Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Judgement

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100037
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100037.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.DenisyRybárovejSlivovej

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej
veci žalobcu: JaPeG, s.r.o., so sídlom Mládežnícka 4471, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 48 217 727,
právne zastúpený: JUDr. Ján Súkeník, advokát, so sídlom Stred 60/55, 017 01 Považská Bystrica, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102852722/2023 zo dňa 10.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutím č.
100982747/2019 zo dňa 26.04.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Daňový poriadok“) vyrubil daňovému subjektu - JaPeG, s.r.o., so sídlom Mládežnícka 4471, 017 01
Považská Bystrica, IČO: 48 217 727 (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) rozdiel dane v sume

3.000 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017, o výsledku daňovej kontroly
vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 101715953/2018 zo dňa 04.09.2018 (ďalej len „protokol“).

Správca dane neuznal nárok žalobcu na odpočet DPH z faktúry č. 2017020 zo dňa 07.06.2017, základ
dane: 15.000,00 Eur, 20% DPH 3.000,00 Eur, spolu 18.000,00 Eur, predmet fakturácie: prenájom
reklamnej plochy podľa zmluvy zo dňa 10.03.2017, vystavenej dodávateľom EDOP, s.r.o., Farská 212/3,
010 01 Žilina, IČO 31594981, DIČ XXXXXXXXXX (ďalej len „EDOP, s.r.o.), ktorý bola dňa 15.03.2018
vymazaný a právnym nástupcom sa stala spoločnosť MELINA TRADE, s.r.o., Malinovského 1226/8,
Nové Mesto nad Váhom, IČO: 47372729, DIČ: XXXXXXXXXX– ex offo výmaz 14.07.2022, z dôvodu, že
plnenie, ktoré žalobca prijal, bolo spojené s podvodným konaním na predchádzajúcom stupni obchodu,

o čom žalobca mohol mať vedomosť.
Predmetom zmluvy o reklame bol prenájom reklamnej plochy a zabezpečenie zverejnenia obchodnej
značky žalobcu na závodnom automobile Mitsubishi Lancer EVO IX teamu ,,IMAXX-ADV rally team“ napodujatiach Majstrovstiev Slovenskej republiky v rally a Majstrovstiev Českej republiky v rally v sezóne
2017 v celkovej hodnote 150.000,00 Eur za celý dohodnutý rozsah plnenia.
Správca dane analyzoval súvisiace zmluvy predložené dodávateľom EDOP, s.r.o., ktoré uzatvoril

s ďalším odberateľom reklamných služieb IMAXX, s.r.o. a s kontrolovaným daňovým subjektom,
pričom zistil, že dodávateľ EDOP, s.r.o. vystupujúci ako prenajímateľ uzatvoril dňa 05.01.2017
s nájomcom IMAXX, s.r.o. ,,Zmluvu o nájme reklamnej plochy“, ktorou mu prenajal celkovú plochu na
závodnom automobile určenú na reklamu na obdobie od 05.01.2017 do 31.12.2017, a to v celkovej
hodnote 2.172.000,00 Eur a zároveň tú istú reklamnú plochu na závodnom automobile prenajala aj

kontrolovanému daňovému subjektu v zmysle „Zmluvy o reklamne zo dňa 10.03.2017“ na rally preteky
od 10.03.2017-31.12.2017 (konkrétne 9 pretekov) v celkovej dohodnutej cene 150.000 Eur, mesačne
15.000 Eur. Správca dane taktiež zistil, že dodávateľ EDOP, s.r.o. prenajal reklamnú plochu odberateľovi
IMAXX, s.r.o. od 05.01.2017 a tiež kontrolovanému daňovému subjektu od 10.032.2017, avšak
dodávateľ EDOP, s.r.o. mohol predmetom prenájmu (reklamnou plochou na závodnom automobile)
disponovať až od 01.04.2017 v zmysle Zmluvy o nájme reklamy zo dňa 01.04.2017 uzatvorenej do

subdodávateľom Mobility SK s.r.o.
Správca dane vyzval daňový subjekt v zmysle Výzvy č. 102242730/2017 zo dňa 24.10.2017 na
predloženie všetkých dôkazov preukazujúcich skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a
skutočnosti uvádzané v daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017. Daňový subjekt sa
vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nezmienil o spolupráci s deklarovanom dodávateľom EDOP,

s.r.o., ktorý mu mal reklamné služby poskytnúť v zmysle faktúry, z ktorej si uplatnil právo na odpočítanie
dane. Uviedol, že spolupráca s tímom, ktorý má na svojom vozidle umiestnenú reklamu odvolávajúceho
sa, je dlhodobo spoľahlivá. Športový tím IMAXX – ADV rally team je spriaznený s vlastníkom reklamnej
plochy ADV consulting, s.r.o., ktorý bol skutočným dodávateľom komplexných reklamných služieb.
V rámci miestneho zisťovania dňa 14.12.2017 bolo zistené, že označenie spoločnosti EDOP, s.r.o. sa

nachádzalo iba na poštovej schránke, spolu s ďalšími 30 obchodnými spoločnosťami, daňový subjekt
nebol zastihnutý.
Správca dane vykonal dokazovanie výsluchom svedka A. B. (bývalý konateľ EDOP, s.r.o.), ktorý pri
ústnom pojednávaní dňa 23.01.2018 uviedol, že deklarovaný dodávateľ EDOP, s.r.o. ponúka reklamu
na závodných automobiloch a taktiež na teamovom oblečení a kombinézach jazdcov, na baneroch

a v servisnej zóne, pričom osobne oslovuje potencionálnych reklamných partnerov na spoluprácu
tým, že ich pozve na konkrétne podujatie, aby videli, čo ponúkajú a kde bude ich reklama. Svedok
uviedol, že s predstaviteľmi žalobcu sa zoznámil na firemnej akcii, kde fungoval ako DJ. Svedok sa
vyjadril, že v preverovanom prípade si prenajal reklamnú plochu na pretekárskom vozidle od spoločnosti
Greentech Mobility SK s.r.o., pričom časť tejto plochy prenajal odberateľom JaPeG, s.r.o., Power Grid,

s.r.o. (spriaznená so žalobcom), C. D. – Záhradkárske potreby a časť tiež spoločnosti IMAXX, s.r.o.
Svedok uviedol, že si sám zabezpečil reklamné polepy na pretekárskom vozidle, avšak neobjasnil akým
spôsobom a nevedel konkretizovať ani prípadných subdodávateľov.
Dňa 16.04.2018 bol vypočutý svedok A. A. (bývalý konateľ Greentech Mobility s.r.o. a Greentech
Mobility SK s.r.o.), z ktorého svedeckej výpovede správcovi dane vyplynulo, že zistený subdodávateľ

GreentechMobilitySKs.r.o.reálnenevykonávalžiadnuekonomickúčinnosť,jehoúlohoubolotransakcie
len formálne vykázať v daňových priznaniach, kontrolných výkazoch a na faktúrach s cieľom navodiť
dojem reálneho vykonávania ekonomickej činnosti a zachovania neutrality DPH, avšak v skutočnosti
zistený subdodávateľ Greentech Mobility SK s.r.o. mal úlohu, navýšiť cenu reklamných služieb a vykryť
DPH na výstupe z navýšenej ceny reklamných služieb prostredníctvom nekontaktného dodávateľa

TCC Media slovakia s.r.o. Zistený subdodávateľ Greentech Mobility SK s.r.o. nezamestnával žiadnych
zamestnancov, nepodal daňové priznanie k DPPO a účtovné výkazy za r. 2016 a 2017. Bývalý konateľ
subdodávateľa Greentech Mobility SK s.r.o. sa ku konkrétnym otázkam vyjadroval len všeobecne a
nekonkrétne, pričom uviedol, že dostal požiadavku od spoločnosti EDOP, s.r.o., ktorá išla k spoločnosti
ADV consulting, s.r.o., od ktorej si prenajal plochu, nakoľko nebol vlastníkom reklamných práv na

závodnom automobile ani na kombinézach jazdcov. Zistený subdodávateľ Greentech Mobility SK s.r.o.
deklaroval v kontrolnom výkaze k DPH dodávateľa TCC Media slovakia s.r.o., od ktorého si uplatnil
odpočítanie dane na vstupe v sume 99.491,53 Eur, základ dane 497.457,65 Eur, pričom svedok odmietol
konkretizovať obchodnú spoluprácu s deklarovaným dodávateľom TCC Media slovakia s.r.o. Správca
dane uzavrevel, že z uvedeného vyplýva, že zistený subdodávateľ Greentech Mobility SK s.r.o. si

formálne deklarovanú daň na výstupe znižoval prostredníctvom fiktívneho vstupu od nekontaktného
dodávateľa TCC Media slovakia s.r.o., avšak skutočným dodávateľom reklamných služieb a vlastníkom
reklamných práv na reklamné plochy bola spoločnosť ADV consulting, s.r.o., ktorá je spriaznená so
športovým tímom „IMAXX-ADV rally“ , čo vyplýva z vykonaného dokazovania.Zo skutočností zistených svedeckou výpoveďou D. E., konateľa daňového subjektu ADV consulting,
s.r.o., zo dňa 12.06.2018 vyplynulo, že vlastník reklamných plôch ADV consulting, s.r.o., ktorý vlastní
licenciu teamu „IMAXX-ADV rally si prenajal závodné vozidlo MITSUBISHI LANCER EVO IX od

spoločnosti KORNO MOTOSPORT s.r.o. Česká republika a taktiež zabezpečil realizáciu polepov
prostredníctvom dodávateľa A. F. z Českej republiky a tiež nášivky na kombinézy a obrazové DVD
záznamy. Dodávateľom komplexných reklamných služieb bol daňový subjekt ADV consulting, s.r.o.,
ktorý bol vlastníkom reklamných práv a taktiež realizoval všetky ďalšie súvisiace činnosti ako prenájom
vozidla a zabezpečenie polepov vozidla a náševiek na kombinézy.

Správca dane mal za to, že zapojenie ďalšieho subjektu Greentech Mobility SK s.r.o. do obchodného
reťazca, ktorému skutočný dodávateľ komplexných reklamných služieb ADV consulting, s.r.o. prenajal
tieto plochy vrátane polepov, je účelové, nelogické a neobvyklé v bežných a nezávislých obchodných
podmienkach, pričom má len jediný cieľ, navýšiť cenu reklamnej služby. Ďalšie nekontaktné subjekty
TCC Media slovakia, s.r.o. a TM service Slovakia, spol. s r.o., ktoré boli do podvodného obchodného
reťazca zapojené účelovo vykrývali DPH súvisiacu s navýšenou cenou reklamných služieb, avšak s

chýbajúcou DPH, ktorá nebola na začiatku reťazca, daňovým subjektom TM service Slovakia, spol. s
r.o. do štátneho rozpočtu odvedená.
Správca dane vykonal analýzu fakturácie preverovaných reklamných služieb v zdaňovacom období jún
2017, pričom zistil, že vlastník reklamných plôch ADV consulting, s.r.o., ktorý vlastní licenciu športového
teamu a ktorý si prenajal závodné vozidlo a taktiež zabezpečil realizáciu polepov, prenajal reklamné

plochy odberateľovi Greentech Mobility SK s.r.o. základ dane 8500 Eur, DPH 1700 Eur (reálna hodnota
reklamných služieb). Daňový subjekt Greentech Mobility SK s.r.o. prenajal reklamné plochy odberateľovi
EDOP s.r.o. základ dane 249.600,00 eur, DPH 49.920,00 Eur a tiež odberateľovi Pepe´s Media s r.o.
základ dane 236.116,00 eur, DPH 47.223,32 Eur a súčasne deklaroval prijaté plnenie od dodávateľa
TCC Media slovakia, s.r.o. základ dane 496.214,04 Eur, DPH 99.491,53 Eur (umelo navýšená hodnota

základu dane z 8500,00 Eur na cca 496.000,00 Eur). Dodávateľ TCC Media slovakia, s.r.o. deklaroval
prijatie zdaniteľného plnenia od ďalšieho nekontaktného subdodávateľa TM service Slovakia s.r.o.
základ dane 496.214,04 Eur, DPH 99.242,83 Eur. Subdodávateľ TM service Slovakia s.r.o. v kontrolnom
výkaze k DPH nevykázal žiadne zdaniteľné plnenia na vstupe a taktiež bolo zistené, že voči daňovému
subjektu TM service Slovakia s.r.o. neboli vykázané žiadne obchodné transakcie inými subjektami.

