Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-20Cpr/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214225286
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Češko

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1214225286.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Češkom, v sporovej veci žalobcu:

C.. G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX J., zast.: JUDr. Ján Ursíny, Jamnického 2, 841
05 Bratislava, proti žalovanému: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., so sídlom Tomášikova
28B, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 914 921, zast.: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 29.07.2025 z a m i e t a.
II. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2014, domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou žalobcovi žalovaným č. XXXX/XXXX-PBA, zo dňa
XX.XX.XXXX, ďalej, aby súd určil, že žalobcov pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou č.
XXX/XXXX- S XX, zo dňa XX.XX.XXXX naďalej trvá, a že žalovaný je povinný žalobcovi prideľovať prácu
na právnom odbore žalovaného, na Drieňovej 24 v Bratislave, ktoré je miestom výkonu práce žalobcu
podľa pracovnej zmluvy a tiež, že žalovaný je povinný vyplácať žalobcovi mzdu za vykonanú prácu.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 13.05.2014 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu s
dňom nástupu do práce 15.05.2014. Žalobca bol zaradený na miesto Právnik - špecialista v Odbore
právnom. Ako absolvent bol zaradený do Adaptačného programu podľa Smernice žalovaného č.
3_05_Smernica-07_2012_v 1.0, zo dňa 17.07.2012, v dôsledku čoho bol so žalobcom uzatvorený
pracovný pomer na dobu určitú - jeden rok. V prípade úspešného absolvovania adaptačného programu
je pracovník trvale zaradený na pracovné miesto. Žalobca bol na funkciu právnik - špecialista a na
trvalé pracovné miesto zaradený ihneď po nástupe, z dôvodu neočakávaného odchodu C.. W.. J..

Adaptačnýprogramabsolvovalúspešne,akotodokazujúviaceréďakovnéemaily.Systematizovanýstav
pracovníkov pre právny odbor je 1+5. Žalovaný dňa 01.10.2014 prijal dve nové pracovníčky, čím vytvoril
nadstav na právnom odbore. Dňa 21.10.2014 rozhodnutím predstavenstva žalovaný prijal organizačnú
zmenu č. XX/XXXX zameranú na zníženie stavu zamestnancov a dňa XX.XX.XXXX dal žalobcovi
výpoveď z dôvodu nadbytočnosti. K žiadnej organizačnej zmene na právnom odbore nedošlo, a ani v
samotnej firme. Nedošlo ani k zmene úloh právneho odboru. Vytvorenie nadstavu preukazuje záznam
z pohovoru zo dňa XX.XX.XXXX, kde žalovaný nepoprel vytvorenie nadstavu na právnom odbore. Dve

nové pracovníčky adaptačný program neabsolvovali a organizačná zmena je účelová. Navyše je zmena
údajne zameraná na znižovanie stavu pracovníkov, nesporne diskriminačne zameraná voči žalobcovi.
Aj preto, že žalovaný mu ponúkol miesto kovoobrábača, mechanika opráv podvozkov ŽKV a špecialistu
medzinárodnej prepravy, kde je predpísané vysokoškolské vzdelanie technického smeru. Toto konaniesvedčí o porušení zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch. Vzhľadom k
tomu, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď v čase, keď ešte nebola vyhotovená zápisnica z rokovania
predstavenstva, nemohla byť výpoveď prerokovaná ako to ukladá Zákonník práce.

3. Dňa XX.XX.XXXX doručil súdu svoje vyjadrenie k žalobe žalovaný. Žalovaný má za to, že výpoveď
bola daná platne, od žalovaného nie je spravodlivé požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával, petit
žalobcu nemôže byť úspešný vzhľadom k tomu, že pracovný pomer bol dohodnutý na určitú dobu do
15.05.2015 a žalobca sa domáha nárokov bez akéhokoľvek zdôvodnenia aj po uplynutí dohodnutej doby

trvania pracovného pomeru. Žalovaný ukončil so žalobcom pracovný pomer z dôvodu organizačných
zmien. Predstavenstvo ZSSK Cargo vydalo dňa 21.10.2014 uznesenie č. XXX/XXXX, o organizačnej
zmene, súčasťou ktorej bolo zrušenie 2 pracovných miest na právnom odbore s účinnosťou od
01.11.2014. Účelom organizačnej zmeny bolo zvýšenie efektivity práce a znižovania nákladov. Žalovaný
vykonanou zmenou zmenil podľa svojich potrieb štruktúru svojich zamestnancov, resp. ju optimalizoval.
Tak bola zrušená aj pracovná pozícia žalobcu, čím sa stal nadbytočným a to v príčinnej súvislosti

s organizačnou zmenou. K prerokovaniu výpovede žalobcu došlo so zástupcami zamestnancov dňa
22.10.2014, o čom je spísaný záznam. V rámci rokovania so žalobcom mu boli ponúknuté všetky
voľné pracovné miesta, ktoré mal žalovaný k dispozícii. Žalobca o žiadne neprejavil záujem. Výpoveď
žalobca osobne prevzal 22.10.2014. Žalovaný postupoval v súlade s právnou úpravou a dodržal všetky
zákonom stanovené podmienky pre platné ukončenie pracovného pomeru. Od žalovaného nie je možné

spravodlivo požadovať aby žalobcu ďalej zamestnával. Tento opakovane porušoval pracovnú disciplínu,
vrátane zničenia dát, ktoré patrili žalovanému. Žalobca zničením dát na pracovnom počítači prejavil
vôľu už ďalej nepokračovať v pracovnej činnosti pre žalovaného. Dáta boli vymazané spôsobom, že ich
nebolo možné obnoviť a znemožnil riadne odovzdanie svojej pracovnej agendy. Opakovane adresoval
rôznym subjektom podania, ktoré obsahovali vo výraznej miere nepravdivé, zavádzajúce a účelové

tvrdenia, vrátane osobných invektív. Po doručení výpovede žalobca závažným spôsobom porušoval
pracovnú disciplínu a nerešpektoval svojich nadriadených. Žalobca si po doručení výpovede predlžoval
obedové prestávky, ktoré majú trvať 30 minút, dňa 24.10.2014 o 1hod. 54minút, 30.10.2014 o 37
minút, 31.10.2014 o 2hod. 26 minút. Žalobca neplnil pokyn nadriadeného na vypracovanie právnej
analýzy, ktorý mu bol zadaný 20.10.2014 a to ani v dodatočnom časovom priestore, ktorý mu bol

poskytnutý 30.10.2014. Dňa 31.10.2014 žalobca nepracoval na splnení úlohy a po 12:00 hod., sa na
pracovisku nenachádzal a nereagoval ani na písomné výzvy. Žalobca odišiel na obed v daný deň o
11:03 hod., vrátil sa o 13:59 hod., a hneď 14:00 hod., bol zosnímaný odchod z práce. Žalobca svojim
prístupom niekoľkokrát porušil pracovnú disciplínu a pracovný poriadok ZSSK Cargo. Žalobca vo
svojej časti I. žalobného návrhu vedome klame a okrem dňa nástupu do práce neuviedol ani jedno

pravdivé tvrdenie. Žalobca nikdy nevykonával pracovnú agendu C.. W.. J. a nebol jej náhradou. Pozícia
Botekovej bola primárne zameraná na poskytovanie právneho poradenstva internému klientovi X. Q.
- odbor P., išlo o oblasť finančného práva. Žalobca ako čerstvý absolvent právnickej fakulty nemal
v čase prijatia odborné predpoklady a skúsenosti na takúto pracovnú agendu. Žiadny právnik, ani
žalobca, nebol nikdy zaradený do adaptačného programu žalovaného Ak by aj žalobca bol zaradený

(čo nebol), rozhodne by nebol ustanovený za osobného tútora jeho otec I.. I. A., z dôvodu zachovania
objektivity. K predkladaniu tzv. „ďakovných mailov“ je potrebné uviesť, že zdvorilostné poďakovanie
ako prejav slušnosti nie je možné automaticky povyšovať za prejav spokojnosti s výkonom pracovnej
činnosti právnika, zvlášť ak ide o prejav „neprávnika“. Taktiež ďakovný mail nie je potvrdením o
úspešnom absolvovaní adaptačného programu. Uvedené dokumenty žalobcu sú účelovo vytvorené.

Žalobcovi tiež nebolo prisľúbené uzavretie pracovného pomeru na dobu neurčitú. Tvrdenia žalobcu o
tom, že prijatím 2 právničiek s dátumom nástupom dňa 01.10.2014 bol vytvorený údajný „nadstav“ na
odbore právnom sú nepravdivé a v rozpore so skutočným stavom. K 01.01.2014 tvorilo tím právneho
poradenstva 9 právnikov (z toho 3 s miestom výkonu práce v Košiciach a 5+1 v Bratislave). K 31.01.2014
bol dohodou ukončený pracovný pomer s W.. C.. J., k XX.XX.XXXX s I.. J. a k XX.XX.XXXX s

C.. E.. Následne bol tím doplnený k 15.05.2014 žalobcom, k 01.10.2014 JUDr. T. a I.. T., čím sa
doplnil stav personálneho obsadenia na systematizovaný počet 5+1 (udávaný aj žalobcom). Pokiaľ
ide o ponúknutie pracovnej pozície „kovoobrábač“ v rámci procesu ukončovania pracovného pomeru
žalobcu,bolanevyhnutnýmúkonomžalovanéhozaúčelomriadnehonaplneniajehozákonnejponukovej
povinnosti ako zamestnávateľa. Tvrdenie žalobcu o neexistencii písomného vyhotovenia rozhodnutia

žalovaného o organizačnej zmene v čase, kedy mu bola doručená výpoveď, je nepravdivé. Bez
ohľadu na uvedené, Zákonník práce síce ustanovuje, že rozhodnutie o organizačnej zmene musí mať
písomnú formu, avšak právna úprava neukladá povinnosť zamestnávateľovi predložiť toto rozhodnutie
pred doručením/pri doručení výpovede ako podmienku platnosti výpovede, a tiež neukladá povinnosťpredložiť rozhodnutie v písomnej forme zástupcovi zamestnancov v rámci prerokovania výpovede.
Povinnosťou zamestnávateľa je len oboznámiť zamestnanca a zástupcu zamestnancov s prijatou
organizačnou zmenou.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.03.2016 tvrdí, že jeho pracovný pomer bol uzatvorený na dobu
neurčitú, pretože žalovaný má právne záväzným spôsobom upravený spôsob prijímania pracovníkov
a zmeny ich pracovného pomeru po úspešnom absolvovaní adaptačného programu na dobu neurčitú.
Žalobca splnil kritéria a jeho pracovný pomer trvá a je uzatvorený na dobu neurčitú. Pri rokovaní so

žalovaným o skutočnosti, že je certifikovanou spoločnosťou, ktorá má právne záväzným spôsobom
upravený spôsob prijímania pracovníkov, nebol informovaný a ani osoba oprávnená uzavrieť pracovnú
zmluvu menom žalovaného nevedela o tejto skutočnosti. Preto na osobnom rokovaní dňa XX.XX.XXXX
došlo k vzájomnej dohode o uzavretí pracovného pomeru žalobcu u žalovaného na dobu neurčitú.
Toto vyplynulo aj z faktu už dohodnutej reprodukcie pracovnej sily a rokovaní, ktoré sprostredkoval
JUDr. A.. Pri písomnom vyhotovovaní pracovnej zmluvy však odbor ľudských zdrojov trval na dodržaní

certifikovaného postupu, teda zaradení Mgr. A. do adaptačného programu. Žalovaný však dnes popiera,
že by žalobca bol zaradený do adaptačného procesu a tvrdí, že JUDr. A. má účelový záujem na
zachovaní pracovného pomeru žalobcu k žalovanému. Tvrdenie zdôvodňuje „zdravým rozumom“, že
otec nemôže byť tútorom syna. V danom prípade však na právnom odbore nie je pracovník, ktorý by
vzhľadom na svoju prax bol spôsobilý zapracovať novoprijatého pracovníka do problematiky zastávanej

I.. A.. I. JUDr. A. spĺňal kritéria na tútorstvo na odbore právnom. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca nebol
zaradený do adaptačného programu, porušil zákon č. XXX/XXXX Z.z., normu EN D. W. XXXX:XXXX
a potom podľa § 18 Zákonníka práce platí ústne uzavretá pracovná zmluva na dobu neurčitú, pretože
strany boli uvedené do omylu pri predložení im písomného vyhotovenia zmluvy vypracovanej odborom
ľudských zdrojov na podpis. Navyše písomné vyhotovenie bolo podpísané bez toho, aby sa strany

vopred vzájomne dohodli na zmene obsahu pracovnej zmluvy ako to vyžaduje § 54 Zákonníka práce.

