Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421201934
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1421201934.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobkyne: M. F., nar.

XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko G. 1, XXX XX B., zast. CERHA HEMPEL Šiška & Bannert s. r. o., so
sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 861 961, proti žalovanému: D.. F. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvalé bydlisko A. J. X, XXX XX B., zast. JUDr. Tatiana Dlhošová, advokátka, so sídlom Lazaretská
23, Bratislava, P.O.BOX 91, 820 05 Bratislava 25, IČO: 31 803 954, o zaplatenie 49790,88 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava IV dňa 28.07.2021 domáhala,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku žalobkyni
istinu 49790,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 49790,88 eura odo dňa
16.02.2021 až do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 16.09.2003 poskytla žalovanému pôžičku vo výške
1.500.000,- Sk, čo predstavuje sumu vo výške 49790,88 eura (ďalej len „pôžička“), táto bola poskytnutá
bez uvedenia splatnosti. Listami zo dňa 09.12.2020, 03.02.2021 a 15.02.2021 žalobkyňa vyzvala
žalovaného na splnenie jeho povinnosti splniť dlh. Žalovaný napriek výzve tento dlh, ani jeho časť do
momentu podania žaloby nesplnil. V čase vzniku omeškania žalovaného s uhradením sumy vyplývajúcej
z predmetnej pôžičky, t.j. 16.12.2020, predstavovala výška zákonných úrokov z omeškania 5 % p. a.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.03.2022 (č.l. 46). Namietol nedostatok
pasívnej legitimácie, keďže so žalobkyňou osobne nikdy nebol v žiadnom hmotnoprávnom vzťahu.
Uviedol, že bol zaťom žalobkyne v období od 12.04.2002, kedy uzavrel sobáš s dcérou žalobkyne D..
V. O., manželstvo trvalo do XX.XX.XXXX, čo je deň právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III č.k. 51P/253/2015-400 zo dňa 06.06.2017 o rozvode manželstva, pričom žiaden iný vzťah medzi
stranami neexistoval. Vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku dodal, že žalobkyňa o údajnej
pôžičke nepredložila žiadnu písomnú zmluvu, ani neuviedla žiadne tvrdenie o tom, kedy a za akých

okolností mala byť uzavretá ústna zmluva o pôžičke. Žalobkyňa predložila listinný dôkaz - príkaz na
úhradu do tuzemska zo dňa 16.09.2003, podľa ktorého mala byť prevedená suma 1.500.000,- Sk z
účtu V. F. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v K. banka a.s. na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Príkaz na
úhraduplnenianiejepodľažalovanéhodôkazom,ktorýbypreukazoval,žekplneniunaozajreálnedošlo,alebo že bolo plnené ako pôžička. Uviedol, že banka nerealizuje platbu, ak je platba stornovaná alebo
ak k termínu splatnosti nie je na účte dostatok finančných prostriedkov. K ďalšiemu dôkazu - podnetu
žalobkyne č. 1100/21 voči K. banka a.s. žalovaný uviedol, že súdu nebola predložená odpoveď banky

žalobkyne, ktorú od banky žiadala doručiť prostredníctvom e-mailu. Žalovaný preto dopytoval označenú
banku dňa 07.09.2021 ohľadne okolností prijatia tvrdenej platby, disponovania s platbou, pokiaľ táto bola
prijatá, spolu s požiadavkou na výpis z účtu, na ktorý mali byť poukázané označené finančné prostriedky
podľa prevodu od žalobkyne zo dňa 16.09.2003. Žalovaný poukázal na to, že dopytovaná banka -
K. banka a.s. zaslala na túto jeho písomnú žiadosť odpoveď dňa 09.09.2021, že z dôvodu uplynutia

archivačnej doby nie je možné spracovať informáciu o prijatej platbe zo dňa 16.09.2003. Žalovaný preto
nevie verifikovať prijatie platby na svoj účet, ani potvrdiť prijatie takejto platby, a ani jej ďalšiu dispozíciu.
Dodal, že dcéra žalobkyne V. O. bola v čase údajnej realizácie platby jeho manželkou, pričom v tom čase
trvalo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Táto skutočnosť podľa neho nastoľuje ďalšie otázky
smerujúce k okolnosti žalobkyňou tvrdenej pôžičky, najmä jej uzavretia, určenia, či platba, pokiaľ bola
naozaj realizovaná, mala byť určená iba pre žalovaného, alebo išlo o záväzok spoločný a nerozdielny.

