Rozsudok – Zmenky ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B5-2CbZm/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226378
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Brehovský

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1513226378.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Matúšom Brehovským v spore žalobcu: Tatra-

Leasing, s.r.o., so sídlom: Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 31 326 552, zastúpeného: Advokátska
kancelária Rieglová & Kadáková s.r.o., so sídlom Bajkalská 5/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto,
IČO: 51 330 091, proti žalovaným: 1/ ABUSS, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 44 950 543, 2/ Š.
T., nar. XX. I. XXXX, bytom H., 3/ O. T., nar. XX. I. XXXX, bytom Š.L. XXXX/XX, T. - H., 4/ O.. S. P.,
nar. XX. I. XXXX, bytom A. XXX/X, F., žalovaný 4/ zastúpený: URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244
895, o zaplatenie 15.211,42 eura s príslušenstvom zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo 14. januára 2014, č. k. 1Zm/632/2013-12,
v znení opravného uznesenia z 29. júla 2014, č. k. 1Zm/632/2013-81, voči žalovanému 4/ ponecháva
v platnosti.

II. Návrh žalovaného 4/ na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania pôvodne vedeného
na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/241/2014 zamieta.

III. Návrh žalovaného 4/ na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP zamieta.

IV. Návrh žalovaného 4/ na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c/ CSP zamieta.

V. Žalobca má voči žalovanému 4/ nárok na náhradu trov konania o námietkach v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhu žalobcu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, doručenému súdu 6. augusta 2013, súd
vyhovel a žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú
sumu 15.211,42 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne z uvedenej zmenkovej sumy od

5. februára 2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 50,70 eura a náhradu trov konania vo výške 1.571,80
eura (z toho 915,50 eura predstavovala náhrada za zaplatený súdny poplatok a 656,30 eura náhrada
trov právneho zastúpenia). Súd vydal tento zmenkový platobný rozkaz 14. januára 2014 a v súdnom
spise je vedený pod č. k. 1Zm/632/2013-12. Zmenkový platobný rozkaz vo vzťahu k žalovaným 1/ až
3/ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

2. Proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný 4/ včas námietky. Argumentoval

tým, že žalobca predložil súdu zmenku v domnení navodenom zo strany žalobcu, že ide o klasickú
zmenku, čo však v žalobe zlomyseľne, resp. v hrubej nedbanlivosti [čl. I § 10 zákona č. 191/1950
Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej tiež „ZZŠ“ alebo „zákon zmenkový a šekový“)] neuviedol, resp.
účelovo opomenul uviesť, že zmenka bola žalobcom dodatočne doplnená na riadnu zmenku, pričompred doplnením bola iba bianko listinou, ktorá v deň svojho vyhotovenia, ktorý bol súčasne i dňom kedy
žalovaný 1/ ako bianko výstavca (v spojení so zmluvou o použití bianko zmenky) podpísal túto bianko
listinu a súčasne i dňom, kedy žalovaný 2/ a 3/ ako bianko avalisti (v spojení so zmluvou o použití bianko

zmenky) podpísali túto bianko listinu, pričom po ich podpísaní odovzdali túto bianko listinu, do ktorej mal
byť doplnený za podmienok uvedených v čl. I v bode 1.5 Zmluvy o použití bianko zmenky údaj týkajúci
sa (i) zmenkovej sumy a (ii) dátumu splatnosti, neobsahovala ani podpis žalovaného 4/ ako avalistu
a ani označenie žalovaného 4/ ako avalistu. Na základe bodu 1.5. Zmluvy o použití bianko zmenky
bol žalobca v hmotnoprávnej pozícii veriteľa oprávnený vo vzťahu k žalovanému 1/ v hmotnoprávnej

pozícii dlžníka a súčasne vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ v hmotnoprávnej pozícii avalistov oprávnený
doplniť výlučne za podmienok upravených v Zmluve o použití bianko zmenky a výlučne vo vzťahu k
žalovaným 1/ až 3/ do bianko zmenky zmenkovú sumu a dátum splatnosti. Zmluva o použití bianko
zmenky v nadväznosti na záväzkovo-právne vzťahy, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným
1/ až 3/ 5. októbra 2009 (a to Zmluva o zriadení záložného práva, Zmluva o poskytnutí spotrebného
úveru) - reglementovala výlučne vo vzťahu medzi žalobcom na strane jednej a žalovaným 1/ až 3/ na

strane druhej podmienky a predpoklady pre vyplnenie pôvodnej bianko listiny na zmenku ako cenný
papier. Samotná zmenka v pravom hornom rohu obsahuje číselné označenie „XXXXXXXX/1“, ktoré
zodpovedá jednak rovnakému číselnému označeniu Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, ako aj vo
vzťahu k označeniu „Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru“ (týmto rovnakým číselným označením) v
samotnej Zmluve o zriadení záložného práva. Žalobca ako poskytovateľ úveru na základe úverových

zmlúv si tento úver vo vzťahu k žalovaným 1/ až 3/ zabezpečoval okrem iného aj pôvodnou bianko
listinou v spojení so zmluvou o použití bianko zmeniek, v dôsledku čoho mal žalobca iba a výlučne vo
vzťahukžalovaným1/,2/a3/dohodnutýrežimzmenkovéhovyplňovaciehopráva,apretoboloprávnený
vyplniť pôvodnú bianko listinu výlučne len voči nim. Zmluva o použití bianko zmenky nerieši a neupravuje
zmenkové vyplňovacie právo žalobcu vo vzťahu k žalovanému 4/, a preto žalobca nebol oprávnený

vo vzťahu k žalovanému 4/ doplniť do pôvodnej bianko listiny údaj zmenkovej sumy a údaj dátumu
splatnosti. Podľa názoru žalovaného 4/, túto skutočnosť potvrdzuje súčasne aj ustanovenie čl. III bod
6. podbod 1 v spojení s čl. II Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, z ktorých jednoznačne vyplýva,
že zmluvné strany mali vôľu riešiť zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí
spotrebného úveru na základe „Bianko zmenky avalovanej“ iba výlučne medzi žalobcom a žalovanými

1/, 2/ a 3/. Túto skutočnosť rovnako potvrdzuje aj čl. I bod 1.1 v spojení s čl. I bod 1.2. písm. g/ a čl.
II bod 2.1. Zmluvy o zriadení záložného práva, z ktorých vyplýva, že zmluvné strany mali vôľu riešiť
zabezpečeniepohľadávkyvyplývajúcejzoZmluvyoposkytnutíspotrebnéhoúverunazákladezáložného
práva k príslušnému autobusu iba a výlučne medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ a 3/. Žalobca mal
výlučne a iba so žalovanými 1/, 2/ a 3/ v súvislosti s financovaním „kúpy“ autobusu pre žalovaného

1/ ako kupujúceho uzatvorený a písomne dohodnutý systém zabezpečenia pohľadávky k financovaniu
kúpy toho ktorého autobusu, a to prostredníctvom „bianko zmenky avalovanej“ a záložného práva na
hnuteľný majetok, pričom vyššie uvedené skutočnosti implicitne preukazujú a potvrdzujú tú skutočnosť,
že žalobca nemal so žalovaným 4/ uzatvorený žiadny spôsob zabezpečenia svojich pohľadávok z
financovania kúpy toho ktorého autobusu voči žalovanému 4/, teda že žalobca nemal so žalovaným

4/ uzatvorenú ani žiadnu dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve a súčasne ani žiadnu zmluvu o
zriadení záložného práva, či akúkoľvek inú dohodu o zabezpečení svojich pohľadávok. Žalovaný 4/
ďalej uviedol, že do znenia pôvodnej bianko listiny bol až dodatočne (7. decembra 2009) dopísaný a to
samotným žalobcom (konkrétne p. D. ako zamestnankyňou žalobcu v jej kancelárii), pričom žalovaný
4/ na základe výslovného uistenia a ubezpečenia žalobcu, že podpis žalovaného 4/ na pôvodnej bianko

listine je výlučne „evidenčný“, dal na samý kraj pôvodnej bianko listiny svoj podpis, a to tak aby bolo
zrejmé, že podpis nekryje žalobcom rukou dopísané označenie: ,,per aval, avalista: O.. S. P.I., bydlisko:
A. XXX/X XXX XX F., rod. č.: XXXXXX/XXXX, dátum podpisu: 7.12.2009“. Žalovaný 4/ tvrdil, že medzi
ním a žalobcom nebola nikdy uzatvorená, a to písomne, ústne a ani konkludentne žiadna dohoda o
vyplňovacom zmenkovom práve oprávňujúca žalobcu vo vzťahu k žalovanému 4/ doplniť upravenú

bianko listinu na vlastnú zmenku. V čase podpisu upravenej bianko listiny žalovaný 4/ vôbec nevedel o
existencii zmluvy o použití bianko zmeniek. Žalovaný 4/ dal do pozornosti súdu vo vzťahu k preukázaniu
„zlomyseľného“, resp. ,,hrubo nedbanlivostného správania“ žalobcu pri vyplňovaní upravenej bianko
listiny na zmenku (čl. I § 10 ZZŠ) tú skutočnosť, že podľa blankozmenky, ktorú predložil žalovaný
4/ vo fotokópii k námietkam, doplnená doložka avalistu nie je krytá súvislým „vodorovným hrubým

orámovaním textu doložky žalovaného 4/ ako avalistu, ako je tomu už pri doplnenej doložke avalistu v
samotnej zmenke predloženej žalobcom, pričom je zrejmé, že táto vodorovná hrubá čiara (orámovanie
textu) bola dodatočne upravovaná (predlžovaná) tak, aby kryla aj doplnenú doložku avalistu spolu s
podpisom žalovaného 4/. Za týmto účelom žalovaný 4/ navrhol grafologické skúmanie. Ďalej mal za to,že jeho podpis na listine nezakladá jeho zmenkový záväzok ako avalistu, ale výlučne mimozmenkový
záväzok, a to s poukazom na neexistenciu dohody o zmenkovom vyplňovacom práve a s ňou spojenou
námietkou nesprávneho vyplnenia blankozmenky voči žalovanému 4/. Vzhľadom na uvedené žiadal,

aby súd zmenkový platobný rozkaz voči nemu zrušil.

3. Uznesením z 29. júla 2014, č. k. 1Zm/632/2013-81, súd opravil chybu v písaní v záhlaví zmenkového
platobného rozkazu v časti predmetu konania.

4. Podaním z 13. júla 2015, žalovaný 4/ s poukazom na to, že v (skutkovo a právne totožnom) konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/241/2014, navrhol vykonať znalecké
dokazovanie zo strany troch znalcov a zároveň na to, že podal 17. marca 2015 trestné oznámenie pre
podozrenie z trestného činu podvodu a trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby
peňazí a cenných papierov, navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného
Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/241/2014.

