Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 9, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 2S/84/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101780
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101780.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX
XX D., právne zastúpená: BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom Rudnícka 8, 831 06 Bratislava, IČO: 46
530 894, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna
44, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
BA2-2025/065671-005 zo dňa 28. októbra 2025, konajúc o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave p r i z n á v a správnej žalobe zo dňa 27. novembra 2025 odkladný účinok,
a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Správnom súde v Bratislave pod
sp. zn. 2S/84/2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“)

dňa 27. novembra 2025 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
BA2-2025/065671-005 zo dňa 28. októbra 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný
podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície
Policajného zboru Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-1968-025/2025-PC zo dňa 4. júna 2025, ktorým
bol žalobkyni zrušený trvalý pobyt na päť rokov na území Slovenskej republiky podľa § 50 ods. 1 písm. a)

s poukazom na § 48 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“).

2. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“). Tento návrh odôvodnila tým, že za súčasného právneho stavu je povinná v zmysle § 111

ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní od
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

3.Žalobkyňapoukázalanato,ževycestovaniezúzemiaSlovenskejrepublikybyjejajejrodinespôsobilo
závažnú ujmu, a to najmä s prihliadnutím na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Ruskej federácii a
na skutočnosť, že v krajine pôvodu nemá vybudované žiadne sociálne ani ekonomické zázemie či

zabezpečený zdroj príjmov. Naopak, počas uplynulých siedmich rokov si spolu s rodinou vytvorila
stabilné zázemie v Slovenskej republike. Maloletý syn žalobkyne má na území Slovenskej republiky
vytvorené pevné sociálne väzby a ovláda slovenský jazyk, pričom návrat do Ruskej federácie by preňho
predstavoval ťažko prekonateľnú ujmu a narušenie jeho sociálneho prostredia.

4. Žalobkyňa zároveň poznamenala, že v prípade splnenia zákonnej povinnosti v zmysle § 111 ods. 1

písm. p) zákona o pobyte cudzincov, tzn. vycestovania z územia Slovenskej republiky, jej hrozí v Ruskejfederácii väzba, pričom v tejto súvislosti poukázala aj na extradičné konanie vedené voči jej osobe, v
ktorom Krajský súd v Bratislave rozhodol o neprípustnosti jej vydania do Ruskej federácie.

5. Ďalej skonštatovala, že je onkologickým pacientom a vzhľadom na právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia jej bolo odmietnuté poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čo žalobkyňu bezprostredne
ohrozuje na zdraví.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 9. februára 2026 uviedol, že nesúhlasí s

návrhom žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa
podľa jeho názoru nespĺňa podmienky podľa § 48 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na udelenie
trvalého pobytu na neobmedzený čas, keďže Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky posúdilo
jej podnikateľskú činnosť ako činnosť, ktorá nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej
republiky. Žalovaný zároveň poukázal na to, že Úrad podpredsedu vlády pre znalostnú ekonomiku
nevydal potvrdenie o tom, že pobyt žalobkyne a jej manžela je v záujme Slovenskej republiky. Žalovaný

ďalej uviedol, že napadnutým rozhodnutím nebola žalobkyni uložená povinnosť vycestovať do Ruskej
federácie, ale bola uvedená iba možnosť návratu, pričom žalobkyňa môže vycestovať do ktorejkoľvek
krajiny tak, aby splnila podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov. K tvrdeniu
žalobkyne, že je onkologickým pacientom, žalovaný podotkol, že táto skutočnosť nebola žiadnym
spôsobom preukázaná. Pokiaľ ide o žalobkyňou uvádzané extradičné konanie, žalovaný dodal, že

rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave rešpektuje a je ním viazaný. Na základe uvedených skutočností
žalovaný navrhol správnemu súdu žalobu zamietnuť a zároveň nesúhlasil s priznaním odkladného
účinku správnej žalobe.

7. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

8.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

9. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

10. Podľa § 186 ods. 2 SSP odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.

11. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh

podaný súčasne so správnou žalobou.

12.Podľa§189SSPuznesenieopriznaníodkladnéhoúčinkumôžesprávnysúdibeznávrhuuznesením
zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo
tie medzičasom odpadli.

13. Správny súd v danej veci skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného
hrozila žalobkyni závažná ujma alebo iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle § 185 písm. a) SSP.
Po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku, dospel správny súd k záveru, že v danom
prípade existuje dôvod na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe.

14. Pri posudzovaní návrhu žalobkyne správny súd vychádzal z toho, že účelom inštitútu odkladného
účinku správnej žaloby podľa § 185 písm. a) SSP je predísť situácii, v ktorej by okamžitý výkon
napadnutého rozhodnutia mohol spôsobiť žalobkyni takú ujmu, ktorá by bola v prípade neskoršiehoúspechuvkonanípredsprávnymsúdomužlenťažkoalebovôbecnapraviteľná.Vtejtosúvislostisprávny
súd posudzoval všetky žalobkyňou uvádzané skutočnosti, pričom prihliadol najmä na osobnú a rodinnú
situáciu žalobkyne.