V prípade, ak malo ísť o záväzok spoločný a nerozdielny podľa žalovaného mala byť stranou sporu
aj dcéra žalobkyne. Zároveň žalovaný uviedol, že medzi V. O., manželkou žalovaného v čase tvrdenej
pôžičky a žalovaným, prebiehalo na Okresnom súde Bratislava III konanie pod sp.zn. 7C/288/2014 o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom sa riešilo majetkové vyporiadanie
manželov po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vrátane záväzkov. Žiadna pôžička voči

žalobkyni - matke V. O. nebola žiadnou zo strán v predmetnom konaní tvrdená a ani uplatnená. Žalovaný
tiež uviedol, že žalobkyňa nepredložila doklad o doručení výzvy na vrátenie pôžičky zo dňa 09.12.2020
žalovanému, nie je preto zrejmé, kedy uplynula 7-dňová lehota na plnenie. Táto okolnosť má pritom
priamy vplyv na určenie prípadného úroku z omeškania. Žalovaný navrhol podanú žalobu zamietnuť a
priznať mu nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 11.10.2022 (č.l. 66) zotrvala na svojom tvrdení, že
žalovanému poskytla pôžičku 49790,88 eura. Zdôraznila, že od začiatku tohto konania uvádzala, že
príslušná platba bola uskutočnená z účtu vedeného na meno žalobkyne a pokiaľ sa žalovaný pokúša
identifikovať platbu z účtu vedeného na meno V. F., takúto platbu identifikovať nemohol. K okolnostiam

uzavretia zmluvy o pôžičke dodala, že žalovaný potreboval finančné prostriedky na prevádzku svojho
podnikania a v rámci rozhovoru ju požiadal o poskytnutie týchto finančných prostriedkov. Žalobkyňa
mu ich prisľúbila a príkazom zo svojho sporiaceho účtu ich dňa 16.09.2013 (s ohľadom na skôr
uvedené tvrdenia správne má byť 16.09.2003, pozn.) predložené poukázala na jeho účet. Skutočnosť,
že disponovala dostatočným množstvom finančných prostriedkov, preukazujú výpisy z jej účtu za

mesiace 07, 08, 09 a 10/2013. Z výpisu z účtu za mesiac september 2013 (predložené doklady boli
datované do roku 2003, pozn.) je dokonca podľa nej zrejmé, že sa zostatok finančných prostriedkov
na jej účte znížil o 1.500.000,- Sk, teda o žalovaný nárok. To, že uvedená suma bola poukázaná
na účet žalovaného, preukazuje podľa nej aj číslo účtu žalovaného na prevodnom príkaze, zadané
pod variabilným symbolom: 608446. Ďalej uviedla, že tieto finančné prostriedky nemohli byť zaradené

do majetku nachádzajúceho sa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pretože žalovaný dcéru
žalobkyne o uzavretí zmluvy o pôžičke neinformoval, pretože s ňou nezdieľal informácie o svojom
súkromnom podnikaní a jeho financovaní. Poukázala aj na odvolanie dcéry v spore o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedenom na OS Ba III pod sp. zn. 7C/288/2014. Napokon
uviedla, že výzva na vrátenie pôžičky bola žalovanému doručená dňa 15.12.2020, o čom predložila

doklad.

5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 19.10.2022 (č.l. 90) opätovne poukázal na to, že v žalobe
absentujú akékoľvek skutkové tvrdenia o obsahu dohody o pôžičke, o jej splatnosti a dôkazy ich
preukazujúce. Pre prípad, že by súd po skutkovej stránke vec posúdil tak, že pôžička bola poskytnutá,

z procesnej opatrnosti namietol aj jej premlčanie.

6. Žalovaný doručil súdu dňa 11.11.2022 vyjadrenie (č.l. 99), v ktorom reagoval na repliku žalobkyne zo
dňa 12.10.2022. Uviedol, že polemika žalobkyne o majiteľovi účtu (M. F., V. F.), z ktorého mala byť platba
prijatá,jeirelevantná.Zopakoval,žedokladopodanípríkazunenahrádzadôkaz-výpiszúčtužalobkyne,

z ktorého by bolo preukázané, že peniaze boli odpísané z jej účtu v prospech jeho účtu. Rovnako dôkazy
o tom, že žalobkyňa mala finančné prostriedky na svojich termínovaných účtoch nedokazujú, že jej
chýbajúce prostriedky boli žalovanému poslané. Podľa neho prevodný príkaz nie je a ani nemôže byť
dôkazom o realizácii pôžičky, pretože tento aj po prijatí banky môže byť stornovaný alebo zrušený nažiadosť podanú v banke príkazcom; taktiež môže byť nezrealizovaný z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov. Ďalej zdôraznil, že žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti ohľadne okolností, kedy malo
dôjsť k ústnemu dohovoru o pôžičke a jej obsahu. Žalovaný poprel, že so žalobkyňou preberal otázky

svojho podnikania. Ak by mu mala byť pôžička poskytnutá pre účely podnikania, mala byť poukázaná
na podnikateľský účet spoločnosti, kde bol spoločníkom, a nie jemu ako fyzickej osobe a musela by
byť k tomu z účtovných dôvodov uzatvorená príslušná zmluva. V žalobe ani v replike žalobkyne nie
je uvedené, čo má preukazovať číslo variabilného symbolu VS: 608446, preto nie je zrejmé, čo tým
žalobkyňa dokazuje. Uviedol, že pre určenie obsahu zmluvy, na základe ktorej mal dlh vzniknúť, chýbajú

