Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/171/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117204906
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:2117204906.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu ROBAUT-SK, s. r. o., sv.
Cyrila a Metoda 3066/32, 917 01 Trnava, IČO: 46 666 176, práv. zast. Advokátka kancelária JURIKA &
KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému F. X., K. XXX,
XXX XX K., práv. zast. FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava,
IČO: 47 232 544, o zaplatenie 16.666,67EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava, č.k. 25Cb/42/2017-491 zo dňa 13.6.2024, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 25Cb/42/2017-491 zo dňa 13.6.2024

p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu žalobcu
zamietol, druhým výrokom žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% a tretím výrokom
žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa

1.3.2017 domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty, ktorú si sporové
strany dojednali v Dohode s dodávateľom zo dňa 29.6.2012. Žalobca uviedol, že dňa 29.6.2012 uzatvoril
so žalovaným Zmluvu o výkone činností, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonávať
programátorské práce. Sporové strany zároveň uzatvorili Dohodu s dodávateľom, ktorou sa dohodli, že
žalovaný nebude rokovať a uzatvárať obchodný vzťah s konečným odberateľom a jeho dodávateľmi
bez vedomia objednávateľa počas trvania obchodného vzťahu. Žalovaný sa v prípade porušenia svojho
záväzku podľa ods. 1, dohody zaviazal žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 100.000,-EUR.

Časť zmluvnej pokuty vo výške 4.000,-EUR si žalobca úspešne uplatnil v súdnom konaní vedenom na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23Cb/177/2014, v ktorom okresný súd prejudikoval nárok žalobcu
na zmluvnú pokutu, a právoplatným rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 4.000,-EUR s príslušenstvom. Žalobca výzvou zo dňa 6.2.2017, ktorá bola doručená žalovanému
dňa 14.2.2017, žalovaného vyzval na úhradu zvyšnej časti zmluvnej pokuty 16.666,67 EUR v lehote
5 dní odo dňa doručenia. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval, a preto si žalovaný uplatnil nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške od 20.02.2017, t.j. dňa nasledujúceho po uplynutí

lehoty určenej na plnenie žalovanému. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný
odpor.3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu žalobcom uplatnený
nárok neuznal a namietal znenie dohody, ktoré považoval za zmätočné a z ktorého nie je zrejmé, na
základe čoho je založený obchodný vzťah, medzi kým, aké je obdobie jeho trvania, čo je predmetom

obchodného vzťahu a na akú zmluvu sa sporná dohoda odvoláva. Dohodu označil za neplatnú z dôvodu
jej neurčitosti. Žalovaný uviedol, že práce vykonávané v zmysle Zmluvy o výkone činnosti zo dňa
29.6.2012 boli ukončené a riadne odovzdané žalobcovi v súlade s orientačne stanoveným termínom pre
ukončenie prác, v júni 2013. Ďalej uviedol, že chybným postupom a odporúčaním právneho zástupcu
žalovaného došlo k nadobudnutiu právoplatnosti druhého výroku rozsudku Okresného súdu Trnava

č.k. 23Cb/177/2014-148 zo dňa 25.10.2016 a žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu
4.000,-EUR.Zuvedenéhodôvodunepovažovalzaspravodlivé,abysasúdprvejinštancievpredmetnom
konaní riadil závermi dokazovania okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/177/2014. Na
svoju obranu tiež uviedol, že nerokoval a neuzavrel obchodný vzťah s konečným odberateľom a jeho
dodávateľmi bez vedomia žalobcu počas trvania ich obchodného vzťahu. Z uvedeného dôvodu označil
uplatnenie nároku žalobcu za šikanózny výkon práva a uplatňovanie si čiastočných nárokov žalobcu v

samostatných konaniach považoval za nehospodárne a neefektívne. Žalovaný zároveň požiadal súd,
aby uplatnil moderačné právo súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka, zmluvnú pokutu nepriznal, a
žalobu žalobcu zamietol.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom č.k.

25Cb/42/2017-248 zo dňa 14.11.2019 (v poradí prvým), ktorým žalobu zamietol a zaviazal žalobcu
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie
žalobca. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 2.8.2022 súd prvej inštancie doplnil napadnutý rozsudok o
výrok, ktorým súd konanie v časti 4.561,18EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 4.561,18EUR od 20.2.2017 do zaplatenia zastavil. Odvolaním nenapadnutý dopĺňací rozsudok

nadobudol právoplatnosť a predmetom tohto konania ostal žalobný nárok vo výške 12.105,49 EUR s
príslušenstvom (t. j. 16.666,67 - 4.561,18 = 12.105,49 EUR). O odvolaní žalobcu proti rozsudku č.
k. 25Cb/42/2017-248 z 14.11.2019 rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 31Cob/83/2022-405
z 30.5.2023 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanieanovérozhodnutie.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žesúdprvejinštanciedostatočne

nevyhodnotil vykonané dokazovanie o primeranosti zmluvnej pokuty vo vzťahu k hodnote a významu
povinnosti zabezpečovanej v prospech žalobcu danou zmluvnou pokutou.

