Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by Mgr. Alexandra Lisyová

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202021
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Lisyová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4325202021.4

Uznesenie

9C/29/2025

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
Sp. zn.:9C/29/2025-121
IČS: XXXXXXXXXX

U Z N E S E N I E

Okresný súd Levice, v spore žalobcu: v spore žalobcov: 1./ D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX
XX E. G., H. E. XX, I. X, J. K., 2./ I. F., nar. XX.XX.XXXX, t.č. L. M. B., F. L. N. X, J. K., obaja žalobcovia
zast. JUDr. Ján Ondrášik, advokát so sídlom Ul. F. Hečku 34/A, 934 01 Levice, proti žalovaným: 1./ O.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. P. XXX/XX, XXX XX I., 2./ O. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Q. P. XXX/XX, XXX XX I., H. R. X, XXX XX I., zastúpený žalobkyňou v 1. rade: O. F., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom L. P. XXX/XX, XXX XX I., o určenie neplatnosti závetu a iné, takto

r o z h o d o l :

9C/29/2025

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
Sp. zn.:9C/29/2025-121

IČS: XXXXXXXXXX

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje zmier v nasledovnom znení:

I. Dôvody vydedenia v listine o vydedení spísanej poručiteľom I. F., K. F., narodený XX.XX.XXXX,
naposledy bytom I., L. P. XXX/XX, zomrelý XX.XX.XXXX, na Notárskom úrade v Leviciach, ul.
Bernolákova č. 2, notárkou O. E. D. dňa 22.11.2017 vo forme notárskej zápisnice č. N 367/2017 Nz
45939/2017, NCRza 6879/17, NCRls 46748/17, ktorou vydedil žalobcu v 1. rade, žalobcu v 2. rade a ich
potomkov nie sú dané a listina o vydedení je neplatná.

II. Závet spísaný poručiteľom I. F., K. F., narodený XX.XX.XXXX, naposledy bytom I., L. P. XXX/
XX, zomrelý 06.08.2024, na Notárskom úrade v Leviciach, ul. Bernolákova č. 2, notárkou O. E. D.
dňa 22.11.2017 vo forme notárskej zápisnice č. N 367/2017 Nz 45939/2017, NCRza 6879/17, NCRls
46748/17, je v časti týkajúcej sa dedičských podielov žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade, ako
neopomenuteľných dedičov neplatný.III. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

9C/29/2025

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
Sp. zn.:9C/29/2025-121
IČS: XXXXXXXXXX

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Levice dňa 26.06.2025, domáhali, aby súd I.
výrokom určil, že závet poručiteľa I. F., rodeného F., narodeného XX.XX.XXXX, naposledy bytom I.,
L. P. XXX/XX, zomrelého XX.XX.XXXX spísaný na Notárskom úrade v Leviciach, ul. Bernolákova č. 2

notárkou O. E. D. dňa 22.11.2017 vo forme notárskej zápisnice č. N 367/2017 Nz 45939/2017, NCRza
6879/17 je neplatný a II. výrokom určil, že dôvody vydedenia žalobcu I., žalobcu II. a ich potomkov otcom
I. F., rodeným F., narodeným XX.XX.XXXX, naposledy bytom I., L. P. XXX/XX, zomrelým 06.08.2024
uvedené v listine o vydedení spísanej na Notárskom úrade v Leviciach, ul. Bernolákova č. 2 notárkou O.
E. D. dňa 22.11.2017 vo forme notárskej zápisnice č. N 367/2017 Nz 45939/2017, NCRza 6879/17 nie

sú dané a listina je neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že poručiteľ testoval pre prípad svojej smrti všetok
svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok žalovanému II. Ako dôvod uviedol, že žalovaný II. je syn manželky a
poskytuje im každodennú pomoc. Zároveň v zmysle § 469a OZ vydedil svojich dvoch synov (žalobcov) z
dôvodov podľa písm. a) „potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytuje potrebnú pomoc v chorobe,
starobe alebo v iných závažných prípadoch“ a podľa písm. b) „potomok o mňa neprejavuje opravdivý

záujem, ktorý by mal ako potomok prejavovať“. Dňa 13.05.2025 prebehlo v dedičskej veci pojednávanie,
na ktorom sa žalobcovia so závetom a listinou o vydedení oboznámili. Žalobcovia neplatnosť závetu
a listiny o vydedení namietli, dôvody vydedenia neuznali a boli na základe záverov z dedičského
pojednávania dňa 14.05.2025 uznesením, v zmysle ktorého bolo konanie o dedičstve prerušené,
odkázaní na podanie predmetnej žaloby do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Žalobcovia sa

podanou žalobou dovolajú neplatnosti závetu podľa § 40a OZ z dôvodov nerešpektovania § 479 OZ t.j.
inštitútu tzv. neopomenuteľných dedičov. Žalobcovia sú neopomenuteľnými plnoletými dedičmi, ktorým
sa musí dostať aspoň polovica z ich dedičského podielu zo zákona. Mali zato, že spísaný závet je v
tejto časti neplatný, nakoľko poručiteľ ukrátil neopomenuteľných dedičov, svoj majetok testoval na tretiu
osobu, ktorá nebola okruhom dedičov ani nie je účastníkom dedičského konania. Žalobu v časti v ktorej