Daňový subjekt Pepe´s Media s. r. o. a EDOP s.r.o. distribuovali reklamné služby na ďalší stupeň
obchodu. Dodávateľ EDOP s.r.o. deklaroval dodanie reklamných služieb odberateľovi IMAXX, s.r.o.
základ dane 196.000,00 Eur, DPH 39.200,00 Eur; odvolávajúcemu sa základ dane 15.000,00 Eur, DPH
3000,00 Eur a taktiež odberateľovi Power Grid s.r.o., základ dane 25.000,00 Eur, DPH 5000,00 Eur
(personálne prepojený s odvolávajúcim sa) a ďalšiemu subjektu vo výške základu dane 20.000,00

Eur, DPH 4000,00 Eur. Celkovo vo výške základu dane 256.000,00 Eur, DPH 51.200,00 Eur. Taktiež
daňový subjekt IMAXX, s.r.o. distribuoval reklamné služby na ďalší stupeň obchodu ďalším odberateľom
reklamy. Daňový subjekt IMAXX, s.r.o. využíval reklamnú plochu na vlastnú reklamu a tiež na reklamu
svojich obchodných partnerov, ktorým fakturoval reklamu vo výške základu dane 199.340,00 Eur, DPH
39.868,00 Eur. Z uvedeného vyplýva, že cena reklamných služieb bola mnohonásobne (nereálne)

navýšená zo sumy 8500,00 Eur základ dane, DPH 1700,00 Eur na sumu 496.214,04 Eur základ dane,
DPH 99.491,53 Eur. K navýšeniu ceny dochádzalo medzi reálnym dodávateľom reklamných služieb
ADV consulting, s.r.o. a jeho odberateľom Greentech Mobility SK s.r.o., ktorý si daň z navýšenej ceny
reklamných služieb na výstupe znížil vstupom od účelovo vložených subdodávateľov, pričom daň na
začiatku podvodného obchodného reťazca nebola do štátneho rozpočtu odvedená. Z preverovaných

transakcií bola do štátneho rozpočtu v zdaňovacom období jún 2017 reálne odvedená DPH len vo výške
1700,00 Eur, základ dane 8500,00 Eur, avšak odpočítaná DPH bola vo výške cca 99.000,00 Eur, základ
dane cca 496.000,00 Eur.
Správca dane vo vyrubovacom konaní opakovane predvolal svedka A. B., bývalého konateľa
deklarovaného dodávateľa EDOP, s.r.o., o vypočutí svedka bola spísaná Zápisnica o ústnom

pojednávaní č. 102293164/2018 zo dňa 21.11.2018. Svedok A. B. opakovane potvrdil dodanie
reklamných služieb pre žalobcu a taktiež uviedol okolnosti vystavenia faktúry, odovzdania faktúry
a úhrady faktúry. Avšak deklarovaný dodávateľ EDOP, s.r.o. nedisponoval žiadnym materiálnym a
personálnym zabezpečením, pričom svedok v prvej výpovedi neoznačil konkrétneho dodávateľa, ktorý
mu tieto služby (reklamné polepy vozidiel, banery, VIP priestor, DVD) zabezpečil a taktiež kontrolou

účtovných a daňových dokladov deklarovaného dodávateľa EDOP, s.r.o. neboli zistené doklady
preukazujúce prijatie takýchto služieb, okrem dodávateľskej faktúry za prenájom plochy na závodnom
automobile MITSHUBISHI LANCER EVO IX. od nekontaktného dodávateľa Greentech Mobility SK
s.r.o. Svedok v opakovanej výpovedi uviedol, že polepy na pretekárskom automobile, banery, DVDzáznamy a VIP priestor pre neho subdodávateľským spôsobom zabezpečovala spoločnosť Greentech
Mobility SK s.r.o., avšak z predloženej zmluvy vyplýva, že subdodávateľ Greentech Mobility SK s.r.o.
mal dodať len reklamnú plochu a nie realizáciu reklamných polepov na vozidlách. Správca dane v

nadväznosti na skutočnosti, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania konštatoval, že je paradoxné
vyjadrenie svedka k zániku dodávateľskej spoločnosti EDOP, s.r.o., nakoľko uviedol, že sa tak rozhodol
z dôvodu, že hľadal spôsob ako ukončiť podnikanie, avšak v ďalšej časti výpovede uviedol, že sa
naďalej venuje podnikateľskej činnosti prostredníctvom spoločností LIAM s.r.o. a GAL – FINANCE, s.r.o.,
ktoré zabezpečujú reklamnú činnosť na športových závodných vozidlách a v roku 2018 zabezpečoval

reklamné služby prostredníctvom spoločnosti LIAM s.r.o. a spolupráca prebieha aj v súčasnosti. Taktiež
z opakovanej výpovede bývalej konateľky odvolávajúceho sa p. B. vyplýva, že v roku 2018 ich oslovila
inádodávateľskáspoločnosťLIAMs.r.o.apokračujúvtejistejprezentáciinainomzávodnommotorovom
vozidle. Správca dane uzavrel, že z vykonaného dokazovania vyplýnulo, že k zrušeniu deklarovaného
dodávateľa EDOP, s.r.o. (konateľ Galánek) a zrušeniu subdodávateľa Greentech Mobility SK s.r.o.
(konateľ Jurík) došlo účelovo, pričom k podvodnému konaniu, ktorého cieľom je získať neoprávnený

daňový prospech na úkor štátneho rozpočtu naďalej dochádza prostredníctvom rovnakých osôb, avšak
prostredníctvom iných obchodných spoločností NO1 Production s.r.o. a LIAM s.r.o., ktoré deklarovali
dodanie reklamnej činnosti aj pre žalobcu.
Správca dane vypočul svedkyňu G. H. B., bývalú konateľku žalobcu, ktorú správca dane vyzval, aby
sa vyjadrila k okolnostiam obchodnej spolupráce s deklarovaným dodávateľom EDOP, s.r.o. v zmysle

dodávateľskej faktúry č. 2017020 zo dňa 07.06.2017. Správca dane predvolal svedkyňu v zmysle
Predvolania na výsluch svedka č. 102109180/2018 zo dňa 23.10.2018. O vypočutí svedkyne bola
spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102287963/2018 zo dňa 20.11.2018. Svedkyňa sa vyjadrila,
že sa stretli s konateľom dodávateľskej spoločnosti EDOP, s.r.o. p. B., ich firma aj spolu so spoločnosťou
Power Grid s.r.o. (spriaznená spoločnosť so žalobcom) organizovala futbalové podujatie a taktiež deň

detí, pričom a p. B., konateľ deklarovaného dodávateľa EDOP, s.r.o. tam robil DJ. Pán B. ju a jej manžela
pri rozhovore informoval, že sa zaoberá reklamnou činnosťou a navrhol im, či ich to zaujíma a ponúkol
im spoluprácu, následne dohodli akou formou mu predložia podklady, aby mohol vyrobiť grafické návrhy,
ukázal im kde na aute to bude umiestnené a následne si to odsúhlasili. Svedkyňa potvrdila, že ako
konateľka dojednávala obchodnú spolupráca s deklarovaným dodávateľom EDOP, s.r.o. K otázke aké

podklady a akým spôsobom predkladali dodávateľovi EDOP, s.r.o., svedkyňa uviedla, že logo firmy
predkladali na USB kľúči, pričom stretnutia prebiehali v ich spoločnosti, nikdy nebola v sídle dodávateľa
EDOP, s.r.o. Svedkyňa sa vyjadrila, že s p. B. spolupracovali už skôr od roku 2016, v súčasnosti
spolupracujú so spoločnosťou LIAM s.r.o., kde je konateľom a poskytuje im tie isté reklamné služby.
Svedkyňa potvrdila, že pozná p. D. E., konateľa spoločnosti ADV consulting, s.r.o., stretli sa na pretekoch

a jeho manželka pracuje v spoločnosti Power Grid, s.r.o., takže ich pozná, ale jeho spoločnosť nie.
Svedkyňa uviedla, že pred uzatvorením obchodnej spolupráce preverovali svojho obchodného partnera
EDOP, s.r.o. „koľko sa dá“, na stránke finančnej správy, či nie je v zrušení, v reštrukturalizácii. Svedkyňa
savyjadrila,žespoluprácasdodávateľomreklamnýchslužiebEDOP,s.r.o.malatakýprínos,žesazvýšili
obraty, takže bol zaznamenaný nárast v roku 2017 aj v roku 2018, pričom v roku 2018 to bol nárast o

viac ako dva a pol násobok. Svedkyňa potvrdila, že dodávateľ EDOP, s.r.o. fakturoval reklamné služby,
ktoré zaúčtovali v účtovníctve a ktoré uhradili.
Správca dane ukončil dokazovanie a vydal rozhodnutie, v zmysle ktorého správca dane neakceptoval
preukázanie splnenia formálnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti
na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z dôvodu, že daňový subjekt neprijal všetky rozumné opatrenia,

ktoré od neho možno dôvodne požadovať na zabezpečenie toho, aby jeho prijaté plnenia neboli
súčasťou podvodu. Správca dane dospel k záveru, že nespochybňuje ekonomickú činnosť žalobcu, ani
reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, avšak plnenie, ktoré žalobca prijal bolo spojené s podvodným
konaním na predchádzajúcom stupni a žalobca pri náležitej obozretnosti mohol a mal mať o tom
vedomosť. V danom prípade bola cena reklamných služieb účelovo navyšovaná a dosahovala nereálne

hodnoty, z čoho vyplýva, že je absolútne neobvyklé a nelogické, aby ekonomicky, obozretne a rozumne
hospodáriaci odberateľ takto umelo predraženej reklamnej služby nemal vedomosť, pochybnosť a
podozrenie o možnej existencii neštandardných (podvodných) okolností obchodných transakcií.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 101957970/2019 zo dňa 15.08.2019 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne, ktorý
rozsudkom sp. zn. 11S/172/2019 zo dňa 18.11.2020 zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú. Proti
rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť.3. Najvyšší správny súd SR rozsudkom 10Sžfk/47/2021 zo dňa 31.05.2023 rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne zmenil tak, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 101957970/2019 zo dňa 15.08.2019
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku

krajského súdu, ako aj rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že krajský súd aj žalovaný nesprávne
právne posúdili vec, keď sťažovateľovi odopreli právo na odpočet DPH z dôvodu jeho údajnej účasti
na daňovom podvode. Hoci v konaní bolo preukázané, že v obchodnom reťazci vznikol daňový únik
a že tento únik bol dôsledkom podvodného konania, v tomto štádiu nebolo možné tvrdiť, že by
bol sťažovateľ aktívnym účastníkom daňového podvodu, alebo že by páchateľom pomáhal. Pokiaľ

ide o možnosť, že sťažovateľ „mal vedieť“ o daňovom podvode, túto by orgány verejnej správy
preukázali tým, že sťažovateľ mal a mohol prijať také opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie,
resp. účasť na takom konaní a tieto neprijal. Kasačný súd nemal z obsahu administratívneho spisu
preukázané ani tieto skutočnosti. V rozhodnutiach správcu dane a žalovaného uvedené posúdenie
podporované ich úvahami a objektívnymi skutočnosťami absentuje. Kasačný súd zdôraznil, že pri
daňovom podvode zaťažuje dôkazné bremeno správcu dane, ktorý musí preukázať nielen samotnú

existenciu podvodu, ale aj vedomosť alebo nedostatočnú obozretnosť daňového subjektu. Kasačný
súd poukázal na to, že sťažovateľ bol v priamom obchodnom vzťahu len so spoločnosťou EDOP,
s.r.o., ktorú si preveril z dostupných zdrojov, overil si jej registráciu k DPH, bezdlžnosť, ekonomickú
aktivitu, predmet podnikania aj osobu konateľa, pričom s dodávateľom uzavrel aj zmluvu o reklame. Zo
spisu nevyplývalo, že by mal vedomosť o ďalších subdodávateľoch alebo o tom, že cena reklamných

služieb bola na predchádzajúcich stupňoch účelovo navyšovaná. Samotné tvrdenia žalovaného, ktorý
v napadnutom rozhodnutí uvádzal, že dodávateľ reklamných služieb - obchodná spoločnosť EDOP,
s.r.o. bola pre sťažovateľa neznámym a neovereným dodávateľom, čo dôvodil tým, že konateľ tejto
spoločnosti oslovil sťažovateľa na podujatí, kde pôsobil ako DJ a tvrdenie, že sťažovateľ musel vedieť,
kto je skutočným dodávateľom, bez ďalších objektívnych dôkazov nepostačuje na vyvodenie záveru

o vedomosti sťažovateľa o daňovom podvode. Za rozhodujúce kasačný súd považoval, že správca
dane síce nepoprel samotnú realizáciu zdaniteľných obchodov, avšak nepreukázal subjektívnu stránku
daňového podvodu na strane sťažovateľa. Z tohto dôvodu kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok krajského súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a že rovnakou vadou trpelo
aj rozhodnutie žalovaného. Preto rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom budú musieť orgány verejnej správy doplniť dokazovanie a
riadne, bez dôvodných pochybností, zistiť, či sťažovateľ vedel alebo mal vedieť, že predmetné plnenia
boli súčasťou daňového podvodu.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 102852722/2023 zo dňa 10.11.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)

na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný mal za to, že správca dane v
napadnutom rozhodnutí identifikoval viacero okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu:
skutočným dodávateľom reklamných služieb bol vlastník reklamnej plochy ADV consulting, s.r.o, ktorý
zabezpečoval závodné vozidlo a aj polepy na vozidlo a ktorý bol spriaznený so športovým tímom
„IMAXX – ADV rally team“, na ktorého vozidlá bola reklama umiestnená; subdodávatelia Greentech