5. V ďalšom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca poukazuje, že výpoveď mu daná nespĺňa zákonné
kritéria, pretože neobsahuje skutkové vymedzenie, t.j. akú prácu vykonával, či túto prácu žalovaný
už nepotrebuje, či prácu zamestnanca, ktorý dostal výpoveď nevykonáva novoprijatý zamestnanec,

či novoprijatý zamestnanec mal lepšie kvalifikačné predpoklady a či bol zapracovaný, a aký bol stav
zamestnancov pred organizačnou zmenou a aký bol po organizačnej zmene. Z listu žalovaného
zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX neexistoval zámer vykonať organizačnú zmenu
zameranú na zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, naopak, vytvorili
sa dve nové pracovné miesta, avšak už dňa XX.XX.XXXX, t.j. ani nie po uplynutí XX pracovných

dní bolo nutné vykonať organizačnú zmenu zameranú na zníženie stavu zamestnancov s cieľom
zabezpečiť efektívnosť práce zrušením dvoch pracovných miest. Deklarovanou organizačnou zmenou
sa teda neznížil počet pracovníkov, ale len boli prepustení zapracovaní pracovníci a neboli prepustené
nezapracované novoprijaté pracovníčky v skúšobnej dobe. Novoprijaté pracovníčky spracovali, ako to
dokazujú Obehové listy, pracovnú agendu žalobcu. Je tým preukázané, že nedošlo k zániku práce

vykonávanej žalobcom, a že túto prácu žalovaný ďalej potrebuje. Z dokladov, ktoré založil do súdneho
spisu žalovaný nemožno zistiť aké sú zmeny v práci právneho odboru po prijatí prvej organizačnej
zmeny a aké zmeny v práci právneho odboru sa očakávajú po prijatí druhej organizačnej zmeny, keďže
deklarované zníženie stavu zamestnancov nenastalo a novoprijatí pracovníci praxou nedosahovali
úroveň zapracovania prepustených pracovníkov. Z výpovede formulovanej žalovaným nie je možné

zistiť, čo je dôvodom výpovede, keďže táto bola daná ihneď po tom, ako nastúpili dve nové pracovníčky
s odôvodnením daným predstavenstvu, že je nutné, vzhľadom na neustály nárast práce, posilniť právny
odbor. Motívy výpovede tak nie sú v súlade s deklarovanou organizačnou zmenou, čo potvrdzuje už
aj citované vyjadrenie žalovanej, že dňa 01.10.2014 neexistoval zámer ukončiť pracovný pomer so
žalobcom, avšak 21.10.2014 už bolo pracovné miesto zrušené. Žalobca nebol nadbytočný, pretože v

čase doručenia mu napadnutej výpovede existovalo voľné pracovné miesto zodpovedajúce kvalifikácii,
praxi, miestu výkonu práce žalobcu, o ktorom ho žalovaný úmyselne neinformoval. Žiadosť bola údajne
prerokovaná toho istého dňa ako bola napísaná so Závodným výborom Strediska prevádzky Bratislava
východ. Teda žiadosť musela byť napísaná aj doručená pred 7:30 hod. (kedy bola prerokovaná), čím
je nesporne preukázané, že príslušný odborový orgán, ktorým je Podnikový výbor M. pri X. Q. a nie

X. výbor, o veci nevedel. X. bola navyše podaná neoprávnenou osobou - právnym odborom a nie
Odborom ľudských zdrojov a výpoveď prevzal nielen nepríslušný odborový orgán, ale dokonca ani nebol
zástupcom zamestnancov poskytnutý ani čas na prerokovanie a nebola dodržaná zákonom vyžadovaná
forma prerokovania tak, ako to zakotvuje príslušná judikatúra.6. V ďalšom vyjadrení doručenom súdu 16.04.2018 žalobca poukázal, že žalovaný predložil súdu len
organizačnú štruktúru platnú od 01.07.2013 do 01.03.2015 s oznámením o zrušení právneho odboru.

Súčasnú organizačnú štruktúru žalovaný nepredložil. Ani z Uznesenia predstavenstva a Rozhodnutia
riaditeľa odboru riadenia ľudských zdrojov z dňa 18.10.2016 o druhej organizačnej zmene, nie je
zistiteľné, aké sú dôvody prijatia uznesenia, na základe čoho bolo rozhodnuté a čo sa prijatím zmeny
sleduje. Žalovaný aj túto zmenu uskutočnil rovnakým nepreskúmateľným spôsobom, ako organizačnú
zmenu č. XX/XXXX, zo dňa 21.10.2014, na základe čoho dal žalobcovi výpoveď ihneď v nasledujúci

deň 22.10.2014. Keďže došlo k zrušeniu právneho odboru, no jeho práca neodpadla, a na základe
rozhodnutia žalovaného túto prácu vykonávajú iní zamestnanci inej právnickej osoby, je nutné posúdiť,
či žalovaný týmto rozhodnutím nevytvoril prekážku v práci a či nekoná v rozpore s právnym poriadkom
SR, keďže žalovaný podlieha pod právny režim zákona o výkone prác vo verejnom záujme, čo žalovaný
uznáva. Žalovaný pri zrušení právneho odboru svojim konaním preukázal neplatnosť výpovede danej
žalobcovi a to tým, že výpovede pracovníkom právneho odboru žalovaný prerokoval s Podnikovým

výborom OZ železničiarov a nie s pani Bc. E., ako členkou Závodného výboru Strediska prevádzky.
Žalovaný v zápisnici zo zasadnutia Podnikového výboru pri X. Q., ktorý sa konal XX.XX.XXXX vo
Zvolene, potvrdil ako správne doterajšie tvrdenie žalobcu, že príslušným odborovým orgánom na
prerokovanie výpovedí zamestnancov X. Q. je G. výbor a nie X. výbor. Keďže žalovaný tvrdí, že
poskytovanie právnych služieb advokátskou kanceláriou je pre žalovaného výhodnejšie z dôvodu

celkového zlepšenia kvality poskytovaných služieb, je nutné uviesť, že žalovaný vzhľadom na špecifické
činnosti železničnej infraštruktúry a riziká železničnej dopravy, musí mať právnikov oboznámených
nielenstechnickoučasťousegmentualeajmedzinárodnýmipredpismi.Tietošpecifickéznalostinemôže
mať advokát. Rámcová zmluva o poskytovaní právnych služieb, ktorou žalovaný preniesol časť právnej
agendy na advokátsku kanceláriu je absolútne neplatná, pretože odporuje zákonu, prieči sa dobrým

mravom a obe zmluvné strany vedome porušili zákon. V roku 2014 nastala na právnom odbore situácia,
kedy hrozilo, že z 5 radových pracovníkov zostane len jeden, ktorý mal rok aj niečo do dôchodku.
Preto riaditeľ odboru vyzval všetkých radových pracovníkov, aby si našli za seba náhradu. Keďže
v tom istom čase bol k dispozícii žalobca, JUDr. A. ponúkol žalobcu ako náhradu za seba, ktorý
následne prišiel na pohovor. Doba trvania pracovného pomeru vzhľadom na personálnu situáciu bola

dohodnutá na dobu neurčitú s nástupom ihneď po skončení školy. Personálny úsek dal následne JUDr.
A. pracovnú zmluvu žalobcu s tým, že keďže ide o absolventa bez praxe, nie je možný pracovný pomer
na dobu neurčitú, keďže musí absolvovať prípravu na výkon funkcie adaptačným programom, ktorý
vykonáva doterajší zamestnanec, ktorého má absolvent nahradiť. JUDr. A. predložil zmluvu riaditeľovi,
ktorý namietol, že bolo dohodnuté trvanie na dobu neurčitú. Po oznámení vysvetlenia personálneho

úseku, riaditeľ podpísal zmluvu s tým, aby sa JUDr. A. o vec postaral. Ten následne doručil zmluvu
na podpis žalobcovi a odniesol na personálny úsek. Žalobca má preto za to, že pracovný pomer bol
založený ústnou pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a riaditeľom právneho odboru ešte
počas štúdia žalobcu a na jej základe vznikol XX.XX.XXXX. Písomné vyhotovenie personálnym úsekom
nezodpovedá jej dohodnutému zneniu. Zvukovou nahrávkou, ktorá bola predložená súdu v konaní je

dokázané, že žalovaný daním výpovede žalobcovi vydieral blízku osobu žalobcu a keď táto osoba
odmietla vydieranie, tak žalovaný zrealizoval svoju hrozbu daním výpovede žalobcovi. Žalovaný aj
vedome neponúkol žalobcovi voľné pracovné miesto na Sekcii správy majetku po JUDr. J., na ktoré
sľuboval preradiť žalobcu, ak vydieraná osoba bude súhlasiť s dohodou o skončení pracovného pomeru.

7. Dňa XX.XX.XXXX doručil súdu svoje stanovisko žalovaný. Ten popiera všetky žalobcom uvádzané
dôvody neplatnosti výpovede. Žalovaný bol výzvou súdu zo dňa 12.09.2017 vyzvaný, aby predložil
personálny pavúk od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, vrátane všetkých zmien. Uvedené žalovaný splnil
dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný informoval súd zrušení právneho odboru výlučne z dôvodu, že uvedený
interný útvar bol miestom výkonu práce žalobcu. Žalovaný má za to, že zrušenie odboru znamená,

že žalovaný nemôže ďalej zamestnávať žalobcu (čoho sa domáha žalobca), nakoľko útvar, ktorého
súčasťou bola pracovná pozícia, neexistuje. Preto nebolo potrebné detailnejšie poskytnúť o uvedenej
zmene ďalšie informácie. K skutočnosti, že žalovaný aktuálne zaobstaráva právne služby externe,
žalovaný uvádza, že skutočnosť, že žalovaný stále potrebuje pre výkon svojej činnosti právne služby,
ešte neznamená, že nemôže ukončiť pracovný pomer so zamestnancom na pracovnej pozícii právnik.

