ak sa deti rozídu, investícia sa stane
bezdôvodným obohatením. Dôvodom rekonštrukcie do bytu bol partnerský vzťah dcéry žalobcu a syna
žalovaných, kde spolu tvorili pár od októbra 2014 do augusta 2020, bol teda predpoklad ich spolužitia,
prípadne uzatvorenia manželstva. Ich spolužitie sa skončilo rozchodom partnerov dňa 9.8.2020, od

tohto momentu žalobca má za to, že sa jedná o neoprávnené obohatenie sa žalovaných. Právny dôvod
plnenia dodatočne odpadol. Poukázal na obdobné riešenia týchto otázok najvyššími súdnymi autoritami
Slovenskej a Českej republiky.

4. K odvolaniu zaujali stanovisko žalovaní. Žalovaní sú toho názoru, že práce na byte žalobcom boli

ukončené v mesiaci september 2018, premlčacia doba začala plynúť najneskôr 1.10.2018. Žaloba bola
podaná na súd dňa 21.12.2021, teda po viac ako 3 rokoch, od kedy malo dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu. Je nemožné, aby sa premlčacia doba začala počítať od momentu, kedy malo dôjsť
k ukončeniu vzťahu medzi synom žalovaných a dcérou žalobcu, teda od 9.8.2020, ktorý dôvod nezávisí
od vôle strán sporu, ale od vôle tretích osôb. Žalobca neuviedol konkrétne, z akého právneho dôvodu

vyplývajúceho z ust. § 451 ods. 2 OZ k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť, a keďže žaloba bola
podaná až dňa 21.12.2021, bola podaná po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty, ktorá začala plynúť od
1.10.2018. Na predĺžení premlčacej lehoty nič nemení ani prípadné pripočítanie predĺženia premlčacích
lehôt podľa zákona č. 62/2020 Z.z. Žalovaní ďalej poukázali na to, že pri zistení výšky bezdôvodného
obohatenia nie je možné vychádzať z hodnoty bytu pred rekonštrukciou a z ceny bytu, za ktorú sumu

bol odpredaný. Cena bytu závisí od dopytu na trhu. Žalobca nepreukázal úbytok vo svojej majetkovej
sfére, preto výška nároku je sporná. Namietali svoju pasívnu vecnú legitimáciu.

5. K vyjadreniu žalovaných zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý na svojej odvolacej argumentácii
trval a žiadal, aby rozsudok prvoinštančného súdu bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je správne.

7. V prvom rade je potrebné uviesť, že pre účely odvolacieho konania je odvolací súd viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd je následne viazaný aj odvolacími dôvodmi.

8. Na to, aby odvolací súd mohol vykonať prieskum prvoinštančného rozhodnutia v rámci odvolacích

námietok, je potrebné, aby rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo riadne odôvodnené. Z odôvodnenia
meritórneho rozhodnutia súdu musí byť zjavné, z akých skutkových okolností prvoinštančný súd
vychádzal, ako vec právne posúdil a aké právne závery z právneho posúdenia vyvodil. Úlohou súdu je
zabezpečiť, aby súd svoje rozhodnutie dostatočne zargumentoval a odpovedal na všetky sporné otázky,
ktoré boli nastolené stranami sporu. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je právom

na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ toto právo bolo súdom prvej inštancie porušené, a pokiaľ súdne
rozhodnutie nie je možné doplniť názorom odvolacieho súdu, toto rozhodnutie prvoinštančného súdu
porušuje práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces a takéto rozhodnutie je potrebné zrušiť a vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.To, akým spôsobom sa odôvodňuje súdne rozhodnutie, je uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Súdne
rozhodnutie a náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia boli judikované už Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody,

na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými
stranami sporu, uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov a nedodržanie týchto
požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby
každýargumentstranybolodôvodnený,avšaktrvánatom,žeakideoargument,ktorýjeprerozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje si špecifickú odpoveď súdu. Rovnako je stabilizovaná aj judikatúra Ústavného

súdu SR, ktorá akcentuje dostatočnosť a relevantnosť uvedenia dôvodov, ktoré sa musia týkať skutkovej
a právnej stránky rozhodnutia. Rozhodnutie musí byť konzistenčné a argumenty súdu musia podporiť
príslušnýzáver.Rozhodnutiesúdumusíbyťpresvedčivé.Týmtorozhodnutiamneodporujeaniexistujúca
prax Najvyššieho súdu SR, ako aj prax odvolacieho súdu, keď rozhodnutie súdu nie je možné považovať
za súladné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, keď je nedostatočné a závery nemajú oporu v zistenom skutkovom stave a právne posúdenie

nie je možné považovať za konzistentné a komplexné, zohľadňujúce všetky relevantné okolnosti
prejednávanej veci.

9. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetom konania je zaplatenie sumy 16.000 eur
s prísl. z dôvodu, že uvedené finančné prostriedky žalobca mal investovať, a to zabezpečením

materiálu a vlastnou prácou, do bytu, ktorý vlastnícky patril žalovaným, z dôvodu, že v tomto byte žili
v spoločnej domácnosti syn žalovaných a dcéra žalobcu ako partneri, ktorí mali v úmysle uzatvoriť
v budúcnosti manželstvo. Vzťah týchto partnerov však bol ukončený, keď dcéra žalobcu opustila
spoločnú domácnosť, ktorú viedla so synom žalovaného v uvedenom byte dňa 9.8.2020.
Rekonštrukčné práce vykonávané žalobcom boli ukončené v byte v septembri 2018.

