Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124204258
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124204258.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7C/35/2024

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanouFarkášovouvprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytomB.XXX,XXXXXB.,právnezastúpený:JUDr.DášaKomková,advokátkasosídlomHlavná27,080
01 Prešov, proti žalovanej: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., právne zastúpená: JUDr.
Zdeňka Vokálová, advokátka so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, v spore o určenie, že nehnuteľnosť
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

7C/35/2024

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovaná má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
by rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7C/35/2024

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 15.05.2024 žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na
liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie B., parcela C KN XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie,
o výmere 584 metrov štvorcových a na nej postavený rodinný dom, súpisné číslo XXX bez pozemku,
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou
uzatvoril manželstvo dňa 30.04.20025, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev D. E. B., zväzok 5,

ročník 2005, strana 92, poradové číslo 4. Pred uzatvorením manželstva žalovaná nadobudla Darovacou
zmluvou nehnuteľnosť zapísanú na Liste vlastníctva číslo XXX, parcelu 235/2, o výmere 409 metrov
štvorcových, záhradu XXX/X, o výmere 584 metrov štvorcových, zastavaná plocha a nádvorie, v prírode
rodinný dom. Darovaný rodinný dom bol vekovo starý, pre mladú začínajúcu rodinu neobývateľný,
preto si nechali vypracovať na základoch pôvodného starého domu novú projektovú dokumentáciu, na
základe ktorej došlo k úplnej prestavbe pôvodného domu a vybudovania nového rodinného domu počas
trvania manželstva. Rodinný dom ako celok bol za trvania manželstva zbúraný, zostali len obvodové

múry. Počas výstavby nového domu bola položená betónová platňa na pivnicu, následne bola urobená
druhá platňa, obvodové múry, schodisko a nová strecha. Boli vykonané inštalačné práce, elektrika,
voda, boli spevnené základy domu, pivnice, bola vyhotovená nová kotolňa, nové rozvody vody, odpad,
kúrenie, elektrika, omietky, podlahy, zateplenie domu, nové okná, priečky, ako aj vytvorenie novéhoposchodia. Počas trvania manželstva na výstavbu rodinného domu zobrali úver, ktorý v súčasnosti je už
splatený. Okrem týchto finančných prostriedkov pred uzatvorením manželstva mal žalobca nasporených
80.000 Slovenských korún cez stavebné sporenie a 60.000 Slovenských korún, ktoré mal nasporené a

tieto boli investované do nového rodinného domu. Aj napriek kolaudačnému rozhodnutiu po dokončení
stavby, figuruje na liste vlastníctva iba žalovaná, nakoľko bola stavebníkom v zmysle stavebného
povolenia. Počas trvania manželstva došlo k demolácii pôvodného starého rodinného domu, zostali
z toho len obvodové múry, na rodinnom dome nezostali prvky dlhodobej životnosti, hlavne zvislé a
vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodišťa, ako aj väčšina ostatných prvkov, ktoré

stavbu charakterizujú ako vec v právnom zmysle a tieto prvky boli vybudované na základe projektovej
dokumentácie a vydania stavebného povolenia oboma účastníkmi ako manželmi. Z predložených
dôkazov je zrejmé, že za trvania manželstva spoločnou prácou stavby vytvorili novú vec - novú stavbu.
Zostavebnéhopovoleniajednoznačnevyplýva,žeideonovústavbu,ktorábolaumiestnenánapozemku
parcela číslo XXX/X.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 28.06.2024.
Uviedla, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, nadobudla právoplatným dedičským
konaním a rozhodnutím súdu 24 Nc/94/01, na základe ktorého bola majiteľkou polovice
rodinného domu. V roku 2005 dostala darom od svojho otca druhú polovicu rodinného domu, vlastnícke
právo nadobudlo právoplatnosť v roku 2006. Nepopiera, že na rekonštrukciu jej rodinného domu boli

poskytnuté finančné prostriedky aj jej manžela, ale chce poukázať na to, že nielen jeho finančné
prostriedky boli použité na rekonštrukciu rodinného domu. Žalobca vo svojom návrhu nepreukázal, akým
spôsobom prispel na rekonštrukciu a do akej výšky.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zo dňa 09.07.2024 zotrval na svojej

právnej a skutkovej argumentácii. Žalovaná vo svojom vyjadrení nepopiera, že zbúraním do obvodových
stien sa vytvorila nová nehnuteľnosť, ktorá podľa judikatúry patrí do BSM. Manželstvo bolo uzatvorené
dňa30.04.2005,stavebnépovoleniebolovydané20.12.2006akolaudačnérozhodnutiedňa14.09.2009.
Z uvedeného je zrejmé, že predmetnú nehnuteľnosť stavali počas trvania manželstva a stavba trvala
necelé 3 roky. Z predložených fotografií vyplýva, že na stavbe, aj keď tento rodinný dom bol zdedený,

avšak za trvania manželstva bol zbúraný len do obvodových múrov, bolo postavené nové schodisko, boli
vybudované počas trvania manželstva prvky dlhodobej životnosti, elektrika, voda, odpad, nová platňa s
nadstavbou a nová strecha, vznikla úplne nová vec v zmysle právnom. Ak na mieste takto zdemolovanej
stavby bola postavená nová stavba, aj keď druhovo zhodná, v takomto prípade nejde o zhodnotenie
stavby, ale o zriadenie novej stavby na pozemku na mieste pôvodnej zaniknutej stavby.

