Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/108/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825101001
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825101001.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: LIGNUM MS s.r.o., so sídlom Areál PPS 1743,
962 12 Detva, IČO: 44 180 942, právne zastúpený: AK Antol, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 546/14,
902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 103461880/2025 zo dňa 01.09.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu zo dňa 10. novembra 2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bola dňa 17.11.2025 doručená správna žaloba žalobcu zo
dňa 10.11.2025, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

103461880/2025 zo dňa 01.09.2025, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového
úradu Banská Bystrica č. 101776542/2025 zo dňa 12.05.2025, ktorým žalobcovi, ako daňovému
subjektu, určil rozdiel dane v sume 55.600,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
jún 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 5.648,03 eur a vyrubil daň v sume 49.951,97 eur.
Žalobca v žalobnom petite navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 103461880/2025
zo dňa 01.09.2025, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo

101776542/2025 zo dňa 12.05.2025 v celom rozsahu. Žalobca v žalobnom petite zároveň navrhol, aby
súd v celom rozsahu zrušil aj rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo 101776542/2025 zo
dňa 12.05.2025 a vec vrátil na ďalšie konanie Daňovému úradu Banská Bystrica, ako prvostupňovému
orgánu, na ďalšie konanie. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 10.11.2025, okrem iného, zároveň navrhol, aby súd priznal správnej

žalobeodkladnýúčinokvsúlades§185písm.a)zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalej
ako„SSP“).Svojnávrhodôvodniltým,žeokamžitýmvýkonomžalobounapadnutéhorozhodnutiaorgánu
verejnej správy (zaplatením vyrubenej dane v sume 49.951,97 eur v zmysle rozhodnutia Daňového
úradu Banská Bystrica č. 101776542/2025 zo dňa 12.05.2025 v súlade s napadnutým rozhodnutím)
hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, ako aj iný vážny nenapraviteľný
následok. Žalobca uviedol, že v momentálnej ekonomickej situácii nemá možnosť zaplatiť vyrubenú

daň v súvislosti s napadnutým rozhodnutím bez toho, aby ohrozil vlastnú podnikateľskú činnosť a
ďalšie fungovanie v postavení podnikateľského subjektu. Vykonateľnosť rozhodnutia má pre žalobcu
za následok hrozbu závažnej ujmy z dôvodu vážnych prevádzkových ťažkostí. Žalobcovi hrozí výrazné
obmedzenie až znemožnenie vykonávania jeho podnikateľskej činnosti z dôvodu nemožnosti vykonávať
platby, uhrádzať záväzky svojim dodávateľom, pričom všetky prichádzajúce platby od odberateľov v
rámci obchodnej činnosti nebudú pokrývať finančný výpadok, ktorý vznikne vykonaním rozhodnutia.

Na základe uvedeného hrozí žalobcovi značná finančná škoda, nakoľko dôjde k výpadku obratu jeho
podnikateľskej činnosti bez možnosti zabezpečenia prostriedkov, ktorými by bolo možné preklenúťtúto nepriaznivú situáciu. Z vyššie uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že v súčasnosti nedisponuje
dostatočnými finančnými prostriedkami, aby mohol uhradiť vyrubenú daň správcom dane. Žalobca
ďalej uviedol, že v momentálnom období eviduje výrazný pokles zákaziek z dôvodu poklesu dopytu

po výrobkoch žalobcu zo strany jeho odberateľov, ako aj z celkového prepadu obchodnej činnosti na
globálnom trhu v oblasti jeho podnikateľského zamerania. Výrazný dopad na podnikateľskú činnosť
žalobcu má najmä pokles objednávok produktového radu TONSTAD o viac než 56 % od významného
odberateľa - spoločnosti IKEA Industry Slovakia s. r. o., o čom na preukázanie tvrdení priložil potvrdenie
o poklese objednávok od spoločnosti IKEA Industry Slovakia s.r.o. Žalobca ďalej uviedol, že bol nútený

prijať preventívne opatrenia v rámci obmedzenia svojej podnikateľskej činnosti a to minimálne dokiaľ
nebude s konečnou platnosťou v predmetnej veci na základe podanej správnej žaloby rozhodnuté,
pretože sa odmieta vystavovať riziku, že nebude schopný plniť záväzky voči svojim obchodným
partnerom.