Nie je tak zrejmé, čo chcel týmto žalobca k veci uviesť. Žalobca žiada súd, aby posúdil, či rozhodnutím
žalovaného zaobstarať si právne služby externe, nevytvoril prekážku v práci podľa § 142 ods. 3 ZP.
Predmetom tohto konania je posúdenie platnosti výpovede, ktorou žalovaný ukončil pomer žalobcu.
Žalovanému nie je preto zrejmé, z akého dôvodu by malo byť súdom posúdené, či existovali prekážkyna strane žalovaného pre výkon práce žalobcu , o to menej v prípade, ak zaobstaranie externých
právnych služieb žalovaným nastalo až po ukončení pracovného pomeru žalobcu a zjavne s ním nejako
nesúviselo.Akžalobcapoprelzrušenieprávnehoodboru,nieježalovanémuzrejmé,žeprečorozsiahlym

spôsobom analyzoval jeho uskutočnenie. Je potrebné uviesť, že zrušenie právneho odboru uskutočnil
aktuálnymanažmentžalovaného,atovčase,kedyužp.Y.nebolvofunkciiriaditeľaodboru,alevofunkcii
predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. Žalobca
spochybňuje platnosť výpovede s poukazom na skutočnosť, že nebola prerokovaná s Podnikovým
výborom OZŽ. Žalovaný si povinnosť podľa § 74 ZP riadne splnil a výpoveď prerokoval s Odborovým

združením železničiarov. Ak žalobca uvádza, že za odborovú organizáciu konal nesprávny subjekt, ide
o jeho svojvoľné a ničím nepreukázané tvrdenie. Nie je zrejmé, prečo výpoveď žalobcu nemohla byť
prerokovaná s M. združením železničiarov v zastúpení s pani E.. Žalobca dôvodí, že rámcová zmluva
o poskytovaní právnych služieb, uzatvorená medzi žalovaným a advokátskou kanceláriou je neplatná,
ďalej za dôvody údajnej neplatnosti predmetnej výpovede a za právny dôvod trvania pracovného
pomeru bez ohľadu na jeho riadne ukončenie, považuje zrušenie právneho odboru, ktoré sa uskutočnilo

značne dlhú dobu po skončení pracovného pomeru žalobcu so žalovaným. To má mať spätne vplyv
na skúmanie platnosti výpovede. Tu nie je daná žiadna ani vecná ani časová súvislosť s predmetom
sporu,pričomžiadnyzákonaniinánormaneustanovujepovinnosťsubjektuzabezpečovaťprávneslužby
prostredníctvom interných právnikov v pracovnom pomere. Žiadny právny predpis nezakazuje, aby
subjekt, ktorý je zamestnávateľom, rozhodol o organizačnej zmene spočívajúcej v tom, že právne služby

si už nebude zaobstarávať interne ale prostredníctvom externých dodávateľov, a na základe prijatej
organizačnejzmenyzrušilvšetkypracovnémiestaprepozíciuprávnik.Žalovanýpopieravšetkyskutkové
tvrdenia žalobcu ohľadne opisu jeho prijatia na pracovnú pozíciu s výnimkou tvrdení, že pracovný
pomer 3 právnikov bol ukončený na ich žiadosť v priebehu roka 2014. Preto existoval zámer prijať 3
nových zamestnancov, a to najprv žalobcu a následne 2 právničky. Vzhľadom na uvedené vyznievajú

tvrdenia žalobcu o účelovom prijatí dvoch právničiek do „nadstavu“ ako nelogické a nepravdivé. Žalobca
účelovo a selektívne považuje svoje prijatie za náhradu za iného, naopak prijatie 2 právničiek už
označuje ako prijatie do „nadstavu“. Tieto tvrdenia sú nelogické a vnútorne rozporné. Žalovaný popiera
autentickosť nahrávky žalobcu, avšak bez ohľadu na uvedené, na jej základe nie je možné konštatovať
žiadne konanie v rozpore s dobrými mravmi či inú protiprávnosť. Vydieranie spočíva v tom, že obeť

je nútená konať istým spôsobom. Z obsahu prepisu vyplýva, že zástupca žalovaného informoval otca
žalobcu o prijatí organizačnej zmeny, ktorým bolo zrušené pracovné miesto na právnom odbore s
tým, že zamestnávateľ sa rozhodol ukončiť pracovný pomer s otcom žalobcu. V tejto súvislosti mu
prezentoval 2 možné alternatívy spôsobu skončenia pracovného pomeru, a to buď výpoveďou alebo
dohodou. Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorou bolo zrušené pracovné miesto

s následkom výpovede, neobsahovalo informáciu o dôvode jeho prijatia a nedeklaruje žiadny cieľ a
aj preto je výpoveď neplatná, nemá žiadny právny základ. Podľa relevantnej úpravy rozhodnutie o
organizačnej zmene musí byť písomné a musí sledovať deklarovaný cieľ. Zo žiadneho ustanovenia
nevyplýva povinnosť zamestnávateľa výslovne uviesť dôvody prijatia organizačnej zmeny v jeho
písomnom vyhotovení. Postačuje, ak zamestnávateľ deklaruje cieľ, pričom nie je bližšie uvedené akým

spôsobom. V riešenej veci bolo cieľom zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť
práce a tento cieľ je uvedený aj vo výpovedi danej žalobcovi. Deklarovaný cieľ v podobe znižovania
zamestnancov a dosiahnutia vyššej efektivity práce bol naplnený, keďže po jej zrealizovaní právny odbor
plnil agendu s nižším počtom zamestnancov ( o 2 - žalobca a jeho otec).K ponuke práce na úseku
správy majetku žalovaný uvádza, že ide o ďalšie nepravdivé tvrdenie žalobcu. Pracovný pomer s p. J.

bol ukončený z dôvodu nadbytočnosti XX.XX.XXXX. Jej pracovné miesto odvtedy neostalo uvoľnené,
nakoľko bolo zrušené. Žalobca nikdy neuviedol žiadnu právnu skutočnosť, prečo by mal jeho pracovný
pomer trvať aj po uplynutí doby, na ktorú bol dohodnutý.

8. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXCpr/X/XXXX-XXX žalobu zamietol

a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

9. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. XXCoPr/X/XXXX - XXXX zo dňa XX.
decembra XXXX rozsudok Okresného Bratislava II č. k. XXCpr/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, teraz

vec vedená Mestským súdom Bratislava IV sp. zn. J zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.Vodôvodneníuviedol,žesastotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,ževýpovednýdôvod
je v spornej výpovedi vymedzený v súlade s ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce dostatočne a je v tomto
prípade v spojitosti so špecifikáciou zrušených miest postačujúci. Ako neopodstatnenú v tejto súvislostivyhodnotil argumentácia žalobcu v odvolaní, že obsah výpovede nezodpovedá ustanoveniu § 61 ods. 2
Zákonníka práce. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že pracovný pomer medzi ním a žalovaným
bol uzavretý na dobu neurčitú a súd prvej inštancie túto skutočnosť nesprávne vyvodil sa odvolací

súd nestotožnil. Poukázal na to, že v zmysle čl. I pracovnej zmluvy, pracovný pomer založený touto
zmluvou vznikol dňom XX.XX.XXXX. Podľa čl. III bod. 1 pracovnej zmluvy, pracovný pomer založený
touto zmluvou sa uzatvára na dobu určitú do 14.05.2015. Žalobcovi sa v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie nepodarilo preukázať, že by došlo k neplatnému uzatvoreniu pracovného pomeru na
dobu určitú a že v skutočnosti strany sporu uzavreli pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Toto skutkové

tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom v rámci súdneho konania nepreukázal, keď nepredložil súdu prvej
inštancie žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné dospieť k záveru o tom, že by vôľa strán smerovala k
uzavretiu pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, preto v tejto otázke mal odvolací súd za to, že bol správny
záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca so žalovaným uzavrel pracovnú zmluvu na dobu určitú do
XX.XX.XXXX. Ďalej odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi
sa nepodarilo preukázať, že by sa v dôsledku organizačnej zmeny žalovaného nestal nadbytočný ako

aj záver, že o tom, že výpoveď žalobcu bola riadne prerokovaná so zástupcami zamestnancov podľa
§ 74 Zákonníka práce bol predčasný. Súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil so zreteľom na všetky
okolnosti prejednávanej veci predovšetkým to, či uvedené rozhodnutie o organizačnej zmene vo vzťahu
k žalobcovi skutočne sledovalo zmenu úloh, technického vybavenia alebo zníženie stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo iné organizačné zmeny, čím mal byť regulovaný počet

zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnávateľ ďalej zamestnával len taký počet
zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám, alebo či uvedené
rozhodnutie podľa svojho obsahu alebo účelu smerovalo k inému cieľu. Odvolací súd poukázal najmä
na to, že v predmetnom spore súd prvej inštancie tvrdenie žalobcu o prijatí dvoch zamestnankýň len 13
pracovnýchdnípredprijatímorganizačnejzmenyajehonávrhnavykonaniedokazovaniazabezpečením

obehových listov na porovnanie ich pracovných náplní s jeho pracovnou náplňou vyhodnotil tak, že
tvrdená skutočnosť nebola rozhodujúca práve s poukazom na ich prijatie do pracovného pomeru pred
prijatím organizačnej zmeny, ako aj z dôvodu, že je výlučne rozhodnutím zamestnávateľa, s kým
sa rozhodne ukončiť pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti. Pri skúmaní neplatnosti výpovede z
organizačného dôvodu sa však súd prvej inštancie musí dôsledne zaoberať tým, či takéto rozhodnutie

nebolo v danom konkrétnom prípade prijaté len kvôli daniu výpovede tomuto zamestnancovi, pričom by
súd mal dôsledne zisťovať, či prácu tohto prepusteného zamestnanca nevykonáva iný zamestnanec,
resp. či nebola rozdelená medzi ostatných zamestnancov a teda, či naozaj zanikla v danom období
potreba výkonu práce prepusteného zamestnanca. Súd by pritom mal vždy zároveň skúmať, či
zamestnávateľ cielene nespôsobil nadbytočnosť zamestnanca. Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol,

že bude preto úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či takéto konanie žalovaného ako zamestnávateľa
nepredstavovalo konanie smerujúce k zneužitiu práva na ujmu žalobcu ako zamestnanca a či nemohlo
mať zásadný vplyv na reálnu skutkovú situáciu, prípadne jej právne posúdenie. Odvolací súd vyslovil,
že bude nevyhnutné, aby súd prvej inštancie, vychádzajúc z vykonaných dôkazov, z ktorých aj vyvodí
skutkové závery, tieto aj vyhodnotil a posúdil, či dané skutkové okolnosti nevykazujú prekročenie

toho, čo subjektívneho právo v rámci hraníc svojho výkonu dovoľuje, berú do úvahy, že rozhodujúcou
podmienkou úspešnej vymožiteľnosti ochrany subjektívneho práva je preukázanie všetkých okolností o
tom, že poškodenie zamestnanca bolo primárne sledovaným účelom. Ďalej sa súd prvej inštancie podľa
odvolacieho súdu dôsledne nevysporiadal ani s tvrdením žalobcu, že mu žalovaný neponúkol miesto
právnika na Správe majetku po I.. J., pričom túto skutočnosť namietal žalobca tak v konaní pred súdom

prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní. Označením tohto konkrétneho pracovného miesta si žalobca
splnil bremeno tvrdenia; dôkazné bremeno preukázať, že označené pracovné miesto bolo ku dňu
výpovedeobsadenéinýmzamestnancom,jenažalovanom.Žalobcavpodanomodvolaníďalejnamietal,
že výpoveď nebola riadne prerokovaná príslušným odborovým orgánom. Aj túto odvolaciu námietku
považuje odvolací súd za dôvodnú. Odvolací súd dospel k záveru, že z predložených listinných dôkazov

nevyplývalo, že súčasťou žiadosti o prerokovanie výpovede by bol aj návrh samotnej výpovede, resp.
rozhodnutieoorganizačnejzmene.Súdprvejinštancieprisvojomzávereopreukázaní,ževýpoveďdaná
žalobcovibolavopredprerokovanásozástupcamizamestnancov,vychádzalbezďalšieholenzožiadosti
o prerokovanie výpovede s Odborovým združením železničiarov, z ktorej malo vyplývať, že výpoveď
boladňaXX.XX.XXXXoX.XXhod.prerokovanásozástupcamiOdborovéhozväzuželezničiarov,pričom

sa pri dokazovaní a svojom rozhodnutí zameral výlučne len na preukázanie toho, či bola výpoveď
prerokovaná s oprávneným zástupcom príslušného odborového zväzu (pričom v tejto otázke sú závery
súdu prvej inštancie správne). Vychádzajúc výlučne z obsahu žiadosti žalovaného o prerokovanie
výpovede mal odvolací súd za to, že táto neobsahuje náležitosti určené § 61 ods. 2 Zákonníka práce onezameniteľnom vymedzení dôvodu výpovede tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom; súd
prvej inštancie sa však otázkou platnosti prerokovania výpovede z tohto hľadiska vôbec nezaoberal, a
záver súdu prvej inštancie preto tiež odvolací súd považoval za predčasný. Vo vzťahu k požadovanej

mzde, keďže z podanej žaloby nebolo zrejmé, čoho konkrétne sa žalobca domáha pri nešpecifikovanej
náhrade mzdy, postupoval súd prvej inštancie správne, keď vyzval žalobcu uznesením č.k. XXCpr/
X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, na doplnenie neúplného podania. Vzhľadom na to, že žalobca
v stanovenej lehote podanie v súlade s výzvou súdu riadne nedoplnil, resp. poukázal len na svoje
predchádzajúce podanie zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom predložil fotokópie výplatných pások za mesiace

júl, august a september 2014 a uviedol bez ďalšieho upresnenia len ním vypočítanú výšku priemernej
mzdy X.XXX,XXXX Eur bol na mieste prípadne postup súdu prvej inštancie v danej časti nároku v zmysle
§ 129 ods. 3 CSP, resp. na základe uvedenej špecifikácie zvážiť pripustenie zmeny petitu žaloby v
zmysle § 139 a nasl. CSP. Súd prvej inštancie však uvedené opomenul a nepostupoval v tejto časti
nároku žalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP, pričom toto pochybenie súdu prvej inštancie
nemôže byť odstránené v odvolacom konaní.

