Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200239
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200239.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX D. E. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária Valach,
Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: Regionálny
úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom Tomášikova 64A, Bratislava, za účasti:
Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č.
OU-BA-OVBP2-2023/71007/VAM zo dňa 16. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej
politiky č. OU-BA-OVBP2-2023/71007/VAM zo dňa 16. januára 2023 spolu s rozhodnutím Obce Kráľová
pri Senci č. Výst. 234-22-Kr zo dňa 20. septembra 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Obec Kráľová pri Senci, ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. Výst. 234-22-Kr zo dňa 20.
septembra 2022 podľa ustanovenia § 14 ods. 1 a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) vo väzbe na ustanovenie
§ 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) rozhodla o vylúčení žalobcu zo stavebného konania
na stavbu: IBV kráľovské záhrady Kráľová pri Senci, stavebný objekt: SO 03-E.01 - VN prípojka, pare. č.
D. G. XXX, D. H. XXX/XX, XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX, k. ú. D., ktorej stavebníkom je Západoslovenská
distribučná, a. s.

2. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že po preskúmaní dôvodov žalobcu,
pre ktoré sa domáhal postavenia účastníka stavebného konania dospel k záveru, že nespĺňa zákonné

predpoklady pre priznanie postavenia účastníka v stavebnom konaní vedenom pod č.j.: Výst. 478-20-
Kr/22 na predmetnú stavbu, a to ani podľa ustanovenia § 14 ods. 1 správneho poriadku, ani podľa § 59
ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, nakoľko nijakým spôsobom v predmetnom konaní nepreukázal, žeby jeho vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám
mohli byť rozhodnutím priamo dotknuté.

3. Stavebný úrad námietky vznesené žalobcom neuznal, nakoľko priamy dotyk účastníka predpokladá
existenciu nejakého vplyvu na vlastníctvo osoby, ktorý vznikne rozhodnutím. Musí sa týkať len účinkov,
ktoré sú spojené s realizáciou stavby. Takéto účinky a vplyvy žalobca neoznačil. Ďalej uviedol, že
priamy vplyv navyše predpokladá stav, ktorý bude priamo a bezprostredne nasledovať a týkať sa
vlastníckych alebo iných práv účastníka, pričom stavebný úrad existenciu takéto priameho vplyvu

nevzhliadol. Stavebný úrad v prípravnom konaní zistil, že stavba 'VN prípojka pre TS' sa nemá realizovať
na pozemkoch, ku ktorým má vlastnícke právo žalobca, ani na pozemkoch , ktoré s jeho pozemkami
susedia. Konštatoval, že vzhľadom na charakter stavby a vzdialenosť pozemkov od stavby nebudú
priamo dotknuté nejaké iné jeho práva spôsobom zakladajúcim postavenie účastníka konania.

4. Taktiež vyslovil, že dôvody uvádzané vo vyjadrení žalobcu, týkajúce sa možného dopadu havárie

stavby vo vzťahu k produktovodu a následne všetkým okolitým pozemkom, vrátane jeho pozemkov, sú
čírou špekuláciou, bez priameho účinku a vplyvu na akékoľvek jeho existujúce práva.

5. Napokon dodal, že predmetná VN prípojka sa podľa predloženej dokumentácie nenachádza na
povrchu pozemku, ale ide o stavbu vybudovanú pod zemským povrchom teda stavbu podzemnú.

Stavba nezasahuje do poľnohospodárskej pôdy je vedená v trase navrhovanej komunikácie (pozemok
D. H. XXX/XX) a už existujúcej komunikácie (pozemok D. G. XXX). Preto realizáciou stavby nedôjde
k rozdeleniu existujúcej poľnohospodárskej výsadby, ani k obmedzeniu jej obhospodarovania alebo
prístupu ku nej .

