Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 30, 2026

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 33Csp/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125396845
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kukuľa

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2026:6125396845.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

33Csp/1/2026

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom Mgr. Patrikom Kukuľom, v právnej veci žalobcu:
Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava - Ružinov,
proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt č. XXX, XXX XX C., v konaní zast. JUDr. Andrej
Cifra, advokát so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, o zaplatenie 30 580,70 Eur s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

33Csp/1/2026

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to v lehote troch dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

33Csp/1/2026

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica,
na pracovisko upomínacieho konania a po jeho vyjadrení k výzve súdu domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 29 161,40 Eur, úroku vo výške
1 179,30 Eur, úroku vo výške 6,59 % ročne zo sumy 29 161,40 Eur od 02. 07. 2025 do zaplatenia, najviac
do výšky 25 245,56 Eur, úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 29 401,40 Eur od 02. 07.

2025 do zaplatenia, poplatkov vo výške 240 Eur a náhrady trov konania (č. l. 70 súdneho spisu).

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 4631377 3 04 bola
so žalovaným uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 4631377 3 04 zo dňa 06. 02. 2024 (ďalej
len ,,zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanému medziúver č. 4631377 0 05 vo
výške 30 000,00 Eur. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere sa poplatok za medziúver zaúčtoval pri
prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku týchto

poplatkov. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 256,98 Eur,
ktoré bol povinný uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu
tvoria vklady na konto sporenia vo výške 77,23 Eur; 6,59 % p. a. úrok za medziúver vo výške 164,75
Eur a poplatok za poistenie vo výške 15,00 Eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z medziúveru,poplatok za poistenie a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia,
ako splátku úroku z medziúveru a poplatok za prijatie do poistenia, preúčtoval na konto medziúveru.
Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania podľa čl. V., bod 5.

3. zmluvy o úvere. V súlade s čl. V. a VI. zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal platiť poplatok za rizikové
životné poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške 15,00 Eur a žalovaný vyhlásil a svojím
podpisom potvrdil prijatie do poistenia ako poistená osoba. Splátky boli splatné k 15. dňu mesiaca.
Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaný mal porušiť
zmluvne dohodnuté podmienky a úver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa 20. 05. 2025 žalobca

vyzval žalovaného na doplatenie omeškaných splátok v celkovej výške 1 417,43 Eur, pričom žalovaného
zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať
splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalovaný bol v
omeškaní s viac ako 3 splátkami a celková suma omeškania dosiahla minimálnu stanovenú hranicu
2,5 % poskytnutej sumy úveru. Žalovanému bola poskytnutá dodatočná lehota na plnenie v rozsahu 20
dní. Keďže omeškané splátky neboli doplatené, došlo k splneniu zákonom stanovených predpokladov a

pohľadávka sa stala dňa 01. 07. 2025 splatnou (žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s
príslušenstvom). Žalobca listom zo dňa 24. 07. 2025 vyzval žalovaného na plnenie, no žalovaný dlžnú
sumu neuhradil. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo
výške 838,60 Eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 30 000,00 Eur (poskytnuté úverové
prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 29 161,40 Eur (istina). Žalovaná suma, t. j. dlžná suma

ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (01. 07. 2025), predstavuje sumu vo výške 30 580,70
Eur,pričompozostávazistinyvovýške29161,40Eur;znezaplatených6,59%p.a.úrokovzamedziúver
zo sumy 30 000,00 Eur do 01. 07. 2025 spolu vo výške 1 179,30 Eur a z nezaplatených poplatkov vo
výške 240,00 Eur. Žalobca uviedol, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov celkovo
vo výške 57,00 Eur. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 01. 07. 2025 v

Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 02. 07. 2025 (30 637,70 Eur – 57,00 Eur
= 30 580,70 Eur). Žalobca poukázal, že požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva
nezaniká, v zmysle čl. X. bod 10.9 úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 6,59 % p. a. úrokom za
úver a v zmysle čl. IX. bod 9.2. zároveň istinu spolu s nezaplatenými poplatkami 7,15 % p. a. úrokom z
omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 02. 07. 2025).