10. Súd prvej inštancie vo veci v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, závermi ktorého je
súd prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný, vykonal dokazovanie oboznámením sa so
všetkými listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Dňa 13.05.2014 uzatvoril žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom Pracovnú
zmluvu č. XXX/XXXX - D V zmysle čl. I pracovnej zmluvy, pracovný pomer založený touto zmluvou
vznikol dňom XX.XX.XXXX. V zmysle čl. II bod. 1 pracovnej zmluvy, zamestnanec sa zaväzuje
osobne pre zamestnávateľa vykonávať pracovné činnosti na plánovanom mieste č. XX-XXX Právnik
- Právnik špecialista. Podľa čl. III bod. 1 pracovnej zmluvy, pracovný pomer založený touto zmluvou

sa uzatvára na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Podľa časového plánu adaptačného programu časť A,
bola dĺžka adaptačnej doby žalobcu stanovená na 3 mesiace. Z hodnotenia adaptačného programu dňa
XX.XX.XXXX, vypracovaného JUDr. A. vyplýva, že žalobca vyhovel požiadavkám ZSSK Q..

12. Emailom z 18.08.2014 p. P. odpísala žalobcovi za spripomienkovanie návrhu, cit.: „Ďakujem pekne

za promptné posúdenie, pozdravujem ťa.“

13. Riaditeľ odboru riadenia ľudských zdrojov na základe rozhodnutia predstavenstva vydal s platnosťou
od 21.10.2014 s účinnosťou od 22.10.2014 organizačnú zmenu na úseku ekonomiky a s účinnosťou
od 01.11.2014 na ostatných úsekoch, medzi nimi aj úsek GR, medzi ktorý spadá aj právny odbor,

kde na tomto základe došlo k zmene do SPM - zrušenie pracovných miest. Organizačný poriadok
žalovaného účinný od 01.07.2013 do 01.03.2015 predložený žalovaným preukazuje, že v danom čase
generálnemu riaditeľovi (GR) priamo podliehali všetky odbory a úseky žalovaného, medzi nimi aj právny
odbor.Generálnyriaditeľpriamopodliehalpredstavenstvuspoločnosti.Zprílohyč.2organizačnejzmeny
riaditeľa odboru riadenia ľudských zdrojov vyplývalo, že na právnom odbore došlo s účinnosťou od

01.11.2014 k zrušeniu dvoch pracovných miest a to právnik senior I. a právnik špecialista.

14. Riaditeľ právneho odboru dňa 22.10.2014 predložil Odborovému združeniu železničiarov Žiadosť
o prerokovanie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, zamestnanca Mgr. G. A.. V
samotnej žiadosti bolo uvedené, „Vec: Žiadosť o prerokovanie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. c)

Zákonníka práce.“ a následne bolo uvedené, že “Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, s.s. Odbor
právny, Vás žiada v súlade s § 74 Zákonníka prace o prerokovanie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm.
b) ZP zamestnanec: Mgr. G. A., odbor právny, právnik špecialista.“ Následne sa na tej istej žiadosti
o prerokovanie už len konštatuje, že zamestnávateľ prerokoval s OZŽ výpoveď podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce zamestnanca uvedeného v žiadosti o prerokovanie. Ďalej bolo uvedené, že

dňa 22.10.2014 o 7.30 hod. za OZŽ listinu podpísala Bc. J. E., pričom k podpisu pripojila pečiatku M.
združenia železničiarov, X. výbor, X. Q., D. prevádzky E. 2, XXX XX J. východ.

15. Zo záznamu z pohovoru zamestnanca p. C.. G. A. zo dňa XX.XX.XXXX - č. l. XXXX vyplýva,
že žalobcovi boli ponúknuté pracovné miesta. Žalobca po pohovore uviedol, že sa k ponuke vyjadrí

písomne. Možnosť skončenia pracovného pomeru dohodou žalobca neprijal. K tomu bol priložený
žalobcom prehľad neobsadených plánovaných mies na č. l. 21-22. Zo zoznamu voľných miest vyplýva,
žesúčasťouvoľnýchmiestboloajmiestonaoddeleníhospodáreniasmajetkomoznačenéakoabsolvent
sekcie správy majetku.16. Dňa 19.09.2014 a dňa 22.09.2014 uzatvoril žalovaný s I.. T. a I.. T., pracovné zmluvy, s dňom nástupu
dopráceXX.XX.XXXX,napracovnépozície:právnik-špecialista.Obapracovnépomeryboliuzatvorené

na dobu určitú, do 31.03.2015.

17.Vovýpovedizodňa22.10.2014jeuvedené,žetátojeoznačená podľa§63ods.1písm.b)Zákonníka
práce. Ďalej je vo výpovedi uvedené, že nakoľko rozhodnutím predstavenstva č. 109/2014 bod 1, zo dňa
21.10.2014bolaschválenáorganizačnázmenač.XX/XXXX,zameranánazníženiestavuzamestnancov

s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Na jej základe zaniká s účinnosťou od XX.XX.XXXX žalobcove
miesto dohodnuté v pracovnej zmluve. E. na skutočnosť, že žalobca neprijal možnosť prejsť na inú
vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol, stal sa nadbytočným a vznikol tak výpovedný dôvod na
skončenie pracovného pomeru. Uvedená výpoveď bola v zmysle § 74 Zákonníka práce prerokovaná so
zástupcami zamestnancov. Výpovedná doba bola určená ako jednomesačná, bez nároku na odstupné.
Výpoveď žalobca prevzal 27.10.2014 o 10:25 hod.

18. Žalobca listom zo dňa 27.10.2014 oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej
zamestnával. Pečiatka žalovaného je zo dňa 28.10.2014

19.Zemailovejkomunikáciezodňa10.júla2014odY.V.preA.I.aG.aT.C.aG.C.vyplývarozdelovanie

zmlúv na pripomienkovanie tak, že I. a G. mali zmliuvy pre logistiku - všetky, Opravy a údržby, vrátane
inovacii, modernizácii, Stavebné udržby a opravy, investície, Majetkovo-právne vyporiadanie Lucna.

20. Predstavenstvo žalovaného vydalo dňa XX.XX.XXXX A. č. XXX, k materiálu „Organizačné zmeny
v SPM ZSSK CARGO (vrátane dodatku č. 1, z 20.10.2014)“, číslo materiálu 12/10/2014, predloženého

C.. W. D. - riaditeľom Odboru riadenia ľudských zdrojov. Zasadnutia predstavenstva sa zúčastnili traja
z troch členov. Predstavenstvo schválilo organizačnú zmenu v systemizácii plánovaných miest ZSSK
CARGO s platnosťou od 21.10.2014 a s účinnosťou od 22.10.2014 na úseku ekonomiky; S účinnosťou
od 01.11.2014 na úseku GR; úseku obchodu a služieb; úseku prevádzky; úseku služieb ŽKV v zmysle
príloh č. 1 až 6 predloženého materiálu a prílohy č. 1 dodatku predloženého materiálu. Predstavenstvo

uložilo zabezpečiť všetky pracovno-právne úkony podľa predloženého materiálu v súlade so Smernicou
pre realizáciu zmien do Systemizácie plánovaných miest a Zákonníkom práce. Termín plnenia bol
stanovený priebežne podľa organizačnej zmeny.

21. Z listiny výpoveď zo dňa 20.01.2009 vyplývalo, že s pani I.. X. J. bol skončený pracovný pomer

výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu nadbytočnosti na základe organizačnej zmeny
č. 13/2008 zo dňa 27.10.2008. Výpoveď bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov. K tomuto sa
uskutočnilo stretniutie dňa 21.01.2009 z ktorého bol spísaný záznam z ktorého vyplýva predloženie
výpovede I.. X. J..

22. Z prehlásenia Bc. J. E. zo dňa XX.XX.XXXX na č. l. XXXX vyplýva, že menovaná - uvoľnený
zamestnanecZSSKCARGOpreodborovúčinnosťakočlenPodnikovéhovýboruOdborovéhozdruženia
železničiarvo a zároveň Závodného výboru Odborového združenia železničiarov pri SP ZSSK CARGO
prehlasuje, že dňa 22.10.2014 o 7:30 hod. jednotlivo podpísala prerokovanie výpovedí podľa § 63
ods. 1 písm. b) ZP zamestnancov ZSSK CARGO z Odboru právneho p. I.. I. A. a p. C.. G. A.. Na

prerokovaní bola zamestnávateľom oboznámená z Organizačnou zmenou č. 10/2014-ZSSK CARGO zo
dňa21.10.2014(vydanejnazákladerozhodnutiaPredstavenstvaZSSKCARGO),ktorájejbolajafyzicky
predložená, a na základe ktorej boli zrušené plánované miesta týchto zamestnancov ZSSK CARGO na
odboreprávnom.Zdokumentácie,ktorájejbolakprerokovaniupredložená,akozinformácii,ktoréjejboli
zostranyzamestnávateľaposkytnutédňa22.10.2014vrannýchhodináchvyplynulo,žeidejednoznačne

o nadbytočnosť zamestnancov JUDr. I. A. a C., G. A..

23. Z organizačnej zmeny č. 10/2014-ZSSK CARGO na č. l. XXXX zo dňa 21.10.2014 vyplývalo, že na
základe rozhodnutia Predstavenstva ZSSK CARGO zo dňa 21. októbra 2014, uznesenia č. XXX/XXXX
bod 1 bolo s splatnosťou od 21. októbra 2014 vydaná organizačná zmena s účinnosťou od 01. novembra

2014- zrušenie pracovných miest podľa prílohy č. 2, v zmysle ktorej malo dôjsť k zrušeniu dvoch miest
- Právnik senior I. a Právnik špecialista. Podľa prílohy č. 1 bolo vytvorené pracovné miesto na Oddelení
správy majetku - Absolvent sekcie správy majetku.24. Z rozpisu plánovaných miest odboru právneho 01.01.2014 do 01.10.2014 pre pracovisko Bratislava
vyplýva nasledujúci počet pracovných miest: V. Y. - riaditeľ odboru právneho, Ján A. - Právnik senior
I., T. C. - Právnick špecialista, J. C. - Právnik špecialista s dohodou o ukončení pracovného pomeru k

31.01.2014, E. E.- Právnik špecialista s dohodou o ukončení pracovného pomeru k 30.04.2014, J. G.-
Právnik špecialista s dohodou o ukončení pracovného pomeru k 31.03.2014, G. C.- Právnik špecialista,
A. G. - Právnik špecialista s nástupom do zamestnania dňa 15.05.2014, T. C.-Právnik špecialista s
nástupom do zamestnania dňa 01.10.2014, T. P. - Právnik špecialista s nástupom do zamestnania dňa
01.10.2014.

25. Zo žiadosti o prerokovanie výpovede zo dňa 22.10.2014 na č. l. 1079 vyplýva, že táto je označená
akožiadosťoprerokovanievýpovedepodľa§63ods.1písm.c)Zákonníkapráce.Ďalejjevnejuvedené,
že Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Odbor právny Vás žiada v súlade s § 74 Zákonníka
práce o prerokovanie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP zamestnanca C.. G. A. Odbor právny-
právnik špecialista.