4. Vo svojom vyjadrení žalovaná zo dňa 20.08.2024, ktoré doručila súdu cestou svojho právneho
zástupcu uviedla, že žalobcom uvedené skutočnosti nevedú k vytvoreniu tvrdenia, že došlo k zániku
pôvodnej stavby, aby bolo možné uvažovať o zhotovení novej veci. Žalovaná citovala z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo/1350/2005. Zo samotného projektu pre stavebné povolenie

predloženého žalobcom je zrejmé, že sa dotýka rodinného domu, zmena stavby, nadstavba a stavebné
úpravy. Obvodové múry zostali zachované, rovnako bola zachovaná aj nosná priečka. To, že v žiadnom
prípade nedošlo k zániku pôvodného rodinného domu ako veci a to ani v právnom slova zmysle,
predložila fotografie, z ktorých je tiež zrejmé, že pôvodný rodinný dom bol podpivničený.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu,
vypočutím strán sporu a svedkov a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca k žalobe predložil stavbu - zmenu stavby rodinný dom, nadstavbu a stavebné úpravy,
obsahom ktorého bol pôdorys suterénu a nový stav s dokumentáciou.

7. Z výpisu z Listu vlastníctva číslo XXX, okres F., obec B., katastrálne územie B. vyplýva, že žalovaná
je v podiele 1/1 vedená ako vlastníčka parcely KN C XXX/X, o výmere 409 metrov štvorcových, druh
pozemku: záhrada, parcely C KN 235/3, o výmere 584 metrov štvorcových, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvoria a rodinného domu súpisné číslo XXX, na parcele XXX/X. Ako titul nadobudnutia je

uvedené Uznesenie G. XXXX/XX a Darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený pod číslom H./XXXX.8. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Prešove, obvodného oddelenia Policajného
zboru Lipany zo dňa 25.04.2024 vyplýva, že žalovaná, s ktorou je žalobca v rozvodovom konaní,
vyhádzala osobné veci z domu, čo žalobca považuje za schválnosti z jej strany.

9. K žalobe žalobca predložil aj projekt pre stavebné povolenie vyhotovený Ing. Štefanom Kušnírom
pre miesto stavby Brezovica na parcele XXX/X. Z neho vyplýva aj nové dispozičné členenie rodinného
domu a to prízemie, ktoré pozostáva z dvoch izieb, chodby, kúpeľne, kuchyne, špajze, WC a schodiska.
Podkrovie obsahuje 3 izby, šatník, schodisko s chodbou a kúpeľňu s WC a suterén zostáva pôvodná

dispozícia, sklad paliva s kotolňou.

10. Dňa 20.12.2006 bolo obcou Brezovica vydané stavebné povolenie pre žalovanú týkajúce sa
nadstavby a stavebných úprav rodinného domu na pozemku parcela XXX/X, katastrálne územie B..

11. Okresný úrad v Sabinove, katastrálny odbor vydal dňa 01.06.2000 súpisné číslo k stavbe rodinný

dom v obci B., katastrálne územie B., postavený na parcele KN XXX/X. Stavba bola dokončená v roku
1971 a má pridelené súpisné číslo 130.

12. Žalovaná súdu predložila protipožiarne zabezpečenie stavby, ktoré tvorilo neoddeliteľnú súčasť
technickej správy. V tomto prípade dispozičné a konštrukčné riešenie, jedná sa o zmenu stavby,

ktorá sa bude realizovať v katastri obce Brezovica. Stavba je individuálny stojaci rodinný dom, je to
jednopodlažný rodinný dom čiastočne podpivničený s obytným podkrovím. Nadstavba rodinného domu
je navrhovaná nad celým prvým nadzemným priestorom. Suterén pozostáva z pôvodnej dispozície,
kotolňa so skladom paliva. Na prvom nadzemnom poschodí sa bude nachádzať kuchyňa, 3 izby, vstup
do obytnej časti, chodba, kúpeľňa, WC a schodisko, v podkroví sa bude nachádzať schodisko, chodba,

vstup do pôvodného priestoru, 3 izby a šatník.

13. Žalovaná predložila aj statické posúdenie stavby vypracované I. H. F., ktoré bolo vypracované na
základe požiadavky investora za účelom zistenia technicko-stavebného a staticko-konštrukčného stavu
objektu pre obnovu účelu prestavby a nadstavby. Statik zhodnotil, že z celkového hľadiska je objekt v

dobrom vyhovujúcom staticko-konštrukčnom stave, žiadne významnejšie trhliny v nosných a nenosných
murivách, ktoré by svedčili o nežiaducich pohyboch alebo sadaní stavby, neboli evidentné.

14. Žalovaná súdu predložila aj fotodokumentácie rodinného domu súpisné číslo XXX, nachádzajúcu
sa na čísle listu XXX a XX a XX súdneho spisu, v ktorom preukazovala pôvodnú stavbu a stavbu po

rekonštrukcii.Rovnakotakurobilafotodokumentáciou,ktorásanachádzanačíslelistu70až77súdneho
spisu.

