Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 8, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 3Cpr/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1426203205
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1426203205.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: ODBOROVÁ ORGANIZÁCIA UNITY, so sídlom v
Bratislave, Antolská 3935/6, IČO: 52 859 398, zastúpenej prof. JUDr. Jurajom Hamuľákom, PhD.,
advokátom v Bratislave, Jégého 16999/12, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a
rodiny Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Špitálska 4-8, IČO: 00 681 156, o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa (navrhovateľka) sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava IV 10. marca 2026
domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť určiť rozhodcu

v spore o uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2024 - 2027 medzi zamestnávateľom Orange
Business Services Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 810 254 (ďalej aj
„zamestnávateľ“), a žalobkyňou ako odborovou organizáciou, a to v lehote do 10 dní od právoplatnosti
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.
1.1. V odôvodnení svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že žalobkyňa ako
odborová organizácia pôsobiaca u zamestnávateľa Orange Business Services Slovakia s.r.o., s ktorým

mala uzavretú podnikovú kolektívnu zmluvu platnú v období od 1. apríla 2021 do 31. marca 2024, zaslala
31. mája 2023 tomuto zamestnávateľovi návrh na uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2024
- 2027. Zamestnávateľ tento návrh neakceptoval, čím vznikol medzi ním a žalobkyňou spor o uzavretie
kolektívnej zmluvy. Neúspešným bolo aj konanie pred sprostredkovateľom, ktoré bolo ukončené 27.
marca 2024. Následne žalobkyňa 24. apríla 2024 navrhla zamestnávateľovi riešenie tohto kolektívneho
sporu prostredníctvom rozhodcu, na ktorom sa ale zmluvné strany nedohodli.

1.2. Na (v poradí prvú) žiadosť žalobkyne z 31. mája 2024 žalovaný listom z 18. júna 2024 určil
pre tento kolektívny spor osobu rozhodcu JUDr. R.. F. I., B.., pričom výslovne uviedol, že rozhodcu
určuje z dôvodu, že ide o pracovisko, kde je zakázané štrajkovať. Avšak určená rozhodkyňa listom z
27. septembra 2024 oznámila zmluvným stranám, že vracia svoje poverenie na rozhodovanie vo veci
tohto kolektívneho sporu, ktorý ňou nebol rozhodnutý. Žalovaný následne listom zo 6. decembra 2024
informoval žalobkyňu, že nového rozhodcu neurčí, a to z dôvodu, že mu bolo doručené podanie z

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci zákazu štrajku a určenia rozhodcu v organizácii Orange
Slovensko, a.s., a preto musí prioritne počkať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky a
následne bude v zmysle tohto rozhodnutia ďalej konať. Spoločnosť Orange Slovensko, a.s., je ale inou
spoločnosťou (odlišnou právnickou osobou) než zamestnávateľ Orange Business Services Slovakia
s.r.o., s ktorým žalobkyňa vedie kolektívny spor.
1.3.Žalobkyňa26.júna2025zaslalažalovanejvporadídruhúžiadosťourčenierozhodcu.Vnadväznosti

na túto žiadosť žalovaná najskôr vyzvala zamestnávateľa Orange Business Services Slovakia s.r.o. o
vyjadrenie, či je v rámci jeho spoločnosti prípustný štrajk z dôvodu pôsobenia v oblasti poskytovania IT/Telco služieb [t. j. informačných technológií a telekomunikácií - pozn. súdu]. Na túto výzvu zamestnávateľ
reagoval konštatovaním, že jeho činnosť nie je súčasťou kritickej infraštruktúry v rámci Slovenskej
republiky a na jeho pracoviskách je štrajk prípustný. Žalovaný preto listom z 20. októbra 2025 odmietol

určiť rozhodcu v predmetnom kolektívnom spore, pretože žalobkyňa nepreukázala zákaz štrajku na
pracoviskách zamestnávateľa Orange Business Services Slovakia s.r.o.
1.4. Žalobkyňa považovala dôvody žalovaného pre odmietnutie určenia rozhodcu za neopodstatnené,
pretože v danom prípade je zrejmé, že zmluvné strany sa nedohodli na spoločnom postupe pri výbere
rozhodcu, pričom ide o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorý vznikol na pracovisku, kde je zakázané

štrajkovať. Z toho vyplýva, že sú splnené všetky zákonom vyžadované podmienky pre to, aby zo strany
žalovaného bol pre tento kolektívny spor určený rozhodca. Poukázala pritom na rozhodovaciu prax
najvyššíchsúdnychautorít,ktorousazdôrazňujesúčinnosťštátuprikolektívnomvyjednávaníazákladný
účel kolektívneho vyjednávania, ktorým je zmluvne zabezpečiť oprávnené požiadavky zamestnancov na
zlepšenie pracovných podmienok a štát pri ňom nemôže dopustiť zablokovanie rokovaní o kolektívnej
zmluve.