3. Na výzvy Okresného súdu Banská Bystrica (sp. zn. 18Up/1335/2025) a k odporu podanému
žalovaným žalobca uviedol, že k posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver na
základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4631377 3 04 zo dňa 06. 02. 2024 pri schvaľovaní
predmetného úveru postupoval v zmysle vtedy platnej a účinnej legislatívy a platných podmienok

poskytovania úverov, s náležitou odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Schopnosť žalovaného plniť si svoje finančné záväzky bola preskúmaná
na základe Potvrdenia o príjme zamestnanca zo dňa 11. 01. 2024 od zamestnávateľa FAGOR Edarlan
Slovensko, a.s., ktorý potvrdil čistý príjem vo výške 4 597,89 Eur za obdobie 133 dní (od 21. 08.
2023 do 31. 12. 2023), a dvoch predložených výplatných pások. Žalobca zároveň preveril výšku

záväzkov žalovaného a to vykonaním dopytu do registrov SRBI/NRKI, čím bolo zistené, že žalovaný
má za posledných 12 mesiacov vyhovujúcu platobnú disciplínu. Údaje boli preverené aj dopytom do
Sociálnej poisťovne. Na základe uvedených podkladov mal žalobca za preukázané, že priemerný čistý
mesačný príjem žalovaného predstavuje sumu vo výške 1 054,41 Eur. Žalobca v rámci skúmania
príjmu ďalej zohľadňoval aj náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného v

celkovej výške 268,88 Eur a vo výške 122,77 Eur ako náklady na jedno nezaopatrené dieťa. Žalobca
ďalej zohľadnil požadovanú rezervu NBS v celkovej výške 265,10 Eur, splátku iných úverov vo výške
36,00 Eur (s ohľadom na prednostné splatenie úveru č. 4631377 1 01 v PSS, a.s. z prostriedkov
nového úveru) a budúcu splátku úveru v PSS, a.s. vo výške 256,98 Eur. Na základe uvedeného mal
žalobca za preukázané, že po započítaní všetkých výdavkov žalovaného, čistý príjem mal predstavovať

kladný zostatok vo výške 104,68 Eur. Na základe uvedeného žalobca vypočítal ukazovateľ schopnosti
žalovaného splácať úver (bonita) nasledovne: (268,88 Eur + 122,77 Eur + 265,10 Eur + 36,00 Eur +
256,98 Eur) : 1 054,41 Eur = 0,900, tzn. žalovaný bol v čase posudzovania žiadosti o úver bonitný
(hodnota ukazovateľa neprekročila hodnotu 1).

4. K tvrdeniam žalovaného o neoprávnenom zosplatnení úveru žalobca výslovne poprel názor o
nesplnení podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti podľa ustanovenia § 53 ods. 10 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Žalovaný uhradil na účet konta stavebného sporenia celkovo 2
445,59 Eur, pričom z uvedenej sumy boli na konte medziúveru uhradené úroky vo výške 1 516,32 Eura poistenie 30,00 Eur. Žalobca v súlade s novelou Občianskeho zákonníka uviedol vo výzve zo dňa 20.
05. 2025 presnú sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní (1 417,43 Eur), čím splnil zákonnú
podmienku, a žalovanému poskytol 20-dňovú dodatočnú lehotu, reflektujúc závery Súdneho dvora EÚ

vo veci C-598/21. Zákonodarca v žiadnom ustanovení neuvádza povinnosť akokoľvek špecifikovať
jednotlivé dlžné splátky, vyžaduje sa len uvedenie sumy. Žalobca si rovnako dovoľuje poukázať na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 11/2016, v zmysle ktorého má ochrana spotrebiteľa svoje limity a
nemôže viesť k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu či zbaveniu zodpovednosti za dobrovoľne prevzaté
záväzky. Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 20. 05. 2025 a Oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti z 02. 07. 2025 tak predstavujú platné právne úkony.

5. Na výzvu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 33Csp/1/2026 zo dňa 23. 02. 2026 k poplatku
za spracovanie úveru žalobca uvádza, že zmluvné strany sa slobodne dohodli, že celková suma
poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku poplatku za spracovanie úveru, ktorého
presná suma 360,00 Eur bola uvedená v amortizačnej tabuľke. Žalovanému tak bola celkovo vyplatená

suma 29 640,00 Eur. Nárok žalobcu vyplýva z ustanovenia § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník ako odplata za dojednanie záväzku. Žalobca žalovanému peňažné prostriedky na úhradu tohto
poplatku požičal, čím mu de facto vyšiel v ústrety, aby nemusel poplatok hradiť z vlastných prostriedkov.
Z hľadiska výpočtu RPMN je v zmysle vyjadrenia Národnej banky Slovenska i rozsudku Súdneho
dvora EÚ vo veci C-377/2014 irelevantné, či sa výpočet odvíja od celkovej sumy požičaných peňazí

alebo od sumy poníženej o poplatok, lebo matematický prepočet je ekvivalentný a výsledkom je stále
rovnaká výška RPMN. Žalobca riadne poskytol úver vo výške dojednanej v zmluve. Na základe vyššie
uvedených skutočností mal žalobca za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Žalobca v zmysle
výzvy Okresného súdu Banská Bystrica (podanie zo dňa 24. 11. 2025) opravil návrh a súhlasil s vydaním
platobného rozkazu, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 30 580,70

Eur, z toho: istinu vo výške 29 161,40 Eur; úroky vo výške 1 179,30 Eur; nezaplatené poplatky vo výške
240,00 Eur; spolu so 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 29 161,40 Eur od 02. 07. 2025 do zaplatenia
(najviac do výšky 25 245,56 Eur) a
7,15 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 29 401,40 Eur od 02. 07. 2025 do zaplatenia, ako aj trovy
konania.

6. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to: zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 4631377 3 04 zo dňa 06.02.2024 (č. l. 6-16 súdneho spisu); amortizačnú
tabuľku pre medziúver (MÚ) a stavebný úver (SÚ) (č. l. 16 p. v. – 17 súdneho spisu); predpoklady, ktoré
použil veriteľ na výpočet RPMN zjednotenej pre medziúver a stavebný úver (č. l. 18 súdneho spisu);

pristúpenie k poistnej zmluve pre rizikové životné poistenie pre prípad smrti (č. l. 19-20 súdneho spisu);
všeobecné podmienky stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby (č. l. 21-30 súdneho spisu);
výpis z účtu stavebného sporenia (č. l. 31 súdneho spisu); výpis z účtu medziúveru (č. l. 32 súdneho
spisu); upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2025 (č. l. 33 súdneho spisu);
doručenka (č. l. 34 súdneho spisu); oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 02. 07. 2025

(č. l. 35 súdneho spisu); doručenka (č. l. 36 súdneho spisu); predžalobná výzva na zaplatenie dlhu
(č. l. 37 súdneho spisu); doručenka (č. l. 38 súdneho spisu); výplatné pásky (č. l. 56 súdneho spisu);
potvrdenie o príjme pre zamestnancov (č. l. 58 súdneho spisu); žiadosť o spotrebiteľský úver (č. l. 58-60
súdneho spisu); dáta dopytu (č. l. 61-64 súdneho spisu); žiadosť o zmenu na účte (č. l. 117 súdneho
spisu); súhlas so spracovaním osobných údajov na marketingové účely (č. l. 118 súdneho spisu); úplné

splatenie úveru (č. l. 119 súdneho spisu); informačný záznam o finančnom sprostredkovaní rizikového
životného poistenia (č. l. 120-121 súdneho spisu).

7. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu sp. zn. 18Up/1335/2025 zo dňa 27. 11. 2025,
poukázal na to, že z podanej žaloby nevyplýva výška jeho úhrad ani spôsob výpočtu uplatňovanej sumy

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4631377 zo dňa 06. 02. 2024 vo výške 30 000 Eur. Žalovaný
namietal, že veriteľ si pred uzavretím zmluvy nesplnil povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou
jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., čo v
zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona zakladá bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a zbavuje veriteľa
práva vyžadovať jednorazové splatenie. Žalovaný argumentoval, že žalobca predložil dôkazy s logicky

nesprávnym prepočtom čistého mesačného príjmu, kedy sumu 4 597,89 Eur nesprávne vydelil štyrmi
mesiacmi, hoci potvrdenie zamestnávateľa pokrývalo dlhšie obdobie od 21. 08. 2023. Podľa názoru
žalovaného ani predložený výpis zo Sociálnej poisťovne nepreukazuje skutočný čistý príjem, keďže
odráža len vymeriavací základ, z ktorého nemožno zistiť reálnu sumu k dispozícii. Žalovaný súčasnepoukázal na to, že žalobca do výdavkov nezahrnul mesačné poistné vo výške 15 Eur a nepreukázal,
že údaje o záväzkoch čerpal z relevantného registra spĺňajúceho zákonnú podmienku účasti aspoň
dvoch tretín veriteľov. Žalovaný zotrval na právnom názore, že úkon predčasného zosplatnenia úveru,

ku ktorému malo dôjsť 01. 07. 2025 na základe výzvy zo dňa 20. 05. 2025, je neplatný a neurčitý
v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Poukázal na závery uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/15/2023 a sp. zn. 5Cdo/197/2022, podľa ktorých musí výzva na zosplatnenie presne identifikovať
konkrétnu splátku, ktorou došlo k omeškaniu, aby spotrebiteľ vedel, akou sumou môže zosplatneniu
zabrániť.Žalovanýnamietal,žetátomateriálnapožiadavkaochranyspotrebiteľazostávaplnerelevantná

