Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425200164
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1425200164.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.JanyJanicsBajánkovejasudcov
JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcov: X/ R.. R. Z., I.. XX.XX.XXXX,
G. Z. Ľ.. J. XX, Z., X/ R.. F. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Ľ.. J. XX, Z., obaja právne zastúpení: Stentors
advokátska kancelária s.r.o., IČO: 51 757 184, so sídlom Hodžovo nám. 2A, Bratislava, proti žalovaným:
Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu F. Z. X, X, so súpisným číslom XXXX, zastúpení

správcom bytového domu: APIS facility management, s.r.o., IČO: 50 337 262, so sídlom Záhradnícka
60, Bratislava, o žalobe na zrušenie rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na odvolanie
žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21. augusta 2025 č.k. 6C/1/2025
- 69, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, v ktorom sa žalobcovia 1/, 2/
žalobou z 08.01.2025 domáhali proti žalovaným označeným ako Vlastníci bytov a nebytových priestorov
bytového domu F. Z. X,X, so súpisným číslom XXXX zastúpení správcom bytového domu: APIS facility
management, s.r.o., IČO: 50 337 262, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, zrušenia rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu F. Z. X,X označených ako uznesenie č. 10 a č.
11 uvedené v bode č. 10. Zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov z 28.11.2024,

a náhrady trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 161 ods. 1, ods. 2, § 61, § 62,
§ 133 ods. 1, ods. 2 C.s.p., § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ozrejmil, že
sa v prvom rade zaoberal procesným postavením žalovaného subjektu: Vlastníci bytov a nebytových
priestorov bytového domu F. Z. X, X, so súpisným číslom XXXX. Vo vzťahu k uvedenému skonštatoval,

že žalobcami označený subjekt: Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu F.na Z. X,X, so
súpisným číslom XXXX, nemá podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu, a to ani podľa § 133 ods. 1 C.s.p.,
lebo označený subjekt nie je fyzickou osobou, a nie je ani právnickou osobou. Rozvinul, že "Vlastníci
bytov a nebytových priestorov bytového domu" nie je subjektom spôsobilým byť stranou konania, keďže
takto označený subjekt nie je nositeľom práv ani povinností. V prejednávanej veci nejde ani o fyzickú
osobu, ani o právnickú osobu. Takýto subjekt v znení, tak ako ho označili žalobcovia v žalobe neexistuje.

Nakoľko vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu nie je subjektom spôsobilým byť stranou
sporu, keďže takto označený subjekt nie je nositeľom práv ani povinností, následne potom nemôže byť v
konaní ani zákonne zastúpený správcom podľa zák. č. 182/1993 Z.z.. Ide o taký nedostatok procesnej
podmienky, v dôsledku ktorého nie je možné pokračovať v konaní, ktorý nedostatok podmienky konania
je vadou konania. Daný nedostatok procesnej podmienky konania nemožno odstrániť. Vzhľadom na
vyššieuvedené,keďniesúsplnenéprocesnépodmienkytýkajúcesastranysporunastranežalovaného,

a jedná sa o nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastavil.3. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania ozrejmil, že podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 256 ods. 1
C.s.p. vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným, ktorý nemá procesnoprávnu subjektivitu nerozhodoval.

4.Uvedenéuznesenienapadlivzákonomstanovenejlehoteodvolanímžalobcovia.Navrhli,abyodvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Namietali, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.), súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f)
C.s.p.) a napádané uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec
(§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). Uviedli, že súd prvej inštancie konanie zastavil s odôvodnením, že
označenie „Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu F. Z. X,X, so súpisným číslom XXXX“

predstavuje neexistujúci subjekt bez procesnej spôsobilosti. Tento záver považovali za nesprávny a v
rozpore s ustálenou judikatúrou. V tejto súvislosti poukázali na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Obdo/25/2022, v zmysle ktorého označenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
v zmluve spôsobom, že ide o vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome s konkrétnym
súpisným číslom, označením vchodov bytového domu a s uvedením presnej adresy, na ktorej sa bytový

dom nachádza (ulica, súpisné a orientačné číslo, obec), spĺňa zákonnú podmienku určitosti podľa §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Akcentovali, že ak takéto označenie spĺňa požiadavku určitosti pri
zmluvných úkonoch, tým skôr spĺňa požiadavku určitého označenia účastníkov konania podľa C.s.p.
Situovanie sa súdu prvej inštancie do pozície ignorujúcej akékoľvek vecné a právne skutočnosti vo
vzťahu k označeniu žalobcov je hrubým porušením základných princípov civilného konania. Žalovaní

sú podľa žaloby jednoznačne identifikovaní a identifikovateľní - ide o fyzické a právnické osoby, ktoré
vlastnia byty a nebytové priestory v uvedenom bytovom dome identifikovanom hneď v úvode žaloby ako
bytový dom s popisom: F. Z. X,X, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor pre okres: Bratislava R., obec: Bratislava-N. O., katastrálne územie: N.
O., a to ako stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku parcela registra „H.“ s parc. č.