5. V sumárnom vyjadrení z 5. septembra 2016 žalovaný 4/ poukázal na existenciu spotrebiteľsko-
právneho vzťahu medzi žalobcom ako podnikateľom a žalovaným 4/ ako spotrebiteľom. Uviedol,
že listinné dôkazy, ktoré predkladá preukazujú, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným 4/ je
spotrebiteľským, kedy žalobca je podnikateľ a žalovaný 4/ je spotrebiteľ, pričom žalobca nanútil

žalovanému 4/ bez jeho súhlasu „Nové služby“ ako aj „Nové služby II“, pričom bez existencie dohody
o zmenkovom vyplňovacom práve žalobca ako podnikateľ nanútil „Nové služby a Nové služby II“
žalovanému 4/ ako spotrebiteľovi, ich poskytnutie žalovaný 4/ výslovne namietal voči žalobcovi a trval na
ichneposkytnutí.Ichzaplateniesižalobcaakopodnikateľvočižalovanému4/zabezpečilcezprotiprávne
doplnenie blankozmenky na zmenku, kde žalobca doplnil zmenkovú sumu, ktorá zahŕňa aj odplatu za

„Nové služby a Nové služby II“, no bez existencie akejkoľvek dohody o zmenkovom vyplňovacom práve
so žalovaným 4/ ako spotrebiteľom. Uvedené vyplýva podľa neho z čl. VII. listu žalobcu z 24. januára
2013. V ďalšom žalovaný 4/ podrobne popísal dôvody, pre ktoré sa domnieva, že vzťah medzi ním a
žalobcom je vzťahom spotrebiteľským.

6. Žalobca vo vyjadrení k námietkam žalovaného 4/ z 20. septembra 2016 uviedol, že predložením
originálu prvopisu zmenky splnil podmienky stanovené § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej tiež „OSP“) na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Zmluva o použití bianko
zmeniek nie je listinou, ktorá by bola potrebná na uplatnenie práva zo zmenky. Zmenka predstavuje
abstraktný a nesporný záväzok a jej majiteľ musí pri vymáhaní plnenia z nej dokazovať len skutočnosť,

že je majiteľom platnej zmenky. Platná zmenka je sama o sebe dostatočným dôvodom pre vznik nároku
majiteľa zmenky na zmenkovú sumu v nej uvedenú a žalobca súdu spolu s návrhom na vydanie
zmenkového platobného rozkazu prvopis platnej zmenky predložil. Existenciu záväzku zo zmenky,
kauzu zmenky, prípadne ostatné skutočnosti skúma súd len na námietky žalovaného. Žalovaným
zmieňovaná hrubá nedbanlivosť v zmysle čl. 1 § 10 ZZŠ nie je vo vzťahu k žalobcovi relevantnou

námietkou, pretože žalobca je prvým a pôvodným majiteľom vlastnej zmenky. K námietke neexistencie
dohodyovyplňovacomprávežalobcukžalovanému4/uviedol,žeprivystaveníblankozmenky5.októbra
2009 uzavrel so žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanými 2/ a 3/ ako avalistami zmluvu o použití
bianko zmeniek č. XXXXXXXX/1, predmetom ktorej bolo udelenie zmenkového vyplňovacieho práva
a dohoda zmluvných strán o obsahu vyplňovacieho práva žalobcu k blankozmenke, ktorú neúplnú a

avalovanú žalovanými 2/ a 3/ ako avalistami, predložil žalovaný 1/ žalobcovi za účelom zabezpečenia
pohľadávok žalobcu zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru. Dňa 7. decembra 2009 uzatvoril žalobca
so žalovanými 1/ až 4/ Dodatok č. 1 k zmluve o použití bianko zmenky č. XXXXXXXX/1 (ďalej tiež
„dodatok č. 1“), predmetom ktorého bola dohoda o zmene zmluvy o použití bianko zmenky v dôsledku
pristúpenia avalistu č. 3 k záväzku vyplývajúceho z blankozmenky. Avalistom č. 3 bol žalovaný 4/, ktorý

dodatok č. 1 vlastnoručne podpísal. V čl. I dodatku č. 1 sa uvádza, že žalovaný 1/ až 3/ uzavreli 5.
októbra 2009 zmluvu o použití bianko zmenky č. XXXXXXXX/1, predmetom ktorej je dohoda o udelení
zmenkového vyplňovacieho oprávnenia a dohoda o jeho obsahu žalovanými 1/ až 3/ žalobcovi. Čl. I bod
1.1. zmluvy o použití bianko zmenky sa menil tak, že zmenkové vyplňovacie právo udeľujú žalobcovi
žalovaní 1/ až 4/, ktorí sa súčasne so žalobcom dohodli o obsahu tohto vyplňovacieho práva k bianko

zmenkám, ktoré neúplné a avalované žalovanými 1/ až 4/ boli preložené žalobcovi. V zmysle dodatku
č. 1 sa v článku I bodu 1.4 zmluvy o použití bianko zmenky č. XXXXXXXX/1 dopĺňala časť prívesok s
uvedením avalistu - žalovaného 4/, so špecifikáciou bydliska, rodného čísla, dátumu podpisu a doložky
avalistu.Zozmluvyopoužitíbiankozmenkya dodatkuč.1jasnevyplývajúprávaapovinnostiúčastníkovtýchto úkonov. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného 4/ o tom, že o existencii Zmluvy o použití bianko
zmenky č. XXXXXXXX/1 vôbec nevedel. Ďalej uviedol, že tým, že žalovaný 4/ avaloval blankozmenku,
stotožnil sa s obsahom vyplňovacej dohody obsiahnutej v zmluve o použití bianko zmenky, pretože jej

avalovaním bol uzrozumený s tým, že táto bude vyplnená za podmienok a spôsobom dohodnutým v
zmluve o použití bianko zmenky. Uvedený záver je možné vyvodiť nielen z konkludentného prejavu vôle
žalovaného 4/ uskutočnením avalovania blankozmenky, ale aj z jeho výslovného prejavu obsiahnutého
v bode 1. dodatku č. 1, ktorý nie je možné vo vzájomnej súvislosti s obsahom samotnej zmluvy o použití
bianko zmenky, na ktorú dodatok č. 1 odkazoval, a skutočnosti, že žalovaný 4/ uzatváral dodatok k tejto

zmluve súčasne s avalom blankozmenky, vyložiť inak, ako výslovné udelenie vyplňovacieho oprávnenia
žalobcovi s obsahom ako bolo dohodnuté v zmluve o použití bianko zmenky č. XXXXXXXX/1. Žalobca
poukázal na to, že žalovaný 4/ avaloval blankozmenku 7. decembra 2009, teda po tom, čo sa stal
spoločníkom a konateľom žalovaného 1/. Žalovaný 4/ nadobudol obchodný podiel zmenkového dlžníka
neskôr ako žalovaný 2/ a 3/ a v súvislosti s tým avaloval blankozmenku až neskôr. Podpis žalovaného
4/ na blankozmenku, ako aj na dodatku č. 1 boli zrealizované 7. decembra 2009 po tom, čo boli skôr

na blankozmenku vyznačené údaje o mene, priezvisku, rodnom čísle žalovaného 4/ ako avalistu, ako
aj dátum podpisu, doložka „per aval“ a orámovanie vodorovnými čiarami a pripravený dodatok č. 1. V
prípade blankozmenky je irelevantné, v akom poradí bola jednotlivými účastníkmi podpísaná. Žalovaný
4/ žiadnym spôsobom nenamietal správnosť výšky doplnenej zmenkovej sumy alebo správnosť údaju
o splatnosti zmenky doplnené žalobcom. Údaje o žalovanom 4/, ako aj dátum podpisu, doložka per

aval a orámovanie boli na blankozmenke vyznačené pred jej avalovaním žalovaným 4/ a so súhlasom
a vedomím žalovaných 1/ a 3/ vyjadreným v dodatku č. 1. Žalobca považoval tvrdenia žalovaného 4/ o
evidenčnom charaktere jeho podpisu na blankozmenke, o ktorom ho mal poučovať žalobca za účelové.
Podpis žalovaného 4/ na blankozmenke, z ktorého je zrejmá jeho priestorová súvislosť s osobnými
údajmi žalovaného 4/ ako aj ručiteľskou doložkou „per aval“, nie je možné v spojení s obsahom dodatku

č. 1 uzavretým medzi všetkými účastníkmi zmenkového vzťahu posúdiť inak, ako určité a výslovné
prevzatie zmenkového ručenia žalovaným 4/.

7. Vo „vyjadrení odporcu 4 k meritu veci III“ z 24. júla 2018 žalovaný 4/ prezentoval názor o dvojjedinosti
jeho postavenia ako osoby, ktorá sa na zmenku podpísala ako avalista - fyzická osoba a zároveň

rovnakého dňa podpísala aj dodatok č. 1 k zmluve o použití bianko zmenky č. XXXXXXXX/X ako osoba
konajúca ako štatutárny zástupca v mene a za zmenkového dlžníka spoločnosť ABUSS, s.r.o. Uviedol,
že 7. decembra 2009 bol podpísaný Dodatok č. 1 ku Zmluve o použití bianko zmenky č. XXXXXXXX/X,
podpísaný (zmenkovým) veriteľom Tatra - Leasing, s.r.o., (zmenkovým) dlžníkom spoločnosťou ABUSS,
s.r.o., v mene ktorej podpísali dodatok č. 1 konatelia O. T. I. O.. S. P. (vzhľadom na v obchodnom registri

zapísaný spôsob konania štatutárneho orgánu vždy dvomi konateľmi spoločne), avalistom č. 1 Š. T.,
avalistom č. 2 O. T., a napokon avalistom č. 3 O.. S. P. (fyzickou osobou). Z uvedeného podľa jeho názoru
vyplýva,žežalovaný4/jezároveňosobou,ktorá,ktomuistémudátumu(k7. decembru2009),podpísala
zmenku ako avalista - fyzická osoba, a zároveň podpísala aj dodatok č. 1 ako osoba konajúca v mene
zmenkového dlžníka - spoločnosti ABUSS, s.r.o., ako konateľ (štatutárny orgán) tejto spoločnosti. Aj v

tomto prípade ide o tzv. kauzálny aval, ktorý vznikol tak, že na základe dodatku č. 1 k zmluve o použití
bianko zmenky č. XXXXXXXX/X, podpísaného 7. decembra 2009, kde je opísaná kauzálna príčina
vystavenia zmenky, uzavretého medzi vystaviteľom (avalátom) ABUSS, s.r.o. a majiteľom zmenky Tatra-
Leasing, s.r.o., sa zmluvnou stranou dohody (dodatku č. 1) stal aj samotný avalista č. 3, ktorým je O.. S.
P.akofyzickáosoba.AvalistaO..S.P.jetakpriamoprostredníctvompredmetnéhododatkuč.1,vktorom

je opísaná zaisťovacia (zabezpečovacia) funkcia zmenky (za účelom zabezpečenia pohľadávok veriteľa
špecifikovaných v bode 1.3 zmluvy o použití bianko zmenky č. XXXXXXXX/X), vtelený do kauzálneho
vzťahu, a teda na základe tohto kauzálneho avalu má avalista možnosť vznášať v zásade kauzálne
námietky vyplývajúce z kauzálneho vzťahu medzi avalátom a vystaviteľom. S poukazom na dvojjedinosť
postavenia O.. S. P., ktorý je zároveň osobou, ktorá 7. decembra 2009 podpísala zmenku ako avalista

- fyzická osoba, a zároveň rovnakého dňa podpísala aj dodatok č. 1 ako osoba konajúca v mene
zmenkového dlžníka - spoločnosti ABUSS, s.r.o. (vystaviteľ zmenky), t. j. ako konateľ (štatutárny orgán)
spoločnosti, ktorá je vystaviteľom zmenky, je potrebné avalistovi O.. S. P. priznať tzv. nepriamy vlastný
vzťah námietke, čo mu ipso facto zakladá možnosť uplatniť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky
na základe tohto nepriameho vlastného vzťahu, opierajúc sa o dodatok č. 1 k zmluve o použití bianko

zmenky č. XXXXXXXX/X, podpísaný 7. decembra 2009.