aj po novele Občianskeho zákonníka účinnej od 01. 11. 2024, a výklad žalobcu považoval za čisto
formalistický, odporujúci princípu transparentnosti a zmyslu spotrebiteľskej ochrany. Žalovaný ďalej
namietal nedostatky obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, pričom poukázal na to, že v zmluve
absentuje zrozumiteľné vysvetlenie predpokladov použitých na výpočet RPMN, čo je v rozpore s
rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23, a chýba aj samostatná RPMN pre medziúver a
stavebný úver. Tvrdil, že celková výška úveru 30 000 Eur nezodpovedá skutočnosti, keďže z nej mal

byť podľa zmluvy odpočítaný poplatok za spracovanie vo výške 360 Eur, čo je v rozpore so závermi
Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14. Podľa názoru žalovaného absencia týchto náležitostí spôsobuje,
že sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Na základe uvedených skutočností a s poukazom na to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov

konania. Žalovaný v konaní nepripojil žiaden listinný dôkaz.

8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 30. 03. 2026. Pokiaľ ide o účasť na
pojednávaní,žalobcaaprávnyzástupcažalovanéhosvojuneúčasťnapojednávanívopredospravedlnili.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami tak,

ako sú tieto uvedené v ods. 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Súd považoval medzi stranami za
sporné splnenie podmienok platného zosplatnenia z dôvodu absencie označenia konkrétnej splátky,
ktorá mala vyvolať splatnosť úveru. Súd považoval za sporné splnenie povinnosti žalobcu postupovať
s odbornou starostlivosťou pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver ako aj
splnenie zákonných náležitostí zmluvy o úvere.

9. Podľa § 497 zák. č. 513/1991Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

11. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere

(ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ak má
spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celéhoplnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok,
s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru
alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba

trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky, b) piatich percent poskytnutej sumy úveru
alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba
trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky a najviac na desať rokov, alebo c) dva
a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako desať

rokov.

14. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka účinného v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ak
sú splnené podmienky podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je
spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia
ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej

lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy
splatným; ustanovenie § 565 sa nepoužije. Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými
je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu
splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní.

15. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

18. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie

je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

20. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch
tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

21. Podľa § 7 ods. 16 písm. b) ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské

úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.22. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že
veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

23. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

24. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky
spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

25. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená
názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

26. Podľa § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka1 musí obsahovať tieto náležitosti: h) ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

27. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
aka)zmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformupodľa§9ods.1,b)zmluvaospotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) p), zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo v zmluve

o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo
platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre
spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna
miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa
osobitných predpisov.

28. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

29. Podľa § 2 ods. 1 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 z 14. novembra 2017, ktorým
sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (oznámenie
č. 306/2017 Z. z.) (ďalej len „Opatrenie NBS“), ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel
výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľapodľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú
na obdobie jedného mesiaca.

30. Podľa § 2 ods. 2 Opatrenia NBS, limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku
1 nemôže prekročiť hodnotu 1.

31. Podľa § 5 ods. 2 Opatrenia NBS, na účely overovania údajov o príjmoch spotrebiteľa sa za externé

zdroje informácií o príjme spotrebiteľa považujú a) potvrdenie o príjme spotrebiteľa od zamestnávateľa
nie staršie ako tri mesiace, b) výpisy z platobného účtu spotrebiteľa, za obdobie nie staršie ako tri
mesiace, ktorý nie je vedený u veriteľa, a na ktorom sú také kreditné obraty, ktoré možno objektívne
považovaťzapríjemspotrebiteľa,c)informácieojednomaleboviacerýchplatobnýchúčtochspotrebiteľa
poskytnutéspôsobom,ktorýumožňujeukladaťareprodukovaťnezmenenéinformácie,8)zaobdobienie
staršie ako tri mesiace, ktoré nie sú vedené u veriteľa, a na ktorých sú také kreditné obraty, ktoré možno

objektívne považovať za príjem spotrebiteľa, d) pracovná zmluva vrátane jej dodatkov, e) potvrdenie
správcu dane o výške príjmov zistených z podaného daňového priznania k dani z príjmov a súčasne
doklad preukazujúci príjmy spotrebiteľa v období medzi podaním posledného daňového priznania a
posúdením schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, f) aktuálne potvrdenie o výške dávky
spotrebiteľa podľa osobitných predpisov9 ) spravidla nie staršie ako tri mesiace, g) overenie výšky príjmu

spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni10), h) iný doklad preukazujúci výšku príjmov spotrebiteľa.

32. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 29 161,40 Eur, na zaplatenie úroku vo výške 1 179,30
Eur, úroku vo výške 6,59 % ročne zo sumy 29 161,40 Eur od 02. 07. 2025 do zaplatenia, najviac do
výšky 25 245,56 Eur, úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 29 401,40 Eur od 02. 07.

