Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 30, 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8826200463
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8826200463.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX
XX C. zastúpený: JUDr. Peter Gdovin, advokát so sídlom Brestovská 2841/112, 066 01 Humenné, IČO:
42 026 938 proti žalovanému: Agrok invest s.r.o. so sídlom Jarková 61, 075 01 Nový Ruskov, IČO: 52
650 120, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovaný je povinný zdržať sa užívania nehnuteľností:

- parc. E-KN č.XXX - orná pôda o výmere 3380 m2, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností pre okres
D. E. F., obec C., kat.úz. C. na LV č.XX,
- parc. E-KN č. XXX/X - orná pôda o výmere 2253 m2 a parc. E-KN G. XXX/X - orná pôda o výmere

2254 m2, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností pre okres D. E. F., obec C., kat.úz. C. na LV č.XXX.

V prevyšujúcej časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Súd poučuje žalovaného, že môže podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať

nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

5C/12/2026

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na tunajšom súde dňa 10.3.2026 sa
žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa užívania nehnuteľností, a to petitom návrhu konkrétne vymedzených parciel zapísaných na listoch
vlastníctva č. XX, G. XX, G. XXX H. G. XXX kat. územie C. a náhrady trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, ktorá je spoluurčená

na základe listov vlastníctva č.XX, G.XX, G.XXX H. G.XXX v kat. úz. C., okres D. E. F.. Žalobca so
spoločnosťou RAGI s.r.o. 094 22 Nižný Hrušov 218, IČO:36452653 dňa 01.01.2010 uzatvoril zmluvu
o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, ktorej predmetom nájmu
boli aj vyššie označené nehnuteľnosti v katastrálnom území C.. Vzhľadom na to, že si spoločnosť
RAGI s.r.o. nesplnila svoju zmluvnú povinnosť a ako nájomca nezaplatila dohodnutú výšku nájmu
v dohodnutom termíne, pričom nájomné neuhradila ani do splatnosti ďalšieho nájomného rozhodol

sa žalobca využiť svoje právo a v zmysle § 679 ods. 3 OZ a dňa 14.02.2024 odstúpil od nájomnej
zmluvy zo dňa 01.01.2010. V danom prípade sa zo strany spoločnosti ako nájomcu jednalo o hrubéporušenie čl. II ods. 3 vrátane čl. V predmetnej zmluvy, ktoré je nevyhnutné chápať ako hrubé porušenie
zmluvnej povinnosti a dôvod pre okamžité odstúpenie od predmetnej nájomnej zmluvy. Aj napriek
predmetnému odstúpeniu na pozemky vo vlastníctve žalobcu naďalej vstupovala iná spoločnosť, ktorá

nemala so žalobcom uzatvorené nájomné zmluvy. Žalobca sa listom zo dňa 01.02.2025 dozvedel o
tom, že spoločnosť RAGI s.r.o. uzatvorila so žalovaným Zmluvu o predaji časti podniku. V prílohe
predmetného listu žalovaná žalobcovi zaslala návrh nájomnej zmluvy o.i. aj k vyššie označeným
pozemkom. Predmetný návrh nájomnej zmluvy žalobca v celom rozsahu odmietol a zároveň žalovanú
vyzval na vrátenie a prevzatie pozemkov v zmysle prílohy nájomnej zmluvy, ktorých súčasťou boli aj

vyššie označené pozemky a zároveň žalovanú vyzval tiež na ukončenie akýchkoľvek prác na nich. V
zmysle zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku
a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov bol nájomca povinný v zmysle ust. § 12 ods. 6
citovaného zákona danú skutočnosť oznámiť zverejnením počas 15 dní na úradnej tabuli obce, v ktorej
katastrálnom území sa pozemok nachádza. Vzhľadom na to, že nájomca nesplnil zákonnú povinnosť v
zmysle § 12 ods. 66 zákona č.504/2003 Z.z. a neoznámil predaj časti podniku zverejnením na úradnej

tabuli obce, v ktorej katastrálnom území sa pozemok nachádza, konal tak v rozpore so zákonom
č.504/2003 Z.z. Vzhľadom na porušenie tejto povinnosti mal prenajímateľ, t.j. žalobca v zmysle § 12
ods. 6 do 6 mesiacov, odkedy sa dozvie o predaji podniku v prípade ak si nájomca povinnosť nesplnil
ukončiť nájomný vzťah. Vzhľadom na to, že žalobca sa o skutočnostiach svedčiacich o predaji podniku
dozvedel až listom zo dňa 01.02.2025 a vzhľadom na porušené povinnosti zo strany nájomcu nemal

naďalej záujem zotrvať v nájomnom vzťahu so žalovaným, dňa 07.03.2025 zaslal žalovanej zároveň
ukončenie nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená s právnym predchodcom žalovaného viažuce sa
k prenájmu pozemkov, ktoré boli označené v prílohe č. 1 listu v kat.úz. C., pričom medzi pozemky
týkajúce sa predmetného nájomného vzťahu patrili aj vyššie označené pozemky. Vzhľadom na to, že
v prípade, ak dôjde k ukončeniu nájomného vzťahu v zmysle ust. § 12 ods. 6 zákona č.504/2003

Z.z. nájomný vzťah zaniká po zbere úrody, no ukončenie nájomného vzťahu bolo žalovanému zaslané
07.03.2025, kedy dané ustanovenie nemalo význam, nájomný vzťah sa skončil doručením predmetného
ukončenia, t.j. dňa 11.03.2025. Aj napriek tomu, že zo strany nájomcu došlo k porušeniu zákonných
ustanovení nesplnením si povinnosti vyplývajúcej zo zákona č.504/2003 Z.z., žalovaný ako právny
nástupca spoločnosti RAGI s.r.o. neakceptoval a naďalej neakceptuje Ukončenie nájomného vzťahu

a naďalej deklaruje vyššie zmieňované pozemky, za ktorých obhospodarovanie si uplatňuje podporu
od PPA, čo vyplýva aj z predložených dokumentov. Žalobca pritom dňa 01.01.2025 uzatvoril nájomnú
zmluvu na prenájom predmetných pozemkov na poľnohospodárske účely so spoločnosťou EKOVERDE
s.r.o., ktorá si taktiež uplatňovala podporu od PPA v súvislosti s obhospodarovaním daných pozemkov,
ktorá jej však vzhľadom na deklarovanie zo strany žalovaného nebola poskytnutá, a to aj napriek tomu,

