Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 21, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/176/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209884
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124209884.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-2- 17Csp/176/2024
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Martina Barnová, advokátka so sídlom Zámocká
529/34, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811
02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom

Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 105,08 EUR a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, takto

r o z h o d o l :

-2- 17Csp/176/2024
I. Súd u r č u j e ,že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX
zo dňa 14.05.2015 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný j e p o v i n n ývydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 105,08 EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy 105,08 EUR od 30.11.2024 do zaplatenia, a to
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX
zo dňa 14.05.2015, v časti [3] Poplatky súvisiace s poskytnutým Úverom v znení:

„S poskytnutým úverom súvisia nasledujúce poplatky:
1. upomienka pri omeškaní splátky: 10,00 EUR
2. upomienka pri omeškaní splátky: 25,00 EUR.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX
zo dňa 14.05.2015, v časti (4) Záverečné ustanovenia v bode 4.3. v znení:
„Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči

pohľadávkeDlžníka/SpoludlžníkazktoréhokoľvekÚčtualebovkladuvedenéhoBankou.Bankajeztohto
dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť
DlžníkovinakladaťsprostriedkaminaktoromkoľvekÚčteDlžníka/SpoludlžníkaalebosvkladomDlžníka/
Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí. Zmluvné strany sa dohodli, že ako
prejav započítania postačuje doručenie výpisu, z ktorého bude zrejmý deň a rozsah započítania.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX
zo dňa 14.05.2015, v časti [4] Záverečné ustanovenia v bode 4.8. v znení:
„Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah
k Banke v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a
okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, kedy sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu
k Banke.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX
zo dňa 14.05.2015, v časti [4] Záverečné ustanovenia, v bode 4.13. v znení:
„Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a) poplatky podľa
ZoÚ, b) úrok z omeškania, c) zmluvný úrok z úveru, d) splátka istiny úveru, pričom platí, že v prípade
viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú

najskôr na pohľadávky skôr splatné.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX
zo dňa 14.05.2015, v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery účinných od 28.6.2014, v časti
V. Čerpanie úveru, jeho úroky a poplatky v bode 5.8 v znení:
„Ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.8 OP, Banka úročí predčasne splatnú časť úveru

dohodnutou Úrokovou sadzbou, ako aj zákonným úrokom z omeškania, a to odo dňa, keď sa úver stal
predčasne splatným až do okamihu úplného splatenia predčasne splatného úveru.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

VIII.Súd určuje, žezmluvnápodmienkauvedenávZmluveoúveredobrápôžičkač.XXXXXXXXXX

zo dňa 14.05.2015, v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery účinných od 28.6.2014, v časti
VIII. Záverečné ustanovenia v bode 8.4 v znení:
„Dlžník a Spoludlžník je povinný oznámiť Banke všetky okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho
schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo začaté súdne, rozhodcovské, konkurzné, exekučné
alebo iné konanie týkajúce sa jeho majetku. Dlžník a Spoludlžník zodpovedá za škodu, ktorá Banke

vznikne v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že
o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

-20- 17Csp/176/2024
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.11.2024 domáhala, aby súd určil, že
úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2015 je
bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 105,08 EUR
a zároveň, aby súd určil šesť ňou špecifikovaných zmluvných podmienok (uvedených vo výrokovej časti

tohto rozsudku) za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Uplatnila si tiež nárok na
náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 14.05.2015 spotrebiteľskú
zmluvu – Zmluvu o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo
výške 2 000 EUR, pričom žalobkyňa sa zaviazala splatiť ho žalovanému v 96 mesačných splátkach po
41 EUR. V zmluve bola uvedená úroková sadzba 18,9 %, RPMN 20,70 %, priemerná RPMN 11,58 %.

Žalovanémudoposiaľuhradilasumu2105,08EUR.Bezúročnosťabezpoplatkovosťpredmetnéhoúveru
odvodzovala od absencie obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods., 2 písm. a), f), k) a z) zákona č.
129/2010 Z.z. Mala za to, že zmluva neobsahuje druh spotrebiteľského úveru a dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Zároveň tiež zastávala názor, že zmluva neobsahuje správny údaj o RPMN,
správny údaj o celkovej čiastke i priemernej RPMN. Žiadala, aby žalovaný predložil výpočet RPMN,

alebo uviedol, aký spôsobom vypočítal hodnotu RPMN – či podľa zákonného vzorca, alebo vlastnou
kalkulačkou. Žalobkyňa uviedla, že z kalkulačky NBS vypočítala hodnotu RPMN 21,29 %, a nie 20,70
%, ako sa uvádza v zmluve. Celková čiastka je v zmluve uvedená vo výške 3 872,14 EUR, hoci ak
mala zaplatiť 96 splátok po 41 EUR, tak výsledná celková čiastka je 3 936 EUR. (96 x 41). Ohľadom
priemernej RPMN mala za to, že mala byť použitá hodnota 16,16 %, ktorá sa uvádza v súhrnných

informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 pri
spotrebiteľských úveroch od 1 500 do 6000 EUR vrátane so splatnosťou od 5 do 10 rokov. V zmluve však
bola uvedená hodnota priemernej RPMN 11,58 %. Vzhľadom na to, že žalovanému doposiaľ zaplatila
2 105,08 EUR, tak pri poskytnutom úvere 2 000 EUR vyčíslila bezdôvodné obohatenie žalovaného na
jej úkor o 105,08 EUR, pričom táto suma pozostáva z časti splátky zo dňa 25.08.2015 zaplatenej v sume

1 982,08 EUR. O podozrení, že sa žalovaný na jej úkor obohatil sa žalobkyňa dozvedela od Združeniana ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o čom súdu predložila Prehlásenie z 05.04.2023. K jednotlivým
zmluvným podmienkam uviedla ku každej odôvodnenie, prečo ich považuje za nevyvážené. Prvú
zmluvnú podmienku týkajúcu sa poplatkov za upomienky považovala za neprijateľnú z dôvodu, že výška

týchto poplatkov nie je zdôvodnená, ich požadovanie odporuje dobrým mravom a spotrebiteľ by tým
znášal akékoľvek výdavky spojené s vymáhaním pohľadávky určené pevnou sumou vopred. Zmluvnú
podmienku týkajúcu sa vyhlásenia o neexistencii osobitného vzťahu k banke považovala za neprijateľnú
z dôvodu, že ani len príkladmo neuvádza, kto je považovaný za osobu s osobitným vzťahom k banke,
pričom z pohľadu priemerného spotrebiteľa nie je dostatočné určité toto ustanovenie, čo môže viesť

k neschopnosti spotrebiteľa vyhodnotiť jeho vzťah k banke. Je tak spôsobilé založiť hrubý nepomer
vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac má dojednanie závažné
dôsledky v podobe neplatnosti zmluvy, resp. zosplatnenia úveru. Žalobkyňa poukázala na stanovisko
Komisie č. XXXXX/XXXX/XX zo dňa 24.01.2017. Zmluvnú podmienku týkajúcu sa započítavania
platieb považovala za neprijateľnú z dôvodu, že poskytuje dodávateľovi možnosť započítať platby
spotrebiteľa na iný účel, akým je splatenie istiny úveru, a to bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa. Zakladá