sa domáhali určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané a listina o vydedení je neplatná podľa § 39 OZ
odôvodnili tým, že poručiteľ žalobcov vydedil z dvoch dôvodov (neposkytnutie pomoci, neprejavenie
záujmu).Dôvodyrozporovaliamajúzato,žedôvodyvydedenianebolidané,nikdynenastaliavydedenie
z toho dôvodu nemôže byť platné a v súlade so zákonom. Nikdy pred spísaním listiny resp. v čase
jej spísania (a ani potom) vo vzťahu k poručiteľovi nekonali v rozpore s dobrými mravmi, so zvykmi

poručiteľa, jeho sociálnym postavením a pod. Poručiteľ bol zosobášený s p. O. N., pričom z manželstva
sa narodil žalobca I. a žalobca II. V rannom detstve (žalobca I. mal cca 1 rok a žalobca II. cca 5 rokov)
sa poručiteľ s ich matkou rozviedol. Žalobcovia boli zverení do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich
vychovávala bez otca. Poručiteľ sa so svojimi synmi dlhé roky po rozvode nestýkal a nebol s nimi v
žiadnom inom kontakte. Nevolal a ani im nepísal žiadne listy, správy, pozdravy. Nezaujímal sa o ich

život, detstvo, úspechy v škole a pod. Prvý krát od rozvodu prejavil o nich záujem až v roku 1998. V
tom čase mal žalobca I. 14 rokov a žalobca II. dosiahol plnoletosť. Poručiteľ ich vyhľadal a vyžadoval,
aby s ním strávili cca 2 dni. Záujem poručiteľa bol len jednorazový a ojedinelý, nakoľko od tej doby
sa už sám od seba neozval a deti ďalej nevyhľadával. K opätovnému nadviazaniu vzťahov došlo až v
roku 2013, o čo sa pričinil žalobca I., ktorý poručiteľa kontaktoval za účelom stretnutia. V tom čase mal

žalobca I. už dve maloleté dcéry, čo bolo dôvodom, pre ktorý sa rozhodol otca vyhľadať. Záujmom bolo,
aby videl postupne vyrastať aspoň svoje vnučky. K iniciatíve žalobcu I. sa pridal aj žalobca II., ktorý
má maloletého syna. Otca chodievali pravidelne navštevovať buď spoločne alebo každý samostatne s
rodinami. V tom čase žili v zahraničí, nebolo v ich možnostiach a schopnostiach, aby otca navštevovali
na dennej resp. týždennej báze. Návštevy boli pravidelné. Žalobcovia k svojmu otcovi citovú väzbu

prechovávali, a to aj napriek tomu, že sa o nich dlhé roky nezaujímal. Poručiteľ požíval vo zvýšenej mierealkohol, čo bolo aj dôvodom rozvodu s ich matkou. Pod vplyvom alkoholu bol často aj počas osobných
stykov z čoho vznikali aj nepríjemné situácie. Poručiteľ nikdy nehovoril o akýchkoľvek chorobách
resp. problémoch, nikdy sa na nič nesťažoval. Žalobcovia tieto otázky riešili aj s jeho manželkou, t.j.

žalovanou I. Ani od nej sa však nedozvedeli o žiadnych ťažkostiach. Od žalobcov nikdy nevyžadoval
akúkoľvek pomoc, nikdy ich za týmto účelom ani len nekontaktoval. Pri jednej z návštev žalobcu I.,
ktorá prebehla cca v marci 2024 mal poručiteľ viditeľné zranenia v oblasti tváre (modriny, podliatiny).
Ponúkol mu pomoc, ktorú poručiteľ odmietol, nakoľko podľa jeho názoru už nebola potrebná. Cítil sa
dobre a zranenia si mal údajne spôsobiť sám tým, že spadol na kamene. S poukazom na uvedené

majú za to, že dôvody vydedenia podľa ust. § 469a ods. 1 písm. a), písm. b) OZ nenastali, nemôžu
obstáť, nezakladajú sa na pravde a nie sú ani bližšie špecifikované. V danom prípade je zrejmé, že k
žiadnemu závadnému druhu správania zo strany žalobcov nikdy nedošlo. O zdravotný stav poručiteľa sa
úprimne zaujímali na stretnutiach, avšak o akýchkoľvek problémoch, ktoré by mali vzniknúť v dôsledku
ochorenia alebo veku a pod. vedomosť nemali. Poručiteľ si svoje životné potreby obstarával sám a
nebol odkázaný ani na pomoc manželky (žalovanej I.). Na stretnutiach sa nikdy neprejavili zdravotné

problémyporučiteľa(okremprípadu,kedysispôsobilviditeľnézranenie).Zakonanievrozporesdobrými
mravmi nemožno považovať nezáujem potomkov, ak tento nezáujem bol v značnej miere vyvolaný
samotným poručiteľom, a to zvlášť v situácií keď poručiteľ, ako rodič, zavrhol svoje deti v mladom
veku, počas detstva o ne neprejavoval akýkoľvek záujem. Nemožno potom od potomkov očakávať
resp. požadovať zmenu v ich postoji voči rodičovi po dosiahnutí plnoletosti. V danom prípade však

