Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 7S/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101637
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101637.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor,
v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. - D., zastúpený:
Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Môťovská 497/2, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému:
Národný bezpečnostný úrad, so sídlom Budatínska 30, 851 06 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10593/2024/KÚ/F. zo dňa 23.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodnutie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu č. 10593/2024/KÚ/F. zo dňa
23.08.2024 a rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu č. 08714/2024/KÚ/F. zo dňa 10.06.2024

a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Žiadosťou o informácie zo dňa 04.06.2024, doručenou Národnému bezpečnostnému úradu (ďalej

aj „úrad“ alebo „žalovaný“) ako povinnej osobe v rovnaký deň, žiadateľ (žalobca) v zmysle zákona č.
211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) požiadal
o nasledovné informácie, ktoré žiadal zaslať písomnou formou na jeho adresu alebo nahliadnutím do
spisu:

„Žiadam o poskytnutie nasledovných informácií, týkajúcich sa údajov z mojej zdravotnej dokumentácie,

ktorými úrad disponuje aj napriek tomu, že som neudelil súhlas na oboznamovanie sa s údajmi z mojej
zdravotnej dokumentácie po skončení konania o bezpečnostnej previerke to je po 24.06.2020:
1. Na základe akého právneho rámca/zákonného ustanovenia požiadal Úrad o poskytnutie informácií
zo zdravotnej dokumentácie A. B. C. v priebehu roka 2023?
2. Na základe akého právneho rámca/zákonného ustanovenia boli Úradu poskytnuté informácie zo
zdravotnej dokumentácie A. B. C. v priebehu roka 2023 inými subjektmi? O aké subjekty sa jednalo?
3. Akými informáciami zo zdravotnej dokumentácie A. B. C. G. disponuje?

4. Aké informácie z mojej zdravotnej dokumentácie sa nachádzajú v bezpečnostnom spise č. SP-
PB-166/2023-Ž-31309, alebo inej databáze spravovanej Úradom k dnešnému dňu?
5. Aké osoby z prostredia Úradu sa oboznámili s informáciami z mojej zdravotnej dokumentácie?6. Aké informácie z mojej zdravotnej dokumentácie úrad sprístupnil znalcovi H. H. H., znalec zapísaný
v zozname znalcov MS SR v odbore 480000 Zdravotníctvo a farmácia, v odvetví Psychiatria, evidenčné
číslo znalca: 914754 (ďalej len „Znalec“), za účelom podania znaleckého posudku potrebného na

odborné posúdenie?
7. Sekcia previerok Úradu dňa 13.05.2024 vytvorila utajovaný dokument č. 00746/2024/SP-OBP-024-
V, ktorý sa vyjadroval k okolnostiam/vzťahu k získaniu informácií o zdravotnom stave A. B. C., preto
prosím o informáciu: „Na základe akého zákonného rámca bola úradom utajená informácia týkajúca
sa nezákonného poskytnutia informácií z mojej zdravotnej dokumentácie, respektíve okolností s tým

súvisiacich?“.

2. Rozhodnutím o čiastočnom nesprístupnení informácií č. 08714/2024/KÚ/F. zo dňa 10.06.2024
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol o čiastočnom
nesprístupnení požadovaných informácií v rozsahu otázky č. 3 až 7 žiadosti zo dňa 04.06.2024 podľa
§ 8 ods. 1 zákona o slobode informácií v spojení s § 2 písm. a) a § 33 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z.

z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„zákonoochraneutajovanýchskutočností“),§1písm.i)nariadeniavládySlovenskej
republiky č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností (ďalej len „nariadenie
vlády č. 216/2004 Z. z.“) a bodom 7 Zoznamu utajovaných skutočností úradu. Dôvodom bola skutočnosť,
že požadované informácie tvoria v podmienkach úradu utajovanú skutočnosť podľa zákona o ochrane

utajovaných skutočností a sú súčasťou bezpečnostného spisu, ktorého údaje možno v súlade s § 33
ods.3 zákona o ochrane utajovaných skutočností využiť iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na
účely trestného konania a priestupkového konania, ak ide o neoprávnenú manipuláciu s utajovanými
skutočnosťami.