15. Z čestného prehlásenia A. A. zo dňa 18.11.2024 vyplýva, že sa podieľal na rekonštrukcii a nadstavbe
rodinného domu žalovanej. Rovnako to vyplýva z čestného prehlásenia D. J. zo dňa 25.11.2024. D. K.

v čestnom prehlásení zo dňa 20.11.2024 prehlásil, že pomáhal pri rekonštrukcii a nadstavbe rodinného
domu žalovanej, išlo o nadstavbu na pôvodné obvodové múry, v žiadnom prípade sa nejednalo o
výstavbu nového rodinného domu.

16. Žalobca na pojednávaní dňa 05.03.2025 uviedol, že najviac zo všetkých na tomto rodinnom dome

pracoval on, tento dom bol komplet zbúraný, išlo všetko dole, ostali iba obvodové múry, nebolo tam
nič. Robila sa nová platňa, nové izby, všetko hore, robil sa krov, strecha, strecha sa predĺžila až na
gánok. Dom bol čiastočne podpivničený, dole sa nachádzal suterén, kde bol sklad paliva s kotolňou.
Z pôvodného rodinného domu sa však znútra nedalo dostať dole do suterénu, museli vyjsť vonku z
rodinného domu a cez osobitné dvere sa dostali do suterénu. Urobil to presne pri tých dverách, pri

schodisku, ktoré vedie na podkrovie, urobil dvere, zbúral pôvodné schody a urobil schody vedúce do
suterénu. Obvodové múry ostali pôvodné a prízemie rodinného domu tvorili 4 izby, špajza a kúpeľňa.
Na prízemí rodinného domu sa dávala celá nová platňa a z tohto dôvodu, že boli tam predtým iba
hranoly, piesok a dosky. Tieto hranoly, piesok a dosky všetky dal preč, osobne tam dal betón, izoloval
lepenkou, dal polystyrén na zateplenie spodnej časti, fóliu, podlahové kúrenie a poter. Pokiaľ ide

o priečky, odstránila sa priečka medzi kuchyňou, obývačkou a špajzou, čiže dve priečky išli dole.
Postavila sa špajza, kde sa novo vybudovali dve priečky týkajúce sa novej špajze. Vedľa špajze bola
priečka posunutá, táto priečka zasahuje až do kuchyne a táto priečka bola tiež zbúraná kvôli schodisku.
Schodisko sa vytvorilo nové smerujúce do podkrovia hore a oproti kuchyni sa postavila nová kúpeľňa aWC, čiže tiež nové priečky. Vykonával práce okolo komína, ktorý bol novovytvorený. Zostali zachované
celé obvodové rúry a jedna priečka, kde je schodisko. Podkrovie bolo celé, celá vrchná časť, dala
sa plotňa, zavkladovala sa tam doska, vytvorili sa tri múry a celé podkrovie je nové. Na podkroví sa

nachádzajú 3 izby, šatník a kúpeľňa. Celý dom bol zateplený, boli vymenené okná a na obvodových
priečkach sa rovnako o 1 meter posúvali okná a rovnako dve okná z domu osobne zamuroval. Nanovo
sa robila elektrika, voda a kúrenie. Pokiaľ ide o vnútornú dispozíciu rodinného domu žalobca uviedol, že
zastala zachovaná aj priečka podľa vnútornej dispozície rodinného domu, zachovaná aj priečka popri
schodisku a vedúca pozdĺž celého rodinného domu až ku vchodovým dverám, čo vyplýva z predloženej

fotodokumentácie. Došlo k posunutiu okien na prízemí o 1 meter a dve okná sa zamurovali. Po zbúraní
a deštrukcii pôvodnej stavby bolo poznateľné dispozičné riešenie pôvodnej stavby prízemia. Išli dole
priečky a nové sa postavili, čiže úplne to vyzeralo inak.

17. Žalovaná uviedla, že suterén ostal nezmenený, je tam dlhá chodba, kotol na tuhé palivo. Táto chodba
ide len od vchodových dverí až po koniec domu, nachádza sa tam kotol ešte jedna diera do miestnosti,

kde majú drevo a uhlie a kde je prechodová diera. Pôvodné prízemie rodinného domu vyzeralo tak,
že ak ste vošli do vchodových dverí naľavo, išli ste do obývačky, napravo bola kuchyňa, išli ste ďalej,
naľavo bola spálňa, napravo detská izba. Pozdĺž detskej izby bola ešte špajza, čiže detská izba bola
ukrátená o túto miestnosť. Na pôjd chodili cez rebrík. Oproti vchodovým dverám bola kúpeľňa. Pokiaľ
sa vošlo cez vchodové dvere, ľavá priečka bola spálňa a obývačka, tá ostala neporušená, vôbec sa

nemenila, táto priečka ostala zachovaná, pričom viedla pozdĺž celého rodinného domu až ku vchodovým
dverám a rovnako zostala zachovaná priečka, ktorá oddeľovala spálňu a obývačku. Táto priečka zostala
zachovaná, pokiaľ ide o pravú stranu, vchodové dvere do kuchyne sa zamurovali, priečka po komín
ostala v pôvodnom stave. Bolo potrebné vytvoriť schodisko namiesto kúpeľne, ktoré viedlo dole do
suterénu, ale aj do podkrovia. Z tohto dôvodu sa posúvala priečka po schodisko. Pokiaľ ide o kuchyňu,