Mobility SK s.r.o., TCC Media slovakia, s.r.o. a TM service Slovakia, spol. s r.o. boli do obchodného
reťazcavloženíúčelovo,ichúlohoubolotransakcievykázaťaniekoľkonásobnenavýšiťcenureklamných
služieb; daň nebola na začiatku obchodného reťazca u subdodávateľa TM service Slovakia, spol. s r.o.
odvedená do štátneho rozpočtu; skutočný dodávateľ ADV consulting, s.r.o. odviedol daň z reálnej ceny
poskytovanej reklamnej služby, pričom koneční odberatelia reklamných služieb vrátane odvolávajúceho

si uplatnili odpočet dane z niekoľkonásobne (účelovo a podvodne) navýšenej ceny reklamnej služby;
deklarovaný dodávateľ EDOP, s.r.o. bol dňa 15.03.2018 vymazaný z Obchodného registra a právnym
nástupcom sa stala obchodná spoločnosť MELINA TRADE, s.r.o., ktorej konateľ uviedol, že nemá
vedomosť, že je konateľom nejakej spoločnosti. Spoločnosti EDOP, s.r.o. bola zrušená registrácia pre
daň dňa 15.03.2018 a posledné daňové priznanie k DPH podala za zdaňovacie obdobie 01/2018

a toto bolo nulové. V rokoch 2011, 2012, 2013 a 2014 spoločnosť EDOP, s.r.o. dosahovala nulové
tržby a v roku 2015 tržby v sume 1,6 milióna eur, v roku 2016 1,9 milióna eur a v roku 2017 2,8
milióna eur. Spoločnosť EDOP, s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nemala žiadny majetok
(okrem krátkodobých pohľadávok z obchodného styku). Taktiež spoločnosť EDOP, s.r.o. sa v zmysle
verejne dostupných registrov venovala predaju a montáži lamelových termozávesov a izolácie a nebola

reklamnou agentúrou, nemala žiadnu web stránku ponúkajúcu reklamné služby a prenájom reklamných
plôch; deklarovaný subdodávateľ Greentech Mobility SR s.r.o. so správcom dane nespolupracuje,
bývalý konateľ tejto spoločnosti sa odmietol vyjadriť ku spolupráci s dodávateľom TCC Media slovakia,
s.r.o.; obchodné spoločnosti TCC Media slovakia, s.r.o. a TM service Slovakia, s.r.o. so správcomdane nespolupracujú a ich konateľmi sú bulharskí občania; spoločnosť Greentech Mobility SK s.r.o.
neuskutočňovala žiadne finančné operácie v prospech deklarovaného dodávateľa TCC Media slovakia,
s.r.o. Žalovaný mal za to, že vyššie uvedené dôkazy a indície sú vo svojej spojitosti dostatočné pre

prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia
dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. Existenciu daňového podvodu
je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po uskutočnení zdaniteľného obchodu.
Vo vzťahu k preukázaniu vedomosti žalobcu o účasti na daňovom podvode žalovaný konštatoval
s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2019 sp. zn. 10Sžfk/5/2018, že pri

vyhodnocovaní skutkových zistení nasvedčujúcich záveru o takejto účasti na podvodnom reťazci
je nevyhnutné vyhodnocovať skutkové zistenia vo vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na obvyklú
obchodnú činnosť a možnosti žalobcu pri overovaní dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov.
Žalovaný mal za to, že v súvislosti so skúmaním subjektívnej stránky tzv. vedomostného testu, správca
dane identifikoval objektívne okolnosti, ktoré vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím
na obvyklú obchodnú činnosť a možnosti odvolávajúceho sa pri overovaní deklarovaného dodávateľa

EDOP, s.r.o. Pokiaľ daňový subjekt namietal, že si overil priameho dodávateľa EDOP, s.r.o. z možných
dostupných zdrojov, žalovaný poukázal na skutočnosť, že si preveril len všeobecné informácie, avšak
nepreveril si ďalšie dôležité skutočnosti. Nezaujímal o to, či deklarovaný dodávateľ je vlastníkom
súťažného vozidla, vlastníkom reklamných plôch, licencie, prípadne nezisťoval, kto je skutočným
vlastníkom reklamných práv, a to najmä s poukázaním na skutočnosť, že vlastníkom reklamných práv

a licencie bola spoločnosť ADV consulting, s.r.o. (skutočný poskytovateľ komplexných reklamných
služieb), ktorá zabezpečovala závodné vozidlo a aj „polepy“ na vozidlo a ktorá je spriaznená so
športovým tímom „IMAXX – ADV rally team“, na ktorého vozidlách bola reklama žalobcu umiestnená.
Konateľ spoločnosti ADV consulting, s.r.o. D. E. uviedol, že na podujatiach sa osobne zúčastňuje, pričom
je manažérom pretekov. Taktiež konateľka žalobcu uviedla, že pozná p. D. E., konateľa spoločnosti

ADV consulting, s.r.o., stretli sa na pretekoch, pričom jeho manželka pracuje v spoločnosti Power Grid,
s.r.o. (personálne prepojená so žalobcom), takže ich pozná. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol
mať vedomosť o tom, že vlastníkom reklamných práv a reklamnej plochy je spoločnosť ADV consulting,
s.r.o., pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že prejavil primeranú mieru opatrnosti a obozretnosti
v obchodnom styku, a to najmä z dôvodu, že predmetné reklamné služby mu podľa jeho vyjadrení

ponúkolp.B.sospoločnostiEDOP,s.r.o.,sktorýmsazoznámilnalokálnomkultúrnompodujatí,kdep.B.
pôsobil ako DJ., pričom konateľ deklarovaného dodávateľa EDOP, s.r.o. A. B. nemal žiadne informácie
o tom, kto je vlastníkom reklamných práv na reklamné plochy, ktoré prenajímal žalobcovi a nemal
vedomosť ani o tom, kto reklamné polepy a súvisiace služby realizoval. Správca dane vyzval žalobcu
na odstránenie vzniknutých pochybností, avšak žalobca sa vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom

nezmienil o spolupráci s deklarovaným dodávateľom EDOP, s.r.o., ktorý mu mal reklamné služby
poskytnúťvzmyslefaktúry,zktorejsiuplatnilprávonaodpočítaniedane,pričomuviedol,žespoluprácas
teamomIMAXX–ADVrallyteam,ktorýmánasvojomvozidleumiestnenúreklamuodvolávajúcehosa,je
dlhodobo spoľahlivá. Z dokazovania tiež vyplynulo, že športový tím IMAXX – ADV rally team je prepojený
s vlastníkom reklamných práv ADV consulting, s.r.o. prostredníctvom D. E. konateľa spoločnosti ADV

consulting, s.r.o., ktorý je manažérom pretekov a ktorého manželka pracuje v spoločnosti Power Grid,
s.r.o. (spriaznenej so žalobcom), ktorá taktiež realizovala rovnakú reklamu prostredníctvom dodávateľa
EDOP, s.r.o. Konateľka žalobcu uviedla, že s deklarovaným dodávateľom EDOP, s.r.o. spolupracuje
od roku 2016. Žalobca mal k dispozícii informácie z verejne dostupných zdrojov, z ktorých vyplýva, že
deklarovaný dodávateľ EDOP, s.r.o. dosahoval v rokoch 2011, 2012, 2013, 2014 tržby v sume 0,00 eura

a následne v roku 2015 dosiahol skokové tržby v sume 1,6 mil. eur, v roku 2016 tržby v sume 1,9 mil.
eur a v roku 2017 tržby v sume 2,8 mil. eur, pričom nezamestnával žiadnych zamestnancov, v účtovných
výkazoch za roky 2015, 2016 a 2017 nevykázal žiadne mzdové náklady ani dlhodobý majetok. V zmysle
účtovného výkazu Súvaha za rok 2017 deklarovaný dodávateľ EDOP, s.r.o. vykázal len obežný majetok
v sume 704.406,00 Eur, ktorý tvorili krátkodobé pohľadávky z obchodného styku v sume 675.792,00

Eur a účty v bankách v sume 28.614,00 Eur. V účtovnom výkaze Súvaha za obdobie roka 2016
deklarovaný dodávateľ EDOP, s.r.o. vykázal len obežný majetok v sume 474.694,00 Eur, ktorý tvorili
krátkodobé pohľadávky z obchodného styku a účty v bankách a rovnako v Súvahe za účtovné obdobie
roka 2015 deklarovaný dodávateľ vykázal len obežný majetok, ktorý tvorili krátkodobé pohľadávky z
obchodného styku. Z verejne prístupných zdrojov taktiež vyplýva, že deklarovaný dodávateľ EDOP, s.r.o.

sa zameriava na predaj a montáž lamelových termo-závesov a termoizolácie. Deklarovaný dodávateľ
EDOP, s.r.o. nebol reklamnou agentúrou a nemal žiadnu web stránku ponúkajúcu reklamné služby a
prenájom reklamných plôch. Uvedené informácie boli z verejne dostupných zdrojov známe už v čase
realizácie obchodov, pričom obozretný podnikateľ v bežnom obchodnom styku si overuje a racionálnevyhodnocuje všetky dostupné informácie o obchodných partneroch s ktorými vstupuje do obchodného
vzťahu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k zrušeniu deklarovaného dodávateľa EDOP, s.r.o.
(konateľ Galánek) a zrušeniu subdodávateľa Greentech Mobility SK s.r.o. (konateľ Jurík) došlo účelovo,

pričom k podvodnému konaniu, ktorého cieľom bolo získať neoprávnený daňový prospech, naďalej
dochádzalo prostredníctvom rovnakých osôb, avšak prostredníctvom iných obchodných spoločností
NO1Productions.r.o.aLIAMs.r.o.,ktorédeklarovalireklamnúčinnosťajprežalobcu.Konateľkažalobcu
p. B. uviedla, že v roku 2018 ich oslovila iná dodávateľská spoločnosť LIAM s.r.o., konateľ A. B. a
pokračujú v tej istej prezentácii na inom závodnom motorovom vozidle. Uvedená skutočnosť taktiež

svedčí o neobozretnosti žalobcu v obchodnom styku, ktorý sa nezaujímal o neobvyklú skutočnosť,
prečo A. B. poskytuje rovnaké služby, avšak prostredníctvom úplne inej obchodnej spoločnosti, pričom
spoločnosť EDOP, s.r.o. bola z Obchodného registra dobrovoľne vymazaná v dôsledku zlúčenia so
spoločnosťou MELINA TRADE, s.r.o. Cena reklamných služieb bola podvodným spôsobom účelovo
navýšená, pričom žalobca nepreukázal, že si preveroval cenu reklamných služieb u iných dodávateľov
- reklamných agentúr, a to najmä s poukázaním na skutočnosť, že reklamné služby, ktorých cena

bola účelovo navýšená, spočívali len v prezentovaní loga odvolávajúceho sa, avšak bez špecifikácie
konkrétnej ekonomickej činnosti žalobcu.
Žalovaný poukázal na to, že správca dane informoval žalobcu o všetkých zistených skutočnostiach a
záveroch, z ktorých vyplýva, že sa stal súčasťou podvodného obchodného reťazca prostredníctvom
dodávateľa EDOP, s.r.o. aby v dostatočnom časovom predstihu vedel, na akom skutkovom základe

má znášať dôkazné bremeno. Žalobca bol aj v týchto prípadoch oprávnený navrhovať správcovi dane
ďalšiedôkaznéprostriedkynapreukázanie,žesanezúčastnilzistenéhopodvodnéhokonaniaspojeného
s daňovým únikom, prípadne, že o tom nevedel, avšak žalobca v tomto smere dôkazné bremeno
neuniesol, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal, že v obchodnom styku konal obozretne, opatrne
a v dobrej viere. Žalobca opakovane argumentoval len tým, že preukázal reálnu existenciu reklamných

služieb a splnil hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane, ktoré však správca
dane nespochybnil. Správca dane preukázal existenciu podvodného konania na základe skutkových
zistení, ktoré posúdil v súvislosti s otázkou možnej vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto konaní
v časových súvislostiach uskutočňovania sporných zdaniteľných obchodov, nie z pohľadu množiny
informácií, ktoré sa stali dostupnými až dodatočne. Žalovaný uzavrel, že rozhodnutie správcu dane a

konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení
a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správca dane uniesol dôkazné bremeno, keď na základe
vykonaného dokazovania objektívne skúmal, identifikoval a preukázal existenciu daňového úniku,
ktorý bol dôsledkom účelového a podvodného konania a v rámci skúmania subjektívnej stránky, tzv.
vedomostnéhotestuzistilavyhodnotilvšetkyobjektívneokolnosti,oktorýchodvolávajúcisamoholamal

vedieť už v čase realizácie preverovaných transakcií, ak by dodržal primeranú opatrnosť a obozretnosť
v obchodnom styku. Správca dane vyhodnocoval skutkové zistenia nasvedčujúce záveru o účasti na
podvodnom reťazci vo vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na obvyklú obchodnú činnosť a možnosti
odvolávajúceho sa pri overovaní si dôveryhodnosti obchodného partnera EDOP, s.r.o. Nie je v rozpore s
pávom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať,

aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode

Konanie pred správnym súdom

5. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 15.01.2024 sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane s poukazom na § 191 ods. 1 písm.
c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom

verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutých rozhodnutí alebo opatrení, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo
v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí alebo opatrení vo veci samej.
Žalobca namietal, že v rozhodnutí správcu dane, ktoré žalovaný potvrdil, správca dane nespochybnil

ekonomickú činnosť žalobcu, nespochybnil reálne uskutočnenie rally pretekov, ako ani zviditeľnenie
obchodného mena/loga žalobcu na ploche závodného automobilu a ďalších materiáloch, napriek tomu
však neakceptoval žalobcom preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1
a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty(ďalej aj len „zákon o DPH“). Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že možnosť odopretia nároku na
odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok na odpočítanie dane
alebo daňového podvodu či zneužitia práva sú zásadne odlišné prípady, pri ktorých je rozličný obsah a

rozsah dôkazného bremena daňového subjektu (žalobcu) a správcu dane. Uvedené dôvody nepriznania
nároku na odpočítanie dane správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach zmätočne prelínajú, čo
spôsobuje nejednoznačnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutí daňových orgánov a čo je podľa žalobcu v
rozpore s ustálenou judikatúrou.
Žalobca vytýkal správcovi dane a žalovanému, že svoju argumentáciu založili na „teoretických

pochybeniach“ (žalobca mal/mohol vedieť, mal mať pochybnosti, mohol niečo vykonať,...). K otázke
vedomosti daňového subjektu o podvodnom konaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 11S/141/2017 zo dňa 13.11.2018. Uviedol, že v čase podpisu zmluvy o reklame so spoločnosťou
EDOP, s.r.o. zo dňa 10.03.2017 nemal a nemohol mať vedomosť o akomkoľvek jej údajnom podvodnom
konaní. Pokiaľ žalovaný žalobcovi vytýkal nedostatočnú obozretnosť, žalobca v priebehu daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania poukazoval na skutočnosti, ktorými uniesol vlastné dôkazné bremeno

a preukázal, že konal v súlade s požiadavkou dodržania povinnej miery opatrnosti a obozretnosti a prijal
všetky opatrenia, ktoré bolo od neho možné spravodlivo požadovať. V tejto súvislosti poukázal na nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022-37 z 12. októbra 2022.
Žalobca tiež namietal, že jeho dodávateľ EDOP, s.r.o. bol dôveryhodný a riadne si ho preveril ohľadom
všetkých skutočností, ktoré sa dajú zistiť z verejných zdrojov (stránky Finančnej správy, Obchodného

registra, Finstat.sk). Dodávateľ nebol v čase dojednania obchodov v zozname platiteľov DPH, u
ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie (nešlo o rizikový subjekt), nebol evidovaný v zozname
dlžníkov voči štátnym inštitúciám, podľa všeobecne dostupných údajov bol aktívnou spoločnosťou
(v roku 2015 a 2016 mal tržby presahujúce 1,5 mil. Eur), nebolo voči nemu vedené konkurzné
konanie ani reštrukturalizácia, nešlo o spoločnosť s častými zmenami konateľov a spoločníkov. V

priebehu spolupráce dodávateľ doručoval žalobcovi DVD záznamy, fotografie, pohľadnice a propagačné
materiály. Okrem toho sa vtedajšia štatutárna zástupkyňa žalobcu osobne v roku 2017 zúčastnila
viacerých pretekov, kde sa mohla presvedčiť o poskytnutej reklamnej službe, a na ktorých okrem
propagácie podnikateľskej činnosti žalobcu aj osobne vysvetľovala a prezentovala výrobky a služby
žalobcu a rozdávala reklamné predmety a prezentačné materiály produktov.

Nemohol mať preto vedomosť o akýchkoľvek obchodných vzťahoch na strane dodávateľov spoločnosti
EDOP, s.r.o. alebo ich budúcej nekontaktnosti, preto za tieto vzťahy nemôže niesť akúkoľvek
zodpovednosť. Žalobca spolupracoval a komunikoval len so spoločnosťou EDOP, s.r.o. a to výlučne
s konateľom A. B. a taktiež všetky predmety zmluvného plnenia preberal výlučne od A. B.. Poukázal
na výpoveď A. B. zo dňa 23.01.2018, ktorý sa vyjadril, že spoločnosť EDOP, s.r.o. sa prevažne

zaoberala reklamnou činnosťou a organizovaním kultúrnych a športových podujatí. Žalobca nevedel a
ani nemal ako vedieť, že spoločnosť EDOP s.r.o. bola akýmkoľvek spôsobom zapojená do potenciálne
protiprávneho konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ Optigen Ltd
(C-354/03), Fulcrum Elektronics Ltd (C-355/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03).
Žalobca teda s ohľadom na ustálenú judikatúru tak súdov Slovenskej republiky, ako aj Súdneho dvora

Európskej únie, vykonal všetko, čo bolo od neho možné rozumne vyžadovať, aby si svojho dodávateľa
preveril, a rovnako tak nevykonal nič, z čoho by bolo možné vyvodiť jeho účasť na akomkoľvek
protiprávnom konaní. Ak po podpise zmluvy došlo zo strany spoločnosti EDOP alebo jej dodávateľov
k akémukoľvek pochybeniu, nemožno túto skutočnosť pričítať žalobcovi a na jej základe dôvodiť,
že by pochybil aj samotný žalobca a odoprieť mu tak právo na odpočítanie DPH. Zlúčenia firiem,

zmeny konateľov, ich následná nekontaktnosť, nepodávanie daňových priznaní ani výmazy obchodných
spoločností nemali nič spoločné s činnosťou žalobcu a tento o ich existencii nevedel a ani o ich zapojení
do nejakého „podvodného reťazca“. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 11S/109/2015 zo dňa 17.05.2016 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/1/2010 zo dňa
19.09.2010.

Žalobca namietal, že správca dane vo svojich rozhodnutiach bližšie nešpecifikoval, čo ďalšie mal
vykonať okrem tých opatrení, ktoré vykonal, a až následne žalovaný v napadnutých rozhodnutiach
vymenoval demonštratívnym spôsobom opatrenia, ktoré mal žalobca vykonať, aby sa problémom tohto
typu vyhol. Žalovaný a správca dane však neuviedli, aký právny predpis vykonanie týchto ďalších
opatrení mal ukladať. Poukázal na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR.

Žalobca poukázal na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo C-610/19, bod 56. a uviedol,
že daňové orgány postupovali v rozpore so zákonom, keď mu odmietli uznať odpočet DPH napriek
jednoznačnému splneniu zákonných predpokladov. Ich rozhodnutia napĺňajú znaky svojvôle, keď z
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že sa obchod na základe zmluvy o reklame reálne uskutočnil.Ohľadom argumentácie žalovaného a správcu dane k výške odplaty, že táto mala byť neodôvodnene
navýšená oproti bežnej cene, uviedol, že nemal vedomosť o tom, že cena bola navyšovaná u
subdodávateľov, keďže bol v kontakte len s dodávateľom EDOP, s.r.o. a nevedel o iných zmluvách

a iných subdodávateľoch. Uviedol, že v zmluve o reklame obe zmluvné strany dohodli cenu, ktorú v
danom čase a rozsahu považovali za primeranú. Ak daňové orgány poukazovali na neprimeranosť ceny,
v rozhodnutiach absentuje uvedenie toho, čo žalovaný a správca dane považujú za cenu primeranú a
bežnú. Preto je podľa žalobcu konštatovanie „nereálnosti“ dohodnutej ceny iba svojvoľným úsudkom
daňovýchorgánov,ktorýniejezdôvodnenýapodporenýdôkazmi.Reklamnáslužba,ktorúžalobcaprijal,

tak mala za cieľ ho zviditeľniť za účelom navýšenia ziskov a tržieb, čo sa aj podarilo - ako žalobca
daňovým orgánom prezentoval porovnaním tržieb pred a po reklamnej spolupráci so spoločnosťou
EDOP.
Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
10Sžfk/47/2021 zo dňa 31.05.2023. Keďže v tejto veci kasačný súd rozhodoval na základe identických
skutkových okolnosti rovnakých strán sporu a za rovnaké zdaňovacie obdobie, žalobca sa na závery

tohto rozsudku NSS SR v celom rozsahu odvolal. Kasačný súd uviedol, že orgány verejnej správy
žiadnym spôsobom nepreukázali vedomosť sťažovateľa o umelo navýšenej cene reklamných služieb,
prípadne o pochybnostiach na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca. Z pohľadu žalobcu
orgány verejnej správy neuniesli svoje dôkazné bremeno, týkajúce sa preukázania vedomosti žalobcu
o podvodnom konaní. V napadnutých rozhodnutiach tak absentuje akýkoľvek dôkaz, z ktorého by

bolo možné vyvodiť vedomosť žalobcu o nekalom konaní dodávateľov spoločnosti EDOP, s.r.o. alebo
samotného dodávateľa EDOP, s.r.o. S ohľadom na uvedené mal žalobca za to, že hodnotenie dôkazov
bolo svojvoľné a ľubovoľné, čo je v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku a takýto postup predstavuje
podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.
K hodnoteniu výpovedí svedkov správcom dane žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn.

III. ÚS 276/2014-29 a početnú judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn.
10Sžfk/44/2019z24.11.2020,sp.zn.1Sžfk/22/2019z26.05.2020, sp.zn.4Sžf/30/2014
zo 17.02.2015). Uviedol, že žalovaný a správca dane zameriavali svoju pozornosť najmä na skutočnosti
mimo sféry vplyvu žalobcu, nezohľadňovali predložené dôkazy, nezákonne vyhodnocovali dôkazy v
neprospech žalobcu, neprihliadali na predkladané dôkazy, na výpovede svedkov, nebola vypočutá

konateľka žalobcu ako svedkyňa, nevysporiadali sa s návrhmi žalobcu ohľadom vykonania ďalšieho
dokazovania. Taktiež neuviedli žiadne relevantné a objektívne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že
žalobca nebol opatrný, resp. že si nesplnil zákonnú povinnosť pri uzatváraní zmluvy o reklame ako aj
pri preverovaní svojho obchodného partnera. Keďže podľa žalobcu pochybnosti žalovaného a správcu
danevzniklivýhradnenastranedodávateľažalobcu,právnevzťahytýkajúcesajehododávateľanemôžu

tvoriť dôkazné bremeno žalobcu (rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžf/9/2013). Žalobca mal za to, že vlastné
dôkazné bremeno uniesol v plnom rozsahu.
Žalobca namietal, že v priebehu daňovej kontroly správca dane odmietol vykonať výsluch navrhovaných
svedkovD.E.ap.B.sodôvodnením,žeprenehonevyplývaabsolútnapovinnosťvypočuťnavrhovaných
svedkov. Týchto svedkov a konateľa žalobcu dopočul až v priebehu vyrubovacieho konania. Žalobca

tiež namietal, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania navrhoval vypočuť konateľa
žalobcu G. H. B., nakoľko sa v priebehu celej daňovej kontroly nemohla na ústnom pojednávaní
vyjadriť ku skutočnostiam uvádzaným správcom dane. Uviedol, že správca dane nemôže v priebehu
daňovej kontroly vyhodnocovať výpovede v kontexte s ďalšími výpoveďami, keď nevypočuje svedkov a
štatutárneho zástupcu žalobcu v priebehu daňovej kontroly, čo je v rozpore s ust. § 3 ods. 1, 2, 3, 7, §