to nevyvážený vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom a započítanie platieb sa tak stáva pre
spotrebiteľa nepredvídateľné a netransparentné. Čo sa týka zmluvných podmienok obsiahnutých
v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery, prvú, týkajúcu sa úročenia predčasne splatného
úveru, považovala za zavádzajúcu, pretože zosplatnením sa stávajú splatnými všetky nezaplatené
splátky obsahujúce tak istinu ako aj úroky, resp. všetko príslušenstvo úveru a možno jej rozumieť i tak, že

jepotrebnéplatiťiriadnyúrokzužzosplatnenejsumy(ktoráužriadnyúrokobsahuje).Poslednúzmluvnú
podmienku o povinnosti oznámiť okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť záväzky zo
zmluvy o úvere, považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024 a Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/115/2016 zo dňa
29.06.2016, ktoré citovala. Rovnako i ku všetkým ostatným zmluvným podmienkam žalobkyňa jednotlivo

poukázala na konkrétne rozhodnutia súdov, ktorými boli totožné, či obdobné zmluvné podmienky
vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky, niekedy i priamo vo vzťahu k žalovanému. Záverom
poukázala na literatúru, v ktorej je vyjadrený názor, že ak o neprijateľnosti zmluvných podmienok
bolo právoplatne rozhodnuté, tak analogicky súd už nemusí opätovne zdôvodňovať neprimeranosť
zmluvnej podmienky a postačuje poukázať na právoplatný rozsudok súdu. K obdobnému rozhodnutiu

o obdobných zmluvných podmienkach zaväzuje súd požiadavka právnej istoty.

2.Žalovanývovyjadreníkžalobezodňa04.12.2024úvodomvšeobecnepoprelvšetkyskutkovétvrdenia
žalobkyne, žalobu považoval za nedôvodnú a šikanóznu, a to z dôvodu, že žalobkyňa si uplatnila svoje
domnelé právo po viac ako 9 rokoch zániku dlhu z dôvodu splatenia úveru (25.08.2015) (dobrovoľným

predčasným splatením úveru 3 mesiace a 11 dní po uzavretí zmluvy). Žalovaný žiadal, aby súd skúmal
motív podania žaloby, čo je jej skutočným cieľom a aký bude reálny dopad výsledku konania na právnu
sféru žalobkyne. Zmluvné podmienky považoval za štandardné a v súčasnosti ani do budúcna nijakým
spôsobom neohrozujúce žalobkyňu. Podľa žalovaného tiež žalobkyňa nešpecifikovala a nepreukázala
v čom spočíva neprijateľnosť zmluvných podmienok a ako reálne ju ovplyvnili. Čo sa týka skutkových

tvrdení ohľadom právneho vzťahu medzi sporovými stranami uviedol, že uzavrel so žalobkyňou dňa
14.05.2015 predmetnú úverovú zmluvu po dôkladnom preskúmaní a akceptácii žiadosti o poskytnutie
úveru. Následne jej poskytol úver 2 000 EUR, pričom v čl. 2.2 zmluvy boli prehľadne uvedené najmä
výška úveru, počet mesačných splátok 96, ich výška 41 EUR, RPMN 20,70 %, úroková sadzba 18,90
% ročne a celková čiastka úveru, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť 3 872,14 EUR. So zmluvou žalobkyni

odovzdal i ďalšiu podstatnú úverovú dokumentáciu (Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné
podmienky, Reklamačný poriadok, štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere). Žalobkyňa počas
trvania úverového vzťahu nerozporovala žiadnu náležitosť zmluvy, ani dohodnuté zmluvné podmienky,
nevyužila možnosť odstúpiť od zmluvy do 14 dní od uzavretia zmluvy, ani nepodala reklamáciu či
sťažnosť. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa má nepoctivú motiváciu, pretože sa nepokúsila odstrániť

domnelé nedostatky zmluvy korektne v zmysle zásady pacta sunt servanda, napríklad uzavretím
dodatku. Žalobkyňa nemala žiadnu snahu o mimosúdne vyriešenie. Žalobkyňa pritom úver nepreplatila.
Hoci mala zaplatiť celkom 3 872,14 EUR, zaplatila iba 2 105,08 EUR. Preto žalovaný navrhoval,
aby súd zvážil aplikáciu čl. 5 CSP, pričom za účelom náležitého zistenia skutkového stavu navrhol,
aby súd vykonal dokazovanie aj výsluchom žalobkyne, a to k priebehu kontraktačného procesu a

konania žalobkyne pred iniciovaním tohto súdneho konania. Dodal, že voči žalobkyni žalovaný nikdy
nevymáhal peňažnú pohľadávku. Čo sa týka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, mal za to, že
si splnil všetky zákonné povinnosti. Uviedol, že druh spotrebiteľského úveru je uvedený v záhlaví
zmluvy ako „dobrápôžička“ a „druhovo“ ide o bezúčelový úver. Poukázal na rozsudok Najvyššiehosúdu SR sp. zn. 7Cdo/241/2020 zo dňa 27.02.2022. Doba trvania zmluvy vyplýva zo zmluvy – na
dobu určitú – do splatenia všetkých záväzkov, ktoré z nej vyplývajú, a to na obdobie 96 mesiacov.
Pri riadnom plnení zmluvných povinností je doba trvania zmluvy ohraničená dátumom prvej platby

20.06.2015 a dňom konečnej splatnosti úveru 20.05.2023. Žalobkyňa bola dostatočne jasne, určito
a zrozumiteľne informovaná o dĺžke trvania zmluvného vzťahu so žalovaným. Poukázal i na uznesenie
NS SR sp. zn. 7Cdo/277/2021 zo dňa 21.04.2022 a uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/167/2021 zo dňa
27.04.2022. Predpoklady použité na výpočet RPMN sú prehľadne uvedené v čl. 2.2 zmluvy, pričom
prezentoval, že súdna prax rešpektuje, že veritelia mali až do momentu prijatia opatrenia NBS č. 5/2020

nezjednotené postupy. Žalobkyňa pritom podľa žalovaného netvrdí, aká by mala byť výška RPMN.
Výška RPMN je uvedená v zmluve. Žalovaný poukázal i na judikát R 86/2021, v zmysle ktorého nie
je potrebné predpoklady na výpočet RPMN osobitne označovať. V prípade pretrvávajúcej spornosti
ohľadom výpočtu RPMN žalovaný navrhol, aby súd vykonal dokazovanie dožiadaním NBS o ním
zadaných otázkach. Údaj o priemernej RPMN považoval žalovaný za správny, vyplývajúci z tabuľky
Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami

zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2014 pri obdobných produktoch „nad 5 do 10 rokov vrátane“. Mal za
to, že žalovaný správne použil tabuľku týkajúcu nie akýchkoľvek veriteľov alebo iba bánk a pobočiek
zahraničných bánk. Celková čiastka bola v zmluve uvedená vo výške 3 872,14 EUR, čo je o 63,86 EUR
menej než súčin splátok 96 x 41, t.j. 3 936 EUR, a tak je uvedená evidentne v prospech spotrebiteľa.
Žalovaný mal za to, že žalobkyňa mimoriadne oneskorene a špekulatívne namieta túto skutočnosť.