5. Súd prvej inštancie, po vrátení veci odvolacím súdom, mal za preukázané, že žalobca a
žalovaný uzavreli Zmluvu o výkone činnosti zo dňa 29.6.2012, predmetom ktorej bolo vykonanie

programátorských prác žalovaným. V rovnaký deň medzi tými istými účastníkmi bola uzavretá aj
dohoda, ktorej obsahom bolo dojednanie aj o zákaze konkurencie a povinnosti mlčanlivosti, pričom
porušenie týchto povinností bolo sankcionované zmluvnou pokutou vo výške 100.000,-EUR. Súd prvej
inštancie ustálil, že Dohoda zo dňa 29.6.2012 je platná. Z predložených dôkazov mal preukázané,
že žalovaný porušil svoju povinnosť v zmysle bodu 1 Dohody, keď počas trvania obchodnoprávneho

vzťahu so žalobcom uzavrel novú dohodu s iným dodávateľom (spoločnosťou HASKOM Automation
s.r.o.), pre ktorého pracoval na rovnakom projekte AUDI A3 v prospech konečného odberateľa Audi
Hungaria Kft.. Súd prvej inštancie nemal preukázanú existenciu iného obchodnoprávneho vzťahu medzi
stranami sporu, a teda nemal pochybnosti o tom, že Dohoda sa vzťahuje a je ju potrebné vykladať
v súvislosti s predloženou Zmluvou o výkone činnosti. Súd prvej inštancie zároveň ustálil, že ku dňu

vyhlásenia rozsudku k riadnemu ukončeniu Zmluvy o výkone činnosti písomnou formou nedošlo (článok
7 zmluvy) a ústna dohoda nebola sporovými stranami dohodnutá ako relevantný spôsob ukončenia
zmluvy. Súd prvej inštancie tiež ustálil, že žalovaný v máji 2014 ukončil činnosť pre žalobcu a konateľ
žalobcu o tomto skončení bol oboznámený dňa 19.5.2014, keď v doručenom Personal plánu na
mesiac jún žalovaný už nebol uvedený, ako aj vzhľadom k tomu, že fáza projektu AUDI A3 bola v

ukončovacej fáze. Z novinových článkov predložených žalovaným bolo preukázané, že v roku 2013
konečný odberateľ vyrábal vozidlá pre verejnosť. Vzhľadom uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že
zmluvne dojednaná výška zmluvnej pokuty v prejednávanom spore je neprimeraná a zároveň žalobca
v konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by preukázal vznik škody a jej výšku. Vo vzťahu k
intenzite porušenia povinnosti žalovaným uzavrel, že nebola takej závažnosti, aby súd prvej inštancie

priznal žalobcovi ďalšiu zmluvnú pokutu, teda vyššiu ako bola priznaná rozhodnutím Okresného súdu
Trnava č.k. 23Cb/177/2014-148 zo dňa 25.10.2016; túto považoval za dostatočnú, pretože pokrývala
ujmu na strane žalobcu, ktorú mohol, či mal utrpieť odchodom žalovaného k inému dodávateľovi, ak
vôbec k nejakej ume došlo, príp. išlo len o zmluvne dohodnutú satisfakciu. Vo vzťahu k moderácii výškyuplatnenejzmluvnejpokutysúdprvejinštancievbode41.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutiaustálil,
že žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia v rozsahu či žalovaný spôsobil škodu, akým konaním, či
škoda vznikla v súvislosti s jeho prácou u iného dodávateľa. Výpoveď svedka K.T. nepovažoval za

dostatočný dôkaz z dôvodu, že spoločnosť ATEC automatizačná technika s.r.o. obnovila zo žalobcom
spoluprácu, a teda o zákazku svojho obchodného partnera žalobca neprišiel a stratu ďalších zákaziek
neuviedol a v konaní nepreukázal. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal vznik škody v
súvislosti s konaním žalovaného, vo vzťahu k posúdeniu a vyhodnoteniu hodnoty a významu povinnosti
zabezpečovanej v prospech žalobcu danou zmluvnou pokutou žalobca nepreukázal a neodôvodnil

hodnotu zabezpečovanej povinnosti (v podrobnostiach bod 42. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

6. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto ho
žalobcovi nepriznal. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, CSP
a vzhľadom na dosiahnutý plný procesný úspech žalovaného vo veci samej, priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, v rozsahu 100%.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného uhradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 100%. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1, písm. d, f, e, CSP.
Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu uvedený

v uznesení sp. zn. 13Cob/83/2022, a žalobu opakovane zamietol s identickým odôvodnením ako v
predchádzajúcom rozsudku. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nevysvetlil primeranosť a dostatočnosť
už priznanej zmluvnej pokuty 4.000,-EUR a nezaoberal sa primeranosťou uplatnenej zmluvnej pokuty
s ohľadom na jej sankčnú funkciu. Súd prvej inštancie sa rovnako nevysporiadal ani s argumentáciou
žalobcu a neprihliadol na skutočný obsah listinných dôkazov a svedeckej výpovede svedka K.T., pričom

v bodoch 39.-42. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia si osvojil výlučne obranu žalovaného. Žalobca
poukázal na výpoveď svedka K., z ktorej jednoznačne vyplynulo, že v priamom dôsledku k porušeniu
povinnosti žalovaného voči žalobcovi spoločnosť ATEC okamžite ukončila obchodnú spoluprácu so
žalobcom a nespolupracovala so žalobcom v období od júna 2014 do novembra 2015. V dôsledku straty
zákaziek od tohto obchodného partnera vznikla žalobcovi škoda vo forme straty zisku v konkrétnej výške

4.652,-EUR (pozn. odvolacieho súdu: pisársky preklep žalobcu, ide o sumu 44.652,-EUR). Žalobca sa
bránil tým, že zmluvu o výkone činnosti predložil súdu prvej inštancie spolu s vyjadrením k odporu
a hodnota obchodného vzťahu so spoločnosťou ATEC v účtovnej sume 149.096,-EUR nebola medzi
stranami sporná.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecnesprávnypotvrdil.Žalovanývreakciinaobsahodvolaniamalzato,žesúdsvojerozhodnutielogicky
a presvedčivo odôvodnil, pričom rešpektoval právny názor súdu uvedený v uznesení Krajského súdu v
Trnavesp.zn.13Cob/83/2022,atonajmävbode37.až42.odôvodneniarozsudku.Zdôraznil,žežalobca
neuniesol dôkazné bremeno a opakovane uviedol, že od júna 2014 nepracoval pre žalobcu z dôvodu,

že jeho činnosť nebola potrebná. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný bol v danom čase pre žalobcu
nenahraditeľný, považoval za účelové, nedôvodné a nepodložené dôkazmi. Podľa žalovaného súd
prvej inštancie riadne vykonal všetky potrebné dôkazy a dostatočným spôsobom sa s nimi oboznámil,
vyhodnotil ich jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti.

9. Žalobca vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch v podanom odvolaní a uviedol,
že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s represívnou funkciou zmluvnej pokuty a obmedzil sa
iba na jej reparačnú funkciu. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu
na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nárok na náhradu škody a poukázal na obsah bodov 40.-42.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca opakovane zotrval na svojom tvrdení, že vznik škody

riadne preukázal a aj zdôvodnil. Poukázal na zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou ATEC,
podľa ktorej bola hodinová odmena žalobcu za výkony žalovaného 26,-EUR, pričom hodinová odmena
žalovaného, ktorú žalovaný fakturoval žalobcovi bola vo výške 18,-EUR. Z uvedeného je zrejmé, že
za každú žalovaným odpracovanú hodinu mal žalobca zisk 8,-EUR. Žalovaný priemerne mesačne
odpracoval u žalovaného 200 hodín. V prípade, ak by nebola predčasne ukončená spolupráca žalobcu

a spoločnosti ATEC, žalobca by mal takýto zisk po dobu ďalších 5 mesiacov. Prerušenie spolupráce sa
priamo prejavilo na poklese príjmov žalobcu v roku 2015 oproti roku 2014, čím preukázateľne vznikla
žalobcovi ďalšia škoda vo výške 44.652,-EUR, preukázaná účtovnými závierkami žalobcu. Žalobca
poukázal aj na nemajetkovú ujmu spočívajúcu v poškodení dobrého mena a narušení dlhodobýchobchodných vzťahov so spoločnosťou ATEC. Žalobca považoval úvahy súdu prvej inštancie pri aplikácii
moderačného práva za nelogické a konanie žalovaného označil za konanie v hrubom rozpore so
zásadamipoctivéhoobchodnéhostyku,nakoľkospočívalovnesplnenípovinnostižalovanéhovykonávať

zmluvne dojednanú činnosť pre žalobcu a súčasne v porušení zákazu konkurencie, kde žalovaný zo
dňa na deň prešiel ku konkurenčnému dodávateľovi.

