Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125225905
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:6125225905.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX C., zastúpený: PLANAVSKY & PARTNERS, s.r.o., IČO: 54
156 076, 1. mája 52/18, 014 01 Bytča, proti žalovanému: COLAS Slovakia, a.s., IČO: 31 651 402, so
sídlom Orešianska 3168/7, 917 01 Trnava, zastúpený: JUDr. Lenka Mackaľová, advokátka, Žižkova 6,
Košice, o zaplatenie 2.000,- eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 4.2.2025 domáhal od

žalovanéhozaplateniasumy2.000,-eursúrokomzomeškania8,15%ročneod31.1.2025dozaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.09.2024 žalovaný vykonával rekonštrukčné práce na ceste III/2028
(C. - D.). Počas vykonávaných prác žalovaný žalobcovi spôsobil škodu vo výške 3.960,- eur, pretože
počas frézovania a úpravy cesty došlo k poškodeniu laku na motorovom vozidle VW Passat, evidenčné
číslo vozidla: D., ktorého vlastníkom je žalobca. Žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval o tom, že
by obyvatelia obce mali preparkovať svoje motorové vozidlá alebo iným spôsobom zabezpečiť ochranu

svojho majetku. Dňa 25.09.2024 si žalobca nechal vypracovať ponuku na lakovanie vozidla, ktorú
autorizovaný servis vyčíslil na 3.960,- eur vrátane DPH. Na základe osobného rozhodnutia si žalobca od
žalovaného nárokuje náhradu škody vo výške 2.000,- eur. Právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného k
úhrade výzvou zo dňa 20.01.2025, pričom žalovaný na predmetnú zásielku reagoval s tým, že uvedenú
čiastku nezaplatí. Žalobca tak pristúpil k uplatneniu pohľadávky prostredníctvom žalobného návrhu.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu, proti

ktorému žalovaný podal odpor, na základe ktorého došlo k zrušeniu platobného rozkazu. V odpore
žalovanýpoprel,žebyvočižalobcoviexistovalúdajnýnárokobsiahnutývžalobe.Namietal,žeabsentuje
podrobný opis rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku, navyše uplatnený nárok
nie je podložený akýmikoľvek relevantnými dôkazmi odôvodňujúcimi priznanie požadovanej sumy.
Podľa právnej doktríny sa pre uplatnenie nároku na náhradu škody vyžaduje kumulatívne splnenie
nasledujúcich predpokladov:
- Porušenie povinnosti

- Vznik škody
- Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
V danom prípade nebola naplnená ani jedna zo zákonných podmienok. Pod termínom škoda sa v
zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sférepoškodeného, je objektívne vyjadriteľná peniazmi a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
a to predovšetkým poskytnutím peňazí, pokiaľ nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody má
zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Keďže ide o motorové

vozidlo, rok výroby 2001, žalovaný poukázal na skutočnosť, že totožný model vozidla s rovnakým
rokom výroby je možné obstarať za cenu pohybujúcu sa v rozpätí od 400,- eur do 2.300,- eur. Náhrada
škody v požadovanej výške 2.000,- eur, t.j. v sume zodpovedajúcej samotnej hodnote vozidla by s
poukazom na uvedené predstavovala výrazné zhodnotenie predmetného motorového vozidla, čo je v
rozpore s reparačnou funkciou inštitútu náhrady škody. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca

v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalobca nepreukázal vynaloženie financií
na opravu vozidla v sume zodpovedajúcej uplatnenému nároku. Poslednou podmienkou pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody je existencia príčinnej súvislosti. Podľa ustálenej judikatúry: „O
vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a
vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za

škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže
byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny
a následku.“ „V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba
javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Pre

posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva
škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná
súvislosť.“
Medzikonanímžalovanéhoažalobcomtvrdenýmvznikomškodyneexistujepríčinnásúvislosť.Motorové

vozidlo bolo vyrobené v roku 2001, počas 24 rokov prevádzky má najazdených takmer 400 000 km,
pričom z fotografií je zrejmé značné opotrebenie tak karosérie vozidla ako aj jeho interiéru, ku ktorému
došlo bez akéhokoľvek zásahu zo strany žalovaného. Samotná skutočnosť, že žalovaný uskutočňoval
práce na ceste, pri ktorých mohlo dôjsť k odskočeniu asfaltu, nevytvára zákonom požadovaný vzťah
príčiny a následku tak, ako to v rozpore so skutkovým stavom tvrdí žalobca. Žalovaný osobitne poukázal