26. Z vyjadrenia odborového združenia železničiarov zo dňa 28.01.2016 vyplývalo, že Bc. J. E. je
uvoľneným zamestnancom ZSSK CARGO pre odborovú činnosť a je členkou Podnikového výboru
Odborového združenia železničiarov a zároveň Závodný výbor Odborového združenia železničiarov,
vytvorený pri Stredisku prevádzky ZSSK CARGO, so sídlom Východná 2, 831 06 Bratislava východ,

v zastúpení aj Bc. Boženou Vytřísalovou je oprávnený a je v jeho pôsobnosti vopred prerokovať
výpoveď zamestnancov ZSSK CARGO z organizačných dôvodov. V nadväznosti na to bolo v tomto
vyhlásení ďalej uvedené, že prerokovanie výpovede pracovnej zmluvy I.. I. A. so zamestnávateľom
dňa 22.10.2014 sa uskutočnilo s našou odborovou organizáciou, ako kompetentným zástupcom
zamestnancov prostredníctvom odborového orgánu a v zastúpení osoby (Bc. J. E.), ktorí boli oprávnení

na daný úkon v súlade s príslušnou právnou úpravou.

27. Obehovými listami (č. l. 352 až 513), Podľa rozdelenia práce - email zo dňa 10.07.2014 je
pracovnou náplňou práce žalobcu nasledovná: Zmluvy pre logistiku, Opravy a údržby, vrátane inovácií,
modernizácií,Stavebnéúdržbyaopravy,investície,MajetkovoprávnevysporiadanieLucna.Náplňpráce

Maja (T.): všetky nájmy a zmluvy z S 33 (okrem, ak ich robí Ursíny), pracovno-právne, škodová komisia.
Žalobca poukázal konkrétne na Obehový list Sekcie obchodu, údržby a opráv ŽKV zo dňa 08.10.2014 -
DAKO CZ z a Odbor právny pridelený novoprijatej pracovníčke I.. T. č. l. XXX-XXX a Obehový list Sekcie
údržby a opráv ŽKV zo dňa 15.10.2014 - Čistenie HDV. Za Odbor právny - novoprijatá pracovníčka I.. T.
na č. l. 368-369. Uvedené obehové listy boli týmto pracovníčka predložené predtým, ako žalobca dostal

výpoveď.

28. Uznesením predstavenstva ZSK CARGO č. XXX/XXXX zo dňa XX. októbra XXXX bola schválená
organizačná zmena č. XX/XXXX zo dňa XX októbra XXXX, ktorou s účinnosťou od XX.XX.XXXX došlo
k zrušeniu Odboru právneho ZSSK Cargo - č. l. XXX-XXX-XXX

29. Podľa čl. 3.45, 3.46 a 3.47 Pracovného poriadku žalovaného, v znení účinnom od 01.04.2012,
ďalší postup pri riešení skončenia pracovného pomeru zamestnanca konzultuje priamy nadriadený
zamestnanec s odborom riadenia ľudských zdrojov. Návrhy na skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa podáva priamy nadriadený zamestnanec, ktorému to vyplýva z organizačného

poriadku zamestnávateľa. Výpoveď zo strany zamestnávateľa, zamestnávateľ prerokuje so zástupcami
zamestnancov priamo na pohovore zamestnávateľa so zamestnancom a to len v prípade, ak o to
odborovo organizovaný zamestnanec požiada.

30. Podľa čl. II. Smernice - adaptačný program, zo dňa 17.07.2012, základnými cieľmi adaptačného

programu sú:Zabezpečiť reprodukciu pracovnej sily za odchádzajúcich zamestnancov do starobného
dôchodku a predčasného starobného dôchodku; Zabezpečiť optimálny počet zamestnancov na
jednotlivých pracoviskách za odchádzajúcich zamestnancov v produktívnom veku; Stanoviť pre
riadiacich zamestnancov s pracovnoprávnou právomocou metodické postupy a podmienky súvisiace
s adaptáciou kandidáta na budúcu pracovnú pozíciu; Zabezpečiť zorientovanie sa nastupujúcich

zamestnancov v novom pracovnom prostredí ako aj nových pracovných pozíciách.

31. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom v čase výpovede (ďalej
len „Zákonník práce“), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonomzávislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne
vzťahy.

32. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, tento zákon upravuje
práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.

33. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, na pracovnoprávne
vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon

alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

34. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný
orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon

alebo osobitný predpis.

35. Podľa § 18 Zákonníka práce, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov
je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

36. Podľa § 38 ods. 1 a 4 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte

alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku; Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní,
len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil
zamestnávateľovialebozamestnancoviakonedoručiteľnú,aleboakdoručeniepísomnostibolozmarené
konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy,

ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

37.Podľa§42ods.1Zákonníkapráce,pracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvoumedzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

38. Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej
zmluve ako deň nástupu do práce.

39. Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v

pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene
neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer
je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

40. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c)

okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

41. Podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím
dohodnutej doby.

42. Podľa § 61 ods. 1,2 a 3 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ
aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.; Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.; Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď

podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a
prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.43. Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon
neustanovuje inak.

44. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

45. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ
nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo
dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú
prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo

sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

46. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný

prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

47. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

48. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo

ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

49. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť

mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

50. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno

požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

51. Podľa § 162 ods. 3 CSP, O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

52. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.53. Podľa § 166 ods. 2 CSP, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak
odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
54. Žalobca sa v predmetom sporovom konaní podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti skončenia

pracovného pomeru výpoveďou podľa § 77 Zákonníka práce, pričom v uvedenom ustanovení Zákonníka
práce je pre uplatnenie predmetného nároku ustanovená dvojmesačná prekluzívna lehota, ktorá začína
plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, súd sa v prvom rade musel vysporiadať s
otázkou včasnosti žalobcom podanej žaloby. V danom prípade žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu
dal žalobcovi výpoveď dňa 22.10.2014, ktorú žalobca prevzal dňa 27.10.2014. Skutočnosť, že výpoveď

bola žalobcovi písomne daná a tento ju prevzal nebola medzi stranami sporná. Keďže pracovný pomer
žalobcu u žalovaného mal na základe danej výpovede skončiť dňom 30.11.2014, pričom žaloba žalobcu
bola súdu podaná už dňa 29.10.2014, súd konštatuje, že žalobca svoju žalobu uplatnil na súde včas,
teda v prekluzívnej lehote na uplatnenie práva.

55. Súčasne žalobca podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka

práce, pričom uvádzal, že výšku vyčísli a spolu s príslušnými dokladmi predloží súdu ihneď po vytýčení
termínu pojednávania vo veci samej. Navrhoval tiež, aby žalovaný znášal všetky trovy súdneho konania,
vrátane súdnych poplatkov.

56. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. XXCpr/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd

vyzval žalobcu, aby do 15 dní od doručenia uznesenia doplnil návrh na určenie neplatnosti výpovede
z pracovného pomeru, a to tak, že mal upraviť petit návrhu, a to presným určením výšky náhrady
mzdy, zaplatenia ktorej sa žalobca domáha a presným označením obdobia, za ktoré žalobca mzdu
požaduje. Ďalej mal žalobca predložiť dôkazy preukazujúce priemernú mesačnú výšku mzdy (napr.
výplatné pásky, mzdový list za rozhodujúce obdobie). Doplnenie návrhu a listinné dôkazy mal žalobca

doručiť Okresnému súdu Bratislava II k sp. zn. XXCpr/X/XXXX v dvoch vyhotoveniach. Zároveň bol
poučený o možnosti odmietnuť podanie, ak pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať.

57. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 10.08.2015. Uviedol, že dňa 29.10.2014 žalobou
uplatnil nárok na náhradu mzdy podľa §79 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. v zákonom určenej výške a dňa

30.10.2014 súdu predložil výplatné pásky a výpočet priemernej mzdy. Dňa 05.11.2014 uplatnil nárok na
náhradu mzdy od 20.10.2014 voči zamestnávateľovi a súčasne to súdu oznámil.

58. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. XXCoPr/X/XXXX - XXXX zo dňa XX. decembra XXXX
poukázal na to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vyzval žalobcu uznesením č. k. XXCpr/

X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, na doplnenie neúplného podania. Vzhľadom na to, že žalobca
v stanovenej lehote podanie v súlade s výzvou súdu riadne nedoplnil, resp. poukázal len na svoje
predchádzajúce podanie zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom predložil fotokópie výplatných pások za mesiace
júl, august a september 2014 a uviedol bez ďalšieho upresnenia len ním vypočítanú výšku priemernej
mzdy 1.059,0424 Eur bol na mieste prípadne postup súdu prvej inštancie v danej časti nároku v zmysle §

129 ods. 3 CSP, resp. na základe uvedenej špecifikácie zvážiť pripustenie zmeny petitu žaloby v zmysle
§ 139 a nasl. CSP. Súd prvej inštancie však uvedené opomenul a nepostupoval v tejto časti nároku
žalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP, pričom toto pochybenie súdu prvej inštancie nemôže
byť odstránené v odvolacom konaní.

59. Súd na pojednávaní dňa 29.01.2025 uviedol, že žalobca uplatnil nárok na náhradu mzdy podľa
§ 79 ods. 1 Zákonníka práce, kde bol vyzvaný, aby tento nárok špecifikoval. Na pojednávaní dňa
14.05.2025 súd pripustil zmenu žaloby v časti uplatneného nároku na náhradu mzdy tak, že žalobca
žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 20.10.2014
až do 31.10.2014 vo výške 1059,0424 eur. Týmto podľa názoru súdu došlo k odstráneniu pôvodného

nedostatku žaloby.

60. Následne súd uvádza, že žalobca na pojednávaní dňa 14.05.2025 predložil ďalšie listiny, ktoré boli
označené aj ako návrh na zmenu žaloby. Súd preskúmal uvedené podanie a zistil, že žalobca sa rovnako
týmto domáha tých istých nárokov ako pred týmto podaním, a preto uvedené neposúdil ako návrh na

zmenu žaloby. Zároveň súd zamietol návrh na vylúčenie veci v časti uplatneného nároku na náhradu
mzdy na samostatné konanie, nakoľko podľa názoru súdu uvedený postup by vzhľadom na fázu konania
nebol hospodárny.61. Žalobca následne dňa 29.07.2025 doručil súdu podanie, pri ktorom z obsahu tohto podania vyplýval
návrhžalobcunaprerušeniekonaniadoprávoplatnostirozhodnutiaopodanejžalobenaobnovukonania
J podľa § 164 CSP. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že podal žalobu na obnovu konania J z dôvodu

nových skutočností, ktoré majú význam aj v tomto konaní. Súd v predmetnej veci nezistil, že by sa vôbec
v konaní vedenom pod sp. zn. J riešila otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu, keďže
toto konanie sa netýka žalobcu, ale jeho otca. Okrem toho, predmetné konanie je právoplatne skončené
a na tomto doposiaľ nič nemení ani skutočnosť, že žalobca podal žalobu na obnovu konania. Súd preto
návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol (výrok I.)

62. K meritu veci súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom ako zamestnancom a
žalovaným ako zamestnávateľom došlo dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, na základe
ktorej bol s dňom nástupu XX.XX.XXXX, prijatý do pracovného pomeru u žalovaného žalobca, a to na
pozíciu právnik - špecialista.

63. Žalobca v priebehu konania argumentoval tým, že predmetnú vec je potrebné posudzovať podľa
zákona č. XXX/XXXX Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Súd konštatuje, že vzhľadom na
postavenie žalobcu v zmysle § 1 ods. 1 uvedeného zákona sa na pracovnoprávny vzťah uzatvorený
medzi žalobcom a žalovaný predmetný zákon vzťahuje. Túto skutočnosť okrem uvedeného žalobca
preukázal aj predložením listiny - Smernica k zákonu o výkone práce vo verejnom záujme. Zákon

o výkone práce vo verejnom záujme ale neobsahuje ustanovenia o skončení pracovného pomeru,
preto bolo potrebné napadnutú výpoveď posudzovať podľa Zákonníka práce a to v súlade s jeho
subsidiárnou pôsobnosťou podľa § 1 ods. 4 zákona o výkone práce vo verejnom záujme. Súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.01.2009, sp. zn. 3 Cdo 33/2008, publikované pod
R XX/XXXX, kde súd uviedol, že ak zamestnávateľ na základe svojho rozhodnutia o organizačných

zmenách znižuje počet zamestnancov v rovnakom pracovnom zaradení, o výbere zamestnanca, ktorý
je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie
zamestnávateľa preskúmavať. Ďalej k tomu súd dopĺňa, že v uvedenej veci, ktorú prejdnával Najvyšší
súdu SR išlo taktiež o výkon práce vo verejnom záujme. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu,
že v predmetnej veci vzhľadom na výkon práce vo verejnom záujme bol výber zamestnanca, s ktorým

bude skončený pracovný pomer, touto skutočnosťou ovplyvnený. Žalobca zrejme argumentuje tým, že
bol na uvedenej pozícií dlhšie a mal s ňou väčšie skúsenosti. Podľa názoru súdu, ani ak by sa pripustilo,
že zamestnávateľ musel na takúto skutočnosť s ohľadom na verejný záujem prihliadať, argumentácia
žalobcu neobstojí aj s pohľadu toho, aké boli predchádzajúce skúsenosti nových zamestnankýň a
žalobcu samotného.