XXXX/X F. XXXX/XX. Podotkli, že v čase podania žaloby, ako je všeobecne známe, existovali rozsiahle
technické problémy s online verziou katastra nehnuteľností a teda nebolo možné priložiť list vlastníctva,
čo v žalobe uviedli spolu s konkrétnym číslom listu vlastníctva (XXXX). Avšak vzhľadom na verejnosť
a obsah katastra nehnuteľností, (ne)priloženie listu vlastníctva, ani keby bol v tom čase dostupný, by
v zmysle ustanovenia § 186 C.s.p. nebolo potrebné. Mali tak za to, že okruh vlastníkov je zistiteľný

kedykoľvek z verejne prístupného katastra nehnuteľností a to presne v rozsahu údajov ako vyžadujú
ustanovenia § 133 ods. 1 a 2 C.s.p.. Mali za to, že súd prvej inštancie si ustanovenia § 133 ods.
1 a ods. 2 C.s.p. vyložil spôsobom, v rozpore s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého sa každý
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Zároveň považovali takýto

výklad v rozpore s Čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p., podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Argumentovali, že prístup súdu prvej inštancie by viedol k absurdným dôsledkom - pri bytových domoch
s desiatkami či stovkami vlastníkov by bolo nutné uvádzať všetkých individuálne, a pri každom prevode
bytu alebo nebytového priestoru počas konania meniť žalobu a označenie strán. Pričom označenie

konkrétnych osôb vzhľadom na predmet sporu a osobitosti žaloby prehlasovaného vlastníka podľa §
14a ods. 11 Zákona, nemá žiaden význam a práve aplikácia tohto formalizmu môže spôsobovať len
zbytočné komplikácie, nejasnosti a prieťahy. Vzhľadom na ustanovenie Čl. 17 C.s.p. je takýto postup
v praxi neudržateľný a v rozpore so zásadami hospodárnosti a rýchlosti konania a zákazom denagatio
iustitiae. Mali zato,žeoznačeniežalovanýchspôsobom,akýmtourobilivžalobejevsúladesozásadou

hospodárnosti a efektívnosti konania podľa Čl. 17 C.s.p. resp. súdu je umožnené týmto spôsobom
označenia žalobcov postupovať v súlade s týmto princípom. Spôsob označenia žalovaných v žalobe
je v súlade s ustanovením § 133 ods. 1 a 2 C.s.p. nakoľko je v každom momente možné určiť presný
okruh žalovaných a to bez toho, aby bolo za každým potrebné meniť žalobu. Naopak označenie každého
vlastníka v Bytovom dome jednotlivo by bolo nanajvýš neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti

a efektívnosti konania.5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmala
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie je vecne správne.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia a konštatuje ich
správnosť. S poukazom na uvedené ako aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a
argumentmi žalobcov, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné.

7. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva.

Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

Podľa § 67 C.s.p. každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na
právne úkony.

Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

Podľa § 133 ods. 2 C.s.p., právnická osoba sa v žalobe označuje názvom, alebo obchodným menom,
adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.

8. Procesná subjektivita patrí medzi procesné podmienky, ktoré musí spĺňať strana sporu (navrhovateľ,
odporca). Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu
ju zákon priznáva (§ 61 C.s.p.). Procesnému pojmu „procesná subjektivita“ zodpovedá v hmotnom
práve pojem „právna subjektivita“ (t.j. spôsobilosť na práva a povinnosti). Právnická osoba nadobúda

spôsobilosť na práva a povinnosti svojím vznikom, t.j. spravidla konštitutívnym zápisom do príslušného
registra (obchodného registra, registra nadácií, registra občianskych združení a pod.). Procesná
subjektivita vyjadruje spôsobilosť byť sporovou stranou; jej nedostatok vedie k zastaveniu konania,
avšak len v prípade, ak tento nedostatok existuje už v momente začatia konania. Súd je povinný
skúmať procesné podmienky, a teda aj procesnú subjektivitu strán sporu, v ktoromkoľvek štádiu konania

( porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 67/2014 zo dňa 29.
septembra 2016 ) .

9. Civilná žaloba v procesnom zmysle je procesný úkon, ktorým sa žalobca obracia na súd so
žalobou, aby o jeho práve proti určitému žalovanému autoritatívne rozhodol. Presné vymedzenie

strán v žalobe je v sporových veciach bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby. Dostatočne
jasná, zrozumiteľná a nezameniteľná identifikácia žalobcu a žalovaného je esenciálnou a obligatórnou
náležitosťou každej žaloby. Zohľadnením postupu, ktorí zvolili žalobcovia, keď vychádzajúc z obsahu
spisu, na identifikáciu žalovaných považovali za postačujúce v návrhu odkázať na výpis z listu
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres: Bratislava

