Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522203960
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1522203960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, IČO:
56 398 255, Mlynská dolina, Bratislava, proti žalovanému: L.. W. D., D.. XX.X.XXXX, H. N. A. X, N., o
zaplatenie 79,17 eura, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa
14.8.2025, č. k. B5-60C/36/2022-62, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie proti výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v súvisiacom výroku III. p o t v r d z u j e.

III. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 79,17 eura (výrok I.), zamietol návrh
žalovaného na prerušenie konania (výrok II.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie s odkazom na § 3 písm. a), § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 2, § 10 ods. 2, 3, 5

zák. č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 (ďalej len „zák. č. 340/2012
Z. z.“), § 30 ods. 1, 18 zák. č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov v znení účinnom od 01.07.2024 (ďalej len „zák. č. 157/2024 Z .z.“), § 100 ods. 1, 2, § 101
Občianskeho zákonníka a § 162 ods. 3 CSP odôvodnil opodstatnenosťou žalovaného nároku. Ako
nedôvodnú vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania, keď predmetom žaloby boli úhrady
za služby poskytované verejnosti za obdobie od 1.7.2020 do 31.7.2021 a žaloba bola podaná dňa

8.6.2022, t. j. včas. Vychádzal z toho, že nárok za mesiac júl 2020 ako prvý uplatnený nárok bol podľa
§ 7 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z. z. splatný posledným dňom kalendárneho mesiaca, t. j. dňa 31.7.2020
a trojročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 1.8.2020. Vzhľadom k podaniu žaloby dňa 8.6.2022,
t. j. počas plynutia zákonnej trojročnej lehoty, nedošlo k premlčaniu prvého splatného nároku a tým ani
ostatných neskôr splatných nárokov. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd za preukázané,
že žalovaný bol ako platiteľ povinný hradiť právnemu predchodcovi žalobcu ako vyberateľovi úhradu
za služby poskytované verejnosti vo výške 4,64 eura mesačne. Nakoľko žalovaný si svoju povinnosť

nesplnil ani na výzvu právneho predchodcu žalobcu, tomuto vznikol nárok aj na zaplatenie pokuty vo
výške 17 eur. Zároveň mal prvoinštančný súd za preukázané, že v súvislosti s uplatnením pohľadávky
vznikli právnemu predchodcovi žalobcu aj náklady na poštovné, ktoré podľa potvrdenia tarifnej ceny
Slovenskou poštou a.s. boli vo výške 1,85 eura. Žalovaného preto zaviazal na zaplatenie úhrad zaslužby poskytované verejnosti za obdobie od 1.7.2020 do 31.7.2021 vo výške 60,32 eura, nákladov na
poštovné vo výške 1,85 eura a pokuty vo výške 17 eur, t. j. spolu sumy vo výške 79,17
eura. Súčasne konštatoval, že na prijatý záver nemá vplyv ani žalobcom (správne žalovaným - pozn.

odvolacieho súdu) nezrozumiteľne formulovaná argumentácia týkajúca sa kartelovej dohody, nakoľko
sa netýka daného sporu a rovnako ani argumentácia žalovaného týkajúca sa dvojitej platby za verejné
služby, keď predmetom sporu bolo zaplatenie úhrad za služby poskytované verejnosti. Ozrejmil, že
úhrady za služby poskytované verejnosti predstavovali v rozhodnom čase zákonom schválený zdroj
financovaniaverejnoprávnehorozhlasovéhoatelevíznehovysielaniaapredstavovaliosobitnýpríspevok

na finančné zabezpečenie plnenia zákonnom stanovených povinností a úloh právneho predchodcu
žalobcu pri poskytovaní verejnej služby. Tieto úhrady neboli platbou za ponuku programov ani za ich
užívanie,aleplatbou,ktorásavzťahovalanakaždého,ktobolodberateľomelektriny.Fyzickéaprávnické
osoby tak prostredníctvom úhrad za služby poskytované verejnosti financovali verejnú službu, ktorá im
bola poskytovaná ako občanom, resp. celej spoločnosti. V čase, za ktorý si právny predchodca žalobcu
podanou žalobou uplatňoval zaplatenie svojich nárokov, platil taký systém financovania tejto verejnej

služby, ktorý vychádzal zo zákonom stanovenej úhrady za služby poskytované verejnosti ako základu
jeho financovania verejnými zdrojmi.

3. Záverom súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie návrhu na prerušenie konania, ktorý žalovaný
odôvodňoval nepriloženým návrhom M.. Š. C. na konanie o súlade právnych predpisov. Aj napriek

tomuto nedostatku súd prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti o súlade zák. č. 340/2012 Z. z. s
Ústavou SR. Uviedol, že protiústavnosť označeného zákona nevyplynula z nijakých, ani zo žalovaným
prezentovaných argumentov o dvojitej úhrade za verejné služby, a preto nevzhliadol dôvody pre podanie
návrhu na posúdenie súladnosti tohto zákona s Ústavou SR a návrh na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol. Doplnil, že prerušiť konanie podľa § 162 os. 1 písm. b) CSP možno len vtedy,

ak súd (nie strana sporu) dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov, t. j. že všeobecne záväzný právny predpis týkajúci sa prejednávanej veci je v rozpore s
Ústavou SR (príp. so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná).
V danom prípade však súd nenadobudol vnútorné presvedčenie o nesúlade aplikovaného zákona (ktorý
v súčasnosti už nie je účinný, keďže koncesionárske poplatky boli s účinnosťou od 1.7.2023 zrušené)

s Ústavou SR. Aj v tejto súvislosti opätovne zdôraznil, že povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti
(koncesionárske poplatky) vyplývala v rozhodnom období priamo zo zákona každej fyzickej osobe, ktorá
bola evidovaná ako odberateľ elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti alebo odberateľ
elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome (§ 3 písm. a)
zák. č. 340/2012 Z. z.). Poukázal pritom aj na vyjadrenie žalobcu, s ktorým sa stotožnil, a to že úhrada

za služby verejnosti je tzv. neekvivalentnou platbou a povinný subjekt je povinný ju
uhrádzať bez ohľadu na to, či služby využíva alebo nie.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

