Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoZm/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323205790
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1323205790.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovaným: 1/ A.
B., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt obec C., D. C., korešpondenčná adresa D. XX, XXX XX E., štátny občan

E., 2/ F. G., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt D. XX, XXX XX, štátny občan E. o žalobe na obnovu konania
a o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 74CbZm/7/2023-60
zo dňa 8.7.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 74CbZm/7/2023-109 zo dňa 21.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovanej 2/ proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k.
74CbZm/7/2023-60 zo dňa 8.7.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 74CbZm/7/2023-109 zo dňa
21.11.2024 o d m i e t a .

II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 74CbZm/7/2023-60 zo dňa
8.7.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 74CbZm/7/2023-109 zo dňa 21.11.2024 v rozsahu
napadnutých výrokov I. a IV.
p o t v r d z u j e .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením č. k. 74CbZm/7/2023-60
zo dňa 8.7.2024 výrokom I. odmietol žalobu žalovaného 1/ na obnovu konania; výrokom II. rozhodol

o vrátení súdneho poplatku za žalobu na obnovu konania vo výške 89,50 eura žalovanému 1/; výrokom
III. rozhodol, že žalovanej 2/ nevracia súdny poplatok za žalobu na obnovu konania; výrokom IV. priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške od žalovaného 1/.

2. Opravným uznesením č. k. 74CbZm/7/2023-109 zo dňa 21.11.2024 súd prvej inštancie opravil chyby
v písaní v záhlaví uznesenia č. k. 74CbZm/7/2023-60 zo dňa 8.7.2024.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 29.6.2018 bola súdu
doručená žaloba na obnovu konania sp. zn. 4Zm/1276/2013 vo veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. proti žalovanému 1/ A. B. a žalovanej 2/ F. G. o zaplatenie 16.472,80 eura s príslušenstvom,
ktorú žalovaní odôvodnili tým, že žalobca v konaní sp. zn. 4Zm/1276/2013 klamal a zatajoval
podstatné skutočnosti o spornom vzťahu medzi ním a žalovanými, čo opreli o čl. 5 a § 150 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedli, že je možné preukázať
neplatnosť uzavretej zmluvy a nezákonnosť výkonu exekučného konania. Namietali, že v súdnomkonaní neboli dodržané ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993; exekučný titul je
neúčinný; nemožnosť odňatia práva na súdnu a právnu ochranu; rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci; žalobca vrátane súdneho exekútora cez exekučné konanie EX 280/2015

s podporou Okresného súdu Michalovce zasiahli cez exekučné záložné právo do práv žalovaných.
Ako dôvody na obnovu konania žalovaní uviedli, že rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava V (sp.
zn. 4Zm/1276/2013) a Okresného súdu Michalovce (sp. zn. 20Er/39/2015) boli zamietnuté ich návrhy
na zrušenie zmenkového platobného rozkazu a zastavenie exekúcie. Podľa ich vyjadrenia až po
verejnej medializácii rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa

7.2.2018 a po ich zisteniach na internetovej stránke štátnej tajomníčky MS SR H. C. H. dňa 4.6.2018
nadobudli poznanie, že došlo k porušeniu zákona pri vydávaní vyššie uvádzaných rozhodnutí a mali
za to, že žalobca pri zmenkovom platobnom rozkaze nedodržal svoju zákonnú povinnosť o písomnom
vyhlásení pravosti a výšky pohľadávky. Podanou žalobou na obnovu konania rátali so súdnym konaním
v súlade s ochranou ohrozeného spotrebiteľa pred úžerníckymi aktivitami veriteľa. Uviedli, že žalovaný
1/ uzatvoril so žalobcom zmluvu o úvere a žalovaná 2/ bola iba spoluručiteľ, pričom zmluvu považovali