tá vznikla na pravej strane, rovnako aj obývačka a priečka, ktorá bola v detskej izbe, kde bol špajz.
Rovnako sa dala táto priečka preč a v kuchyni sa vybudovala už mini špajza vedľa schodiska. Bolo
zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Ľavá strana rodinného domu ostala celá
nezmenená, tam sa nemenilo nič. Menila sa len priečka z kúpeľne, po pravej strane z detskej izby, z
chodbypriečka,bolozjavnécelédispozičnériešenierodinnéhodomu,nakoľkoboliotvorydojednotlivých

izieb, tu bol otvor do jednej izby, ďalší otvor do druhej izby a ľavá strana vôbec nebola búraná, vôbec
nebola menená. Po pravej strane sa zamurovali len dvere a posunula sa priečka. Rovnako bolo vidno
obklady. Čiastočne bolo potrebné zbúrať priečku, aby sa otvoril priestor na kuchyňu, izba, pôvodná
spálňa a teraz tá pôvodná priečka ostala zachovaná a zároveň sa tam nebúralo. Tam sa dostavovalo.
Čo sa búralo bola iba pravá časť, kde bola potreba zbúrať priečku medzi detskou izbou a kuchyňou,

aby sa získal priestor pre kuchyňu. Žalovaná zároveň uviedla, že keď sa vošlo na stavenisko rodinného
domu, každý videl, že tu je jedna izba, tu je druhá izba, tu je ďalšia izba, tu sa zbúralo, aby vznikla
nová izba a schodisko. Schody ani nič pri suteréne sa vôbec nezmenilo. Keď bola malá, do suterénu sa
chodilo iba z vonku, následne sa to prerobilo tak, aby sa do suterénu dalo chodiť aj z vnútra. Tam, kde
bola kúpeľňa, namiesto kúpeľne je schodisko hore do podkrovia a dole do suterénu po pravej strane

po komín zostala priečka, od komína sa zbúrala len kvôli schodom.

18.ZpotvrdeniaOkresnéhoriaditeľstvapolicajnéhozboruvPrešove,odboruporiadkovejpolícievyplýva,
že dňa 23.01.2025 urobila žalovaná oznámenie o napadnutí zo strany žalobcu. Žalovaná zároveň
predložila fotodokumentáciu schodiska nachádzajúce sa na čísle listu 92 súdneho spisu.

19. Žalovaná v rámci listinných dôkazov súdu predložila obsah, pôdorys prízemia, nový stav a to
zmenu stavby rodinného domu, nadstavba a stavebné úpravy vypracovanú Ing. Štefanom Kušnírom,
kde červenou farbou vyznačila všetky obvodové múry a priečky, ktoré v rodinnom dome zostali.

20. Súd dňa 29.05.2025 urobil obhliadku na mieste samom, z ktorej vyhotovil fotodokumentáciu
nachádzajúcu sa na čísle listu 113 až 119 súdneho spisu a zároveň na tejto obhliadke vypočul svedka
D. K., A. A. a D. J., ktorí vykonávali rekonštrukčné práce na danej stavbe. Svedok D. J. uviedol, že
žalovaná je jeho sestra, žalobca jeho švagor. Osobne, pokiaľ ide o kúrenie, vodu v tomto rodinnom
dome, robil to on. Jednalo sa o prerábku priečok, staré priečky zostali, rovnako zostali obvodové múry.

Robil plotňu, železo, betón v časti, ktorá tvorí obývaciu časť spolu s kuchyňou svedok ukázal, že všetky
tieto obvodové múry tvoriace dnešnú obývačku, zostali. Rovnako obvodové múry, čo sa týka chodby.
Následne svedok vstúpil do miestnosti, ktorá je v súčasnosti spálňa, ktorá v minulosti bola vedená ako
obývačka,alerovnakovšetkyobvodovémúryzostali.Pokiaľideochodbu,zostalivšetkyobvodovémúry,pričom po pravej strane pri vstupe do rodinného domu svedok ukázal na pravú stranu, kde sa nachádzali
dvere smerujúce do kuchyne, ktoré tu v súčasnosti nie sú. Následne svedok ukázal vstup do terajšej
obývačky, ktorá bola v minulosti detská izba. Pokiaľ ide obývaciu miestnosť, bola predelená, kde je ako

keby teraz v súčasnosti kuchyňa s obývačkou. Bol tam múr. Svedok súdu ukázal pri východe priamo
z obývacej miestnosti, ktorá je spojená s obývačkou, nasledovala priamo oproti miestnosť, ktorá bola
vedená ako spálňa rodičov svedka a žalovanej. Všetky obvodové múry vrátane komína ostali pôvodne
zachované tak, ako to bolo v starom rodinnom dome, pričom zo spálne rodičov sa vytvorila kúpeľňa, ako
aj WC. Vchod do rodinného domu, vrátane terasy, ktorá sa nachádza rovno pri vstupe alebo výstupe z

rodinného domu, zostala zachovaná. Pivnica ostala v stave takom, ako ju urobil jeho otec, je tam kotol.
Všetky práce sa robili podľa projektu a robilo sa to, čo bolo potrebné.