v žalobe aj v replike žalobkyne akékoľvek skutkové tvrdenia, ku ktorým by sa mohol vyjadriť, navrhol
preto vykonať výsluch žalobkyne. Pokiaľ by súd ustálil, že dlh existoval, hoci ho žalovaný popiera a
dôkazy ho nepreukazujú, právo na jeho uplatnenie sa premlčalo tri roky odo dňa, kedy mohla žalobkyňa
prvýkrát požiadať o vrátenie dlhu, preto spochybnil tvrdenie žalobkyne o existencii dlhu. Pokiaľ dlh podľa
tvrdenia žalobkyne vznikol dňa 16.09.2003 a jeho vrátenie bolo ponechané na vôľu veriteľa - žalobkyne,
žalobkyňa bezdôvodne čakala od 16.09.2003 do 09.12.2020 (list žalobkyne žalovanému) s uplatnením

práva.

7. Od 01.06.2023 je Mestský súd Bratislava IV miestne príslušný na konanie v občianskoprávnych
veciach v prvej inštancii pre obvod Mestského súdu Bratislava IV, v tejto sporovej veci sa tak stal
nástupníckym súdom Okresného súdu Bratislava IV.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.02.2026, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne
arovnakoajprávnyzástupcažalovaného.Žalobkyňasapojednávanianezúčastnila,hocinaňbolariadne
predvolaná, pričom, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil jej právny zástupca vysokým
vekom a z toho vyplývajúcimi obmedzeniami v mobilite. Na uvedenom pojednávaní súd vykonal

dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
8.1. Z výzvy na vrátenie pôžičky zo dňa 09.12.2020 (č.l. 9) súd zistil, že žalobkyňa ju adresovala
žalovanému. Uviedla v nej, že žalovanému pravdepodobne len kvôli riešeniu iných záležitostí uniklo,
že ešte nebola splatená pôžička, ktorú mu poskytla. Sumu 1.500.000,- Sk, teda 49790,88 eura poslala
žalovanému na prechodný účet vedený v K. banke, a.s. na účet č. XXXXXXXXXX s číslom privátneho

klienta žalovaného XXXXXX. Žalobkyňa požiadala žalovaného o vrátenie týchto prostriedkov na tam
uvedený účet v lehote siedmich dní od doručenia výzvy.
8.2. Z príkazu na úhradu do tuzemska zo dňa 16.09.2003 na formulárovom tlačive K. banky a.s. (č.l.
12) súd zistil, že príkazca, ktorým je žalobkyňa zadal v uvedený deň banke príkaz na poukázanie sumy
1500000,- Sk z účtu príkazcu XXXXXXXXXX v prospech príjemcu na č.ú. XXXXXXXXXX v tej istej

banke, keďže ako kód banky je uvedený 1100, k VS: 608446, so splatnosťou v ten istý deň s tým, že
účel platby nie je v príkaze uvedený. Banka predmetný príkaz na úhradu prijala v ten istý deň, čo vyplýva
z odtlačku pečiatky banky.
8.3. Z podnetu žalobkyne č. 1100/21 na formulárovom tlačive K. banky a.s. (č.l. 13) súd zistil,
že žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadala uvedenú bankovú inštitúciu o

potvrdenie platby zo zatvoreného TVU (t.j. termínovaného vkladového účtu, pozn.) č. XXXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 16.09.2003 v sume 1.500.000,- Sk, VS: 608446 z dôvodu vymáhania pohľadávky voči
dlžníkovi súdnou cestou.
8.4. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 51P/253/2015 zo dňa 06.06.2017 (č.l. 52-56)
súd zistil, že ním bolo rozvedené manželstvo žalovaného a D.. V. O., rod. F.. Z ods. 3 jeho

odôvodnenia súd zistil, že podľa vyjadrenia dcéry žalobkyne k opusteniu spoločnej domácnosti
žalovaným došlo vo februári 2013, odkedy žijú oddelene. Napokon súd zistil, že v zmysle pripojenej
doložky právoplatnosti nadobudlo predmetné rozhodnutie v časti rozvodu manželstva nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.07.2017.
8.5. Zo žiadosti žalovaného zo dňa 07.09.2021 adresovanej K. banke, a.s. (č.l. 57) súd zistil, že na

jej základe požiadal banku o vystavenie dokladu o potvrdení prijatia sumy X.XXX.XXX,- Sk na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX s VS: 608446 na osobných alebo numerických účtoch žalovaného, a tiež
potvrdenia o disponovaní s takouto sumou
8.6. Z odpovede K. banky, a.s. zo dňa 09.09.2021 (č.l. 58) súd zistil, že v uvedený deň banka oznámila
žalovanému, že ním požadovanú informáciu o prijatej platbe zo dňa 16.09.2003 vo výške 1.500.000,-

