Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/15/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825010179
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7825010179.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov
JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Miroslava Majerníka, na verejnom zasadnutí konanom dňa
10. marca 2026, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr.
zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/63/2025 zo dňa
02.01.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdRožňavarozsudkomzodňa02.januára2026sp.zn. 2T/63/2025obžalovaného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., C. XXXX/X, D. A., t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na
výkon trestu odňatia slobody Košice, Floriánska 18, uznal vinným zo skutku právne kvalifikovaného ako
zločin opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 06.03.2025 v dopoludňajších hodinách sa sám úmyselne priviedol do stavu nepríčetnosti požitím
psychotropnej látky metamfetamínu (pervitínu), hoci ako dlhodobo závislý na užívaní tejto látky vedel,
aké účinky má na jeho psychiku a v dôsledku tohto stavu následne:
1) dňa 06.03.2025 v čase okolo 12:00 hod., v Rožňave, na parkovisku pred potravinami Milk-Agro a
herňou E. na ul. Kyjevskej č. 1900/2, pristúpil k zaparkovanému osobnému motorovému vozidlu zn.

Daewoo Lanos, evč. A., pravou nohou silno kopol do ľavej zadnej časti motorového vozidla a z miesta
ušiel, čím poškodil ľavé zadné dvere vozidla a vlastníkovi F. G. spôsobil škodu vo výške najmenej 250,-
eur,
2) dňa 06.03.2025 v čase okolo 16:20 hod. v Rožňave, pred bytovým domom na H. I. J. X, nezisteným
spôsobom a predmetom zapálil modrý plastový kontajner na papier, následkom čoho sa vznietil, zapálili
a poškodili sa aj vedľajšie kontajnery, pričom celkovo pri požiari boli poškodené dva modré kontajnery

na papier a dva žlté kontajnery na plasty, čím spôsobil spoločnosti Brantner Gemer s.r.o., Rimavská
Sobota, Košická cesta č. 344, IČO: XX XXX XXX, škodu na majetku vo výške najmenej 959,40,- eur.

Súd ho za to odsúdil podľa § 363 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 74 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému
ochranné protitoxikomanické a ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ďalší ochranný
dohľad v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaný povinný dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v obvode

ktorého má bydlisko a v rámci uloženého ochranného dohľadu:
- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
- osobne sa hlásiť v určených lehotách,
- vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska, to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa
vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodeným:

1./ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, D. A., vo výške 285,- Eur (dvestoosemdesiatpäť eur),
2./ L. M. N., so sídlom Rimavská Sobota, Košická cesta 344, IČO: XX XXX XXX, zapís. v OR Okresného
súdu Banská Bystrica, odd.: Sro, vložka č. 4532/S, zast. konateľom F. O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom A., P. XXX, D. A., vo výške 959,40,- eur (deväťstopäťdesiatdeväť eur a štyridsať centov).

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, obžalovaný podal odvolanie prostredníctvom svojej obhajkyne, ktorá uviedla v písomných
dôvodoch odvolania nasledovné.

Obžalovaný takto podáva odvolanie proti III. výroku, ktorým súd obžalovanému uložil povinnosť podrobiť
sa ochrannému liečeniu psychiatrickému a proti VI. výroku napadnutého rozhodnutia v časti povinnosti
uhradiť škodu poškodenému Ivanovi Šoltésovi.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje vysvetlenie, prečo súd obžalovanému uložil
ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou. Jediná zmienka sa nachádza v nasledovnej citácii
„Súd pri ukladaní uvedeného trestu a jeho výmery tiež prihliadol, že obžalovanému ukladal taktiež
ústavnú ochrannú protitoxikomanickú a psychiatrickú liečbu, ktorá je de facto ďalším postihom
obžalovaného na osobnej slobode.“

V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia sa súd zmieňuje o synovi obžalovaného a o nádeji, že
snáď práve syn obžalovaného ho prijme k presvedčeniu zanechať starý, škodlivý spôsob života, avšak
nezmieňuje sa, prečo pristúpil práve k uloženiu ochranného liečenia psychiatrického ústavnou formou.
Na uloženie povinnosti podrobiť sa takémuto liečeniu v napadnutom rozhodnutí chýbajú relevantné

závery, z ktorých by boli zrejmé myšlienkové pochody a presvedčenie konajúceho sudcu rozhodnúť
daným spôsobom.

Vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiasasíceuvádza,žeznaleckáorganizácianavrhlaobžalovanému
uložiť ochranné protitoxikomanické a súčasne psychiatrické liečenie ústavnou formou avšak v texte sa

ďalej nenachádza zmienka o tom, že súd sa stotožnil so závermi tohto znaleckého posudku a s návrhmi
na uloženie týchto ochranných liečení. Nie je pre obžalovaného teda zrejmé, akými úvahami sa súd
spravoval, keď ani neodkázal pri uložení tohto ochranného liečenia ani v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia na návrhy znaleckej organizácie, a bez ďalšieho rozhodol o uložení oboch liečení.

Obžalovaný pri tom poukazoval na to, že uloženie ochranného liečenia psychiatrického sa minie svojmu
účelu a s určitosťou mu neprospeje. S ochranným liečením psychiatrickým už má obžalovaný skúsenosti
a uvedené liečenie malo na obžalovaného mimoriadne nepriaznivý účinok a v konečnom dôsledku
nikdy pre neho neprinieslo želaný efekt. Obžalovaný bol v minulosti hospitalizovaný na psychiatrii a
liečba nebola úspešná, obžalovaný bol z tohto pobytu traumatizovaný a na to poukazoval aj v priebehu

tohto konania. Súd sa s tým však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nevysporiadal. Pre
obžalovaného preto nie je zrejmé prečo na základe čoho (absencia odkazu na závery znaleckého
posudku) mu bolo uložené ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou, preto v tejto časti považuje
napadnuté rozhodnutie za nesprávne.

V súvislosti s náhradou škody, ktorá vznikla poškodenému G. obžalovaný spochybňuje výšku škody
uplatnenú poškodeným G., nakoľko v prvom rade nie je súladná výška škody uvedená v napadnutom
výroku, a to v sume 285 eur s citovaným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, kde súd uvádza inú,
poškodeným uplatnenú výšku škody, a to vo výške 280 eur. Navyše, poškodený si výšku škody svojimvyčíslením na faktúre od dodávateľa AUTOSERVIS-AM Q. E., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Rožňava,
Edelényska 38 uplatnil jej predložením priamo konajúcemu sudcovi až na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 2.1.2026, teda nie včas.

Navyše, pri takto oneskorenom uplatnení škody obžalovaný nemal dostatočný priestor na to, aby sa
mohol dostatočne oboznámiť s predloženou faktúrou a s osobou – jej preverením cez príslušné registre,
ktorá opravu vykonala.

Obžalovaný k tomu ďalej uvádza, že z faktúry predloženej poškodeným nebolo zrejmé, čo všetko sa
počas opravy vykonalo, keďže vo faktúre sa nachádzala len jediná položka a to výmena ľavých zadných
dverí v sume 285 eur. Vzhľadom na túto jednu položku vo faktúre by sa pri danej oprave automobilu malo
jednať len o jeden jediný úkon, ktorý však ani v zmysle záverov odborného vyjadrenia Schrotos s.r.o.
nie je v hodnote uplatnenej poškodeným G., pretože závery spoločnosti Schrotos s.r.o. pri opravách
poškodeného vozidla poškodenéhio Šoltésa uvádzali hneď niekoľko potrebných úkonov, ktoré boli spolu

v hodnote cca 300 eur a nešlo len o jediný úkon – výmenu ľavých zadných dverí. V kontexte uvedeného
je preto jediný úkon vykonaný dodávateľov AUTOSERVIS-AM Q. E. podľa obžalovaného nadhodnotený.

S ohľadom na uvedené je nepresvedčivé, zmätočné a tak nesprávne rozhodnutie v napadnutej časti
o povinnosti obžalovaného nahradiť výšku škody, pretože nie je zrejmé akú výšku škody a na základe

akých vykonaných úkonov má obžalovaný poškodenému G. uhradiť.

S ohľadom na vyššie uvedené preto považuje obžalovaný rozhodnutie v napadnutej časti za nesprávne.

Na základe už uvedeného obžalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby podľa § 321 ods. 1 Tr. por.

zrušil napadnuté rozhodnutie v časti výrokov, ktorým obžalovanému uložil podľa § 73 ods. 2 písm. c/
Tr. zák. s použitím § 74 ods. 1 Tr. zák. ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou a ktorým uložil
obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenému F. G. vo výške 285 eur a podľa § 322
Tr. por. vrátil vec Okresnému súdu Rožňava na nové rozhodnutie.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor, ktorý vo svojom vyjadrení uvádza, že
napadnutý rozsudok Okresného súdu Rožňava považuje za zákonný, dôvodný a uložený trest za
primeraný vzhľadom na okolnosti predmetnej trestnej veci a osobu obžalovaného.