24 ods. 2, 4, § 25, § 45 ods. 1 písm. e), f) ods. 2 písm. e) Daňového poriadku a s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
Žalobca namietal, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v bode 45. rozsudku, sp. zn.
10Sžfk/47/2021 zo dňa 31.05.2023 nariadil odstrániť nedostatky v zistenom skutkovom stave a doplniť
dokazovanie o zistenie (v nevyhnutnej miere a bez pochybnosti) vzťahu žalobcu k reťazcu, v rámci
ktorého sa uskutočnili predmetné zdanitelné obchody, avšak žalovaný prípadne správca dane žiadnym

spôsobom nedoplnili dokazovanie a na základe rovnakých skutkových zistení žalovaný vyvodil záver o
tom, že plnenie, z ktorého si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane, bolo poznačené podvodným
konaním v oblasti DPH.
Žalobca záverom poukázal na to, že je obchodnou spoločnosťou s významným obratom, ktorá
momentálne zamestnáva 38 zamestnancov. Svoje povinnosti vo vzťahu k zamestnancom, obchodným

partnerom aj ku štátnemu rozpočtu si riadne plní a nikdy nemal, nemá a nebude mať žiaden záujem na
zapojení sa do akéhokoľvek podvodného konania týkajúceho sa DPH, alebo iných daní. Rozhodnutiami
žalovaného a správcu dane je mu pripisovaná účasť na konaní, s ktorým nemal nič spoločné a tento
záver podľa neho jednoznačne vyplynul aj z vykonanej daňovej kontroly, keď daňové orgány vo svojichrozhodnutiachvpodstateneuviedližiadneskutočnosti,ktorébymaliúčasťžalobcunanejakomdaňovom
úniku preukazovať.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.04.2024 v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach
a záveroch vyslovených v napadnutom rozhodnuté, na ktoré v plnom rozsahu odkázal. Uviedol, že
žalobou napadnuté rozhodnutie, 2. v poradí, bolo vydané po rozhodnutí NSS SR, ktorý rozsudkom sp.
zn. 10Sžfk/47/2021 zo dňa 31.05.2023 rozhodnutie žalovaného, 1. v poradí, zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Z tohto rozhodnutia podľa žalovaného vyplývalo, že zo skutkového stavu nebolo možné v tomto

štádiu tvrdiť, že by bol sťažovateľ aktívnym účastníkom daňového podvodu, alebo že by páchateľom
pomáhal. Pokiaľ ide o možnosť, že sťažovateľ „mal vedieť“ o daňovom podvode, túto by orgány verejnej
správy podľa kasačného súdu preukázali tým, že sťažovateľ mal a mohol prijať také opatrenia, ktoré by
vylúčilipodvodnékonanie,resp.účasťnatakomtokonaníatietoneprijal,pričomvrozhodnutiachsprávcu
dane a žalovaného uvedené posúdenie podporené úvahami a objektívnymi skutočnosťami absentuje.
Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom

kasačného súdu a bez nariadenia a doplnenia akéhokoľvek dokazovania vo svojom rozhodnutí len
opätovne vyhodnotil a sumarizoval už vykonané dokazovanie, a to bez objektívneho verifikovania
zisteného skutkového stavu, žalovaný argumentoval v ďalšom odvolacom konaní (po rozhodnutí
NSS SR), v nadväznosti na závery NSS SR, zistený skutkový stav opakovane vyhodnotil a posúdil
(podporil úvahami), pričom poukázal na objektívne skutočnosti, ktoré už boli zistené a boli obsahom

administratívneho spisu, protokolu z daňovej kontroly, rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia
žalovaného (1. v poradí), z ktorých vyplýva, že žalobca mal a mohol vedieť o podvodnom konaní, ak by
prijal také opatrenia, ktoré by vylúčili jeho účasť na podvodnom konaní.
Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane a žalovaný zmätočne prelínajú dôvody zamietnutia práva na
odpočítanie dane, čo spôsobuje nejednoznačnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutí daňových orgánov,

žalovaný uviedol, že daňové orgány konštatovali, že žalobca podmienky na uplatnenie odpočítania dane
v zmysle zákona o DPH splnil a taktiež preukázal reálnu existenciu plnenia, avšak správca dane na
základe analýzy informácií získaných pri správe daní a následným preverovaním zistil, že plnenie, ktoré
žalobca prijal je spojené s daňovým únikom, ktorý je dôsledkom podvodného konania deklarovaného
dodávateľa EDOP, s.r.o. a zistených subdodávateľov.

Ohľadom žalobnej námietky, že daňové orgány vytýkajú žalobcovi určité „teoretické“ pochybenia
„mal vedieť, mohol mať vedomosť, mohol niečo vykonať“, pričom tieto tvrdené pochybenia žalovaný
žalobcovi vyčíta spätne, v duchu porekadla „po bitke je každý generál“, žalobca vyjadril názor, že
dodržaním povinnej miery opatrnosti a obozretnosti žalobcu je aj fakt, že si v rámci zákonných
možností preveril ohľadom dodávateľa všetky skutočnosti, ktoré sa dajú zistiť z verejných zdrojov

(stránky FRSR, Obchodného registra SR,, stránky Finstat.sk), žalovaný uviedol, že preskúmavanom
prípade daňové orgány žalobcovi nepričítali na ťarchu okolnosti ex post, týkajúce sa nezrovnalostí
zistených u dodávateľa a subdodávateľov. Tieto nezrovnalosti daňové orgány oprávnene použili len
v rámci skúmania objektívneho testu na podvod. V súvislosti so skúmaním subjektívnej stránky
tzv. vedomostného testu, daňové orgány identifikovali objektívne okolnosti, ktoré vyhodnotili vo

vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na obvyklú obchodnú činnosť a možnosti žalobcu pri overovaní
deklarovaného dodávateľa EDOP, s.r.o.
K námietke, že pokiaľ finančné orgány argumentovali, že cena bola umelo navyšovaná, o čom žalobca
nemal a nemohol mať vedomosť, žalovaný uviedol, že daňové orgány neposudzovali objektívnu
hodnotu reklamných služieb a trhovú cenu, daňové orgány prostredníctvom ceny reklamných služieb

identifikovali výšku daňového úniku, pričom bolo preukázateľne zistené, že DPH súvisiaca s účelovo
nadhodnotenou cenou nebola do štátneho rozpočtu odvedená. Daňové orgány vykonali analýzu
fakturácie preverovaných reklamných služieb v zdaňovacom období jún 2017, pričom zistili, že
vlastník reklamných plôch ADV consulting, s.r.o., ktorý vlastní licenciu športového teamu a ktorý si
prenajal závodné vozidlo a taktiež zabezpečil realizáciu polepov, prenajal reklamné plochy odberateľovi

Greentech Mobility SK s.r.o. za cenu 10.200 Eur, základ dane 8500 Eur, DPH 1700 Eur (reálna hodnota
reklamných služieb). Následne bola cena reklamných služieb účelovo mnohonásobne (nereálne)
navýšená zo sumy 8500,00 Eur základ dane, DPH 1700,00 Eur na sumu 496.214,04 Eur základ dane,
DPH 99.491,53 Eur. K navýšeniu ceny dochádzalo medzi reálnym dodávateľom reklamných služieb
ADV consulting, s.r.o. a jeho odberateľom Greentech Mobility SK s.r.o., ktorý si daň z navýšenej ceny

reklamných služieb na výstupe znížil vstupom od účelovo vložených subdodávateľov, pričom daň na
začiatku podvodného obchodného reťazca nebola do štátneho rozpočtu odvedená.
Žalovaný poukázal na rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Sf/29/2023 zo dňa
14.03.2024, ktorým správny súd zamietol žalobu žalobcu Power Grid, s.r.o., ktorý je spriaznený sožalobcom a ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane za reklamné služby od rovnakého dodávateľa
za rovnakých skutkových okolností.

7. Žalobca v replike zo dňa 10.06.2024 zotrval na dôvodoch žaloby. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení
uvádza, že v ďalšom odvolacom konaní (po rozhodnutí NSS SR), v nadväznosti na závery NSS zistený
skutkový stav opakovane vyhodnotil a posúdil (podporil úvahami), žalovaný týmto sám potvrdil, že
v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom NSS. Správca dane sa vôbec nevysporiadal
s vykonaním Axel Kittel testu. Opätovne namietal, že dôvody nepriznania nároku na odpočítanie dane

správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach zmätočne prelínajú a rozporne odôvodňujú, čo
spôsobuje nejednoznačnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutí daňových orgánov a čo je podľa žalobcu
v rozpore s ustálenou judikatúrou. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení uvádza, že športový tím IMAXX-ADV
rally team je prepojený s vlastníkom reklamných práv ADV consulting, s.r.o. prostredníctvom D. E.,
konateľa spoločnosti ADV consulting, s.r.o., ktorý je manažérom pretekov a ktorého manželka pracuje
v spoločnosti Power Grid, s.r.o. (spriaznenej so žalobcom), žalobca poukáazl na to, že p. I. H. E. je

zamestnaná v spoločnosti Power Grid, s.r.o. na základe Pracovnej zmluvy až od 01.04.2022, o čom
žalobca predložil na základe vykonaného dopytu potvrdenie zamestnávateľa - spoločnosti Power Grid
s.r.o., pričom predtým, t. j. aj v čase zdaniteľného plnenia, bola I. H. E. zamestnaná v spoločnosti
Wustenrot poisťovňa, a.s. Túto skutočnosť potvrdzuje stanovisko spoločnosti Power Grid, s.r.o. zo dňa
07.06.2024. V čase zdaniteľného plnenia I. H. E. nebola v pracovnom pomere v spoločnosti Power Grid,

s.r.o. a táto skutočnosť nebola zo strany žalovaného ani správcu dane doposiaľ v daňovom konaní ani
žiadnym spôsobom preukázaná. Žalobca opätovne zdôraznil, že všetky skutočnosti, na ktoré poukazujú
daňové orgány vyšli najavo až s odstupom času, dávno po splnení záväzkov dodávateľa EDOP, s.r.o.
a tieto skutočnosti nemohol žalobca v rozhodnom čase poznať a ovplyvniť. Výpoveď svedka A. B.
ako aj skutočnosť, že spoločnosť EDOP mala zapísaný predmet podnikania „reklamná činnosť“ od

17.11.1993, čo bolo nepretržite 24 rokov pred uzavretím obchodnej spolupráce a takisto mala zapísaný
predmet podnikania „reklamné a marketingové služby“ od 12.08.2011, čo bolo nepretržite 6 rokov pred
uzavretím obchodnej spolupráce, jednoznačne vyvracia tvrdenie žalovaného uvádzané vo vyjadrení
o tom, že spoločnosť EDOP nebola reklamnou agentúrou. Je bez akýchkoľvek pochýb, že žalobca
v čase podpisu Zmluvy o reklame so spoločnosťou EDOP zo dňa 10.03.2017 nemal a nemohol mať

vedomosť o akomkoľvek jej protiprávnom konaní, že si túto spoločnosť a jej dôveryhodnosť všetkými
dostupnými prostriedkami preveril a skutočnosti, ktoré boli správcom dane zistené v rámci daňovej
kontroly nemohol nijakým spôsobom žalobca ovplyvniť. Preto je napádané rozhodnutie žalovaného, ako
aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane nesprávne, nepreskúmateľné, arbitrárne a v rozpore
so zákonom. Žalobca sa prostredníctvom vtedajšej konateľky ešte pred začatím obchodnej spolupráce

osobne stretol s p. A. B., konateľom spoločnosti EDOP. Pri týchto osobných stretnutiach sa rozprávali
o možnej obchodnej spolupráci, kde mu konateľ spoločnosti EDOP odprezentoval možnosti v oblasti
reklamy v rámci slovenského a českého pohára v rally, nakoľko možnosť takejto spolupráce žalobca
vyhľadával už dlhšie z dôvodu zamýšľaného firemného zamerania na automobilový priemysel. Žalobca v
tejto súvislosti daňovým orgánom opakovane poukazoval na to, že komunikoval výlučne so štatutárnym

orgánomdodávateľaEDOP–osobou,ktorájezozákonaoprávnenákonaťvmenespoločnostisručením
obmedzeným. Uvedenú skutočnosť potvrdil správcovi dane v rámci ústneho pojednávania tak konateľ
dodávateľaEDOPp.A.B.,akoajvtedajšiakonateľkažalobcuG.H.B..Zopakoval,žecenazapredmetné
služby bola vzhľadom na okolnosti obchodného prípadu primeraná a reálna. Žalobca záverom poukázal
na to, že správny orgán (žalovaný) nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné

a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti.
Žalobca nemal a nemá vyšetrovacie právomoci, na základe ktorých by mohol vykonať komplexné a
hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa. Žalobca pri realizácii obchodnej spolupráce môže
vychádzať len z tých okolností, ktoré sú mu dostupné v čase, keď došlo k obchodnej spolupráci. V tomto
smere žalobca poukazoval aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/109/2015 zo dňa