3. Žalobca je toho názoru, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nevznikne strane štátu

žiadna vážna hrozba. Žalobca zároveň poukázal na to, že má všetky svoje záväzky voči štátu
vysporiadané a svoje daňové povinnosti sa snaží riadne plniť. Žalobca taktiež poukázal na to, že vyššie
spomínaným ohrozením platobnej schopnosti žalobcu z dôvodu výkonu napadnutého rozhodnutia by
došlo k ohrozeniu realizácie výplaty mzdových nárokov a odvodových povinností voči zamestnancom
žalobcu, ktorých zamestnáva v pracovnom pomere v počte 9 osôb. Nevyplatenie mzdy zamestnancom

by malo negatívne následky na ich sociálnu situáciu a osobný život, čo by mohlo ohroziť ich záujem o
vykonávanie práce pre žalobcu. Potencionálna hrozba straty zamestnancov by viedla k ďalšej závažnej
prekážke v podnikateľskej činnosti žalobcu, nakoľko situácia na pracovnom trhu je mimoriadne zložitá
nie len vo vzťahu k nájdeniu spoľahlivých a zodpovedných zamestnancov, ale taktiež vo vzťahu k ich
skúsenostiam a požadovanej praxi na jednotlivých pracovných pozíciách. Hroziaca strata zamestnancov

z dôvodu nemožnosti vyplatenia ich mzdových nárokov by preto znamenala pre žalobcu iný vážny,
eventuálne až nenapraviteľný následok, čím by bola ohrozená jeho podnikateľská činnosť a to najmä vo
vzťahu k momentálnym ekonomickým ťažkostiam žalobcu, ktoré uviedol vyššie. Žalobca zároveň pripojil
ako dôkaz zoznam zamestnancov s uvedením výšky mzdových nárokov a odvodových povinností.
Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby bolo priznanie odkladného účinku podanej správnej

žaloby v zmysle vyššie uvedeného v akomkoľvek rozpore s verejným záujmom. Žalobca tiež poukázal
na skutočnosť, že vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu sa jedná momentálne už o tretie vyrubovacie
konanie, ktorým došlo aj napriek námietkam žalobcu k opakovanému vyrubeniu dane v rovnakej výške,
v akej bola na základe skoršieho rozhodnutia žalobcom zaplatená a následne z dôvodu zrušenia
rozhodnutia orgánom verejnej správy vrátená žalobcovi. Žalobca tiež uviedol, že v nijakom prípade

nechce vytvárať komplikácie správnemu orgánu pri výkone rozhodnutia, ale ako uvádzal vo svojich
tvrdeniach obsiahnutých v podaných opravných prostriedkoch a v tejto žalobe, je presvedčený, že
správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia opakovane postupoval nesprávne a v rozpore s
právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v rozhodnutí pod sp.
zn. 5Sfk/28/2022 zo dňa 30.01.2024, teda aj v prípade zaplatenia opakovane vyrubenej dane žalobca je

toho názoru, že v rámci právnej istoty eventuálne dôjde k vráteniu zaplatenej dane, avšak už s hroziacimi
závažnými následkami pre žalobcu v zmysle vyššie uvedeného. Navyše v momentálnom období je
ekonomická situácia žalobcu ako podnikateľského subjektu nepriaznivá a zaplatenie sumy vo výške
vyrubenej dane bez neodstrániteľných negatívnych následkov pre jeho podnikateľskú aktivitu nie je v
možnostiach žalobcu. Žalobca uviedol, že výkon napadnutého rozhodnutia by pre žalobcu znamenal

závažné ohrozenie podnikateľskej aktivity, čím by v najhoršom prípade mohlo dôjsť až k ohrozeniu jeho
samotnej existencie ako podnikateľského subjektu - obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným.

4. Správny súd v Banskej Bystrici v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 30.01.2026
vyzval žalovaného, aby sa vyjadril ku správnej žalobe, a tiež k návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 10.03.2026 k návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že dôvody žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe sú všeobecného charakteru, pričom rozhodnutie vo veci priznania
odkladného účinku je v kompetencii súdu.

5. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.6. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže

však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny

nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore
s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v
právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou
takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Správny

súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade
zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych
práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho
súdu vyhovujúce správnej žalobe.

10. Správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava
zákonnosťsprávnoužalobounapadnutéhorozhodnutia,aleposudzujevýhradneúčinkyvýkonutakéhoto
rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto
rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého
rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd

môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie
je oprávneným autoritatívne nahradiť svojím rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré
oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

11. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách

daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako
prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu
pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na

ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne
správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí
byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a)
alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode,
závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd

musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením
ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne
osvedčil jeho opodstatnenosť. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku,
každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísťo prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte
ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby
závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych

následkov uvedených v § 185 SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a
nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že
nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR

sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16
zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na
priznanieodkladnéhoúčinku.VtejtosúvislostisprávnysúdpoukazujeajnazáveryuzneseniaÚstavného
súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 3. marca 2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR vyslovil: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa
na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú

identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri
dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere
závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

13. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe síce tvrdil existenciu hroziacej závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej
škody, ako aj iného vážneho nenapraviteľného následku, avšak tieto tvrdenia ostali výlučne v rovine
všeobecných a abstraktných vyhlásení, ktoré neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Správny súd zdôrazňuje, že samotné tvrdenie žalobcu o možných nepriaznivých následkoch, bez

ich konkretizácie a bez preukázania reálneho a bezprostredného ohrozenia jeho práv alebo právom
chránených záujmov, nie je spôsobilé naplniť zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné posúdiť existenciu
a intenzitu tvrdenej ujmy ani jej bezprostrednú hrozbu v zmysle príslušných ustanovení Správneho
súdneho poriadku. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených

pre priznanie odkladného účinku žalobe musí správnemu súdu osvedčiť. V posudzovanom prípade
žalobca iba všeobecne tvrdil hrozbu závažnej ujmy, avšak jej existenciu a bezprostrednosť nijako
neosvedčil, preto jeho argumentácia v súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe neobstojí.

14. Správny súd v súvislosti s tvrdením žalobcu týkajúceho sa hrozby výrazného obmedzenia až
znemožnenia vykonávania jeho podnikateľskej činnosti považuje za potrebné poukázať na ustanovenie
§ 2 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podľa ktorého: „Podnikaním sa rozumie
sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak

ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.“ Z citovaného
zákonného ustanovenia vyplýva, že podnikanie je činnosťou, ktorú žalobca vykonáva na vlastnú
zodpovednosť. Nie je preto namieste, aby prostredníctvom inštitútu odkladného účinku správnej
žaloby, bez osvedčenia ďalších relevantných skutočností odôvodňujúcich jeho priznanie, došlo k
povoleniu odkladného účinku len na základe domnienok žalobcu o negatívnom dopade na jeho

ekonomickú činnosť v dôsledku znemožneného pokračovania v plánovanom podnikaní. Takýto postup
by v konečnom dôsledku mohol viesť k neopodstatnenému zvýhodneniu žalobcu pri jeho zaťažení
práve podnikateľským rizikom, ktoré v zmysle uvedenej úpravy Obchodného zákonníka znáša každý
podnikateľský subjekt sám. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené a s poukazom na tvrdenia
žalobcu, ktoré sa týkali ohrozenia platobnej schopnosti a z toho vyplývajúce riziko nevyplatenia miezd

zamestnancom a neplnenia odvodových povinností uvádza, že tvrdenia žalobcu majú všeobecný a
hypotetický charakter, pričom nie sú spôsobilé samy osebe preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy
alebo iného nenapraviteľného následku. Správny súd zdôrazňuje, že riziká spojené s podnikateľskou
činnosťou, vrátane žalobcom uvádzaných tvrdení, znáša žalobca ako podnikateľský subjekt.

15. Správny súd v danej veci skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu hrozila žalobcovi závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pokiaľ žalobca návrh na
priznanie odkladného účinku odôvodňuje tvrdením, že v momentálnom období eviduje výrazný pokles
zákaziek z dôvodu poklesu dopytu po výrobkoch žalobcu zo strany jeho odberateľov, ako aj z celkovéhoprepadu obchodnej činnosti na globálnom trhu v oblasti jeho podnikateľského zamerania, správny
súd vyhodnotil uvedené tvrdenia len ako všeobecné. Chýba im totiž bližšie vymedzenie skutkových
okolností týkajúcich sa celkovej ekonomickej situácie žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných

a nehnuteľných vecí atď.) a prípadne ďalších práv a záujmov, ktoré považuje za ohrozené. To, v akej
celkovej ekonomickej situácii sa žalobca nachádza, pritom nepreukazuje ani žalobcom pripojený dôkaz
– Potvrdenie o poklese objednávok od spoločnosti IKEA Industry Slovakia s.r.o., z ktorého možno
konštatovať, že žalobcov priemerný pokles predstavuje – 56,10 %, avšak tento pokles sa týka výlučne
objednávok produktového radu TONSTAD. Správny súd preto uvádza, že uvedený dôkaz nepreukazuje

celkový pokles objednávok žalobcu, ale len čiastkový pokles viažuci sa na konkrétny produktový rad,
a sám osebe nie je spôsobilý preukázať žalobcom tvrdenú celkovú nepriaznivú ekonomickú situáciu.
Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie
odkladného účinku, ktorý musí správnemu súdu osvedčiť. Žalobca len tvrdil, ale náležite neosvedčil, že
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma v zmysle citovaného
ustanovenia.

16. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom
prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný

vážny nenapraviteľný následok.

17. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. Žalobca však svoju
povinnosť osvedčiť správnemu súdu niektorý z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej

žalobe náležite nesplnil. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok
uvedených v § 185 SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s

§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).