za spotrebiteľskú s tým, že pred jej podpisom boli neskúsení a s právnym poriadkom neoboznámení
spotrebitelia a finančným poradcom boli uvedení do omylu a v tejto súvislosti poukázali na ustanovenia
Občianskeho zákonníka a na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 402/2013
zo dňa 19.6.2013. V závere žaloby uviedli, že neuznávajú spornú pohľadávku čo do dôvodu a výšky;
nároky považujú bez právneho titulu a hodnotia ich ako bezdôvodné obohatenie; pohľadávka žalobcu

nebola spôsobilá na vydanie zmenkového platobného rozkazu; samotná zmluva je absolútne neplatná
aj pre preukázané neprijateľné podmienky. O vyššie uvedenej žalobe na obnovu konania rozhodoval
Okresný súd Bratislava V, ktorý uznesením č. k. 2CbZm/38/2018-46 zo dňa 19.3.2019 zastavil konanie
voči žalovanému 1/ v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a uznesením č. k.
2CbZm/38/2018-57 zo dňa 18.1.2021 žalobu žalovanej 2/ na obnovu konania odmietol ako oneskorene

podanú a žalobcovi priznal voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Krajský súd
v Bratislave uznesením č. k. 3CoZm/19/2022-127 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k.
2CbZm/38/2018-57 zo dňa 18.1.2021, odvolanie žalovaného 1/ odmietol a žalobcovi nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutia vo veci nadobudli právoplatnosť dňa 9.12.2022.

4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní podali dňa 11.10.2023 ďalšiu žalobu na obnovu
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 4Zm/1276/2013, ktorej znenie je totožné
so znením žaloby na obnovu konania zo dňa 29.6.2018 a navyše obsahuje len čestné prehlásenie
žalovaného 1/, že v spornej veci bol vždy ako spotrebiteľ, konajúci ako občan Slovenskej republiky,
ktorý finančné prostriedky úžerníckeho veriteľa využil v prospech svojej rodiny, rodinných príslušníkov,

manželky a v tom čase rozpadávajúceho sa manželstva. Finančné prostriedky získané od druhej strany
nikdy neevidoval vo svojej živnosti, v účtovníctve živnosti, ale boli určené len pre rodinu.

5. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 74CbZm/7/2023-14 zo dňa 15.11.2023 konanie voči žalovanej
2/ zastavil z dôvodu prekážky veci rozhodnutej (res iudicata) a toto uznesenie po odvolaní žalovanej 2/

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2CoZm/3/2024-51 zo dňa 29.4.2024 potvrdil.

6. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 397, § 398, § 400, § 403
ods. 1 ods. 2, § 404 písm. c), § 410, § 411 ods. 1, § 413 ods. 1 písm. a), e) CSP a dospel k záveru
o oneskorenom podaní predmetnej žaloby na obnovu konania. Podľa súdu prvej inštancie sa žalovaný

1/ mohol o dôvode obnovy konania dozvedieť už dňa 25.4.2014, kedy mu bol doručený zmenkový
platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 4Zm/1276/2013-14 zo dňa 21.2.2014, ktorým bola
jemu a žalovanej 2/ uložená povinnosť na plnenie. Subjektívna trojmesačná lehota na podanie žaloby
na obnovu konania žalovanému 1/ uplynula dňa 13.5.2014 (utorok). Žalovaný 1/ (ani žalovaná 2/) voči
predmetnému zmenkovému platobnému rozkazu nepodal námietky. Zmenkový platobný rozkaz č. k.

4Zm/1276/2013-14 zo dňa 21.2.2014 nadobudol voči žalovanému 1/ právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 12.5.2014. Dňom 28.3.2014 začala žalovanému 1/ plynúť trojročná objektívna lehota na podanie
žaloby na obnovu konania, ktorá uplynula dňa 28.3.2017. Žalovaný 1/ (spolu so žalovanou 2/) pritom
podali žalobu na obnovu konania v tomto prípade až dňa 11.10.2023, z čoho je zrejmé, že žalovaný
1/ uvedenú objektívnu a subjektívnu lehotu nedodržal, preto bolo potrebné vyhodnotiť jeho žalobu na

obnovu konania ako oneskorene podanú.