1.5. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom, že u zamestnávateľa je štrajk prípustný. Ten je
prevádzkovateľom kritickej základnej služby v sektore digitálna infraštruktúra a je zároveň i zapísaný
v Registri prevádzkovateľov základnej služby vedenom Národným bezpečnostným úradom Slovenskej
republiky. Týmto autoritatívnym verejnoprávnym zápisom je tak jednoznačne preukázaná identifikácia
zamestnávateľa ako subjektu, ktorý je z hľadiska kybernetickej bezpečnosti a fungovania kritickej

infraštruktúry štátu kľúčový.
1.6. V prípadoch, kde je štrajk zakázaný, musí existovať adekvátna náhradná ochrana záujmov
zamestnancov, ktorú zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 2/1991 Zb.“) zakotvuje v podobe povinného konania pred rozhodcom, na ktorom
ak sa zmluvné strany nedohodnú, určí ho žalovaný. Ak žalovaný túto povinnosť odmietne splniť, je

žalobkyňa ako odborová organizácia úplne zbavená akéhokoľvek efektívneho prostriedku ochrany
záujmov zamestnancov, ktoré sú garantované čl. 36 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ďalšími
medzinárodnoprávnymi dokumentmi. V tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je teda
splnená podmienka existencie bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže zamestnanci
pôsobiaci na pracovisku u zamestnávateľa Orange Business Services Slovakia s.r.o. sú po skončení

platnosti predošlej podnikovej kolektívnej zmluvy 31. marca 2024 bez zmluvnej ochrany, pričom každý
ďalší mesiac bez platnej kolektívnej zmluvy pre nich znamená priamu majetkovú ujmu v podobe
neposkytnutých mzdových nárokov, benefitov a ďalších pracovných podmienok, čím sa zároveň
zamestnávateľ fakticky bezdôvodne obohacuje. Žalobkyňa, ktorá je zákonom zbavená štrajku, tak
nemá k dispozícii žiadny iný kolektívny nátlakový prostriedok a nečinnosť žalovanej spočívajúca v

neopodstatnenom odmietnutí určenia rozhodcu ju privádza do stavu úplnej bezprávnosti. Žalovanou
navrhovaný alternatívny postup odkazujúci žalobkyňu na podanie určovacej žaloby o určenie, že na
pracoviskách zamestnávateľa nie je štrajk prípustný, sa nejaví ako efektívny a môže trvať i niekoľko
rokov, počas ktorých by boli zamestnanci naďalej bez ochrany.

2. Súd sa v konaní oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou na osvedčenie
jej skutkových tvrdení, a to
- výpisom z Registra prevádzkovateľov základnej služby a výpisom z obchodného registra týkajúcimi sa
zapísanej osoby Orange Business Services Slovakia s.r.o.;
- návrhom kolektívnej zmluvy pre obdobie od 1. augusta 2024 do 31. júla 2027 medzi žalobkyňou ako

odborovou organizáciou a zamestnávateľom Orange Business Services Slovakia s.r.o.;
- zápisom o návrhu na riešenie sporu o uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy medzi žalobkyňou ako
odborovom organizáciou a zamestnávateľom Orange Business Services Slovakia s.r.o. na obdobie od
1. apríla 2024 do 31. marca 2027 spísaným sprostredkovateľom V.. E. Y., LL.M., z 27. marca 2024;
- žiadosťou žalobkyne o určenie rozhodcu z 31. mája 2024; elektronickou komunikáciou medzi

žalobkyňou a žalovaným; rozhodnutím žalovaného z 18. júna 2024 o určení rozhodkyne V.. R.. F. I.,
B.., pre predmetný kolektívny spor; oznámením rozhodkyne V.. R.. F. I., B.., z 27. septembra 2024 o
vrátení poverenia ministerstvu; elektronickou komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovaným týkajúcou
sa ustanovenia nového rozhodcu;
- žiadosťou žalobkyne o určenie rozhodcu z 26. júna 2025 a odpoveďou žalovaného na žiadosť o

pridelenie rozhodcu z 30. októbra 2025,
ako aj ostatným obsahom spisu.3.1. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

4.1. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z

dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z
ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi
stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov
prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo
porušené.

