Rozsudok – Rozvod ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2023

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7Pc/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723201570
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Konáriková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:6723201570.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v právnej veci navrhovateľa:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., proti manželke: A. F. C., D. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., zast.: Mgr. Ján Kovarčík, advokát, so sídlom
Platanová alej 3, 945 01 Komárno, IČO: 37 961 641, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo A. F. C., D. G., nar. XX.XX.XXXX a A. B. C., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa

12.06.1971 v Trenčianskych Tepliciach, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trenčianske
Teplice vo zväzku VIII. ročník 1971 na strane 66 pod poradovým číslom 28 r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 17.04.2023 domáhal rozvodu manželstva.
Návrh odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov konania bolo zo začiatku relatívne pokojné,
vcelku harmonické. Manželia mali podobné záľuby, mali radi turistiku a šport , takže si spolu

rozumeli. Atmosféru manželstva od počiatku narúšal fakt, že navrhovateľ má z 1. manželstva
dcéru, s ktorou skutočnosťou sa manželka nevedela zmieriť. Akýkoľvek kontakt, prípadne náznak
kontaktu navrhovateľa s dcérou bol spúšťačom nezhôd a nezdravej až neznesiteľnej atmosféry v
domácnosti. Zámerom manželky bolo dosiahnuť, aby sa navrhovateľ dcéry vzdal. Akýkoľvek jeho
kontakt s dcérou spôsobil tzv. tichú domácnosť manželov. Manželka opakovane v priebehu spoločných
rokov potvrdzovala rôznym spôsobom výhrady k tomu, aby sa navrhovateľ s dcérou a následne

aj s jej rodinou aspoň na chvíľu _stretol. Navrhovateľ tento stav trpel celé roky aj z dôvodu, že
manželia vychovávali spoločného syna. Navrhovateľ dúfal, že sa vzťahy časom upokoja. Situácia sa
však nezmenila. Za týchto okolností sa postupne vytratila navrhovateľova citová väzba k manželke,
vzájomné vzťahy účastníkov konania ochladli, došlo k odcudzeniu. Navrhovateľovi sa nedostávalo
normálneho ľudského porozumenia a okolnosti sa vyvinuli tak, že v súčasnosti sa už viac rokov stretáva
s inou ženou, ktorá mu je oporou, dodáva mu kľud, vieru v spokojne prežitý zostatok života. Navrhovateľ
má v úmysle s touto ženou uzavrieť manželstvo. Manželka má o známosti navrhovateľa vedomosť,

čo situáciu zmenilo tak, že v súčasnosti síce manželia žijú v jednej domácnosti, avšak už viac ako
2 roky spolu nekomunikujú, nehospodária, každý si zabezpečujeme svoje potreby osobitne, vrátane
stravovania.Navrhovateľ mázato,žeanimanželka vočinemuužžiadnecityneprechováva. Manželský
zväzok účastníkov konania je už len formálny, spoločensky neplní žiaden účel. Navrhovateľ vylúčil
obnovenie manželského spolužitia.

2. Manželka navrhovateľa v podaní doručenom súdu dňa 11.05.2023 uviedla, že tvrdenia navrhovateľa
sa v prevažnej miere týkajú vzdialenej minulosti. Manželstvo trvá 52 rokov. Je prirodzené, že
s pribúdajúcim vekom sa mení ťažisko účelu manželstva. Prípadný rozvod môže mať významnenegatívny vplyv na sociálne postavenie účastníkov konania vrátane otázky ich bývania. Manželka
navrhovateľa spochybnila schopnosť navrhovateľa posúdiť zmysel svojho konania v súvislosti
s podaným návrhom na rozvod. Manželka nebránila navrhovateľovi stretávať sa s jeho dcérou z prvého

manželstva. Navrhovateľ trval na tom, že niektoré záležitosti týkajúce sa jeho dcéry chce riešiť výlučne
on sám. Z uvedeného následne vznikali určité nezhody, ktoré však nezapríčiňovali rozvrat vzájomných
vzťahov. Manželia žili spoločným intenzívnym spokojným životom, chodili na spoločné dovolenky, pobyty
na chate, spoločne športovali a cestovali. Manželka navrhovateľa sa dozvedela o nevere manžela, ktorú
napokon priznáva aj v návrhu na rozvod manželstva. Vzťah pretrváva od roku (r.) 1993 a manželka

predpokladá, že práve tento vzťah je skutočnou príčinou zmeny správania manžela a podanie návrhu na
rozvod. Manželka považovala za potrebné spomenúť incident, ku ktorému došlo zo strany navrhovateľa
voči nej v marci 2023, kedy prišli na návštevu do spoločnej domácnosti navrhovateľa a manželky na
pozvanie navrhovateľa ich spoločný syn s rodinou, navrhovateľ fyzicky strkal do manželky, aby ju
dostal z miestnosti, v ktorej sa nachádzal s tým, že je to jeho oslava a on si nepraje jej prítomnosť.
Od tohto fyzického ataku navrhovateľ upustil až po zásahu syna. Navrhovateľ evidentne porušuje