Vo vzťahu k uloženiu ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou prokurátor poukázal na

stranu 8 napadnutého rozsudku, kde Okresný súd Rožňava, podľa jeho názoru v dostatočnom rozsahu
zdôvodnil potrebu uloženia tohto druhu ochranného liečenia, pričom uviedol, že ochranné liečenie
(protitoxikomanické i psychiatrické ústavnou formou) ukladal obžalovanému predovšetkým na základe
návrhu znaleckej organizácie, z čoho možno vyvodiť, že s týmto návrhom sa súd stotožnil. Súčasne súd
zdôvodnil aj aplikáciu ust. § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Tieto závery súdu prvého považuje prokurátor

za vecne správne a zákonné a plne korešpondujúce zo závermi znaleckej organizácie z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria, FORENZA– znalecká organizácia psychiatrická spol.
s r. o., ktorá v predmetnej trestnej veci podávala znalecký posudok na účely vyšetrenia duševného
stavu obžalovaného. Z odborných záverov znaleckej organizácie jednoznačne vyplýva, že pobyt
obžalovaného na slobode je nebezpečný pre spoločnosť, a to práve v dôsledku jeho závislosti od

psychostimulancií (pervitínu), keďže po užití pervitínu môže u neho vzniknúť akútna psychotická
porucha (prechodná vážna duševná choroba), v dôsledku čoho znalecká organizácia odporučila
uloženie ochranného liečenia protitoxikomanického i psychiatrického ústavnou formou, s tým, že obidve
liečenia je potrebné vykonať súčasne na jednom psychiatrickom pracovisku. Aj vo vyhodnotení v
kontexte s ostatnými vykonaným dôkazmi a s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný sa trestnej

činnosti (nielen v tejto trestnej veci) dopustil pod vplyvom psychotropných látok, ktoré u neho môžu
spôsobovať prechodnú duševnú chorobu, považuje aj uloženie ochranného liečenia psychiatrického za
opodstatnené a nevyhnutné na zabezpečenie ochrany spoločnosti.

Rovnako za neopodstatnenú prokurátor považuje aj argumentáciu obžalovaného v ďalšej časti

odôvodnenia odvolania, a to pokiaľ ide o náhradu škody poškodenému F. G.. Pokiaľ ide o rozpor
priznanej náhrady škody vo výške 285 eur s odôvodnením rozsudku, kde súd uvádza sumu 280 eur,
tento možno považovať len za chybu v písaní. Z vyjadrenia poškodeného F. G. na hlavnom pojednávaní
je zrejmé, že si náhradu škody uplatnil vo výške 285 eur a túto aj riadne preukázal faktúrou zaopravu poškodeného osobného automobilu a dokladom o úhrade faktúry. Je potrebné podotknúť, že
poškodeným uplatnená výška náhrady škody je dokonca v nižšom rozsahu než bola vyčíslená výška
spôsobenej škody na základe odborného vyjadrenia spoločnosti Schrotos s.r.o., na ktoré poukazuje

obžalovaný v odôvodnení odvolania. Poškodený F. G. si svoj nárok na náhradu škody uplatnil v súlade
s Trestným poriadkom riadne a včas, do skončenia vyšetrovania, pričom v prípravnom konaní uviedol,
že si uplatňuje náhradu škody vo výške najmenej 250 eur, ktorú upresní po oprave auta a doloží
aj potrebné faktúry, čo aj urobil na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.01.2026. Pokiaľ ide o
samotnúformuláciuúkonuvykonanéhoautoservisomnaosobnomautomobilepoškodeného,namietanú

obžalovaným v odôvodnení odvolania, táto podľa môjho názoru nemá vplyv na opodstatnenosť
nároku poškodeného na náhradu škody a skutočnosť, že tento bol riadne preukázaný. Z predloženej
faktúry je zrejmé, že oprava sa týkala poškodenia ľavých zadných dverí jeho osobného automobilu zn.
Daewoo Lanos, t. j. išlo o poškodenie spôsobené obžalovaným.

Záverom prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zamietol odvolanie obžalovaného podľa § 319

Tr. por. ako nedôvodné.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutieokresnéhosúduakrajskéhosúdutvoriajedencelok(I.ÚS141/04)avzmysletohtoprávneho
názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny
záver okresného súdu.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o záveroch okresného súdu vo vzťahu k napadnutému výroku o ochrannom opatrení
a výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému F. G. a keďže sa so závermi okresného súdu
stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.01.2026 po riadnom a zákonnom poučení
vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu, na základe čoho okresný súd
riadnym zákonným postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného o vine prijal. Okresný
súd postupoval správne, keď rozhodol, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie

skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, prípadne
ochranných opatrení.