2025 do zaplatenia, poplatkov vo výške 240 Eur a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 06. 02.
2024 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 4631377 3 04, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť
dlžníkovi medziúver vo výške 30 000 Eur. Predmetná zmluva o úvere je vzhľadom na povahu účastníkov
zmluvnéhovzťahu,t.j.dodávateľaspotrebiteľ,zmluvouspotrebiteľskouavzťahujúsanaňuustanovenia

§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zároveň zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Samotná zmluva o úvere v Článku XI. Obsahovala dojednanie
zmluvných strán, že na predmetný úverový vzťah sa vzťahuje zákon č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

33. V predmetnej zmluve o úvere bolo tiež dohodnuté právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
celého zostatku úveru s príslušenstvom (čl. X), a to v prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na
účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

34. Z upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 20. 05. 2025 adresovaného žalovanému
malsúdzapreukázané,žežalobcavyzvalžalovanéhonaúhraduomeškanýchsplátokvovýške1417,43
Eur do 20 dni od doručenia upozornenia. Uviedol, že v prípade ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok
nastane mimoriadna splatnosť úveru.

35. K upozorneniu žalobca súdu predložil doručenku, žurnalizovanú na č. l. 34 súdneho spisu, pričom
doručenka bola dňa 22. 05. 2025 uložená na pošte a vrátená späť ako neprevzatá v odbernej lehote.

36. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 02. 07. 2025 adresovaného

žalovanému mal súd za preukázané, že žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu 01. 07. 2025 nastáva
mimoriadna splatnosť celého úveru, pričom celá dlžná suma vrátane príslušenstva k uvedenému dňu
predstavuje sumu 30 637,70 Eur. Z doručenky predloženej k oznámeniu, ktorá sú žurnalizovaná na č.
l. 36 súdneho spisu mal súd za preukázané, že doručenka bola dňa 07. 07. 2025 uložená na pošte a
vrátená späť ako neprevzatá v odbernej lehote.

37. V posudzovanej veci mal súd z listinných dôkazov (po výzve Okresného súdu Banská Bystrica)
identifikovaných ako - výplatné pásky (č. l. 56 súdneho spisu), potvrdenie o príjme pre zamestnancov
(č. l. 58 súdneho spisu); žiadosť o spotrebiteľský úver (č. l. 58-60 súdneho spisu) a dáta dopytu (č.l. 61-64 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že žalobca ku skúmaniu bonity žalovaného pristúpil.
Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že posudzovanie bonity bolo len formálne, bez vyhodnotenia
všetkých podstatných skutočností, ktoré žalobca ako poskytovateľ úveru pri vyhodnocovaní bonity

spotrebiteľa zistil, resp. musel zistiť. Hoci žalobca predložil formálne dokumenty evokujúce splnenie
povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, obsahové a podrobnejšie skúmanie odhalilo opak.

38. Ochrana spotrebiteľov a spotrebiteľské právo ako také nie je len predmetom úpravy slovenského
právneho poriadku, naopak, je oblasťou právnej úpravy, ktorá je do veľkej miery regulovaná únijným

právom (právom Európskej únie). Podľa bodu 26 preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES členské štáty majú prijímať vhodné opatrenia
na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverových vzťahov, berúc do úvahy osobitný
charakter úverového trhu, pričom predovšetkým na rozvíjajúcich sa úverových trhoch je dôležité,
aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej
bonity, aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad a aby stanovili potrebné opatrenia na prípadné

sankcionovanie veriteľov za nedodržanie si svojich povinností. Z uvedeného ustanovenia tiež vyplýva,
že veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Podľa čl. 8 ods.
1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
Smernice Rady 87/102/EHS členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi
úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných od spotrebiteľa a na základe

nahliadnutia do príslušnej databázy.

39. V uvedenej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-449/13z18.decembra2014voveciCAConsumerFinanceSAprotiD.E.aspol.,podľaktoréhočlánok
8 Smernice ukladá veriteľovi povinnosť overovať úverovú bonitu spotrebiteľa opierajúc sa o dostatočné

informácie a neobmedzujúc
sa len na vyjadrenia a informácie od spotrebiteľa, ktoré nie sú podložené. Súd tiež poukazuje na
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku z 27. marca 2014 vo veci LCL
Le Crédit Lyonnais C-565/12 a tiež na novšie rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-679/18 z 5. marca 2020 vo veci OPR-Finance s. r. o. v. GK, ktoré sa týkalo výkladu článku 8

a článku 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, podľa ktorého
sa uvedené články majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť ex offo
preskúmať existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 Smernice, podľa ktorej musí veriteľ
pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve

pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa článku 23 Smernice.