8. Vo vyjadrení z 12. júna 2023 žalovaný 4/ v celom rozsahu rozporoval tvrdenia žalobcu obsiahnuté vo
vyjadrení žalobcu. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že žalovaným 4/ namietaná hrubá nedbanlivosťresp. zlomyseľnosť podľa čl. I § 10 ZZŠ sa na žalobcu nevzťahuje. Poukázal na to, že práve slovné
spojenie „pri nadobúdaní zmenky“ je možné vykladať tak, že žalobca bez existencie výslovnej, jasnej
a určitej dohody o vyplňovacom zmenkovom práve vyplnil blankozmenku na úplnú zmenku a pri tom

túto zmenku ešte graficky pozmenil. Opätovne preto konštatoval, že žalobca pri vyplnení blankozmenky
konal a postupoval voči žalovanému 4/ v hrubej nedbanlivosti. zotrval na svojich tvrdeniach, že medzi
žalovaným 4/ a žalobcom nikdy nebola platne uzatvorená a nikdy neexistovala platne žiadna dohoda
o zmenkovom vyplňovacom práve vyplniť či doplniť chýbajúcu zmenkovú sumu na blankozmenke a
ani vyplniť či doplniť chýbajúci údaj splatnosti na blankozmenke, a to z toho dôvodu, že dodatok

č. 1 zo 7. decembra 2009, ktorý predložil žalobca súdu, nikdy neobsahoval ako prílohu samotnú
Zmluvu o použití bianko zmeniek. Žalovaný 4/ nikdy nedostal od žalobcu pri podpise dodatku č.
1 zo 7. decembra 2009 samotnú Zmluvu o použití bianko zmeniek. Namietal, že dodatok č. 1 zo
7. decembra 2009 bez Zmluvy o použití bianko zmeniek nedáva žiadne právo (žiadne oprávnenie)
žalobcovi voči žalovanému 4/ ani vyplniť či doplniť chýbajúcu zmenkovú sumu na blankozmenke a
ani vyplniť či doplniť chýbajúci údaj splatnosti na blankozmenke a toto oprávnenie nijakým spôsobom

jasne, ani určito neupravuje. Nakoľko samotný dodatok č. 1 zo 7. decembra 2009 neupravuje a nijakým
spôsobom nekonkretizuje a ani neupravuje žiadne zmenkové oprávnenie žalobcu voči žalovanému
4/ na vyplnenie chýbajúcej zmenkovej sumy na blankozmenke a ani na vyplnenie chýbajúceho údaju
splatnosti na blankozmenke, tak preto je potrebné zo strany tohto súdu - v súlade s právnymi
vetami uvedenými v stanovisku občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2015, ktoré bolo
uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2015 - skúmať pri právnom posúdení tejto veci
otázky (i) existencie uzatvorenia či neexistencie uzatvorenia dohody o zmenkovom vyplňovacom práve
medzi žalobcom ako remitentom z blankozmenky (ktorý je podnikateľom) a žalovaným 4/ ako avalistom
z blankozmenky (ktorý je spotrebiteľom) ako aj pri právnom posúdení otázky (ii) platnosti, či neplatnosti

dohody o zmenkovom vyplňovacom práve medzi žalobcom ako remitentom z blankozmenky (ktorý je
podnikateľom) a žalovaným 4/ ako avalistom z blankozmenky (ktorý je spotrebiteľom), a to jednak z
pohľadu súkromnoprávnych predpisov na úseku ochrany spotrebiteľa (najmä § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka) ako aj verejno-právne predpisy na úseku ochrany spotrebiteľa (najmä § 4 ods. 1 a ods. 2,
ods. 3 a ods. 4 v spojení s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom

znení v nadväznosti na § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách v platnom znení), a tieto následne vzájomne posúdiť vo vzťahu k § 39 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný 4/ mal za to, že v konaní mu nie je možné uprieť postavenie spotrebiteľa a poukázal
na rozhodnutia krajských súdov a žiadal, aby súd tieto rozhodnutia pri rozhodovaní zohľadnil. V prípade,
že konajúci súd neuzná namietaný právny vzťah za spotrebiteľský navrhol, aby súd uvedené otázky

skúmal z pohľadu § 269 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Žalovaný 4/ opätovne prezentoval
názor o dvojjedinosti jeho postavenia ako osoby, ktorá sa na zmenku podpísala ako avalista - fyzická
osoba a zároveň rovnakého dňa podpísala aj dodatok č. 1 ako osoba konajúca ako štatutárny zástupca v
mene a za zmenkového dlžníka spoločnosť ABUSS, s.r.o. Uviedol, že 7. decembra 2009 bol podpísaný
„Dodatok č. 1 ku Zmluve o použití bianko zmenky č. XXXXXXXX/X“ (správne XXXXXXXX/X, pozn.

súdu), podpísaný (zmenkovým) veriteľom Tatra - Leasing, s.r.o., (zmenkovým) dlžníkom spoločnosťou
ABUSS, s.r.o., v mene ktorej podpísali Dodatok č. 1 konatelia O. T. I. O.. S.T. P. (vzhľadom na v
obchodnom registri zapísaný spôsob konania štatutárneho orgánu vždy dvomi konateľmi spoločne),
avalistom č. 1 Š. T., avalistom č. 2 O. T., a napokon avalistom č. 3 O.. S.T. P. (fyzickou osobou). Z
uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že žalovaný 4/ je zároveň osobou, ktorá, k tomu istému dátumu

(k 7. decembru 2009), podpísala zmenku ako avalista - fyzická osoba, a zároveň podpísala aj dodatok č.
1 ako osoba konajúca v mene zmenkového dlžníka - spoločnosti ABUSS, s.r.o., ako konateľ (štatutárny
orgán) tejto spoločnosti. Aj v tomto prípade ide o tzv. kauzálny aval, ktorý vznikol tak, že na základe
dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmenky č. XXXXXXXX/X (správne XXXXXXXX/X, pozn. súdu),
podpísaného 7. decembra 2009, kde je opísaná kauzálna príčina vystavenia zmenky, uzavretého medzi

vystaviteľom (avalátom) ABUSS, s.r.o. a majiteľom zmenky Tatra-Leasing, s.r.o., sa zmluvnou stranou
dohody (dodatku č. 1) stal aj samotný avalista č. 3, ktorým je O.. S. P. ako fyzická osoba. Avalista
O.. S. P. je tak priamo prostredníctvom predmetného dodatku č. 1, v ktorom je opísaná zaisťovacia
(zabezpečovacia)funkciazmenky[zaúčelomzabezpečeniapohľadávokveriteľašpecifikovanýchvbode
1.3 zmluvy o použití bianko zmenky č. XXXXXXXX/X (správne XXXXXXXX/X, pozn. súdu)], vtelený

do kauzálneho vzťahu, a teda na základe tohto kauzálneho avalu má avalista možnosť vznášať v
zásade kauzálne námietky vyplývajúce z kauzálneho vzťahu medzi avalátom a vystaviteľom. V tejto
súvislosti žalovaný navrhol, aby konajúci súd prerušil konanie, a aby súd podal návrh na Súdny dvor
Európskej únie (ďalej tiež „SD EÚ“) s položením prejudiciálnej otázky: „či žalovaného 4/ za okolností,aké sú vo veci samej, možno alebo nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle (i) Smernice Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 - 34) ako aj v zmysle (ii) Smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 168, 27. 06. 2002), ako aj v zmysle (iii) Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica
Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica
Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11.

2011)“. Zároveň zopakoval svoje tvrdenia o tom, že žalovaný 4/ nepodpísal zmenku, ale papier, ktorý
nebol zmenkou a ani sa zmenkou voči nemu nestal. Je preto nutné vyhodnotiť, či podpis žalovaného
4/ na okraji zmenky je súčasťou zmenky. Poukázal tiež na to, že nikdy nemal úmysel ako fyzická
osoba založiť akýkoľvek zmenkový záväzok voči žalobcovi. Tvrdil, že na (blanko)zmenku sa podpísal
predtým, než tam bola dopísaná doložka „per aval“ a predtým, než tam žalobca doplnil orámovanie.
Podľa názoru žalovaného 4/ nie je sporné, že na zmenku bolo zo strany žalobcu dodatočne vytvorené

orámovanie, avšak je sporné, kedy k tomuto dodatočnému orámovaniu došlo. Tvrdil, že jeho podpis
bol umiestnený mimo zmenku, teda nie na zmenku, keďže jeho podpis sa nachádzal mimo kontinuálne
orámovanie zmenky. Ďalej uviedol, že zo strany žalobcu nedošlo k vyúčtovaniu zmenkovej sumy, teda
nedošlo k riadnemu a dostatočnému zdôvodneniu a ani preukázaniu výšky uplatneného žalobného
návrhu. Podané námietky nemožno vykladať reštriktívne v neprospech žalovaného 4/, ale je nutné

ich posudzovať ako celok, pričom námietka nemožnosti vyplniť zmenku voči žalovanému 4/ v sebe
nepochybne zahŕňa aj námietku výšky vyplnenej zmenkovej sumy. Navrhol, aby konajúci súd prerušil
konanie, a aby súd podal návrh (podanie) na Ústavný súd Slovenskej republiky ohľadom ústavno-
právneho posúdenia otázky žalovaným 4/ namietaného protiústavného znenia vtedajšej právnej úpravy
§ 175 OSP o tzv. 3-dňovej zákonnej koncentračnej lehote na podanie zmenkových námietok voči

zmenkovému platobnému rozkazu. V konaní navrhol vykonať nasledovné dôkazy: výsluch žalovaného
4/akostranysporu;výsluchžalobcuakostranysporu;výsluchsvedkov-Š.T.,O.T.,O..C.D.;prečítaním
listinných dôkazov, ktoré sú obsahom súdneho spisu; prečítaním Notárskej zápisnice F. XXX/XXXX, F.
XXXX/XXXX,F.XXXX/XXXXz3.februára2012spísanánaNotárskomúradeD..H.P.P.R.T.ajejprílohy
- Dohoda o splátkach z 3. februára 2012; prečítaním originálu zmenky a umožnením žalovanému 4

vyjadriťsakjejobsahu;uloženímpovinnostižalobcovi,abyžalobcapísomneoznámilazdokladovalsúdu
všetky platby, ktoré prijal od žalovaného 4/, ako aj pôvodne žalovaných l/ až 3/ v súvislosti s (i) úverovými
zmluvami, ktoré žalobca uzatvoril so žalovaným; (ii) Notárskou zápisnicou N 318/2012, Nz 4063/2012,
NCRls 4183/2012 zo dňa 03.02.2012 spísaná na Notárskom úrade D.K.. H. P. R. T. a Dohodou o
splátkach zo dňa 03.02.2012 ako aj (iii) všetkých platieb, ktoré žalobca prijal na základe predaja

predmetov jednotlivých leasingových zmlúv (jednotlivých autobusov); znalecké dokazovanie vo vzťahu
k zmenke uplatňovanej v tomto konaní a za účelom zistenia a objasnenia skutočností týkajúcich sa
dodatočného predlženia pôvodného orámovania zmenky, ako aj za účelom zistenia časovej postupnosti
zápisu jednotlivých údajov na zmenku oproti dodatočnému predĺženiu pôvodného orámovania zmenky;
znalecké dokazovania za účelom posúdenia pravosti podpisu žalovaného 4/ na zmenke, ako aj na