3. Zároveň úrad ako povinná osoba listom zo dňa 10.06.2024 označeným ako Odpoveď na žiadosť
o poskytnutie informácií odpovedal žiadateľovi na otázku č. 1 a 2 jeho žiadosti nasledovne: „Úrad
postupuje podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.“ K otázka č. 3 až 7 žiadosti uviedol

úrad, že z dôvodu existencie zákonnej prekážky nie je možné požadované informácie sprístupniť.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žiadateľ rozklad zo dňa 19.07.2024, o ktorom žalovaný
rozhodol rozhodnutím č. 10593/2024/KÚ/F. zo dňa 23.08.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým rozklad zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný konštatoval, že nesprístupnenie

informácií bolo založené na dvoch samostatných dôvodoch, a to (i) na dôvode podľa § 33 ods. 3 zákona
oochraneutajovanýchskutočnostía(ii)nadôvodepodľa§8ods.1zákonaslobodeinformáciívspojenís
§ 2 písm. a) zákona o ochrane utajovaných skutočností a podľa § 1 písm. i) nariadenia vlády č. 216/2004
Z. z. a bodu 7 Zoznamu utajovaných skutočností úradu.

5. Pokiaľ ide o prvý dôvod pre nesprístupnenie informácií, úrad je v zmysle § 33 ods. 1 zákona o ochrane
utajovaných skutočností povinný viesť bezpečnostný spis osoby, v ktorom sú založené podkladové
materiály bezpečnostnej previerky a ostatné poznatky z bezpečnostnej previerky. Dané ustanovenie
vylučuje možnosť využitia údajov z bezpečnostného spisu na iný účel, ako na plnenie úloh podľa tohto
zákona (eventuálne na účely priestupkového alebo trestného konania), a to bez ohľadu na to, či majú

povahu utajovaných alebo neutajovaných informácií. Predmetné ustanovenie predstavuje dostatočný
právny základ pre odmietnutie sprístupnenia (akýchkoľvek) údajov z bezpečnostného spisu navrhovanej
osoby v režime zákona o slobode informácií, a to bez potreby ďalšieho skúmania ich obsahu a povahy.
Správny orgán taktiež nie je v režime zákona o slobode informácií oprávnený posudzovať, či údaje
obsiahnuté v bezpečnostnom spise boli získané zákonným alebo nezákonným spôsobom. Správny

orgán je v zmysle § 33 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností povinný skúmať výlučne tú
skutočnosť, či žiadané informácie sú obsiahnuté v bezpečnostnom spise a na aký účel sa údaje žiadajú
sprístupniť.

6. Žalovaný konštatoval aj súbežné naplnenie dôvodu pre nesprístupnenie informácií podľa § 8

ods. 1 zákona o slobode informácií, keďže údaje obsiahnuté v bezpečnostnom spise sú vedené
v príslušnom stupni utajenia. Zákonom koncipované chránené záujmy Slovenskej republiky boli na
základe zákonného splnomocnenia pretransformované do základných oblastí utajovaných skutočností,
ktoré boli vydané formou nariadenia vlády č. 216/2004 Z. z., ktoré zároveň ustanovilo povinnosťvedúcemu,abyvurčenýchoblastiachvymedzilutajovanéskutočnostivznikajúcevrámcijehopôsobnosti
aurčenéutajovanéskutočnostizaradildozoznamuutajovanýchskutočností.Tietozoznamyutajovaných
skutočností sú východiskom pri rozhodovaní o tom, či konkrétna informácia alebo vec je utajovanou

skutočnosťou. Utajované skutočnosti uvedené pod bodom 7 Zoznamu utajovaných skutočností úradu
sú chránené v oblasti podľa § 1 písm. i) nariadenia vlády č. 216/2004 Z. z., teda v oblasti ochrany
organizácie, foriem a metód činnosti úradu, pričom zo zoznamu utajovaných skutočností úradu vyplýva,
že neoprávnená manipulácia s nimi by mohla spôsobiť poškodenie právom chránených záujmov úradu,
ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. Dôvodom utajenia bezpečnostného

spisu navrhovanej osoby je teda ochrana foriem, metód a organizácie činnosti úradu pri vykonávaní
bezpečnostných previerok, čo predstavuje legitímny a legálny dôvod utajenia, spĺňajúci formálne aj
materiálne podmienky utajenia. Bezpečnostný spis nie je možné sprístupniť (ani čiastočne) bez toho,
aby došlo k ohrozeniu utajovaných skutočností. Požadované informácie boli utajené v stupni utajenia
„Dôverné“, dôvody utajenia požadovaných informácií trvajú a žiadateľ nemá oprávnený prístup k
predmetným utajovaným skutočnostiam.