17.05.2016,podľaktorého:„Pretoprípadnúzodpovednosťžalobcuzavýberobchodnýchpartnerovtreba
hodnotiť podľa okolností, ktoré tu boli v čase realizácie zdaniteľného obchodu. Neskoršiu nekontaktnosť
dodávateľských spoločností ako samostatných a od žalobcu nezávislých obchodných spoločností
žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, a preto mu nemôže byť kladená na ťarchu.“

8. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

9. Na pojednávaní dňa 12.02.2026 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalovaný neúčasť
ospravedlnil. Právny zástupca uviedol, že trvá na podanej žalobe a jej dôvodoch a navrhol napadnutérozhodnutie zrušiť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Sžfk/47/2021 zo dňa 31.05.2023, a to najmä na body 34, 35, 38, 39, 41 a 45, z ktorých jednoznačne
vyplýva, že orgány verejnej správy, respektíve žalovaný neuniesli svoje dôkazné bremeno týkajúce sa

preukázania vedomosti sťažovateľa v podvodnom konaní v rámci obchodného reťazca. Kasačný súd
nezistil z administratívnych rozhodnutí dostatočný počet zistení a dôkazov svedčiacich o nedostatočnej
obozretnosti sťažovateľa. V bode 45 kasačný súd nariadil orgánu verejnej správy, teda žalovanému,
odstrániť uvedené nedostatky v zistenom skutkovom stave a doplniť dokazovanie. Žalobca v samotnej
žalobe poukázal na to, že žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom

kasačného súdu a bez nariadenia a doplnenia akéhokoľvek ďalšieho dokazovania vo svojom rozhodnutí
len opätovne vyhodnocuje a sumarizuje už vopred vykonané dokazovanie, a to bez objektívneho
verifikovania zisteného skutkového stavu. Ďalej uviedol, že v správnej žalobe vyčerpávajúcim spôsobom
poukázal na celý rad opatrení, ktorými si preveril svojho dodávateľa, pričom daňové orgány v daňovom
konaní poukazovali na okolnosti, ktoré boli kompletne mimo dosah a vplyv žalobcu a tieto okolnosti
nemohol žalobca žiadnom spôsobom ovplyvniť v čase zdaniteľného plnenia. Ďalej žalobca poukázal

aj na výpoveď svedkov, ktorí potvrdili, že žalobca bol dostatočne obozretný. Taktiež sa svedkovia
vyjadrovali k otázke údajnej personálnej prepojenosti žalobcu so spoločnosťou ADV Consulting s.r.o.,
čo títo svedkovia v daňovom konaní jednoznačne popreli.

Právny rámec

10. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

12. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

13. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z

vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

14. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný

uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

c)
d)
e)
f)
g)

h)
i)
j)
15. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.16. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

17. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)
predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá
koná v postavení zdaniteľnej osoby.

18. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

19. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

20. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

21. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

22. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

Posúdenie veci správnym súdom

23. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane na nariadenom pojednávaní,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc

nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, viazaný
žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol
podľa § 190 SSP z nasledujúcich dôvodov:

24. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia

žalovaného, vrátane rozhodnutia správcu dane, ktorým nebolo uznané odpočítanie DPH z preverovanej
faktúry vystavenej spoločnosťou EDOP, s.r.o. na tom právnom základe, že žalobca mohol vedieť alebo
mal vedieť, že svojím konaním sa zúčastňuje na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

25. V prvom rade správny súd považoval za nevyhnutné vysporiadať sa so žalobcom vznesenou

námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu pre
nezrozumiteľnosť a svojvoľnosť. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
a prvostupňového správneho orgánu správny súd námietku nepreskúmateľnosti vyhodnotil ako
nedôvodnú. Žalovaný dostatočne zrozumiteľne reflektoval na jednotlivé námietky žalobcu v odvolaní,
z jeho rozhodnutia vyplývajú skutočnosti, ktoré považoval za zistené a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu

vo veci. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované v cit. ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku
v nadväznosti na ust. zákona o DPH. V odôvodnení rozhodnutia správne orgány uviedli, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako
použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali

s návrhmi a námietkami daňového subjektu. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, aké dôkazy
správca dane vykonal, resp. nevykonal a ako ich správca dane hodnotil pri preverovaní nároku na
odpočítanie DPH, a to hodnotenie listinných dôkazov, predložených faktúr a dokladov, kontrolných
výkazov, protokolov z daňovej kontroly, zistení plynúcich z výsluchov svedkov. Na základe vyššie
uvedeného správny súd uzavrel, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím vo vzťahu k zdôvodneniu predmetu fakturácie obsahuje dostatok myšlienkových úvah
a premostení, z ktorých možno usudzovať na závery správcu dane a žalovaného a z akého pemza
skutkových záverov z vykonaného dokazovania dospeli k týmto záverom, a preto námietku žalobcu
o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V danomprípade nejde o nepreskúmateľne rozhodnutie ale o rozhodnutie, s ktorého závermi sa žalobca
nestotožnil.

26. Pokiaľ žalobca namietal, že mu správca dane v priebehu celej daňovej kontroly a následného
vyrubovacieho konania jasným a zrozumiteľným spôsobom nevymedzil dôvod nepriznania nároku
na odpočítanie dane a tento v priebehu celého daňového konania menil a rozporne odôvodňoval,
správny súd po preštudovaní administratívneho spisu konštatuje, že žalobcom tvrdená skutočnosť z
predloženého spisu nevyplýva. V priebehu celej daňovej kontroly, správca dane zdokumentoval priebeh

dokazovania, ozrejmil schémy reťazcov obchodných spoločností podľa jednotlivých zdaňovacích
období a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania identifikoval a preukázal existenciu
daňového úniku, ktorý bol dôsledkom účelového a podvodného konania. Správca dane v protokole
zrekapituloval vykonané dokazovanie a na viacerých miestach, najmä v súhrnných hodnotiacich
záveroch argumentoval aj s popisom mechanizmu podvodného konania za použitia kritérií v zmysle
vykonanéhoAxelKitteltestutým,žežalobcasazúčastnilnaplnení,ktoréjesúčasťoupodvoduvovzťahu

k DPH, pričom nekonal s obozretnosťou a náležitou starostlivosťou tak, aby sa vyhol účasti na tomto
podvode. Na rovnakom právnom závere správca dane zotrval aj po vykonanom vyrubovacom konaní
a vydal prvostupňové rozhodnutia. Správny súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu o vnútornej
rozpornosti preskúmavaných rozhodnutí pre kumulovanie dôvodov nepriznania odpočítania DPH,
pretože k takémuto kumulovaniu nedošlo. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach skonštatoval

splnenie formálnych a materiálnych podmienok na odpočítanie DPH a vec právne posúdil ako daňový
podvod a rovnako aj žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uvádza, že z prvostupňových rozhodnutí
jednoznačne vyplýva, že dôvodom pre zamietnutie práva na odpočítanie dane bolo zistené podvodné
konanie na DPH, o ktorom žalobca mohol vedieť. Preto správny súd má za to, že dôvod nepriznania
nároku bol jednoznačne vymedzený a výsledok rozhodovacej činnosti správcu dane bol zrozumiteľný a

dostatočne odôvodnený. Správny súd poukazuje na to, že správca dane vo výroku rozhodnutia uviedol
právne predpisy platné v Slovenskej republike, podľa ktorých rozhodoval, a to zákon č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, čím postupoval v súlade
s § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku. Okrem toho správca dane uviedol, že rozhodoval na základe

judikatúry Súdneho dvora EÚ, pričom konkrétne rozsudky Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorých správca
dane postupoval, sú uvedené v samotnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Správny súd má za
to, že výrok rozhodnutia správcu dane obsahuje všetky zákonom (Daňovým poriadkom) vyžadované
náležitosti. Oblasť dane z pridanej hodnoty predstavuje jednu z najviac harmonizovaných oblastí práva
v rámci Európskej únie. Slovenský právny poriadok priamo neobsahuje špecifické ustanovenie, ktoré

by explicitne znením zákona upravovalo podmienky odmietnutia odpočtu DPH pri podvode, avšak v
dôsledku zásady nadradenosti práva EÚ a požiadavky konformného výkladu vnútroštátneho práva s
právom EÚ, slovenské súdy a daňové orgány priamo vychádzajú z kľúčových rozsudkov SDEÚ, ako
rozsudok Kittel a Recolta Recycling (spojené veci C-439/04 a C-440/04). Odmietnutie odpočtu DPH tak
má pevný právny základ v európskom práve a jeho interpretácii SDEÚ, ktorá je súčasťou slovenského

právneho poriadku.

27. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný v ďalšom konaní nerešpektoval právny názor kasačného
súdu a bez doplnenia dokazovania opätovne len vyhodnotil už vykonané dôkazy, pričom skutkový
stav podľa jeho názoru nebol objektívne verifikovaný a neboli zistené nové skutočnosti vo vzťahu k

nedostatočnej obozretnosti žalobcu, správny súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Kasačný súd
vo svojom rozhodnutí sp. zn. 10Sžfk/47/2021 zo dňa 31.05.2023 uviedol, že zo zisteného skutkového
stavu nebolo možné bez ďalšieho uzavrieť, že žalobca bol aktívnym účastníkom daňového podvodu
alebo že by sa na takomto konaní vedome podieľal. Zároveň však poukázal na to, že v rozhodnutiach
daňových orgánov absentovalo dostatočné posúdenie otázky, či žalobca o podvodnom konaní vedel,

resp. či vzhľadom na objektívne okolnosti vedieť mal a mohol. Žalovaný v ďalšom odvolacom konaní
uvedené nedostatky reflektoval a v nadväznosti na právny názor kasačného súdu opätovne vyhodnotil
zistený skutkový stav a podrobil ho doplnenému právnemu posúdeniu. Pri tomto posúdení vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, protokolu z daňovej kontroly, ako aj z
rozhodnutiasprávcudane.Správnysúdzároveňzdôrazňuje,žerozhodnutiesprávcudanearozhodnutie

žalovaného je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti, uplatňuje sa princíp jednoty správneho
konania, keďže odvolací orgán nadväzuje na skutkové zistenia správcu dane a tieto podrobuje ďalšiemu
preskúmaniu a právnemu hodnoteniu. V nadväznosti na závery kasačného súdu žalovaný zároveň
vykonal podrobné posúdenie veci z pohľadu kritérií vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora Európskejúnie, najmä tzv. Axel Kittel test s akcentom na 4. otázku, teda skúmal, či žalobca o podvodnom konaní
vedel alebo vzhľadom na objektívne okolnosti vedieť mal a mohol. Uvedené posúdenie žalovaný založil
na konkrétnych objektívnych skutočnostiach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré vo svojom

rozhodnutí podrobne analyzoval a vyhodnotil. Na základe týchto skutočností dospel k záveru, že žalobca
mal a mohol vedieť o podvodnom charaktere predmetných obchodných transakcií, pokiaľ by pri ich
realizácii postupoval s náležitou mierou obozretnosti a prijal primerané opatrenia na overenie svojich
obchodných partnerov a okolností predmetných obchodov.

28. Žalobca namietal, že v čase podpisovania zmluvy o reklame so spoločnosťou EDOP, s.r.o. nemal
a nemohol mať vedomosť o akomkoľvek jej údajnom podvodnom konaní, uniesol vlastné dôkazné
bremeno,preukázal,žekonalvsúladespožiadavkoudodržaniapovinnejmieryopatrnostiaobozretnosti
a prijal všetky opatrenia, ktoré bolo od neho možné spravodlivo požadovať, pričom poukázal na nález
Ústavného súdu SR, č.k. I. ÚS 259/2022 z 12. októbra 2022. Ťažiskovou žalobnou námietkou teda bolo,
či žalovaný náležite právne posúdil mieru dôkazného bremena, ktorá zaťažovala žalobcu v daňovom

konaní a či v tomto kontexte aj náležite posúdil rozsah a výpovednú hodnotu dokazovania vykonaného
správcom dane. Uvedené otázky správny súd posudzoval z pohľadu ustálenej rozhodovacej praxe
Najvyššieho správneho súdu SR, resp. Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúry Súdneho dvora EÚ.

29. Správny súd poukazuje na to, že v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ môže byť

odpočítanie dane obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa
26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma
zásadnými situáciami, a to preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a preukazovaním

daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Kým pri
preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom
subjekte, pri preukazovaní daňového podvodu leží na správcovi dane. Pre posúdenie skutočnosti,
či žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na
odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku SD EÚ vo

veci Axel Kittel (C-439/04) zo dňa 06.04.2006. Odborná literatúra (napr. J., P. Daňový podvod a zneužitie
práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje
do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne
zodpovedané kladne, ktoré si vo svojej rozhodovacej činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd SR (viď
napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/52/2020 zo dňa 26.05.2022):

a/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
b/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
c/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
d/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol

a mal vedieť o tom daňový subjekt?