že žalovaný s ohľadom na ukončenie nájomného vzťahu zo strany žalobcu nemá k obhospodarovaniu
pozemkov žiadny právny titul. Aj napriek tomu, že žalobca nájomný vzťah platne ukončil a vyzval
žalovaného, aby sa zdržal akéhokoľvek zásahu do predmetných nehnuteľností, vrátane vstupu na dané
pozemky a obhospodarovania daných pozemkov, žalovaný aj naďalej nerešpektuje predmetnú výzvu,
čo vyplýva z predložených príloh týkajúcich sa uplatnenia podpory od PPA. Z uvedeného je teda zrejmé,

že žalovaný nerešpektuje a nebude rešpektovať platné ukončenie nájomného vzťahu a naďalej bude
pozemky užívať na škodu žalobcu, ktorý dané pozemky prenajal inej spoločnosti. Žalovaný tak zasahuje
nielendovlastníckehopráva,alerovnakodoprávaobhospodarovaniaaužívaniažalobcukpredmetným
pozemkom tak, že tieto svojvoľne bez akéhokoľvek právneho titulu užíva tým spôsobom, že si na ne
uplatňujepodporuodPPA,ajnapriektomu,žebolzostranyžalobcunazdržaniesaužívanianiekoľkokrát

vyzvaný, avšak bezúspešne. Vzhľadom na to, že žalovaný nemá k užívaniu predmetných nehnuteľností
žiadny právny dôvod resp. tieto užíva na základe neplatného právneho titulu, pričom dobrovoľne
neupustil od zdržania sa zásahov do užívacieho práva žalobcu, žalobca je nútený domáhať sa ochrany
svojich práv na súde. Žalobca poukázal na ust. § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež
na ust. § 325 ods. 1, ods. 2 CSP, § 329 ods. 1 CSP. Z predložených listinných dôkazov je dostatočne

osvedčené, že žalovaný sa pokúša predmetné nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu užívať a
brať z nich plody a teda tak hrubým spôsobom zasahovať do vlastníckych práv žalobcu, a to aj napriek
predchádzajúcimvýzvamnazdržaniesatakéhotokonaniaaužtýmtokonanímjeosvedčenánaliehavosť
potreby dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným neodkladným opatrením. V danom
prípade je potrebné priznať ochranu žalobcovi a jeho právam voči žalovanému, ktorý neoprávnene bez

právneho titulu zasahuje do jeho vlastníckych práv a ktorý nerešpektuje výzvy na zdržanie sa takéhoto
konania. Žalobca je výlučným subjektom, ktorému svedčí právny titul užívania nehnuteľností, pričom
rozhodnúť o spôsobe užívania môže len sám. Vzhľadom na absenciu zákonného i zmluvného právneho
dôvodu na užívanie predmetných pozemkov na strane žalovaného, je toto konanie protiprávne a súdje povinný žalobcovi poskytnúť ochranu jeho práv. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd
uloží žalovanému povinnosť zdržať sa užívania predmetných nehnuteľností sa zabezpečí ochrana práv
žalobcu, ktorý je oprávnený sám sa rozhodnúť, akým spôsobom budú predmetné pozemky využívané

a zároveň sa zamedzí neoprávnenému užívaniu žalovaného, ktorý takýmto zásahom do užívacích práv
žalobcu predmetné nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu užíva a berie z nich plody.

3. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil Zmluvu o nájme poľnohospodárskych
pozemkov uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou EKOVERDE s.r.o., IČO:

51076853 zo dňa 01.05.2024 s Prílohou č. 1 k nájomnej zmluve, doručenku o doručení zásielky
žalovanému dňa 11.8.2025, podací lístok k zásielke č. RG893166695SK, listinu označenú ako „Nájomná
zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku – ODSTÚPENIE“
adresovanú spoločnosti RAGI s.r.o. zo dňa 27.3.2024, Vyjadrenie k návrhu novej nájomnej zmluvy
a ukončenie nájomného vzťahu z dôvodu porušenia ust. zákona č. 504/2003 Z.z. zo 7.3.2025, podací
lístok k zásielke č. RG2678271173SK. Podaním z 24.3.2026 doplnil návrh o listiny Poľnohospodárskej

platobnej agentúry Správa z kontroly na mieste z 17.12.2025.

4. Z predloženej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov z 1.1.2025 vyplýva, že žalobca
ako prenajímateľ uzavrel so spoločnosťou EKOVERDE, s.r.o.. IČO: 51076853 ako nájomcom zmluvu
o nájme poľnohospodárskych pozemkov, predmetom ktorej prenájom pozemkov zapísaných na meno

prenajímateľa v k.ú. C., ktoré sú špecifikované v prílohe zmluvy. V prílohe zmluvy je uvedená aj parcela
č. XXX k.ú. C. zapísaná na LV č. XX k.ú. C., parcely č. XX/X, G. XX/X, G. XX/X, G. XXX/X, G. XXX/X
k.ú. C., zapísané na LV č. XX k.ú. C., parcely č. XXX/X H. G. XXX/X k.ú. C. zapísané na LV č. XXX k.ú.
C., parcely č. XXX/X H. G. XXX/X k.ú. C. zapísané na LV č. XXX k.ú. C.

5. Podľa Odstúpenia žalobcu z 27.3.2024 adresovaného spoločnosti RAGI, s.r.o. vyplýva, že v Nájomnej
zmluve o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku v ČI. V je dohodnutá
výška nájmu s dobou splatnosti do 31.12. príslušného kalendárneho roku. Vychádzajúc zo skutočnosti,
že nájomca nedodržal podmienky dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy žalobca predložil podľa ust. §679
ods. 3 Občianskeho zákonníka odstúpenie od nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2010, nakoľko v zmysle

cit. ust. ako prenajímateľ mám právo kedykoľvek odstúpiť od nájomnej zmluvy, keďže nájomca nezaplatil
dohodnutú výšku nájmu v dohodnutom termíne, pričom nájomné neuhradil ani do splatnosti ďalšieho
nájomného. Žalobca žiadal o odovzdanie predmetu nájmu po dohode s ním v lehote do 30 dní odo dňa
prevzatia odstúpenia.