Žalobca preto žiadal žalobou, ktorá bola doručená na prvoinštančný súd dňa 21.12.2021 zaplatenie
sumy 16.000 eur s prísl. za jeho finančné náklady do bytu.
V priebehu konania žalovaní vzniesli námietku premlčania a tvrdili, že premlčacia lehota začala plynúť
1.10.2018, po ukončení rekonštrukčných prác žalobcom v septembri 2018 a uplynula dňa 1.10.2021,
teda po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Podľa § 100 ods. 1 OZ, § 107 ods. 1, 2 OZ bola žaloba,

ktorá bola podaná dňa 21.12.2021, podaná oneskorene.

10. Prvoinštančný súd bez toho, aby sa jednoznačne vysporiadal s právnym posúdením investície
žalobcu do bytu žalovaných, posúdil nárok žalobcu ako premlčaný a uznal námietku premlčania
za dôvodnú pri počítaní premlčacej doby od 1.10.2018. Okolnosti týkajúce sa vnesenia týchto

finančných prostriedkov žalobcom do bytu, ukončenia spolužitia detí strán sporu, prvoinštančný súd
skutkovo ani právne nevyhodnotil. Platí pritom, že pri každej jednej skutkovej okolnosti, ktorá má
charakter bezdôvodného obohatenia, plynie a je potrebné posúdiť plynutie premlčacej lehoty objektívnej
i subjektívnej samostatne, v rámci okolností, za ktorých k bezdôvodnému obohateniu došlo.
Tak, ako argumentoval žalobca, začiatok plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného

obohatenia je v obdobnom prípade vyhodnotený už v náleze Ústavného súdu SR zo dňa 17.2.2016 sp.
zn. I.ÚS 548/2015, kde Ústavný súd sa zaoberal obdobnou vecou vnesenia finančných prostriedkov do
rekonštrukcie nehnuteľnosti, kde strana sporu mala túto nehnuteľnosť v budúcnosti nerušene užívať.
Prvoinštančný súd sa však týmito okolnosťami nezaoberal a nezistil, s akým cieľom žalobca investoval
do bytu žalovaných vlastné finančné prostriedky, za ktoré zakúpil materiál a ďalšie vbudované vybavenie

bytuainvestovalvlastnúprácu.Prvoinštančnýsúdnevyhodnotil,ževykonanietýchtoprácžalobcombolo
zabezpečiť rekonštrukciu bytu patriaceho žalovaným, aby v tomto byte žili deti strán sporu a byt riadne
užívali aj pre prípad budúceho manželského spolužitia. Právny dôvod plnenia, a to plnenie spočívajúce
v užívaní bytu dcérou žalobcu do budúcna neodpadol momentom ukončenia rekonštrukčných prác
v septembri 2018, ale až neskôr, keď prestala dcéra žalobcu vnesené investície žalobcu do bytu

žalovaných užívať a nehnuteľnosť opustila. Momentom opustenia tejto nehnuteľnosti dňa 9.8.2020 tak
odpadol právny dôvod, pre ktorý žalobca investoval žalovanú sumu do nehnuteľnosti a vtedy podľa
všetkých okolností mal vzniknúť zodpovednostný vzťah medzi vlastníkom nehnuteľnosti a žalobcom
a bezdôvodným obohatením.

11. Pri posudzovaní premlčania uplatneného nároku sa týmito úvahami prvoinštančný súd neriadil,
zásadne ich odmietal, avšak svoje odmietavé názory skutkovo ani právne žiadnym spôsobom
neodôvodnil, a preto nie je možné z tohto rozhodnutia vyvodiť správnosť postupu prvoinštančného súdu.
Obyčajný odkaz na právny názor, ktorý prezentovali žalovaní, je nedostatočný a je jednostranný.Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nedostatky zistené v rozhodnutí prvoinštančného súdu
nie je možné v odvolacom konaní napraviť.

12. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude opätovne sa zaoberať námietkou premlčania
v prejednávanej veci a vyhodnotiť túto námietku v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu.
Je potrebné zistiť, o aké bezdôvodné obohatenie sa jedná. Právne posúdenie skutkových okolností
tvrdených žalobcom je úlohou súdu. Ďalej bude úlohou prvoinštančného súdu v súlade s ustáleným

názorom najvyšších súdnych autorít vyhodnotiť námietku premlčania, ku ktorej zistí okolnosti, cieľ
a úmysel spolužitia detí strán sporu a dôvod investície žalobcu do bytu žalovaných. Ďalej prvoinštančný
súd vyhodnotí, či nárok podľa § 107 je premlčaný v objektívnej, resp. subjektívnej premlčacej dobe.
Pokiaľ zistí, že nárok je premlčaný, žalobu zamietne.
Odvolaciemu súdu sa však javí, že v ďalšom konaní bude potrebné sa zaoberať aj aktívnou vecnou
legitimáciou, resp. pasívnou vecnou legitimáciou v prejednávanej veci a dať jednoznačnú odpoveď na

námietku žalovaných o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Bude úlohou prvoinštančného súdu
vyhodnotiť, či nárok žalobcu je čo do základu a čo do výšky daný a o tomto nároku rozhodnúť.

13. Prvoinštančný súd v svojom rozhodnutí podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne o náhrade trov celého
konania v novom rozhodnutí o veci.

14. Podľa § 391 CSP prvoinštančný súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).