30. Pokiaľ ide o zodpovedanie prvých troch otázok Axel Kittel testu, t. j., že došlo k daňovému
úniku, ktorý bol dôsledkom podvodného konania a že obchody žalobcu s týmto konaním boli spojené
prostredníctvom zisteného reťazca, tieto považoval správny súd tak, ako ich zistili orgány finančnej

správy za nesporné a dané a samotnú existenciu podvodu nerozporoval ani žalobca. Analytickou
činnosťousprávcadanezistil,žedeklarovanýdodávateľbolvkontrolovanomobdobísúčasťourizikových
obchodných reťazcov, na začiatku ktorých daň, ktorú si v obchodnom reťazci jednotlivé subjekty
postupne vykazovali a odpočítavali, nebola zaplatená. Vlastník reklamných plôch ADV consulting, s.r.o.,
ktorý vlastní licenciu športového teamu a ktorý si prenajal závodné vozidlo a taktiež zabezpečil realizáciu

polepov, prenajal reklamné plochy odberateľovi Greentech Mobility SK s.r.o. základ dane 8500 Eur, DPH
1700 Eur (reálna hodnota reklamných služieb). Daňový subjekt Greentech Mobility SK s.r.o. prenajal
reklamné plochy odberateľovi EDOP s.r.o. základ dane 249.600,00 Eur, DPH 49.920,00 Eur a tiež
odberateľovi Pepe´s Media s.r.o. základ dane 236.116,00 Eur, DPH 47.223,32 Eur a súčasne deklaroval
prijaté plnenie od dodávateľa TCC Media slovakia, s.r.o. základ dane 496.214,04 Eur, DPH 99.491,53

Eur (umelo navýšená hodnota základu dane z 8500,00 Eur na cca 496.000,00 Eur). Dodávateľ TCC
Media slovakia, s.r.o. deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od ďalšieho nekontaktného subdodávateľa
TM service Slovakia s.r.o. základ dane 496.214,04 Eur, DPH 99.242,83 Eur. Subdodávateľ TM service
Slovakia s.r.o. v kontrolnom výkaze k DPH nevykázal žiadne zdaniteľné plnenia na vstupe a taktiežbolo zistené, že voči daňovému subjektu TM service Slovakia s.r.o. neboli vykázané žiadne obchodné
transakcie inými subjektami. Z uvedeného je zrejmé, že dochádzalo k reálnemu mnohonásobnému
navýšeniu ceny. K daňovému úniku (chýbajúcej dani) dochádza tak, že jeden z účastníkov na seba

nadväzujúcich transakcií neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta (ustálená judikatúra SD
EÚ ako C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling: C-354/03 Optigen; C-80/11 Mahagében;
C-409/04 Teleos; C-273/11 G. B.. C-131/13 Italmoda a ďalšie). Ďalší stupeň vývoja podvodu na
DPH predstavuje zapojenie dvoch alebo viacerých vetiev, kde jedna vetva (reťaz) je s legitímnym
tovarom a zvyšné nie; čím sa účtovne umožní systém, kde sa vstupná a výstupná DPH neutralizuje

navzájom a tým sa zatajuje podvod, teda, že v konečnom dôsledku nie je odvedená do štátneho
rozpočtu daň z legitímneho tovaru (služieb). Za daňový podvod je teda potrebné považovať aj tzv.
krížovúfakturáciu(cross-invoicing),t.j.daňovýúnikspôsobenýkontravetvousnelegitímnymidodávkami
(tovarov či služieb) a nielen primárny daňový únik v priamej vetve dodávok, čo priamo vyplýva z
výkladu daňového podvodu, ktorý SD EÚ poskytol napr. v rozhodnutí C-108/20 HR proti Finanzamt
Wilmersdorf. Zhrnúc vyššie uvedené správny súd mal za to, že záver žalovaného, že daňový únik

nebol len v dôsledku náhodného neodvedenia dane, ale cielený dôsledok o získanie daňovej výhody,
korešponduje zistenému skutkovému stavu a judikatúre SD EÚ.

31. Za kľúčové a zároveň za najnáročnejšie z hľadiska dôkaznej preukaznosti považoval správny
súd posúdenie otázky subjektívnej – vedomostnej stránky účasti žalobcu na obchodnom reťazci

poznačenom daňovým podvodom ako dôvodu pre nepriznanie uplatneného práva na odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Podľa štvrtej otázky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového
subjektu. Účasť daňového subjektu na podvode DPH môže byť spôsobená aj nedbanlivosťou, kedy sa
daňový subjekt na príprave podvodu nijako nepodieľal, ale prehliadal zjavné neštandardnosti, napríklad
preto, aby uzatvoril pre neho výhodný obchod. Splnenie subjektívnej stránky preukazuje správca dane,

a to prostredníctvom objektívnych okolností. Subjektívny prvok testu pri podvodoch na DPH teda
nemožnochápaťakoskúmaniepsychickéhostavudaňovéhosubjektuakovprípadesubjektívnejstránky
skutkovej podstaty trestného činu. Ide o objektivizované posúdenie, či daňový subjekt na základe
objektívnych okolností prípadu vedel alebo mohol vedieť, že transakcia je súčasťou podvodu na DPH.

32. V zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a
nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt)
dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán
nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej
dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky

z 21. 06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a z 31.01.2013, Stroj trans, C-642/11,
bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode (viď rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21. 06.
2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54). Judikatúra Súdneho dvora EÚ predpokladá,

aby aj samotný daňový subjekt bol vo vlastnom záujme obozretný, aby sa uistil, že sa nebude podieľať
na daňovom podvode, vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť DPH.

33. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného
podnikateľa, teda toho, či daňový subjekt mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom

reťazci poznačenom daňovým podvodom (nedbanlivostná účasť na daňovom podvode z hľadiska
daňového práva), sú relevantné najmä dva aspekty. Prvým aspektom je skúmanie vykonania úkonov,
ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného
obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým
aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či

obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa
zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom je pritom potrebné brať do úvahy aj
prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie, ktoré daňový subjekt prijal, aby
predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca (rozhodnutie Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 55, rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/49/2024 zo dňa 26. marca 2025, body 50 a 51).34. Pokiaľ žalobca namietal, že si v rámci zákonných možností preveril ohľadom dodávateľa všetky
skutočnosti, ktoré sa dali zistiť z verejných zdrojov, správny súd dal žalobcovi za pravdu v tom,
že z verejne dostupných registrov nevyplývali také informácie, ktoré by indikovali nedôveryhodnosť

deklarovaného obchodného partnera – spoločnosti EDOP, s.r.o. (išlo o dlhodobo fungujúcu spoločnosť,
s riadne zapísaným predmetom podnikania v oblasti reklamných služieb, ktorá nemala preukázaný
záznam vo verejne dostupných registroch o daňových nedoplatkoch). S ohľadom na povahu reklamných
služieb, dlhodobé podnikanie spoločnosti EDOP, s.r.o. v sektore podľa obchodného registra a
zmluvné dojednanie dodávky viacerých služieb prostredníctvom subdodávateľov, samotná skutočnosť,

že dodávateľská spoločnosť nemala rozsiahlu personálnu či materiálnu základňu pre vykonanie
fakturovaných plnení, nemusela byť pre žalobcu zásadnou indikáciou, že by v obchodnom reťazci
dodávky reklamných služieb mohlo dôjsť k podvodnému daňovému úniku. S ohľadom na výsledky
vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že žalobca o dodávke reklamných služieb rokoval priamo
s konateľom spoločnosti EDOP, s.r.o., teda s osobou oprávnenou konať v mene deklarovaného
dodávateľa. Pokiaľ orgány finančnej správy žalobcovi vyčítali, že spoločnosť EDOP, s.r.o. vykazovala

vysoké tržby len v ostatných 3 rokoch pri obchodnej spolupráci, a to pri nízkej daňovej povinnosti, bez
toho, aby mala zamestnancov a mzdové náklady, správny súd zastáva v tejto veci názor, že išlo o
hĺbkovéakomplexnéskúmaniedodávateľa,ktorépresahujerámecúkonov,ktorémožnoodpriemerného
podnikateľa pri uzatváraní obchodných vzťahov požadovať (mutatis mutandis rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo

veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft,
C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sfk/49/2024 zo dňa 26. marca 2025, body 53 a 54).

35. Na druhej strane sa správny súd stotožnil s orgánmi finančnej správy v tom, že žalobca

zlyhal z hľadiska druhého relevantného aspektu primeranej obozretnosti zodpovedného podnikateľa
– zohľadňovania konkrétnych okolností a podmienok obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli a
mali vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým
podvodom.

36. Správny súd v tomto smere dáva do pozornosti, že orgány finančnej správy preukázali, že cena
reklamnej plochy narástla, a to bez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia zo sumy 8500,00 Eur základ
dane, DPH 1700,00 Eur na sumu 496.214,04 Eur základ dane, DPH 99.491,53 Eur. K navýšeniu ceny
dochádzalo medzi reálnym dodávateľom reklamných služieb ADV consulting, s.r.o. a jeho odberateľom
Greentech Mobility SK s.r.o., ktorý si daň z navýšenej ceny reklamných služieb na výstupe znížil vstupom

od účelovo vložených subdodávateľov, pričom daň na začiatku podvodného obchodného reťazca nebola
do štátneho rozpočtu odvedená.

37. Pokiaľ žalobca namietal, že ide o skutočnosti, o ktorých nemohol mať vedomosť, správny súd sa
s týmito tvrdeniami nestotožňuje. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom fakturovaných

plnení bola reklama na závodnom automobile pretekárskeho teamu „IMAXX-ADV rally team“, ktorý
pôsobil pod spoločnosťou ADV consulting, s.r.o., čo indikuje už aj samotný názov predmetného teamu.
Uvedené vyplýva aj zo samotnej Zmluvy o reklame zo dňa 10.03.3017 uzatvorenie s dodávateľom,
EDOP, s.r.o., v ktorej je uvedené, že jej predmetom je prenájom reklamnej plochy a zabezpečenie
obchodnej značky objednávateľa – žalobcu na závodnom automobile Mitsubishi Lancer EVO IX teamu

„IMAXX-ADV rally team“ na podujatiach Majstrovstiev Slovenskej republiky v rally a Majstrovstiev
Českej republiky v rally v sezóne 2017. Žalobca zároveň potvrdil, že si na rally podujatiach v sezóne
2017 kontroloval plnenie, teda mohol vedieť, že súťažiacim teamom bol „IMAXX – ADV rally team“,
a zároveň musel mať vedomosť, že rally team pôsobí pod spoločnosťou ADV consulting, s.r.o., ktorá
má v tomto smere aj relevantné reklamné práva, preto deklarovaná nevedomosť žalobcu o tom, že

práve spoločnosť ADV consulting, s.r.o. fakticky vykonala celú fakturovanú službu (a za násobne nižšie
ceny pre dodávateľa žalobcu a jeho subdodávateľov) sa nejaví ako hodnoverná. Pokiaľ konateľ žalobcu
a konateľ spoločnosti ADV consulting, s.r.o. tvrdili, že sa osobne spoznali až na rally pretekoch, ktoré sa
konali neskôr, ako bola uzavretá zmluva o reklame, v tomto kontexte správny súd uvádza, že osobná
znalosť konateľa subdodávateľa nie je striktne vyžadovaná podľa princípu obozretnosti - dôležité je,

aby podnikateľ mal dostatočné informácie na vyhodnotenie rizika podvodnej transakcie. Žalobcovou
úlohou bolo preto v prípade, že zo zmluvných dokumentov zistil existenciu ďalšej spoločnosti, primerane
zareagovať a v prípade nejasností alebo podozrení vykonať u svojho dodávateľa EDOP, s.r.o. dopyt
po dodatočných dokumentoch, resp. vykonať dopyt ohľadom vysvetlenia alebo referenciách tejtospoločnosti, avšak žalobca dostupné informácie o spoločnosti ADV consulting, s.r.o. ignoroval. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca mohol mať vedomosť o existencii spoločnosti ADV consulting, s.r.o.,
mohol vedieť, akou ekonomickou činnosťou sa spoločnosť zaoberá a v prípade potreby priamo osloviť

skutočného dodávateľa fakturovaných služieb, spoločnosť ADV consulting, s.r.o., zastúpenou D. E.,
ktorý bol vlastníkom reklamných práv na závodnom vozidle. Tieto skutočnosti podľa názoru správneho
súdu predstavujú konkrétne informácie o obchodnom vzťahu, ktoré môžu u priemerného zodpovedného
podnikateľa indikovať daňový podvodný charakter zisteného obchodného reťazca.