6. Podľa predloženého Vyjadrenia k návrhu novej nájomnej zmluvy a ukončenia nájomného vzťahu
z dôvodu porušenia ust. zákona č. 504/2003 Z.z. zo 7.3.2025 vyplýva, že žalovaný listom zo dňa
1.2.2025 oznámil žalobcovi uplatnenie si nárokov podľa § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z.z. a že
žalovaný uzatvoril zmluvu o predaji časti podniku so spoločnosťou RAGI s.r.o. dňa 29.5.2023. Žalobcovi
v tomto liste zaslal žalovaný aj návrh nájomnej zmluvy k pozemkom zapísaných, okrem iných aj na LV

č. XXX, G. XX, G. XXX H. G. XXX k.ú. C.. Žalobca ďalej v tejto listine uviedol, že návrh nájomnej zmluvy
odmieta a zároveň vyzval žalovaného ako užívateľa pozemkov na ich vrátenie a ukončenie akýchkoľvek
prác v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z.z. Žalobca ďalej v liste uviedol, že ukončuje nájomný
vzťah so žalovaným podľa § 12 ods. 6 zákona č. 504/2003 Z.z., nakoľko predaj časti podniku mu bol
oznámený listom z 1.2.2025 a žalovaný nezverejnil predaj časti podniku na úradnej tabuli obce. Nájomný

vzťah zanikne doručením Oznámenia o ukončení nájomného vzťahu. Podľa predloženej doručenky bola
listina doručená žalovanému dňa 11.3.2025.

7. Podľa predloženej Správy z kontroly na mieste z 115.12.2025 vo vzťahu k prijímateľovi podpory
spoločnosti EKOVERDE s.r.o., IČO: 51076853 vyplýva okrem iného, že žalobcovo vyjadrenie k návrhu

novej nájomnej zmluvy so žalovaným doručené žalovanému dňa 11.3.2025, pričom kontrolná skupina
nevedela preveriť, či informácia o predaji časti podniku bola zverejnená na úradnej tabuli obce a kedy
nastal zber úrody.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Ako vyplýva z § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,.

12. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po
určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol
totožný s výrokom vo veci samej.

16. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

17. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

18. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

19. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

20. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

21. Podľa § 336 ods. 4 CSP Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci
samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

22. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

23. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,

ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

24. Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

25. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

26.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

27. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

28. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

29. Podľa ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

30. Podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú

spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

31. Podľa ust. § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu
prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

32. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

33. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov účinného
v rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z.z.“) nájomná zmluva o nájme pozemku na
poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak
tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske
účely.

34. Podľa § 2 zákona č. 504/2003 Z.z. nájomca pozemku prenechaného na poľnohospodárske účely
je oprávnený brať z neho aj úžitky.

35. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. (druhá časť zákona) ak prenajatý pozemok slúži na

vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, spravujú sa práva a
povinnosti prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až 6, ak nie je v tejto časti ustanovené inak.

36. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z.z. ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez preukázateľného
oprávnenia užívať pozemok, vlastníkovi preukázateľne doručil návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy a

vlastník uzatvorenie nájomnej zmluvy do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietol alebo
nevyzval užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie alebo neuzatvoril nájomnú zmluvu s inou
osobou, ako je užívateľ pozemku, predpokladá sa, že uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia
návrhu nájomnej zmluvy medzi nimi vznikol nájomný vzťah na neurčitý čas, ktorý možno vypovedať
k 1. novembru s výpovednou lehotou jeden rok; to neplatí, ak ide o pozemky v správe a nakladaní

fondu. Užívateľ je povinný pri návrhu uzatvorenia nájomnej zmluvy podľa prvej vety poučiť vlastníka o
forme a spôsobe odmietnutia návrhu a upozorniť ho, že ak návrh neodmietne alebo nevyzve užívateľa
pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, vznikne nájomný vzťah podľa prvej vety, inak tento nájomný
vzťah nevznikne. Ak vlastník pred uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu na uzatvorenie
nájomnej zmluvy uzatvoril nájomnú zmluvu alebo inú obdobnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ

pozemku podľa prvej vety, oznámi túto skutočnosť užívateľovi do šiestich mesiacov odo dňa doručenia
návrhu.37. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 504/2003 Z.z. ak počas nájmu pozemku na poľnohospodárske účely
dôjde k predaju podniku, k predaju väčšinového podielu podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, k
predaju väčšiny majetkových podielov12a) alebo väčšiny akcií12b) doterajšieho nájomcu, je nájomca

povinný túto skutočnosť oznámiť zverejnením počas 15 dní na úradnej tabuli obce, v ktorej katastrálnom
území sa pozemok nachádza. Prenajímateľ môže do šiestich mesiacov odo dňa zvesenia oznámenia
podľa prvej vety ukončiť nájomný vzťah; nájomný vzťah v takom prípade zaniká po zbere úrody. Ak
si nájomca nesplní povinnosť podľa prvej vety, šesťmesačná lehota začne plynúť odo dňa, keď sa
prenajímateľ o skutočnosti podľa prvej vety dozvedel.

38. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z., ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej
zmluvy, doručí jeho vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo výzvu na
vrátenie a prevzatie pozemku. Ak nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy alebo ak bola doručená výzva
navrátenie a prevzatie pozemku, je užívateľ pozemku povinný pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody
alebo ak ide o pozemok, na ktorom nebola založená úroda, do konca príslušného kalendárneho roka.

39. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovaní podniku, ako aj všetky úkony s ňou súvisiace musia mať písomnú formu. Zmluvu o nájme
pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku možno uzavrieť aj na spoluvlastnícky
podiel k pozemku. Právo užívať pozemok na základe zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske

účely pri prevádzkovaní podniku má ten nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte väčšinový
spoluvlastnícky podiel. Nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte menšinový spoluvlastnícky podiel, má
len tie práva, ktoré mu priznáva tento zákon.

40. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej
si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného
žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného
opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť.

41. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky

procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

42. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,

vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok
súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

43. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia

musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

44. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu. (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).45. Súd sa v danom prípade čiastočne stotožnil s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia
uvedenými v návrhu. Uvedené skutočnosti odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu
vymedzenom vo výroku tohto uznesenia.

46. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno

dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

47. V predmetnej veci nie je možné žalobcom sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§
324 ods. 3 CSP). Podstatou sporu je totiž právo žalobcu ako vlastníka nakladať so svojím vlastníctvom,
najmä užívať označené pozemky respektíve umožniť užívanie týchto pozemkov ďalším osobám, a to aj
za účelom podnikateľskej činnosti týchto osôb a povinnosť žalovaného strpieť tento výkon práv žalobcu
a povinnosť zdržať sa zásahov do tohto práva. Jedná sa teda o povinnosť strpieť výkon práv, resp.

povinnosť umožniť takýto výkon a zdržať sa konania brániacemu tomuto výkonu. Predmetom sporu tak
nie je zabezpečenie pohľadávky žalobcu.

48. Zo žalobcom predložených alebo označených listín (vrátane listov vlastníctva) mal súd za
jednoznačne osvedčené, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.

XX k.ú. C., vrátane označenej parcely č. XXX, ornej pôdy o výmere 3380 m2, a to v podiele 60/72.

49. Ďalej mal súd za osvedčené, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných
na LV č. XX k.ú. C., vrátane označenej parcely č. XX/X, ornej pôdy o výmere 1979 m2, vrátane označenej
parcely č. XX/X, ornej pôdy o výmere 1909 m2, vrátane označenej parcely č. XX/X, trvalý trávny porast

ovýmere963m2,vrátaneoznačenejparcelyč.XXX/X,ornejpôdyovýmere1628m2,vrátaneoznačenej
parcely č. XXX/X, ornej pôdy o výmere 1620 m2, a to v podiele 50/120.

50. Súd mal tiež za osvedčené, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX k.ú. C., vrátane označenej parcely č. XXX/X, ornej pôdy o výmere 1519 m2, vrátane označenej

parcely č. XXX/X, ornej pôdy o výmere 1511 m2, a to v podiele 12/72.

51.Súdmalrovnakozaosvedčené,žežalobcajepodielovýmspoluvlastníkomnehnuteľnostízapísaných
na LV č. XXX k.ú. C., vrátane označenej parcely č. XXX/X, ornej pôdy o výmere 2253 m2, vrátane
označenej parcely č. XXX/X, ornej pôdy o výmere 2254 m2, a to v podiele 6/8.

52. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami
sporu, osvedčil svoje vlastníctvo k označeným pozemkom (podielové spoluvlastníctvo vo vymedzenom
rozsahu). Žalobcom osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

53. Súd je toho názoru, že nariadením neodkladného opatrenia vo vyhovujúcom rozsahu uvedenom
vo výroku tohto uznesenia žalovanému nevznikne žiadna neprimeraná ujma. Neprimeranou ujmou je
totiž iba taká ujma, ktorá je neprimeraná výhode, ktorá sa nariadením neodkladného opatrenia dostane
druhej strane.

54. Navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na jeho charakter (povinnosť zdržať užívania
označených nehnuteľností), nebude vytvorený nenávratný stav. Právne účinky neodkladného opatrenia
pri tom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, ktorý
nebolo možné zúžiť, nebude teda narušený princíp proporcionality. Žalobca nariadením neodkladného
opatrenia nezískava žiadnu neprimeranú výhodu, iba mu bude umožnené realizovať jeho vlastnícke

oprávnenie, ako väčšinového spoluvlastníka jednotlivých vymedzených pozemkov.

55. Z pripojených listín k návrhu, doplnenia návrhu ako aj označených listov vlastníctva mal súd
za dostatočne osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k označenýmnehnuteľnostiam, pozemkom evidovaným na LV č. XX a LV č. XXX k.ú. C.. Žalobca z pripojených listín
osvedčil, že je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností, a to poľnohospodárskej
pôdy zapísanej na LV č. XX H. G. XXX v katastrálnom území C.. Žalobca osvedčil tú skutočnosť, že

pôvodne všetky uvedené nehnuteľnosti boli predmetom nájomného vzťahu s právnym predchodcom
žalovaného, a to spoločnosťou RAGI s.r.o. pričom z dôvodu neplatenia nájomného žalobca odstúpil
od tejto nájomnej zmluvy uzavretej s RAGI s.r.o. dňa 01.01.2010, ako to vyplýva z listiny „Nájomná
zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku – Odstúpenie“ zo dňa
27.3.2024. Uvedené konanie žalobcu nasvedčuje tej skutočnosti, že žalobca skutočne nemal vedomosť,

že dňa 29.5.2023 došlo k predaju časti podniku spoločnosti RAGI s.r.o. žalovanému.

56. Medzitým dňa 1.1.2025 žalobca uzavrel ako prenajímateľ zmluvu o nájme označených
poľnohospodárskych pozemkov s novým nájomcom, spoločnosťou EKOVERDE s.r.o.

57. Následne mal súd za osvedčené, žalobca po tom, čo sa dozvedel o predaji časti podniku pôvodného

nájomcu, na základe listu žalovaného zo dňa 1.2.2025, listom zo dňa 7.3.2025 oznámil ukončenie
nájomného vzťahu žalovanému, a to z dôvodu porušenia ust. § 12 ods. 6 zák. č. 504/2003 Z. z., z dôvodu
neoznámenia a nezverejnenia predaja časti podniku pôvodným nájomcom RAGI s.r.o. žalovanému.

58. Vyššie uvedené skutočnosti žalobca osvedčil, nakoľko ich uvádza v listu z 7.3.2025 adresovaného

a doručeného žalovanému a súd tieto skutkové tvrdenia podložené predloženými listinami považoval
za dostatočné pre osvedčenie skutkového stavu, že skutočne došlo k ukončeniu nájomného vzťahu
k nehnuteľnostiam označeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoniec súd nemôže
zaťažiť žalobcu dôkazným bremenom vo vzťahu ku skutočnosti, že pôvodný nájomca nezverejnil predaj
podnikunaúradnejtabuliobcevsúlades§12ods.6zákonač.504/2003Z.z.Naopakdôkaznébremeno

otejtoskutočnostizaťažujekaždéhoktotvrdí,žektakémutozverejneniudošlo.Vprípadenepreukázania
zverejnenie oznámenia o predaji časti podniku na úradnej tabuli obce, v prípade pochybností ohľadne
uvedeného, musel súd vychádzať zo skutočnosti, že žalobca sa dozvedel o predaji podniku pôvodného
nájomcu až z listu žalovaného z 1.2.2025, ako to sám tvrdí a túto skutočnosť považoval za žalobcom
osvedčenú. V takomto prípade mal žalobca ako prenajímateľ šesť mesiacov na oznámenie ukončenia

nájomnejzmluvy,ktorálehotazačalaplynúťodkedysadozvedelopredajipodniku.Súdtakmalnásledne
osvedčené, že žalobca listom z 7.3.2025 ukončil predmetný nájomný vzťah v zákonom stanovenej
lehote.