7. Súd prvej inštancie poukázal aj na zjavnú nedôvodnosť obnovy konania (§ 413 ods. 1 písm. e) CSP),
keďže nesprávne právne posúdenie nie je dôvodom povolenia obnovy konania v zmysle § 397 CSP.Po oboznámení sa s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo dňa
7.2.2018, uvádzaným žalovaným 1/, súd prvej inštancie konštatoval, že pre daný prípad žalovaných
vo veci sp. zn. 4Zm/1276/2013 je nález bezpredmetný, lebo sa v ňom riešil status žalovaných ako

„spotrebiteľov“, avšak zo zmluvy o revolvingovom úvere je účel zmluvy jasne uvedený ako výkon
podnikateľskej činnosti. Žalovaný 1/ neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré bez svojej
viny nemohol použiť v konaní vedenom pod sp. zn. 4Zm/1276/2013 a ktoré by mohli pre neho privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobu
žalovaného 1/ na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. a), e) CSP odmietol (výrok I. napadnutého

uznesenia).

8. S poukazom na § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4, ods. 12, § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko súd žalobu na
obnovu konania odmietol, žalovanému 1/ vznikol nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku za
žalobu kráteného o sumu 10,- eur (výrok II. napadnutého uznesenia). Žalovanej 2/ súd prvej inštancie

súdny poplatok za žalobu na obnovu konania nevrátil, nakoľko žalovaná 2/ zaplatila súdny poplatok
iba vo výške 5,- eur, takže jej ho súd nemohol vrátiť, pretože nepresiahol výške 10,- eur (výrok III.
napadnutého uznesenia).

9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP a túto priznal žalobcovi

v plnej výške ako strane sporu, ktorá bola v konaní o obnovu konania v celom rozsahu úspešná v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP.

10. Proti tomuto uzneseniu podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f),
h) smerujúce proti výrokom I. a IV. napadnutého uznesenia a a navrhli, aby odvolací súd uznesenie

súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasťou odvolania
je aj námietka zaujatosti konajúceho sudcu súdu prvej inštancie v zmysle §§ 49 až 57 CSP týkajúca
sa jeho vzťahu k sporu. Uviedli, že o zaujatosti sa dozvedeli z uznesenia zo dňa 18.1.2021 a preto
námietku uplatňujú spolu s odvolaním. Žalovaní majú pocit, že konajúci sudca je voči žalovanému
1/ ako spotrebiteľovi zaujatý a tento pocit vychádza z toho, že sudca nebral do úvahy argumenty

žalovaného 1/ a výhrady voči obsahu žaloby. Konajúci sudca vo svojej podstate poprel možnosť,
aby živnostník mohol pre svoje vlastné osobné finančné záujmy a pre finančné potreby svojej rodiny
zobrať spotrebiteľský úver a takýto prístup súdu považujú žalovaní za absolútne protispotrebiteľský
a nespravodlivý. V odvolaní ďalej poukázali na právnu úpravu týkajúcu sa podnikania obsiahnutú
v príslušných právnych predpisoch; na aplikačné súvislosti štatútu spotrebiteľa v súčasnej právnej praxi

uvádzané v komentároch k Občianskemu zákonníku; na ustanovenia § 7, § 8 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a Prílohu č. 1 k tomuto zákonu. Prezentovali názor, že súd prvej inštancie svojím
konaním preukázateľne kryje úžernícke praktiky veriteľa a nadržiava mu stranu. Mali za to, že postupom
(aj výsledkom) súdu v tejto právnej veci došlo k zásahu do základných práv garantovaných Ústavou SR
a medzinárodnými zmluvami (čl. 1 ods. 1, ods. 2, čl. 2 ods. 1, ods. 2, čl. 20, čl. 46 ods. 1, čl. 144 ods.

1, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru). Vytýkali súdu prvej inštancie, že sám od seba
neidentifikoval nekalé obchodné praktiky žalobcu súvisiace s klamstvom ohľadne klasifikácie žalovanej
2/ k právnemu úkonu v úverovej zmluve za podnikateľa. V žiadnej slovenskej úradnej evidencii nie je
žalovaná 2/ vedená ako podnikateľka, ale ani ako samostatne zárobkovo činná osoba. S poukazom
na § 39, § 39a Občianskeho zákonníka považujú konanie veriteľa za preukázateľne úžernícke a preto

odporujú právnemu úkonu, ktorým bolo klamlivým spôsobom zo strany veriteľa zneužité postavenie
žalovaného 2/ spotrebiteľa na podnikateľa. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím priamo podporuje
klamlivé konanie úžerníckej protistrany, čo žalovaným spôsobuje finančné straty. Zároveň žalovaní
v odvolaní uviedli, že odmietajú platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnej protistrane a podľa
§ 262 ods. 1 s použitím § 257 CSP sa obracajú na súd so žiadosťou o zabezpečenie nepripustenia

povinnosti platiť akékoľvek trovy konania úžerníckej protistrane.

11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 23.9.2024,
v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie správne a v súlade so zákonom rozhodol o odmietnutí žaloby na
obnovu konania, pretože bola podaná po uplynutí 3-ročnej zákonnej lehoty. Zmenkový platobný rozkaz

sp. zn. 4Zm/1276/2013 bol vydaný dňa 21.2.2014, právoplatný dňa 28.4.2014. Žaloba o povolenie
obnovy konania bola podaná po uplynutí 3-ročnej lehoty podľa § 403 ods. 2 CSP, čo súd prvej inštancie
vyhodnotil správne a preto aj dôvodne postupoval podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP. Žaloba o povolenie
obnovy konania bola na súde podaná dňa 11.10.2023, čiže po uplynutí 9 rokov od právoplatnostinapádaného rozhodnutia, čím došlo k uplynutiu objektívnej 3-ročnej lehoty pre podanie žaloby na
povolenie obnovy konania.

12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu,
ako aj obsahom pripojených spisov Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4Zm/1276/2013 a sp. zn.
2CbZm/38/2018 a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru o potrebe
odmietnutia odvolania žalovanej 2/ a o nedôvodnosti odvolania žalovaného 1/.

13. Za účelom jednoznačnosti označenia strán sporu a zrozumiteľnosti ďalšej časti tohto odôvodnenia a
vzhľadom na spôsob, akým sa strany sporu v danom prípade označovali vo svojich podaniach, odvolací
súd považuje za nevyhnutné uviesť, že pri označovaní strán sporu zhodne so súdom prvej inštancie
vychádzalzichprocesnéhopostaveniavpôvodnomsporevedenomnaOkresnomsúdeBratislavaVpod
sp. zn. 4Zm/1276/2013 a riadil sa v tomto smere zásadou, že v rozhodnutiach o žalobe na obnovu

konania treba označovať strany sporu podľa ich procesného postavenia v pôvodnom konaní – obdobne
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.12.2014 pod sp. zn. 8Cdo/70/2014.

K námietke zaujatosti uplatnenej žalovanými v odvolaní

14. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

15. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom

postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

17. Podľa § 52 ods. 2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania

uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca
si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti
podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia
o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

18. Podľa § 53 ods. 1 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy
sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
19. Podľa § 53 ods. 3 CSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom

postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

20. Podľa § 54 ods. 2 CSP o tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd do siedmich dní.

21. Podľa § 56 CSP lehoty podľa § 54 sa neuplatnia, ak sa vec zároveň predkladá na rozhodnutie
o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej.