Dodatku č. 1; zabezpečenie originálu alebo kópie vyšetrovacieho spisu vedeného pred Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky, prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná
jednotka finančnej polície, expozitúra Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, ČVS: H.-XXX/NKA-M.-
T.-XXXX a následné oboznámenie jeho obsahu prečítaním, vrátane vykonania svedeckých výsluchov
všetkých zamestnancov žalobcu, ktorí boli v uvádzanom trestnom konaní vypočutí ako svedkovia;

prečítaním znaleckého posudku č. 5/2021 a jeho doplnením č.1, vyhotovených E.. W. Q..

9. Konanie, pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 2CbZm/9/2016, je od 1. júna
2023 vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-2CbZm/9/2016.

10. Zmenkový platobný rozkaz bol v predmetnom spore vydaný v skrátenom konaní na základe § 175
OSP. Občiansky súdny poriadok bol k 30. júnu 2016 zrušený a od 1. júla 2016 ho nahradil zákon
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Civilný
sporový poriadok je na základe ust. § 470 ods. 1 použiteľný v zásade na všetky súdne konania,
spadajúce pod jeho úpravu, aj keď boli začaté pred 1. júlom 2016. Výnimku predstavuje konanie o

zmenkovom platobnom rozkaze, ktoré sa podľa § 471 ods. 2 CSP dokončí podľa doterajších predpisov.
Za konanie o zmenkovom platobnom rozkaze je možné považovať len také konanie, v ktorom bol
zmenkový platobný rozkaz vydaný a do 1. júla 2016 nebol zrušený, resp. nenadobudol právoplatnosť.
Ide teda o konanie, ktorého výsledkom bude rozhodnutie súdu o tom, či zmenkový platobný rozkazponechá v platnosti alebo ho celkom či čiastočne zruší. Procesným základom pre takéto rozhodnutie
je § 175 OSP (v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP), keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje
ustanovenia,ktorébyumožnilisúduoneprávoplatnomzmenkovomplatobnomrozkazerozhodnúť.Preto

za doterajšie predpisy, podľa ktorých súd na základe § 471 ods. 2 CSP dokončí konanie o zmenkovom
platobnom rozkaze, je možné považovať len ustanovenie § 175 OSP ako predpis osobitnej povahy. Na
ostatné otázky, ktoré sa v súvislosti s rozhodovaním o zmenkovom platobnom rozkaze aj pred 1. júlom
2016 posudzovali len podľa všeobecnej procesnej úpravy, nie je dôvod aplikovať zákon, ktorý bol 1. júla
2016 zrušený. Vo všetkých tých otázkach, ktoré nie sú výslovne v § 175 OSP riešené, sa preto aplikuje

Civilný sporový poriadok (k tomu pozri m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna
2022, sp. zn. III. ÚS 387/2021, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2017
sp. zn. 5Obdo/15/2017, prípadne rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. februára 2017, sp. zn.
2CoZm/72/2016 alebo rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 2. marca 2017, sp. zn. 4CoZm/2/2017). Z
uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 471 ods. 2 CSP je potrebné vykladať reštriktívne, a aj na konania
o zmenkovom platobnom rozkaze, je potrebné aplikovať okrem dotknutých ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku aj ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Na prejednanie námietok žalovaného 4/ súd nariadil pojednávanie na 21. novembra 2023. Žalobca
zotrval na podanej žalobe a vyjadreniu k námietkam v celom rozsahu. Žalovaný 4/ sa pridržal znenia
podaných námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, všetkých písomných podaní doručených

súdu a zotrval na všetkých procesných návrhoch urobených v priebehu konania. Súd žalovanému 4/ a
jeho zástupcovi umožnil nahliadnuť na žalobcom predložený prvopis zmenky, pričom žalovaný 4/, resp,
jeho zástupca následne vzniesli námietku, že predmetná zmenka bola sfalšovaná, keďže bola doplnená
o číslo „265/09“ oproti blankozmenke, ktorej kópiu predložil žalovaný 4/ ako prílohu k námietkam
proti zmenkovému platobnému rozkazu. V tejto súvislosti žalovaný 4/ navrhol, aby súd uskutočnil

výsluch zamestnancov žalobcu a nariadil znalecké dokazovanie. Súd tomuto návrhu nevyhovel, na
čo zástupca žalovaného 4/ a následne aj žalovaný 4/ oznámili, že voči konajúcemu sudcovi vznášajú
námietku zaujatosti. Súd na vznesenú námietku zaujatosti podľa § 53 ods. 3 CSP neprihliadal, keďže sa
výlučne týkala okolností, ktoré spočívali v procesnom postupe sudcu - zamietnutí návrhu na vykonanie
žalovaným navrhovaných dôkazov.

12. Súd vykonal dokazovanie týmito dôkazmi: prvopis zmenky a dodatok č. 1 k zmluve o použití bianko
zmenky č. XXXXXXXX/X. Súd sa oboznámil s ďalšími listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, pričom
dokazovanie čítaním týchto listín alebo oznámením ich obsahu nevykonával s poukazom na § 204 CSP,
keďže tieto listiny mali strany k dispozícii a listiny, ani ich obsah neboli stranami v priebehu konania

spochybnené.

13. Z prvopisu zmenky súd zistil, že žalovaný 1/ (konajúci prostredníctvom žalovaného 2/ a 3/) vystavil v
Bratislave 5. októbra 2009 žalobcovi vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“, na sumu 15.211,42 eura,
s dátumom splatnosti 4. februára 2013, miestom platenia Bratislava, Tatra banka, a.s. Ako zmenkový

ručitelia (per aval) sa za vystaviteľa zaručili žalovaní 2/ a 3/, označení menom, priezviskom, adresou
bydliska a dátumom narodenia, s dátumom podpisu 5. októbra 2009 a žalovaný 4/, označený menom,
priezviskom, adresou bydliska a rodným číslom, s dátumom podpisu 7. decembra 2009. Zo zmenky je
zrejmé, že údaj o zmenkovej sume (aj slovom), dátume splatnosti, ako aj identifikačné údaje žalovaného
4/ boli dopísané ručne (perom), ostatné údaje na zmenke boli predtlačené. Nad vlastným textom zmenky

sa v pravom hornom rohu nachádza č. XXXXXXXX/X I. Č.. XXX/XX. Z grafického prevedenia prvopisu
zmenky predloženej žalobcom vyplýva, že identifikačné údaje žalovaného 4/, doložka „per aval“, dátum
podpisu a podpis žalovaného 4/ sú kryté orámovaním, ktoré nadväzuje na pôvodné (predtlačené)
orámovanie zmenky, pričom je zrejmé, že toto orámovanie bolo na zmenku doplnené dodatočne - nebolo
predtlačené. Na rubovej strane zmenky sa nenachádza indosament a ani žiaden iný údaj.

14. V konaní nebolo sporné, že zmenka bola pôvodne blankozmenkou a zabezpečovala pohľadávky
žalobcu zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným 1/ 5. októbra 2009. V rovnaký deň bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným 1/ ako
dlžníkom a žalovanými 2/ a 3/ ako avalistami uzavretá zmluva o použití bianko zmeniek č. XXXXXXXX/

X, ktorá upravuje podmienky a predpoklady na vyplnenie chýbajúcich údajov na zmenke. V konaní tiež
nebolo sporné, že zmenka bola pôvodne avalovaná len žalovaným 2/ a 3/ a podpis žalovaného 4/ bol
na zmenku pripojený až následne potom, čo sa stal konateľom a spoločníkom žalovaného 1/.15. Sporným ostal nárok vo vzťahu k žalovanému 4/, ktorý sa v námietkach proti zmenkovému
platobnému rozkazu bránil neexistenciou dohody o vyplňovacom zmenkovom práve medzi žalobcom a
žalovaným 4/, z čoho vyvodzoval neoprávnené vyplnenie blankozmenky.

16. Podľa čl. I § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

17. Podľa čl. I § 30 ods. 1 ZZŠ, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť
zaručiť zmenečným ručením.

18. Podľa čl. I § 31 ZZŠ, ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok. (ods. 1) Ručenie
sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše. (ods.
2) O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis

zmenečníka alebo vystaviteľa. (ods. 3) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané,
platí, že sa prejíma za vystaviteľa. (ods. 4)

19. Podľa čl. I § 32 ods. 1 ZZŠ, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.

20. Podľa čl. I § 47 ods. 1 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili,
sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.

21. Podľa čl. I § 47 ods. 2 ZZŠ, majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z
nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.

22. Podľa čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

23. Podľa čl. I § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného
textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú
peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad
koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

24. Podľa čl. I § 77 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané
pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu
pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu

(§§ 72 až 74). (ods. 1) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u
tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o
nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o
následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto
oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). (ods. 2) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o

zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané,
za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky. (ods. 3)

25. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Podľa § 471 ods. 2 CSP, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

27. Podľa § 175 ods. 1 OSP, ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých

niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil
požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí
uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta.Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu.
Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu
vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.