Sk, VS: 60846 z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet XXXXXXXXXXX/XXXX podľa detailov v žiadosti
banka nemôže spracovať vzhľadom na uplynutie archivačnej lehoty pre uchovávanie dokladov a iných
záznamov.8.7. Z odvolania D.. V. F. zo dňa 28.09.2020 podanom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
III pod sp. zn. 7C/288/2014, ktorého predmetom bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, t.j. žalovaného a D.. V. F. (č.l. 68-77) súd zistil, že sa v ňom nenachádza žiadna zmienka o

poskytnutí sumy 1.500.000,- Sk, teda 49790,88 eura, na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
8.8. Z potvrdenia o doručení doporučeného listu (č.l. 78) v spojení s podacím lístkom (č.l. 81, 84) súd
zistil,žezásielkažalobkyneadresovanážalovanému,zaevidovanápoštoupodč.RF357685408KS,bola
podaná na pošte dňa 11.12.2020 a doručená žalovanému dňa 15.12.2020 o 12:49 hod.
8.9. Z výpisu z účtu žalobkyne ku dňu 17.07.2003 (č.l. 79) súd zistil, že žalobkyňa mala na 1-mesačnom

termínovanom vkladovom účte č. XXXXXXXXXX základný vklad vo výške 3.040.000,- Sk.
8.10. Z výpisu z účtu žalobkyne ku dňu 18.08.2003 (č.l. 83) súd zistil, že žalobkyňa mala na 1-mesačnom
termínovanom vkladovom účte č. XXXXXXXXXX základný vklad vo výške 3.040.000,- Sk.
8.11. Z výpisu z účtu žalobkyne ku dňu 17.09.2003 (č.l. 80) súd zistil, že žalobkyňa mala na 1-mesačnom
termínovanom vkladovom účte č. XXXXXXXXXX základný vklad vo výške 1.540.000,- Sk.
8.12. Z výpisu z účtu žalobkyne ku dňu 17.10.2003 (č.l. 82) súd zistil, že žalobkyňa mala na 1-mesačnom

termínovanom vkladovom účte č. XXXXXXXXXX základný vklad vo výške 1.540.000,- Sk.
8.13. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 25.02.2026 navrhol, aby súd s ohľadom
na vyšší vek žalobkyne vykonal jej výsluch písomne alebo osobným vypočutím. Navrhol tiež, aby si
súd zabezpečil výpis z účtu žalovaného vedený v K. banke z obdobia poskytnutia pôžičky žalobkyňou.
Doplnil, že napriek tvrdeniam žalovaného dcéra žalobkyne nemala k účtu žalovaného počas trvania

manželstva spoločné dispozičné oprávnenie. Existencia účtu žalovaného, na ktorý žalobkyňa poslala
peňažné prostriedky, bola potvrdená až v priebehu dokazovania v rámci konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy žalovaný v danom konaní predložil výpis z tohto účtu.
K predloženému prevodnému príkazu doplnil, že banka takýto príkaz na realizáciu platby príjme len v
prípade, že údaje v ňom sú uvedené správne a najmä na účte, z ktorého má byť platba realizovaná,

je dostatočné množstvo prostriedkov. Vysvetlil, že žalobkyňa nadobudla v roku 2003 vďaka speňaženiu
majetku nadobudnutého v reštitúcii približne 7.900.000,- Sk. Tieto plánovala rozdeliť tak, že synovi
pošle 3.500.000,- Sk a 3.500.000,- Sk poskytne svojej dcére, t.j. v danom čase manželke žalovaného.
Žalobkyňa zamýšľala tieto sumy poukázať v dvoch častiach; najskôr každému z detí 2.000.000,- Sk a
potom zvyšnú časť, t.j. po sume 1.500.000,- Sk. Žalobkyňa svojmu synovi takto poskytla celú zamýšľanú

sumu a dcére najskôr 2.000.000,- Sk, za ktoré si táto kúpila byt na A. ulici. Následne žalobkyňa zvyšnú
časť sumy, t.j. 1.500.000,- Sk previedla na účet žalovaného. Žalovaný, v tom čase jej zať, žalobkyňu
informoval, že potrebuje finančné prostriedky ako výpomoc pre svoje firmy, lebo má prechodne finančné
problémy. Na základe všetkých nepriamych dôkazov je podľa právneho zástupcu žalobkyne zrejmé, že
žalobkyňa žalovanému pôžičku poskytla; takáto zmluva nemusí mať písomnú formu.