na fotografiu:
č. 1- dlhý líniový škrabanec na kapote, ktorého príčinou bolo pôsobenie neznámeho predmetu
pohybujúceho sa horizontálne. Je vylúčené, aby predmetné poškodenie spôsobil odskočený asfalt pri
frézovacích prácach.
č. 2 a č. 4 - dlhé líniové škrabance na streche, ktorých príčinou bolo pôsobenie neznámeho predmetu

pohybujúceho sa horizontálne. Je vylúčené, aby predmetné poškodenie spôsobil odskočený asfalt pri
frézovacích prácach.
č. 9 - opadávajúci lak na nárazníku, zdeformovaný tvar tabuľky s evidenčným číslom vozidla. Je
vylúčené, aby predmetné poškodenie spôsobil odskočený asfalt pri frézovacích prácach.
č. 11- hrdza na hrane predných dverí, uvoľnená časť bočného nárazníka.

č. 13 - hrdzavý plech pri čelnom skle, roztrhaný poťah na operadle sedadla vodiča.
č. 16 - hrdza na hrane dverí a v časti nad kolesom, opotrebené, poškrabané disky na kolesách.
Je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že predmetné vozidlo je vo výrazne opotrebovanom stave a zároveň
je objektívne vylúčené, aby predmetné poškodenia (opotrebenie) boli spôsobené v dôsledku frézovacích
prác. Keď žalobca tvrdí, že jeho vozidlo je poškodené, došlo k tomu výlučne následkom užívania

motorového vozidla počas dvoch desiatok rokov a jeho vystaveniu meniacim sa poveternostným
podmienkam v rôznom jazdnom teréne.
V nadväznosti na absenciu zákonných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody, navrhol, aby
súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. V prípade, ak súd
pristúpi k prejednaniu veci, navrhol, aby bola na pojednávaní osobne vypočutá E. F., ktorá mala údajne

poskytnúť písomné svedectvo pre žalobcu a ustanovený súdny znalec pre posúdenie príčiny a obdobia
vzniku namietanej škody na vozidle žalobcu.

4. Žalobca v replike uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, a má za to, že je účelová.
Poukázal na časť, kde žalovaný uvádza: "Samotná skutočnosť, že žalovaný uskutočňoval práce na

ceste, pri ktorých mohlo dôjsť k odskočeniu." Tu má za to, že sa jedná o nespornú skutočnosť, pretože
v samotnom návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že: "Dňa 11.09.2024 žalovaný vykonával
rekonštrukčné práce na ceste III/2028 (C. - D.)." Žalovaný tieto skutočnosti žiadnym hodnoverným
spôsobom nepoprel. Poukázal na ponuku č. XXXXXXXXXX, EČV: D., VIN: G. zo dňa 25.09.2024,z ktorej vyplýva, že lakovanie vozidla komplet vychádza 3.960,- eur. Na základe týchto skutočností
požaduje 2.000,- eur. V neposlednom rade má za to, že príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného
a následkom je riadne preukázaná. Z dôvodu prevencie prikladá videozáznamy, z ktorých je zrejmé,

že žalovaný vykonával práce. Zo skutkového stavu, ako aj z predložených dôkazov vyplýva, že sled
udalostí sa mohol objektívne odohrať výlučne spôsobom, ktorý uvádza žalobca v podaniach. Iné možné
vysvetlenie skutkového deja by bolo v rozpore so zásadami logického usudzovania, bežného priebehu
vecí a elementárnou skúsenosťou.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že zásadne nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými žalobcom v jeho
podaní a v celom rozsahu ich odmieta ako účelové, špekulatívne a nedostatočne podložené skutkovými
a právnymi argumentmi. Žalobca v predmetnej veci nepreukázal porušenie povinnosti žalovaného
ani existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi činnosťou žalovaného a vznikom údajnej škody na
jeho motorovom vozidle. V súdnom konaní absentuje dôkaz, ktorý by preukazoval, že údajná škoda,
t. j. konkrétne poškodenia karosérie a laku vozidla, vznikla v dôsledku odskakujúceho asfaltu pri

rekonštrukčných prácach vykonaných žalovaným. Žalobca tvrdí, že „sled udalostí sa mohol objektívne
odohrať výlučne spôsobom, ktorý uvádza “, pričom odkazuje na videozáznamy ako dôkaz. Tieto
však nezachytávajú vznik údajnej škody, stav vozidla žalobcu pred a po údajnom vzniku škody,
a akýkoľvek moment, ktorý by jednoznačne preukazoval, že činnosť žalovaného spôsobila údajné
poškodenia na vozidle žalobcu. Absentuje tak priamy dôkaz o kauzálnom nexuse medzi prácami