Okamihom predčasného splatenia úveru tento údaj fakticky stratil relevanciu. Čo sa týka zmluvných
podmienok, vo vzťahu k prvej – upravujúcej poplatky za upomienky – mal za to, že žalobkyňa žiaden
poplatok neplatila a ani jej nebola zasielaná žiadna upomienka, pričom sa ale nejedná o žiaden skrytý
poplatok ale v bankovej praxi bežné účtovaný poplatok. Úlohou tohto poplatku je preventívne pôsobiť na
spotrebiteľa a motivovať ho k splneniu záväzku riadne a včas tak, aby omeškanie bolo pre spotrebiteľa

ekonomicky nevýhodné. Žalovaný ohľadom započítania pohľadávok uviedol, že mu nie je zrejmé, v čom
sa predmetné zmluvné dojednanie odchyľuje od zákonných ustanovení § 580 a § 581 OZ. Považoval
za primerané, aby mohol použiť prostriedky žalobkyne na ktoromkoľvek bankovom účte u žalovaného,
bez toho, aby realizoval inú operáciu s týmito prostriedkami. Navyše žalovaný nikdy toto ustanovenie
nepoužil. Jedná sa o čisto hypotetickú výčitku. Čo sa týka vyhlásenia o osobitnom vzťahu k banke

poukázal na zákon o bankách (§ 93a ods. 1 písm. a/ a § 35 ods. 4, ktorý definuje, kto sa považuje
za osobu s osobitným vzťahom k banke), s ktorými je toto vyhlásenie plne v súlade, keďže stanovuje
klientom banky povinnosť poskytnúť doklady a údaje preukazujúce a dokladujúce schopnosť klienta
splniť si záväzky z obchodu, ak o to banka požiada. Dodal, že stanovisko Komisie zo dňa 24.01.2017
bolo prijaté až po zániku dlhu žalobkyne a nemôže obstáť. Započítanie pohľadávok prednostne na

príslušenstvotaktiežnepovažovalzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,pretožemalzato,že§566ods.2
OZ má dispozitívny charakter a dlžník je oprávnený modifikovať započítavanie podľa vlastného uváženia
v zmluve, pričom práve v úverovej zmluve bol dohodnutý spôsob započítavania splátok prednostne na
príslušenstvo. Neobchádza sa tým zákon. Spôsob započítavania pritom nemá žiaden vplyv na celkovú
čiastku, ak dlžník spláca poskytnutý úver riadne a včas. Poukázal i na uznesenie Krajského súdu v Žiline

zo dňa 30.06.2021 sp. zn. 6CoCsp/52/2020. Ohľadom úročenia úveru v prípade predčasnej splatnosti
úveru úrokom z omeškania poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o úvere bola súdna prax
votázkeprípustnostikumulácieriadnychúrokovaúrokovzomeškanianejednotná.Terazvšakužjetento
problém definitívne vyriešený v judikáte R 5/2021 a ďalších nadväzujúcich rozhodnutiach dovolacieho
súdu, kde kumulácia úrokov je viazaná na pôvodnú (nie predčasnú) splatnosť úveru, a teda aby veriteľ

zinkasoval to, na čo by mal nárok, ak by dlžník plnil riadne a včas a zároveň dlžník nezaplatí veriteľovi
viac (ani menej) ako keby plnil riadne a včas. Ohľadom poslednej žalobkyňou špecifikovanej zmluvnej
podmienky – upravujúcej povinnosť dlžníka oznámiť začatie súdnych, konkurzných, exekučných alebo
iných konaní, týkajúcich sa ich majetku, žalovaný mal za to, že je plne v súlade so zákonom o bankách,
ktorý stanovuje klientom banky povinnosť poskytnúť doklady a údaje preukazujúce a dokladujúce

schopnosť splniť si záväzky z obchodu, ak o to banka požiada. Banka je povinná zisťovať bonitu
klienta nielen pred uzavretím zmluvy o úvere, ale aj počas jej trvania, preto je dôležité, aby klient
dotknuté informácie oznámil. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu žalovaný vzniesol tiež námietku
premlčania a mal za to, že nárok uplatnený žalobkyňou je premlčaný tak v dvojročnej subjektívnej
lehote, ako aj v trojročnej objektívnej lehote, ktorá v danom prípade začala plynúť najneskôr od momentu

predčasného splatenia úveru 25.08.2015, čo predstavovalo aj poslednú úhradu žalobkyne. Žalovaný
mal za to, že žalobkyňa zámerne neuvádza, kedy sa prvýkrát dozvedela (resp. objektívne mohla
dozvedieť) o údajnom bezdôvodnom obohatení žalovaného, čím sa snaží umelo predĺžiť premlčaciu
lehotu. V tejto súvislosti poukázal i na novú právnu úpravu § 53e OZ účinný od 01.07.2024. Ohľadomzačatia subjektívnej premlčacej lehoty mal za to, že predmetom dokazovania nemôže byť vedomosť
osoby o určitých skutočnostiach, pretože je vnútorným psychickým stavom. Predmetom dokazovania
môžu byť iba skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa tento vnútorný psychický stav

subjektu prejavuje navonok, a tak v danom prípade zhrnul, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, komu
plní, bezprostredne po uzavretí zmluvy dňa 14.05.2015 a rozsah bezdôvodného obohatenia jej bol
taktiež nepochybne známy pri úhradách, a teda v období od 15.05.2015 do 25.08.2015. Žalovaný
odmietal možnosť vychádzať pri začiatku plynutia subjektívnej lehoty z momentu, kedy spotrebiteľovi
niekto údajne poskytol právnej posúdenie veci. Navyše dôkaz predložený žalobkyňou – potvrdenie

združenia na ochranu spotrebiteľa – považoval za účelovo vykonštruovaný dôkaz. Pri objektívnej
premlčacej lehote žalovaný zastával názor, že vychádzajúc z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-485/19 zo dňa 22.04.2021 nemožno dospieť k záveru, že by sa nemala uplatniť žiadna objektívna
premlčacia doba. Súdny dvoch EÚ vychádzal z predpokladu, že pri dlhodobých úverových vzťahoch by
mohla premlčacia doba uplynúť ešte predtým, ako dôjde k ukončeniu zmluvy. Poukázal i na rozhodnutie
Ústavného súdu SR zo dňa 10.05.2023 sp. zn. II. ÚS 249/2023, kde ústavný súd konštatoval, že

začiatok plynutia premlčacej doby vo všeobecnosti nemôže byť závislý od vôle subjektu. Záverom
žalovaný namietal nekritickú favorizáciu spotrebiteľa a vytváranie fakticky „nadradeného“ postavenia
slabšej strany – spotrebiteľa, čím dochádza k porušeniu princípu rovnosti strán. Kládol tiež právne
otázky, ktoré považoval za zásadné, pre vyriešenie sporu, a to či je v súlade s dobrými mravmi a so
súkromnoprávnymi zásadami (pacta sunt servanda, neminem leadere), resp. či nejde o šikanózny

výkon práva, ak sa spotrebiteľ až po deviatich rokoch od dobrovoľného predčasného splatenia úveru
domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj určenia neprijateľných zmluvných
podmienok, ak pretým nevyužil svoje právo odstúpiť od úverovej zmluvy, nikdy nenavrhol modifikáciu
podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, počas trvania úverového vzťahu nikdy nepodal reklamáciu
ani sťažnosť a aktuálne mu nehrozí žiadna ujma v zmysle § 54a OZ, keďže akákoľvek hypotetická