8.14. Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného zopakovala svoju argumentáciu, že
žalobkyňou predložený prevodný príkaz nie je dokladom o poskytnutí pôžičky žalovanému. Po 20 rokoch
už zo strany banky nie je možné zistiť, či boli príslušné peňažné prostriedky na jeho základe pripísané
na účet žalovaného. Z konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva má preukázané, že
bývalá manželka žalovaného realizovala opakovane príkazy na prevod peňazí na účet žalobkyne. Aj keď

sa predmetné konanie vedie už od roku 2014, pretože medzi žalovaným a jeho vtedajšou manželkou
došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, počas celého jeho
priebehu nebola ktoroukoľvek zo strán uskutočnená žiadna zmienka o pôžičke žalobkyne poskytnutej
žalovanému.Právnazástupkyňažalovanéhodoplnila,žežalobkyňasvojnárokkvalifikovalaakopôžičku,
ktorej splatnosť mala byť určená veriteľom. Túto okolnosť však sama žalobkyňa spravila rozpornou, keď

vo výzve odoslanej žalovanému tvrdila, že žalovaný jej mal vrátiť dlh. Pokiaľ by aj išlo o výzvu podľa §
563 OZ, v dobe podania žaloby bola pôžička premlčaná, keď začiatok plynutia premlčacej lehoty nastáva
nasledujúci deň po poskytnutí pôžičky, ako to vyplýva z ustálenej súdnej praxe (R 28/84). K tvrdeniam
o úmysle žalobkyne rozdeliť svoje finančné prostriedky uviedla, že prvýkrát odzneli až na pojednávaní.
Pokiaľ bolo jej úmyslom darovať prostriedky synovi, čo urobila a dcére, keď 2.000.000,- Sk poukázala

na jej účet a 1.500.000,- Sk na účet žalovaného, potom sa javí krajne nepravdepodobné, že o tom
vtedajšia manželka žalovaného nevedela, ako to tvrdila samotná žalobkyňa. Podľa právnej zástupkyne
žalovaného sú aj tieto posledné tvrdenia účelové. Pokiaľ ide o predložený platobný príkaz zadaný
banke, tento podľa nej nevylučuje možnosť storna a pokiaľ aj peniaze boli odoslané, nebolo preukázané
žiadnym spôsobom, či išlo o pôžičku alebo dar. Pritom na pojednávaní právny zástupca žalobkyne

uviedol úmysel žalobkyne darovať prostriedky svojej dcére, čo je možné aj platbou na účet jej manžela.
Takýto postup sa podľa právnej zástupkyne žalovaného javil byť logický aj vzhľadom na existenciu vtedy
platného zákona o dani z darovania. Zotrvala na tvrdeniach, že nebolo preukázané, že prostriedky boli
na účet žalovaného pripísané, nebolo preukázané, že išlo o pôžičku, pritom na pojednávaní sa vynorilipochybnosti, či nešlo o dar a pôžička mala byť iba následným úkonom smerujúcim k získaniu majetku,
ktorý bol v manželstve spotrebovaný. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na uplatnenú námietku
premlčania, na ktorej zotrvala, a to nielen vo vzťahu k tvrdenej pôžičke podľa § 563 OZ, ale aj vo vzťahu k

prípadnému bezdôvodnému obohateniu, ku ktorému mohlo dôjsť. Napokon uviedla, že z dôvodu, že od
skutočnosti, od ktorej sa odvodzuje nárok uplatnený v tomto konaní, uplynulo 23 rokov, nevie ho vyvrátiť
ani verifikovať. Nie je možné v banke zistiť, či prostriedky boli prijaté, ani či neboli vrátené, preposlané
manželke žalovaného, alebo čo sa s nimi stalo. Poukázala na zásadu „právo patrí bdelým“, keď práve aj
pre nečinnosť žalobkyne sa významne zhoršila dôkazná možnosť žalovaného získať od banky písomné

dôkazy na potvrdenie svojej obrany. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní upustila od svojho
návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom žalobkyne a navrhnutý dôkaz vyžiadať z banky výpis z účtu
žalovaného označila za nadbytočný, keď uvedená banka na žiadosť žalovaného s ohľadom na odstup
času nevedela poskytnúť bližšie informácie.

9. Súd v tomto konaní považoval za nesporné len to, že žalovaný bol bývalým zaťom žalobkyne a

žalobkyňa a žalovaný mali v rozhodnom čase, t.j. v období roku 2003 zriadený účet v K. banke, a.s.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa zaslala žalovanému výzvu na vrátenie
dlžnej sumy 1.500.000,- Sk, čo predstavuje 49790,88 eura. Vo výzve tvrdila, že ide o pôžičku, ktorú mu
poskytla a požiadala ho o jej vrátenie na účet č. SK60 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do siedmich dní
od doručenia tejto výzvy, pričom žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 15.12.2020 (č.l. 9, 78, 81, 84);

požadovanú sumu žalobkyni nezaplatil.
10. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

12. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

13. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

15. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým

nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

17. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

19. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

20. Žalobkyňa v priebehu celého konania tvrdila, že dňa 16.09.2003 poskytla žalovanému pôžičku
v sume 1.500.000,- Sk, ktorú poslala na jeho účet. Ďalej tvrdila, že splatnosť tejto pôžičky nebola
dohodnutá, a že žalovaný bol povinný vrátiť ju na základe príslušnej výzvy, ktorú mu poslala. Žalovaný
všetky tieto tvrdenia žalobkyne odmietol. Zmluva o pôžičke s ohľadom na jej právne vymedzenie v §

657 OZ predstavuje reálny kontrakt a aj v zmysle ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie Najvyššieho
súduSlovenskejrepubliky,sp.zn.3Cdo325/2009): „ Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právnehoúkonu (vrátane náležitosti vôle), boli dané.“ Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná
forma, táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Súd preto v posudzovanom prípade
najskôr skúmal, či došlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov žalobkyňou žalovanému. S ohľadom na

v konaní predložené dokumenty súd konštatuje, že žalobkyňa ohľadne tohto jej základného tvrdenia
neuniesla dôkazné bremeno. Súd v prvom rade poukazuje na časový aspekt, ktorý mal v posudzovanom
prípade zjavne vplyv na zadováženie relevantných dôkazných prostriedkov stranami. K poskytnutiu
pôžičky prevodom na účet žalovaného, teda bezhotovostne malo dôjsť dňa 16.09.2003. Žalobkyňa
vyzvala žalovaného na jej vrátenie až dňa 09.12.2020, t.j. po viac ako 17 rokoch, pričom žalobu na

súd podala dňa 28.07.2021. Napriek okolnosti, že dôkazné bremeno o poskytnutí pôžičky žalobkyňou
žalovanémuzaťažovaložalobkyňu,ajžalovanýpotom,akomuboloznáme,žetátosivočinemuuplatnila
nárok na vrátenie sumy v súdnom konaní, požiadal banku o poskytnutie relevantných informácií a
súčasne požiadal o výpis všetkých pohybov na svojom účte v období 60 dní nasledujúcich po prijatí
platby 1.500.000,- Sk (č.l. 57). Banka žalovaného informovala, že s ohľadom na uplynutie archivačnej
doby pre uchovávanie dokladov a iných záznamov nemôže spracovať túto jeho požiadavku (č.l. 58). Súd

s ohľadom na túto odpoveď banky dospel k záveru, že rovnako by banka odpovedala aj v prípade, ak
by vyhovel návrhu žalobkyne na zadováženie výpisu z účtu žalovaného z rozhodného obdobia, preto o
jeho poskytnutie dotknutú banku nepožiadal. Pokiaľ totiž banka preukázateľne oznámila žalovanému, že
pre uplynutie archivačnej doby mu nemôže poskytnúť žiadne informácie o tvrdenom pripísaní sumy na
jeho účet dňa 16.09.2003, vrátane obratov na danom účte počas 60 dní, aj prípadné vyžiadanie výpisu

z účtu žalovaného súdom by bolo rovnako neúspešné. Z odpovede banky žalovanému totiž celkom
zjavne vyplýva, že v čase zaslania odpovede už uplynula archivačná lehota nielen pre uchovávanie
iných záznamov, ale aj dokladov.

21. Žalobkyňa ohľadne tvrdeného poslania sumy 1.500.000,- Sk predložila len príkaz na úhradu do

tuzemska na formulári príslušnej banky (č.l. 12) a pohyby na svojom účte v období mesiacov júl -
október 2003 (č.l. 79-83). Predložené pohyby boli realizované na totožnom účte, z ktorého mal byť
zadanýprevodnýpríkaznazaplateniesumy1.500.000,-Skžalovanému,pretožečísloúčtužalobkynena
výpisoch je totožné s číslom účtu príkazcu, a to XXXXXXXXXX. Z výpisov z uvedeného účtu žalobkyne
je taktiež zrejmé, že v mesiaci august 2003 bola na ňom suma 3.040.000,- Sk (č.l. 83) a v mesiaci

september, konkrétne dňa 17.09.2003 už len suma 1.540.000,- Sk (č.l. 80). Napriek týmto zisteniam
žalobkyňa nepreukázala, že banka na základe ňou zadaného príkazu na úhradu do tuzemska (č.l.
12) skutočne poslala tam uvedenú sumu na účet príjemcu, ktorým bol žalovaný, a teda, že na účet
žalovaného bola žalobkyňou zadaná suma pripísaná. Napriek tomuto záveru súd považuje za potrebné
posúdiť predložené dôkazy aj v ďalších ohľadoch a súvislostiach a konštatuje, že pokiaľ by aj banka