Na základe vyhlásenia obžalovaného o vine ako aj na základe dôkazov vykonaných v prípravnom
konaní nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o ustálení právnej kvalifikácie skutku ako prečinu

opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný sa požitím návykovej látky úmyselne priviedol do stavu
nepríčetnosti, v ktorom sa dopustil konania, ktoré má znaky pokračovacieho prečinu poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s pokračovacím prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 Tr. zák.

Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd len uvádza, že okresný súd uložil trest podľa správnych
zákonných ustanovení Trestného zákona. Okresný súd postupoval v zmysle zásad a kritérií rozhodných
pre ukladanie trestov uvedených v § 33a, § 34 Tr. zák., keďže prihliadol na všetky konkrétne
okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu, jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi
a priťažujúcimi okolnosťami, zistenými pomermi osoby páchateľa a možnosťou jeho nápravy. Trest je

právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu a okolnostiam
konkrétnej prejednávanej veci. Preto aj krajský súd považuje uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 12 mesiacov za primeraný a zákonný.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu a podaného odvolania obžalovaného má odvolací

súd za to, že okresný súd vykonal v dostatočnom rozsahu zákonné dokazovanie zamerané na
náležité objasnenie všetkých skutočností, relevantných pre uloženie ochranného protitoxikomanického
a ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou.Správne okresný súd prihliadol pri ukladaní ochranných opatrení na znalecký posudok č. 36/2025
vypracovaný znaleckou organizáciou FORENZA –znalecká organizácia psychiatrická spol. s.r.o.,
odvetvie psychiatria, z ktorého jednoznačne vyplýva, že u obžalovaného je prítomná porucha osobnosti

a závislosť od pervitínu, ktorého užitie môže spôsobiť vznik krátkodobej duševnej poruchy s poruchami
správania a konania obžalovaného. Súčasne zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že aj keď
obžalovaný nie je duševne chorý, tak v čase spáchania skutkov bola u obžalovaného prítomná akútna
prechodná psychotická porucha – intoxikačná obnubilácia, ktorá bola spôsobená užitím pervitínu. Keďže
pobyt obžalovaného na slobode bol vyhodnotený ako nebezpečný, tak znalecká organizácia navrhla

uloženie ochranného protitoxikomanického a súčasne psychiatrického liečenia ústavnou formou.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že okresný súd
pri ukladaní ochranného protitoxikomanického liečenia, ale aj psychiatrického liečenia vychádzal
z predmetného znaleckého posudku č. 36/2025 z odvetvia psychiatria. Znalecká organizácia navrhla
uloženie oboch uvedených ochranných liečení, ktoré je potrebné vykonať súčasne na jednom

psychiatrickompracovisku.Ochrannépsychiatrickéliečeniemábyťzameranénaovplyvňovanieporuchy
osobnosti a ochranné protitoxikomanické liečenie na liečbu závislosti od pervitínu. Ako už bolo uvedené,
tak zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že závislosť obžalovaného od pervitínu môže spôsobiť
aj vznik prechodnej krátkodobej duševnej poruchy, pričom práve prítomnosť tejto poruchy zapríčinila,
že schopnosť obžalovaného rozpoznať protiprávnosť svojho konania ako aj schopnosť ovládať svoje

konanie boli u obžalovaného v čase spáchania skutku úplne vymiznuté. Vzhľadom na závery znaleckého
posudku je krajský súd toho názoru, že vykonanie len jedného z ochranných liečení by sa minulo
samotnému účelu ochranného liečenia, keďže zo znaleckého posudku je zrejmý priamy vplyv závislosti
na vznik prechodnej krátkodobej duševnej poruchy, a preto vykonanie oboch ochranných liečení
považuje krajský súd za nevyhnutné. Predchádzajúca psychiatrická liečba, hospitalizácia ako aj postoj

obžalovaného nie je v predmetnej veci dôvodom, pre ktorý by nebolo možné očakávať dosiahnutie účelu
ochranného psychiatrického liečenia v spojení s ochranným protitoxikomanickým liečením.

Z ustanovenia § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. vyplýva, že súd môže uložiť páchateľovi ochranné liečenie ak
spáchal trestný čin v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných

hrách. U obžalovaného bola aj podľa názoru odvolacieho súdu splnená táto podmienka ako na to
správne poukázal okresný súd, keďže trestná činnosť bola obžalovaným spáchaná v dôsledku závislosti
obžalovaného od návykovej látky. Pokiaľ ide o formu ochranného liečenia, podmienkami jej určenia sa
zaoberá ustanovenie § 74 ods. 1 Tr. zák. Z poslednej vety tohto ustanovenia vyplýva, že ústavnú formu
ochranného liečenia súd uloží, ak ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. popri

treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá.