úverová pohľadávka je premlčaná a zároveň spotrebiteľ úver nepreplatil.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 21.01.2025 zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že k formulárovým
námietkam žalovaného sa už opakovane vyjadrili súdy. Šikanózny výkon práva musí preukázať
ten, kto je takýmto výkonom práva poškodený. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 6CoCsp/16/2024 zo dňa 19.09.2024, kde súd okrem iného konštatoval, že spotrebiteľ má
právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľných zmluvných
podmienok, pričom súd je povinný rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve
i v prípade, ak ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná alebo
sa už nepoužíva – s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/149/2020 zo dňa

24.08.2022. Nečinnosť spotrebiteľa v otázke modifikácie dojednaných zmluvných podmienok nemôže
svojou intenzitou spôsobiť, aby bolo následné uplatnenie práv spotrebiteľa na určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok vyhodnotené ako rozporné s dobrými mravmi alebo ako šikanózny výkon práva.
Krajský súd ešte v predmetom citovanom rozhodnutí konštatoval, že ani porušením zásad pacta
sunt servanda a neminem leadere nemožno konvalidovať porušenie zákonného ustanovenia § 53 OZ

zakazujúcehodojednanieneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluvách,pokiaľtieto
nie sú individuálne dohodnuté. Ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok poukázala jednotlivo na
rozhodnutia súdov, ktorými boli totožné alebo obdobné zmluvné podmienky ako boli ňou špecifikované
určené za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, a to v niektorých prípadoch
i priamo v sporoch voči žalovanému. Následne poukázala na literatúru, v zmysle ktorej, ak už súd

rozhodol o neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky, tak nie je potrebné opätovne zdôvodňovať jej
neprimeranosť a postačuje poukázať na už právoplatný rozsudok súdu. Námietku premlčania vznesenú
žalovaným považovala za nedôvodnú s poukazom na judikáty R 14/2022 a R 15/2022. Uviedla, že ak
k preplateniu úveru došlo platbou zo dňa 25.08.2015 a ona sa o tom dozvedela od Združenia na ochranu
spotrebiteľaHOOSdňa05.04.2023,takžalobapodanádňa20.11.2024bolapodanávrámcisubjektívnej

i objektívnej premlčacej lehoty a jej nárok nie je premlčaný. Rozsiahlejšie citovala i z rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/4/2023 zo dňa 09.01.2024. K namietanej dobe uplatnenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok poukázala na uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 zo dňa 15.04.2020.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 04.02.2025 vyjadril svoju domnienku, že vzhľadom na uplynutú dobu

nemožno vylúčiť, že sa žalobkyňa účelovo spolieha na to, že žalovaný nebude schopný sa brániť
v súdnom konaní, keďže po piatich rokoch od ukončenia obchodu (po splatení dlhu) ex lege skartuje
úverovú dokumentáciu. Poukázal na § 42 ods. 1 zákona o bankách. Žiadne zo súdnych rozhodnutí
(vrátane SD EÚ) sa nezaoberalo špecifickými okolnosťami spočívajúcimi v obmedzenej dobe úschovya ochrany dát zo strany banky v zmysle citovaného ustanovenia. Žalovaný pritom poukazoval na to, že
ani výroky Súdneho dvora EÚ vo veci C-618/10 sa netýkali záverov o časovej neobmedzenosti ochrany
spotrebiteľa vo vzťahu k neprijateľným podmienkam za situácie, ak medzičasom došlo k dobrovoľnému

a predčasnému splateniu úveru zo strany spotrebiteľa. Ústavný súd SR podľa žalovaného vo veci
sp. zn. III. ÚS 124/2020 arbitrárne vyvodil krajne nespravodlivý záver, že ochrana spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná, k čomu ale SD EÚ nikdy v žiadnom
svojomrozhodnutínedospel.Poukázaltiežnavecvedenúnatunajšomsúdepodsp.zn.1Csp/133/2019,
v ktorej bolo preukázané, že Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS fabrikovalo písomné prehlásenia

pre spotrebiteľov, aby títo boli v lehote pri podávaní obdobných žalôb. Akceptácia potvrdenia združenia,
ktoré žalobkyňa ani nepodpísala, ponecháva plynutie premlčacej lehoty v jeho absolútnej dispozícii, čo
je neakceptovateľné. Opätovne poukazoval i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2023
zo dňa 10.05.2023 a sformuloval totožné zásadné právne otázky, ktoré uviedol už vo vyjadrení k žalobe.
Mal za to, že neexistuje žiaden racionálny dôvod, aby po 9 rokoch posudzoval súd zmluvný vzťah, ktorý
bezproblémovotrval3mesiacea11dníabolvprospechobochstránštandardneukončenýdobrovoľným

a predčasným splatením úveru. Záverom ešte zdôraznil definíciu priemerného spotrebiteľa v zmysle
rozsudku SD EÚ zo dňa 14.11.2024 vo veci C-646/22, že ide o spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere
dobre informovaný, vnímavý a obozretný.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 21.03.2025. Právna zástupkyňa žalobkyne okrem už

uvedenej argumentácie poukázala i na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/2023 zo dňa
23.01.2025 ohľadom záverov o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcej sa predpokladov
na výpočet RPMN, že zmluva musí obsahovať jasný výpočet týchto predpokladov.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (na

čl. 8 zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. mája 2015, na čl.
10 výpis z úverového účtu za obdobie od 15.05.2015 do 25.08.2015, na čl. 11 súhrnné informácie
o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za štvrtý štvrťrok 2014, na čl. 14
obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery s účinnosťou od 28.06.2014, na čl. 16 prepočet
RPMN, na čl. 17 prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 05.04.2023,

na čl. 37 súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami
a pobočkami zahraničných bánk za štvrtý štvrťrok 2014), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán
sporu, ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 14.05.2015 uzavrela žalobkyňa v pozícii dlžníka so žalovaným (vtedy s obchodným názvom

Poštová banka, a.s.) Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver v zmysle podmienok uvedených v bode 2.2 zmluvy,
a to: výška úveru 2 000 EUR, počet mesačných splátok 96, výška mesačnej úhrady 41 EUR, dátum
konečnej splatnosti úveru 20.05.2023, úroková sadzba 18,90 % ročne, RPMN 20,70 % ročne, odplata
za poskytnutie úveru 18,90 % , priemerná RPMN na trhu 11,58 %, celková čiastka úveru 3 872,14

EUR, najvyššia prípustná výška odplaty 23,16 %, dátum prvej platby 20.06.2015, splatnosť splátok
vždy k 20. dňu v mesiaci, druh spotrebiteľského úveru – úver. Žalobkyňa dňa 15.05.2015 čerpala úver
v plnom rozsahu. Následne realizovala tri riadne splátky úveru po 41 EUR v termínoch splatnosti a potom
mimoriadne dňa 25.08.2015 úver predčasne splatila splátkou vo výške 1 982,08 EUR. Celkovo tak za
účelom splatenia úveru zaplatila sumu 2 105,08 EUR.

8. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2015,sa okrem iných
nachádzajú aj nasledovné zmluvné podmienky:
- v časti [3] Poplatky súvisiace s poskytnutým Úverom v znení:
„S poskytnutým úverom súvisia nasledujúce poplatky:

1. upomienka pri omeškaní splátky: 10,00 EUR
2. upomienka pri omeškaní splátky: 25,00 EUR.“;
- v časti (4) Záverečné ustanovenia v bode 4.3. v znení:
„Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči
pohľadávkeDlžníka/SpoludlžníkazktoréhokoľvekÚčtualebovkladuvedenéhoBankou.Bankajeztohto

dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť
DlžníkovinakladaťsprostriedkaminaktoromkoľvekÚčteDlžníka/SpoludlžníkaalebosvkladomDlžníka/
Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí. Zmluvné strany sa dohodli, že ako prejav
započítania postačuje doručenie výpisu, z ktorého bude zrejmý deň a rozsah započítania.“;- v časti [4] Záverečné ustanovenia v bode 4.8. v znení:
„Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah
k Banke v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a
okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, kedy sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.
Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu
k Banke.“;
- v časti [4] Záverečné ustanovenia, v bode 4.13. v znení:

„Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a) poplatky podľa
ZoÚ, b) úrok z omeškania, c) zmluvný úrok z úveru, d) splátka istiny úveru, pričom platí, že v prípade
viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú
najskôr na pohľadávky skôr splatné.“.

9. V zmluve je vyjadrené, že právne vzťahy ňou neupravené sa riadia podľa Obchodných podmienok

pre spotrebiteľské úvery (OP a Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP). V Obchodných
podmienkach pre spotrebiteľské úvery účinných od 28.06.2014 sú uvedené i nasledovné zmluvné
podmienky:
- v časti V. Čerpanie úveru, jeho úroky a poplatky v bode 5.8 v znení:
„Ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.8 OP, Banka úročí predčasne splatnú časť úveru

dohodnutou Úrokovou sadzbou, ako aj zákonným úrokom z omeškania, a to odo dňa, keď sa úver stal
predčasne splatným až do okamihu úplného splatenia predčasne splatného úveru.“;
- v časti VIII. Záverečné ustanovenia v bode 8.4 v znení:
„Dlžník a Spoludlžník je povinný oznámiť Banke všetky okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho
schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo začaté súdne, rozhodcovské, konkurzné, exekučné

alebo iné konanie týkajúce sa jeho majetku. Dlžník a Spoludlžník zodpovedá za škodu, ktorá Banke
vznikne v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.“.

10. Vychádzajúc z tvrdenia žalobkyne podporeného listinným dôkazom – Prehlásením Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 05.04.2023 sa žalobkyňa dňa 03.02.2023 dostavila do

kancelárie predmetného združenia a predložila dotknutú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a v rovnaký
deň bola následne žalobkyňa po posúdení zmluvy informovaná, že je pravdepodobné, že ide o zmluvu
bezúročnú a bez poplatkov, obsahujúcu tiež neprijateľné zmluvné podmienky, o čom je oprávnený
rozhodnúť len súd. Žalobkyňa bola informovaná, že keďže čerpala sumu 2 000 EUR a zaplatila sumu
2 105,08 EUR, pravdepodobne došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane veriteľa o sumu 105,08

EUR na úkor žalobkyne a táto sa môže domáhať vydania tohto bezdôvodného obohatenia na súde.

11. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“)
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

16. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a)b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

17. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
odplatu podľa osobitných predpisov,18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
l), s), z) a aa).

20. Podľa § 11 ods. 4 aktuálne účinného zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch poskytovaných spotrebiteľom spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

23. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 14.05.2015
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 14.05.2015 za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024 ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal

plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

28. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľmá právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

31. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy proti porušeniu práv
a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

32. Podľa § 298 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so

spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

33. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

35.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

37. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

38. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere spotrebiteľského
charakteru (spotrebiteľský charakter zmluvy nebol rozporovaný a vyplýva aj zo samotného znenia
zmluvy a povahy zmluvných strán) a žalobkyňa úver v plnom rozsahu čerpala a následne úver
predčasne splatila. Skutkový stav ako taký nebol medzi stranami sporu sporný, sporné bolo skôr právne

posúdenie, či sa má poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku absencie
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a či následne v dôsledku plnenia žalobkyne za
účelom splatenia úveru nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne. Taktiežmedzi stranami sporu bolo sporné právne posúdenie, či žalobkyňou špecifikované zmluvné podmienky
predstavujú neprijateľné zmluvnú podmienky v rámci spotrebiteľskej zmluvy.

39. Prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd odvodil od § 137 písm. d)
Civilného sporového poriadku a aktuálne účinného § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého
sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

40. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na predmetný úver dopadá sankcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ minimálne z dôvodu absencie
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ – uvedenia všetkých predpokladov potrebných pre výpočet
RPMN. Nie je pravdivé tvrdenie, že by všetky tieto predpoklady potrebné pre výpočet RPMN boli
prehľadným spôsobom uvedené v bode 2.2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička zo dňa
14.05.2015. V predmetnom bode sa síce uvádzajú základné parametre úveru, avšak je zrejmé, že

tieto údaje nepredstavujú jednoznačné a zrozumiteľne podané informácie o predpokladoch pre výpočet
RPMN – tieto údaje jednak sú zmätočné, prípadne neúplné a už vôbec nie postačujúce pre výpočet
hodnoty RPMN, akú uviedol žalovaný v zmluve. Absentuje napríklad údaj vstupujúci do vzorca na
výpočet RPMN predstavujúci deň čerpania úveru a nesedí ani prepočet, že by úhradami 96 mesačných
splátok po 41 EUR bola výsledná celková čiastka úveru 3 872,14 EUR (96 x 41 = 3 936 EUR), čo okrem

toho, že znamená nesprávnosť (alebo zmätočnosť) ďalšej obligatórnej náležitosti zmluvy – uvedenia
celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť na úver podľa totožného ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ
– spôsobuje aj neistotu ohľadom údajov, ktoré boli vlastne použité pre výpočet RPMN (ktoré vstupujú
alebo mali vstupovať do vzorca pre výpočet RPMN).

41. Súd poukazuje i na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025, z
ktorého vyplýva (v zmysle vyššie uvedeného), že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby
ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Hoci článok 2.2 obsahuje
základné parametre úveru, nemožno tieto údaje stotožniť so všetkými predpokladmi potrebnými na

výpočet RPMN.