žalovaného a údajnou škodou, pričom podľa judikatúry platí, že zodpovednosť za škodu nevzniká, ak
bola jej príčinou iná skutočnosť. Predložené videozáznamy nezachytávajú vznik údajnej škody, a teda
nemôžu byť interpretované ako dôkaz o príčinnej súvislosti, ale len o tom, že v danom čase prebiehali
stavebné práce. Video navyše nezachytáva stav vozidla pred údajnou udalosťou a ani bezprostredne
po nej, a teda vôbec neumožňuje porovnávaciu analýzu akéhokoľvek údajného poškodenia, ktorá by

bola nevyhnutná pre úspešné uplatnenie nároku. Príčinnú súvislosť pritom nemožno dokazovať iba
pravdepodobnosťou alebo dojmom, ale na základe objektívne verifikovateľných dôkazov. Ak skutkový
stav veci nevylučuje existenciu inej, vierohodnej príčiny vzniku škody, než tej, ktorú tvrdí žalobca, resp.
nevylučuje existenciu zanedbaného stavu vozidla, ktorý žalobca odvodzuje od údajného poškodenia
vozidla, tak potom príčinná súvislosť nie je preukázaná. Z videozáznamov vyplýva prítomnosť dvoch

bernských salašníckych psov, t. j. psov veľkého vzrastu, v bezprostrednej blízkosti zaparkovaného
vozidla. Vzhľadom na hmotnosť, výšku a telesnú silu tohto plemena je možné, že mohli poškodiť lak
a karosériu vozidla vyskočením na karosériu, opretím sa o dvere alebo kapotu, poškriabaním pazúrmi
alebo kovovým obojkom, a kontaktom iných predmetov, ktoré mohli mať na sebe, napr. obojkom,
či kovovým príveskom. Tieto alternatívne a zároveň logické príčiny údajného poškodenia musia byť

brané do úvahy a v žiadnom prípade nemožno automaticky považovať činnosť žalovaného za zdroj
poškodenia, resp. zanedbaného stavu vozidla, a už vôbec nie za výlučný a jediný, ako to bez dôkazov
tvrdížalobca.Akniejemožnésostupňompravdepodobnostihraničiacimsistotouurčiť,žeúdajnáškoda,
resp. zanedbaný stav vozidla, vznikla výlučne v dôsledku konania žalovaného, nie je možné hovoriť o
existencii príčinnej súvislosti. Uvedené oslabuje hypotézu žalobcu o výlučnej príčinnej súvislosti medzi

prácami žalovaného a vznikom údajnej škody. Naopak, existencia inej príčiny, ako práve prítomnosti
veľkého psieho plemena, v kombinácii s vekom a opotrebovaním vozidla, znižuje dôveryhodnosť
tvrdenia žalobcu, že poškodenie malo údajne vzniknúť výhradne pri práci žalovaného. Žalovaný
opätovne poukázal na skutočnosť, že vozidlo žalobcu bolo vyrobené v roku 2001, má najazdených
takmer 400 000 km, a podľa fotografií vykazuje rozsiahle poškodenia, koróziu, opadávajúci lak a iné

znaky dlhodobého opotrebenia. Tvrdenie žalobcu o potrebe kompletného lakovania v sume 3.960,-
eur, z ktorého požaduje 2.000 eur, nie je podložené reálnym úkonom, ale len cenovou ponukou, ktorá
neodráža mieru údajného poškodenia spôsobeného konkrétnou udalosťou a navyše nie je dôkazom
o reálne vynaložených nákladoch. Žalobcom požadovaná suma 2.000,- eur predstavuje takmer úplnú
trhovú hodnotu celého vozidla. Ide preto o nárok, ktorý by v prípade priznania viedol k zhodnoteniu

majetku žalobcu, čo je v rozpore so zásadou reparačnej funkcie náhrady škody. Žalovaný zároveň
uviedol, že predkladá fotografie dokumentujúce stav pravej strany motorového vozidla žalobcu, kde
sú bielou farbou označené body vykazujúce rovnaký charakter poškodenia, resp. zanedbaného stavu
vozidla, ako sa nachádza na ľavej strane údajne poškodenej pri rekonštrukčných prácach. Z týchto
fotografií jednoznačne vyplýva, že aj na pravej strane vozidla, ktorá nebola vystavená vplyvu stavebných

prác, keďže tie prebiehali iba na ľavej strane pozdĺž cesty, sú označené miesta s poruchami laku, pričom
rovnaké typy porúch žalobca označuje na ľavej strane vozidla ako dôsledok údajnej škodovej udalosti.
Táto skutočnosť je mimoriadne relevantná, nakoľko vylučuje technickú možnosť, aby k poškodeniam na
pravej strane vozidla došlo v dôsledku prác vykonávaných výlučne na opačnej strane cesty. Ide tedao objektívny dôkaz všeobecného a pokročilého opotrebenia vozidla, ktoré nie je výsledkom akejkoľvek
konkrétnej jednorazovej udalosti, ale skôr dlhodobého zanedbania údržby a starnutia materiálu, čo
navyše preukazuje prítomná korózia a aj na fotografiách zachytené amatérske zatretie laku na karosérii.