R., obec: Bratislava-N. O., katastrálne územie: N. O., a to ako stavba so súpisným číslom XXXX,
postavená na pozemku parcela registra „H.“ s parc. č. XXXX/X F. XXXX/XX, by v právnych vzťahoch
dochádzalo k vážnemu narúšaniu právnej istoty. V civilnom konaní je totiž nemysliteľné, že by sa
určenie žalobcu a žalovaného prenechávalo niekomu inému, napr. súdu. Uvedený záver je dôsledok
súkromnoprávnej povahy uplatňovaných práv a prejav dispozičnej a prejednacej zásady. Strany musia

byť presné označené v žalobe aj preto, aby im súd mohol garantovať rovnosť a uplatnenie všetkých
procesných práv od samého začiatku konania. Strany sporu predstavujú individualizačný prvok žaloby.10. Vychádzajúc z označenia žalovaných v žalobe, žalovanou stranou v danej právnej veci nie je fyzická
osoba, podľa označenia by mohlo ísť aj o právnickú osobu; je však nesporné, že žalovaná strana nie
je ani fyzickou ani právnickou osobou. Pokiaľ by stranou v spore mala byť právnická osoba („Vlastníci

bytov a nebytových priestorov bytového domu F. Z. X, X, so súpisným číslom XXXX“), táto musí byť v
žalobnom návrhu identifikovaná názvom, prípadne obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom,
ak je pridelené. Názov alebo obchodné meno právnickej osoby musí zodpovedať údajom vyplývajúcim
z príslušného registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná. Pokiaľ by žalobný návrh obsahoval údaje,
ktoré by nezodpovedali údajom uvedeným v príslušnom registri, v ktorom je právnická osoba zapísaná,

mal by súd zvoliť postup podľa § 129 C.s.p. a žalobcov vyzvať na odstránenie rozporu alebo nedostatku
v označení právnickej osoby. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v predmetnej právnej veci
nevznikol dôvod ani na postup v zmysle spomínaného ust. § 129 C.s.p., nakoľko nevznikli pochybnosti,
že žalovaní nie sú právnickou osobou. Žalobcovia teda ako strana v spore sami označili ako žalovaných
subjekt, ktorý nemá procesnú subjektivitu (ktorý vôbec neexistuje).

11.Žalovanísúvnávrhuoznačeníako„VlastnícibytovanebytovýchpriestorovbytovéhodomuF.Z.X,X,
so súpisným číslom XXXX, zastúpení správcom bytového domu: APIS facility management, s.r.o., IČO:
50 337 262, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava“, keď v danom prípade po správnosti mali byť žalovaní
- jednotliví vlastníci - fyzické osoby - uvedení menom, priezviskom, dátumom narodenia, bydliskom, t.j.
identifikačnými znakmi v zmysle zákona (§ 133 ods. 1 C.s.p.). Subjekt označený ako „Vlastníci bytov a

nebytovýchpriestorovbytovéhodomuF.Z.X,X,sosúpisnýmčíslomXXXX“neexistuje,jesubjektombez
právnej subjektivity (a teda aj bez procesnej subjektivity), takýto subjekt nie je registrovaný v žiadnom
z príslušných verejných registrov. Na adrese F. Z. X, X, žiadny subjekt pod názvom „Vlastníci bytov a
nebytových priestorov bytového domu F. Z. X, X, so súpisným číslom XXXX“ nesídli. Ako neexistujúci
subjekt potom nemohol byť v konaní ani zastúpený správcom APIS facility management, s.r.o..

12. Žalobcovia v odvolaní namietali, že v žalobe boli žalovaní dostatočne identifikovaní, a že pri
ich identifikácii boli individualizovaní ich označením na príslušnom liste vlastníctva a žalovanými tak
nebol niekto, kto nemal právnu subjektivitu, ale jednotliví vlastníci bytov v predmetnom bytovom
dome a v tejto súvislosti na podporu svojej argumentácie poukázali na uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 3Obdo/25/2022. Odvolací súd túto námietku žalobcov neuznal dôvodnou. Podľa
odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/25/2022, predmetom ktorého bolo aj
posúdenie absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo z dôvodu nedostatočnej identifikácie účastníka zmluvy
(zmluvnej strany) „vlastníci bytov v bytovom dome na ul. ....", všeobecné označenie vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome spôsobom, že ide o vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v bytovom dome s konkrétnym súpisným číslom, označením vchodov bytového domu a s uvedením
presnej adresy, na ktorej sa bytový dom nachádza (ulica, súpisné číslo a orientačné číslo, obec) je
postačujúce pre označenie účastníkov právneho úkonu (zmluvného vzťahu), a teda je postačujúce pre
splnenie zákonnej podmienky určitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvnú
autonómiu pri označení účastníka zmluvy. Označenie žalovanej strany ako sporovej strany: „Vlastníci

bytov a nebytových priestorov bytového domu F. Z. X, X, so súpisným číslom XXXX“. v predmetnom
sporovom súdnom konaní však nie je postačujúce v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku.

13. Nedostatok procesnej subjektivity ( § 61 C.s.p.) je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania /

nejde len o nedostatočné, nezrozumiteľné alebo nesprávne označenie strany sporu, ktorej identita je
inak nepochybná a ktorý nedostatok je odstrániteľný / a vedie vždy k zastaveniu konania ( § 62, § 161
ods. 1 C.s.p.). Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
zmysle § 87 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktozákonpripúšťa(§419C.s.p.).Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,

aka/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana,
nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení(§431ods.1C.s.p.).Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedie,včomspočívatáto
vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).