22. Odvolací súd považoval za nevyhnutné sa v prvom rade vysporiadať s námietkou zaujatosti
voči zákonnému sudcovi súdu prvej inštancie uplatnenou žalovanými v odvolaní. Odvolací súd, ktorý

je zároveň nadriadeným súdom Mestského súdu Bratislava III dospel k jednoznačnému záveru, že
ide o námietku zaujatosti, na ktorú nie je možné prihliadať. Predmetná námietka zaujatosti nespĺňa
náležitosti kvalifikovanej námietky v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, keďže v nej nie sú
uvádzané žiadne dôvody napĺňajúce dikciu ustanovenia § 49 ods. 1 CSP. Žalovaní namietali procesný
postup a rozhodovaciu činnosť sudcu, ktoré však podľa § 49 ods. 3 CSP nie sú dôvodom na vylúčenie

sudcu, a naopak opodstatňujú postup podľa § 53 ods. 3 CSP, t.j. na takúto námietku zaujatosti sa
neprihliada s tým, že v takýchto prípadoch sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Navyše, žalovaní
v odvolaní spojenom s námietkou zaujatosti uviedli, že o zaujatosti sa dozvedeli z uznesenia zo dňa
18.1.2021, avšak súčasťou spisu nie je žiadne uznesenie vydané súdom prvej inštancie dňa 18.1.2021a ani nemôže byť, keďže žaloba na obnovu konania bola súdu doručená až dňa 11.10.2023. Aj v prípade,
ak by v tejto časti odvolanie vykazovalo len chybu v písaní a žalovaní by sa o nimi tvrdenom dôvode
zaujatosti konajúceho sudcu súdu prvej inštancie dozvedeli z napadnutého uznesenia, bolo by nutné

predmetnú námietku zaujatosti vyhodnotiť ako oneskorene uplatnenú, keďže napadnuté uznesenie bolo
žalovanému 1/ doručené dňa 13.8.2024 (č. l. 71 súdneho spisu) a žalovanej 2/ dňa 16.7.2024 (č. l. 68
súdneho spisu), t.j. posledným dňom sedemdňovej lehoty vyplývajúcej z § 53 ods. 1 veta prvá CSP bol
najneskôrdeň20.8.2024(utorok–pracovnýdeň),pričomodvolanieobsahujúcenámietkuzaujatostibolo
na poštovú prepravu dané až dňa 27.8.2024 (č. l. 85 súdneho spisu), čo zároveň znamená nemožnosť

prihliadania na predmetnú námietku zaujatosti aj s poukazom na 53 ods. 1 veta druhá CSP.

K odvolaniu žalovanej 2/

23. Aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom, odvolanie musí spĺňať všetky
zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou z

objektívnych podmienok prípustnosti odvolania je včasnosť jeho podania.

24. Podľa § 105 ods. 1 CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie
je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

26. Podľa § 117 CSP lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu.

27. Podľa § 121 ods. 1 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,
mesiacov a rokov.

28. Podľa § 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala

skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

29. Podľa § 121 ods. 3 CSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím
toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty;
ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

30. Podľa § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

31. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo

sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

32. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

33. Odvolacia lehota je lehotou zákonnou, čo znamená, že ju nemožno predĺžiť ani skrátiť. Pre začatie
plynutia odvolacej lehoty je rozhodujúce riadne a v súlade s právnymi predpismi vykonané doručenie
rozhodnutia. Odvolacia lehota je procesnou lehotou, čo znamená, že začína plynúť dňom, ktorý
nasleduje po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t.j. po dni doručenia rozhodnutia.
Pre zachovanie tejto procesnej lehoty postačuje, ak je odvolanie podané v posledný deň lehoty osobne

na súde alebo odovzdané orgánu, ktorý je povinný ho doručiť (najčastejšie pošta) alebo ak je podanie
urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu v posledný deň lehoty mimo pracovného času.

34. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie, ktoré obsahovalo
správne poučenie o prípustnosti odvolania a o možnosti jeho podania v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia, bolo žalovanej 2/ listinne doručené dňa 16.7.2024 (č. l. 68 súdneho spisu). Od
nasledujúceho dňa po doručení, t.j. od 17.7.2024 začala plynúť 15-dňová odvolacia lehota, ktorej
posledným dňom bol deň 31.7.2024 (streda – pracovný deň). Odvolanie podpísané tak žalovaným 1/,
ako aj žalovanou 2/ bolo odovzdané na poštovú prepravu až dňa 27.8.2024 (č. l. 85 súdneho spisu).35. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolanie žalovanej 2/ proti dotknutému uzneseniu súdu prvej
inštancie bolo podané zjavne až po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania a preto ho

odvolací súd v súlade s ustanovením § 386 písm. a) CSP odmietol ako oneskorene podané.

36. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

37. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

38. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že odvolanie smeruje výlučne proti výrokom I. a IV.
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorými bolo rozhodnuté o odmietnutí žaloby žalovaného 1/ na obnovu
konania a o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému 1/ v plnej výške, a teda
išlo o rozhodnutia, ktoré sa netýkali žalovanej 2/ a boli vydané v neprospech žalovaného 1/. Odvolací
súd konštatuje, že právo na podanie odvolania sa priznáva strane. Stranami sú žalobca a žalovaný (§ 60

CSP). To znamená, že právo podať odvolanie sa priznáva tak žalobcovi, ako aj žalovanému. Na rozdiel
od predchádzajúceho procesného kódexu Civilný sporový poriadok výslovne obmedzuje právo strany
podať odvolanie (doteraz obmedzenie vyplývalo len z judikatúry). Obmedzenie spočíva v tom, že právo
podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech (§ 359
CSP). Uvedená skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie odvolania žalovanej 2/ aj podľa § 386 písm.

b) CSP ako odvolania podaného neoprávnenou osobou vzhľadom na nenaplnenie dikcie § 359 CSP.

39. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd
v uvedených prípadoch rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie a jemu predchádzajúce konanie.

40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru o potrebe odmietnutia odvolania žalovanej 2/
podľa § 386 písm. a), b) CSP.

K odvolaniu žalovaného 1/

41. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

42. Podľa § 398 CSP žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým
bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier

schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

43. Podľa § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

44. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.45. Podľa § 403 ods. 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

46. Podľa § 404 CSP za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

47. Podľa § 405 CSP odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je
prípustné.

48. Podľa § 413 ods. 1 CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo

e) je zjavne nedôvodná.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

51. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

52. Žalovaný 1/ svoje rozsahom obsiahle odvolanie postavil výlučne na argumentácii týkajúcej sa
ním tvrdeného právneho postavenia spotrebiteľa a na namietaní neprihliadania na túto ním tvrdenú
skutočnosť súdom prvej inštancie. Súčasťou odvolania nie je žiadna argumentácia odvolateľa, ktorou
by namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o nedodržaní zákonom stanovenej lehoty na
podanie žaloby na obnovu konania. Odvolanie žalovaného 1/ teda vôbec nereflektuje na závery súdu

prvej inštancie o nedodržaní subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania,
na ktorých je napadnuté rozhodnutie primárne založené. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj
obsahom pripojených spisov Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4Zm/1276/2013 (konanie týkajúce
sa základného sporu) a sp. zn. 2CbZm/38/2018 (konanie týkajúce sa skoršej žaloby žalovaných na
obnovu konania) sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedodržaní trojročnej

objektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. V tejto súvislosti je zároveň potrebné
uviesť, že subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania môže plynúť len v rámci plynutia
lehoty objektívnej. Nenaplnenie podmienky včasného podania žaloby na obnovu konania v lehote
predpokladanej ustanovením § 403 ods. 2 CSP (najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia – objektívna lehota) má za následok rozhodnutie o odmietnutí žaloby na obnovu konania

podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP ako oneskorene podanej. Odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie zastáva názor, že predmetná žaloba na obnovu konania nebola podaná včas, a to z dôvodu
nedodržaniaobjektívnejtrojročnejlehotynajejpodanieplynúcejodprávoplatnostirozhodnutiavydaného
v konaní, ktorého obnovy sa strana sporu domáha. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V
sp. zn. 4Zm/1276/2013 (konanie týkajúce sa základného sporu) je zrejmé, že zmenkový platobný rozkaz