7. Pokiaľ ide o namietanú absenciu riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný je
toho názoru, že napadnuté rozhodnutie bolo náležite zdôvodnené. Pri nesprístupnení informácií z
vyššie citovaných dôvodov je správny orgán limitovaný rozsahom zdôvodnenia tak, aby v odôvodnení
rozhodnutia nesprístupnil (nevyzradil) informácie, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, resp.

ktoré je povinný chrániť. Napriek uvedenému však z napadnutého rozhodnutia podľa názoru žalovaného
vyplýva, na základe akých zákonných dôvodov správny orgán obmedzil prístup k žiadaným informáciám
a ktoré skutočnosti vzal pri rozhodovaní v úvahu.

II.

Rozsah a dôvody žaloby
(argumenty žalobcu)

8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 03.11.2024, doručenou Správnemu súdu
v Bratislave dňa 04.11.2024, domáha preskúmania zákonnosti, zrušenia oboch rozhodnutí orgánov

verejnej správy a vrátenia veci na ďalšie konanie. V žalobe namieta, že napádané rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov a nedostatočné odôvodnenie, zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a zároveň došlo podľa žalobcu k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

9. Žalobca uvádza, že na to, aby bola nejaká konkrétna informácia považovaná za utajovanú, je
nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok daných zákonom, tzn. nielen to, že je takáto informácia
označená za utajovanú skutočnosť zo strany jej pôvodcu alebo iného orgánu, ale je nevyhnutné, aby

šlo o takú informáciu, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred neoprávnenou
manipuláciou a ktorá môže vznikať len v oblastiach ustanovených nariadením vlády č. 216/2004
Z. z.. Preto iba samotné vymedzenie týchto utajovaných skutočností vedúcim úradu a následné
označenie informácie za utajovanú skutočnosť samo o sebe automaticky nepredstavuje dôvod na
nesprístupnenie informácie podľa podmienok určených zákonom o slobode informácií. Aj z dokumentu

označeného určitým stupňom utajenia sa musia sprístupniť informácie, ktoré nie sú utajovanými
skutočnosťami, čo vyplýva aj z ústavne súladného výkladu zákona o ochrane utajovaných skutočností a
nadväzujúcich predpisov. Pri rozhodovaní o sprístupnení informácií obsiahnutých v takomto dokumente
treba rešpektovať ústavnú požiadavku zakotvenú v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „Ústava“), aby obmedzenie práva na prístup k informáciám bolo vždy naozaj „nevyhnutné“ na

ochranuurčitéhoústavouchránenéhozáujmu(vtomtoprípadenapr.naochranubezpečnostištátualebo
verejného poriadku). Musí dôvodne existovať situácia, kedy by zverejnením tejto (utajovanej) informácie
mohlo prísť k ujme na záujmoch štátu (a táto podmienka v danom prípade minimálne v bodoch 3, 4
a 6 žiadosti splnená nie je, keďže sa jedná o uvedenie údajov zo zdravotnej dokumentácie žalobcu -
žiadateľa).

10. V danom prípade sa podanou žiadosťou žalobca domáhal poskytnutia informácii, ktoré súvisia s
jeho citlivými osobnými údajmi, akými sú údaje z jeho zdravotnej dokumentácie, ktorými má disponovať
úrad a ktoré mali byť poskytnuté a sprístupnené nepovolaným osobám. Na základe okolností danéhoprípadu je preto pre žalobcu nejasné, akým spôsobom môže informácia o zdravotnom stave fyzickej
osoby - žiadateľa (ako aj kto túto informáciu poskytol a komu bola poskytnutá) predstavovať ohrozenie
bezpečnosti Slovenskej republiky (ako elementárnej zákonom stanovenej podmienky na ochranu a

utajenie takejto informácie).