40. Vzhľadom na takto únijným právom vymedzené nároky kladené na banku, resp. poskytovateľa úveru
ako dodávateľa, ako aj vzhľadom na osobitnú ochranu spotrebiteľa,
na ktorú únijné právo kladie dôraz, sa v zmysle ust. § 7 ZoSÚ javí ako opodstatnené v konaní pred

súdom skúmať preukázanie skúmania bonity spotrebiteľa zo strany žalobcu,
a to za dodržania zákonnej podmienky uloženej veriteľovi (banke, poskytovateľovi úveru) spočívajúcej
v povinnosti pri posudzovaní bonity klienta postupovať s odbornou starostlivosťou.

41. Súd v prvom rade skúmal, či veriteľ podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch

pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dodržal svoju zákonnú povinnosť, s odbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného ako dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Pri posudzovaní
úverovej schopnosti žalovaného bol veriteľ povinný brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem žalovaného a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Z § 7 ods.2 ZoSÚ zároveň vyplýva, že veriteľ pri posudzovaní úverovej

schopnosti dlžníka vychádza z informácií a dokladov poskytnutých na jeho žiadosť samotným dlžníkom
a súčasne si je veriteľ povinný sám zabezpečiť informácie o dlžníkovi z príslušných databáz. Veriteľ
pre posúdenie úverovej schopnosti dlžníka je povinný získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je potrebné ďalej overovať.

42.Veriteľmusídisponovaťtakýmiinformáciamiopríjmochavýdavkochdlžníka,zktorýchbudeschopný
čo najobjektívnejšie posúdiť finančnú situáciu dlžníka. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver je potrebné chápať ako situáciu, keď spotrebiteľ s poukazom na svoje pravidelné príjmy a výdavkydisponuje dostatkom finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení
splácať spotrebiteľský úver v predpokladanej výške.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie súd konštatuje, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným. Z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že veriteľ v rámci žiadosti o spotrebiteľský úver vyplnený
dlžníkom zisťoval osobné údaje, bydlisko, rodinný stav, vzdelanie, a ďalej výpismi z bankového registra

zisťoval úverovú zaťaženosť dlžníka a výplatnými páskami jeho príjem. Nebolo však preukázané,
aby veriteľ okrem výdavkov na splátky úverov zisťoval a overoval jeho ďalšie pravidelné výdavky.
Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, čo znamená
povinnosť zisťovať jeho príjem, a aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta
je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane
po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom

zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne
uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa
o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom
o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť,
ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť

objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré
dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí.

44. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do úverových registrov nie je podľa súdu dostatočné, pretože
záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto

databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné
mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta,
nemôžeurobiťzáverotom,čiklientjealeboniejeschopnýsplácaťpožadovanýúver.Žalovanývžiadosti
o úver neuviedol žiadne výdavky. Veriteľ dôsledne neskúmal výdavky spotrebiteľa na zabezpečenie
základných životných potrieb, pričom ak v pristúpení k poistnej zmluve pre rizikové životné poistenie

pre prípad smrti (č. l. 19 súdneho spisu) a žiadosti o spotrebiteľský úver (č. l. 58 súdneho spisu)
uvádza mobilné číslo spotrebiteľa, tak minimálne náklad s jeho používaním má, rovnako tak žije v
dome/byte, tzn. že sa minimálne musí podieľať na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti a
taktiež musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie, ošatenie, čo veriteľ vôbec neskúmal.
Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 sa výška nákladov na zabezpečenie základných životných

potrieb spotrebiteľa určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, avšak uvedené
ustanovenie nezbavuje povinnosti veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
zisťovať reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb. Iba v prípade, ak by
veriteľom zistené reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenia základných životných potrieb boli nižšie
ako suma životného minima, tak pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať úver musí vychádzať zo

sumy životného minima a nie z reálne zistených nákladov. Veriteľ je však v každom prípade povinný
zisťovať reálne náklady spotrebiteľa, čo v danom prípade žalobca nepreukázal.

45. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a posúdenia toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov

taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o
príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku

v predpokladanej výške. Preto veriteľ ako dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný
a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje. Žalobca vykonaným dokazovaním nepreukázal, že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o
spotrebiteľskom úvere riadne zisťoval žalovaného výdavky.