59. Pokiaľ za takto osvedčeného skutkového stavu, kedy došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy s novým

nájomcom, pričom žalobca osvedčil ukončenie pôvodného nájomného vzťahu, od ktorého si žalovaný
odvodzuje užívacie právo k pozemkom označeným v návrhu a užívaniu označených nehnuteľností
novým nájomcom bráni užívanie týchto nehnuteľností žalovaným (vrátane poberania dotácií na
označené pozemky), žalobca dostatočne osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
sporu nariadením žiadaného neodkladného opatrenia.

60. Za týchto okolností je potom dôvodný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáha vo vzťahu k žalovanému, aby sa zdržal užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú.
C., ktorých je žalobca väčšinovým spoluvlastníkom (v podiele 60/72) a nehnuteľností na LV č. XXX k.ú.
C., ktorých je žalobca väčšinovým spoluvlastníkom (v podiele 6/8).

61. V súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely pri prevádzkovaní podniku možno uzavrieť aj na spoluvlastnícky podiel k pozemku, pričom právo
užívať pozemok na základe zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní
podniku má ten nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri

prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte väčšinový spoluvlastnícky podiel. Z uvedeného
je zrejmé, že žalovaný jednoznačne nemá právo užívať označené nehnuteľnosti na LV č. XX a na LV č.
XXX k.ú. C., keďže väčšinový spoluvlastník tento nájomný vzťah ukončil.

62. List žalobcu z 7.3.2025 a doručený žalovanému dňa 11.3.2025 je možné považovať aj za prípadnú

výzvu podľa § 12 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z., kedy v prípade, že sú sporné pozemky užívané
bez nájomnej zmluvy, doručí jeho vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy
alebo výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Ak nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy alebo ak bola
doručená výzva navrátenie a prevzatie pozemku, je užívateľ pozemku povinný pozemok vrátiť do 30dní po zbere úrody alebo ak ide o pozemok, na ktorom nebola založená úroda, do konca príslušného
kalendárneho roka.

63. Keďže sa jednalo o výzvu z marca 2025, je zrejmé, že ku dňu rozhodovania o tomto neodkladnom
opatrení (marec 2026), musela uplynúť žalovanému lehota na vrátenie označených pozemkov.

64.Vyššiecitovaný§12ods.3zákonač.504/2003Z.z.upravujepodmienkyosobitnéhopostupu,ktorým
možno dosiahnuť nápravu inak nežiaduceho stavu, pri ktorom je poľnohospodársky pozemok v užívaní

iného subjektu (poľnohospodárskeho podniku) bez platnej nájomnej zmluvy. V prípade, ak vlastník /
podielový spoluvlastník / podieloví spoluvlastníci pozemku zistí / zistia, alebo má / majú za preukázané,
že jeho / ich pozemok (alebo jeho časť) je užívaný subjektom bezplatnej nájomnej zmluvy, môže /
môžu buď (i) doručiť užívateľskému subjektu návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy (v takom prípade je
takýto subjekt povinný uzatvoriť nájomnú zmluvu s výlučným vlastníkom pozemku, resp. s podielovým
spoluvlastníkom, či podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti nadpolovičného spoluvlastníckeho podielu

podľa údajov z príslušného listu vlastníctva vedeného v katastri nehnuteľností), alebo (ii) doručiť
užívateľskému subjektu výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku (v takom prípade je subjekt užívajúci
pozemok bez platnej nájomnej zmluvy povinný pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody, alebo
ak ide o pozemok, na ktorom nebola založená úroda, do konca príslušného kalendárneho roka).
Účelom zavedenia takejto právnej úpravy je nepochybne záujem na ochrane poľnohospodárskej

výroby (produkcie) subjektom, ktorý poľnohospodársky pozemok reálne obhospodaruje (t.j. ktorý na
pozemku vykonáva poľnohospodársku činnosť). Až v prípade, ak si subjekt užívajúci pozemok bez
platnej nájomnej zmluvy takúto povinnosť po výzve výlučného vlastníka / podielového spoluvlastníka /
podielových spoluvlastníkov o veľkosti nadpolovičného spoluvlastníckeho podielu nesplní, môžu sa tieto
osoby úspešne domáhať ochrany svojich vlastníckych práv (prípadne od nich odvodených užívacích

práv) na príslušnom súde v Slovenskej republike, napríklad prostredníctvom žalôb o zdržanie zásahov
do týchto práv (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co/37/2025 z 28. 10. 2025).

65. Aj v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím, je súd toho názoru, že žalobca si splnil túto povinnosť
(výzva podľa § 12 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z.) listom zo 7.3.2025.

66. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde. Nariadením
neodkladného opatrenia spočívajúcom v povinnosti zdržať sa užívania označených parciel, nezasiahne
sa nad mieru primeranú pomerom do práv žalovaného, nevytvorí sa nenávratný stav, ide iba o realizáciu

a zabezpečenie aktuálneho právneho stavu osvedčeného a aj preukázaného žalobcom, pričom v
budúcnosti je možná jeho zmena.

67.Nemožnovšakzaujmužalovanéhopovažovaťriešeniedanejsituáciespôsobom,akotopredpokladá
samotný zákon č. 504/2003 Z. z.

68. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý
zásah súdu, pričom akékoľvek opačné úvahy smerujú k formalistickému prístupu súdu a zbytočnému
predlžovaniu nežiadúceho stavu medzi stranami sporu.

69. Ak by aj žalovanému konaním žalobcu vznikla škoda, môže sa jej náhrady následne domáhať voči
žalobcovi.

70. Súd má v danom prípade za to, že žalobca súdu dostatočne osvedčil naliehavosť potreby nariadenia
neodkladného opatrenia v rozsahu vyhovenia tomuto návrhu.