42. Už i absencia jednej obligatórnej náležitosti má následky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, a tak sa súd z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania už
ďalej nezaoberal ďalšími prípadnými dôvodmi bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Jedine sa žiada

dodať, že žalovaný ani nereagoval na žalobkyňou vytýkané hrubé porušenie povinnosti s odbornou
starostlivosťou skúmať jej úveruschopnosť pred poskytnutím úveru, čím sa toto jej tvrdenie stalo
prakticky nesporné, resp. žalovaný nepreukázal, že by dodržal povinnosť nahliadnuť do prístupných
registrov a postupom podľa § 7 ZoSÚ skúmal úveruschopnosť a bonitu žalobkyne. Uvedené tak
predstavuje hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, čoho dôsledkom je v zmysle § 11 ods.

2 ZoSÚ taktiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvým výrokom určil, že úver poskytnutý na základe dotknutej
zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

44. Vo svetle záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa súd ďalej zaoberal tým, či je dôvodná
žaloba žalobkyne v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z nesporných skutkových tvrdení strán
sporuvyplynulo,žežalobkyňačerpalaúvervovýške2000EURadoposiaľuhradilasumu2105,08EUR.
Keďže s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bola žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému
iba sumu vo výške rovnajúcej sa poskytnutým finančným prostriedkom z úveru, žalobkyňa preplatila

úver (jeho istinu predstavujúcu poskytnuté finančné prostriedky) o sumu 105,08 EUR, čo v konečnom
dôsledku predstavuje rozsah jej plnenia v prospech žalovaného bez právneho dôvodu. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti a s poukazom na citovaný 451 Občianskeho zákonníka tak súd druhým výrokom
zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 105,08 EUR, a to spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 105,08 EUR od 30.11.2024 (od druhého dňa po doručení

žaloby žalovanému) do zaplatenia. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 28.11.2024, dňa 29.04.2024
ešte mohol dobrovoľne plniť a dňom 30.11.2024 sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného
obohatenia. Sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení
s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola ku dňu omeškania žalovaného vo výške 8,4 % ročne (vovýške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba ECB ku
dňu 06.11.2024 bola vo výške 3,40 %).

45. Žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia
súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods.1 Občianskeho zákonníka)
a objektívna (§107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej

doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti
o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Vyžaduje sa skutočná vedomosť o skutkových
okolnostiach, nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o skutkových okolnostiach zakladajúcich

bezdôvodné obohatenie. Zo skutkových tvrdení žalobkyne, na ktorých podporu predložila listinný
dôkaz v podobe prehlásenia Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, vyplýva, že žalobkyňa sa
o potenciálnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela
najskôr 03.02.023, kedy sa obrátila na uvedené združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľa
a toto ju poučilo o tom, že sa javí, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na realizované

úhrady a čerpanú sumu úveru, že tiež došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorého sa môže
žalobkyňa domáhať žalobou na súde. Súd má za to, že žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila,
kedy sa skutočne o bezdôvodnom obohatení na strane veriteľa - žalovaného na svoj úkor a voči komu
ho má uplatniť, dozvedela. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 21.11.2024, teda do dvoch rokov
od 03.02.2023 (ktorý dátum súd považuje za rozhodujúci pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej

lehoty), bola podaná včas, a teda nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
premlčaný z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty.

46. Čo sa týka objektívnej premlčacej lehoty, možno konštatovať, že v danom prípade treba vychádzať
zo záverov o minimálne nepriamom úmysle na strane veriteľa, a teda v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho

zákonníkapoužiťobjektívnupremlčaciudobuvtrvanídesiatichrokov.Žalovanýmádlhodobovpredmete
svojejčinnostiajposkytovanieúverov,atedajehopovinnosťoubolopoznaťadodržiavaťprávnepredpisy
vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať
v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého

predmetom činnosti je poskytovania úverov v rozpore so zákonom prijíma i plnenia, na ktoré v dôsledku
zmlúv koncipovaných v rozpore so zákonom nemal nárok, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu minimálne s
nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Splátku, ktorou došlo k bezdôvodnému obohateniu
na úkor žalobkyne, žalobkyňa uhradila dňa 25.08.2015, a tak ku dňu podania žaloby neuplynula ani

desaťročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia.

47. Za zásadný pre posudzovanie premlčacej lehoty pre vydanie bezdôvodného obohatenia súd
považuje tiež rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 22.04.2021 vo veci C-485/19 LH c/
a Profi Credit Slovakia s.r.o. , v ktorom Súdny dvor vyslovil stanovisko, že „zásada efektivity sa má

vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú
spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe
nekalých podmienok v zmysle smernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s
požiadavkami smernice 2008/48, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa,
keď došlo k bezdôvodnému obohateniu."

48. Následne súd pristúpil ku skúmaniu jednotlivých žalobcom špecifikovaných zmluvných podmienok
dotknutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

49. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd vyvodil z § 137 písm. c)

Civilného sporového poriadku v spojení s § 298 Civilného sporového poriadku, ako aj v spojení s
§§ 53 a 53a Občianskeho zákonníka a podporne i § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v záujme
zabezpečenia zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia
neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právnehozáujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom

je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý v ust. § 3 ods. 3
a 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti
porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018), ale i ust.
§ 11 ods. 4 ZoSÚ, ktoré umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa neplatnosti zmluvy, a teda prípadne i časti

zmluvy – konkrétne neprijateľných zmluvných dojednaní.

50. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn.
6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá
právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého

právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky,
podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa
okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné
podmienky.Vtomtoprípadenejdeonárokzprávnehovzťahu,ktoréhoprávnymdôvodomjezmluva,teda
o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť

zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať
žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj
v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný
názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods.
1ÚstavySlovenskejrepublikyakoajSmerniciRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“

51. Pokiaľ žalovaný namietal, že napadnuté zmluvné podmienky neboli voči žalobcovi uplatnené,

súd považuje za nevyhnutné uviesť, že právne posúdenie je zamerané na objektívne posúdenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi, teda je v súdenej veci (v konaní o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky) právne bez významu, či dodávateľ zmluvnú podmienku skutočne
voči spotrebiteľovi uplatnil.

52. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo
či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia (niektoré z nich sa síce týkajú určitých plnení zo
strany spotrebiteľa, ale to iba v prípade upomienky pri omeškaní – pričom toto nie je možné vyhodnotiť

ako týkajúce sa samotného predmetu plnenia zo zmluvy, či ceny zmluvného plnenia).

53. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť

návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a

kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto
smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).54. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

55. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace

s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

56. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale

aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

57. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než
obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobkyňa ako spotrebiteľ a
ako slabšia strana sporu, nemala možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne

je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

58. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej

podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne

predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

59. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve

záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých

pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. E., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že

test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právacha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,

Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

60. Na základe vykonaného dokazovania a citovanej právnej úpravy súd v každom a jednom prípade
žalobkyňou špecifikovaných zmluvných podmienok dospel k záveru o naplnení znakov neprijateľnosti

v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v každom a jednom prípade súd zistil, že
totožné alebo veľmi obdobné zmluvné podmienky boli už súdmi vyhlásené za neprijateľné podmienky,
a to i priamo vo vzťahu k žalovanému (zistené vyhľadaním na webovej stránke A." A. ). Súd dospel
k záveru, že žalobkyňou špecifikované zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto ich výrokmi III. až VIII. určil za
neprijateľné zmluvné podmienky.