10. Žalovaný vo svojej odvolacej duplike sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu a v celom rozsahu zotrval
na všetkých svojich tvrdeniach uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu. V reakcii na výpočet škody,

ktorý uviedol žalobca v odvolacej replike, žalovaný sa bránil tým, že žalobca v priebehu konania uvedený
výpočetneprezentoval.Žalovanýzotrvalnasvojichtvrdeniachvrozsahu,žežalobcavznikavýškuškody
nepreukázal. Rovnako namietal absurdnosť prisudzovania zodpovednosti žalovaného za výšku príjmov
žalobcu v roku 2015, ako aj tvrdenie žalovaného o poškodení obchodného mena žalobcu a poškodení
dobrých obchodných vzťahov vinou žalovaného, ktoré žalobca prezentoval až v závere konania na súde
prvej inštancie, po vrátení veci odvolacím súdom. Žalovaný mal za to, žalobca v rámci konania tieto

skutočnosti nepreukázal.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods. 3, CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 18.3.2026. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť

napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 29.6.2012 žalobca ako objednávateľ a žalovaný
ako poskytovateľ (podnikateľská činnosť ukončená k 1.5.2020) uzavreli Zmluvu o výkone činnosti
podľa § 269 ods. 2, Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo vykonanie programátorských

prác žalovaným. Zmluvné strany sa dohodli na orientačnom termíne ukončenia prác do 30.6.2023,
podmienkach na odstúpenie od zmluvy (článok 7) a tiež sa dohodli na tom, že zmeny a doplnky k
zmluve musia byť vykonané písomnou formou. Toho istého dňa sporové strany uzatvorili Dohodu s
dodávateľom, ktorej obsahom bolo dojednanie aj o zákaze konkurencie a povinnosti mlčanlivosti na
strane poskytovateľa (teda žalovaného) v prospech žalobcu, pričom porušenie týchto povinností bolo

sankcionované zmluvnou pokutou dojednanou vo výške 100.000,-EUR. Nebolo spornou skutočnosťou,
že žalovaný vykonával činnosť pre žalobcu v rozsahu Zmluvy o výkone činnosti do konca mája
2014. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že zmluva o výkone činnosti nebola zmenená ani
doplnená písomne. Žalobcovi bola na totožnom skutkovom základe priznaná zmluvná pokuta 4.000,-
EUR právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/177/2014-148 zo dňa 25.10.2016.

Spornou bola otázka či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty konaním žalovaného a
v akej výške. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 25Cb/42/2017-30 z 2.8.2022 súd prvej inštancie konanie v
časti o zaplatenie 4.561,18EUR s príslušenstvom zastavil a predmetom sporu zostal žalobný nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.105,49EUR.

16. V reakcii na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd konštatuje, že dospel k rovnakému právnemu
záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na základe vykonaných dôkazov ustálil a v bodoch
40.-42. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podrobne zdôvodnil, že žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty, avšak intenzita porušenia povinnosti žalovaným nebola takej závažnosti,aby súd prvej inštancie priznal žalobcovi ďalšiu zmluvnú pokutu okrem zmluvnej pokuty, ktorá už
bola žalobcovi priznaná právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava, č.k. 23Cb/177/2014-148
zo dňa 25.10.2016. Súd prvej inštancie zároveň správne konštatoval, že žalobca (do vydania prvého

meritórneho rozhodnutia vo veci) nešpecifikoval, akým spôsobom dospel k vyčísleniu zmluvnej pokuty
práve vo výške 16.666,67EUR. Z predložených účtovných závierok žalobcu za rok 2014 a 2015 bez
priloženia substancovaných skutkových tvrdení zo strany žalobcu nevyplývala výška zmluvnej pokuty.
Žalobca v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o tom, že
správaniežalovanéhomalozanásledokskutočnepoškodeniedobréhoobchodnéhomenažalobcuaaká

ujma (majetková a nemajetková) mu vznikla v dôsledku správania žalovaného. Odvolací súd dospel k
rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý uzavrel, že žalobca nedostatočne preukázal
hodnotu a význam povinnosti zabezpečovanej v prospech žalobcu danou zmluvnou pokutou a v
prejednávanomsporebolapotrebnásúdnamoderáciazmluvnejpokutypodľa§301Obch.zák.Súdprvej
inštancie v bode 40. až 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyčerpávajúco odôvodnil v súlade s §
301 Obch. zák. dôvody a rozsah aplikácie moderačného oprávnenia súdu vo vzťahu k výške zmluvnej

pokuty. Odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym odôvodnením napadnutého rozsudku a v ďalšom
naň odkazuje. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil odvolacie
námietky žalobcu smerujúce proti napadnutému výroku I. rozhodnutia ako nedôvodné. Vzhľadom na
tú skutočnosť, že predmetom odvolacieho prieskumu boli aj výroky II. a III. týkajúce sa nároku na
náhradu trov konania, tieto vyhodnotil odvolací súd ako súvisiace. Vo vzťahu k výrokom o náhrade trov

konania považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne vzhľadom na správnosť
výroku I. napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie
sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá

požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 a 2, CSP potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, a

§ 262 ods. 1, CSP tak, že súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2, CSP, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta
druhá, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).