4.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny
záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe
morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je
bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.
4.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť

ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne
účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by
malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality
neodkladného opatrenia).

5.1.Vkonaníonariadenieneodkladnéhoopatreniasavzásadenevykonávadokazovanie,alesúdoňom
rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. § 329 ods.
1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia
osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená,
že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre

nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý.
5.2. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti

sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti
a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň
spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri

ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.
5.3. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (porov. § 329 ods. 2 CSP).

6. V danom prípade žalobkyňa navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by konajúci súd ako

civilný (občianskoprávny) súd uložil žalovanému ministerstvu povinnosť, ktorá mu vyplýva z podľa § 13
ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb., a to určiť rozhodcu v spore o uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy medzi
žalobkyňou ako odborovou organizáciou a zamestnávateľom Orange Business Services Slovakia s.r.o.

7.1. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb. ak bolo konanie pred sprostredkovateľom neúspešné,

zmluvné strany môžu po dohode požiadať rozhodcu o rozhodnutie v spore. Konanie pred rozhodcom je
začaté dňom prijatia žiadosti o riešenie sporu rozhodcom. O prijatí žiadosti o riešenie sporu rozhodcom
spíše rozhodca so zmluvnými stranami zápisnicu. Rozhodca odovzdá zápisnicu zmluvným stranám a
ministerstvu.
7.2. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. ak sa zmluvné strany nedohodnú podľa odseku 1 a ak ide

o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorý vznikol na pracovisku, kde je zakázané štrajkovať, alebo
o spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, určí rozhodcu na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných
strán ministerstvo; doručením rozhodnutia rozhodcovi je konanie pred rozhodcom začaté. Ministerstvo
nemôže určiť rozhodcu, ktorý patrí k niektorej zo zmluvných strán, ktoré sú v spore.7.3. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 2/1991 Zb. rozsah prípadnej súčinnosti štátu pri kolektívnom vyjednávaní
ustanovuje tento zákon.

8. Neodkladné opatrenie je právny inštitút výlučne upravený predpismi odvetvia civilného procesného
práva, a preto jedine civilný súd je oprávnený a zároveň povinný rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. To ale samo osebe ešte neznamená, že civilný súd môže vydať neodkladné
opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva.
8.1. Podľa § 3 CSP „súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne

veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány“. Podľa § 4 CSP „iné spory a veci
prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon“. Osobitnou podkategóriou právomoci súdov
sú veci, ktoré sú ustanovené v § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a ktoré súdy
prejednávajú a rozhodujú v civilnom mimosporovom konaní.
8.2. Z citovaných ustanovení § 3 a § 4 CSP vyplýva, že právomoc súdov v civilnom sporovom konaní
je viazaná výlučne len na súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci, prípadne na iné veci, v

ktorých je právomoc súdu založená priamo zákonom. Pre určenie, či konkrétna vec patrí do právomoci
súdov v civilnom sporovom konaní, je tak rozhodujúce, či predmet sporu medzi účastníkmi (stranami)
možno zaradiť medzi súkromnoprávne spory v zmysle § 3 CSP, eventuálne iné veci v zmysle § 4
CSP. Civilný sporový poriadok pojem „súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci“ nevymedzuje,
preto je potrebné vychádzať z obvyklého vymedzenia pojmu súkromnoprávnych a verejnoprávnych

vzťahov a ich znakov tak, ako sú vymedzené v príslušnej hmotnoprávnej úprave. Pre vymedzenie pojmu
súkromnoprávneho sporu a súkromnej veci v zmysle § 3 CSP je teda zásadne rozhodujúca príslušná
hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú či majú vzniknúť práva alebo povinnosti,
ktoré sú predmetom sporu v danej veci (k tomu porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 KO 3/2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. 32/2019). Celkom nesporne k súkromnoprávnym vzťahom patria
napríklad občianskoprávne vzťahy (§ 1 a § 4 Občianskeho zákonníka), obchodnoprávne vzťahy (§ 1
Obchodného zákonníka) alebo pracovnoprávne vzťahy (§ 1 v spojení s § 14 Zákonníka práce).
8.3. Z takto vymedzeného rozhraničenia právomoci (civilných) súdov v civilnom sporovom konaní
je potom zrejmé, že právny inštitút neodkladného opatrenia je možné použiť len v prípadoch, kedy