21. Svedok D. K. uviedol, že žalobca a žalovaná sú jeho dlhoroční kamaráti. Na rodinnom dome
vykonával platňu, aj na streche nejaké práce. V stavebníctve robí 20 rokov. Všetky obvodové múry
zostali. Následne svedok ukazuje na obvodové múry, ktoré sa nachádzajú na chodbe, boli len upravené,

zbité, ale starý rodinný dom s pôvodnými obvodovými múrmi zostal. Ďalej svedok uvádza, že si pamätá
ako jedli, pričom ukazuje miestnosť, ktorá je v súčasnosti obývačkou a súdu ukázal, že to bola celá
miestnosť, ktorá je v súčasnosti vedená ako kúpeľňa. Vchod bol tam, kde je v súčasnosti. Rovnako
gánok, terasa boli tie isté. V súčasnosti mu chýba iba jedna jediná priečka, ktorá oddeľovala kuchyňu od
obývačky. Táto priečka sa dávala dole, ktorá oddeľuje obývačku od kuchyne, žalobca uviedol 4-5 rokov

dozadu. Žalobca uviedol, že bola zbúraná 01.07.2021. Pôvodná priečka bola pri rohu a bola posunutá
smerom k vypínaču.

22. Svedok A. A. uviedol, že všetko v dome ostalo, pričom súdu ukázal na obvodové múry nachádzajúce
sa na chodbe a ostali aj priečky. Svedok následne súdu ukázal na súčasnú spálňu nachádzajúcu sa pri

vstupe do rodinného domu na ľavej strane, ktorá zostala, rovnako ukazuje, že sa zbúrala iba priečka,
ktorá oddeľovala obývačku od kuchyne. Pôvodne to bola spálňa, z tejto spálne sa urobila kúpeľňa a
WC, pričom ukazuje na nosné múry, ktoré sú pôvodné a ktoré zostali v rámci rodinného domu. Rovnako
ostal vchod do rodinného domu, ktorý je stále ten istý. Tento stav je úplne totožný s pôvodným rodinným
domom. Poschodie bolo dostavané.

23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Mal za to, že
došlo k zániku pôvodnej stavby a k vzniku novej veci v právnom slova zmysle. Právna zástupkyňa
žalovanej bola toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, aby došlo k
zániku pôvodnej stavby a vzniku novej veci v právnom slova zmysle. Žalobu žiadala zamietnuť.

23. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 120 ods. 1 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené
bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene

zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo
na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,

rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa
vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a
ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.Podľa § 136 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové
alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 145 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných
veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich
sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 135b ods. 1 OZ ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom
novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho,
o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek z nich súd.

Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať ,aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a pokynov súdu.

Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
24. Ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka výslovne rieši prípady, keď sa z cudzej veci, prípadne
viacerých cudzích vecí, spracovaním vyhotoví nová vec a zmluvou nie je dohodnuté niečo iné.
Predmetom spracovania zrejme môže byť aj nehnuteľnosť; ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka

to nevylučuje (možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spracovaním je upravená
aj v § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam). Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci ale
zrejme môže mať praktický význam iba v prípadoch, keď sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny
jej základných stavebných prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci (stavby). Nadobudnutie

vlastníctva k „spracovanej“ stavbe je možné len ak pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby
v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné
dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia.
25. Z ustanovenia § 120 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prístavba (nadstavba), ani iné stavebné
zmeny (a už vôbec nie stavebné opravy a úpravy) zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci.

26. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm.
c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je

spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,
je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu
alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanejvecivedúceksporumedziúčastníkmiakpotrebeurčiťsúdom,čituprávnyvzťahaleboprávojealebonie
je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor
rieši, odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).
27. Vzhľadom na to, že žalobca podal určovaciu žalobu, bolo povinnosťou súdu sa v prvom rade
vysporiadať s otázkou, či na požadovanom výroku rozhodnutia existuje naliehavý právny záujem. Pokiaľ
ide o naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach ten je podľa názoru súdu daný tým, že
rozhodnutím súdu môže byť priamo dotknuté právo žalobcu, nakoľko bez tohto rozhodnutia nie je možné

vykonať vyporiadanie BSM. Súd dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na tomto
určení.
28. Pre vyriešenie sporu v súdenej veci vo vzťahu k časti žaloby o určenie, že rodinný dom patrí do BSM
bolo kľúčovou otázkou posúdenie, či došlo v priebehu manželstva ku vzniku novej veci, a to dostavbou,
resp. prestavbou nehnuteľnosti.
29. Súd sa pri svojich úvahách riadil právnymi závermi najvyšších súdnych autorít z ktorých súd cituje:

„ Stavba ako samostatný predmet právnych vzťahov (ako vec v právnom zmysle) vzniká v okamihu, v
ktorom je vybudovaná minimálne do takého štádia, počnúc ktorým všetky ďalšie stavebné práce smerujú
už k dokončeniu tejto druhovo a individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza
vytvorením stavu, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné
riešenie prvého nadzemného podlažia. Je nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie,

pretože vznik stavby nie je totožný s jej stavebnou dokončenosťou. Vznikom stavby ako veci v právnom
zmysle nadobúda k nej zásadne vlastnícke právo stavebník, t.j. ten kto stavbu uskutočnil s prejaveným
úmyslom mať ju pre seba ( Rozhodnutie NS SR 4Cdo 319/2008).“
30. V rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 5. listopadu 2002, sp. zn. 22Cdo/ 761/2001, publikovanom
v Souboru rozhodnutí pod C 1524/svazek 21 sa uvádza:,, Ke stavbě nelze nabýt vlastnictví jejím

přepracováním; nabytí vlastnictví k přepracované stavbě je možné jen pokud původní stavba zanikla.
Problematikou změny a zániku stavby se judikatura opakovaně zabývala (srov. například rozsudek
Nejvyššího soudu z 30. 9. 1998, sp. zn. 33Cdo/111/98, publikovaný v Soudních rozhledech, 1998, č. 12).
Nadzemní stavba zaniká a přestává být věcí ve smyslu práva tehdy, není-li již patrno dispoziční řešení
prvního nadzemního podlaží. U staveb obytných a staveb občanských tato zásada platí bezvýjimečně.

I když může k zániku stavby jako věci v občanskoprávním smyslu dojít ojediněle i jiným způsobem
(např. obestavěním), stavby pro bydlení, pro individuální rekreaci, stavby občanského vybavení a
ve zcela převažující většině i stavby sloužící výrobním účelům zanikají vždy destrukcí obvodového
zdiva pod úroveň stropu nad prvním nadzemním podlažím (obvykle při současném odstranění zdiva
příček), v důsledku čehož zaniká stav poskytující obraz o dispozičním řešení původní stavby. Z hlediska

posouzení otázky zániku původní stavby přitom není rozhodující objem nově zbudovaných konstrukcí,
neboť původní stavba buď zanikla a nově vybudované konstrukce pak tvoří součást stavby nové, nebo
nezanikla a nově zbudované konstrukce tvoří součást stavby původní. Pro posouzení zániku původní
stavby je tedy v těchto případech významné to, co bylo odstraněno, nikoliv to, co bylo nově vybudováno,
přičemžprozávěrozachovánídispozičníhořešeníprvníhonadzemníhopodlažíjerozhodující,zdadošlo

k úplné či částečné destrukci obvodových zdí prvního nadzemního podlaží.“
31. Obdobné právne závery vyplývajú napr. z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/201/1996 a rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 22Cdo/1350/2005.
32. Nadobudnutie vlastníctva k „spracovanej stavbe“ je možné len
pokiaľ pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu

pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia
(porovnaj napr. R 29/1999). V prípade stavieb treba prihliadať na to, či spracovaním stavby vznikne
celkom nová stavba, odlišná od pôvodnej (napr. zbúraním pôvodnej stavby a postavenie novej stavby
hoci na základoch pôvodnej stavby) alebo ide len o opravu stavby. Oprava sa ani v prípade stavieb
nepovažuje za spracovanie. O spracovanie cudzej nehnuteľnosti nejde ani vtedy, ak sa nové stavebné

prvky stanú iba súčasťou pôvodnej stavby. Vlastníkom týchto súčastí sa stáva doterajší vlastník stavby.
33. Bližší výklad k problematike zmeny a zániku stavby obsahuje rozhodnutie NS ČR 22Cdo/761/2001zo
dňa 5.11.2002 z ktorého súd cituje: „Problematikou zmeny a zániku stavby sa judikatúra opakovane
zaoberala (porov. Napr. rozsudok Najvyššieho súdu 30.9.1998 sp.zn. 33Cdo/111/98). Nadzemná stavba
zaniká a prestáva byť vecou v zmysle práva vtedy, ak nie už zrejmé dispozičné riešenie prvého

nadzemného podlažia. U stavieb obytných a stavieb občianskych táto zásada platí bezvýnimočne. Aj
keď môže k zániku stavby ako veci v občianskoprávnom zmysle dôjsť ojedinele aj iným spôsobom (napr.
obstavením), stavby pre bývanie, pre individuálnu rekreáciu, stavby občianskeho vybavenia a v úplne
prevažujúcej väčšine aj stavby slúžiace výrobným účelom zanikajú vždy deštrukciou obvodového murivapod úroveň stropu nad prvým podlažím (obvykle pri súčasnom odstránení muriva priečok ), v dôsledku
čoho zaniká stav poskytujúci obraz o dispozičnom riešení pôvodnej stavby. Z hľadiska posúdenia otázky
zániku pôvodnej stavby pritom nie je rozhodujúci objem novo vybudovaných konštrukcií, lebo pôvodná

stavba buď zanikla a novo vybudované konštrukcie potom tvoria súčasť stavby novej alebo nezanikla
a novovybudované konštrukcie tvoria súčasť stavby pôvodnej. Pri posúdení zániku pôvodnej stavby je
teda v týchto prípadoch významné to, čo bolo odstránené a nie to čo bolo novo vybudované, pričom pre
záver o zachovaní dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia je rozhodujúce, či došlo k úplnej
deštrukcií obvodových múrov prvého nadzemného podlažia. Pri úplnej deštrukcii týchto obvodových

múrov je nepochybné, že pôvodná stavba zanikla. Pri čiastočnom zbúraní týchto stien je nutné posúdiť
mieru týchto zásahov.“
34. V danom prípade je teda predmetom otázka vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola
rekonštruovaná počas trvania manželstva, pričom prístavba, nadstavba ani iné stavebné zmeny (podľa
projektovej dokumentácie rekonštrukcia rodinného domu) podľa názoru súdu zásadne nemenia nič
na vlastníctve nehnuteľnosti. Ak ide o prestavbu pôvodnej stavby a nebolo medzi jej vlastníkom a

stavebníkom dohodnuté niečo iné, je treba pri posudzovaní vlastníckeho stavu k takejto nehnuteľnosti
spravidla vychádzať z toho, že to, čo prirástlo k pôvodne neodstránenej stavbe patrí vlastníkovi tejto
pôvodnej stavby. V dôsledku zhodnotenia pôvodnej stavby vykonanou prestavbou možno tu však voči
vlastníkovi pôvodnej stavby uplatňovať nárok na vydanie takto získaného bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