Všetky doposiaľ predložené fotografické snímky zaznamenávajú rozsiahle známky korózie, odlupovania
laku, opotrebeného interiéru a povrchových nerovností, ktoré nekorešpondujú s typom škody, ktorá
by bola, resp. mohla byť, spôsobená napríklad odletujúcim asfaltom počas stavebných prác. Práve
tieto technické nezrovnalosti poukazujú na nepravdepodobnosť príčinnej súvislosti medzi činnosťou
žalovaného a namietaným údajným poškodením vozidla. Vyššie uvedené oslabuje tvrdenie žalobcu

o údajnej príčinnej súvislosti a zároveň potvrdzuje existenciu alternatívnych príčin vzniku škody,
resp. porúch na vozidle, či už ide o prirodzené starnutie materiálu - vozidlo je z roku 2001, bežné
používanie-najazdenýchtakmer400000km,a/alebozanedbanúúdržbuvozidla,vrátanenedostatočnej
ochrany laku. Vzhľadom na celkovo zanedbaný technický a zlý vizuálny stav vozidla, nie je možné
dospieť k záveru, že by údajná škoda bola spôsobená činnosťou žalovaného. Naopak, existuje viacero
objektívnych skutočností, ktoré dokazujú značné opotrebovanie vozidla ako prirodzený faktor vzniku

porúch, ktoré však nie sú škodou spôsobenou žalovaným. Žalovaný navrhol tiež výsluch pracovníka
H. I., zamestnanca žalovaného, pôsobiaceho na pozícii dispečer dopravy a mechanizácie, ktorý sa vie
ako odborník z vyššie uvedenej oblasti vyjadriť tak k stavu predmetného vozidla ako aj k možnej príčine
vzniku poškodení, ktoré namieta žalobca.

6. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 25. februára 2026. Právny zástupca žalobkyne v rámci
prednesu žaloby zotrval na žalobe. Právny zástupca žalovanej zotrval na vyjadreniach. Uviedol tiež, že
nebolo nijako preukázané, aký bol stav vozidla pred prácami žalovaného a nebolo preukázané, čo na
24-ročnom aute spôsobilo poškodenie laku.

7. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný dňa 11.09.2024 vykonával rekonštrukčné práce
na ceste III/2028-frézovanie a úpravu cesty, pri ktorých mohlo dôjsť k odskočeniu asfaltu, že na ceste
počas prác parkovalo vozidlo žalobcu, že žalovaný neinformoval obyvateľov o potrebe preparkovať
vozidlá, či inak zabezpečiť ochranu majetku, že žalobca si dňa 25.09.2024 dal vypracovať ponuku na
lakovanie celého vozidla, ktorú autorizovaný servis vyčíslil na 3.960,- eur s DPH, že vozidlo žalobcu má

rok výroby 2001 s celkovým opotrebením, vrátane karosérie, s prítomnosťou hrdze, s celkovou cenou
vozidla 400 až 2.300,- eur, a že aj na pravej strane vozidla sú poškodenia laku ako na ľavej, pričom
vozidlo bolo vystavené vplyvu prác žalovaného zo strany ľavej. Spornou bola otázka vzniku škody na
vozidle žalobcu na karosérii dňa 11.09.2024 v príčinnej súvislosti s činnosťou žalovaného, ako aj výška
škody.

8. Žalobca právom záverečnej reči cestou právneho zástupcu odkázal na rozhodnutie R 13/1985
a taktiež aj na rozsudok NS SR zo dňa 06.04.2011, sp. zn. 6Cdo/174/2010, z ktorého vyplýva, že
náhrada škody v peniazoch predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci
do pôvodného stavu, avšak výška škody nemusí byť určená len vyúčtovaním nákladov na jej opravu.

Zásadne teda prichádzajú do úvahy dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu spôsobenú
na veci, preto si žalobca uplatnil náhradu nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol vec
do stavu pred poškodením.