64. Súd vzhľadom na uvedené posudzoval skončenie pracovného pomeru žalobcu podľa vyššie
uvedených ustanovení Zákonníka práce.

65. Súd poukazuje na to, že pokiaľ ide otázku, či v danom prípade došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy

na dobu určitú alebo neurčitú, ako bolo konštatované aj v pôvodnom rozsudku súdu prvej inštancie,
žalobcovi sa nepodarilo v konaní preukázať, že by došlo k neplatnému uzatvoreniu pracovného pomeru
nadobuurčitú,aževskutočnostimedzistranamisporuplatíuzavretápracovnázmluvanadobuneurčitú.
V tomto smere súd zopakoval dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, predovšetkým
pracovnou zmluvou žalobcu, Smernicou upravujúcou Adaptačný program, listinou organizačnej zmeny

č. XX/XXXX prijatej uznesením predstavenstva ZSSK Q. č. XXX/XXXX zo dňa XX. októbra XXXX.Súd
poukazujenaskutočnosť,žežalobcasámsúdupredložilpracovnúzmluvužalobcu,podpísanúobidvoma
zmluvnými stranami, v ktorej je jasne určená doba, na ktorú sa pracovný pomer uzatvára a to do
XX.XX.XXXX. Žalobca namietal, že po absolvovaní adaptačného programu mala byť so žalobcom
uzatvorená pracovná zmluva na dobu neurčitú. Žalovaný toto popieral, pričom uvádzal, že právnik

právneho odboru nebol zaradený v adaptačnom programe. Zo znenia Smernice upravujúcej Adaptačný
program, na žiadnom mieste nevyplýva, že by po absolvovaní adaptačného programu mala byť s
pracovníkom uzatvorená zmena pracovnej zmluvy, a to na dobu neurčitú ako to v konaní neustále
namietal žalobca. Účelom adaptačného programu je len začlenenie nového pracovníka do pracovných
procesov a pozícii u žalovaného a jeho príprava na samostatnú prácu podľa už uzatvorenej pracovnej

zmluvy.

66. Žalobca tak nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť platnosť
a predovšetkým vôľu zmluvných strán uzatvoriť pracovnú zmluvu inak ako na dobu určitú. V súvislostis touto otázkou, ktorá bola odvolacou námietkou žalobcu, odvolací súd v predmetnom uznesení, ktorým
bol zrušený pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie, konštatoval nedôvodnosť tejto odvolacej námietky
žalobcu, pričom uviedol, že v zmysle čl. I pracovnej zmluvy, pracovný pomer založený touto zmluvou

vznikol dňom 15.05.2014. Podľa čl. III bod. 1 pracovnej zmluvy, pracovný pomer založený touto zmluvou
sa uzatvára na dobu určitú do 14.05.2015 a žalobcovi sa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
nepodarilo preukázať, že by došlo k neplatnému uzatvoreniu pracovného pomeru na dobu určitú a že v
skutočnosti strany sporu uzavreli pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Odvolací súd tak konštatoval, že
v tejto otázke bol správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca so žalovaným uzavrel pracovnú

zmluvu na dobu určitú do 14.05.2015. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
ďalej konštatuje, že žalobca ani potom, čo bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený nepreukázal, že
by bol pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú. Na základe týchto záverov potom nebol dôvodný
žalobcom uplatnený nárok na určenie, že pracovný pomer u žalovaného naďalej trvá, z dôvodu ktorého
súd tento nárok žalobcu zamietol. Okrem toho, v konaní bolo preukázané, že žalovaný zrušil právny
odbor, ktorý bol miestom výkonu práce žalobcu, a to na základe organizačnej zmeny č. 10/2016 prijatej

uznesením predstavenstva ZSSK Q. č. XXX/XXXX zo dňa XX. októbra XXXX. Napriek námietkam
žalobcu, ktorý uvádzal, že popiera zrušenie právneho odboru, súd konštatuje, že táto skutočnosť je
interným rozhodnutím žalovaného, ktoré súd nemôže posudzovať v tomto konaní inak ako len tak, že
či táto skutočnosť bola súdu preukázaná, čo žalovaný splnil. Z týchto dôvodov súd aj tieto námietky
žalobcu nedôvodné.

67. Čo sa týka samotného posúdenia predmetnej veci potom, čo bol pôvodný rozsudok súdu prvej
inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, je potrebné konštatovať, že v pôvodnom rozsudku
súdu prvej inštancie nebol nesprávny záver súdu o tom, že žalobcovi bola daná výpoveď písomná a že
túto aj žalobca prevzal 27.10.2014 o 10:25 hod. Súd preto v tejto otázke iba zopakoval dokazovania

predloženými listinami, a to najmä výpoveďou zo dňa 22.10.2014. Súd mal za preukázané, že žalobca
potvrdil svojom podpisom prevzatie výpovede, a navyše uvedené v konaní ani žiadna zo strán
nenamietala. Pokiaľ ide o skutkové vymedzenie dôvodu výpovede, aj tú záver súdu prvej inštancie,
napriek odvolacím námietkam žalobcu, v odvolacom konaní obstál, a teda, že v predmetnej výpovedi
žalovaný jasne uviedol, že výpoveď bola žalobcovi daná podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, na

základe rozhodnutia predstavenstva, ktorým bola schválená organizačná zmena zameraná na zníženie
stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, na základe čoho súd aj naďalej považuje
takto vymedzený dôvod výpovede za dostatočne určitý a nezameniteľný s iným výpovedným dôvodom.
Odvolací súd v tejto súvislosti konštatoval, že výpoveď daná žalobcovi pri uvedení § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce teda odkazuje na špecifikované rozhodnutie o zrušení jeho pracovnej pozície a na

základe uvedeného je zrejmé, že ako výpovedný dôvod žalovaný uplatnil dôvod uvedený v § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce a rovnako z danej výpovede je dostatočne zrejmé skutkové vymedzenie
použitého výpovedného dôvodu. V ďalšom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by vyššie
uvedenézáverysúduprvejinštancieakoajodvolaciehosúduvyvrátili.Pretosúdvychádzajúczuvedenej
listiny výpovede uzavrel, že vymedzený dôvod výpovede je dostatočne určitý a nezameniteľný s iným

výpovedným dôvodom.

68. Ďalším predpokladom platne danej výpovede je prerokovanie výpovede so zástupcami
zamestnancov podľa § 74 Zákonníka práce. Žalobca v konaní namietal, že príslušný odborový orgán na
prejednanie výpovede bol Podnikový výbor OZŽ pri ZSSK CARGO a nie Závodný výbor. Odvolací súd v

tejto otázke konštatoval, že závery súdu prvej inštancie v tomto smere sú správne. Súd prvej inštancie
preto po zrušení a vrátení veci tieto závery v novom rozhodnutí spolu s listinnými dôkazmi (Žiadosť
o prerokovanie výpovede, vyhlásenie Predsedu Odborového združenia železničiarov C.. X., zo dňa
XX.XX.XXXX) zopakoval a doplnil dokazovanie zápisnicou zo zasadnutia PV OZŽ pri ZSSK CARGO,
ktorá sa konala 09.12.2016 vo Zvolene. Súd má za to, že je potrebné aj naďalej konštatovať, že námietky

žalobcu o nesprávnom orgáne pred ktorým mala byť výpoveď prerokovaná sú nedôvodné. Z vyhlásenia
Predsedu Odborového združenia železničiarov Mgr. Zaparnika, zo dňa XX.XX.XXXX, mal súd za
preukázané, že Bc. J. E. ako uvoľnený zamestnanec ZSSK CARGO pre odborovú činnosť je členkov
Podnikového výboru Odborového združenia železničiarov, a zároveň Závodný výbor Odborového
združenia železničiarov, vytvorený pri Stredisku prevádzky X. Q. v zastúpení aj Bc. E., je oprávnený

a je v jeho pôsobnosti vopred prerokovať výpoveď zamestnancov ZSSK CARGO z organizačných
dôvodov. Keďže predseda Mgr. X. potvrdil, že prerokovanie výpovede pracovnej zmluvy JUDr. I. A.
(otca a zástupcu žalobcu) dňa 22.10.2014 podľa § 74 Zákonníka práce, sa uskutočnilo s ich odborovou
organizáciou ako kompetentným zástupcom zamestnancov prostredníctvom odborového orgánu a vzastúpení osoby (Bc. E.), ktorí boli oprávnení na daný úkon a v súlade s príslušnom právnou úpravou,
je možné konštatovať, že obdobné závery platia aj pre prerokovanie výpovede žalobcu - syna I.. A.,
ktorý dostal od žalovaného výpoveď v rovnaký deň ako zamestnanec rovnakého odboru a z rovnakých

dôvodov ako I.. A.. Žalobca v konaní predložil listinu, a to zápisnicu zo zasadnutia PV OZŽ pri ZSSK
CARGO, ktorá sa konala 09.12.2016 vo Zvolene. Predmetné zasadnutie sa teda uskutočnilo neskôr, ako
bola daná výpoveď žalobcovi, z dôvodu ktorého vo vzťahu k tomuto nebola splnená predmetná časová
podmienka. Z tejto listiny len vyplývalo, že bodom programu bolo prerokovanie výpovedí pracovníkov
odboru právneho. Skutočnosť, že tieto výpovede neboli prerokovaní s pani Bc. J. E. neznamená, že

výpoveď žalobcu nebola prerokovaná s príslušným orgánom. V tomto smere uvedené závery, ku ktorým
dospel súd prvej inštancie aj v pôvodnom rozsudku, neboli odvolací súdom vytknuté.

69. Tu ale odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa platnosti
prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, pričom poukázal na rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR, ktorý pri právnom posúdení otázky prerokovania výpovede so zástupcami

zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce posudzuje nasledovné kritériá: 1. v žiadosti o
prerokovanie výpovede adresovanej príslušnému zástupcovi zamestnancov musí byť dôvod výpovede
vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, t. j. dostatočne jasne a určito, 2.
za prerokovanie výpovede nemožno považovať len predloženie menného zoznamu zamestnancov,
ktorým bude daná výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP, resp. oznámenie odborovému orgánu

o úmysle rozviazať pracovný pomer s viacerými zamestnancami, 3. povinnosť zamestnávateľa vopred
prerokovať s príslušným odborovým orgánom výpoveď z pracovného pomeru nemožno vnímať výlučne
formálne, bez reálnej možnosti odborového orgánu prerokovať so zamestnávateľom takúto výpoveď a
vyjadriť sa k veci s kompletnou znalosťou problematiky, súčasťou čoho je právo odborového orgánu
vyžiadať si od zamestnávateľa doplňujúce informácie či podklady a povinnosť zamestnávateľa dôvodne

požadované doplňujúce informácie či podklady predložiť, 4. zákon nestanovuje formu prerokovania
výpovede, musí byť však preukázané, že došlo k reálnemu prerokovaniu, pričom obsah pojmu
prerokovanie logicky v sebe zahŕňa aj možnosť vyjadrenia sa k podanej žiadosti, 5. zákon dáva
možnosť zástupcom zamestnancom vyjadriť sa k skončeniu pracovného pomeru, ale nedáva im
možnosť zmeniť toto rozhodnutie zamestnávateľa. Zároveň zo žiadneho ustanovenia Zákonníka

práce nevyplýva, že by zamestnávateľ nemohol zástupcovi zamestnancov predložiť na prerokovanie
naraz informáciu o organizačnej zmene a zároveň výpovede jednotlivým zamestnancom na základe
tejto organizačnej zmeny. Z časového hľadiska je podstatným to, aby samotnej výpovedi danej
zamestnancovi predchádzalo jej prerokovanie so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka
práce (por. uznesenie NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).