žalobcovia postoj k svojmu otcovi zmenili, sami jeho prítomnosť vyhľadávali, kontaktovali ho, na vlastné
náklady ho chodievali pravidelne navštevovať, a to spolu so svojimi deťmi (vnúčatami). To všetko aj
napriek poručiteľovmu dlhodobému nezáujmu. Iniciatíva na udržiavanie rodinných väzieb prišla práve od
žalobcov a nie naopak. Z celkového správania poručiteľa bolo zrejmé, že síce bližší príbuzenský vzťah
neodmietal, avšak nikdy sám a z vlastnej iniciatívy nespravil nič pre to, aby bol rozvíjaný a prehlbovaný.

S odstupom času majú žalobcovia dojem, že o bližší vzťah poručiteľ nikdy nestál, nakoľko ich sám
dlhé roky nevyhľadával. To, že nebol v kontakte so svojimi deťmi mu nevadilo a celková situácia mu
bola zjavne ľahostajná a citovo sa ho nijak nedotýkala. Žalobcovia nemôžu spravodlivo znášať zákonné
dôsledky vydedenia, keď v súhrne nemali vedomosť o prípadnom zhoršenom stave a odkázanosti
poručiteľa, pričom sám poručiteľ ich o pomoc nepožiadal a jeho zdravotný stav sa im nikdy nejavil ako

vážny, poručiteľ s vysokou pravdepodobnosťou pomoc nikdy nepotreboval, poručiteľ o svoje deti nikdy
nejavil kvalifikovaný záujem a svojou pasivitou neinicioval nápravu sociálnych väzieb, svojim konaním
nezapríčinili taký stav, že by o poručiteľa nemali prejavovať opravdivý záujem, práve naopak sami
jeho prítomnosť vyhľadávali a kontaktovali ho. Žalobcovia v nadväznosti na svoju argumentáciu, teda
že dôvody vydedenia v danom prípade naplnené neboli, poukázali aj na ustálenú rozhodovaciu prax.

Konštatovali, že v prípade zriadeného závetu nebolo rešpektované kogentné ustanovenie Občianskeho
zákonníka, ktoré zabezpečuje ochranu neopomenuteľných dedičov, t.j. žalobcov – potomkov poručiteľa.
Z uvedeného dôvodu je závet v tejto časti neplatný, teda sa žalobcom musí v rámci dedičského konania
dostať aspoň toľko, koľko predstavuje jedna polovica dedičského podielu zo zákona. Zákonné dôvody,
pre ktoré boli žalobcovia vydedení vyžadujú, aby neposkytnutie pomoci a neprejavovanie opravdivého

záujmu bolo zavinené. Pokiaľ však nastala skutočnosť, že poručiteľ neprejavuje dlhodobo záujem o
potomkov a tí ho napriek tomu kontaktovali a pravidelne navštevovali, nemožno bez ďalšieho dôvodiť,
že by mali takýto stav zaviniť, a že by mali nastať dôvody k ich vydedeniu. Žalobcovia majú za to,
že ich nárok je daný, určitý a zrejmý. Poručiteľ v listine o vydedení uviedol len všeobecné a taxatívne
dôvody. Takýto právny úkon, ktorý vyvodzuje závažné právne následky pre jeho potomkov, by mal

obsahovať konkrétne dôvody, ktoré by identifikovali amorálne a dobrým mravom odporujúce správanie
žalobcov. V prípade, ak žalovaní budú popierať skutkové tvrdenia žalobcov a budú zastávať ten názor,
že dôvody vydedenia dané boli, zaťažuje (aj v zmysle konštantnej judikatúry) dôkazné bremeno práve
ich. Mali zato, že je v rozpore s princípmi civilného práva a najmä v rozpore s princípmi všeobecnej
spravodlivosti, aby žalobcovia v minulosti potrestaní stratou záujmu svojho otca a jeho absenciou v

ich životoch, pričom jeho nezáujem a pasivita pokračovala aj v ich dospelosti, boli sankcionovaní ešte
aj v súčasnosti, a to odňatím dedičského práva, ktoré by im patrilo podľa zákona. Takémuto účelovo
vykonanému právnemu úkonu, ktorého zákonné dôvody nie sú reálne naplnené, súd nemôže poskytnúť
právnu ochranu. Žalobcovia sa domnievajú, že akékoľvek iné rozhodnutie príslušného súdu, ktorým
by podanej žalobe vyhovené nebolo, bude odklonom od konštantnej rozhodovacej praxe. Žalobcovia

majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe, keďže boli odkázaní na podanie predmetnej žaloby
v dedičskom konaní a v danom prípade ide o postup podľa ust. § 194 ods. 1 CMP. Ich naliehavý právny
záujem teda vyplýva z právneho predpisu. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia so žalobou doručili
súdu notársku zápisnicu zo dňa 22.11.2017, zápisnicu o pojednávaní zo dňa 13.05.2025, uznesenie zodňa 14.05.2025, fotodokumentácia, časová os, SMS komunikácia, čestné prehlásenie a navrhli vykonať
výsluch žalobcu 1, matky žalobcov, ako aj svedkov.