žalobkyňou zadaný príkaz na úhradu zrealizovala a sumu 1.500.000,- Sk poslala na účet žalovaného,
žalobkyňa nepreukázala, že išlo o pôžičku, keď tento charakter právneho vzťahu iba tvrdila, avšak
nepredložila k nemu žiadne relevantné dôkazy a ani ich vykonanie v priebehu konania nenavrhla. Súd
pritom uvádza, že práve z dôvodu, že pôžička predstavuje reálny kontrakt a podľa tvrdení žalobkyne bola
žalovanémuposkytnutábezhotovostne,pričomžalobkyňatútookolnosťuvádzalapočasceléhokonania,

výsluchom žalobkyne by súd nemohol tieto jej tvrdenia objektivizovať, t.j. overiť ich pravdivosť. Súd
taktiežpoukazujenato,žežalobkyňabolavpriebehuceléhokonaniazastúpenákvalifikovanýmprávnym
zástupcom, bola si teda nepochybne vedomá svojich povinností vo vzťahu k poskytnutiu adekvátnych
skutkových tvrdení a im zodpovedajúcim návrhom na vykonanie dokazovania. Súd sa stotožňuje so
žalovaným, že žalobkyňa až do pojednávania neposkytla žiadne skutkové tvrdenia ohľadne toho,

akým spôsobom, konkrétne za akých okolností, poskytla žalovanému ňou tvrdenú sumu. Neuviedla
žiadne okolnosti, ako mal prebehnúť jej rozhovor so žalovaným, kde k nemu malo dôjsť, napokon ani
nevysvetlila, prečo sa od žalovaného rozhodla požadovať vrátenie uvedenej sumy až po 17 rokoch od
jej poskytnutia a po dva a pol roku od rozvodu manželstva jej dcéry so žalovaným. Súd dopĺňa, že
právny zástupca žalobkyne navrhol vykonať jej výsluch až na pojednávaní, pričom v priebehu písomnej

časti konania tento návrh uskutočnil žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.11.2022 (č.l. 102). Z dôvodu
hospodárnosti celého konania súd mienil tento dôkaz vykonať na prvom pojednávaní, o čom strany
riadne informoval, avšak žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila. Až na pojednávaní navrhol právny
zástupca žalobkyne vykonať jej výsluch, súd preto tento jeho dôkazný návrh vyhodnotil ako podaný
oneskorene a neprihliadol naň, a keďže žalovaný na vykonaní tohto dôkazu nezotrval, nebolo potrebné

žalobkyňu vyslúchnuť.

22. Súd ďalej vo vzťahu k žalobkyňou predloženému príkazu na úhradu do tuzemska uvádza, že pokiaľ
by žalobkyňa mienila poslať na účet žalovaného sumu 1.500.000,- Sk ako to tvrdila, nie je zrejmé,prečo neuviedla charakter tejto platby v príslušnej časti tohto formulára. Hodno tiež zdôrazniť, že suma
1.500.000,- Sk nie je malá, predstavovala pritom takmer polovicu zostatku na jej termínovanom účte.
Vôbec preto súdu nie je zrejmé, prečo žalobkyňa vo formulári banky, ktorým mala byť táto značná

suma poslaná žalovanému, neuviedla ako účel platby, že ide o pôžičku, pokiaľ pôžičkou bola. Neuniklo
pozornosti súdu, že právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uvádzal celkom nové skutkové tvrdenia,
z ktorých vyplynul úmysel žalobkyne poskytnúť svojim dvom deťom, synovi a dcére, ktorá bola v danom
čase manželkou žalovaného, každému dar vo výške 3.500.000,- Sk z finančných prostriedkov, ktoré
žalobkyňa získala z reštitúcie. Pokiaľ právny zástupca uviedol, že žalobkyňa svojmu synovi darovala

sumu 3.500.000,- Sk a dcére sumu 2.000.000,- Sk a žalovanému poslala sumu 1.500.000,- Sk, nie
je zrejmé, prečo táto suma mala predstavovať pôžičku, a nie druhú časť daru určeného svojej dcére
rovnako, ako dostal syn žalobkyne. Súd dopĺňa, že v čase tvrdeného poskytnutia uvedenej sumy
žalovaný žil s dcérou žalobkyne a k opusteniu spoločnej domácnosti došlo až o 9 rokov neskôr,
vo februári 2013. Postup žalobkyne preto skôr svedčí jej úmyslu darovať svojej dcére, v tom čase
vydatej za žalovaného, tú istú sumu, akú dostal syn žalobkyne. Súd preto aj vyjadrenie právneho

zástupcu žalobkyne na pojednávaní vyhodnotil tak, že aj pokiaľ by žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu
1.500.000,- Sk na jeho účet, išlo by o dar, a nie o pôžičku.