9. Žalovaný právom záverečnej reči cestou právneho zástupcu uviedol, že neboli splnené zákonné

podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a to porušenie povinnosti na strane žalovaného,
vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi porušením a vznikom škody. Čo je v spore kľúčové,
je samotná skutočnosť, že žalobca nepreukázal vznik škody s ohľadom na predošlý stav vozidla. Pokiaľ
aj žalobca v záverečnej reči poukazuje na judikáty ohľadom predbežných nákladov, ktoré sú potrebné
na to, aby bola vec uvedená do predošlého stavu, uvedené je presne to, čo žalovaný namieta, a to, že

hodnota vozidla v predošlom stave nebola žiadny spôsobom preukázaná. Nie je teda známy stav vozidla
pred prácami na ceste a žalovaný odmieta, že by svojimi prácami spôsobil škodu ako ju uvádza žalobca.
Sumou uplatnenou zo strany žalobcu by došlo nie k uvedeniu vozidla do predošlého stavu, o ktorom
okrem iného nemáme ani dôkazy, ale danou sumou by došlo k zhodnoteniu majetku, čo je v rozpore
s inštitútom nároku na náhradu škody, aj s ohľadom na uvedené, ako aj na samotnú skutočnosť, že

vozidlo je nepopierateľne v opotrebovanom stave zodpovedajúcom vysokému veku vozidla a aktívnemu
používaniu vozidla, má najazdených takmer 400.000 km. Aj s ohľadom na skutočnosť, že údajné
poškodenia laku, ktoré žalobca pričíta žalovanému, sa nachádzajú na pravej strane vozidla, na ktorejžalovaný nevykonával žiadne práce, je zrejmé, že žalovaný postráda právny dôkazný a skutkový základ
pre úspešnosť žaloby, preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

10. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

11. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.
Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené

dôkazy.
Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom

protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)

Podľa § 420 ods. 1 a 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(1) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. (3)
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

12. Výškaškodynavecinemusíbyťpreukázanálenvyúčtovanímjejopravy.Jemožnévychádzaťzceny
veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu (R 13/1985).
Pri škodách na veci opotrebovanej alebo použitej sa vychádza z názoru, že pri vynaložení určitej čiastky
na opravu veci je od tejto čiastky potrebné odrátať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej
stavu pred poškodením. Pokiaľ sa vykonanou opravou (napr. výmenou súčiastok) vec oproti pôvodnému

stavu zhodnotila, od nákladov na uvedeniu veci do pôvodného stavu sa odráta čiastka, predstavujúca
toto zhodnotenie (R 57/2003).

13. V konaní o náhradu škody je základným predpokladom úspechu žalobcu a vôbec možnosti
posúdenia dôvodnosti žaloby presná skutková špecifikácia toho, akú konkrétnu škodu žalobca žiada

nahradiť. Súd tu má za to, že žalobca neuniesol svoje základné bremeno tvrdenia, keď táto konkrétna
škoda nie je v konaní riadne tvrdená. Podľa čl. 8 CSP, je žalobca povinný “označiť skutkové tvrdenia
dôležitéprerozhodnutievoveci“asúčasnepodľa§132ods.1CSPmážalobaobsahovaťúplnéopísanie
rozhodujúcich skutočností, ktoré nemožno nahradiť odkazom na dôkaz. Žalobca však škodu na svojom
motorovom vozidle v konaní špecifikoval iba všeobecne ako “poškodenie laku na jeho vozidle”. Toto

nedoplnil žiadnym opisom a definovaním konkrétnych poškodení. Takéto všeobecné definovanie škody
síce nebránilo súdu ďalej pokračovať v konaní, keď bolo zrejmé, aký nárok si žalobca voči žalovanému
uplatňuje (zodpovednosť za škodu na laku v konkrétnej celkovej sume), a nebolo vadou žaloby s
potrebou jej opravy, avšak je tu už na zodpovednosti žalobcu, že po sporovaní škody žalovaným (aj
keby bolo iba všeobecným), nebude možné žalobcovi jeho nárok priznať pre neunesenie jeho bremena

tvrdenia konkrétnej škody. Žalobca síce k žalobe priložil fotografie, ktorými chce preukazovať škodu
na jeho vozidle, avšak tieto fotografie nemôžu nahrádzať skutkové tvrdenia žalobcu o konkrétnych
poškodeniach vozidla (ktoré môžu byť v spojení s označením a jasným textovým definovaním v žalobe
následne bližšie označené na priložených fotografiách – čo sa však nestalo), za ktoré má zodpovedaťpráve žalovaný. V situácii, kde súd nemá jasne tvrdené, v čom konkrétne má škoda spočívať, t.j.
ktoré konkrétne poškodenia laku majú byť pričítané práve žalovanému, (na čo poukazoval aj samotný
žalovaný v tom, že nie je vôbec tvrdený stav vozidla pred konaním žalovaného, ktoré sa namieta),