2. Žalovaná 1 vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.06.2025, doručenom súdu dňa 26.06.2025 uviedla, že
poručiteľ sa v roku 1987 rozviedol so svojou manželkou p. O. S. z dôvodu jej nevery a zanedbávania
starostlivosti o domácnosť. Zanechal manželke a svojím synom byt, platil pôžičky ktoré mali spolu a
pravidelne uhrádzal výživné, až do ukončenia štúdia svojich synov. Tieto informácie vie potvrdiť aj jej
švagriná a švagor. Chodil si synov brávať každý druhý víkend, zaujímal sa o ich život, úspechy v škole a

pod. Jeho bývala manželka bránila otcovi svojich synov v kontakte s nimi a nepáčilo sa jej, že navštevujú
ich spoločnú domácnosť. Záujem poručiteľa o synov nebol jednorazový a ani ojedinelý. Poručiteľ sa
k nej do bytu nasťahoval v roku 1988. Vzali sa v roku 2015, do vtedy žili ako druh a družka. Spolu
deti nemali, len jej syna žalovaného 2, ktorého poručiteľ bral ako svojho a syn mu bol až do jeho smrti
vždy nápomocný vo všetkých smeroch. Poručiteľ nevidel a nebol v kontakte so svojimi dospelými synmi
minimálne cca 20 rokov, vedel len toľko, že odišli žiť všetci do Českej republiky. Približne v roku 2013

sa jedného dňa syn E. zjavil pred dverami a povedal, že boli u babky v Krškanoch a rozhodol sa prísť
otcovi ukázať vnúčatá. Prijali ich slušne, naobedovali sa, posedeli 2-3 hodinky a išli späť k babke do
Krškán. Navrhla manželovi, že synovi dajú 200 Eur na spiatočnú cestu a vnúčatá videl prvý krát v živote,
tak dali finančnú hotovosť. Poručiteľ sa stretol so synom I. asi 3 x a so synom E. asi 5x, nevie uviesť
presné dátumy, nezapisovala si to. Nikdy pri návšteve otcovi synovia nedoniesli nič, ale neštítili sa od

nich vziať peniaze. Taktiež sa neštítili chodiť k starej mame do Rybníka (nebohá matka poručiteľa),
ktorej nikdy v ničom nepomohli a bolo evidentné, že tam chodia len na peniaze. Sú na to aj svedkovia,
a to švagriná a švagor p. Žalobcovia sa vyjadrovali na adresu starej mamy, že sa im tam hnusí jesť,
chodiť na toaletu, ale peniaze sa im od nej hodia. Cesty na Slovensko nikdy neboli za účelom návštevy
svojho otca, ale E. dcéra T. chodila na Slovensko pretekať (názov športu nevie uviesť) a tak sa po

ceste niekedy zastavili. Vždy to bolo účelové či návšteva starkej v Rybníku, Krškanoch alebo návšteva
nebohého manžela. Všade očakávali peniaze, ktoré vždy aj dostali. K SMS od E. uviedla, že SMS-ky zo
dní 26.7.2020, 30.6.2021, 9.8.2021, 11.8.2021 a 6.4.2023 sú písané ňou. Ostatné SMS si E. písal s jej
švagrinou z Rybníka p. O. F.. Poručiteľ zdedil po svojej nebohej mame vinicu, ktorú predal keď mu už
zdravie neslúžilo za 1000 eur a peniaze pri najbližšej návšteve E., rozdelil, 500 eur E. a 500 eur poslala

aj synovi I., ktorý v tom čase bol hospitalizovaný. Synovia nikdy na návštevu otca neprišli spoločne.
Žili v zahraničí v Českej republike, ale bolo v ich možnostiach a schopnostiach aby otca navštívili viac
krát v roku a nie jeden krát za rok, aj to nie každý rok pravidelne. Jeho synovia nemali k svojmu otcovi
žiadnu citovú väzbu, boli ovplyvnení matkou. Namietala, že synovia nevedeli, že ich otec má vážne
zdravotné problémy. Pri ich sporadických návštevách ich vždy informovala, ako je to s ich otcom vážne.

Nikdy neponúkli pomoc, finančnú, emočnú a ani sa neopýtali, či nepotrebuje nejakú pomoc. V roku 2017
bol poručiteľ uznaný za čiastočného invalidného dôchodcu. Veľmi často mal vážne zdravotné problémy,
nakoľko nadmerne požíval alkoholické nápoje a nezvládal, už ani prácu na 4 hod. v zamestnaní. Do
starobného dôchodku išiel predčasne ako 60 ročný, jeho zdravotné problémy sa stupňovali, až dospeli
do štádia cirhózy pečene a ďalšie veľmi závažné ochorenia. Celý život holdoval alkoholu a jeho výplatu aj

dôchodok pohltilo nakupovanie alkoholu a tabakových výrobkov. Celá réžia o domácnosť išla z jej platu.
Za celý život nemal žiadne úspory, nikdy nevlastnil žiaden hnuteľný majetok, pracoval iba ako obyčajný
robotník za pásom za minimálnu mzdu. Sami žalobcovi uviedli a dali aj čestné prehlásenie že ich otec
bol alkoholik a stretnutia s ním neboli niekedy príjemné. Avšak nikdy neprejavovali opravdivý záujem o
svojho otca, ktorý by mal ako potom prejavovať. Každá návšteva syna E. bola účelová, len za získaním