predmetomkonaniasúprávaapovinnostivyplývajúcezhmotnéhopráva.Akvšakjepredmetomkonania
právo alebo povinnosť, ktoré majú svoj základ nie v hmotnom, ale výlučne v procesnom práve, potom
nemožno hovoriť o súkromnoprávnom spore alebo súkromnoprávnej veci. Procesné právo ako také totiž
nie je predpisom (resp. odvetvím práva), ktorý by bol súčasťou súkromného práva, a tak právne vzťahy,
ktoré zakladá, nemožno považovať za súkromnoprávne vzťahy.

9.1. V rozhodovanej veci je z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu priložených
listín zrejmé, že žalobkyňa ako odborová organizácia pôsobiaca u zamestnávateľa Orange Business
Services Slovakia s.r.o. mu zaslala návrh na uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy na obdobie do 31.
marca 2027. Tento návrh nebol zo strany zamestnávateľa v rámci procesu kolektívneho vyjednávania

akceptovaný a k uzavretiu predmetnej kolektívnej zmluvy nedošlo.
9.2. Následne žalovaný na žiadosť žalobkyne určil pre tento kolektívny spor o uzavretie predmetnej
kolektívnej zmluvy sprostredkovateľa JUDr. E. Y., LL.M. Konanie pred sprostredkovateľom avšak nebolo
úspešné a uzavretie kolektívnej zmluvy medzi zmluvnými stranami sa nepodarilo dosiahnuť (porov.
záznam sprostredkovateľky z 27. marca 2024).

9.3. V ďalšom žalobkyňa listom z 31. mája 2024 požiadala žalovaného o určenie rozhodcu na
rozhodnutie tohto kolektívneho sporu podľa § 13 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. Žalovaný listom č.
23369/2024-M_OPV 76465/2024 z 18. júna 2024 určil pre daný kolektívny spor rozhodkyňu JUDr. R..
F. I., B..
9.4. Rozhodkyňa určená pre tento kolektívny spor JUDr. R.. F. I., B.., správou z 27. septembra 2024

oznámila zmluvným stranám, že vrátila žalovanému späť svoje poverenie na rozhodnutie predmetného
kolektívneho sporu, ktorý ňou nebol rozhodnutý.
9.5.Žalobkyňalistomz26.júna2025opätovnepožiadalažalovanéhoourčenierozhodcunarozhodnutie
tohto kolektívneho sporu o uzavretie predmetnej kolektívnej zmluvy podľa § 13 ods. 2 zákona č. 2/1991
Zb. Žalovaný tejto žiadosti nevyhovel s odôvodnením, že zo strany žalobkyne ako žiadateľa nebolo

dostatočne hodnoverne preukázané splnenie podmienky vyžadovanej citovaným ustanovením, a to že
ide o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorý vznikol na pracovisku, kde je zakázané štrajkovať.10. Postup pri uzavieraní kolektívnych zmlúv upravuje zákon č. 2/1991 Zb. Pokiaľ sa zmluvné strany
uzatvárajúce kolektívne zmluvu, t. j. odborový orgán a zamestnávateľ, v rámci procesu kolektívneho
vyjednávania nedohodnú na jej obsahu (porov. § 8 zákona č. 2/1991 Zb.) a riešenie kolektívneho

sporu medzi nimi nebolo úspešné ani v konaní pred sprostredkovateľom (porov. § 11 a § 12 zákona č.
2/1991 Zb.), môžu zmluvné strany požiadať rozhodcu o rozhodnutie v spore. Ak sa zmluvné strany na
osobe rozhodcu nedohodnú a ide o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy vzniknutý na pracovisku, kde
je zakázané vykonávať právo na štrajk, určí osobu rozhodcu na žiadosť niektorej zo zmluvných strán
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, t. j. žalovaný.