15. Správny súd vzal do úvahy, že žalobkyňa sa na území Slovenskej republiky dlhodobo zdržiava spolu
so svojou rodinou a má maloletého syna, ktorý na území Slovenskej republiky študuje na súkromnej
škole a má tu vytvorené sociálne zázemie. Hoci žalobkyňa k správnej žalobe nepriložila listinný
dôkaz preukazujúci vek jej syna, žalovaný túto skutočnosť vo svojom vyjadrení nijakým spôsobom

nespochybnil, ani nepoprel. Zo správnej žaloby je správnemu súdu zároveň známe, že vo vzťahu k
manželovi žalobkyne, bolo taktiež vydané rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky. V prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia by tak mohlo dôjsť k situácii, že obaja
rodičia by boli nútení opustiť územie Slovenskej republiky, pričom ich syn by tu ostal bez prítomnosti
svojich rodičov, t. j. zákonných zástupcov. Správny súd pritom považuje za potrebné zdôrazniť, že
maloleté dieťa potrebuje mať na území štátu, v ktorom sa zdržiava, zabezpečenú prítomnosť zákonného

zástupcu, ktorý je oprávnený konať v jeho mene a zabezpečovať jeho každodenné potreby a ochranu
jeho práv.

16. Za relevantné považuje správny súd aj to, že v prípade vycestovania žalobkyne a jej manžela by
rodina stratila svoje existujúce sociálne a ekonomické zázemie, ktoré si na území Slovenskej republiky

počasniekoľkýchrokovvytvorila.Zatakejtosituáciebyzároveňvzniklivážnepochybnostiozabezpečení
základných životných potrieb ich syna, ktorý na území Slovenskej republiky študuje. Správny súd preto
dospel k záveru, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by mohol viesť k závažnému zásahu
do rodinného života a sociálneho postavenia žalobkyne, resp. jej rodiny a mohol by mať pre jej syna
nenapraviteľné následky.

17. Správny súd zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že vo vzťahu k osobe žalobkyne bolo vedené
extradičné konanie, v rámci ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4Ntc/22/2023 zo dňa
11. januára 2024 rozhodol o neprípustnosti jej vydania do Ruskej federácie. Hoci predmetom tohto
konania nie je otázka vydania žalobkyne do cudziny, uvedená skutočnosť podľa názoru správneho súdu

predstavuje významnú okolnosť, ktorú bolo potrebné pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného
účinku zohľadniť. Správny súd dospel k záveru, že žalobkyňa by pri plnení povinnosti opustiť územie
Slovenskej republiky, na ktorom má vybudované zázemie, ako aj sociálne a ekonomické väzby, bola
vzhľadom na krátkosť poskytnutej lehoty s vysokou mierou pravdepodobnosti nútená sa aspoň dočasne
vrátiť do Ruskej federácie. V tejto krajine jej pritom hrozí trestné stíhanie, pričom uznesením Krajského

súdu v Bratislave bola už skôr vyslovená neprípustnosť jej vydania na trestné stíhanie do Ruskej
federácie.

18. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe v posudzovanej veci podľa názoru správneho súdu
nie je v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na dôvod zrušenia

trvalého pobytu žalobkyne, ktorým je tvrdenie, že podnikateľská činnosť žalobkyne nebude prínosom
pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Uvedený dôvod má výlučne ekonomický charakter
anevyplývazneho,žebyžalobkyňapredstavovalabezpečnostnúhrozbu,ohrozenieverejnéhoporiadku
alebo štátneho zriadenia Slovenskej republiky. Za tejto situácie odklad vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia nepredstavuje rozpor s verejným záujmom, ktorým je najmä ochrana bezpečnosti štátu a

udržanie verejného poriadku.

19. Ďalej správny súd poukazuje na skutočnosť, že pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe správny súd nijako neskúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zaoberá sa iba
preukázaním existencie podmienok v zmysle § 185 SSP. V praxi sa teda môže stať, že vo veci sú dané

dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a zároveň je žaloba z meritórneho hľadiska
nedôvodná, a naopak: návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nedôvodný alebo
neodôvodnený, no z meritórneho hľadiska je žaloba opodstatnená. Inými slovami, priznanie odkladného
účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť v merite veci a naopak (napríklad uznesenia
Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/232/2022 zo dňa 18.10.2023, sp. zn. BA-5S/51/2023 zo dňa

23.10.2023, sp. zn. NR-15S/45/2022 zo dňa 18.1.2024, sp. zn. 6S/70/2023 zo dňa 8.1.2024, uznesenie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/34/2022 zo dňa 25.5.2022, uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 138/2024 zo dňa 20.3.2024, a podobne).20. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že okamžitým výkonom
napadnutéhorozhodnutiabyžalobkyniajejrodinemohlavzniknúťzávažnáujmaavážnenenapraviteľné
následky v zmysle § 185 písm. a) SSP.

21. Z uvedených dôvodov správny súd návrhu žalobkyne zo dňa 27. novembra 2025 vyhovel a správnej
žalobe priznal odkladný účinok.

22. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s

§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť.
(§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)