35. Nadzemná stavba zaniká a prestáva byť vecou v právnom zmysle vtedy, keď nie je viditeľné
dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia pôvodnej stavby. K takejto forme deštrukcie pôvodnej
nehnuteľnosti nedošlo, a preto nie je možné hovoriť o zániku veci. Keďže pôvodná nehnuteľnosť
nezanikla, všetky ďalšie prestavby a prístavby sa stávajú súčasťou veci a zdieľajú jej právny osud. Nie
je pritom rozhodujúce, v akom rozsahu tieto stavebné úpravy kvalitatívne alebo kvantitatívne pôvodnú

stavbu rozšírili alebo zmenili. Posúdenie vzniku novej veci je právnou otázkou a v predmetnej veci
bolo možné posúdiť vznik novej veci z listinných dôkazov predložených stranami sporu, pričom žalobca
nepreukázal opak, a teda, že zanikla pôvodná vec a vznikla nová vec.
36. S poukazom na rozsiahle vykonané dokazovanie, je súd presvedčený, že k zániku pôvodnej veci
nedošlo, preto z právnej stránky vykonaná rekonštrukcia na pôvodnej stavbe nemôže byť právne

posúdená ako zhotovenie novej veci, čo bránilo súdu vysloviť záver, že rodinný dom patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zo samotného projektu pre stavebné povolenie rodinný
dom, zmena stavby, nadstavba a stavebné úpravy pre súd vyplynulo, že základové konštrukcie zostali
pôvodné. Nadstavbou a stavebnými úpravami, ktoré sa majú týmto projektom vykonať, sa majú vytvoriť
nové obytné priestory v podstrešnom priestore a vylepšia hygienické podmienky bývania v dome.

Pôvodnákonštrukciakrovuazastrešeniebudúrozobraté.Zmenoustavbyrodinnéhodomunadstavboua
stavebnými úpravami bude vytvorený objekt, ktorý bude čiastočne podpivničený. Základové konštrukcie
rodinného domu však ostávajú pôvodné. Aj zo stavebného povolenia vydaného obcou Brezovica zo
dňa 20.12.2006 týkajúce sa nadstavby, stavebnej úpravy rodinného domu na pozemku parcela XXX/
X vyplýva, že v pôvodnej časti rodinného domu bude trámový krov rozobratý a nová konštrukcia

krovu bude navrhnutá ako drevená hambálková sústava s krokvami hrúbky 80x180 milimetrov. Aj z
protipožiarneho zabezpečenia stavby pre súd vyplynulo, že základové konštrukcie pôvodnej stavby
nebudú rekonštrukciou nijako dotknuté a nové základové konštrukcie budú v časti prístavby. Zo
statického posúdenia stavby pre účely rekonštrukcie a nadstavby vypracovaného Ing. Valeriánom
Strakom vyplýva, že z celkového hľadiska je objekt v dobrom a vyhovujúcom statickom konštrukčnom

stave, žiadne významnejšie trhliny v nosných a nenosných murivách, ktoré by svedčili o nežiaducich
pohyboch alebo sadaní stavby neboli evidentné. D. po statickej stránke vyhovujú. Samotný žalobca
vo svojej výpovedi uviedol, že obvodové múry zostali zachované, zostala zachovaná priečka podľa
vnútornej dispozície rodinného domu a vedúca pozdĺž celého rodinného domu až ku vchodovým
dverám. Uviedol rovnako, že bolo poznateľné dispozičné riešenie stavby prízemia. Žalovaná uviedla,

že ľavá priečka bola spálňa, zostala neporušená, nemenila sa, viedla pozdĺž celého rodinného domu
až ku vchodovým dverám. Žalovaná tiež vypovedala, že pokiaľ ide o pravú stranu, priečka po komín
zostala v pôvodnom strave. Ľavá strana sa tak vôbec nemenila, bolo poznateľné dispozičné riešenie
nadzemného podlažia, boli otvory do jednotlivých izieb. Plynie to aj zo samotného stavebného projektu,
kde je uvedené, že zbúra sa priečka medzi kuchyňou a chodbou iba po komín. Zo statického posúdenia

stavby plynie, že pôvodné murivá po statickej stránke vyhovujú a pokiaľ ide o nosné murivo, odstráni sa
ich časť. Súd cituje: „Kompletné odstránenie krovu, stropu a časti nosných múrov a určených priečok.“ O
to, že v žiadnom prípade nedošlo k zániku pôvodného rodinného domu ako veci v právnom slova zmysle,
mal súd za preukázané z fotografií, z ktorých je tiež zrejmé, že pôvodný rodinný dom bol podpivničený.Pivničné priestory a vstup do nich boli čiastočne nad zemou, čo zostalo zachované. Rovnako zostal
zachovaný aj gánok, veranda, čo vyplýva z predložených fotografií. Veranda a vstup do pivnice zostali
zachované. Z fotografií je zrejmé, že pôvodné obvodové múry boli nedotknuté. Presne tak, ako to