povinnosti uvedené v § 18 Zákona o rodine, čo však nemení nič na skutočnosti, že účastníci konania
žijú v spoločnej domácnosti a delia sa spoločne o náklady spojené s užívaním spoločného bytu.
Manželka nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že ich manželstvo je rozvrátené a nedokázalo by si už
plniť svoj účel. V prípade, ak by sa podarilo racionálne odstrániť príčiny súčasného stavu, manželstvo
môže naďalej existovať. S poukazom na vek účastníkov konania nie je možné vylúčiť ani závažnú

zmenu zdravotného stavu jedného z nich ako manželov. Rozvod manželstva bude mať dôsledky na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, pričom ani jeden z nich nedokáže vyrovnať prípadné
finančné nároky druhého manžela. Manželka zachovanie manželstva považuje za jediný rozumný stav.

3. Na pojednávaní dňa 19.06.2023 navrhovateľ uviedol, že návrh na rozvod podal z dôvodu, že

s manželkou nežijú ako manželia už viac ako 5 rokov. Obývajú síce spoločný byt, každý však žije
v inej izbe, každý si zabezpečuje svoje potreby sám. Keď sú v byte prítomní, vzájomne nekomunikujú.
Problémom je a bol dcéra z prvého vzťahu, manželka sa s dcérou stretávať nechce, neuznáva ju, čo
narušilo aj manželský vzťah účastníkov konania. Vzťah, ktorý spomínal v návrhu na rozvod manželstva,
je v kamarátskej rovine, je to bývalá kolegyňa, s ktorou sa dlhodobo stretáva. Manželstvo účastníkov

konania funkčné nie je. Každý si žije svoj osobný život, robí si čo chce. Navrhovateľ vylúčil obnovenie
manželského spolužitia, návrh na rozvod manželstva podal aj z dôvodu, aby si zabezpečil svoju starobu,
aby sa mal o neho kto postarať. S dcérou z prvého manželstva má dohodu, že mu poskytne pomoc
v starobe. Ani teraz sa o neho nemá kto starať a dcéra, keďže sú vzťahy aké sú, nemôže k nemu prísť
domov. Syn, ktorého majú manželia, nemá s navrhovateľom vybudovaný až taký dobrý vzťah, pretože

je manipulovaný manželkou.

4. Manželka navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že manželova dcéra chodila do ich spoločnej
domácnosti a manželka ju mala rada. Mala však pocit, že manžel ju postupne vyčleňoval zo starostlivosti
o dcéru. Keď upozornila manžela na nevhodnosť dcérinho správania, manžel jej povedal, že sa nemá do

toho starať. S manželom mali rozličné názory na výchovu dcéry. Na všetky sviatky, Vianoce manželka
pre dcéru kupovala darčeky, spoločne dcére kupovali aj svadobný dar. Pokiaľ manžel uvádzal, že
manželstvo je nefunkčne viac ako 5 rokov, toto nie je pravda, manželstvo je nefunkčné približne 2 roky.
Do času pred 2 rokmi sa manželka starala o celú domácnosť, zabezpečovala stravu, prala, upratovala,
starala sa o všetko. Pred 2 rokmi jej manžel povedal, že si žije ako kráľovná, že má finančne prispievať

na platby spojené s užívaním bytu, toto manželka nenamietala. Posledné 2 roky si skutočne každý
z manželov zabezpečuje stravu sám, sám si perie. Bežný deň manželia spolu netrávia, aktívne však
žili celé manželstvo, chodili na dovolenky, športovali, bicyklovali. Približne v r. 2013 manželka zistila, že
má navrhovateľ známosť, zisťovala u manžela o čo ide, ten jej však povedal, že je zbytočne žiarlivá, že
nech situáciu nedramatizuje. Manžel bol stále pracovne, športovo veľmi aktívny, výkonný, na vrchole,

teraz mu ubúdajú sily, čo ťažko nesie. Manželka mu v priebehu života aj veľa vecí odpúšťala. Keby si
to manžel uvedomil, manželstvo by mohlo pokračovať.