11. Žalobca poukazuje aj na rozhodnutie úradu č. SP-PB-166/2023-Ž-31309 zo dňa 16.06.2023 o
ustanovení znalca na preskúmanie zdravotného stavu žalobcu a podanie znaleckého posudku, ako aj
rozhodnutie úradu č. 10999/2023/KÚ-003 zo dňa 30.11.2023 o zrušení rozhodnutia č. SP-PB-166/2023-

Ž-31309 zo dňa 16.06.2023. Z oboch týchto rozhodnutí vyplýva, že správny orgán v bezpečnostnom
spise osoby disponuje určitými konkrétnymi údajmi zo zdravotnej dokumentácie o zdravotnom stave
žalobcu (keďže práve na základe týchto informácii mala údajne vzniknúť dôvodná pochybnosť o splnení
predpokladovpodľa§29zákonaoochraneutajovanýchskutočnostínavznikoprávneniapodľa§10ods.
1 tohto zákona), pričom uvedené údaje o zdravotnom stave žiadateľa svojvoľne označuje za utajené
skutočnosti.

12. Informáciami o zdravotnom stave žalobcu ako osobných údajoch o jeho osobe úrad disponuje v
bezpečnostnom spise osoby bez zákonom vyžadovaného súhlasu žalobcu (§ 25 zákona č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení
neskoršíchpredpisov).Súhlasnaoboznamovaniesasúdajmizozdravotnejdokumentáciebolžalobcom

ako navrhovanou osobou udelený úradu len a jedine za účelom vykonania bezpečnostnej previerky, tzn.
naoboznamovaniesasúdajmizozdravotnejdokumentácievýlučnevpriebehubezpečnostnejprevierky.
Iným súhlasom na oboznamovanie sa s jeho zdravotnou dokumentáciou úrad nedisponuje.

13. Žalobcatiežnamietaabsenciuriadnehoodôvodnenia,nazákladektoréhobysažalobcaakožiadateľ

o poskytnutie informácii mohol oboznámiť so skutočnosťami, ako aj právnymi i logickými úvahami, ktoré
viedli správny orgán k vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktorým sa zásadným spôsobom zasahuje do
jeho práva na slobodný prístup k informáciám. V odôvodnení sa správny orgán obmedzil len na strohé
odôvodnenie na troch stranách, ktoré tvorí najmä citácia žiadosti žalobcu a aplikovateľných ustanovení
zákona. Z uvedeného odôvodnenia vôbec nevyplýva, akými logickými úvahami sa správny orgán pri

svojom rozhodovaní spravoval a ani, ako boli tieto logické úvahy aplikované na daný skutkový stav veci.
Nedostatočnýmodôvodnenímtrpíajprvostupňovérozhodnutieočiastočnomnesprístupneníinformácie.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania vo veci

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.08.2025, v ktorom uviedol, že správnu
žalobu vníma ako nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť. Žalovaný sa pridŕža argumentácie uvedenej
v napadnutom rozhodnutí. Dôvodom utajenia bezpečnostného spisu navrhovanej osoby je ochrana
foriem, metód a organizácie činnosti úradu pri vykonávaní bezpečnostných previerky, čo predstavuje

legitímny a legálny dôvod utajenia, spĺňajúci formálne aj materiálne podmienky utajenia.

15. ŽalovanýodkazujenarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen„Najvyššísúd“)sp.
zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 03.11.2009, podľa ktorého sa pri nesprístupnení informácií z dôvodu podľa § 8
ods.1zákonaoslobodeinformáciívyžaduje,abysprávnyorgánvrozhodnutíonesprístupneníinformácií

vymedzil príslušné ustanovenie právneho predpisu, ktoré charakterizuje druh a podmienky zachovania
tajomstva brániaceho v poskytnutí požadovaných informácií (formálna podmienka), a zároveň aj to, či
tieto podmienky v čase podania žiadosti trvajú, z akých dôvodov a či sa toto tajomstvo vzťahuje na
celú informácie alebo iba na jej časť. Všetky uvedené formálne aj materiálne dôvody nesprístupnenia
utajovaných skutočností boli podľa žalovaného v napadnutom rozhodnutí explicitne vyjadrené v súlade

s uvedenými požiadavkami.

16. Žalobcovi v žiadnom prípade neprislúcha hodnotiť podmienky a dôvody zaradenia určitej informácie
medzi utajované skutočnosti. Ako konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 6S/232/2014
zo dňa 21.09.2016, nie je v kompetencií správneho súdu preskúmavať opodstatnenosť zaradenia určitej

informácie do skupiny utajovaných a zároveň posudzovať, či potreba utajenia informácie pominula.
Zaradenie do skupiny utajovaných skutočností vykonáva pôvodca tejto utajovanej skutočnosti. Vyplýva
to z jeho povinnosti chrániť utajovanú skutočnosť. To znamená, že ak pôvodca utajovanej skutočnostizaradil žalobcom žiadanú informáciu do skupiny utajovaných, správny súd v rámci preskúmavania
rozhodnutia povinnej osoby nie je oprávnený spochybňovať takéto zaradenie.

17. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 20.06.2025, v ktorej zotrval na svojej
doterajšej argumentácii.

18. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 02.10.2025, v ktorej rovnako zotrval na svojej
doterajšej argumentácii.

19. Ďalšie podania účastníkov konania vo veci neboli súdu doručené.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13
ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na prejednanie veci pojednávanie na deň 11.02.2026.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú

povinné osoby k dispozícii.

22. Podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť
podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa
osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s

uvedením odkazu na príslušný právny predpis.

23. Podľa § 12 ods. 1 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva
povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení
tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba

dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

24. Podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane utajovaných skutočností, na účely tohto zákona je utajovanou
skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na
záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným

rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže
vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.

25. Podľa § 33 ods. 1 zákona o ochrane utajovaných skutočností, úrad vedie bezpečnostný spis osoby,
v ktorom sú založené podkladové materiály bezpečnostnej previerky pre stupeň utajenia Prísne tajné,

Tajné a Dôverné, záznam z bezpečnostného pohovoru poznatky z bezpečnostnej previerky.

26. Podľa § 33 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností, údaje z bezpečnostného spisu osoby
možno využiť iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na účely trestného konania a priestupkového
konania, ak ide o neoprávnenú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami.

27. Podľa § 1 písm. i) nariadenia vlády č. 216/2004 Z. z., utajovaná skutočnosť môže vzniknúť v oblasti
organizácie, foriem, metód a výsledkov činnosti spravodajských služieb, ozbrojených síl, ozbrojených
bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Národného bezpečnostného úradu a prostriedkov ich
utajenia.

28. Podľa 7. bodu Zoznamu utajovaných skutočností úradu, tvorí utajovanú skutočnosť bezpečnostný
spis navrhovanej osoby, bezpečnostný spis podnikateľa a spis fyzickej osoby, v ktorom sú založené
podklady na zistenie jej spôsobilosti vykonávať funkciu sudcu.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom29. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183
SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo

stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), vec prejednal na pojednávaní
a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

30. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové
rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácií týkajúcich sa otázok č. 3 až 7 žiadosti žalobcu

o informácie, citované v bode 1 tohto rozsudku. Informácie neboli sprístupnené s odkazom na potrebu
ochrany utajovaných skutočností z dôvodu potreby utajenia foriem, metód a organizácie činnosti úradu
pri vykonávaní bezpečnostnej previerky a z dôvodu utajenia bezpečnostného spisu, ktorého údaje
možno využiť iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na účely trestného konania a priestupkového
konania, ak ide o neoprávnenú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami

Všeobecné východiská k obmedzeniu práva na informácie

31. Správny súd konštatuje, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov
demokratickéhoaprávnehoštátu.Ústavnéprávovyhľadávať,prijímaťašíriťinformácie,prostredníctvom
ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému

jednotlivcovi. Čl. 26 ods. 1 Ústavy zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie
informácií, t. j. získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre
vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných, spracovaná (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky /
ďalej len „Ústavný súd“/ sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok
štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode

informácií vymedzené subjekty majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom,
ktorý ustanovuje zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie
informácií podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou
primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017).

32. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto
obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na
základe podmienok ustanovených Ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy)
alebo osobitných vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť

osobitné dôvody obmedzenia vzťahujúce sa na právo na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 4 Ústavy
obsahuje podmienky obmedzenia pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie) nemožno
považovať za absolútne vylúčenie možnosti jeho obmedzenia. Aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku
prípustnosti zásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda
či tento zásah možno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom (nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS

1/09 zo dňa 19.01.2011).

33. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že
sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri
ktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a

materiálnych podmienok. Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto zmysle uvádza, že „Obmedzenie
práva na informácie v súlade s ústavou je dovolené len vtedy, ak sa splní formálna podmienka
zákona a dve kumulatívne materiálne podmienky. Ústava za nijakých okolností nedovoľuje upustiť
od splnenia všetkých troch podmienok obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie. Formálna
podmienka znamená, že obmedzenie prijme národná rada v právnom predpise so silou zákona.