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 05. októbra
2022. Žalobca v odvolaní namietal, že stavebný úrad sa nezaoberal námietkami účastníka konania,
na základe vykonaných dôkazov stavebný úrad dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a navyše
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že výrok rozhodnutia neobsahuje
zákonom vyžadované formálne náležitosti. Výrok rozhodnutia neobsahuje uvedenie ustanovenia

právneho predpisu, podľa ktorého stavebný úrad rozhodol o vylúčení účastníka konania zo stavebného
konania. Stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom neuvádza skutočnosti, ktoré boli
podkladom na rozhodnutie a tiež neuvádza ani úvahy, akými bol stavebný úrad vedený pri hodnotení
dôkazov, a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
Namietal, že stavebný úrad len formalisticky skopíroval vyjadrenie účastníka konania, ku ktorému

uviedol, že s tvrdenými skutočnosťami nesúhlasí, pričom však žiadnym spôsobom neuvádza akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých dospel k záveru o dôvodnosti vylúčenia účastníka konania zo stavebného konania.

7. Právny predchodca žalovaného Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky

rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2023/71007/VAM zo dňa 16. januára 2023 podľa § 59 ods. 2 správneho
poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Obce
Kráľová pri Senci č. I.. XXX-XX-XX zo dňa 20. septembra 2022. Konštatoval, že z dikcie citovaných
ustanovení § 59 ods. 1 písm. b/ a § 140 stavebného zákona, ako aj § 14 ods. 1, ods. 2 správneho
poriadku a z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca nespĺňa zákonné predpoklady

účastníka predmetného stavebného konania, nakoľko nie je stavebníkom danej stavby, nie je vlastníkom
dotknutých pozemkov ani vlastníkom susediacich pozemkov a stavieb, jeho vlastnícke práva nebudú
vydaním stavebného povolenia priamo dotknuté, nie je stavebným dozorom ani projektantom, ani mu
toto právo nevyplýva z osobitných predpisov.

8. K námietke žalobcu, týkajúcej sa vysadeného a registrovaného vinohradu uviedol, že vzhľadom na
aktuálny stav na príslušných listoch vlastníctva nemá za preukázané, ako žalobcovi môže predmetná
stavba brániť v strojovom obhospodarovaní pozemkov, nakoľko tieto tvrdenia nie sú ničím nepodložené
a nepreukázané. Právny predchodca žalovaného ďalej uviedol, že žalobca v odvolaní poukazuje aj
na rozhodnutia českých súdov, ktoré však nie sú záväzné pre toto konanie, nakoľko ich nie je možné

aplikovať v našom právnom poriadku.

II.
Žaloba9. Žalobca sa včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10. februára
2023, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Okresného

úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2023/71007/VAM zo dňa 16.
januára 2023, ako aj rozhodnutia Obce Kráľová pri Senci č. I.. XXX-XX-XX zo dňa 20. septembra 2022,
žiadal zrušiť obe rozhodnutia, vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu a priznať
mu plnú náhradu trov konania.

10.Žalobcanamietal,žerozhodnutiasprávnychorgánovvychádzaliznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci, boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, a tiež že skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

11. Ďalej dal do pozornosti, že v zmysle § 59 ods. 1, písm. b/ stavebného zákona „Účastníkmi

stavebného konania osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich
vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám
môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté“. V spojitosti s uvedeným tiež poukázal na rozsudok
KrajskéhosúduvBratislavesp.zn.19S/269/2002zodňa28.apríla2003,akoajrozhodnutiaNajvyššieho
správneho súdu ČR sp. zn. 3 As 46/2007 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/3/2007, týkajúce sa

otázok vzťahujúcich sa k problematike okruhu účastníkov konania podľa stavebného zákona.

12. Namietal, že z citovaných rozhodnutí súdov vyplýva, že „susedným pozemkom“, hoci to zákon
explicitne neuvádza, sa rozumie aj taký pozemok, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý
v konaní ide, ale jeho užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Uvedený právny názor podľa

žalobcu podporuje aj skutočnosť, že zákonodarca už do „nového stavebného poriadku“ explicitne
zakotvil v ustanovení § 2 ods. 19 zákona č. 201/2022 Z.z. o výstavbe, že : „Susedný pozemok je
pozemok so spoločnou hranicou s pozemkom, na ktorom sa navrhuje uskutočňovať stavebné práce.
Susedným pozemkom je aj pozemok, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom sa navrhuje
uskutočňovať stavebné práce a pripravovaná stavba alebo zmena stavby alebo jej predpokladaná

prevádzka môže mať dlhotrvajúci priamy negatívny vplyv na užívanie pozemku alebo stavby na ňom,
najmä obťažovaním hlukom, vibráciami, prachom alebo zápachom, tienením, alebo zasahovaním
požiarne nebezpečným priestorom.“. Preto tvrdil, že žalobca ako vlastník susediacich pozemkov, ktorých
užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté (ktorými sa rozumejú nielen pozemky, ktoré majú
spoločnú hranicu s pozemok s plánovanou výstavbou), má postavenie účastníka stavebného konania.