vypovedal aj samotný žalobca.
37. To, že nedošlo k zániku pôvodnej veci mal súd preukázané obhliadkou na mieste samom, na ktorej
vypočul svedkov, ktorí sa podieľali na rekonštrukcii, zmene a nadstavbe pôvodného rodinného domu.
Suterén ostal nezmenený, bola tam dlhá chodba, kotol na tuhé palivo. Pôvodné prízemie rodinného
domu vyzeralo tak, že ak sa vošlo do vchodových dverí naľavo bola obývačka, napravo bola kuchyňa,

naľavo bola spálňa a napravo detská izba. Pozdĺž detskej izby bola špajza. Svedkovia, ktorí sa podieľali
na rekonštrukcii rodinného domu a rovnako aj žalovaná na obhliadke súdu ukázali, pokiaľ sa vošlo
cez vchodové dvere ľavá priečka, kde bola spálňa a obývačka, ostala neporušená, nezmenila sa.
Táto priečka ostala zachovaná, pričom viedla pozdĺž celého rodina domu až ku vchodovým dverám a
rovnako zostala zachovaná priečka, ktorá oddeľovala spálňu a obývačku. Pokiaľ ide o pravú stranu,
vchodové dvere do kuchyne sa zamurovali, priečka po komín ostala v pôvodnom stave, bolo potrebné

vytvoriť schodisko na mieste kúpeľne, ktoré viedlo dole do suterénu, ale aj do podkrovia. Z tohto
dôvodu sa posunula priečka po schodisko. Pokiaľ ide o kuchyňu, tá vznikla na pravej strane, rovnako
aj obývačka a priečka, ktorá bola v detskej izbe, kde bola špajza. Rovnako sa dala priečka preč a
v kuchyni sa vybudovala mini špajza. Svedkovia a rovnako aj žalovaná jasne súdu uviedli, že ak sa
prišlo na stavenisko, bolo zrejmé, že sú tam priečky, boli tam pôvodné obvodové múry a bolo úplne

zrejmé, kde sa ktorá izba nachádza. Súd cituje žalovanú, jej výpoveď: „Bolo zjavné celé dispozičné
riešenie, nakoľko boli otvory do jednotlivých izieb, tu bolo otvor do jednej izby, ďalší otvor do druhej
izby a ľavá strana vôbec nebola búraná, vôbec nebola zmenená. Po pravej strane sa zamurovali len
dvere a posunula sa priečka. Rovnako bolo vidno obklady.“ Že sa zachovalo dispozičné riešenie prvého
nadzemného podlažia, vyplynulo aj z fotografií, ktoré súd vyhotovil na mieste samom a v neposlednom

rade z vypočutia svedkov, ktorí sa priamo podieľali na rekonštrukcii rodinného domu, kde svedok D.
J. uviedol, že všetky obvodové múry zostali zachované, rovnako čo sa týka priečok. Súd cituje z jeho
výpovede: „Všetky obvodové múry, ktoré sú tu vrátane komína, to ostalo povodne zachované tak, ako
to bolo v starom rodinnom dome.“ Svedok D. K. uviedol: „Robím v stavebníctve 20 rokov, takže všetky
obvodovémúrytuzostali,bolilenupravené,zbité,alestarýrodinnýdomspôvodnýmiobvodovýmimúrmi

zostal. Oproti pôvodnému rodinnému domu v súčasnosti chýba iba jedna priečka, ktorá oddeľovala
kuchyňu od obývačky.“ Svedok A. A. súdu na obhliadke ukázal všetky obvodové múry na chodbe, ako
aj priečky, uviedol: „Tie ostali v pôvodnom stave, takže bolo zrejmé dispozičné riešenie nadzemného
podlažia. Všetky nosné múry a obvodové múry zostali v rámci pôvodného starého rodinného domu.“
Súd mal jednoznačne preukázané výpoveďou žalovanej, výpoveďou svedkov, ktorí sa zúčastnili na

rekonštrukcii rodinného domu, z fotografií, zo statických posudkov, ako aj zo stavebných projektov, ktoré
sú súčasťou súdneho spisu, že všetky obvodové múry boli pôvodné starého rodinného domu, zostali
zachované rovnako aj priečky. Výpoveď svedkov plne korešpondovala s výpoveďou žalovanej, že došlo
iba k zmenšeniu jednej izby a bolo vybudované schodisko na poschodie a že zároveň došlo k posunutiu
priečky, ktorá oddeľuje obývačku od chodby, a to z dôvodu vybudovania schodiska. Žalobca podľa

názoru súdu v tomto spore nepreukázal, že došlo k zániku pôvodnej veci a vzniku novej veci v právnom
slova zmysle, z tohto dôvodu súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal vo
vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom

podľa § 262 C.s.p. Súd na doplnenie svojej argumentácie uvádza, že nevzhliadol žiaden z dôvodov pre
aplikáciu § 257 C.s.p. ako výnimočného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

7C/35/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.