finančných prostriedkov, ktoré použil na rôzne dovolenky. Pri poslednej návšteve syna E. sa nehanbil
otca si odfotiť a robil si z toho srandu ako vyzerá. Uviedla, že slová syna E. mi nesmieme utkveli v pamäti
a preto ich môžem citovať nasledovne: „ starký si obyčajný ožran a tak si aj dopadol, za chvíľu budeš pod
zemou“. Synovia otca vedeli, že ich otec nadmerne požíva alkoholické nápoje a jeho zdravotný stav sa
zhoršuje. Nikdy sa o to nezaujímali, nakoľko boli u nás pár krát. Ich záujem bol len vziať peniaze, urobiť

si s otca srandu, syn I. sa dokonca opil so svojím otcom, napriek jeho vážnemu zdravotnému stavu. Otec
svojím synom, hlavne E. a jeho manželke, hovoril aké má zdravotné problémy, ale neprejavili žiaden
záujem o aktívnu pomoc. Syn E. sa vyjadril, že býva 500 km od neho, má svoju rodinu a nemieni mu ako
alkoholikovipomôcť.Jejsynimbolnápomocnýcelýživot,čifinančne,materiálne.Pripráciokolozáhrady,
bytovky, úprava interiéru (maľovanie, stierky a pod.), opravou auta, nakoľko manželov alkoholizmus a

zhoršený zdravotný stav mu to už neumožňoval. Nebohého manžela zdravotný stav sa v poslednom
rokuživotanatoľkozhoršil,žeužneudržalstolicuabolplienkovaný.Polekárochjejpomáhalsmanželom
chodiťjejsynanevestanakoľkomanžel,užzačalpoužívaťinvalidnývozík.Žalobcu1informovalaoveľmi
vážnom zdravotnom stave jeho otca, ktorý leží aktuálne v nemocnici, ten jej však do telefónu povedal„za to si môže otec sám, to sa dalo čakať, že takto dopadne a on alkoholikovi nemieni pomôcť“. Pri
tomto rozhovore bol aj syn O. Q., ktorý to dosvedčí pretože hovor bol na hlasný odposluch. Boli zhrození
z jeho reakcie, že keď treba otcovi pomôcť tak ju z výsmechom odmieta a otca ani nepríde pozrieť,

pretože predpokladal to, že otec v nemocnici by mu peniaze, už asi žiadne nedal. Keď manžel zomrel,
informovala žalobcu 1, nakoľko žalovaný 2 bol už zbavený svojprávnosti, že zomrel otec a pohreb bude
8.8.2024. Odpoveď bola, že majú zbalené kufre a odchádzajú na dovolenku. Na pohreb z ich strany nikto
nepríde a tu je jasný dôkaz, že všetko ostatné bolo prednejšie ako pohreb vlastného otca. Do dnešného
dňanevedia,kdejeichotecpochovaný.Žalobca1sajejneopýtal,činetrebafinančnepomôcťsnákladmi

nadôstojnýpohreb,alebozvybavovanímpohrebu.Totovšetkozabezpečiljejsynsnevestou.Keďsúdna
komisárka O. B. U., kontaktovala žalobcov ohľadom dedičského konania a upovedomila ich, že dňa
22.11.2017, bola spísaná notárska zápisnica, závet a listina o vydedení. Žalobcovia si dohodli stretnutie,
ale ešte pred tým mali tú drzosť a navštívili švagra a švagrinú (O. V. W.) v Rybníku, za účelom zisťovania
aký majetok vlastnil ich nebohý otec. Žalobcovia sú bezcharakterní ľudia, ktorých zaujímajú len peniaze
a morálne hodnoty sú im cudzie. Dňa 26.5.2025 od žalobcu 1 dostala SMS, aby porozmýšľala nad

nejakým návrhom vyrovnania, ako nie podajú žalobu. Oni vedia, že na čo majú právny nárok. V roku
2013 si jej syn O. Q., chcel kúpiť dom, nakoľko s partnerkou si plánovali založiť rodinu. Uver mu banka
neschválila, preto sa s poručiteľom ponúkli, že im pomôžu. Úver si zobrala ona a poručiteľ l len ručiteľom.
Brala si ho ešte ako rozvedená ako O. Q. a I. F. v tej dobe bol len jej druh. Syn si úver platí zo svojich
finančných prostriedkov každý mesiac v sume 194,70 eur a bude ho splácať do roku 2028. V prípade

potreby súdu vie syn O. zdokladovať od samého začiatku ako úver splácal aj so svojou partnerkou.
O všetkých skutočnostiach ohľadom úveru bola informovaná aj nevestina matka p. V. Q., ktorá tieto
skutočnosti vie potvrdiť. V prípade potreby súdu, žiada o výsluch svedkyne. V roku 2017 nebohý manžel
navrhol, že treba spísať závet s vydedením svojich synov, nakoľko sa jeho zdravotný stav zhoršoval a
bol si vedomý, že po jeho smrti budú jeho synovia žiadať čiastku z domu, na ktorom bol nebohý manžel

len ručiteľom. Uver si brala ako jeho vtedajšia družka, manželmi sa stali až v roku 2015. Nebohého
manžela I. F., to bola slobodná vôľa spísať závet s vydedením svojich synov ktorú treba rešpektovať.