28. Podľa § 175 ods. 4 OSP, ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie
pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom
rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez

pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

29. Zmenka bola riadne vystavená a podpísaná žalovanými, má všetky náležitosti predpísané v čl. I §
75 ZZŠ, a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa žalobca jej zaplatenia
(čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ) domáha bezdôvodne. Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti
predpísané v ustanovení čl. I § 75 ZZŠ, žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal. Podaním

námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už len posudzuje, či je obrana
žalovaného vyjadrená v námietkach dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný
alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto
dôkazné bremeno ťaží v zásade len žalovaného, ktorý musí preukázať, či sú splnené podmienky k
tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený. Zároveň je potrebné uviesť, že

konanie o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu predstavuje osobitné (skrátené) konanie,
v ktorom súd posudzuje dôvodnosť obrany žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu. V
dôsledku uplatnenia prísnej koncentračnej zásady (3 dní) musí byť v námietkach uvedené všetko, čo
žalovaný zo zmenky namieta. V námietkach preto treba skutkovo nezameniteľným spôsobom opísať
skutočnosti,oktorýchsaobranažalovanéhoopiera.Žalovanýmôževpriebehukonanianasúdeuvádzať

nové skutočnosti a navrhovať vykonanie dôkazov smerujúcich k jeho obrane, avšak výlučne v hraniciach
vymedzených skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v námietkach. Nie je preto prípustné uplatňovať
obranu, ktorá nemá oporu v obsahu námietok.

30. Po oboznámení sa s námietkami predloženými žalovaným 4/, súd dospel k záveru, že tieto námietky

nemožno považovať za dôvodné, teda také, ktoré by odôvodňovali zrušenie vydaného zmenkového
platobného rozkazu čo i len sčasti.

31. Medzi stranami nebolo sporné, že zmenka predložená žalobcom bola pôvodne blankozmenkou.
Obranažalovaného4/vnámietkachspočívalaprimárnevtvrdení,žemedzinímažalobcomneexistovala

osobitná dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, v dôsledku čoho žalobca nebol vo vzťahu k
žalovanému 4/ oprávnený vyplniť blankozmenku o údaj zmenkovej sumy a dátum splatnosti zmenky.

32. Súd v prvom rade považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že oprávnenie vyplniť
blankozmenku spočíva v možnosti jeho nositeľa doplniť obsah blankozmenky a zavŕšiť (doplnením

obsahu blankozmenky) premenu blankozmenky na zmenku úplnú. Dohoda o vyplňovacom práve k
blankozmenke je neformálny kontrakt, pretože zákon zmenkový a šekový ani iný právny predpis
nepredpisuje jej formu. Právnou skutočnosťou, zakladajúcou oprávnenie vyplniť neúplnú listinu na
zmenkujedohoda,ktorámôžebyťdojednanávýslovne,atovpísomnejaleboústnejforme,aleprípustná
je aj konkludentná dohoda (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája

2019, sp. zn. 2Obdo/37/2018 odsek 59 a tiež Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár,
Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 62, alebo Kovařík, Z., Zákon směnečný a šekový. Komentář, 6.,
dopl. vydání. Praha: C.H. Beck, 2014, s. 61). Pokiaľ je blankozmenka vyplnená (a to bez ohľadu na
to, či bola alebo nebola vyplnená v súlade s dohodou), stáva sa s účinkami ex tunc platnou zmenkou
za predpokladu, že obsahuje všetky náležitosti zmenky cudzej (čl. I § 1 a 2 ZZŠ) alebo vlastnej (čl. I

§ 75 a § 76 ZZŠ). Osoby podpísané na takejto zmenke sa formálne stávajú zmenkovými dlžníkmi a
povinnosti zaplatiť nárok uplatnený voči nim zo zmenky sa môžu ubrániť námietkou podľa čl. I § 10
ZZŠ. Nedostatok dohody o vyplňovacom práve musí preukázať ten, kto je na zmenke podpísaný. (m.
m. rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 20. februára 2001, sp. zn. 5Cmo/556/2000).

33. Otázka rozloženia dôkazného bremena v zmenkovom konaní je v judikatúre (slovenských a českých
súdov) v zásade riešená jednotne a vychádza z toho, že zmenka predstavuje abstraktný a nesporný
záväzok a jej majiteľ (žalobca) nemusí pri jej predložení k plateniu, ani pri prípadnom vymáhaní plnenia
z tejto zmenky, dokazovať nič iné, než len to, že je majiteľom platnej zmenky. Platná zmenka jesama o sebe dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Ak dlžník zo zmenky
(žalovaný)popieraexistenciuzáväzkuzozmenkyvyplývajúceho,nesievtomtosmeredôkaznébremeno
(napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/274/2009 z 31. marca 2010, sp.

zn. 29Cdo/629/2010 z 31. mája 2011, sp. zn. 29Cdo/2829/2012 z 30. apríla 2015, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/21/2012 z 31. júla 2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 14CoZm/53/2014 z 27. novembra 2014).

34. Žalovaný 4/ v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu výslovne namietal, že medzi

ním, ako osobou, ktorá sa na blankozmenku nesporne podpísala a žalobcom, ako remitentom (prvým
majiteľom zmenky), neexistovala žiadna dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke. Žalovaný 4/
v námietkach zároveň tvrdil, že nebol ani účastníkom zmluvy o použití bianko zmenky zo 7. októbra
2009 a ani žiadnej inej dohody o vyplňovacom práve. Keďže žalovaný 4/ na jednej strane v námietkach
tvrdí, že sa na blankozmenku podpísal, avšak zároveň uvádza, že medzi ním a žalobcom neexistuje
dohoda o tom, ako má byť blankozmenka doplnená, mal by v konaní vysvetliť, akým spôsobom, resp. z

akého dôvodu sa jeho podpis na blankozmenku dostal. Je totiž v rozpore s elementárnou logikou, aby sa
ktokoľvek vedome podpísal na listinu, z ktorej je zrejmá jej povaha (že má stať zmenkou) a je možné z
nej zreteľne vyvodiť, že táto listina nie je úplná (chýba na nej výška zmenkovej sumy a dátum splatnosti)
bez toho, aby táto osoba nemala vedomosť o ďalšom osude tejto listiny, teda nemala aspoň neformálne
uzatvorenú dohodu o vyplnení chýbajúcich údajov na blankozmenke. Žalovaný 4/ v tejto súvislosti v

námietkach tvrdil, že na listinu blankozmenky, pod rukou dopísané označenie „per aval, avalista: O.. S.
P., bydlisko: A. XXX/X XXX XX F., rod. č.: XXXXXX/XXXX, dátum podpisu: 7.12.2009“ podpísal na samý
kraj listiny tak aby bolo zrejmé, že jeho podpis nekryje uvedené údaje. Žalovaný 4/ odôvodňoval podpis
blankozmenky tým, že jeho podpis mal mať výlučne evidenčný charakter.

35. Obrana žalovaného 4/ spočívajúca v údajnej neexistencii dohody o vyplňovacom práve voči
žalovanému 4/ bola súdom posúdená ako nedôvodná, nemajúca základ v skutkovom stave, obzvlášť
pri nespornom podpise žalovaného 4/ na blankozmenke pod doložku per aval a jeho osobné údaje a ani
v logike konania, ktorú možno očakávať od osoby so skúsenosťami v postavení konateľa spoločnosti
(žalovanom 1/), ktorým žalovaný 4/ bol v čase podpísania blankozmenky. K tomu je potrebné poukázať

predovšetkým na závery judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, s ktorými sa súd v celom rozsahu
stotožňuje a z ktorých vyplýva, že konkludentné udelenie vyplňovacieho práva (a jeho obsah) je možné
usudzovať už len z toho, že vystaviteľ a avalista podpíšu blankozmenku a blankozmenka je odovzdaná
remitentovi (rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu
Českej republiky z 9. decembra 2015, sp. zn. 31Cdo/4087/2013, uverejnený pod č. R 103/2016, ako aj

rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 31. mája 2018, sp. zn. 29Cdo/5377/2016). Žalovanému
4/ pri podpise blankozmenky muselo byť zrejmé, že daná listina je zámerne nevyplnená v úplnosti (v
údajoch o dátume splatnosti a zmenkovej sume), a že k vyplneniu môže prísť v budúcnosti, a to zo strany
žalobcu bez potrebnej súčinnosti žalovaných. Preto nemožno prisúdiť význam námietke, že žalovaný
4/, ktorý podpísal blankozmenku neskôr ako žalovaní 1/ až 3/, nemal vedomosť o tom, akým spôsobom

je žalobca oprávnený chýbajúce údaje neskôr doplniť, keďže túto vedomosť mať musel, resp. mu to
muselo byť v danej situácii zjavné. Ak teda žalovaný 4/ namietal, že nie je účastníkom zmluvy o použití
bianko zmenky zo 7. októbra 2009 a ani žiadnej inej dohody o vyplňovacom práve, táto námietka bez
ďalšieho nepostačuje k tomu, aby sa povinnosti zaplatiť zmenku ako zmenkový ručiteľ ubránil. Ako
už bolo uvedené vyššie, k udeleniu vyplňovacieho oprávnenia k blankozmenke môže dôjsť aj iným

ako výslovným spôsobom, čomu nasvedčuje práve podpis žalovaného 4/ na predloženej zmenke pod
doložkou per aval. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že medzi žalobcom a žalovaným 4/
došlo prinajmenšom ku konkludentnej dohode o tom, ako má byť blankozmenka v časti zmenkovej
sumy a dátumu splatnosti žalobcom vyplnená. Navyše, žalobca vo vyjadrení k námietkam žalovaného
4/ predložil súdu Dodatok č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek č. XXXXXXXX/X, ktorého účastníkom

bol aj žalovaný 4/, označený ako „avalista č. 3“. Dodatok č. 1 v čl. I upravuje predmet dodatku tak, že:

„Veriteľ, dlžník, avalista č. 1 a avalista č. 2 uzatvorili dňa 05.10.2009 Zmluvu o použití bianko zmeniek
č. XXXXXXXX/X (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej je udelenie zmenkového vyplňovacieho práva
dlžníkom veriteľovi a dohoda zmluvných strán o obsahu vyplňovacieho práva veriteľa ku 2 ks vlastných

bianko zmeniek, ktoré neúplné a avalované avalistom č. 1 a avalistom č. 2 predložil dlžník veriteľovi za
účelom zabezpečenia pohľadávok veriteľa.
V dôsledku pristúpenia avalistu č. 3 k záväzku vyplývajúceho z bianko zmenky sa zmluvné strany dohodli
na nasledovnej zmene a doplnení zmluvy:Čl. I bod 1.1 Zmluvy sa mení a znie nasledovne: Predmetom tejto zmluvy je udelenie zmenkového
vyplňovacieho práva dlžníkom veriteľovi a dohoda zmluvných strán o obsahu vyplňovacieho práva
veriteľa ku 2 ks vlastných bianko zmeniek dlžníka, ktoré neúplné a avalované avalistom č. 1,

avalistom č. 2 a avalistom č. 3, predložil dlžník veriteľovi za účelom zabezpečenia pohľadávok veriteľa
špecifikovaných v bode 1.3 tejto zmluvy.
Čl. I. bod 1.4. Zmluvy sa v časti „Prívesok s uvedením avalistov“ dopĺňa nasledovne:
avalista: O.. S. P.
bytom: A. XXX/X, XXX XX F.