13. Následne poukázal na skutočnosť, že podľa § 87 ods. 2 písm. b/ zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o energetike“) je zakázané do vzdialenosti 150 m od osi potrubia pozdĺž potrubia súvisle zastavovať
pozemky,vnadväznostinaktorútvrdil,ženávrhstavebníkajevrozpores§87ods.2písm.b/cit.zákona,

nakoľko priamo cez pozemok v návrhu označený ako „parc. č. D. H. XXX/XX“ prechádza ochranné
pásmo produktovodu spol. SLOVNAFT, a.s., v dôsledku čoho tento pozemok (ktorý tvorí funkčný
celok s pozemkami, na ktorých sa má realizovať súvislá zástavba rodinných domov), nie je možné
zastavať stavbou tak ako to navrhuje stavebník. Uvedeným sa však správne orgány v napadnutom
ani v preskúmavanom rozhodnutí nezaoberali. Keďže stavebník návrhom sleduje realizáciu súvislej

zástavby rodinných domov vo vzdialenosti menšej ako je 150 metrov od osi produktovodu spol.
SLOVNAFT, a.s., mal žalobca za to, že návrh stavebníka nie je v súlade s podkladmi podľa § 62 ods. 1
stavebného zákona a je aj v rozpore s § 87 ods. 2 psím. b/ zákona o energetike.

14. Odkazujúc na ustanovenia § 43 ods. 9 písm. c/ a § 86 zákona o energetike, považoval za potrebné

zdôrazniť, že pozemok v návrhu označený ako „parc. č. D. H. XXX/XX“, na ktorom sa má postaviť
stavba – elektrická stanica musí byť v zmysle § 43 zákon a o energetike oplotený. Oplotenie tvorí
ochranné pásmo stavby. Nakoľko však podľa § 86 a 87 ods. 2 písm. c/ zákona o energetike je zakázané
do vzdialenosti 100 m od osi potrubia stavať akékoľvek stavby vrátane drobných stavieb, ktorými sa
rozumie aj oplotenie, označil návrh stavebníka, ktorý navrhuje postaviť oplotenie v ochrannom pásme

produktovodu, za vypracovaný v rozpore s § 87 ods. 2 písm. c/ zákona o energetike.

15. Vo vzťahu k súhlasu právneho predchodcu žalovaného zo dňa 08. decembra 2017, ktorým
tento udelil obci Kráľová pri Senci súhlas s budúcim možným nepoľnohospodárskym použitímpoľnohospodárskej pôdy o celkovej výmere 67, 2530 ha, a to aj pre lokalitu č. 26, t.j. pre
lokalitu, pre ktorú žiada stavebník vydanie stavebného povolenia, žalobca uviedol, že súhlas s
budúcim možným nepoľnohospodárskym použitím poľnohospodárskej pôdy sa udeľuje za dodržania

podmienok vyplývajúcich zo zásad ochrany poľnohospodárskej pôdy, okrem iného aj povinnosť
nenarušovať ucelenosť honov a nesťažovať obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy nevhodným
situovaním stavieb, delením a drobením pozemkov, alebo vytváraním častí pozemkov nevhodných
na obhospodarovanie poľnohospodárskymi mechanizmami, ako aj zabezpečiť ochranu susedných
poľnohospodárskych pozemkov pred znehodnotením. Zdôraznil, že návrh stavebníka je v priamom

rozpore s predmetným súhlasom. Akcentoval, že vylúčením žalobcu z konania, môže v budúcnosti
podaním jediného podnetu na zrušenie vinohradu (na území bloku 26 má žalobca od mesiaca máj 2017
vysadený a riadne registrovaný vinohrad), viesť k jeho likvidácii, nakoľko územný plán schválený až
po výsadbe vinohradu nepripúšťa akúkoľvek poľnohospodársku činnosť a oznamovateľ tohto podnetu
nemusí mať s vinohradom ani spoločnú hranicu.