nemôže súd ani vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie, keď nemá dané konkrétne skutkové tvrdenia,
ktoré by sa zo strany žalobcu mali vôbec daným dokazovaním preukázať. Ak potom žalobca v rámci
jeho prostriedkov procesného útoku (a to včas – ešte v rámci písomných vyjadrení), nedefinoval, ktoré
konkrétne poškodenia laku si nárokuje nahradiť, a ktoré nie (keď zjavne už priamo v žalobe si zo sumy,
ktorábymalabyťvynaloženánaprelakovanieceléhovozidla(3.960,-eursDPH),uplatňujesumu2.000,-

eur, a teda zjavne prihliada i sám už na opotrebovaný stav vozidla), nie je jeho žaloba preskúmateľnou a
nemôže byť ani procesne úspešnou. Žalobca tak v konaní neuviedol, ktoré konkrétne poškodenia laku
mal spôsobiť práve žalovaný svojím konaním, pričom v konaní nebolo sporným, že motorové vozidlo
žalobcu bolo už starým (má viac ako 20 rokov) a opotrebovaným, a to aj celá jeho karoséria. Za takýchto
okolností nie je potom možné vôbec vyhodnotiť zodpovednosť žalovaného za konkrétnu škodu žalobcu,
keď žaloba je nepreskúmateľnou a samotný tento procesný nedostatok (neunesenie bremena tvrdenia

žalobcom) bráni možnosti priznať žalobcovi ním uplatňovaný nárok. Žalobca mal v konaní dostatočný
priestor na unesenie bremena tvrdenia. Žalovaný v konaní pritom i viackrát namietal, že “absentuje
podrobný opis rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku” (vo vyjadrení k žalobe),
ako aj že tvrdenia žalobcu nie sú “podložené skutkovými a právnymi argumentmi” a že “absentuje
dôkaz, ktorý by preukazoval, že údajná škoda, t. j. konkrétne poškodenia karosérie a laku vozidla,

vznikla v dôsledku odskakujúceho asfaltu” (v duplike), čo priamo evokuje nevyhnutnosť definovania
daných konkrétnych poškodení, ktoré mal spôsobiť práve žalovaný a neboli už súčasťou opotrebenia,
ale žalobca na uvedené nikde procesne zodpovedajúco nereagoval, tak aby bol jeho nárok v konaní
vôbec posúditeľným. Tvrdenia, ktoré sú podstatné pre právne posúdenie veci (v otázke oprávnenosti
nároku najmä čo do výšky uplatnenej náhrady škody a preskúmania celkovej príčinnej súvislosti v rámci

zodpovednosti žalovaného za škodu) nepredniesol a nedoplnil ani na pojednávaní súdu. Súčasne súd
nemal dôvod osobitne sám vyzývať žalobcu na doplnenie tvrdení ohľadne špecifikácie náhrady škody,
keď je jeho vlastnou zodpovednosťou a rozhodnutím, ako formuluje žalobu a reaguje na v konaní
uplatnenú obranu žalovaného. Iný postup súdu by predstavoval porušenie princípu rovnosti sporových
strán, keď súd by vlastne pomáhal žalobcovi odstrániť nedostatky ním samotným zvolených skutkových

tvrdení v smere dosiahnutia jeho procesného úspechu v konaní. Súd tak nemal inú možnosť ako žalobu
vo veci, pre neunesenie bremena tvrdenia žalobcom, zamietnuť.

14. Súd súčasne uvádza, že žalobca si odhliadnuc od neunesenia bremena tvrdenia neuniesol ani
bremeno dôkazné, keď na preukázanie svojho nároku predložil v konaní iba čestné prehlásenie –

“svedectvo” susedy (č.l. 30), z ktorého opäť nevyplýva žiadna konkrétna škoda na laku motorového
vozidla, ktorá by vznikla žalobcovi práve činnosťou žalovaného. Suseda žalobcu v danej listine
iba uviedla, že “počas frézovania a úpravy cesty (žalovaným) došlo k odlietavaniu sutín, asfaltu a
kameňov…ktoré prácou spôsobili poškodenie vozidla… patriaceho žalobcovi”. Z uvedeného dôkazu
a všeobecnej formulácie susedy žalobcu v ňom tak nie je preukázané žiadne konkrétne poškodenie

vozidla žalobcu. Takýto dôkaz potom pri sporovaní nároku žalovaným nie je spôsobilý preukázať vznik
žiadnych konkrétnych poškodení laku vozidla žalobcu (ktoré však primárne ani neboli tvrdené), za
ktoré by mohol zodpovedať žalovaný. Rovnako žalobcom priložený videozáznam nijako nepreukazuje
vznik konkrétnych poškodení počas prác žalovaného, iba skutočnosť, že práce boli vykonávané, čo
ani nebolo sporným. Rovnako ani žalobcom predložené fotografie nepreukazujú vznik konkrétnych