r.č. XXXXXX/XXXX
Dátum podpisu: 07.12.2009
Doložka: „per aval“

36. Podľa čl. II Zmluvy o použití bianko zmeniek č. XXXXXXXX/X:
„2.1. Podmienkou vyplnenia bianko zmenky údajmi, ktoré z nej urobia riadnu zmenku je, že sa dlžník

dostane do omeškania so zaplatením Zabezpečovanej pohľadávky alebo jej časti o viac ako 10 dní.
Určenie splatnosti Zabezpečovanej pohľadávky sa riadi Zmluvou o úvere.
2.2. Ak nastane prípad uvedený v bode 2.1. tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený dopísať na bianko
zmenku: a. zmenkovú sumu vo výške rovnajúcej sa maximálne výške nesplatenej časti Zabezpečovanej
pohľadávky ku dňu vyplnenia bianko zmenky. Zmenková suma bude vyplnená týmto spôsobom

bez ohľadu na skutočnosť, či veriteľ realizoval alebo môže realizovať iné, v Zmluve o úvere
uvedené zabezpečenia Zabezpečovanej pohľadávky. Ak akákoľvek časť Zabezpečovanej pohľadávky
je vyčíslená v cudzej mene inej ako EUR, tak na prepočet cudzej meny do EUR sa použije kurz
Tatra banka devíza-predaj vyhlásený pre príslušnú menu dva pracovné dni pred dopísaním zmenkovej
sumy na bianko zmenku; b. dátum splatnosti, ktorý veriteľ vyplní tak, že dátum splatnosti bude desiaty

deň omeškania sa dlžníka so zaplatením Zabezpečovanej pohľadávky alebo jej časti alebo akýkoľvek
neskorší deň.“
37. Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že žalovaný 4/ podpísaním dodatku č. 1 pristúpil k
zmluve o použití bianko zmeniek č. XXXXXXXX/X, a teda aj k dojednaniu o spôsobe a podmienkach
vyplnenia blankozmenky. Z predmetného dodatku jasne vyplýva, že sa vzťahuje na konkrétnu zmluvu

- zmluvu o použití bianko zmeniek č. XXXXXXXX/X, ktorú mení a dopĺňa. Do textu dodatku nemusí
byť prevzaté znenie každého článku zmluvy, ku ktorému sa dodatok vzťahuje, rovnako tak zo žiadneho
ustanoveniazákonanevyplývapovinnosťpripojiťalebospojiťdodatoksozmluvou.Žalovaný4/vdodatku
č. 1 prehlásil, že má právnu spôsobilosť a oprávnenie podpísať tento dodatok ku zmluve, podpísať
blankozmenku a vykonávať práva a plniť záväzky z tejto zmluvy pre neho vyplývajúce. Ak žalovaný 4/

prehlásil, že má spôsobilosť plniť si záväzky a práva zo zmluvy o použití blankozmenky, je daná jeho
zaviazanosť z tejto zmluvy. Účelom zmeny a doplnenia zmluvy o použití bianko zmeniek bolo pristúpenie
žalovaného 4/ k z záväzku vyplývajúceho z blankozmenky. V kontexte všetkých ustanovení dodatku č.
1 možno dospieť k záveru, že žalovaný 4/ ako avalista č. 3 pristúpil k zmluve o použití bianko zmeniek
č. XXXXXXXX/X, a teda je daná existencia dohody o zmenkovom vyplňovacom práve medzí ním a

žalobcom. Pri výklade tohto právneho úkonu treba vychádzať z účelu, ktorý zmluvné strany sledovali.
Dodatok č. 1 by bez toho, aby jeho účelom bolo pristúpenie žalovaného 4/ k zmluve o vyplňovacom
práve strácal význam, ak by bol uzavretý len v dôsledku potvrdenia skutočnosti, že žalovaný 4/ ako
avalista č. 3 pristúpil k záväzku zo zmenky, keďže táto skutočnosť vyplýva zo samotnej zmenkovej listiny
a avalista môže byť na zmenku dopísaný bez existencie osobitnej dohody. Účelom dodatku č. 1 bolo

pristúpenie avalistu č. 3 k udeleniu vyplňovacieho oprávneniu, čo vyplýva z prehlásenia avalistu č. 3 na
dodatku č. 1 a tiež aj zo záverečných ustanovení čl. II dodatku, že ostatné ustanovenia zmluvy zostávajú
v platnosti a účinnosti v nezmenenej podobe.

38. Udelenie vyplňovacieho oprávnenia žalobcu je tak možné vyvodiť nielen z konkludentného prejavu

vôle žalovaného 4/ - uskutočnením avalovania blankozmenky, ale aj z jeho výslovného prejavu
obsiahnutého v dodatku č. 1, ktorý nie je možné vo vzájomnej súvislosti s obsahom samotnej zmluvy o
použití bianko zmenky, na ktorú dodatok č. 1 odkazoval, a skutočnosti, že žalovaný 4/ uzatváral dodatok
k tejto zmluve súčasne s avalom blankozmenky, vyložiť inak, ako výslovné udelenie vyplňovacieho
oprávnenia žalobcovi s obsahom ako bolo dohodnuté v zmluve o použití bianko zmenky č. XXXXXXXX/

X.

39. Žalovaný 4/ síce v priebehu konania namietal pravosť svojho podpisu na dodatku č. 1 k zmluve
o použití bianko zmeniek č. XXXXXXXX/X, avšak súd túto námietku nepovažoval za relevantnúvzhľadom k tomu, že žalovaný v námietkach nerozporoval samotné podpísanie zmenky, ako aj k
súdom ustálenému záveru o (prinajmenšom) konkludentnej dohode so žalobcom o tom, ako má byť
blankozmenka vyplnená. Preto aj v prípade, že sa žalovaný 4/ na dodatok č. 1 k zmluve o použití bianko

zmeniek skutočne nepodpísal, nemožno dospieť k záveru, že žalobca voči nemu vyplnil blankozmenku
neoprávnene. Námietku žalovaného 4/ o nepravosti jeho podpisu na dodatku č. 1 súd zároveň považoval
za účelovú. V tomto smere súd poukazuje predovšetkým na zmenu v rétorike žalovaného 4/ v priebehu
konania, ktorý na jednej strane v námietkach akúkoľvek dohodu o vyplňovacom práve so žalobcom
kategoricky odmietal a na strane druhej vo vyjadrení k meritu veci III z 24. júla 2018, ako aj vo vyjadrení z

12.júna2023,užexistenciudohodyovyplňovacomprávevýslovnetvrdiladomáhalsamožnostivznášať
kauzálne námietky, keďže dodatok č. 1 nepochybne podpísal ako konateľ žalovaného 1/, pričom tieto
tvrdenia zástupca žalovaného 4/ následne na pojednávaní 21. novembra 2023 v celom rozsahu poprel.
Správanie žalovaného 4/ v priebehu konania teda jasne indikuje účelovosť námietky o neexistencii
dohody o vyplňovacom práve medzi ním a žalobcom.

40. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za potrebné vykonať navrhované znalecké dokazovanie
vo vzťahu k pravosti podpisu žalovaného 4/ na dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek
č. XXXXXXXX/X a ani ďalšie žalovaným navrhované dôkazy vo vzťahu k námietke neexistencie
vyplňovacieho oprávnenia žalobcu.

41. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného 4/ o podpise blankozmenky na evidenčné účely súd uvádza,
že zmenkové právo nepozná podpis zmenky (blankozmenky) na evidenčné účely. V tomto smere súd
poukazuje na ustanovenie § 31 ods. 3 ZZŠ, upravujúce skrátenú resp. redukovanú formu ručiteľského
prehlásenia na zmenke, v zmysle ktorého už čistý (holý) podpis na líci zmenky, bez uvedenia ďalšieho
vyhlásenia k nemu, zakladá zmenkové ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo výstavcu zmenky.

Jablonka vo vzťahu k tomu výstižne konštatuje, že každý, kto vyznačuje podpis na líci zmenky, by
mal zbystrieť a byť obzvlášť pozorný, aké vyhlásenie k svojmu podpisu uvádza. Mal by si byť vedomý
rizika, že obyčajný podpis na líci zmenky bez uvedenia ďalšieho vyhlásenia k nemu v zásade zakladá
záväzok z titulu avala (Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer,
2017, s. 145-146). Žalovaný 4/ sa v predmetnom prípade na zmenku podpísal pod doložku „per aval“,

ktorá je v zmenkovej praxi bežne využívaná na označenie zmenečného ručenia, a preto nemožno
mať najmenších pochybností o tom, že žalovaný 4/ (ako dlhoročný podnikateľ) musel resp. mohol mať
vedomosť o tom, že sa svojim podpisom na listine, označenej ako zmenka zaručuje ako zmenečný
ručiteľ. Tvrdenia žalovaného 4/ o evidenčnom účele jeho podpisu na zmenke sú teda aj nepresvedčivé.
Pokiaľ by aj žalovaný 4/ nemal vedomosť o tom, čo doložka „per aval“ a jeho podpis pod túto doložku

na zmenke, prípadne čo čistý (holý) podpis na lícnej strane zmenky znamená, neznalosť zmenkových
právnych predpisov nemôže žalovaného zbaviť zodpovednosti za svoje konanie (ignorantia iuris non
excusat). Podpis žalovaného 4/ v domnení, že ide o podpis na evidenčné účely by bolo možné ad
absurdum posudzovať z hľadiska konania v omyle. Skutkový stav, popísaný žalovaným 4/ v námietkach,
by tak bolo možné v teoretickej rovine podradiť pod ust. § 49a a § 40a Občianskeho zákonníka.

Súd však na relatívnu neplatnosť právneho úkonu nemôže prihliadať ex offo, ale jedine vtedy, ak
sa dotknutý účastník takéhoto právneho úkonu jeho neplatnosti dovolá. Z tohto dôvodu len samotné
skutkové popísanie konania v omyle uvedené v námietkach nemožno považovať za dovolanie sa
neplatnosti právneho úkonu. Navyše, pre konanie o námietkach je rozhodujúci stav veci ku dňu vydania
zmenkového platobného rozkazu. Žalovaný 4/ sa neplatnosti pre konanie v omyle do dňa vydania

zmenkového platobného rozkazu nedovolal, preto sa podľa § 40a Občianskeho zákonníka právny úkon
považoval v čase vydania zmenkového platobného rozkazu za platný a tento stav nie je možné zvrátiť
ani dodatočným dovolaním sa neplatnosti v námietkach.

42. Žalovaný 4/ ďalej v námietkach tvrdil, že žalobca „zlomyseľne“ a „hrubo nedbanlivostným

správaním“ (čl. I § 10 ZZŠ) dodatočne upravil blankozmenku tak, že okolo per aval doložky žalovaného
4/ doplnil čiary (orámovanie textu), a že jeho podpis na zmenke stojí mimo textu zmenky. Súd tieto
námietky nevyhodnotil ako dôvodné.