5. Na pojednávaní súd na návrh manželky navrhovateľa vypočul svedka - spoločného syna účastníkov
konania, ktorý vypovedal, že manželstvo svojich rodičov vníma tak, že žijú v spoločnej domácnosti,

avšak spolužitie nie je ideálne približne 2 – 3 roky. Otec sa pohŕdavo správa voči mame. Syn trávi
srodičmi sviatkyspôsobom,žechodievas rodinoudobytuk rodičom.Sotcomsastretávapríležitostne,
s mamou si často telefonujú. Svedok vidí problém v nevere zo strany otca, čo mame veľmi ubližuje.
Je to približne 5 rokov, čo sa rodina dozvedela, že otec má iný vzťah. Ešte 2 - 3 roky dozadu rodičiatrávili aj spoločný čas, chodili na chatu. V súčasnosti je situácia taká, že každý si žije svoj vlastný život.
Svedok nevníma manželstvo rodičov ako funkčné spolužitie. Kým s rodičmi žil v spoločnej domácnosti,
fungovali ako normálna rodina, rodičia mali len bežné nezhody a svedok medzi nimi žiadne vážnejšie

konflikty nezaznamenal. Podľa názoru svedka otcove vyjadrenia voči matke nie sú úplne v súlade so
zásadami slušného správania.

6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými
v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 12.06.1971
v Trenčianskych Tepliciach.

8. V priebehu konania súd uložil účastníkom povinnosť podrobiť sa poradensko-psychologickému
procesu u psychológa na referáte PPS ÚPSVaR Zvolen a rešpektovať pokyny psychológa. Zo správy

z poradenského procesu súd zistil, že účastníci konania absolvovali 3 konzultácie, každý jednu
individuálnu a následne bolo dohodnuté spoločné stretnutie. Cieľom spolupráce bolo preskúmať, či
je možné vzhľadom k motivácii účastníkov konania pracovať na obnove ich manželského spolužitia.
Navrhovateľ podal návrh na rozvod po dlhom premyslenom zvážení, keď prihliadal na svoj vek,
zdravotný stav, rodinné vzťahy a ašpirácie zamerané na prežitie pokojnej staroby v kruhu milujúcich

blízkych. Vyjadril názor, že je jednoznačne za rozvod manželstva. Manželka navrhovateľa na 1.
stretnutí hovorila, že je za zachovanie manželstva, po poradenskom procese si nahliadla, že sa
necíti dobre v takomto vzťahu. V súčasnosti zvláda situáciu za pomoci priateľov, syna a jeho rodiny
ako kompenzačného mechanizmu. Uviedla, že by súhlasila s rozvodom, keby mohla zostať potom
v ich spoločnom byte. Na základe vyjadrení účastníkov konania, a to nesúhlasného stanoviska

navrhovateľa a ambivalentného stanoviska manželky navrhovateľa, poradenskými prostriedkami
nedošlo k zjednoteniu motivácie manželov k práci na obnovení manželského spolužitia potrebnú
k začatiu psychologického procesu párovej terapie. Navrhovateľ je jednoznačne za rozvod, manželka
navrhovateľa je v procese vysporiadania sa s rozhodnutím manžela.

9. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
Zákon o rodine), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

12. Rozvod manželstva je jediným spôsobom zániku manželstva za života manželov. V ustanovení §
23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou
je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť
plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského

spolužitia. Ustanovenie § 23 predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na
subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Toto zavinenie môže mať vplyv
napr. na rozhodnutiu súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod
manželstva. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci

nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Z vyjadrení účastníkov konania
mal súd preukázanú skutočnosť, že manželia síce obývajú spoločnú domácnosť, avšak vzájomne
nekomunikujú, nehospodária spolu, každý si žije svoj život. Intenzita rozvratu manželstva účastníkov
konania je vysoká, medzi manželmi sú vážne narušené citové väzby a z ich vyjadrení je zrejmé,
že nejde len o rozpory prechodného charakteru. Rozvrat manželského vzťahu trvá už dlhší čas

a so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia nie je perspektívna na jeho obnovu. V konaní
nebolo sporné, že navrhovateľ udržiava mimomanželskú známosť už niekoľko rokov. Vzhľadom na
dĺžku trvania manželstva účastníkov konania (52 rokov) sa súd pokúsil o odstránenie príčin rozvratu
manželstva a usiloval sa o zmierenie manželov formou poradensko-psychologického procesu, z ktoréhovšak vyplynulo, že navrhovateľ je jednoznačne za rozvod manželstva, manželka navrhovateľa je
v procese vysporiadania sa s rozhodnutím manžela. Na základe uvedených skutočností mal súd
v konaní preukázané vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy

ďalšieho obnovenia manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov konania
rozviedol.

13. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a každý znáša trovy, ktoré mu
v súvislosti s konaním vznikli, sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods.1, §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 Civilného mimosporového poriadku - CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63

CMP).Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370

ods. 1, § 376 CMP).
Manžel,ktorýpriuzavretímanželstvaprijalpriezviskodruhéhomanželaakospoločnépriezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).