Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 2, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 27Pc/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125202335
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Bineková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125202335.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Binekovou, v právnej veci manžela A. B.,
rodeného Funtaľa, narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, ako oprávneného na výživné podľa
návrhu, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Vieroslava Vočková, advokát s.r.o., so sídlom
Slovenská 69, Prešov, IČO: 47 250 631, a manželky D. B., C. E., narodenej XX.XX.XXXX, bytom F., A.
XX/X, ako povinnej na výživné podľa návrhu, na návrh manžela o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. návrh navrhovateľa na určenie manželského výživného zamieta,

II. žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

III. Slovenskej republiky nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným súdu dňa 27.10.2025 sa manžel A. B. (ďalej aj ako ,,navrhovateľ“) domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil vyživovaciu povinnosť jeho manželky k nemu. Navrhol,

aby manželka bola súdom zaviazaná prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 100,- eur
vždy do 15. dňa v mesiaci. Podaný návrh skutkovo odôvodnil tým, že s manželkou uzavrel manželstvo
dňa XX.XX.XXXX v F., z manželstva nepochádzajú deti, s manželkou bývali spolu v C., manželka
pred 6 rokmi opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať späť do C., odkiaľ pochádza, a kde sa s
manželom zoznámili, odvtedy manželia nie sú v kontakte. Manžel ďalej uviedol, že je nezamestnaný,
býva v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v C. s matkou, o ktorú sa osobne stará z dôvodu jej

vysokého veku a zdravotných ťažkostí, je odkázaný na finančnú pomoc svojej matky, ktorá poberá
dôchodok, požiadal o opatrovateľský príspevok, žiadosť doposiaľ nebola schválená. Mesačné výdavky
domácnosti (jeho a matky) vyčíslil takto: náklady na bývanie + SIPO 190,- eur, strava 250,- eur,
hygienicképotreby30,-eur,doplatkyzalieky56,-eur,cestovné30,-eur.Uviedol,žedlhodobonepracuje,
od júla 2024 je bez akéhokoľvek príjmu. Poukázal na to, že sa s manželkou chce rozviesť, preto podá aj
návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľ predložil súdu jeden listinný dôkaz a to sobášny list. Listinné
dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia nepredložil súdu ani na výzvu súdu.

2. S návrhom manžela na určenie manželského výživného manželka nesúhlasila. Vyjadrila sa
vpísomnompodaníz02.12.2025,žesmanželomuzavrelimanželstvoXX.XX.XXXXvF.,nežijúspoluani
spoločensky, ani intímne, nekomunikujú. V písomnom vyjadrení poukázala na to, že manžel nepracuje
z vlastnej viny a o iný príjem sa nesnaží, nakoľko nadmerne požíva alkoholické nápoje. Nie je pravdou,
aby sa osobne staral o svoju mamu. Vyjadrila sa, že býva v C., kde nemá v čase vojny ľahké podmienky
na spokojný a pohodlný život, život je veľmi ťažký, nie je tam veľa príležitostí na zárobok, a to aj

s ohľadom na jej zdravotný stav, v C. má naplánované liečebné úkony a kontroly u flebológa v decembri
2025. Konštatovala, že jediným jej príjmom je dôchodok vo výške 8.357,- rubľov, čo je cca 90 eur. Mala
za to, že platenie výživného manželovi by bolo nespravodlivé.3. Vo veci samej súd rozhodol dňa 02.03.2026 na pojednávaní, na ktoré sa nedostavila právna
zástupkyňamanželaprechorobu,ktoránežiadalapojednávanieodročiť,akmanželnapojednávaníbude

súhlasiť s jej neprítomnosťou, a na ktoré sa nedostavil manžel, hoci bol riadne a včas predvolaný, ktorý
svoju neúčasť vôbec neospravedlnil. Súd preto pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.