16. Rovnako tak zdôraznil, že ochranné pásmo produktovodu nie je samoúčelné, je určené na ochranu
majetku a zdravia ľudí pred poškodením produktovodu a z toho vyplývajúcich rizík. Preto pokiaľ
stavebník plánuje v rámci ochranného pásma vykonávať činnosti, kt. zákon nepripúšťa, resp. priam
vylučuje, tak takýmto konaním stavebníka môžu byť priamo dotknuté práva vlastníkov susedných
pozemkov. Z uvedeného preto vyplýva, že navrhovanou stavbou v ochrannom pásme produktovodu

môžu byť priamo dotknuté práva žalobcu ako vlastníka susediaceho pozemku.

17. Súčasne namietal, že výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa neobsahuje zákonom
vyžadované formálne náležitosti, keďže neobsahuje uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého stavebný úrad rozhodol o vylúčení žalobcu zo stavebného konania. Taktiež tvrdil, že stavebný

úrad v odôvodnení prvostupňového správneho rozhodnutia žiadnym spôsobom neuvádza skutočnosti,
ktoré boli podkladom na rozhodnutie a tiež neuvádza ani úvahy, akými bol stavebný úrad vedený pri
hodnotení dôkazov, a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval.

18. Napokon dodal, že žalobca podal námietky aj proti obsahu záväzného stanoviska spoločnosti
SLOVNAFT, a.s. č. SN/R/2020/011752/Z a SN/R/2020/011810/Z zo dňa 25. mája 2020, pričom z
napadnutého ani preskúmavaného rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyplýva či vôbec a ak áno, tak
akým spôsobom stavebný úrad rozhodol o týchto námietkach žalobcu.

III.
Vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného a ďalšieho účastníka

19. Právny predchodca žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12. júla 2023 navrhol žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú. K veci uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne

zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol v odvolacom konaní preskúmaný a správne
právne posúdený. Mal za to, že podaná žaloba sa po obsahovej stránke stotožňuje s námietkami
podanými v konaní vo veci vylúčenia účastníka konania zo stavebného konania, s ktorými sa odvolací
orgán a stavebný úrad vysporiadali v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

20. Ďalej uviedol, že tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe sú v podstate rovnaké ako námietky,
ktoré žalobca uviedol vo svojom podaní na predmetnú stavbu v odvolacom konaní, ku ktorým sa
odvolací orgán vyjadril a vyhodnotil ich. Zdôraznil, že stavebný úrad je povinný počas celého konania
skúmať, či ide o účastníka konania, pričom do času, kedy stavebný úrad považoval žalobcu za
účastníka konania mu boli zabezpečené všetky jeho práva ako účastníka konania, a to, že stavebný

úrad v priebehu konania dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky pre priznanie postavenia
účastníka konania, nemá za následok nezákonnosť postupu stavebného úradu. Zároveň tiež uviedol,
že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správnej právnej
úvahy, a teda má za to, že žalobca nespĺňa podmienky pre priznanie postavenia účastníka konania.
Dodal, že v odvolacom konaní voči rozhodnutiu o nepriznaní postavenia účastníka konania odvolací

správny orgán nebol oprávnený preskúmavať postup stavebného úradu v stavebnom konaní, nakoľko
predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania, t.
j. právny predchodca žalovaného bol povinný preskúmať postup stavebného úradu pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia, ako aj napadnuté rozhodnutie.21. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09. júla 2025 navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť ako zjavne nedôvodnú. Uviedol, že ako uvádza Obec Kráľová pri Senci v odôvodnení

prvostupňového rozhodnutia, stavba bude umiestnená pod zemou. V zmysle § 43 ods. 7 zákona o
energetike je ochranné pásmo pri podzemnom vedení vysokého napätia 1 m po oboch stranách krajných
káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla. V zmysle
orientačných údajov získaných z merania v rámci katastrálnej mapy, sú pozemky žalobcu vzdialené od
hranice pozemkov, na ktorých má byť umiestnená stavba, približne 60 m, čo je viac než dostačujúca

vzdialenosť určená zákonom o energetike.