3. Žalovaný 2 vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.07.2025 doručenom súdu dňa 01.08.2025 uviedol, že
žalovaná 1, jeho mama žila s poručiteľom od jeho 5 rokov. Poručiteľa považoval za otca dokonca ho

aj volal otec. Otec sa k nemu celý život správal veľmi pekne, láskavo, starostlivo. Zdieľal s ním všetky
radosti aj starosti. Vedel, že mal dvoch synov, s ktorými sa stretával ako malý chlapec, pretože často
chodili k nim do domácnosti. Naposledy sa s nimi videl keď I. mal 18 rokov od vtedy sa ani s jedným
nikdynestretol,nakoľkoprestalijaviťzáujemosvojhootca.Akooteczačalnadmernepožívaťalkoholické
nápoje tak zručnosti, chuť a sila sa vytratili z jeho života. Všetko ostalo na ňom a jeho mame, ale s

radosťou im pomáhal a bol vďačný, že sa spolupodieľal na jeho výchove. Našiel si partnerku s ktorou
si chcel založiť rodinu, boli mladí a úver v banke im nikto nechcel dať na zakúpenie domu, nakoľko sa
chceli osamostatniť. Mama s otcom sa ponúkli, že im pomôžu. Mama si zobrala úver, v tej dobe nebola
ešte za otca vydatá. Tým, že to bola vyššia suma, tak banka žiadala aj ručiteľa, ktorým sa stal otec. Dom
kúpili a začali ho postupne svojpomocne prerábať. Od samého začiatku platí úver on z ich spoločných

finančných prostriedkov. V prípad potreby súdu vie všetko zdokladovať. Otec mu s ničím nepomohol
nakoľko nevládal z dôvodu častého požívania alkoholu a všetky svoje financie investoval do nákupu
alkoholuacigariet.Otcovisynoviahonikdynekontaktovalianitelefonickyaanicezsociálnesiete,zrejme
nemali záujme o kontakt s ich rodinou. S družkou E. T. E. má dve mal. deti a dom na adrese R. XXX/X L. I.
im už nevyhovoval. Dom sa skladal len z 2 izieb čo bolo už málo a taktiež im nebolo dostatočné nádvorie,

pretože keď zaparkovali auto tak deti sa nemali kde hrať. Jeho družka kúpila dom, kde momentálne
aj žije s rodinou. Dom na adrese R. XXX/X, I. je momentálne neobývateľný nakoľko zateká strecha,
ktorú treba vymeniť. Prikladá aj znalecký posudok zo dňa 06.11.2024, kde je dom ohodnotený len na
sumu 25 000 eur (príloha č. 1 - znalecký posudok). Nikdy v živote by ho nenapadlo, že otcovi synovia si
budú nárokovať na jeho dom, na ktorom vlastnoručne xy rokov pracoval. A otec figuruje ako polovičný

vlastník iba z dôvodu, že bol ručiteľom mame na úvere. Bol otcovi nápomocný celý život vo všetkom
čo potreboval. Keď sa otcovi veľmi zhoršil zdravotný stav tak ich vozil k lekárom, pomáhal otca kúpať
a pod. Počas hospitalizácie so ho navštevoval každý deň v nemocnici. Po smrti otca s mamou a jeho
družkou vybavoval pohreb a finančne prispel na pohrebné náklady, nakoľko jeho syn E. to odmietol a
odišiel na dovolenku. V prípade potreby súdu jeho družka E. E. toto môže dosvedčiť. Bol som veľmi

pohoršený z Marekovej reakcie, keď mu mama telefonovala, že otec leží vo veľmi vážnom zdravotnom
stave v nemocnici a jeho odpoved1 bola, že za to si otec môže sám, že sa to dalo čakať a on alkoholikovi
nemieni pomáhať. Ja som nikdy nebol takto vychovávaný a i napriek tomu, že otec bol alkoholik sommu vždy ochotne pomohol až do poslednej chvíle. Na základe uvedených skutočností navrhol žalobu
zamietnuť a žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznať.

4. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 28.08.2025 uviedol, že nie je pravdou, že príčinou rozvodu manželstva
poručiteľa a matky žalobcov bola nevera a zanedbávanie starostlivosti o domácnosť. Poručiteľ bol
ťažký alkoholik už v čase rozvodu manželstva, matku žalobcov dlhodobo fyzicky aj verbálne napádal.
Rozvod a odlúčenie poručiteľa od rodiny bolo pre matku vykúpením. Manželstvo bolo rozvedené
tunajším súdom v konaní so spisovou značkou 7C/12/87. Žalobcovia majú od matky vedomosť o tom,

že pred samotným rozvodom prebiehalo na tunajšom súde ešte jedno konanie (nevedno či trestné
alebo civilné), ktoré skončilo uložením ochranného protialkoholického liečenia pre poručiteľa. Spisovú
značku nepoznajú. Podľa vyjadrenia matky mohlo toto konanie prebiehať koncom roka 1986 resp.
začiatkom roka 1987. Tvrdenia, že poručiteľ mal svojej bývalej manželke a synom zanechať byt sú
nepravdivé. Bývalí manželia si BSM riadne vyporiadali. Vec bola rozhodnutá na tunajšom súde, avšak
spisovú značku žalobcovia nepoznajú. S poukazom na vyššie uvedené žalobcovia navrhli, aby si

súd do konania pripojil a oboznámil sa so spisom vedeným pod sp. zn. 7C/12/87 (na preukázanie
skutkových okolností rozvodu) a lustráciou zistil spisovú značku konania, v ktorom bolo poručiteľovi
uložené ochranné protialkoholické liečenie a konania o vyporiadaní BSM, pričom navrhli spisy pripojiť
(na preukázanie alkoholizmu poručiteľa už v čase rozvodu a na preukázanie okolností vyporiadania
BSM). Podstatnou skutkovou okolnosťou v predmetnom spore je, že práve poručiteľ nejavil o synov dlhé

roky žiaden záujem. To potvrdzuje aj samotná žalovaná I., ktorá uvádza že k prvému kontaktu prišlo po
dlhých rokoch až v roku 2013 z iniciatívy žalobcu I. Následne stretnutia prebiehali na báze pravidelnosti
podľa možností oboch žalobcov. Popreli, že by sa poručiteľ so žalobcom I. stretol 5x a so žalobcom
II. len 3x. Stretnutia boli v oveľa väčšom rozsahu, i keď v prípade žalobcu II. už boli menej časté kvôli
psychiatrickým problémom. Žalobcovia rozporujú tvrdenia žalovanej I., že by mali otca navštevovať len

z dôvodu vidiny finančného obohatenia. Obaja boli už v tom čase zamestnaní so stabilným príjmom.
Nemali akúkoľvek potrebu od svojho otca, jeho družky (manželky), jej syna, starej matky, strýka, tety a
iných rodinných príslušníkov žiadať finančnú pomoc. Maximálne dal poručiteľ peniaze svojim vnúčatám
(deťom žalobcov), a aj to len nepravidelne symbolicky po 20-30 eur. Minimálne žalobca I. dosahuje
dlhodobo vyšší príjem, preukázateľne v roku 2019 vo výške 52.800 Kč (cca 2.000 eur). Ani jeden zo

žalobcov nemal akýkoľvek dôvod k tomu, aby absolvovali trasu 500 km len z dôvodu finančných nárokov
od svojho slabo zabezpečeného otca. Svojho otca navštevovali nezištne, najmä kvôli svojim deťom.
VyjadreniežalovanejI.považujúzaneetickéažamorálne.Záujemporučiteľaosvojurodinusavýznamne
nezlepšil ani po tom, čo bol synmi sám kontaktovaný. Na pozvanie a ani z vlastného úmyslu nebol svojich
synovavnúčatánavštíviťvČeskejrepublike,zrejmehonezaujímalo,akoakdevôbecbývajú.Knávšteve

ho nedonútilo ani vážne ochorenie žalovaného II. Pokiaľ by žalobcovia otca aktívne nevyhľadali, k
stretávaniam by až do jeho smrti zrejme nedošlo. Je zrejmé, že to bol práve on, ktorý ich zo svojho života
vylúčil. Rovnako sa ohradili a považujú za nepravdivú argumentáciu žalovanej I. o tom, že o zdravotnom
stave otca mali byť informovaní, že o neho neprejavovali opravdivý záujem, nemienili mu pomôcť, že si
žalovaný I. z otca robil žarty a pod. O otca sa obaja zaujímali, a to po každej stránke. Samozrejme jeho

nadužívanie alkoholu žalobcov znepokojovalo. Ak by ich otec o pomoc niekedy požiadal, bez váhania
by mu bola poskytnutá. Účelovosť vyjadrenia žalovanej I. je zrejmá už len z jej viacerých protichodných
tvrdení. Na jednej strane žalovaná I. uvádza, že matka žalobcov zanedbávala starostlivosť (čo malo byť
príčinou rozvratu manželstva), avšak na druhej strane to bola práve ona, ktorá sa o synov od útleho veku
starala bez akejkoľvek (resp. len minimálnej) podpory poručiteľa. Taktiež sa žalovaná I. snaží vykresliť

žalobcov v negatívnom svetle keď tvrdí, že mali otca navštevovať iba kvôli peniazom. Protichodne však
uvádza, že poručiteľ šiel do predčasného dôchodku, mal mať zdravotné problémy a všetky peniaze
vynakladal len na alkohol a cigarety. Naskytuje sa preto otázka odkiaľ mal finančné prostriedky na to,
aby mohol financovať žalobcom rôzne dovolenky a pod. K vyjadreniu žalovaného II. uviedli, že z neho
vyplýva, že si mala žalovaná I. vziať úver na kúpu rodinného domu patriaceho do dedičstva a poručiteľ

mal pri tomto úvere figurovať ako ručiteľ (vyplýva to aj z vyjadrenia žalovanej I.). Je zjavné, že tieto
skutočnosti sa nezakladajú na pravde. Poručiteľ bol spoludlžníkom na úvere čo je priamo uvedené v
predloženej zmluve. Nehnuteľnosť teda nenadobudol preto, že mal byť ručiteľom (čo ani nebol), ale z
titulu kúpy – kúpna zmluva zo dňa 29.11.2013, tak ako to vyplýva z príslušného listu vlastníctva. Pre
účely tohto sporu sú však uvedené skutočnosti irelevantné. V súhrnne považujú žalobcovia tvrdenia