43. Súd považoval za bezpredmetné, či orámovanie na zmenke bolo predlžované v čase podpisu

žalovaného 4/ na zmenku alebo až následne. Žalovaný 4/ v námietkach uviedol, že svoj podpis na
blankozmenku pripojil po tom, čo tam žalobca rukou dopísal doložku avalistu s osobnými údajmi o
žalovanom 4/. Z grafického prevedenia zmenky vyplýva, že text stojaci mimo pôvodný (predtlačený)
rámček nie je dohodou o použití zmenky, ale jednoznačne ide o doložku avalistu, ktorej význam spočívavo vyvolaní účinkov zmenkového ručenia. Sám žalovaný 4/ v námietkach uvádza, že zmenka v pravom
hornom rohu obsahuje číselné označenie XXXXXXXX/X, čím akceptuje, že údaj, ktorý stojí mimo
orámovania zvyšného textu zmenkovej listiny, je jeho súčasťou; vo vzťahu k doložke avalistu však už

tvrdí, že nie je súčasťou vlastného textu zmenky. Pokiaľ žalovaný 4/ poukazoval na zlomyseľnosť, resp.
hrubo nedbanlivostné správanie žalobcu pri vyplňovaní zmenky, skutočnosť, že doložka avalistu nie je
krytá hrubým orámovaním a hrubá čiara bola predlžovaná dodatočne tak, aby doložku avalistu kryla, súd
poukazuje na to, že ustanovenie čl. I § 10 ZZŠ upravuje podmienky, za ktorých možno robiť majiteľovi
zmenky námietky nesprávneho vyplnenia blankozmenky. Čo sa týka skúmania hrubej nedbanlivosti,

resp. zlomyseľnosti, ide o otázku relevantnú za situácie, keď dôjde k prevodu zmenky na nového
majiteľa, nakoľko len vo vzťahu k novému majiteľovi zmenky možno hovoriť o hrubej nedbanlivosti
alebo o zlomyseľnosti pri nadobúdaní zmenky a v nadväznosti na to potom o prípustnosti námietky
nesprávneho vyplnenia blankozmenky. Pojem „pri nadobúdaní zmenky“ nemožno vykladať tak, že
nadobudnutím zmenky sa rozumie vyplnenie blankozmenky na úplnú zmenku. Prvý majiteľ zmenky túto
nadobúda jej vystavením a prevzatím od vystaviteľa zmenky. Žalobca je prvý majiteľ zmenky, preto

je námietka nesprávneho vyplnenia blankozmenky prípustná bez toho, aby žalovaný musel preukázať
zlomyseľné či hrubo nedbanlivostné konanie majiteľa pri nadobúdaní zmenky a stačí aby preukázal, že
dojednané podmienky vyplnenia neboli splnené. Súd v tomto smere námietky žalovaného 4/ pripustil,
pričom nebolo na mieste skúmať z tohto hľadiska zlomyseľnosť, resp. hrubú nedbanlivosť žalobcu pri
nadobúdaní zmenky, keď tento zmenku prevodom nenadobudol, ale ide o prvého majiteľa zmenky.

Na margo uvedeného považuje súd argumentáciu žalovaného 4/ v tomto smere za irelevantnú, keďže
prípadné predlžovanie hrubých čiar na zmenke nie je pre posúdenie prípustnosti námietky nesprávneho
vyplnenia blankozmenky relevantné.

44. Súd má zároveň za to, že nemožno vo všeobecnosti prijať záver o tom, že každý text, ktorý sa

nachádza mimo orámovania pôvodného textu zmenky, nie je súčasťou zmenky len z toho dôvodu, že
orámovanie nekryje neskôr dopísaný text. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, teda z
celkového prevedenia zmenky. Hoci pri zmenkovo-právnych vzťahoch platí formálna prísnosť, treba
uviesť, že zmenkový zákon neupravuje podobu zmenky striktne, teda ani to, v akom poradí sa majú
na zmenkovej listine nachádzať jednotlivé údaje. Vychádzať treba len z toho, či jednotlivé náležitosti

zmenky na seba súvislo, logicky nadväzujú, je vyžadovaná grafická súvzťažnosť textu zmenky. Súd má
za to, že doložka per aval ani podpis avalistu nemusia byť kryté orámovaním. Doložka je krytá podpisom
žalovaného 4/, pričom je daná priestorová súvislosť medzi touto doložkou a podpisom žalovaného 4/.
Uvedené vyplýva z grafického rozloženia údajov, keď v tesnej blízkosti o osobných údajoch žalovaného
4/ a doložke „per aval“ je na pravej strane dole od týchto údajov umiestnený podpis žalovaného 4/. Už

samotný podpis na lícnej strane zmenky spôsobuje účinky zmenkového ručenia v zmysle § 31 ods. 3
ZZŠ.Sámžalovaný4/uviedol,žepodpisnablankozmenku(resp.nalistinu,naktorejbolablankozmenka
spísaná) pripojil po tom, čo tam už bola uvedená doložka „per aval“ a jeho osobné údaje, bol si teda
vedomý toho, že sa nepodpisuje na holý okraj orámovania zmenky. Avšak už aj zo samotného podpisu
žalovaného 4/ pri hornej časti pôvodného orámovania textu zmenky v bezprostrednej blízkosti doložky

avalistov 1/ a 2/ vyplýva súvis tohto podpisu so zmenkou. Pokiaľ žalovaný 4/ tvrdil, že sa podpísal na
ľavý okraj listiny, za čiaru, kde už nebolo nič uvedené a nebolo tam žiadne orámovanie a až dodatočne
bol k jeho podpisu dorobený rámček a dopísané jeho osobné údaje, súd poukazuje na rozpor v jeho
tvrdeniach,keďvnámietkachprotizmenkovémuplatobnémurozkazuuviedol,žepodpisnalistinupripojil
po tom, čo tam žalobca rukou dopísal doložku avalistu s údajmi o žalovanom 4/, k čomu ako dôkaz aj

sám predložil kópiu listiny s uvedenými údajmi (len bez orámovania doložky čiarami), avšak následne
tvrdil, že nielen čiary, ale aj jeho osobné údaje tam boli dopísané až dodatočne k jeho podpisu. Žalovaný
4/ v námietkach poukazoval len na to, že orámovanie textu bolo upravované a predlžované, neuvádzal
však, že boli doplnené žalobcom bez jeho vedomia aj doložka avalistu a jeho osobné údaje. Žalovaný
4/ si teda musel mal byť vedomý toho, v akom znení podpisuje obsah listiny, teda že sa podpisuje k

doložke avalistu.

45. Ak by sa aj v konaní preukázalo, že doplnenie orámovania bolo uskutočnené po tom, čo sa
žalovaný 4/ na blankozmenku podpísal, na platnosť jeho ručiteľského záväzku zo zmenky by to nemalo
žiaden vplyv. Dodatočné doplnenie čiar (orámovanie) na zmenke možno považovať za doplnenie právne

bezvýznamného údaju na zmenke. Právne bezvýznamný doplnený údaj je taký údaj, ktorý nemá žiadny
vplyv na kvalitu ani kvantitu práv a povinností účastníkov zmenkovoprávneho vzťahu. Ide napríklad o
vyznačenie podčiarkovníka pod bezpodmienečný sľub alebo vyznačenie rámčeka pri doložke „per aval“,
alebo vyznačenie hologramu s ochranným prvkom listiny, alebo ozdobného údaja (krížik, hviezdičkatak, že nezasahujú do podstaty náležitostí na zmenke). Právne bezvýznamný doplnený údaj, či už je
doplnený v súlade, alebo v rozpore so zmluvou o vyplňovacom práve, nie je právne relevantný na
možnú obranu zmenkového dlžníka voči plateniu zmenky. Uvedené vyplýva z logiky veci, keďže právne

bezvýznamný údaj nie je spôsobilý ovplyvniť ani kvalitu, ani kvantitu zmenkového záväzkového vzťahu,
t.j. nemá žiadny vplyv na práva majiteľa zmenky ani vplyv na povinnosti zmenkového dlžníka (Jablonka,
B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 66). Keďže v tomto
prípade ide o právne bezvýznamný údaj na zmenke, ktorý žiadnym spôsobom nezasahuje do podstaty
zmenky ani do jej náležitostí, obranu žalovaného 4/ z tohto dôvodu nemožno považovať za relevantnú.

46. Súd preto dospel k záveru, že podpis žalovaného 4/ ako aj jeho osobné údaje a doložka „per aval“
je súčasťou zmenky, nejde o údaje stojace mimo nej a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú tieto údaje
kryté orámovaním alebo nie. Z uvedených dôvodov preto súd nepovažoval za účelné vykonať znalecké
dokazovanieohľadomdodatočneupravovanéhoorámovania(doorámečkovania)zmenkyaaniznalecké
dokazovanie následnosti zápisov na zmenke.

47. Žalovaný 4/ ďalej v konaní tvrdil, že má voči žalobcovi (ako dodávateľovi) postavenie spotrebiteľa.

48. Súd konštatuje, že ochranu ako spotrebiteľ nepožíva nevyhnutne každá fyzická osoba.
Spotrebiteľom sa fyzická osoba môže stať len vo vzťahu ku konkrétnej zmluve, k predmetu jej plnenia a

k tomu, aký má v jej rámci pomer k dodávateľovi. Žalovaného 4/ nie je možné považovať za spotrebiteľa
v súvislosti s jeho zmenkovým ručiteľským záväzkom. Podľa údajov v obchodnom registri žalovaný 4/, v
čase podpisu blankozmenky (k 7. decembru 2009), vykonával funkciu konateľa žalovaného 1/ a zároveň
bol v tejto spoločnosti spoločníkom. Podľa rozsudku SD EÚ zo 14. marca 2013 vo veci Česká spořitelna,
a.s. proti Gerald Feichter, C-419/11, fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby vo vzťahu k

spoločnosti, ako je napr. aj konateľstvo, nemožno považovať za spotrebiteľa, ak prevezme ručenie za
vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru
tým,žesazaručilzazaplateniezmenky.Vzhľadomktomu,žedoosobitnéhorežimuochranyspotrebiteľa
patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej činnosti alebo povolania, a
súčasne žalovaný 4/ prevzal zmenkové ručenie za záväzky spoločnosti, ktorej bol konateľom a mal v

tejto spoločnosti aj obchodný podiel, nemožno mu preto v tomto prípade priznať postavenie spotrebiteľa.

49. Na ostatné námietky žalovaného 4/, ktoré vzniesol písomne po lehote uvedenej v § 175 ods. 1
OSP, súd s poukazom na § 175 ods. 4 OSP neprihliadal a preto ani nevykonal navrhované dôkazy vo
vzťahu k týmto oneskorene vzneseným námietkam. To platí rovnako aj vo vzťahu k námietke falšovania

zmenky, vznesenej až na pojednávaní, kde žalovaný tvrdil, že zmenka mala byť v pravom hornom rohu
nad orámovaním neoprávnene doplnená o číslo „265/09“ oproti blankozmenke, ktorej kópiu predložil
žalovaný 4/ ako prílohu k námietkam proti zmenkovému platobnému rozkazu.