71. Žalobca však napriek vyššie uvedenému v tomto konaní neosvedčil, že je oprávnený domáhať sa
vo vzťahu k žalovanému aj povinnosti zdržať sa užívania označených pozemkov, parciel evidovaných
na LV č. XX k.ú. C. a LV č. XXX k.ú. C.. Žalobca je totiž iba menšinovým podielovým spoluvlastníkom
týchto pozemkov a v konaní nepreukázal, že žalovaný nie je oprávnený užívať tieto pozemky v súlade

s § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z.

72. Už v zmysle judikatúry súdov ešte pred zmenou právnej úpravy, konkrétne napríklad uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/262/2015 alebo rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.13Co/157/2012, vyplývalo, že nájomná zmluva nie je bez ďalšieho neplatná len preto, že ju s
nájomcom uzavrel (uzavreli) len niektorí zo spoluvlastníkov predmetu nájmu. Uvedené už však nie je iba
odzrkadlením reálnej praxe, ale následne došlo aj k zmene právnej úpravy, ktorá priamo vyššie uvedené

umožnila.

73. Ciele a význam hospodárenia na poľnohospodárskych pozemkoch nevyhnutne vyžadovali
pragmatické a zákonne udržateľné riešenia praxe, ktoré napokon v neskoršom období aj viedli k
deklarovaniustavuprávomaprobovanéhoprístupu,keďjezmluvauzatváranásjednotlivýmipodielovými

(hoci nie majoritnými) spoluvlastníkmi. Slovami zákonodarcu v neskoršom období (zákonom č. 2/2019
Z.z.) doplnením § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. stanovil, že zmluvu o nájme pozemku na
poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku možno uzavrieť aj na spoluvlastnícky podiel
k pozemku. Právo užívať pozemok na základe zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely pri prevádzkovaní podniku má ten nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte väčšinový

spoluvlastnícky podiel (v súvislostiach porovnaj tiež rozsudok Krajského súdu Nitre sp.zn. 5Co/94/2018
z 22. 05. 2019).

74. Účelom novelizácie vyššie uvedeného ustanovenia bolo odstrániť aplikačné problémy v praxi.
Nová úprava reflektovala mnohoročnú prax poľnohospodárov v prípadoch, keď nájomcovia

rozposielajú nájomné zmluvy všetkým spoluvlastníkom pozemku, na ktorom majú záujem vykonávať
poľnohospodársku činnosť. Nie vždy sa podarí podpísať nájomné zmluvy so všetkými spoluvlastníkmi,
čo však nemá brániť nájomcom v tom, aby mohli užívať celý pozemok. Avšak uvedené neznamená,
že by neboli platné aj nájomné zmluvy, ktoré v súčte pri jednom nájomcovi nedosahujú nadpolovičnú
väčšinu spoluvlastníckych podielov. Aj takýmto nájomcom menšinových podielov zákon priznáva

určité oprávnenie ( napr. § 12, § 12a zákona č. 504/2003 Z.z.). Avšak nájomca, ktorého nájomné
zmluvy nedosahujú nadpolovičnú väčšinu spoluvlastníckych podielov vlastníkov, nemôže si uplatňovať
akékoľvek užívacie práva na úkor nájomcu, ktorého nájomné zmluvy presahujú nadpolovičnú väčšinu
spoluvlastníckych podielov vlastníkov ( porovnaj Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov NR SR
Petra Antala a Tibora Bernaťáka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

Petra Antala, Bélu Bugára, Tibora Bernaťáka a Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a
dopĺňazákonč.504/2003Z.z.onájmepoľnohospodárskychpozemkov,poľnohospodárskehopodnikua
lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Parlamentná tlač 1085).

75. Ustanovenie § 14 ods. 1 zákon č. 504/2003 Z. z. tak výslovne ustanovuje, že zmluvu o nájme

pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku možno uzavrieť aj k spoluvlastníckemu
podielu k pozemku, pričom právo užívať pozemok má ten nájomca, ktorý má uzatvorené nájomné
zmluvy na väčšinu spoluvlastníckych podielov. Ďalej ustanovuje, že nájomca, ktorý má uzatvorené
nájomné zmluvy podľa druhej časti komentovaného zákona s vlastníkmi, ktorí majú v súčte menšinový
spoluvlastnícky podiel, má len tie práva, ktoré mu priznáva komentovaný zákon (ide o právo na náhradné

užívanie pozemku). Takáto právna úprava nie je vo vzťahu k podielovému spoluvlastníctvu a jeho
povahe obvyklá. Ide o špecifikum, ktoré je odrazom neúmernej rozdrobenosti vlastníckeho práva k
poľnohospodárskym pozemkom. Táto rozdrobenosť často znemožňuje efektívny výkon vlastníckeho
práva, vplýva na vzťah vlastníka k pôde, vytvára neprehľadnosť v užívaní pozemkov, vplýva na
rozvoj vidieka, na diverzifikovanosť poľnohospodárskej výroby, sťažuje výstavbu priemyselných parkov,

závodov, diaľnic, ciest, domov, bytov. Rozdrobenosť vlastníctva je spojená aj s pomerne veľkým
množstvom neznámych vlastníkov, neprededenými podielmi, duplicitou vlastníctva.

76. V tejto súvislosti možno poukázať na nález Ústavného súdu SR z 3. apríla 1996, sp. zn. PL.
ÚS 36/95: „Početná rozdrobenosť pozemkového vlastníctva často dosahujúca extrémne zlomkové

vyjadrenia vyvoláva stav, keď predmet vlastníctva – pozemok – sa dá len ťažko alebo sa nedá
vôbec technicky evidovať (čo je základná podmienka pre právne nakladanie s pozemkom) a
stáva sa v jednotlivých prípadoch nepatrnou hospodárskou hodnotou bez reálneho motivačného
pôsobenia alebo znemožňujúcou prijatie potrebného rozhodnutia spoluvlastníkov, čo vo svojom súhrne
oslabuje právne záruky vlastníctva a možnosť výkonu vlastníckych oprávnení. Okrem toho stavia