Termínom „zákon“ sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý
počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily (II. ÚS 28/96).
[....] Prvou materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd
iných alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť.
Na splnenie prvej materiálnej podmienky stačí preukázanie existencie jedného z citovaných záujmov.

Druhou materiálnou podmienkou je podmienka nevyhnutnosti prijatia obmedzenia.“ (PL. ÚS 15/98).

34. Obmedzenia sprístupnenia informácií podľa ustanovení § 8 až § 11 zákona o slobode informácií je
nutné vykladať aj v kontexte § 12 zákona o slobode informácií, z ktorého vyplýva materiálny charakterobmedzeniaprístupukinformáciám.Jehoobsahomjepožiadavka,abyoprávnenéobmedzenieprávana
informácie bolo uplatnené vždy, v čo najmenšom rozsahu, čím napĺňa a zároveň garantuje požiadavku
minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd (napr. rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sži//2009

zo dňa 03.11.2009, sp. zn. 7Sžik/2/2018 zo dňa 29.01.2020, sp. zn. 5Sžik/4/2019 zo dňa 02.06.2020,
nález Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011).

35. Ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou je potrebné preferovať
extenzívne vnímanie (t. j. vnímanie smerujúce k rozšíreniu) povinnosti povinnej osoby sprístupniť

informácie ako reštriktívne vnímanie, benevolentnejšie k obmedzeniu sprístupňovania informácií, čo
vyplýva z požiadavky minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd – práva na informácie.
Príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií sa teda majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie
sprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere.
Nesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobou možnosť ultima ratio, pričom sa pri
takomto krajnom riešení potom kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby o

nesprístupnení informácie, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia.

Podmienky utajenia požadovanej informácie

36. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že kasačný súd už opakovane vo svojich rozhodnutiach

vyslovil záver, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy o nesprístupnení informácií musí
obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu; v prípade sporu o poskytnutie informácií
argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky utajenia v dostatočnom rozsahu, tzn. že
priemernému adresátovi je daná možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť (i) na základe akých
skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, (ii) správnosť

právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a (iii) právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie
práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp.
zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 03.11.2009).

37. „Súčasne, rozhodovacia prax súdov požaduje zabezpečenie materiálneho prístupu k informáciám.

Pri nesprístupnení informácie nepostačuje len splnenie formálnej podmienky ochrany určitej informácie,
t. j. odkaz na príslušnú právnu normu, ale aj materiálnej podmienky označenia informácie za chránenú
- t. j. objasnenie, prečo naozaj existuje potreba danú informáciu chrániť a či tento dôvod v čase podania
žiadostistáletrváačisaochranavzťahujenacelúinformáciualebojejčasť(RozsudokNajvyššiehosúdu
sp. zn.: 5Sži/1/2009). Aj ak je identifikované zákonné obmedzenie, je potrebné aj v rámci zákonného

obmedzenia vykonať správnu úvahu, či niektoré čiastkové informácie nemožno žiadateľovi sprístupniť
(IV. ÚS 464/2010)“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/11/2023
zo dňa 30.05.2024).

38. Žalovaný v posudzovanom prípade nesprístupnenie informácií o zdravotnom stave žalobcu, ktorými

úraddisponuje,oosobách,ktorébolisinformáciamiozdravotnomstavežalobcuinformované,orozsahu
sprístupnenia týchto informácií znalcovi v odvetví psychiatria za účelom podania znaleckého posudku,
odôvodnil tvrdením, že požadované informácie obsahujú utajované skutočnosti podľa § 8 ods. 1 zákona
o slobode informácií a zároveň sú súčasťou bezpečnostného spisu, ktorého údaje možno v súlade
s § 33 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností využiť iba na plnenie úloh podľa tohto

zákona a na účely trestného konania a priestupkového konania, ak ide o neoprávnenú manipuláciu
s utajovanými skutočnosťami. Napriek tomu, že žalovaný sám vo svojom vyjadrení k žalobe odkazuje
na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 03.11.2009, v odôvodnení
preskúmavaných rozhodnutí materiálne nevysvetľuje, prečo naozaj existuje potreba chrániť predmetné
informácie, či tento dôvod v čase podania žiadosti o informácie stále trvá a či sa ochrana vzťahuje na

celú informáciu alebo jej časť. Žalovaný sa mal s materiálnou podmienkou utajenia informácie zákonným
spôsobom vysporiadať. Túto svoju povinnosť si však nesplnil. Správny súd preto vyhodnotil žalobnú
námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov ako dôvodnú.