Vzhľadom na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody postupoval okresný súd správne
vzmyslezákonnýchustanovení§73ods.2písm.c/Tr.zák.spoužitím§74ods.Tr.zák.auložilochranné
protitoxikomanické liečenie a ochranné psychiatrické liečenie v ústavnej forme, a to predovšetkým na

základe záverov a návrhov vyplývajúcich zo znaleckého posudku, s ktorými sa okresný súd a taktiež aj
krajský súd v plnom rozsahu stotožnil.

Vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým okresný súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť
spôsobenú škodu poškodenému F. G. vo výške 285 eur, nemá krajský súd žiadne pochybnosti

o zákonnosti tohto výroku, keďže ide o sumu, ktorá bola v rámci dokazovania jednoznačne preukázaná.
Je pravdou, že v odôvodnení rozsudku okresného súdu je uvedená nesprávna výška škody 280 eur,
avšak uvedené možno považovať za chybu v písaní, pričom vo výroku rozsudku je uvedená správna
výška škody.

K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd uvádza, že z vyšetrovacieho spisu na č.l. 117
je zrejmé, že poškodený F. G. si v rámci výsluchu v prípravnom konaní v postavení poškodeného riadne
a včas uplatnil nárok na náhradu škody proti obžalovanému postupom podľa § 46 ods. 3 Tr. por.

Podmienka výšky uplatneného nároku poškodeného je splnená aj uvedením minimálnej výšky

spôsobenej škody a identifikáciou výšky náhrady škody odkazom na dôkaz, ktorého obsahom sú
alebo budú zistenia ohľadom škody, ktorá bola trestným činom spôsobená. Zároveň nie je vylúčené
upresňovanie výšky nároku na náhradu škody aj na hlavnom pojednávaní, keďže aj samotné
dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní môže mať škodu resp. jej výšku vplyv. V predmetnejtrestnej veci nebol nárok na náhradu škody konkretizovaný vo výške 285 eur najneskôr do skončenia
vyšetrovania z objektívnych dôvodov, keďže samotná oprava motorového vozidla ako aj vyhotovenie
faktúry bolo uskutočnené až po skončení vyšetrovania. Vzhľadom na uvedené je krajský súd toho

názoru, že uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody bolo vykonané riadne a včas v zmysle §
46 ods. 3 Tr. por., pričom v súlade s týmto ustanovením je aj postup spočívajúci v konkretizácií výšky
uplatneného nároku poškodeným na hlavnom pojednávaní dňa 02.01.2026.

Výška nároku na náhradu škody uplatneného poškodeným F. G. je jednoznačne preukázaná faktúrou

č. 2025/21 na č.l. 609 vystavenou dodávateľom AUTOSERVIS-AM Q. E. zo dňa 18.09.25025, z ktorej
je zrejmé, že oprava zadných ľavých dverí na motorovom vozidle Daewoo Lanos, EČV: A., ktoré
bolo poškodené v dôsledku trestnej činnosti obžalovaného, bola vyfakturovaná vo výške 285 eur, čo
predstavuje celkové náklady na opravu poškodeného motorového vozidla. Zároveň z predloženého
dokladu vyplýva, že faktúra č. 2025/21 bola dňa 25.09.2025 uhradená vo výške 285 eur. Skutočnosť, že
vo faktúre č. 2025/21 je uvedená len položka oprava ľavých zadných dverí bez uvedenia konkrétnych

čiastkovýchúkonovresp.položiekneznižujehodnovernosťapravdivosťdôkazuvovzťahukvýškeškody
spôsobenej na uvedenom motorovom vozidle. Zároveň uplatnená výška náhrady škody vychádzajúc
z predmetnej faktúry č. 2025/21 je v nižšom rozsahu ako bola vyčíslená výška spôsobenej škody na
základe odborného vyjadrenia spoločnosti Schrotos s.r.o. v sume 300 eur.

Zhrnúc vyššie uvedené dospel odvolací súd k presvedčeniu, že odvolanie obžalovaného je
nedôvodné, nakoľko v ničom nespochybnilo napadnutého výroky rozsudku o uložení ochranného
protitoxikomanického a ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou a uložení povinnosti
uhradiť spôsobenú škodu poškodenému F. G. vo výške 285 eur, ktoré sú zákonné a vecne správne.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.