4. Súd vo veci samej prihliadol na vyjadrenia účastníkov konania, vypočul manželku a vykonal
dokazovanie nižšie uvedenými listinnými dôkazmi. Z úradnej činnosti je súdu známe, že pod sp.

zn. 27Pc/21/2025 je vedené rozvodové konanie manželov, v ktorom bolo meritórne rozhodnuté na
pojednávaní dňa 02.03.2026 tak, že súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

5. Sobášnym listom mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX v F.
manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F. vo zväzku XX, ročníka XXXX,
na strane XXX, pod poradovým číslom XX.

6. Podľa potvrdenia kancelárie Dôchodkového fondu C. v Dubovskom okrese G. H. I. XXXXXX/XX
z 24.06.2019 manželka je poberateľkou dôchodku zo starobného poistenia od 05.06.2019 na neurčito
vo výške 8.357,41 rubľov (t. j. cca 90,- eur).

7. Podľa lekárskeho potvrdenia od flebológa Dr. Zufarov Dmitrij Nikolajevič z 27.07.2025, z 07.08.2025
a z 09.09.2025 manželka trpí kŕčovými žilami dolných končatín, odporúčané používanie kompresných
pančúch.

8. Navrhovateľka pred súdom vypovedala, že spoločný majetok s manželom nevlastnia, ona nemá ani

účet v slovenskej banke, pracovala na Slovensku, keď tu žila 20 rokov s manželov, pracovala vtedy len
na dohodu. Vypovedala, že na Slovensku nepoberá dávky sociálneho poistenia, hoci je v dôchodkovom
veku ( v júli bude mať 64 rokov), pretože nemá na Slovensku odpracované roky. Vo svojej výpovedi
uviedla, že ani v C. nemala odpracované roky, preto jej vypočítali len minimálny dôchodok 8.357,41
rubľov. Vypovedala, že v C. nepracuje, pričom poukázala na svoj vek - takmer 64 rokov a na to, že trpí

vysokým krvným tlakom, v októbri mala operované kŕčové žily. Vo svojej účastníckej výpovedi uviedla,
že býva v C., kde vlastní byt, býva s dospelým synom a jeho rodinou. Mala za to, že nie je spravodlivé,
že by mala manželovi platiť výživné, nakoľko on je o 12 rokov mladší ako ona a on ju vyhodil z domu,
keď sa dostali do hádky v roku 2019, ona nepredpokladala, že niekedy sa ešte vráti do C., plánovala
s ním žiť do konca života. Uviedla, že v C. v roku 2019, keď prišla, už mala vek 57 rokov, kedy už stratila

2 roky pre priznanie dôchodku, nakoľko tam jej ho mohli priznať už ako 55 ročnej, ale keďže chcela žiť s
manželom, tak ostávala na Slovensku. Poukázala aj vo svojej výpovedi na skutočnosť, že s manželom
nie sú v žiadnom kontakte, a keď ju vyhodil, povedal jej, že má priateľku, a odvtedy ju žiadnym spôsobom
nekontaktoval, ani nevyhľadal.

9. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutočný stav:
Manželia uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo, ktoré doposiaľ trvá (rozsudok o rozvode bol vyhlásený
len dňa 02.03.2026), avšak manželia nevedú spoločnú domácnosť od roku 2019. Účastníckou
výpoveďou manželky mal súd preukázané, že manžel manželku vyhodil zo spoločnej domácnosti
v roku 2019, mal vzťah s inou ženou, odvtedy sa manžel nepokúsil o obnovenie manželského vzťahu

vyhľadaním manželky alebo jej kontaktovaním. Manžel je bez príjmu, dlhodobo nezamestnaný. V konaní
ani len netvrdil, že by bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, alebo že by nevykonával pracovnú
činnosť pre nepriaznivý zdravotný stav. Nezamestnanosť dôvodil starostlivosťou o svoju matku, čo
súdu nepreukázal žiadnym dôkazom. Manželka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške cca
90,- eur mesačne, iný príjem nemá, nepracuje, má zdravotné problémy s kŕčovými žilami (preukázané

predloženými listinnými dôkazmi na pojednávaní). Manžel je od manželky o 12 rokov mladší, je vo
veku ešte produktívnom (takmer 52 rokov), manželka bude mať v júli tohto roku 64 rokov, t. j. dosiahla
dôchodkový vek.

10. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah
tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

13. Z povinnosti manželov „žiť spolu a vzájomne si pomáhať“ vyplýva požiadavka starať sa podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov o uspokojovanie potrieb rodiny, a najmä však z
ich vzájomnej vyživovacej povinnosti aj požiadavka, aby za trvania manželstva bola hmotná a kultúrna
úroveň oboch manželov zásadne rovnaká. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je

viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov.
Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie,
vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň.

14. Aj pre priznanie výživného od manžela/manželky platí ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine,

podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Právo oprávneného
navýživnéodpovinnéhomusíbyťvsúladesdobrýmimravmi.Podľavyššieuvedenéhoustanoveniateda
nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá
sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Dobré
mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade

vychádzapísanéprávo.Niesúpresnedefinovanéavychádzajúzovšeobecneakceptovanýchmravných
princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v
kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

15. Prostredníctvom inštitútu manželského výživného sa okrem uspokojenia osobných potrieb manželov

sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska.
Uplatňovanie tohto inštitútu prichádza do úvahy v prípade vzniku nepomeru celkovej životnej úrovni
manželov.

16. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi by mal byť určený tak, aby životná úroveň oboch

manželov bola v zásade rovnaká, pričom nejde len o rovnosť zárobku jednotlivých manželov, ale je
potrebné zobrať do úvahy tiež osobné a majetkové pomery manželov, ako aj ostatné skutočnosti, ktoré
majú vplyv na životnú úroveň manželov. Pri určení výšky manželského výživného sa pritom prihliada
na starostlivosť o domácnosť ako aj na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného.

17. V danej veci mal súd na základe zisteného skutočného stavu za to, že uloženie povinnosti manželke
prispievať na výživu manžela nie je dôvodné. V konaní bol preukázaný trvajúci manželský zväzok
medzi účastníkmi konania opodstatňujúci platenie výživného pre manžela. Bolo preukázané neplnenie
vyživovacej povinnosti manželky. Avšak bolo zistené, že konaním navrhovateľa ako oprávneného

z vyživovacej povinnosti došlo k správaniu v rozpore s dobrými mravmi a to takému, ktoré samo osebe
vylúčilo priznanie nároku na výživné, keď manžel vyhodil manželku zo spoločnej domácnosti a nadviazal
za trvania manželstva mimomanželský vzťah. Zároveň v konaní nebol zistený nepomer medzi životnou
úrovňou manželky a manžela. Jediným príjmom manželky je starobný dôchodok vo výške 90,- eur
mesačne, ktorý nedosahuje ani sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (t. j. 284,13

eur), t. j. z uvedeného dôchodku manželka nedokáže pokryť ani svoje základné životné potreby (akými
sú výdavky na bývanie či stravovanie). Vzhľadom na zistený skutkový stav nemožno povedať, že by
situácia jedného z manželov bola bývala po materiálnej stránke lepšia ako situácia toho druhého. Súd
po vykonanom dokazovaní teda dospel k záveru, že životná úroveň účastníkov konania je v zásade
rovnaká a momentálne nie je dôvod určovať rozsah vyživovacej povinnosti manželky voči manželovi.

Preto súd návrh manžela na určenie manželského výživného zamietol. (I. výrok)18. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 - § 55 CMP).

19. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

20. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že

žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si účastníci nárok na
náhradu trov ani neuplatnili. (II. výrok)

21. O trovách Slovenskej republiky, ktoré štátu vznikli v súvislosti s pribratím prekladateľky J. K. L.
do konania, aby bolo zachované právo manželky konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, súd
rozhodol v súlade s § 155 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení

neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) a to tak, že tieto znáša štát. (III. výrok)

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Prešov. (§ 355 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)