22. Taktiež k argumentu žalobcu o nemožnosti obhospodarovania vinohradu na vyššie uvedených
pozemkoch žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou stavebného úradu Obce Kráľová pri
Senci uvedenou v prvostupňovom rozhodnutí. Tým, že bude stavba umiestnená pod zemou a nebude
zasahovať na pozemky vo vlastníctve žalobcu, podľa názoru ďalšieho účastníka konania nedôjde

k zásahu do užívacích práv žalobcu, vrátane možnosti riadne obhospodarovať žalobcom zmienený
vinohrad.

IV.
Replika žalobcu

23. Žalobca v podanej replike zo dňa 20. júla 2023 uviedol, že zotrváva na podanej žalobe. Opätovne
poukázal na pochybenia odvolacieho správneho orgánu, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré
im vytýkal už v správnej žalobe.

V.
Duplika žalovaného

24. V duplike zo dňa 19. augusta 2024 žalovaný zopakoval, že v celom rozsahu zotrváva na obsahu
svojhovyjadreniaksprávnejžalobe,považujúcžalobuzanedôvodnú.Opätovnezdôraznil,žežalobcasa

vsprávnejžalobe(t.z.anivreplike)nevyjadrujekmerituveci,nepoukazujenavecnéaprávneposúdenie
namietaných rozhodnutí vo vzťahu k právnemu posúdeniu postavenia žalobcu ako účastníka konania,
ale ako vlastník susediacich pozemkov C KN č. XXX/X, XXX/X a väčšinový spoluvlastník pozemku C-
KN č. XXX/XX v k. ú. D. namieta, že užívanie týchto pozemkov môže byť navrhovanou stavbou dotknuté
(bez bližšieho konkretizovania, v čom má možné narušenie užívania spočívať).

VI.
Konanie na správnom súde

25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave
je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/45/2023. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.

VII.
Pojednávanie

26. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 19. februára
2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, žalovaný

sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti. Ďalší účastník
konania bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal
o odročenie pojednávania. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie právneho predchodcužalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná.

VIII.
Relevantná právna úprava

27. Podľa § 14 ods. l správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

28. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

29. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

30. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. Podľa § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť

stavebným povolením priamo dotknuté.

32. Podľa § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona ak sa v tomto zákone používa pojem „susedná
stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom,
o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

IX.
Právne posúdenie

33. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný

posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi
nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda
či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi

predpismi.

34. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj
procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané

procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť

ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

35. Správny súd v prvom rade uvádza, že s účinnosťou od 01. apríla 2025 v zmysle § 12 písm. b/
v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorýchzákonov (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov je vo veciach výstavby odvolacím orgánom
pre rozhodnutia stavebného úradu regionálny úrad, s príslušnosťou určenou podľa § 7 ods. 2 zákona
č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení účinnom od 01. apríla 2025. Preto, hoci napadnuté

rozhodnutie vydal ešte Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46,
Bratislava, správny súd už ako so žalovaným konal a ako žalovaného označil Regionálny úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Bratislava.

36. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. I.. XXX-XX-XX zo dňa 20. septembra 2022 podľa

ustanovenia § 14 ods. 1 a § 46 a § 47 správneho poriadku vo väzbe na ustanovenie § 140 staveného
zákona rozhodol o vylúčení žalobcu zo stavebného konania na stavbu: IBV kráľovské záhrady Kráľová
pri Senci, stavebný objekt: SO 03-E.01 - VN prípojka, pare. č. D. G. XXX, D. H. XXX/XX, XXX/XX,XXX/
XX,XXX/XX, k. ú. D., ktorej stavebníkom je Západoslovenská distribučná, a. s. Právny predchodca
žalovaného rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2023/71007/VAM zo dňa 16. januára 2023 odvolanie
žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Úlohou súdu v danom prípade

bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu i rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú zásadám
logického myslenia a tiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným
postupom.

37. Sporným medzi účastníkmi konania je, či v danom prípade bola otázka účastníctva žalobcu
v stavebnom konaní vyhodnotená v súlade so zásadou zákonnosti, a teda či bol v prejednávanej veci
dôvod na rozhodnutie o vylúčení žalobcu zo stavebného konania.

38. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia a s pripojeným administratívnym spisom

správny súd dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného i
správneho orgánu prvého stupňa trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia, čo namietal i žalobca v
podanej žalobe. Konkrétne žalobca správnemu orgánu prvého stupňa vyčítal, že výrok jeho rozhodnutia
neobsahuje zákonom vyžadované formálne náležitosti, keďže v ňom absentuje uvedenie ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého stavebný úrad rozhodol o vylúčení žalobcu zo stavebného konania.

39. Právnym posúdením veci na účel ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/ SSP je činnosť orgánu verejnej
správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. Uvedené znamená, že orgán verejnej správy na zistený skutkový stav

aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil,
v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom.

40. Podľa názoru správneho súdu vec, ktorá je predmetom podanej správnej žaloby, správne orgány
oboch stupňov nesprávne právne posúdili. Nesprávne právne posúdenie v danom prípade spočíva

v tom, že stavebný úrad otázku účastníctva žalobcu v stavebnom konaní posudzoval v zmysle
ustanovenia § 14 správneho poriadku, hoci stavebný zákon ako špeciálny právny predpis obsahuje
osobitnú úpravu účastníctva v stavebnom konaní v ustanovení § 59. Predmetnej námietke žalobcu sa
preto dá prisvedčiť v tom smere, že vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa absentuje
uvedenie ustanovenia stavebného zákona, podľa ktorého bol povinný vysporiadať sa s otázkou v danej

veci spornou, keďže ustanovenie správneho poriadku, upravujúce všeobecne účastníctvo v správnom
konaní, na problematiku účastníctva v stavebnom konaní nie je možné aplikovať.

41. V konaní preto bolo nutné vychádzať predovšetkým z ustanovení stavebného zákona, upravujúcich
účastníkov stavebného konania, stavebné konanie a stavebné povolenie, kolaudáciu stavieb, konanie

o dodatočnom povolení stavby ako aj z ustanovení obsahujúcich vymedzenie niektorých pojmov.

42. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na ustanovenie § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona,
podľa ktorého sú účastníkmi stavebného konania aj osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva
k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke práva k

týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté pričom platí, že (v zmysle
ustanovenia § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona) susednom stavbou je aj stavba na takom
pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní ide, ale jej užívanie môže
byť navrhovanou stavbou dotknuté. Stavebný zákon osobitne upravuje okruh účastníkov konania, pretosa neuplatňuje § 14 správneho poriadku (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS
752/2017-19 zo dňa 12. decembra 2017).

43. K totožnému záveru dospel aj Najvyšší správny súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 8Svk/11/2023
zo dňa 25. septembra 2024, v ktorom vyslovil „V súvislosti s postavením účastníka v stavebnom konaní
kasačný súd už opakovane uviedol, že účastníctvo v stavebnom konaní je osobitne upravené v §
59 Stavebného zákona. A v tejto súvislosti upriamuje pozornosť sťažovateľa na § 140 Stavebného
zákona upravujúci práve konkurenciu Správneho poriadku a Stavebného zákona, a to v zhode s

jedným so základných právnych princípov spočívajúcim v aplikačnej prednosti osobitnej (špeciálnej)
právnej úpravy pred úpravou všeobecnou (lex specialis derogat legi generali). Vzhľadom na to, že
ustanovenie § 59 Stavebného zákona obsahuje komplexnú osobitnú úpravu účastníctva v konaní o
povolení stavby, na postavenie účastníka v stavebnom konaní sa neaplikuje Správny poriadok (napr.
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Svk/7/2023, 5Svk/47/2022 alebo 3Svk/35/2022). Ak
v tejto súvislosti správny súd pripustil aplikáciu ustanovenia § 14 Správneho poriadku aj na stavebné

konanie, išlo z jeho strany o nesprávny právny záver, ktorý ale nemal vplyv na konečné rozhodnutie,
keďže ustálil, že ani podľa tohto ustanovenia sťažovateľovi postavenie účastníka nepatrí.“