46. Keďže žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal, že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o
spotrebiteľskom úvere so žalovanými skúmal riadne ich schopnosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle
§7ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch,súdmázato,ževeriteľnekonalsodbornoustarostlivosťoupri plnení svojej zákonnej povinnosti skúmať schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, čo
v zmysle § 11 ods. 1 prvá veta citovaného zákona má za následok, že veriteľ nebol oprávnený
požadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k uvedenému

žalobcom vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru je absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka.Zároveňsúddospelkzáveru,ževeriteľhruboporušilsvojupovinnosťpodľa§7ods.1zákona
o spotrebiteľských úveroch, keďže nepredložil žiadne dôkazy, aby schopnosť žalovaného splácať
spotrebiteľský úver posudzoval s prihliadnutím k jeho pravidelným mesačným príjmom a výdavkom.
Uvedené má za následok, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 druhá veta

zákona o spotrebiteľských úveroch.

47. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. V zmysle odseku 1 musí mať písomnú formu a každá zmluvná strana dostane najmenej jedno
vyhotovenie. Zároveň podľa odseku 2, zmluva musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka obsahovať aj ďalšie náležitosti špecifikované v písm. a) až v). Zároveň predmetný zákon v

§ 11 ods. 1 písm. a), b), c), d) e), f), g) stanovuje jednotlivé predpoklady, za ktorých sa úver poskytnutý
spotrebiteľovi považuje za bezúročný a bez poplatkov.

48. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4631377 3 04 bolo nesporne preukázané, že
táto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. h) citovaného zákona, t.j. nie

sú uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Predpoklady, ktoré
predložil žalobca sú predložené na samostatnej listine bez podpisu (č. l. 18 súdneho spisu). Zo zmluvy
o úvere nie je vôbec zrejmé, z akých údajov veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN. Údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov je jedným z najdôležitejších údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
keďže sú v ňom zohľadnené všetky náklady, ktoré musí dlžník, t. j. spotrebiteľ za úver veriteľovi, t.j.

dodávateľovi zaplatiť. Preto pri údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov zákon stanovuje povinnosť
uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet a teda nepostačuje uviesť len samotnú jeho výšku
(pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06. 04. 2017).

49. Súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 9Cdo/287/2021 zo

dňa 30.06.2022, publikovanom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 4/2022 pod č. R
49/2022, pričom konštatuje, že podľa názoru súdu žalobca zahrnutím poplatku za poskytnutie úveru
(nákladov úveru) do celkovej výšky úveru týmto zapríčinil, že celková výška úveru, ktorá je jednou z
podstatných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, nebola uvedená správne a následkom za nesplnenie
povinnosti v zmysle § 9 ods. 2 ZSÚ je, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez

poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 ZSÚ. Na uvedenom nič nemení, že žalovaný súhlasil so zinkasovaním
poplatku za poskytnutie úveru, lebo ako už bolo uvedené, celková výška úveru predstavuje sumu, s
ktorou môže spotrebiteľ ako dlžník (sám) disponovať. Vzhľadom na takýto nesprávny údaj o celkovej
výške spotrebiteľského úveru v uzavretej zmluve, od ktorého je možné vyvodiť s poukazom na záver
najvyššieho súdu aj nesprávnosť údaju o RPMN, je potrebné poskytnutý úver považovať v zmysle § 11

ods. 1 písm. b) ZSÚ za bezúročný a bez poplatkov.

50. Nad rámec už uvedeného konajúci súd konštatuje, že pod pojmom odborná starostlivosť v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ) je nevyhnutné rozumieť takú úroveň osobitnej schopnosti
a obozretnosti, akú možno spravodlivo očakávať od profesionálneho veriteľa v styku so spotrebiteľom,

a ktorá striktne zodpovedá poctivej obchodnej praxi a všeobecnej zásade dobrej viery. V súlade s
ustanovením § 7 ods. 16 ZoSÚ leží dôkazné bremeno hodnoverného preukázania vynaloženia tejto
starostlivosti pri posudzovaní bonity klienta výlučne na veriteľovi, pričom súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalobca toto bremeno neustál. Svoj úsudok súd opiera o skutočnosť, že
k hodnovernému preukázaniu zákonných povinností v žiadnom prípade neprispelo predloženie dvoch

rôznych a vzájomne nesúladných spôsobov výpočtu preverenia úveruschopnosti žalovaného, čo samo
o sebe svedčí o neprípustnej netransparentnosti postupov veriteľa. Závažnosť tohto pochybenia však
umocňuje kľúčové zlyhanie žalobcu, ktorý najskôr súdu predložil dôkazy zaťažené logickou a faktickou
chybou pri samotnom prepočte čistého mesačného príjmu spotrebiteľa a to napriek tomu, že z ním
disponovaného potvrdenia zamestnávateľa celkom nesporne vyplývalo, že predmetný príjem pokrýval

iné časové obdobie. Na základe tejto logickej a právnej analýzy preto súd s konečnou platnosťou
uzatvára,žekonanieveriteľa,ktorýpriposudzovaníbonityignorujelistinnédôkazyaopierasaovnútorne
rozporné a aritmeticky chybné prepočty, nemožno v žiadnom prípade subsumovať pod pojem odbornástarostlivosť, keďže vyhodnotenie úveruschopnosti klienta prebehlo na základe nepresných údajov a v
priamom rozpore so zmyslom a účelom ZoSÚ.