žalovaných za účelové, nepravdivé, nesúvisiace s meritom sporu a najmä za nepreukázané. Dištancujú
sa od toho, že by sa o otca nemali zaujímať resp. ho využívať iba kvôli peniazom. Žalobcovia navrhli,
aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodol v zmysle žalobného návrhu.5. Žalovaná 1 vo vyjadrení zo dňa 30.07.2025 uviedla, že poručiteľ sa už brániť nevie ohľadom rozvodu
s matkou žalobcov, kto akú vinu nesie na rozvode. Ona má všetky vedomosti a informácie od manžela
a jej švagrín a nevidí dôvod riešiť rozvod 38 rokov dozadu. To, že poručiteľ pil je pravda a sami

to žalobcovia uvádza (v podaní uvedené ako odporcovia), čo nepopiera. Žalobcovia nenavštevovali
poručiteľapravidelne,ibasporadickyavždydostalifinančnúhotovosť.Zjejpohľadutietonávštevyneboli
úprimné, že by mali reálny záujem o svojho otca ale skôr s vidinou zisku. Keď videli ako ich otec býva
v pekne zariadenom byte tak si zrejme mysleli, že byt patrí aj jemu a je tu vidina dedenia. Utvrdilo ich
v tom aj to, že im poručiteľ dal vyššiu finančnú hotovosť z predaja vinice. Vždy všetko čo dostali išlo z jej

platu, cely živor pracovala a nikdy to nebolo 20-30 eur. Nezaujímali sa úprimne o otcov zdravotný stav,
nikdy jej a ani jej manželovi nebola ponúknutá akákoľvek pomoc, vždy jej pomáhal len jej syn. Situáciu
otca s alkoholom jeho synovia nikdy neriešili. Navrhla aby súd žalobe nevyhovel a žalobcom nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobcovia v podaní doručenom súdu uviedol, že bolo preukázané, že tvrdenia žalobcov sa

zakladajú na pravde, poručiteľ nadužíval alkohol, fyzicky napádal matku žalobcov a o žalobcov dlhodobo
neprejavoval záujem.

7. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 15.04.2026, na ktorom strany sporu pred otvorením
prvého pojednávania vo veci samej uzavreli súdny zmier, súčasťou ktorého bola aj dohoda o náhrade

trov konania a navrhli súdu, aby uzavretý zmier schválil.

8. Podľa § 148 ods. 1 a ods. 2 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa
má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

9. Schvaľovanie zmieru nie je rozhodnutím vo veci samej. V prípade zmieru je vec sama konzumovaná
dohodou sporových strán, ktorá tak nahrádza meritórne rozhodnutie. Zmier je považovaný za špecifický
úkon, ktorému možno priznať povahu hmotno-právneho úkonu sporových strán.

10. Pretože uzavretý zmier bol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd ho podľa
§ 148 ods. 2 CSP schválil na pojednávaní dňa 15.04.2026, pričom strany si súčasne usporiadali svoje
vzájomné nároky. Súd dospel k záveru, že stranami navrhnuté znenie zmieru nebolo v rozpore s
kogentnými ustanoveniami právnych predpisov a ani ich neobchádza. Súdny zmier je procesná dohoda
účastníkov, ktorá môže mať, ak sa týka uplatnených súkromnoprávnych nárokov, i právne dôsledky v

oblasti hmotného práva. To platí i v prípade súdneho zmieru, ktorý je právnou skutočnosťou občianskeho
práva hmotného a v oblasti procesného ide o žiaduci spôsob riešenia sporu medzi stranami sporu.
Zároveň bol stranami navrhnutý zmier dostatočne presný a určitý a v navrhnutom znení aj vykonateľný.
ZaúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadkusastranymôžuvzmieridohodnúťajnanáhradetrovkonania,
napr. tak, že súčasťou zmieru bude záväzok jednej strany nahradiť druhej strane trovy konania, prípade

tak, že stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Súčasťou zmieru bola v tomto
prípade aj dohoda strán sporu, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade nahradí trovy konania žalobcov
v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. Vzhľadom na uvedené preto súd na návrh strán sporu schválil zmier tak,
ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj dohoda o náhrade trov konania.

11. O vrátení pomernej časti zaplateného súdneho poplatku bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

9C/29/2025

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
Sp. zn.:9C/29/2025-121
IČS: XXXXXXXXXXP o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné podľa § 355 odsek 2 CSP v spojení
s § 357 CSP.

Proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

V Leviciach, dňa 15. apríla 2026

Mgr. Alexandra Lisyová
s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia:
Patrícia Marková

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.