23. Žalovaný vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne uplatnil námietku premlčania. Ako je uvedené vyššie,
žalobkyňa v priebehu konania nepreukázala ani poskytnutie sumy 1.500.000,- Sk na účet žalovaného

a nepreukázala ani, že išlo o pôžičku. Súd napriek tejto okolnosti považuje za vhodné vysporiadať
sa aj s námietkou premlčania, ktorú žalovaný vo vzťahu k nároku žalobkyne uplatnil. K tvrdenému
poskytnutiu peňažných prostriedkov žalobkyňou na účet žalovanému malo dôjsť dňa 16.09.2003
(č.l. 12), pričom splatnosť pôžičky podľa vyjadrenia žalobkyne nebola dohodnutá. V prípade takto
dojednaného zaväzkového vzťahu je potrebné aplikovať § 563 OZ a v súvislosti s uplatnenou námietkou

premlčania súd poukazuje na stále relevantné závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku
sp. zn. 1Cdo/25/2003 zo dňa 24.06.2003 (R 91/2004 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR č. 6/2004), v zmysle ktorých: „Ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý,
ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia § 563
OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo

vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu, t.j. hneď
ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho
vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky.“ Aplikovaním
týchto východísk súd konštatuje, že žalobkyňa mohla vyzvať na vrátenie tvrdenej ňou poskytnutej
pôžičky žalovaného nasledujúci deň po jej poskytnutí, t.j. dňa 17.09.2003 a toto jej právo, t.j. vyzvať

žalovaného na vrátenie pôžičky, sa premlčalo uplynutím trojročnej doby podľa § 100 ods. 1 OZ v
spojení s § 101 OZ dňa 17.09.2006. Žalobkyňa podala žalobu v tejto veci až takmer 15 rokov po
uplynutí premlčacej doby. Pokiaľ by teda žalobkyňa v priebehu tohto konania preukázala, že poskytla
žalovanému pôžičku (čo nepreukázala), súd by musel podanú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú v
dôsledku žalovaným účinne uplatnenej námietky premlčania práva žalobkyne určiť splatnosť pôžičky.

Súd dopĺňa, že žalovaný uplatnil námietku premlčania aj vo vzťahu k prípadnému bezdôvodnému
obohateniu, ktoré by súd v priebehu konania z vykonaného dokazovania zistil, keďže nie je viazaný
právnym posúdením uplatneného nároku sporovými stranami (iura novit curia). Napriek tomu, že súd
z vykonaného dokazovania nezistil, že by sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil (strany
to ani netvrdili), aplikujúc § 107 ods. 1, 2 OZ súd uvádza, že subjektívna a aj objektívna premlčacia

doba by v tomto prípade začali žalobkyni plynúť deň nasledujúci po tvrdenom poskytnutí peňažných
prostriedkov žalovanému, t.j. dňa 17.09.2003 a uplynuli by 17.09.2005 (subjektívna lehota), resp.
17.09.2006 (objektívna lehota). Aj v zmysle ustálenej judikatúry: „Pre premlčanie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník ustanovuje v § 107 kombinovanú premlčaciu dobu, a
to subjektívnu, ktorá je dvojročná, a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky

na plynutie subjektívnej premlčacej doby, a ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania
bezdôvodného obohatenia. V prípade, ak bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného
konania, jej dĺžka je tri roky, a ak bolo také obohatenie získané úmyselne, Občiansky zákonník určil
jej dĺžku v rozsahu desať rokov. Aj plynutie týchto lehôt je ustanovené odlišne a aj ich plynutie a
skončenie nie je od seba závislé. Osobitne je upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích dôb. Pre

začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť
oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom
nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri
vynaloženípotrebnejstarostlivostiprípadneajskôr.Naprotitomu,plynutieobjektívnejpremlčacejdobyjeupravené bez akejkoľvek závislosti od subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení
získanom na jeho úkor; v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 OZ plynie odo dňa, keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo.“ (viď zo správy o zhodnotení rozhodovania súdov SSR vo veciach zodpovednosti

za neoprávnený majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov prerokovanej občianskoprávnym
kolégiom Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. Cpj 48/85, a schválenej plénom Najvyššieho súdu SSR
22.11.1985, sp. zn. Pls 2/85, R 25/1986). Súd preto v zhode s citovanými právnymi závermi najvyššieho
súdukonštatuje,žeajprípadnýnárokžalobkynevočižalovanémunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
by bol premlčaný a ani v tomto prípade by podanej žalobe vyhovieť nemohol.

24. Súd z vyššie uvedených dôvodov, pretože žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení,
podanú žalobu zamietol. Súd dopĺňa, že aj pokiaľ by žalobkyňa preukázala vznik záväzkového vzťahu
medzi ňou a žalovaným (čo nepreukázala), súd by podanej žalobe nemohol vyhovieť z dôvodu
žalovaným účinne uplatnenej námietky premlčania.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol
v tomto konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu patrí plný nárok na náhradu trov konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.