vlastníkov poľnohospodárskych a lesných pozemkov do nerovnoprávneho postavenia v porovnaní s
vlastníkmi iných vecí, znevýhodňuje podnikanie v poľnohospodárstve a lesníctve oproti iným odvetviam
podnikania.“77. Táto neúmerná rozdrobenosť spôsobuje, že poľnohospodári často ani pri najlepšej vôli nevedia
zabezpečiť právny titul k pozemkom v rámci uceleného poľnohospodárskeho bloku, ktorý užívajú.
Zákonodarcaimtútosituáciuuľahčiltým,žejemožné,abybolinájomnézmluvyuzatváranékjednotlivým

spoluvlastníckym podielom (teda nájomné zmluvy s takýmto predmetom nájmu budú platné). To však
platí len pre nájomné zmluvy podľa druhej časti zákona (teda sa jedná o zmluvy o nájme pozemku na
poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku). Vzhľadom na osobitnú právnu úpravu v § 14 ods. 1
zákona 504/2003 Z. z. bude platná nájomná zmluva aj k podielu bez ohľadu na jeho veľkosť (v súvislosti
s vyššie uvedeným porovnaj článok z www.epi.sk: Komentár k § 14 zákona 504/2003 Z. z. Zákon o

nájme poľnohospodárskych pozemkov, podniku a lesných pozemkov, JUDr. Marek Maslák, PhD.)

78. Ustanovenie § 14 ods. 1 zákona 504/2003 Z. z. o možnosti uzatvárania nájomných zmlúv k
spoluvlastníckym podielom fakticky smeruje k uplatneniu princípu majorizácie, no „od vzorového
prípadu, pri ktorom spoluvlastník riadne osloví alebo zvolá ostatných spoluvlastníkov a hlasuje sa o tom,
komu sa prenajme pozemok, je na hony vzdialený.“ Zákonodarca tu vychádza z toho, že často nie je v

praxi možné dosiahnuť stretnutie spoluvlastníkov a ich rozhodovanie na základe nadpolovičnej väčšiny
počítanej podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov o tom, komu pozemok prenajmú, ako to platí podľa
Občianskeho zákonníka. Uvedená možnosť uzavretia platnej nájomnej zmluvy k spoluvlastníckemu
podielu tak predstavuje významnú odchýlku od úpravy v Občianskom zákonníku (porovnaj Bröstl, A.,
ml. Nájom poľnohospodárskych pozemkov – zabudnutý nájom? In Súkromné právo. 2019, č. 2.).

79. Primerane k povahe prejednávanej veci a predmetu konania o neodkladnom opatrení, v súvislosti
s obdobnými situáciami, kedy je potrebné nájomcu, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku s
vlastníkmi,ktorímajúvsúčteväčšinovýspoluvlastníckypodielnajednotlivýchpozemkoch,považovaťza
oprávneného užívateľa prenajatých pozemkov, súd poukazuje napríklad na uznesenie Krajského súdu

v Žiline sp.zn. 10Co/96/2024 z 19. 8. 2024, tiež pokiaľ išlo o konštatované nepreukázanie podmienok
v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. (oprávnenia užívať celú nehnuteľnosť navrhovateľom
neodkladného opatrenia) uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Cdo/240/2021 z
25. 4. 2023.

80. Jednou zo základných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie
(hmotného) práva, ktorému je potrebné poskytnúť dočasnú/predbežnú a rýchlu súdnu ochranu. Napriek
skutočnosti, že súd mal v danej veci za aspoň osvedčené, že žalobca ukončil nájomný vzťah, od
ktorého si žalovaný odvodzoval právo užívať v návrhu označené nehnuteľnosti, žalobca neosvedčil tú
skutočnosť, že žalovaný vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX a LV č. XXX k.ú. C. nie

je oprávnený tieto užívať na základe nájomných zmlúv s majoritnými podielovými spoluvlastníkmi.

81.Súdtedauzatvára,žežalobcaakomajoritnýspoluvlastníknehnuteľnostínalistevlastníctvač.XXk.ú.
C.(vpodiele60/72)analistevlastníctvač.XXXk.ú.C.(vpodiele6/8),sapoukončenínájomnéhovzťahu
podľa § 12 ods. 6 zákona č. 504/2003 Z. z. mohol v tomto konaní úspešne domôcť zákazu užívania

označených parciel č. XXX, G. XXX/X H. G. XXX/X k.ú. C. voči žalovanému, a to aj formou neodkladného
opatrenia a v tejto časti jeho návrhu vyhovel. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. má právo užívať
pozemok len ten nájomca, ktorý disponuje nájomnými zmluvami s vlastníkmi majúcimi v súčte väčšinový
spoluvlastnícky podiel. Keďže žalobca ako väčšinový spoluvlastník osvedčil, že nájomný vzťah ukončil,
žalovaný, hoci by bol nájomcom zvyšného podielu na označených nehnuteľnostiach, v zásade stratil

právo obhospodarovať parcely v ich celosti. Väčšinový spoluvlastník (alebo ním určený nový nájomca)
požíva právnu ochranu pred zásahmi menšinového užívateľa. Menšinový nájomca je povinný ustúpiť
väčšinovej vôli a zdržať sa zásahov do užívania sporných pozemkov. Žalobca zároveň v konaní osvedčil,
že žalovanému zaslal pred podaním návrhu na súd písomnú výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku,
ktorú možno považovať za výzvu podľa § 12 ods. 3 zákona.

82. Zároveň však žalobca ako menšinový spoluvlastník nehnuteľností evidovaných na LV č. XX k.ú. C. (v
podiele50/120)aLVč.XXXk.ú.C.(vpodiele12/72) nemôžesaúspešnedomáhaťzákazuužívaniacelej
parcelyvočižalovanémunájomcovi,nakoľkoneosvedčil,žežalovanýniejeoprávnenýužívaťpredmetné
parcely na základe vôle väčšiny podielových spoluvlastníkov, ktorých prípadné nájomné zmluvy ohľadne