39. Úrad, konajúci ako orgán verejnej správy prvého stupňa, v prvostupňovom rozhodnutí úplne

rezignoval na uvedenie akýchkoľvek vecných dôvodov popri odkaze na § 8 ods. 1 v spojení s § 1 písm. j)
nariadenia vlády č. 216/2004 Z. z. a bod 7 Zoznamu utajovaných skutočností úradu. Zároveň uviedol, že
požadované informácie sú súčasťou bezpečnostného spisu a je tak daný dôvod nesprístupnenia podľa
§ 33 ods.1 zákona o ochrane utajovaných skutočností. V napadnutom rozhodnutí žalovaný argumentujeprávnou úpravou rozsiahlejšie, pričom po všeobecnom výklade oblastí chránených záujmov štátu podľa
zákona o ochrane utajovaných skutočností a nariadenia vlády č. 216/2004 Z. z. uviedol: „Utajované
skutočnosti uvedené pod bodom 7. zoznamu utajovaných skutočností úradu sú chránené v oblasti

podľa § 1 písm. i) nariadenia vlády č. 216/2004 Z. z., teda v oblasti ochrany organizácie, foriem a
metód činnosti úradu, pričom zo zoznamu utajovaných skutočností úradu vyplýva, že neoprávnená
manipulácia s nimi by mohla spôsobiť poškodenie právom chránených záujmov úradu, ktoré by mohlo
byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. Dôvodom utajenia bezpečnostného spisu navrhovanej
osoby je teda ochrana foriem, metód a organizácie činnosti úradu pri vykonávaní bezpečnostných

previerok, čo predstavuje legitímny a legálny dôvod utajenia, spĺňajúci formálne aj materiálne podmienky
utajenia. Bezpečnostný spis nie je možné sprístupniť (ani čiastočne) bez toho, aby došlo k ohrozeniu
utajovaných skutočností. Rozkladovou komisiou bolo v konaní zistené, že požadované informácie
boli utajené v súlade so zákonom č. 215/2004 Z. z., sú vedené v stupni utajenia „Dôverné“, dôvody
utajenia požadovaných informácií trvajú a žiadateľ nemá oprávnený prístup k predmetným utajovaným
skutočnostiam. Z uvedených dôvodov bol naplnený dôvod nesprístupnenia informácií podľa § 8 ods. 1

zákona č. 211/2000 Z. z.“

40. Z takéhoto odôvodnenia podľa názoru správneho súdu nevyplývajú konkrétne dôvody a logické
závery, ktoré by mohli žalobcu presvedčiť o materiálnych prekážkach brániacich v sprístupnení
ním požadovaných informáciu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skutočne iba vo

všeobecnej rovine, bez potrebnej konkretizácie, opakovane uviedol svoj právny záver, že požadované
informácie tvoria utajovanú skutočnosť a s odkazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov ich
nie je možné sprístupniť. Materiálne dôvody, pre ktoré žalovaný subsumoval informácie požadované
v bodoch 3 až 7 žiadosti o informácie pod utajovanú skutočnosť, resp. prečo existuje potreba
chrániť predmetné informácie spôsobom, ktorý umožňujú žalovaným uvádzané ustanovenia právnych

predpisov, a či táto potreba a jej dôvod existuje aj v čase podania žiadosti o informácie, absentuje.
Žalovaný nijako neindividualizoval dôvody utajenia na podmienky konkrétnej žiadosti. Žalovaný sa
taktiež úplne vyhol posúdeniu, či sa potreba ochrany informácie vzťahuje na celú informáciu alebo jej
časť (§12 ods. 1 zákona o slobode informácií).