poškodení laku vozidla žalobcu práve činnosťou žalovaného. Samotná skutočnosť, že pri prácach
žalovaného “mohlo” dôjsť k odskočeniu kamienkov, či iných materiálov a tieto “mohli” poškodiť lak
žalovaného neznamená, že k uvedenému aj konkrétnom rozsahu a s konkrétnym následkom došlo,
čo je však už dôkazné bremeno žalobcu, ktoré neuniesol. K dokazovaniu súd dopĺňa, že nemal
dôvod vykonávať žalovaným navrhované dokazovanie (výsluchmi a znaleckým skúmaním), keď nie

je procesnou povinnosťou žalovaného preukazovať skutočnosti tvrdené žalobcom, pričom na úspech
žalovaného v konaní v tomto prípade postačovalo sporovanie skutkových tvrdení žalobcu, a teda
vykonávanie ďalšieho dokazovania v smere preukazovania tvrdení žalovaného nebolo potrebným,
a bolo by nadbytočným a nehospodárnym. Naopak žalobca v konaní okrem listinných dôkazov a
videozáznamu nenavrhoval vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania. Súd tu však dodáva, že aj keby

žalobcavovecinavrhovalpodrobnejšiedokazovanie,súdbytakétonemoholvykonaťprávepreabsenciu
substancovaných skutkových tvrdení žalobcu, keď dokazovanie môže vykonávať práve a iba v prípade
spornosti konkrétnych skutkových tvrdení strán ohľadne podstaty, či konkrétnych prvkov vzniknutej
škody (a s tým súvisiacej výšky náhrady škody). Žalobca skutkové tvrdenia a návrhy na vykonaniedokazovania nedoplnil ani v priebehu pojednávania, až do času uvedenia predbežného právneho
posúdenia súdom. Neurobil tak ani po predbežnom právnom posúdení súdu, kde však súd dodáva, že
by takéto doplnenie po predbežnom právnom posúdení už ani nepripustil z dôvodu aplikácie princípu

sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP, keď žalobca mal v tomto konaní dostatočný
priestor na produkovanie tvrdení a návrhov na dokazovanie.

15. Žalobca tak v konaní netvrdil riadne konkrétne poškodenia, ktoré mu mal spôsobiť žalovaný.
Súčasne ani nepreukázal, že by mu vznikol akýkoľvek nárok na náhradu škody od žalovaného, keď v

konaní nebola preukázaná žiadna konkrétna škoda, ktorú by mal žalobcovi spôsobiť práve žalovaný
svojou činnosťou (príčinná súvislosť konania žalovaného a vzniku konkrétnych poškodení vozidla
žalobcu). Neboli tak naplnené predpoklady, za ktorých by súd mohol žalobcovi priznať nárok na náhradu
škodyodžalovaného.Súdtakžalobuzamietolzdôvoduneuneseniabremenatvrdeniaakoajdôkazného
bremena zo strany žalobcu.

16. K judikatúre, na ktorú žalobca poukazoval v záverečnej reči, súd uvádza, že aj z tejto je zrejmé,
že žaloba žalobcu neobsahuje substancované skutkové tvrdenia, ktoré sú základným predpokladom
jej úspechu, keď z rozhodnutia R 13/1985 vyplýva, že na úspech v konaní by mal žalobca jasne tvrdiť
a preukázať, akú hodnotu malo vozidlo pred tvrdeným poškodením, a aký bol rozsah poškodenia
žalovaným (tvrdenie konkrétneho poškodenia žalovaným), čo sa nestalo. Ak teda žalobca v záverečnej

reči uvádza, že využil túto možnosť uplatniť si náhradu nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený
uviedol vec do stavu pred poškodením, bolo jeho procesnou povinnosťou (v rámci bremena tvrdenia)
konkrétne definovať stav pred poškodením a súčasne stav po poškodení, t.j. špecifikovať konkrétne
novovzniknuté poškodenia a ich rozsah (a následne tieto i preukázať), ktorú povinnosť si však žalobca
nesplnil.