Okresného súdu Bratislava V č. k. 4Zm/1276/2013-14 zo dňa 21.2.2014 nadobudol voči žalovanému 1/
právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 28.4.2014, v dôsledku čoho dňom 29.4.2014 začala žalovanému
1/ plynúť objektívna trojročná lehota na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 403 ods.
2 CSP, ktorej posledným dňom bol 2.5.2017 ako najbližší nasledujúci pracovný deň, keďže deň
29.4.2017 bol sobota. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že žaloba na obnovu konania doručená

súdu 11.10.2023 (odovzdaná na poštovú prepravu dňa 10.10.2023) bola podaná zjavne oneskorene
a rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí žaloby na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. a)
CSP je vo výroku vecne správne.53.Preúplnosťodvolacísúdpoukazujenaustanovenie§405CSP,ktorévylučujeodpusteniezmeškania
lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Žalovaní v žalobe na obnovu konania neprodukovali ani
žiadne tvrdenia, ktoré by nasvedčovali splneniu niektorej z podmienok predĺženia objektívnej lehoty

upravených v § 404 CSP za súčasného splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 CSP týkajúcich sa
dodržania subjektívnej lehoty.

54. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sa v odvolaní domáhali aplikácie § 257 CSP, čo odôvodnili tým, že
odmietajú platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnej protistrane a žiadajú o zabezpečenie

nepripustenia povinnosti platiť akékoľvek trovy konania úžerníckej protistrane. Odvolací súd túto ich
argumentáciu vyhodnotil ako argumentáciu vzťahujúcu sa tak k trovám prvoinštančného konania, ako
aj ku trovám tohto odvolacieho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady úspechu v konaní v zmysle § 255
CSP aplikovateľnú len vo výnimočných prípadoch za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to
existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a existencia výnimočných okolností. V danom prípade

odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa a ani existenciu výnimočných
okolností, ktorých naplnenie by odôvodňovalo aplikovanie ustanovenia § 257 CSP na rozhodnutie
súdu o nároku na náhradu trov konania. V odvolaní prezentovaná argumentácia vo vzťahu k náhrade
trov konania s odkazom na § 257 CSP nenapĺňa dikciu tohto zákonného ustanovenia, keď tvrdené
skutočnosti nemožno kvalifikovať ako naplnenie kumulatívnych podmienok pre uplatnenie výnimky

z pravidla zakotveného v ustanovení § 255 ods. 1 CSP. Za situácie, keď primárnym a vecne správnym
dôvodom odmietnutia žaloby na obnovu konania bolo jej podanie na súd viac ako šesť rokov po uplynutí
trojročnej objektívnej lehoty vyplývajúcej zo zákona, nemožno ako dôvod hodný osobitného zreteľa
vyhodnotiť presvedčenie žalovaných o nemorálnosti žalobcu. Odvolací súd tiež uvádza, že pre sporové
konanie platí v rámci rozhodovania o trovách konania predovšetkým zásada úspechu v konaní, pričom

ustanovenie § 257 CSP nie je ustanovením zákona umožňujúcim jeho voľnú aplikáciu, ale pre jeho
aplikovanie na konkrétny prípad musia existovať zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré
je možné výnimočne prihliadnuť, čo však v danom prípade naplnené nebolo.

55. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil

ani nevyvrátil podstatný záver súdu prvej inštancie o nedodržaní objektívnej lehoty na podanie žaloby
na obnovu konania, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími
dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutých výrokov
I. a IV. postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

56. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavovýške100%,keďžebolžalobcavpredmetnomodvolacom
konaní plne úspešný. Vo vzťahu k žalovanými proklamovanej potrebe aplikácie § 257 odvolací súd aj

vo vzťahu k trovám odvolacieho konania poukazuje na svoj záver uvedený v bode 54 vyššie.

57. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).