41. Vyššie uvedené dôvody nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska materiálneho
naplnenia podmienok nesprístupnenia požadovaných informácií (§ 8 ods. 1 zákona o slobode informácií
v spojení s § 2 písm. a/ zákona o ochrane utajovaných skutočností) a absencie správnej úvahy
správneho orgánu vo vzťahu k čiastočnému sprístupneniu aspoň časti požadovaných informácií (§
12 ods. 1 zákona o slobode informácií) je potrebné odlíšiť od hodnotenia podmienok a dôvodov

zaradenia určitej informácie medzi utajované skutočnosti. Správny súd súhlasí so žalovaným, že
v kompetencii správneho súdu nie je preskúmavanie opodstatnenosti zaradenia určitej informácie
do skupiny utajovaných informácií. Predmetom súdneho prieskumu, ako už bolo uvedené vyššie, je
posúdenie toho, či sa správny orgán vysporiadal so všetkými podmienkami kladenými zákonom na
možnosť odmietnutia sprístupnenia požadovaných informácií a či svoje rozhodnutie (o nesprístupnení

žiadnej informácie týkajúcej sa bodov 3 až 7 žiadosti o informácie) dostatočne odôvodnil.

42. Správny súd na tomto mieste upozorňuje, že každou z piatich požadovaných informácií v bodoch 3
až 7 žiadosti žalobcu, bol požadovaný iný druh informácie. Napr. v otázke č. 7 žiadosti išlo o otázku, na
základe akého zákonného rámca bola úradom utajená informácia týkajúca sa nezákonného poskytnutia

informácií zo zdravotnej dokumentácie žalobcu. Takýto druh informácie (otázka identifikácie zákonného
rámca) nemôže byť podľa správneho súdu nesprístupnený odkazom na obsah bezpečnostného spisu
vedeného úradom na účel previerky, resp. všeobecným odkazom na ochranu utajovaných skutočností
podľa § 8 zákona o slobode informácií v spojení s § 1 písm. j) nariadenia vlády č. 216/2004 Z. z. a bod
7 Zoznamu utajovaných skutočností úradu. Aj uvedené svedčí o nedostatočnom odôvodnení, ktoré

spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

43. Skutočnosť tvrdená úradom, že požadované informácie tvoria súčasť bezpečnostného spisu
žalobcu, ktorého údaje možno podľa § 33 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností využiť
iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na účely trestného konania a priestupkového konania, ak

ide o neoprávnenú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami, nemôže byť bez ďalšieho automatickým
dôvodom na nesprístupnenie informácie v režime zákona o slobode informácií. Podľa § 33 ods. 1
a 2 zákona o ochrane utajovaných skutočností môže byť obsahom bezpečnostného spisu osoby
akákoľvek skutočnosť, ktorú úrad zistí, resp. ktorá je oznámená na základe tohto zákona. Takétovymedzenie bezpečnostného spisu, ktorého obsah by mal byť an bloc celý utajený, pričom ale nie sú
na zaradenie informácie/dokumentov do daného spisu kladené žiadne vecné podmienky/požiadavky
týkajúce sa ochrany záujmov, ktorých ochrana tvorí vlastný účel zákona o ochrane utajovaných

skutočností a súvisiaceho nariadenia vlády č. 216/2004 Z. z., umožňuje príslušníkom úradu zaradiť
do bezpečnostného spisu osoby doslova akúkoľvek informáciu, ktorá nemusí z materiálneho hľadiska
spĺňať účel utajenia. Takáto konštrukcia by vytvorila ústavne neudržateľné riziko jej zneužitia s cieľom
vylúčiť automaticky a bez ďalšieho sprístupnenie akýchkoľvek informácií (aj takých, ktorých utajenie
nechrániť žiaden zákonom a nariadením vlády č. 216/2004 Z. z. pomenovaný záujem). Preto je

nevyhnutné, aby bola povinná osoba podľa zákona o slobode informácií povinná minimálne dostatočne
vecne (materiálne) odôvodniť, prečo nie je možné určitý údaj sprístupniť. Takéto odôvodnenie
rozhodnutia je možné vykonať bez rizika sprístupnenia takej informácie (alebo jej časti), ktorá spĺňa
formálne i materiálne podmienky na jej utajenie.

44. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom

podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom úrad opätovne posúdi žiadosť žalobcu
o poskytnutie informácií a na podklade zisteného skutkového stavu vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie
aj presvedčivo odôvodní rešpektujúc právny názor správneho súdu s odkazom na vyššie uvedenú
judikatúru v relevantnej oblasti.

45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

46. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť

(§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).