61. Čo sa týka prvej zmluvnej podmienky (uvedenej v III. výroku tohto rozsudku), týkajúce sa poplatku
za upomienky pri omeškaní splátky, predmetné zmluvné dojednanie už bolo určené ako neprijateľná
zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve napríklad v rozhodnutí Okresného súdu Prešov sp. zn.
34Csp/44/2024 zo dňa 24.10.2024, Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/35/2024 zo dňa

07.03.2025, či rozhodnutiami Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-5Csp/50/2022 zo dňa 10.05.2024 a
sp.zn.5Csp/4/2021zodňa05.08.2021.Súdvidízjavnýnepomersankciezaupomienku(priakomkoľvek
omeškaní) k samotnej výške mesačnej splátky – poplatok za upomienku, a teda de facto sankcia
za omeškanie, vo výške 10 EUR, či 25 EUR predstavuje štvrtinu, resp. vyše polovicu splátky. Za
takejto situácie, kedy upomienka môže byť vystavená pri akomkoľvek omeškaní, aj len časti splátky,

súd jednoznačne konštatuje, že sa jedná o sankciu, ktorá nie je primeraná. K potrebe posudzovania
vyváženosti, či nevyváženosti sankcie za omeškanie skryté pod pojmom „poplatok za upomienku“, je
potrebné poukázať na znenie § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorý medzi neprijateľné
zmluvné podmienky radí dojednania, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V danom

prípade podľa názoru súdu nemožno prehliadnuť práve neprimeranosť výšky poplatku za upomienku
k nielen samotnému spoplatňovanému úkonu/“službe“ (a jej reálnych nákladov) ale aj k prípadnej
akejkoľvek aj banálnej sume omeškaného záväzku, za účelom získania ktorej sa upomienka vyhotovuje.
S poukazom na uvedené tak súd jednoznačne konštatuje, že predmetné dojednanie spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa

ako to predpokladá ust. § 53 Občianskeho zákonníka a dojednanie možno subsumovať ako istú odnož
neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

62. Rovnako i zmluvná podmienka uvedená v IV. výroku tohto rozsudku, týkajúca sa započítania
pohľadávok veriteľa voči pohľadávke spotrebiteľa z ktoréhokoľvek jeho účtu alebo vkladu, už bola súdmi

určená ako neprijateľná zmluvná podmienka – napríklad rozhodnutí Okresného súdu Prešov sp. zn.
34Csp/44/2024 zo dňa 24.10.2024, Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/35/2024 zo dňa
07.03.2025, či rozhodnutím Okresného súdu Bardejov a sp. zn. 5Csp/4/2021 zo dňa 05.08.2021. Z
porovnania s vnútroštátnou úpravou vyplýva, že podľa § 580 OZ (Ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa

vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik
nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Započítanie je možné iba
prostredníctvom tzv. započítacieho prejavu. Tým, že uvedená podmienka započítací prejav obchádza
a umožňuje iba ex post notifikáciu vo výpise, odkláňa sa od citovanej právnej úpravy v neprospech
spotrebiteľa a takáto zmluvná podmienka je neprijateľná (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp.

zn. 9Csp/128/2023 zo dňa 26.02.2024 potvrdený v dotknutej časti rozsudkom Krajského súdu v Prešov
sp.zn.6CoCsp/16/2024zodňa19.09.2024).Vzmysledotknutejzmluvnej podmienkysi moholžalovaný
započítať svoje pohľadávky zo zmluvy voči pohľadávke žalobkyne z ktoréhokoľvek jej účtu alebo vkladu
vedeného bankou ( a teda i rôzne poplatky, či úroky), a už iba skutočnosť, že žalovaná takúto
možnosť mala bez akejkoľvek súdnej kontroly, spôsobila nerovnováhu v zmluvnom vzťahu.

Banka je v zmysle dojednania tiež oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov,
či inak neumožniť dlžníkovi/spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte dlžníka/
spoludlžníka alebo vklade dlžníka/spoludlžníka, s čím dlžník/spoludlžník podpisom zmluvy súhlasí.
Takéto ustanovenie hrubo a neprimerane obmedzuje dlžníka, resp. aj spoludlžníka napr. pri realizáciiplatieb, ktoré môžu byť dôležité z hľadiska jeho existencie, resp. plnenia si zákonných povinností (napr.
výživného). Takýmto dojednaním môže banka skutočne existenčne ohroziť dlžníka/spoludlžníka
pri rôznych životne dôležitých udalostiach (napr. havarijný stav, prírodná katastrofa,

tragédia v rodine a pod.), pričom súd zastáva názor, že pokiaľ by žalovaný spotrebiteľovi náležite
objasňoval obsah tohto zmluvného ustanovenia, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ by
s takýmto dojednaním nesúhlasil, nakoľko si ním žalovaný vlastne uzurpuje právo disponovať so
všetkými prostriedkami spotrebiteľa resp. zároveň zamedziť akúkoľvek dispozíciu s jeho prostriedkami,
a to na započítanie akýchkoľvek platieb, ktoré skutočne nemusia byť dojednané, či zákonné (porov.

rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 17CoCsp/13/2023 zo dňa 08.02.2024).

63. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku V. týkajúca sa vyhlásenia o neexistencii osobitného
vzťahu k banke taktiež predstavuje už notoricky vyhlasovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku
nachádzajúcu sa v obdobných spotrebiteľských zmluvách. Úplne totožná zmluvná podmienka bola už
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku napríklad rozsudkami Okresného súdu Prešov sp. zn.

34Csp/44/2024 zo dňa 24.10.2024 a Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/35/2024 zo dňa
07.03.2025. Podľa názoru súdu je v predmetnom zmluvnom ustanovení značná nerovnováha v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa založená z dôvodu, že spotrebiteľ je vystavený nejasnej,
nezrozumiteľnej zmluvnej podmienke spočívajú v používaní komplikovaných a sofistikovaných termínov
(„osobitný vzťah“), ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa, a to pod sankciou neplatnosti

zmluvy a okamžitého zosplatnenia úveru. Na právnom posúdení súdu nemení nič zákonný odkaz na
zákon o bankách, pretože existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ z dôvodu svojej
nevedomosti netuší, čo má chápať pod termínom osobitný vzťah k banke [pozri v tomto zmysle v
súvislosti so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288), rozsudok Mostaza Claro, C 168/05,