51. Súd po vykonanom dokazovaní, keď žalobca v konaní nepreukázal, že si splnil svoje povinnosti
skúmať bonitu klienta a počínať si pri tom s odbornou starostlivosťou, dospel k záveru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by preukázal, že s odbornou starostlivosťou, s ktorom
mal ako poskytovateľ úveru konať, si splnil svoje zákonné povinnosti pri overovaní bonity klientov ako
spotrebiteľovvzmysle§7vspojenís§11ZoSÚ,keďžalobcomnedostatočnepreukázanézhromaždenie

informácií o klientoch nemožno nahradiť jeho tvrdeniami o spôsobe, zdrojoch a rozsahu získavania
informácií.

52. Následkom uvedeného bola, v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ, neexistencia oprávnenia veriteľa žiadať
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, keď skúmanie bonity klienta (schopnosti klienta splácať
pohľadávku veriteľovi) s odbornou starostlivosťou je jedným

zo zákonných predpokladov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

53. Na tomto mieste súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že civilné sporové konanie
je ovládané dispozičnou zásadou, z ktorej vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet
konania a súd je vymedzením predmetu konania žalobcom viazaný. Z tejto viazanosti súdu žalobným

návrhom (§ 216 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) vyplýva, že súd nemôže prekročiť žalobný návrh formulovaný žalobcom a prisúdiť
viac, než čoho sa v konaní domáha, resp., že nemôže prisúdiť niečo iné než to, čoho sa sporová strana
v konaní domáhala. Uvedené zároveň znamená, že súd nemôže priznať ani plnenie z iného skutkového
základu než aký bol v žalobnom návrhu, resp. počas konania, žalobcom vymedzený. Tu sa zásada

dispozičná stretá so zásadou ne ultra petitum. CSP upravuje výnimku z poslednej menovanej zásady,
a teda vymedzuje prípady, kedy súd môže vo veci prisúdiť viac, než čoho sa sporové strany domáhajú,
pričom sa jedná o prípady, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi sporovými stranami vyplýva
z osobitného predpisu. Uvedená výnimka však nie je na posudzovaný prípad aplikovateľná, nakoľko
v danej veci sa jedná o spor spotrebiteľský, pričom v uvedenej súvislosti, teda v súvislosti so sporom

s ochranou slabšej strany, je podľa názoru súdu potrebné na zásadu ne ultra petitum prihliadať obzvlášť
starostlivo.

54. Žalobca svoju žalobu založil na tom, že úver predčasne zosplatnil, a na základe toho sa domáhal
zaplatenia sumy 30 580,70 Eur s príslušenstvom. Súd však dospel k záveru, že žalobca úver platne

zosplatniť nemohol (pre nesplnenie povinnosti pri overovaní schopnosti spotrebiteľa) a teda si nemohol
za takto samotným žalobcom vymedzených skutkových okolností uplatniť predmetnú pohľadávku
žalobou na súde. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (I. výrok
rozsudku).

55. Súd s poukazom na zákonnú sankciu spočívajúcu v nemožnosti požadovať jednorazové
zosplatnenie úveru v zmysle § 11 ZoSÚ, konštatoval nedôvodnosť podanej žaloby a žalobu v celom
rozsahu zamietol. Súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby už z titulu nesplnenia povinnosti pri
posudzovaní bonity; nedostatky úverovej zmluvy ako aj nedostatky pri výpočte RPMN tento záver iba
potvrdzujú. Súd už hlbšie neskúmal argumentáciu žalovaného týkajúcu sa uvedením konkrétnej splátky

na zosplatnenie, nakoľko súdu sa skúmanie tejto otázky za danej dôkaznej situácie a procesnej situácie
javilo ako nadbytočné.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, t. j. podľa pomeru úspechu strán
sporu. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní mal úspech žalovaný v celom rozsahu, keď súd žalobu

v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, priznal súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (II. výrok rozsudku).59. V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania.
O výške tejto náhrady bude rozhodovať súd samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

33Csp/1/2026
Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniaprostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne a v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.