70. Súd preto v zmysle vyššie uvedenej rozhodovacej praxe posúdil, či v predmetnom konaní
došlo k riadnemu prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov podľa § 74 Zákonníka práce.
Z časového hľadiska prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov predchádzalo samotnej
výpovedi.

71. Žalobca namietal, že v konaní nedošlo k riadnemu prerokovaniu výpovede so zástupcami
zamestnancov. V žiadosti o prerokovanie výpovede bolo uvedené, že ide o prerokovanie výpovede
podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce s textom, že Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, s.s.
Odbor právny, žiada v súlade s § 74 Zákonníka prace o prerokovanie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm.

b) ZP zamestnanec: C.. G. A., odbor právny, právnik špecialista. Následne je len konštatovanie, že
zamestnávateľ prerokoval s OZŽ výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanca
uvedeného v žiadosti o prerokovanie. Ďalej je uvedené, že dňa 22.10.2014 o 7.30 hod. za OZŽ listinu
podpísala Bc. J. E., pričom k podpisu pripojila pečiatku Odborového združenia železničiarov, Závodný
výbor, X. Q., Stredisko prevádzky E. 2, XXX XX J. východ. V žiadosti o prerokovanie výpovede bol

obsahový rozpor v označení výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce s ďalším
vtexteuvedenýmvýpovednýmdôvodompodľa§63ods.1písm.b)ZP.Tusúdpoukazujenaprehlásenia
Bc. Boženy E. zo dňa 25.10.2018 na č. l. XXXX (ktorý bol založený do súdneho spisu po zrušení a
vrátení veci odvolacím súdom), súd tento dôkazu oboznámil na pojednávaní. Menovaná Bc. J. E. ako
uvoľnenýzamestnanecX.Q.preodborovúčinnosťakočlenPodnikovéhovýboruOdborovéhozdruženia

železničiarov a zároveň Závodného výboru Odborového združenia železničiarov pri SP X. Q. prehlásila,
že dňa XX.XX.XXXX o X:XX hod. jednotlivo podpísala prerokovanie výpovedí podľa § 63 ods. 1 písm. b)
ZP zamestnancov ZSSK CARGO z Odboru právneho p. JUDr. I. A. a p. C.. G. A.. Podľa názoru súdu v
kontextetoho,ževžiadostioprerokovanievýpovedejeďalejuvedenýsprávnydôvodvýpovedevspojenís týmto prehlásením bolo zrejmé akého výpovedného dôvodu sa žiadosť týka, pričom rozpor v žiadosti
bol spôsobený zrejme chybou v písaní. Podstatnou skutočnosťou je, že príslušný odborový orgán mal
vedomosť o konkrétnom výpovednom dôvode. Na prerokovaní zamestnávateľom bola oboznámená z

Organizačnou zmenou č. XX/XXXX-ZSSK Q. zo dňa XX.XX.XXXX (vydaného na základe ktorej boli
zrušené plánované miesta týchto zamestnancov ZSSK CARGO na odbore právnom). Zároveň potvrdila,
že mala k dispozícii aj dokumentácie, ktoré jej boli k prerokovaniu predložené, z ktorého bolo zrejmé,
že ide o nadbytočnosť zamestnancov I.. I. A. a C.. G. A..

72. Ďalej súd s ohľadom na uvedené listinné dokazovanie - prehlásenie Bc. J. E. dospel k záveru, že
predmetné prerokovanie výpovede žalobcu nebolo len formálnym úkonom, ale príslušný odborov orgán
mal k dispozícii k prerokovaniu aj príslušnú dokumentáciu. Bc. J. E. vyhlásila, že na prerokovaní bola
zamestnávateľom oboznámená z Organizačnou zmenou č. 10/2014-ZSSK CARGO zo dňa 21.10.2014
(vydanej na základe rozhodnutia Predstavenstva ZSSK CARGO), ktorá jej bola ja fyzicky predložená,
a na základe ktorej boli zrušené plánované miesta týchto zamestnancov ZSSK CARGO na odbore

právnom. Ďalej uviedla, že z dokumentácie, ktorá jej bola k prerokovaniu predložená, ako z informácii,
ktoré jej boli zo strany zamestnávateľa poskytnuté dňa 22.10.2014 v ranných hodinách vyplynulo, že ide
jednoznačne o nadbytočnosť zamestnancov I.. I. A. a C., G. A.. S ohľadom na uvedené súd konštatuje,
že došlo k riadnemu prerokovaniu výpovede žalobcu, keď bolo preukázané, že príslušný odborový
orgán mal kompletnú znalosť danej problematiky, a teda mal k dispozícii dokumentáciu na základe čoho

a z akých dôvodov bola daná výpoveď žalobcovi.

73. Ďalej odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa dôsledne nevysporiadal ani s tvrdením
žalobcu, že mu žalovaný neponúkol miesto právnika na Správe majetku po JUDr. J., pričom túto
skutočnosť namietal žalobca tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní.

Podľa odvolacieho súdu, označením tohto konkrétneho pracovného miesta si žalobca splnil bremeno
tvrdenia; dôkazné bremeno preukázať, že označené pracovné miesto bolo ku dňu výpovede obsadené
iným zamestnancom, je na žalovanom. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že išlo o nepravdivé tvrdenie
žalobcu, nakoľko JUDr. X. J. pôsobila na pracovnej pozícii na Sekcii správy majetku a pracovný pomer s
ňoubolukončenýzdôvodunadbytočnostidňomXX.XX.XXXXaodXX.XX.XXXXniejezamestnankyňou

žalovaného. Túto skutočnosť, žalovaný v konaní preukázal listinou výpovede zo dňa XX.XX.XXXX (č. l.
XXX) a záznamom stretnutia s touto zamestnankyňou v súvislosti s organizačnou zmenou č. 13/2008
konaného dňa 21.01.2009, ktorými súd doplnil dokazovanie v danej veci. Žalovaný uvádzal, že pracovné
miesto po tejto zamestnankyne nezostalo uvoľnené, ale toto bolo zrušené, pričom aj v prípade, ka by
toto bolo voľné, do roku 2014, kedy bola daná výpoveď žalobcovi, toto miesto by bolo obsadené. Z

uvedeného mal súd za to, že v čase výpovede danej žalobcovi nebolo u žalovaného voľné miesto po I..
X. J., nakoľko pracovný pomer s ňou bol skončený už v roku XXXX a v časovej súvislosti s výpoveďou
danej žalobcovi je nepravdepodobné, že by toto voľné miesto do uvedeného obdobia existovalo. Súd
sa teda stotožnil s argumentáciou žalovaného v tejto otázke.

74. Žalobca v konaní nepoprel, že mu žalovaný ponúkol voľné pracovné pozície. Zo záznamu z
pohovoruzamestnancap.C..G.A.zodňaXX.XX.XXXX-č.l.XXXXvyplýva,žežalobcoviboliponúknuté
miesta.Vzáznamezpohovorujeuvedené,že„vzmysle§63ods.2ZákonníkapráceVámponúkameiné
voľné pracovné miesta podľa priloženého prehľadu Neobsadených plánovaných miest ku dňu pohovoru
a to v mieste výkonu práce dohodnutom vo Vašej pracovnej zmluve a jej následných zmenách“. Zoznam

voľných miest na č. l. 21-22, ktorý priložil sám žalobca k podanej žalobe. Žalovaný v písomnom vyjadrení
k žalobe uviedol, že ponúkol žalobcovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré mal k dispozícii a žalobca
neprejavil o žiadne záujem. Zároveň žalovaný odkázal na uvedený prehľad neobsadených plánovaných
mies na č. l. 21-22 a uvádzal, že toto nie je medzi stranami sporné. Súd mal za to, že bolo preukázané, že
žalobcovi boli ponúknuté miesta podľa uvedeného prehľadu, čo žalobca v priebehu konania nenamietal.

Zo zoznamu voľných miest vyplýva, že súčasťou voľných miest bolo aj miesto na oddelení hospodárenia
smajetkomoznačenéakoabsolventsekciesprávymajetku.Právetotomiestožalobcaneskôrvpriebehu
konania namietal, keď uvedené bolo vytvorené na základe prílohy č.1 organizačnej zmeny. Okrem
toho aj z prepisu zvukového záznamu na č.l. 261 na ktorý poukazoval žalobca vyplýva, že predmetom
rozhovoru bolo aj prípadné možné riešenie syna (t. j. žalobcu) na oddelení správy majetku. Z vyššie

uvedené preto podľa názoru súdu neobstojí argumentácia žalobcu, že žalovaný toto miesto úmyselne
zamlčal a žalobcovi v rámci ponukovej povinnosti neponúkol. Žalobca po pohovore uviedol, že sa k
ponuke vyjadrí písomne. Ponuka voľných miest predchádzala výpovedi, pričom vzhľadom na vyššieuvedené súd považoval podmienku platnosti výpovede - ponuku voľných pracovných miest za splnenú
v súlade s § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce.

75. Odvolací súd napokon vytýkal súdu prvej inštancie, že pri skúmaní neplatnosti výpovede z
organizačného dôvodu sa súd prvej inštancie musí dôsledne zaoberať tým, či takéto rozhodnutie nebolo
v danom konkrétnom prípade prijaté len kvôli daniu výpovede tomuto zamestnancovi, pričom by súd
mal dôsledne zisťovať, či prácu tohto prepusteného zamestnanca nevykonáva iný zamestnanec, resp.
či nebola rozdelená medzi ostatných zamestnancov a teda, či naozaj zanikla v danom období potreba

výkonu práce prepusteného zamestnanca.

76. Súd zopakoval dokazovanie listinami, a to pracovnými zmluvami a obehovými listami (č. l. XXX až
XXX), rozdelenie práce z XX.XX.XXXX č. l. XX a doplnil dokazovanie vyžiadaním si všetkých príloh
organizačnejzmenyč.XX/XXXXzodňaXX.XX.XXXXalistinouSmernicaprevlastníkaprocesovOdboru
právny (O1) č. l. 236. Súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalovaný s I.. T. a I..

T., pracovné zmluvy, s dňom nástupu do práce XX.XX.XXXX, na pracovné pozície: právnik - špecialista.
Oba pracovné pomery boli uzatvorené na dobu určitú, do 31.03.2015. Z prílohy č. 2 organizačnej zmeny
riaditeľa odboru riadenia ľudských zdrojov vyplýva, že na právnom odbore došlo s účinnosťou od
01.11.2014 k zrušeniu dvoch pracovných miest a to právnik senior I. a právnik špecialista.

77. Podľa rozdelenia práce - email zo dňa XX.XX.XXXX je pracovnou náplňou práce žalobcu
nasledovná: Zmluvy pre logistiku, Opravy a údržby, vrátane inovácií, modernizácií, Stavebné údržby a
opravy, investície, Majetkovo právne vysporiadanie Lucna. Náplň práce C. (T.): všetky nájmy a zmluvy
z S 33 (okrem, ak ich robí A.), pracovno-právne, škodová komisia. Žalobca poukázal konkrétne na
Obehový list Sekcie obchodu, údržby a opráv ŽKV zo dňa XX.XX.XXXX - DAKO CZ z a Odbor právny

pridelený novoprijatej pracovníčke I.. T. č. l. XXX-XXX a Obehový list Sekcie údržby a opráv ŽKV zo dňa
15.10.2014 - Čistenie HDV. Za Odbor právny - novoprijatá pracovníčka I.. T. na č. l. XXX-XXX. Uvedené
obehové listy boli týmto pracovníčka predložené predtým, ako žalobca dostal výpoveď. Vzhľadom na
rozdelenie práce zo dňa 10.07.2014, na ktoré žalobca poukázal (žalovaný rozdelenie práce nenamietal),
tieto zmluvy mali byť v náplni práce žalobcu. Z uvedeného podľa názoru súdu bolo preukázané, že

novoprijaté pracovníčky vykonávali aj prácu, ktorú vykonával aj žalobca. Táto skutočnosť ale samotná
ešte nepreukazuje účelovosť organizačnej zmeny len preto, aby bola daná výpoveď žalobcovi, keď je
zrejmé, že prijatím nových zamestnancov, a teda zvýšením pôvodného počtu zamestnancov sa práca,
ktorú dovtedy vykonával menší počet zamestnancov rozdelí aj novým zamestnancom, čím sa zníži
pôvodné zaťaženie dovtedajších zamestnancov. Naopak skutočnosť, že prácu žalobcu vykonávali aj

novo prijaté zamestnankyne môže nasvedčovať tomu, že žalovaný bol schopný zabezpečiť túto prácu
aj inými zamestnancami, prípadne v nižšom počte zamestnancov.