17. Iba nad rámec súd uvádza, že by nárok uplatňovaný žalobcom v sume 2.000,- eur nemohol
žalobcovipriznaťdokoncaanivprípadepreukázaniakonkrétnejškodyapríčinnejsúvislostivznikuškody
s konaním žalovaného, a to z toho dôvodu, že žalobca si uplatňoval nárok v podobe poškodenia celého
vozidla (nekonkretizoval iba určité poškodenia a neuvádzal iba časti vozidla, ktorých sa má škoda týkať,

pričom pri svojom nároku vychádzal z cenovej ponuky na prelakovanie celého vozidla), avšak žalovaný
tvrdil, že zjavné poškodenia laku sú i na pravej strane vozidla, kde žalovaný nemal ako vozidlo poškodiť,
ktoré tvrdenie žalovaného žalobca nesporoval (a teda je nesporným), a tak je zrejmé, že žalobcovi
nemohol byť priznaný ním uplatňovaný nárok na náhradu škody 2.000,- eur za celé vozidlo. V prípade
nároku na náhradu škody pritom ide o kontradiktórne konanie, ktoré je v plnej miere závislé od tvrdení

a dokazovania strán, pričom rozhodnutie nie je závislé od úvahy súdu (ktorý by určil, čo je spravodlivé
priznať vzhľadom na okolnosti veci), a tak súd nemôže žalobcovi priznať nárok, ktorý nepreukázal v
konkrétnej uplatňovanej sume, čo sa v konaní zjavne nestalo, pretože aj samotná suma 2.000,- eur,
ktorá bola žalobcom požadovaná za celé vozidlo, bola žalovaným úspešne sporovaná v skutočnosti, že
sa stalo nesporným, že pravá strana vozidla nebola nijako zasiahnutá činnosťou žalovaného, a napriek

uvedenej nespornosti žalobca nepristúpil k novej špecifikácii jeho finančného nároku s prihliadnutím na
túto skutočnosť, pričom súd sám nemá dôvod nahrádzať takúto aktivitu a za žalobcu vypočítavať, aká
časť nároku by mohla zostať zachovaná.

18. Podporne súd k neuneseniu bremena tvrdenia ako dôvodu na zamietnutie žaloby poukazuje aj na

nedávne rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/136/2024 – 105 zo dňa 28.5.2025, v ktorom
súd uviedol, že “odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uzatvára, že žalobkyňa počas celého
konania neuviedla žiadne skutkové tvrdenia o tom, akú konkrétnu škodu jej mala žalovaná na vozidle
spôsobiť (napr. ktoré časti vozidla a ako boli poškodené), aké konkrétne opravy boli potrebné (napr.
výmena súčiastky, alebo oprava laku atď.), ani ktoré konkrétne položky jej zo strany opravcu vozidla

boli účtované a už vôbec nepoukázala na spojitosť potreby špecifických opráv s poškodeniami, ktoré
mali vzniknúť v príčinnej súvislosti so zrážkou bicykla žalovanej s vozidlom. 16. Odvolací súd plne
súhlasí so závermi súdu prvej inštancie v bodoch 12. - 13. odôvodnenia rozsudku a dopĺňa, že za
rozhodujúce skutočnosti judikatúra považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom
a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše

skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú
individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Žalobkyňa síce uviedla, že jej
vznikla škoda v konkrétnej výške a poukázala aj na priestupkové rozhodnutie, z ktorého je zrejmé, že
nehodu zavinila žalovaná, avšak pokiaľ išlo o individualizáciu vzniknutej škody, neuviedla pre súdomprvejinštancienič.Akžalobcaneuvedievžalobevšetkypotrebnétvrdenia,nejdeovadužaloby,súdteda
nemusíosobitnevyzývaťnaichdoplnenie.Tuodvolacísúdpodotýka,žesúdprvejinštancienemaldôvod
postupovať ani podľa § 150 ods. 2 CSP (na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia), vzhľadom na to, že žalobca má povinnosť uviesť tie právne
skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku, pričom jeho skutkové tvrdenia musia byť podstatné a
rozhodujúce, teda v danom prípade opísať vznik škody, rozsah opráv a zdôvodniť ich príčinnú súvislosť s
dopravnou nehodou. Pokiaľ teda žalobkyňa neuviedla žiadne skutkové tvrdenia ohľadom škody (okrem
jej výšky), nebolo ani čo dopĺňať a spresňovať. Odvolateľka opomenula, že v sporovom konaní neplatí

vyhľadávací princíp, súd nie je povinný (a ani nesmie) dohľadávať za žalobcu chýbajúce informácie a
dotvárať tak skutkové tvrdenia, prípadne nahrádzať chýbajúce skutkové tvrdenia z obsahu predložených
či navrhnutých dôkazov. 17. Ust. § 132 ods. 2 CSP pritom výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.”

19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP”), súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia

§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, keď žaloba
bola zamietnutá, a priznal mu nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.
rozsudku). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.).