50. Záverom súd uvádza, že návrhom žalovaného 4/ na vykonanie dokazovania (najmä výsluch strán,

výsluch svedkov Š. I. T., oboznámenie obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: H.-XXX/NKA-M.-T.-XXXX)
nebolo vyhovené aj z dôvodu, že žalovaný 4/ k uvedenému návrhu neuviedol aké skutočnosti majú
byť navrhovanými dôkaznými prostriedkami preukázané (viď č.l. 329 spisu). Pokiaľ ide o navrhovaný
výsluch strán sporu, súd poukazuje na ust. § 195 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je dokazovanie
výsluchom strany prípustné len za predpokladu, že tvrdené skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo

nie je možné preukázať inak (najmä listinami či inými dôkaznými prostriedkami). Keďže súdu nebolo
zrejmé, aké skutočnosti mali byť výsluchom strán preukázané a súd mal z už vykonaných listinných
dôkazov, ako aj z nesporých skutkových tvrdení strán, skutkový stav pre rozhodnutie spoľahlivo zistený,
vykonanie dokazovania výsluchom strán by bolo nielen nadbytočné, ale aj v rozpore s § 195 CSP.
Pokiaľ žalovaný navrhoval pripojenie znaleckého posudku z konania vedeného na tunajšom súde pod

sp. zn. 3CbZm/57/2017, z ktorého záverov malo vyplynúť, že podpis na dodatku č. 1 k zmluve o
použití bianko zmeniek, predloženého žalobcom v uvedenom konaní, s najväčšou pravdepodobnosťou
nie je pravým podpisom žalovaného 4/, súd tento dôkaz nepovažoval za potrebné vykonať, pretože
predmetom konania vedeného pod sp. zn. 3CbZm/57/2017 je nárok na zaplatenie zmenkovej sumy
vyplývajúci z inej zmenky (ku ktorej sa vzťahuje osobitná dohoda o vyplňovacom práve), ako tomu je v

tomto konaní. Vykonanie dokazovania znaleckým posudkom z iného konania preto nemôže prispieť k
objasneniu skutočností potrebných pre rozhodnutie súdu v tomto spore.51. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj
nárok preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter
zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa

prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť
jednoznačnepreukázaťAnijednuzoskutočnostítvrdenýchvnámietkachprotizmenkovémuplatobnému
rozkazu žalovaný 4/ nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť, resp.
neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkovo-právneho
prihliadnuť. Žalovanému 4/ sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie

zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd
ponechal zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému 4/ v platnosti v celom rozsahu.

52. Žalovaný navrhol prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 1CbZm/241/2014, s odôvodnením, že súd môže využiť výsledky znaleckého
dokazovania, ktoré malo byť vykonané v uvedenom konaní. Ustanovenie § 164 CSP (resp. § 109 ods.

2 písm. c/ OSP) predstavuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie
nevyhnutné. Úlohou súdu je racionálne vyhodnotiť, či je potrebné konanie prerušiť s prihliadnutím
na zákonnú požiadavku rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených právom chránených
záujmov (čl. 2 a 17 CSP). Pri rozhodovaní sa, či konanie podľa § 164 CSP (resp. § 109 ods. 2
písm. c/ OSP) preruší alebo nie, musí súd prihliadať aj na zásadu hospodárnosti konania a na právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto by nemal prerušiť konanie podľa citovaného
ustanovenia,aknepredpokladá,ževyriešenieotázkyvinomkonaníbudemaťpredanékonaniezásadný
význam. Konanie označené žalovaným 4/ nepredstavuje také konanie, pre ktoré by mal súd konanie
prerušiť. V tejto súvislosti súd uvádza, že v konaní vedenom pod sp. zn. 1CbZm/241/2014 bol 3. februára
2022 vyhlásený rozsudok č. k. 1CbZm/241/2014-552, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave z 15. júna 2023, č. k. 4CoZm/11/2022-713, z ktorých vyplýva, že znalecké dokazovanie,
ktorého výsledky mali byť použiteľné v tomto konaní neboli súdom vykonané. Na základe uvedeného
súd návrh na prerušenie konania zamietol.

53. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, o súlade

ustanovenia § 471 ods. 2 CSP v spojení s § 175 OSP vo vzťahu k trojdňovej lehote na podanie námietok
a koncentrácii námietkového konania s Ústavou Slovenskej republiky súd tomuto návrhu nevyhovel,
pretože v danom prípade nedospel k záveru, že by boli naplnené podmienky na začatie konania pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky v zmysle čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky. K tomu súd
poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 191/2014, podľa ktorého

ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ OSP (teraz ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, pozn. súdu) nezakladá
nárok účastníka konania, aby sa všeobecný súd vždy stotožnil s jeho názorom, že všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná. Rozhodujúce je, či všeobecný súd sám dospeje k záveru o
možnom nesúlade právneho predpisu. (pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.

júla 1996, sp. zn. 2Cdo/47/1996, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod č. R 53/1999).

54. Žalovaný 4/ tiež navrhol, aby súd podľa § 162 ods. 1 písm. c/ CSP, prerušil konanie a podal návrh
na začatie prejudiciálneho konania pred SD EÚ, v otázke „či žalovaného 4/ za okolností, aké sú vo

veci samej, možno alebo nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle (i) Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 - 34) ako aj v zmysle (ii) Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 168, 27. 06. 2002), ako aj v zmysle (iii) Smernice Európskeho parlamentu a Rady

2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/
EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/
EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011)“.

55.Súdakoautoritatívnyorgánrozhodujúcisporyainéprávnevecijepovinnýobligatórneprerušiťsúdne

konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie SD EÚ o
vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie má SD EÚ právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu
zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takátootázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento orgán usúdi, že rozhodnutie o nej
je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor, aby o nej rozhodol.

56.KotázkepovinnostivnútroštátnehosúdnehoorgánupredložiťpredbežnúotázkuSDEÚpodľačl.267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa SD EÚ vyjadril v rozsudku z 27. marca 1963 vo veci Da Costa,
C-28-30/62, a následne v rozsudku zo 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81, kde SD EÚ konštatoval,
že: „článok 177 tretí odsek Zmluvy EHS (teraz čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pozn. súdu)
sa má vykladať v tom zmysle, že súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok

podľa vnútroštátneho práva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom položí
otázka týkajúca sa práva Spoločenstva, s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, že položená otázka
nie je relevantná alebo Súdny dvor už podal výklad sporného ustanovenia Spoločenstva, alebo že
správne uplatnenie práva Spoločenstva je také jednoznačné, že neexistujú o tom rozumné pochybnosti,
pričom existenciu tejto možnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva Spoločenstva, osobitných
ťažkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej judikatúry v rámci Spoločenstva“.

57. V danom prípade súd pri právnom posúdení veci vychádzal predovšetkým z ustanovení ZZŠ a z
procesného hľadiska z ustanovení CSP a čiastočne aj OSP. Keďže súd nevyhodnotil právne postavenie
žalovaného 4/, vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, ako spotrebiteľa, a zároveň súd neaplikoval
žiadne z ustanovení, na ktoré by bolo možné (aspoň podporne) aplikovať právo Európskej únie, z

určujúceho hľadiska ide o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov. V prejednávanom
spore tak podľa názoru súdu nevyvstala otázka týkajúca sa únijného práva.

58. Zároveň mal súd za to, že podaniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania bráni prekážka acte
éclaire v podobe rozsudku SD EÚ zo 14. marca 2013 vo veci Česká spořitelna, a.s. proti Gerald Feichter,

C-419/11, kde bola otázka spotrebiteľského charakteru konateľa/spoločníka obchodnej spoločnosti ako
avalistu na zmenke Súdnym dvorom vyriešená. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že SD EÚ
vykladal ustanovenia nariadenia Brusel I (44/2001) a nie ustanovenia smerníc, na ktoré poukazoval
žalovaný 4/, keďže rozhodujúcim pre SD EÚ bolo zistenie, že „zmenkový ručiteľ vo veci samej prevzal
ručenie za záväzky spoločnosti, ktorej je konateľom a v ktorej má väčšinový obchodný podiel“ a preto

nemá postavenie spotrebiteľa (bod 35 rozsudku).

59. Záverom k predloženiu prejudiciálnej otázky súd dodáva, že v zmysle judikatúry SD EÚ (napr.
rozsudok zo 16. decembra 1981, vo veci Pasquale Foglia proti Mariella Novello, C-244/80) musí mať
prejudiciálna otázka položená vnútroštátnym súdom pre spor kľúčový význam. Teda položená otázka

musí mať reálny a priamy dopad na konkrétny spor a nemôže mať len povahu akademickej otázky bez
sporového základu. Podľa názoru súdu žalovaným 4/ navrhovaná otázka tieto atribúty nenapĺňa a táto
má výlučne akademický charakter. Nebol preto daný žiadny dôvod, pre ktorý by malo byť vyhovené
návrhu žalovaného 4/ na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c/ CSP.

60. O nároku na náhradu trov konania o námietkach rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
mal v konaní plný úspech, preto má voči žalovanému 4/ nárok na náhradu trov konania o námietkach
v celom rozsahu.

61. O výške trov konania bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. V predmetnom spore sa na základe pokynu predsedníčky Okresného súdu Bratislava V z
10. februára 2021 vykonávala rekonštrukcia spisu podľa § 198 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,

krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, keďže po
vykonanom šetrení predsedníčkou Okresného súdu Bratislava V bolo zistené, že súdny spis vedený
pod sp. zn. 2CbZm/9/2016 sa fyzicky nenachádzal v budove súdu, a mal byť v tom čase v dispozícii
predchádzajúceho zákonného sudcu. Rekonštrukcia súdneho spisu bola skončená 16. novembra
2022, pričom zápisnica o rekonštrukcii spisu bola stranám sporu doručená a strany voči jej obsahu

nevzniesli žiadne námietky. Po skončení rekonštrukcie sa predmetný súdny spis našiel 20. decembra
2022 (pôvodný sudca súdny spis vrátil v priebehu disciplinárneho konania k rukám predsedníčky
disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky) a Okresnému súdu Bratislava
V bol odovzdaný 22. decembra 2022. Zápisnica o rekonštrukcii súdneho spisu je súčasťou nájdenéhosúdneho spisu (na č.l. 294 a nasl.) v súlade s ust. § 198 ods. 7 veta druhá vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti výroku I. II. a V. tohto rozsudku je možné podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III, a to
do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku.

Proti výroku III. a IV. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné. (§ 357 CSP a contrario)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)

a musí byť odvolateľom podpísané.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.