44. Pre porovnanie správny súd uvádza, že „okruh účastníkov územného konania vymedzuje stavebný
zákon v § 34 ods. 1 a 2, v zmysle ktorého ďalším právnickým či fyzickým osobám v územnom

konaní o umiestnení stavby priznáva postavenie účastníkov konania, ak ich vlastnícke alebo iné práva
k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť
rozhodnutím priamo dotknuté. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 50/1976 Zb. ako lex specialis obsahuje
osobitnú právnu úpravu účastníkov územného konania, je použitie ustanovenia § 14 ods. 1 veta pred
bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb. vylúčené. Z uvedeného vyplýva, že ďalším osobám priznáva

stavebný zákon práva účastníka územného konania len vtedy, ak by rozhodnutím o umiestnení stavby
mohli byť priamo dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám ako aj k susedným
pozemkom a stavbám vrátane bytov. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a
bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav
musíbyťvkonaníúčastníkmipreukázaný“(pozritiežrozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Sžp/1/2010

zo dňa 29. marca 2011).

45. Správny súd taktiež pokladá za potrebné zdôrazniť, že hoci správny orgán prvého stupňa, ako aj
právnypredchodcažalovanéhovodôvodnenínapadnutéhoapreskúmavanéhorozhodnutiapoukazovali
aj na ustanovenie § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, uvedený postup nie je spôsobilý zhojiť vadu

nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorou je predmetné konanie zaťažené, a to z dôvodu, že iba
výroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania
a iba ona môže nadobudnúť právnu moc (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sžf/80/2011 zo dňa 29. októbra 2012). Bezchybne formulovaný výrok je preto nezastupiteľnou časťou
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia je iba vysvetlením, konkretizáciou výroku a zadokumentovanie

úvah, ktoré k záverom (formulovaným vo výroku) viedli. Výrok a odôvodnenie musia tvoriť jeden celok a
musiabyťobsahovokompatibilné.Absenciuustanovenia§59stavebnéhozákonavovýrokurozhodnutia
nie je preto spôsobilá napraviť ani citácia daného ustanovenia v napadnutom (druhostupňovom)
rozhodnutí, keďže výrok je záväzný a odôvodnenie je formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých dané
rozhodnutie spočíva a reflektuje výrok rozhodnutia, ktorý je záväzný.

46. Ohľadom riešenia otázky, či bol daný dôvod na rozhodnutie o vylúčení žalobcu zo stavebného
konania, zároveň tiež správny súd dáva do pozornosti, že postavenie účastníka správneho konania v
tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému zákon výslovne v príslušnom ustanovení takéto postavenie
priznáva. Eventuálne možným jednostranným výkladom zákona (podľa ducha zákona) postavenie

účastníka správneho konania je možné priznať aj vtedy, ak sa konanie a rozhodovanie bezprostredne
dotýka práv a oprávnených záujmov príslušného subjektu.

47. Napokon, zaoberajúc sa nastolenou otázkou, správny súd upriamuje pozornosť na skutočnosť,
že pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala respektíve nemala byť účastníkom

stavebného konania je potrebné skúmať, či uskutočnením stavby podľa podmienok stavebného
povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, nie je
potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžp/20/2012 zo dňa 13. decembra 2012).48. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že napadnuté ako aj
preskúmavané rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté

rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na
ďalšie konanie. Správny súd sa ďalšími argumentmi a námietkami žalobcu už nezaoberal, keďže
by to bolo vzhľadom na uvedené dôvody predčasné. V ďalšom konaní bude úlohou správneho
orgánu prvého stupňa opätovne posúdiť otázku účastníctva žalobcu v stavebnom konaní, a to za

súčasného vyhodnotenia zákonných predpokladov, zakotvených v ustanovení § 59 stavebného zákona,
a posúdenia otázky, či vo vzťahu k žalobcovi uskutočnením stavby podľa podmienok stavebného
povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám (bod 47
odôvodnenia tohto rozsudku). Správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie tiež riadne odôvodní tak,
aby bolo preskúmateľné, t. j. aby v ňom bolo dostatočne objasnené, na základe akých relevantných
skutočností o účastníctve žalobcu rozhodol.

49. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak by orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom

rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).

50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.

51. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania, a to s poukazom na §
169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalšieho účastníka,
keďže správny súd tomuto neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy
konania.

52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na

Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.