78. Súd ďalej preskúmavajúc účel organizačnej zmeny s ohľadom na závery odvolacieho súdu uvedené
vyššie poukazuje na to, že predstavenstvo žalovaného vydalo dňa 21.10.2014 Uznesenie č. XXX, k

materiálu „Organizačné zmeny v D. X. Q. (vrátane dodatku č. 1, z XX.XX.XXXX)“, číslo materiálu XX/
XX/XXXX, predloženého Mgr. W. D. - riaditeľom Odboru riadenia ľudských zdrojov. Účinnosť novej
organizačnej štruktúry bola dojednaná na XX.XX.XXXX na úseku ekonomiky a od X.XX.XXXX na úseku
GR, úseku obchodu a služieb, úseku prevádzky a úseku služieb ŽKV. Týmto rozhodnutím došlo k
organizačnej zmene v štruktúre zamestnancov žalovaného, ktoré sa netýkalo len pozícii žalobcu, ale

aj iných pozícii. Zároveň je potrebné konštatovať, ako uviedol aj žalovaný, že z rozhodnutia nevyplýval
dôvod, pre ktorý došlo k zrušeniu dvoch miest na odbore právnom. Všeobecne súd uvádza, že
rozhodnutie o organizačnej zmene nie je právnym úkonom, pre platnosť ktorého by boli vyžadované
formálne či obsahové náležitosti; nemožno ho preto preskúmať súdom z hľadiska jeho platnosti; súd
sa môže zaoberať otázkou, či také rozhodnutie bolo prijaté a či ho prijal zamestnávateľ. Z rozhodnutia

nevyplýval dôvod, pre ktorý došlo k zrušeniu dvoch miest na odbore právnom. Zároveň súd poukazuje
na to, že sa jednalo o miesta právnik špecialista a právnik senior.

79. Zo Smernice pre realizáciu zmien do Systemizácie plánovaných miest (SPM) vyplýva, že plánované
miesto (PM) je pracovné miesto začlenené do Systemizácie plánovaných miest, ktorému je pridelený

súbor pracovných činností rovnakej alebo príbuznej povahy (profesia), mzdové zaradenie, nákladové
stredisko, miesto výkonu práce. ID SAP PM je číslom ktorí je základným identifikátorom každého
plánovaného miesta. Plánované miesto je definovaní charakteristikami Zborníka typových plánovaných
miest, t. j. skratkou a názvom plánovaného miesta, skratkou a názvom profesie. Organizačnou zmenouje zriadenie nového PM, zmenou existujúceho PM, zrušenie existujúceho PM. Z uvedeného vyplýva,
že na zrušenie PM je potrebná organizačná zmena, pričom uvedená smernica ďalej upravuje postup
prijatia takej organizačnej zmeny (t. j. či podlieha alebo nepodlieha schváleniu predstavenstvom).

80. Z predložených listinných dôkazov, vrátane listín predložených žalobcom po zrušení a vrátení veci
odvolacím súdom a najmä z rozpisu plánovaných miest odboru právneho XX.XX.XXXX vyplýva, že
pokiaľ ide o miesta na rovnakej pozícii (pozícia právnik XX-XXX), resp. do rámca takej práce spadajúcej
pozície, išlo na odbore právnom o miesta riaditeľ odboru právneho, právnik špecialista a právnik senior

I. Na právnom odbore žalovaného bol v tíme právneho poradenstva na pozícii vykonávajúcej funkciu
riaditeľ odboru právneho, právnik špecialista, právnik senior I. systemizovaný stav 5 pracovníkov + X
riaditeľ k XX.XX.XXXX. Išlo o V. Y.- riaditeľ, I. A. - právnik senior I, C. T. - právnik špecialista, C. J. -
právnik špecialista, G. J. - právnik špecialista, C. G. - právnik špecialista. Nebolo preukázané, že by
následne bola prijatá organizačná zmena počtu miest v zmysle vyššie uvedenej smernice. Súd preto
vychádzal z takéhoto východiskového počtu miest, t. j. 5+1 zamestnancov vykonávajúcich danú pozíciu

právnik senior, právnik špecialista, či riaditeľ odboru právneho. Z tohto teda vyplývala potreba práce na
uvedených pozíciách zamestnancami. Súd preto ďalej skúmal, či boli tieto pozície obsadené aj následne
osobami, ktoré by takúto prácu vykonávali.

81. Súd zistil, že k 0X.02.2014 išlo o stav Y. + A. I., T. C., J. G., G. C., t. j. X(riaditeľ) + 4 pracovníci.

K 01.0X.X014 išlo o stav Y. + A. I., T. C., E. E., J. G., t. j. 1 (riaditeľ) + 4 pracovníci. K 01.04.2014 išlo
o stav Y. + A. I., T. C., E. E., t. j. 1(riaditeľ) + 3 pracovníci. K XX.XX.XXXX išlo o stav Y. + A. I., T. C.,
t. j. 1 (riaditeľ) + 2 pracovníci.

82. K 31.01.2014 bol dohodu skončený pracovný pomer s W.. C.. C. J., k XX.XX.XXXX s I.. G. J. a k

30.04.2014 bol ukončený pracovný pomer s E. E.. K 01.05.2014 bol stav o troch pracovníkov nižší, t.
j. 2+1. Následne bol uzatvorený pracovný pomer so žalobcom k 15.05.2014, čím došlo k zmene stavu
na právnom oddelení na 3+1. Dňa 01.10.2014 boli prijaté na odbor právny ZSSK CARGO I.. C. T. a I..
P. T.. Doplnený stav zamestnancami I.. C. T. a JUDr. P. T. bol preto taký, že opäť bolo na oddelení v
uvedenej pozícii pracovníkov 5+1.

83. Z uvedeného súd konštatuje, že do prijatia organizačnej zmeny 21.10.2014 zostal systemizovaný
stav 5+1 uvedených pracovníkov oddelenia právneho u žalovaného v Bratislave na vyššie uvedených
pozíciách. Potom, čo bol skončený pracovný pomer s troma zamestnancami, bol podstav k 01.05.2014,
ktorú skutočnosť žalovaný vyriešil práve prijatím nových zamestnancov na dané oddelenie, vrátane

žalobcu samotného tak, že pred organizačnou zmenou existoval opäť stav pracovníkov oddelenia
5+1. Prijatím nových zamestnankýň po žalobcovi preto nedošlo k tomu, že by nastal nadstav miest
na právnom odbore. Zároveň žalovaný tvrdil (čo vyplývalo aj z listinných dôkazov -životopis nových
pracovníčok), že obsadzovanie uvoľnených miest prebiehalo postupne, keď novoprijatý zamestnanci
museli ukončiť dovtedajšie zamestnania. V prípade I.. C. T. išlo o pozíciu právnika, ktorú zastávala

u zamestnávateľa - D. pozemkový fond (životopis zo dňa 11.06.2014 na č. l. 248). V prípade I.. P.
T. išlo o zamestnávateľa R. SR (životopis zo dňa XX.XX.XXXX). Práve postupný nástup uvedených
zamestnankýň, ktoré predkladali žalovanému životopis (hlásiac sa na uvedené pozície) nie dlho potom,
čo bol prijatý samotný žalobca, podľa názoru súdu vylučovalo skutočnosť, že uvedené zamestnankyne
boli prijaté za tým účelom, aby nahradili žalobcu samotného, ale išlo reálnu a dlhodobú potrebu

obsadenia týchto miest na počet systemizovaný. Prijatím uvedených zamestnankýň preto podľa názoru
súdu došlo len k doplneniu existujúceho systematizovaného stavu zamestnancov v počte 5+1, ako je
uvedené aj vyššie. S ohľadom na túto skutočnosť nemožno ani dávať vyššie uvedenú organizačnú
zmenu do súvisu s prijatím nových zamestnankýň po žalobcovi a zároveň z toho vyvodzovať skutočnosť,
že žalovaný prijatím organizačnej zmeny sledoval skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Prijatím

organizačnej zmeny bol znížený stav zamestnancov, pričom v dôsledku toho sa práve žalobca stal
nadbytočný. Samotný výber zamestnanca, s ktorým bude skončený pracovný pomer bol na žalovanom
ako zamestnávateľovi. Súd ale konštatuje, že účelom prijatej organizačnej zmeny bolo skutočne len
zníženie stavu zamestnancov s cieľom zvýšenia efektivity práce a zníženia nákladov žalovaného, ako
deklarovala aj výpoveď samotná. Vzhľadom na uvedené preto súd dospel k záveru, že je daná príčinná

súvislosť medzi nadbytočnosťou žalobcu a organizačnou zmenou na strane zamestnávateľa.

84. Okrem toho súd poukazuje na to, že i keď nie je viazaný rozhodnutím súdov v inej veci, v skutkovom
podobnej veci je potrebné prihliadať i na závery iných súdov (porovnaj rozhodnutie NSSR R XX/XXXX- XCdo/XX/XXXX z XX.XX.XXXX). T. j. v predmetnej veci išlo o rozhodnutia súdov týkajúce sa otca
žalobcu s ktorým bol pracovný pomer skončený na základe tej istej organizačnej zmeny, keď posúdiac
dôvody organizačnej zmeny, k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie v tejto veci žalobcu, dospel

aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. XCoPr/XX/XXXX-XXX zo dňa XX. januára XXXX týkajúcom
sa pracovného pomeru otca žalobcu, keď týmto rozhodnutím krajský súd potvrdil zamietajúci rozsudok
súdu prvej inštancie č. k. XXCpr/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.

85.Nazáversúduvádza,ženiejepotrebné,abysúddalodpoveďnavšetkyotázkypredloženéstranami.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie, pričom v tomto smere podľa § 204 CSP nie je potrebné, aby
súd oboznámil a čítal obsah každej listiny, ktorú strany v konaní predložili, keď listina samotná alebo jej
obsah nebol stranou namietaný a jej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený. D. zároveň na
pojednávaní dňa 14.05.2025 zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania, ktorý predniesol tak, že
žiada,abysisúdvyžiadalplatnúorganizačnúštruktúru žalovanéhokudňurozhodnutiasúduažiadasúd,
aby materiály, ktoré predložil žalovaný odborom uvádzané vo vyjadrení p. E. vyžiadal od žalovaného.

Súd mal za to, že tento návrh nebol dostatočne určitý, pričom skutočnosti, ktoré sa mali zistiť a ku ktorým
tento návrh smeroval, mal už súd za preukázané na základe iných predložených dôkazov. Súd zamietol
aj návrh žalobcu na výsluch splnomocneného právneho zástupcu žalovaného C.. O. K.. Uvedený sa
zúčastňoval konania ako právny zástupca žalovaného, a preto ho nebolo možné vypočúvať v konaní
ako svedka. Okrem toho súd ako nedôvodné posúdil aj dôvody pre vykonanie takéhoto dokazovania

uvádzanéžalobcomasúdunebolozrejmé,ktorékonkrétneskutočnostisúvisiacesprejednávanouvecou
by mali byť z takého dokazovania zistené.

86. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

87. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

88. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

89. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP, vrátane trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP, ktoré tvorí s konaním pred súdom
prvej inštancie jeden celok. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V predmetnej veci bol celkom úspešný žalovaný, pričom v tomto smere nebolo dôvodné, aby súd s

ohľadom na tento záver prihliadal na čiastočný úspech žalobcu v odvolacom konaní. Nakoľko celkovo
mal žalovaný v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

90. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).