Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Sf/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100702
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100702.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: KOMFOS Prešov, s.r.o., so sídlom: Ľubochnianska
2, 080 06 Ľubotice, IČO: 36 454 184, právne zastúpený: JUDr. Adriána Kmecová, MBA, advokátka so
sídlom: Hlavná 11, 080 01 Prešov, IČO: 53 369 751, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 103394521/2025 zo dňa 25.08.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Zamieta návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 03.11.2025, doručenou správnemu súdu dňa 10.11.2025 sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia rozhodnutia Úradu pre vybrané hospodárske
subjekty ako správneho orgánu prvého stupňa č. 101636811/2025 zo dňa 29.04.2025, ktorým tento

ako správny orgán prvého stupňa podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 2 000 eur na
dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
február 2023. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
potvrdil.

2. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“); svoj
návrh odôvodnil nasledovne. Okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma jednak
z dôvodu ohrozenia pokračovania v obchodnej činnosti, ktorú žalobca vykonáva od roku 1998, nakoľko
ako dlžníkovi vo vzťahu k štátu sa možnosti pokračovania v obchodnej činnosti znižujú, keďže obchodní
partneri budú od už uzatvorených kontraktov ustupovať. Výkon rozhodnutia v tomto štádiu znamená

pre žalobcu ohrozenie jeho celkovej existencie, poškodenie dennodenného chodu spoločnosti, bráni
výkonu povinností vo vzťahu k zamestnancom, teda výplate miezd, odvodov vo vzťahu k štátu, hrozbu
hromadného prepúšťania zamestnancov, čo je v rozpore s verejným záujmom štátu. Žalobca má záujem
rozširovať množstvo zamestnaneckých miest, nie ich znižovať. Výkonom rozhodnutia by sa spoločnosť
dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, znemožňuje spoluprácu s platobnými ústavmi – bankami.
Táto situácia poškodzuje dobré meno spoločnosti, ktoré si spoločnosť buduje od roku 1998 nielen

v rámci Slovenskej republiky, ale i na medzinárodnej úrovni. V neposlednom rade je potrebné uviesť,
že spoločník a konateľ spoločnosti KOMFOS Prešov, s.r.o., v rámci tejto, ale aj iných spoločností,
kde je tiež spoločníkom a konateľom, zamestnáva toho času dohromady viac ako 500 zamestnancov,
čo je aj vo verejnom záujme, aby naďalej mohol aktívne fungovať a prispieval tak okrem iného,
aj k takejto úctyhodnej miere zamestnanosti v rámci Prešovského kraja (v opačnom prípade škoda
spôsobená žalobcovi má nedozierne následky, ktoré majú široký dopad nielen na žalobcu, ale aj na

ďalšie subjekty, ktoré sú už užšie alebo širšie napojené na žalobcu). Vzhľadom na vyššie uvedené
je zrejmé, že nepriznaním odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažnáujma. Z vyššie uvedených dôvodov, ktoré sú vymenované len demonštratívne, nakoľko nie je možné
vymenovať všetky dôsledky, ktoré prípadným výkonom napadnutého rozhodnutia žalobcovi hrozia,
má žalobca za preukázané, že pre odloženie výkonu tohto rozhodnutia sú naplnené všetky zákonné

požiadavky, teda skutočnosti, že daňovému subjektu hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska
škoda, zároveň nevyčísliteľná finančná škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov
(poškodzovaniedobréhomena, schopnosťzamestnávať,amnohéďalšie).Priznanieodkladnéhoúčinku
zároveň nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko je aj vo verejnom záujme podporovať zdravé
podnikateľské prostredie a vytváranie pracovných miest zamestnávateľmi, kde u žalobcu sa jedná cca

o 500 pracovných miest.

3. K návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril vo svojom podaní zo dňa 04.03.2026,
doručenom správnemu súdu v ten istý deň, v ktorom uviedol, že z uznesenia Ústavného súdu SR
sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za
osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť

tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa
30.05.2018. Žalovaný súčasne poznamenal, že v prípade výkonu právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia orgánu verejnej moci dochádza k negatívnym následkom vo vzťahu k podnikateľskej
činnosti akéhokoľvek subjektu a tieto následky možno všeobecne predpokladať. Je v rozhodovacej
kompetencii správneho súdu, či žalobcom uvádzané skutočnosti dostatočne odôvodňujú existenciu

závažnej hrozby, ale podľa názoru žalovaného existencia závažnej ujmy nebola žalobcom riadne
osvedčená, pretože neboli poskytnuté žiadne konkrétne výpočty ani ekonomické ukazovatele, ktoré by
existenciu ujmy, či závažnej hospodárskej škody, zakladali.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa
pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej
správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich

rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká
právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na
súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného

účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

8. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh

účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie
len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody na
vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

9. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza teda do úvahy na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu
orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho
preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktorépredstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo
závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku
ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy.

Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie
rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

10. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)
SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve

podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej
žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej
hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny
charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v
takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

11. V predmetnej veci mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru
za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.
Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že
žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo

opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma
na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

12. Odkladný účinok správnej žaloby je mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením
súdnehoprieskumunapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávyzabrániťstavu,kedybyvdôsledku

okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

13. Žalobca navrhol priznať podanej správnej žalobe odkladný účinok z dôvodu, že výkon rozhodnutia,

a teda následná daňová exekúcia by znamenala pre žalobcu ohrozenie celkovej existencie a mena
spoločnosti. Žalobca však tieto svoje argumenty bližšie nešpecifikoval, a súdu nepredložil ani
žiaden dôkaz na ich podporu (preukázanie aktuálnej finančnej situácie, stavu obchodných záväzkov
a pohľadávok, mzdových nákladov, prípadne iných skutočností odôvodňujúcich priznanie odkladného
účinku správnej žalobe). Žalobca neosvedčil, že ním uvedený negatívny následok skutočne hrozí a mal

by na neho konkrétne, nielen hypotetické dopady.

14. Správny súd v tejto súvislosti opätovne uvádza, že dôkazné bremeno je v prípade návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, na ňom. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len
tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, ktorými túto hrozbu podporí.

15. V predmetnej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku ničím relevantným nepodložil.
Neuviedol vo svojom návrhu žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon
rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na realizáciu jeho
práv, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, značnú hospodársku, či finančnú škodu, alebo iný

nenapraviteľný následok.

16. Záverom správny súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017, z ktorého vyplynulo, že preukázanie hrozby je považované osobitnou
náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, a taktiež na závery uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, podľa ktorých nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby.

17. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka, nie ako pravidlo, a to
za podmienky preukázania skutočne hroziaceho právneho následku spojeného s okamžitým výkonom

napadnutého rozhodnutia, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda,
závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.18. Žalobca žiaden z vyššie uvedených právnych následkov dostatočne netvrdil, a ani nepreukázal.
Vzhľadom na to správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

19. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby,
t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup súd preto ani nepristúpil.

20. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol podľa § 188 SSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).