11. Ministerstvo avšak nie je zmluvnou stranou pri uzavretí kolektívnej zmluvy a ani stranou v
kolektívnom spore podľa § 10 zákona č. 2/1991 Zb. Jeho účasť treba vnímať len ako jednu z foriem
súčinnosti štátu pri kolektívnom vyjednávaní v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 2/1991 Zb. ako bipartitnom
sociálnom dialógu zamestnancov a zamestnávateľa, ktorá sa prejavuje výberom a určením rozhodcu
na riešenie vzniknutého sporu medzi odborovým orgánom a zamestnávateľom (zmluvnými stranami) o

uzavretie kolektívnej zmluvy. Medzi ministerstvom (žalovaným) a odborovým orgánom (žalobkyňou) či
zamestnávateľom v tomto procese nie je žiadny hmotnoprávny vzťah.
11.1. Ustanovenie § 13 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. teda zveruje ministerstvu ako štátnemu orgánu
určitú kompetenciu v rámci postupu pri uzavieraní kolektívnych zmlúv, a to vybrať a určiť pre konkrétny
spor o uzavretie kolektívnej zmluvy rozhodcu zo zoznamu rozhodcov, ktorý aj samo vedie. Táto

norma neupravuje žiadne konkrétne hmotnoprávne oprávnenia či hmotnoprávne povinnosti niektorej zo
zmluvných strán uzavierajúcej kolektívnu zmluvu (pričom ministerstvo nie je takouto zmluvnou stranou),
ale týka výlučne postupu orgánu štátu pri riešení kolektívneho sporu (pričom ministerstvo nie je jeho
sporovou stranou). Preto treba túto právnu normu považovať za normu procesného práva, ktoré patrí
do odvetvia verejného práva, a nie súkromného práva.

11.2. Pri výbere a určení rozhodcu na riešenie konkrétneho kolektívneho sporu teda nevystupuje
ministerstvo (žalovaný) a odborový orgán (žalobkyňa) v rovnocennom postavení charakterizovanom
najmä ich právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou s tým, že ani jeden z týchto účastníkov tohto
právneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám
autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka vzťahu. Ale práve naopak, ministerstvo

podľa § 13 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. autoritatívne a v nadradenom postavení určuje bez
predchádzajúcej dohody obom zmluvným stranám - t. j. odborovému orgánu i zamestnávateľovi -
rozhodcu, pričom toto určenie zo strany ministerstva je pre tieto zmluvné strany právne záväzné a musia
sa mu podvoliť.

12. V danom prípade súd zastáva názor, že žalobkyňa (navrhovateľka) sa proti žalovanému ministerstvu
domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP, hoci jeho dôvodnosť nevyvodzuje
zo súkromnoprávneho vzťahu. Predmetom tohto konania nie je právo (návrhom uplatnený procesný
nárok), ktoré by vyplývalo z civilného hmotného práva, ale má základ výlučne len v procesnom práve,
ktoré patrí do odvetvia verejného práva, keďže rozhodnutie ministerstva o jednostrannom výbere a

určení rozhodcu pre konkrétny kolektívny spor predstavuje vrchnostenský zásah, ktorý vychádza zo
zákonného zmocnenia. Splnenie povinnosti ministerstva vybrať a určiť osobu rozhodcu v konkrétnom
spore z kolektívneho vyjednávania medzi dvomi zmluvnými stranami, ktoré sa nevedia na uzavretí
kolektívnej zmluvy dohodnúť, preto nemá súkromnoprávny charakter. Nárok na určenie rozhodcu v
konkrétnom kolektívnom spore v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. teda nie je nárokom, ktorý

vyplýva z civilného hmotného práva.

13. Konkludujúc uvedené, právny vzťah, z ktorého navrhovateľka (žalobkyňa) vyvodzuje svoj procesný
nárok,ktoréhoprisúdeniasadomáhaprostredníctvomprávnehoinštitútuneodkladnéhoopatrenia,nemá
žiadny základ v hmotnoprávnej úprave slovenského súkromného práva, a preto danú vec nemožno

považovaťzasúkromnoprávnyspor(§3CSP)alebozainúvec,ktorámásúkromnoprávnycharakter(§4
CSP). Z toho potom možno uzavrieť, že konajúci civilný súd nie je nadaný právomocou o navrhovateľkou
uplatnenom procesnom nároku rozhodnúť, a preto návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia spočívajúcom v uložení povinnosti žalovanému ministerstvu určiť rozhodcu v spore o uzavretie
predmetnej podnikovej kolektívnej zmluvy medzi navrhovateľkou (odborovou organizáciou) a Orange

Business Services Slovakia s.r.o. (zamestnávateľom) podľa § 328 ods. 1 in fine CSP zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný
mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnej žalobkyni (navrhovateľke neodkladnéhoopatrenia) vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou
procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 Základných zásad CSP náhradu trov konania žalovanému nepriznal
(porov. R 72/2018), pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu v tomto konaní vznikli nejaké trovy

súdneho konania alebo právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.