im patriacich podielov bolo primárne potrebné považovať za platné. Podľa osobitnej úpravy zákona č.
504/2003 Z. z., ktorá je v tomto prípade nadradená všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka, platí,
že právo užívať parcelu ako celok má ten nájomca, ktorý má uzavreté zmluvy s vlastníkmi disponujúcimi
v súčte väčšinovým spoluvlastníckym podielom. Menšinoví spoluvlastníci sú povinní strpieť užívaniepozemkov nájomcom, ktorému toto právo vyplýva z vôle väčšiny. Ohľadne parciel č. XX/X, G. XX/X, G.
XX/X, G. XXX/X, G. XXX/X, G. XXX/X H. G. XXX/X k.ú. C. tak žalobca neosvedčil naliehavú potrebu
úpravy pomerov medzi stranami sporu, a to napriek osvedčeniu neexistencie (ukončenia) nájomného

vzťahu so žalovaným. Súd preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k týmto
pozemkom zamietol. Na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť nárok, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, čo sa žalobcovi nepodarilo, keďže podľa zákona č. 504/2003 Z. z. pokiaľ právo
užívania svedčí väčšinovému nájomcovi, menšinový vlastník aj po prípadnom odstúpení od nájomnej
zmluvy, či inom ukončení nájomného vzťahu, nedisponuje dostatočným právnym titulom na to, aby

nájomcovi zakázal užívať parcelu ako celok.

83. Súd teda nevyslovuje, že žalovaný má právo užívať označené parcely evidované na LV č. XX a LV
č. XXX k.ú. C., ale iba konštatuje, že žalobca neosvedčil, že žalovaný toto právo nemá respektíve
neosvedčil,žežalobcajeoprávnenýdomáhaťsazákazuužívaniacelýchoznačenýchparcielžalovaným.

84. „Súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak napríklad v návrhu absentuje akýkoľvek údaj o tom,
čoho sa navrhovateľ domáha, nemôže súd o takomto návrhu vecne rozhodnúť a jeho odmietnutie
je opodstatnené. Naopak, opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu
síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za

následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov
alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle § 326 ods. 2 CSP. Tieto vady návrhu sú dôvodom
na jeho zamietnutie. Aplikuje sa pri tom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú
aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.“ (Citované z publikácie Veľký komentár k

Civilnému sporovému poriadku, 2. vydanie autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J.,Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2022, strana 1252, výklad k § 327 CSP).

85. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná
zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne

vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu
aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany alebo jej zástupcu.
Obmedzí sa iba na posúdenie podania podľa jeho obsahu (v zmysle ust. § 124 ods. 1 CSP) a prípadné
odstraňovanie vád podľa ust. § 128 a §129 CSP. Keďže pod potrebou dočasnej úpravy pomerov
účastníkov treba rozumieť taký stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad, navrhovateľ - žalobca

mal takúto potrebu dočasnej úpravy odôvodniť. Mal sa zaoberať tým vo svojom návrhu, že nastáva stav
medzi vzťahom účastníkov, ktorý neznesie odklad a je potrebné, aby sa takéto neodkladné opatrenie
nariadilo. Žalobca mal preukázať podaným návrhom, že osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti mal navrhovateľ preukázať tvrdeniami,
ktoré sú skutkové, listinnými dôkazmi, ktoré vedú k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe

je v danom štádiu vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

86. Ústavný súd SR už v náleze sp. zn. II. ÚS 866/2014-42 z 20.8.2015 judikoval, že v konaní o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len
z tzv. osvedčených skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení strán v ich podaniach, príp. zo skutočností,

ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré strany predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. V
náleze sp. zn. III. ÚS 175/2017 zo 4. júla 2017 Ústavný súd SR uviedol, že citované závery sú relevantné
aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k zániku inštitútu predbežného
opatrenia a Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a
zabezpečovaciehoopatrenia.Prinariaďovaníneodkladnéhoopatreniatakprevládapožiadavkarýchlosti

nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

87. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhovel návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia
a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania označených parciel zapísaných na LV č. XX a LV č.

XXX k.ú, C. a vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

88. S účinnosťou od 01.07.2016 CSP prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred
neurčeného obdobia. CSP tak upustil od línie dočasnosti poskytnutej ochrany. Ustanovenie obdobiatrvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne. Úprava v CSP upustila od
dočasnosti charakteru neodkladných opatrení oproti predbežným opatreniam.

89. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej,
ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody
alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

90. Tu súd dáva do pozornosti aj R 40/2020: Ak uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia

vykazuje nedostatky v poučení o právnych následkoch spojených s podaním žaloby vo veci samej podľa
ustanovenia § 337 ods. 1 CSP, nejde o porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP.

91. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, pričom
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd bol zároveň
povinný rozhodnúť aj o trovách konania.

92. V tejto súvislosti poukazuje súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Cdo/83/2017 zo 14. júna 2017, v ktorom uviedol, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu
rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu.

93. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.

94. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

95. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

96. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

97. V danom konaní bol žalobca úspešný v časti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia,
avšak nie v celom rozsahu, nakoľko súd nevyhovel jeho návrhu na uloženie povinnosti žalovanému
zdržaťsaužívanianehnuteľnostínaLVč.XXaLVč.XXXk.ú.C..Pritomtodruhuneodkladnýchopatrení,
ktorými sa ukladá strane povinnosť alebo zákaz, pričom zároveň dochádza k určitým obmedzeniam a
výnimkám z tohto zákazu, stanoveným zo strany súdu, je tak ťažké jednoznačne vyčísliť úspech strán

sporu. Vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj na samotnú skutočnosť, že žalobca sa petitom návrhu
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa užívania nehnuteľností na LV č. XX, LV č. XX, LV
č. XXX a LV č. XXX k.ú. C., pričom súd vyhovel návrhu iba pokiaľ ide o nehnuteľnosti evidované na
LV č. XX a LV č. XXX, úspech žalobcu je v danom prípade nanajvýš v rozsahu 50%. Žalobcovi tak
súd vyhovel pokiaľ ide o uloženie zákazu žalovanému zdržať sa užívania nehnuteľností evidovaných

na dvoch označených listoch vlastníctva a vo vzťahu k uloženiu zákazu žalovanému zdržať sa užívania
nehnuteľností evidovaných na ďalších dvoch označených listoch vlastníctva, návrh žalobcu zamietol.

98. Súd poukazuje na skutočnosť, že v zásade vychádzal z predmetu konania vymedzeného žalobcom
a nárokov označených v petite návrhu.

99. Z uvedeného vyplýva, úspech strán sporu je približne rovnaký, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov neodkladného opatrenia nárok.

Poučenie:

5C/12/2026Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.