38. Na základe uvedených skutočností, preukázaných orgánmi finančnej správy, nespochybnených
žalobcom, a síce, že žalobca na základe zmluvy o reklame poznal „IMAXX-ADV rally team“, ktorý
pôsobil pod spoločnosťou ADV consulting, s.r.o. (reálny vykonávateľ reklamných služieb), správny
súd konštatuje, že žalobca mohol mať vedomosť o správcom dane a žalovaným preukázaných
skutočnostiach, ktoré mali u priemerne zodpovedného podnikateľa vyvolať podozrenie, že sa svojím
plnením môže zúčastniť obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Správny súd tiež

konštatuje, že žalobca v daňovom konaní nepreukázal vykonanie žiadnych osobitných opatrení/
protiopatrení a garancií (nad rámec vykonania prvotných úkonov), ktorými by reagoval na konkrétne,
podozrivé, zistené a preukázané okolnosti obchodného vzťahu) a predišiel tak svojmu zapojeniu do
obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Žalobca mal povinnosť prijať všetky opatrenia
(due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,

nebudeviesťkjehoúčastinadaňovompodvode(rozsudkyvoveciachnapr.Teleosplc.aspol.,C-409/04,
Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade
požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia
neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností
konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a I. K. č. C-80/11

a C-142/11).

39. K námietke žalobcu, že správca dane ani žalovaný neuviedli žiadne konkrétne opatrenie, ktoré mal
žalobca vykonať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvode, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR v sp. zn. 5 Sfk/93/2022

zo dňa 25.09.2024, ktorý v bode 41 a 42. konštatoval, že: „...Pokiaľ sťažovateľ namieta, že od orgánov
finančnej správy a ani od správneho súdu nedostal odpoveď na otázku, aké iné opatrenia mal vykonať,
kasačný súd môže iba uviesť, že úlohou finančných orgánov je opatrenia sťažovateľa vyhodnotiť
a úlohou správneho súdu je toto vyhodnotenie v rozsahu žalobných bodov posúdiť. Aby otázka
sťažovateľaneostalanezodpovedaná,kasačnýsúduvádza,žerozsahprijatýchopatreníspravidlazávisí

od rozsahu sporných okolností (indikátorov rizikovosti). Medzi takéto opatrenia môžu slúžiť napríklad
aj referencie od tretích osôb, bankové referencie, audit dodávateľa a jeho dodávateľského reťazca a
pod...“. Podľa názoru správneho súdu preto uvedená námietka žalobcu nebola dôvodná a rovnako z
vyššie uvedených dôvodov nebolo dôvodné ani poukázanie žalobcu na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky.

40. Námietku žalobcu, že nemal dôvod skúmať ako EDOP, s.r.o. zabezpečí plnenie zo zmluvy a nevedel
o existencii subdodávateľov svojho dodávateľa, keď výlučne spolupracoval len s dodávateľom EDOP,
s.r.o. a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/109/2015 zo dňa 17.05.2016 a
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.09.2010, vyhodnotil správny súd ako

nedôvodnú. Správca dane zistené skutočnosti týkajúce sa dodávateľa a subdodávateľov použil v rámci
posúdenia objektívnej zložky účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom,
avšak od žalobcu nebolo požadované, aby preukazoval skutočnosti týkajúce sa sféry dodávateľa a
jeho subdodávateľov. V tejto súvislosti je vhodné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn.

III. ÚS/78/2011-17, z ktorých plynie, že: Je súčasťou elementárnej podnikateľskej obozretnosti poznať
obchodného partnera do takej miery, aby mal istotu, že dohodnuté obchody - zdaniteľné plnenia budú v
súčinnosti s ním dostatočne preukázané v rozsahu potrebnom pre priznanie nadmerného odpočtu DPH.
Žalobca zo zmienených dôvodov ľahkej zneužiteľnosti bol spôsobilý zaistiť si v rámci dvojstranných
vzťahov so svojím dodávateľom, ktorých bol bezprostredným účastníkom, všetky informácie, ktoré

osvedčovali realizáciu zdaniteľných plnení tak, aby mu bolo bez pochybností zrejmé, že sa nezapojil
ani nemohol zapojiť do podvodnej schémy. Na to nebolo potrebné ovplyvňovať obchodné vzťahy svojho
dodávateľa s jeho subdodávateľmi, ani mať nadštandardné oprávnenia na kontrolné mechanizmy mimo
bežného rámca.Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 5Sfk/88/2022 zo dňa 27.11.2024 v bode 66. až 68. konštatoval:
„Pokiaľ daň v určitom obchodnom reťazci, prepojiteľnom so sťažovateľkou, nie je odvedená (t. j.
dôjde k úniku na dani), pričom sťažovateľka si uplatní odpočítanie dane, dochádza k narušeniu

princípu neutrality DPH. Deklarovaná - formálna neutralita na ďalších parciálnych úsekoch obchodného
reťazca je v tomto celkovom kontexte a s ohľadom na povahu DPH irelevantná (obdobne rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. marca 2024, bod 66). Nie je pritom
povinnosťou daňových orgánov preukazovať, že je to práve sťažovateľka, ktorá získala neoprávnený
benefit z daňového podvodu (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa

28. marca 2024, bod 65). Sťažovateľka opakovane v kasačnej sťažnosti namieta, že žalovaný svoj
záver o podvodnom konaní opiera o nezrovnalosti zistené v prostredí dodávateľa Minix Group, s.r.o.
Kasačný súd k tomu uvádza, že toto je prirodzený dôsledok toho, že daňový únik bol identifikovaný
práve na strane tohto subdodávateľa sťažovateľky. Ako bolo už vyššie uvedené, nie je dôležité, na akom
mieste v obchodnom reťazci došlo k podvodnému konaniu, ale že k nemu došlo a či daňový subjekt
o tomto podvodnom konaní vedel alebo vedieť mohol. Z vyššie uvedeného je tiež zrejmé, že právo

na odpočítanie dane z obchodu so spoločnosťou Minix Group, s.r.o. nebolo sťažovateľke nepriznané
z dôvodu spáchania daňového podvodu, ale z dôvodu jej účasti na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom. Podstatné tak boli námietky sťažovateľky, ktoré smerovali proti záveru správcu
dane, žalovaného a správneho súdu, že sťažovateľka vedela alebo mala/mohla vedieť o tom, že sa
svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom...“

41. Pokiaľ žalobca namietal, že nemal a nemohol mať vedomosť o tom, že cena bola nejakým
spôsobom navyšovaná a orgány finančnej správy neuviedli, čo podľa nich malo byť primeranou cenou
za služby tohto druhu, ani svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázali, správny súd má za to, že
neprimeranosť ceny bola preukázaná jej neúmerným a neodôvodneným navyšovaním cez jednotlivé

články obchodného reťazca. Žalobca mal byť pritom jedným z konečných odberateľov, ktorých logá
vo forme polepov boli umiestnené na súťažnom závodnom automobile MITSUBISHI LANCER EVO IX
teamu „IMAXX-ADV rally team“. Podľa správneho súdu primeranosť ceny plnenia sa odvíja od ceny,
za ktorú reklamné služby nadobudol subjekt reálne poskytujúci reklamné služby s pridanou hodnotou
ďalej alebo ten subjekt, ktorý ich reálne vykonal. Žalobca tvrdil, že mal ponuky aj od iných reklamných

spoločností, avšak nepovažoval ich za výhodné, a preto uzatvoril zmluvu o reklame s dodávateľom
EDOP, s.r.o., ktorý mu poskytol výhodnejšie podmienky, avšak taktiež nepredložil k tomuto tvrdeniu
žiadne konkrétne a overiteľné dôkazy. Zistenému skutkovému stavu teda zodpovedá taký záver, že
cena sa neurčovala na základe reálnej ceny za poskytnuté plnenie, ale bola dobrovoľne ponúknutá a
dohodnutá, pričom dané stanovenie ceny za fakturované plnenie sa vymykalo rozumne očakávanému

správaniu obozretného podnikateľa postupujúceho s odbornou starostlivosťou, pretože žalobca si mohol
a mal preveriť bežné ceny predmetných služieb aj u iných spoločností, prípadne z iných zdrojov (síce
to tvrdil, avšak toto svoje tvrdenie nepreukázal). Ak tak neurobil a uplatnil si odpočet z neodôvodnene
navýšenej ceny uvedenej na faktúrach od dodávateľa EDOP, s.r.o., potom konal nezodpovedne a
nelogicky.

42. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný a správca dane nezohľadňovali predložené dôkazy a
nezákonne vyhodnocovali dôkazy v neprospech žalobcu, neprihliadali na predkladané dôkazy, na
výpovede svedkov, výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu, a nevysporiadali sa s návrhmi žalobcu
ohľadom vykonania ďalšieho dokazovania, správny súd uvádza, že uvedenú námietku posúdil ako

všeobecnú bez bližšej konkretizácie, ktoré kroky správca dane nevykonal, ktoré dôkazy nezohľadňoval,
a na ktoré konkrétne dôkazy neprihliadal. Takto všeobecne koncipovaná námietka neumožňuje
správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, pretože správny súd je v zmysle
§ 182 ods. 1 písm. e) SSP viazaný dôvodmi žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a nie je

oprávnený namiesto žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti, ktoré žalobca v správnej žalobe
neuviedol.

43. Pokiaľ žalobca namietal, že v priebehu daňovej kontroly správca dane odmietol vykonať výsluch
navrhovaných svedkov D. E. a konateľa žalobcu, ktorých dopočul až v priebehu vyrubovacieho konania,

čím konal v rozpore s § 3 ods. 2 a ods. 3 a § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku a čl. 2 ods. 2
Ústavy SR, správny súd uvádza, že v prejednávanej veci správca dane v priebehu daňovej kontroly
vykonal rozsiahle dokazovanie, t.j. nebol pasívny a nemožno konštatovať, že by svoju pasivitu sanoval
nadmerným dokazovaním vo vyrubovacom konaní. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňovýsubjekt podá písomné pripomienky k výsledkom zisteným daňovou kontrolou a predloží dôkazy, správca
dane doplní vo vyrubovacom konaní dokazovanie. Ďalšie dokazovanie vo vyrubovacom konaní správca
dane vykonal na základe pripomienok žalobcu k protokolu z daňovej kontroly, v ktorých žalobca navrhol

doplniť dokazovanie a vypočuť označené osoby ako svedkov. Ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho
správneho súdu pripúšťa vykonávanie dokazovania aj v priebehu vyrubovacieho konania, aj nad rámec
návrhov daňového subjektu, a to či už v snahe odstrániť niektoré procesné nedostatky, či doplniť
niektoré skutkové zistenia, v nadväznosti na argumentáciu daňového subjektu, resp. v nadväznosti
na pokyn odvolacieho orgánu či správneho súdu (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR

sp. zn. 4Sfk/11/2022 zo dňa 25.04.2024, sp. zn. 3Sfk/129/2022 z 21.11.2023). Miera dokazovania vo
vyrubovacom konaní podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku musí byť primeraná rozsahu dokazovania
vykonaného v štádiu daňovej kontroly, ktorá predstavuje jadro zisteného skutkového stavu. Pokiaľ
žalobca namietal v tejto súvislosti porušenie práv žalobcu, správny súd uvádza, že daňová kontrola a
vyrubovacie konanie neprebiehali bez vedomosti žalobcu, ktorý mal po celý čas možnosť sa aktívne
zúčastniť úkonov správcu dane, už od prvotných štádií daňovej kontroly mal možnosť pripraviť sa na

účinné a efektívne využívanie svojich práv prináležiacich mu Daňovým poriadkom. Vzhľadom na vyššie
uvedené, správny súd nepovažoval námietku žalobcu za dôvodnú.

44. Správny súd konštatuje, že právne závery správcu dane a žalovaného sú dôvodné a žalobcovi sa
ich v konaní pred správnym súdom nepodarilo vyvrátiť. Správcovi dane a žalovanému sa v predmetnej

veci podarilo preukázať, že sa žalobca svojím plnením zúčastnil na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom, o svojej účasti na tomto reťazci pri dodržaní primeranej obozretnosti priemerného
zodpovedného podnikateľa (s ohľadom na zistené okolnosti obchodného vzťahu) mal a mohol vedieť,
pričom rezignoval na akékoľvek protiopatrenia (nad rámec prvotných úkonov), ktorými by svojej účasti
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom predchádzal.

45. Správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňovali zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

46. Žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario,
keďže nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov
konania žalovanému ako orgánu štátnej správy.

47. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,

ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 29, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026