EU:C:2006:675, bod 28 a citovanú judikatúru, ako aj v súvislosti so smernicou Rady 87/102/EHS z 22.
decembra1986oaproximáciizákonov,inýchprávnychpredpisovasprávnychopatreníčlenskýchštátov,
ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 42, 1987, s. 48; Mim. vyd. 15/001, s. 326), rozsudok
Rampion a Godard, C 429/05, EU:C:2007:575, bod 65]. Žalovaný nedôvodne namieta, že uvedené
ustanovenie kopíruje zákonné znenie, nakoľko uvedené zmluvné dojednanie umožňuje banke v prípade

zistenia existencie osobitného vzťahu klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
každého úverového vzťahu. Rovnako súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 29Csp/74/2022 z 24.10.2022, s ktorého dôvodmi sa v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje na
ne, cit.: „68. Zároveň z ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka nemôže vykonáva
s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo

riziko by nevykonali s ostatnými klientami. Banka je povinná pred uzavretím a vykonaním takéhoto
obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod vykonáva k nim nemá osobitný vzťah a táto osoba
je povinná poskytnúť banke pravdivé informácie. Banka je povinná pravdivosť poskytnutých údajov
písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo vklade sankciou neplatnosti uzavretia
tejto zmluvy a v zmluve o úvere sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka

alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov.
69. Súd I. inštancie sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu o neprijateľnosti uvedeného zmluvného
dojednania, ktoré umožňuje banke kedykoľvek vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade zistenia
nepravdivosti údajov o existencii osobitného vzťahu k banke.
70. Uvedené zmluvné dojednanie však odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 Zákona o bankách, v

zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba
tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami.
Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu
klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len
toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu

osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený
pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie zákona o bankách, ktoré
uvedený pojem upravuje.“

64. I zmluvné dojednanie o poradí započítavania platieb na poplatky úrok z omeškania, zmluvný úrok

z úveru a až tak na splátku istiny úveru, citované vo výroku VI. tohto rozsudku (resp. v obdobnom
znení) už bola opakovane súdmi vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve – napríklad rozsudkami Okresného súdu Prešov sp. zn. 34Csp/44/2024 zo dňa 24.10.2024,
8Csp/1/2023 z 27.04.2023, 17Csp/96/2022 z 18.08.2023, či 19Csp/19/2022 z 19.09.2023, či Okresnéhosúdu Bardejov sp. zn. SK-5Csp/50/2022 zo dňa 10.05.2024 a sp. zn. 8Csp/3/2021 zo dňa 20.05.2022.
Neprijateľnosť danej podmienky predovšetkým spočíva v tom, že umožňuje veriteľovi v priamom rozpore
s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať platby spotrebiteľa na iný účel (úroky, poplatky,

sankcie), než je prioritné splácanie istiny. Daná podmienka predstavuje odchýlenie sa od úpravy
v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Súd pritom nevidí dôvod na odklon od už skoršieho
právneho posúdenia neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súdmi a plne sa s ním stotožňuje.

65. Zmluvné dojednanie špecifikované vo výroku VII. tohto rozsudku týkajúce sa úročenia predčasne

splatnej časti úveru dohodnutou úrokovou sadbou i zákonným úrokom z omeškania bolo určené
za neprijateľnú zmluvnú podmienku taktiež skoršími rozhodnutiami súdov – napríklad rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/35/2024 zo dňa 07.03.2025, či rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Csp/71/2018-84 zo dňa 27. 03. 2019 (potvrdeného rozsudkom Krajského
súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/136/2019 zo dňa 22.10.2019). V tejto súvislosti súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2020 sp. zn. 5Cdo/42/2020 (R 5/2021), z

ktorého vyplýva právny názor, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi prináleží
úrok z istiny vo výške, ktorú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Najvyšší
súd SR v tomto rozhodnutí konštatoval, že aj prípadné dojednanie, ktorého obsahom je platenie
dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, postavenie spotrebiteľa zhoršuje, pretože pokiaľ
by spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania,

musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného
splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie
peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie,
to znamená, že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Inak
povedané, aj pri zosplatnení úveru podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná

a záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý, pričom sa aplikuje na
dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru. Z tohto dôvodu potom
dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia
istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto dojednanie predstavuje neprijateľnú

zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

66. Napokon za neprijateľnú súd určil i zmluvnú podmienku týkajúcu sa oznamovacej povinnosti
spotrebiteľa o všetkých okolnostiach, ktorý by mohli negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo
zmluvy. Zakotvenie predmetnej oznamovacej povinnosti spotrebiteľa s nadväzujúcou zodpovednosťou

za škody spôsobené v dôsledku nesplnenia povinnosti vytvára značnú nerovnováhu právach
a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Vsunutie takejto oznamovacej povinnosti medzi
iné podmienky upravujúce zmluvný vzťah (ktoré by v rámci obchodných podmienok mali byť skôr
technického a dopĺňacieho charakteru), je podľa názoru súdu neprípustné a neprimerane zaťažujúce
spotrebiteľa. Spotrebiteľ pritom nie je schopný dopredu predvídať alebo vyhnúť sa takémuto

správaniu alebo takejto skutočnosti, akou je exekučné alebo konkurzné konanie voči nemu týkajúce sa
jeho majetku, pričom sa môže jednať o exekučné konanie o úplne minimálnu sumu, ktorá by
v žiadnom prípade nemala mať nejaký vplyv na úverový vzťah. Uvedené je si potrebné spojiť
i s iným dojednaním – a to dojednaním o predčasnom zosplatení úveru, kde v rámci zmluvnej podmienky
zakotvenej v obchodných podmienkach v bode 6.8. plynie dodávateľovi oprávnenie zosplatniť úver

v prípade podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, na začatie exekučného konania alebo na výkon
rozhodnutia, ktorým sa má postihnúť majetok dlžníka/spoludlžníka, či v prípade, že v majetkových
pomeroch dlžníka/spoludlžníka nastala podstatná zmena, ktorá môže negatívne ohroziť schopnosť
splatiť pohľadávku banky, vyplývajúcu zo zmluvy o úvere.

67.Nadôvažoksažiadadodať,žežalovanýmprezentovanéúvahyošikanóznomspôsobevýkonupráva
žalobkyne neboli v konaní preukázané. Súd vidí zjavný motív žalobkyne podať žalobu práve s ohľadom
na to, že sa domnievala, že zmluva má nedostatky, ktoré spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru, pričom jej žaloba nebola len nejakou akademickou alebo nedotýkajúcou sa konkrétnych porušení
jej spotrebiteľských práv, ale jedným z uplatnených nárokov je dokonca i nárok na plnenie – vydanie

bezdôvodného obohatenia. Každý má právo na súdnu ochranu svojho domnelého práva a s ohľadom
na eurokonformný výklad premlčania v snahe zabezpečenia zvýšenej ochrany spotrebiteľov, súd
nevzhliadol dôvod na vyslovenie, že by v danom prípade malo iniciovanie sporu žalobkyňou s odstupom
času od splatenia úveru šikanózny charakter, alebo bolo v rozpore s dobrými mravmi.68. Čo sa týka dôkazov, ktoré súd nevykonal, súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie
ohľadom prepočtu hodnoty RPMN predovšetkým z dôvodu, že sa absenciou tejto náležitosti nezaoberal,

keďže zistil iný dôvod, pre ktorý sa má dotknutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov
a vykonanie dokazovania v tomto smere by bolo časovo náročnejšie, čo by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti a efektívnosti konania. Výsluch žalobkyne ku kontraktačnému procesu a motívom
podania žaloby súd taktiež nepovažoval za nevyhnutné vykonať. Žalobkyňa súdu poskytla svoje tvrdenia
a podložila ich i listinným dôkazom – prehlásením združenia.

69. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

71. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobkyni ako plne úspešnej strane v spore priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania pritom bude rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

-2- 17Csp/176/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.