5.Protiuvedenémurozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovanýnavrhujúcnapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a konanie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušiť do

času kým ÚS SR v náleze rozhodne o „ústavnosti alebo neústavnosti“ zákona o koncesionárskych
poplatkoch. K odvolaniu pripojil ústavnú sťažnosť, ktorá mala byť vypracovaná M.. Š. C. a súčasne
navrhol aj jeho prizvanie do konania ako svedka za účelom potvrdenia a predloženia dôkazov, na
základe ktorých má súd povinnosť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušiť. Poukázal aj
na zrušenie tohto zákona v roku 2023 asi preto, že bol neústavný a zmätočný. Odvolací súd žiadal,

aby zabezpečil právo občana konať pred súdom a zabezpečil jeho procesné práva tak, aby súd plnil
svoju funkciu a bol spravodlivý. V odvolacej argumentácii namietal nesplnenie procesných podmienok
konania, keď súd prvej inštancie sa vyhol a nechcel preskúmať odôvodnenú požiadavku občana,
ktorý navrhol postup podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podmienky na takýto postup splnené boli.
Ústavná sťažnosť vypracovaná M.. Š. C. existuje a bola podaná na inštitúcie opísané v odpore proti

platobnému rozkazu. Neobstojí preto tvrdenie prvoinštančného súdu, že na takýto postup neboli splnené
podmienky. Jedná sa o zásah do hmotných a majetkových práv žalovaného ako občana SR na základe
„zmätočného“ zákona o koncesionárskych poplatkoch, kde vzniká povinnosť platiť za RTVS na základe
elektrických hodín, a teda ak občan má dva byty a viac, tak je podľa tohto „abnormálneho“ zákonapovinný platiť koncesiu dva a viackrát. Fyzicky by sa teda človek mal prekrojiť, rozštvrtiť na menšie
časti a sadnúť si k RTVS, aby bol občan SR takto schopný splniť „obludnosť“ zákona o koncesiách a
obludnosť napadnutého prvoinštančného rozsudku. Vyslovil názor, že postupom prvoinštančného súdu,

keď odmietol preskúmanie ústavnosti zákona o koncesionárskych poplatkoch, došlo k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces a predčasnému a nespravodlivému zásahu do majetkových práv žalobcu.
Namietal aj existenciu inej vady konania, ktorú opísal a odôvodnil neumožnením spravodlivého procesu
a porušením jeho hmotného práva z titulu existencie vypracovanej ústavnej sťažnosti M.. Š.
C.. Prvoinštančný súd si však zľahčil cestu k rozhodnutiu a tým nespravodlivo zasiahol do majetkových

práv žalovaného a spolupodieľal sa na jeho poškodení. Nevykonal tým navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, nevysporiadal sa s námietkami žalovaného a rozhodol bez nich,
ako keby ani neexistovali. Neobstojí ani prvoinštančným súdom zistený skutkový stav, pretože sú tu
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Žalovaný
dôvodne žiadal o prerušenie konania až do rozhodnutia ÚS SR a nestalo sa tak. Neobstojí ani tvrdenie
prvoinštančného súdu, že predmetný zákon bol schválený Národnou radou SR, nakoľko z praxe je

zrejmé, že veľa zákonov riadne schválených bolo ÚS SR vyhodnotených ako v rozpore s Ústavou SR.
Napokon namietal aj nesprávne právne posúdenie veci a predčasnosť prijatého záveru s poukazom na
celú odvolaciu argumentáciu.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť. Poukázal na zákonnú povinnosť žalovaného vyplývajúcu z ust. § 3 písm. a)
zák. č. 340/2012 Z. z. a povinnosť žalobcu v zmysle § 9 predmetného zákona viesť evidenciu platiteľov
úhrad. Žalobca eviduje žalovaného pod VS: XXXXXXXXXX na odbernom mieste A. X, N., EIC kód:
XXZZSXXXXXXXXXXT, t. j. žalovaný spĺňa definíciu platiteľa podľa § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.
z. a je povinný platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a Televíziou Slovenska. V

kontexte uvedeného označil za neopodstatnené námietky žalovaného neobsahujúce žiadne relevantné
skutočnosti. Plne sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, z procesnej opatrnosti však
žiadal neprihliadnuť na žalovaným oneskorene pripojený návrh na začatie konania o súlade ust. § 3
písm. a) zák. č. 340/2012 Z. z.

7. Žalovaný v súdom stanovenej lehote odvolaciu repliku nedoručil.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na

prerušenie konania je neprípustné a čo do veci samej nedôvodné.

9. Podľa § 234 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“) súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

10. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

11. Podľa § 357 písm. n) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.

12. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Odvolací súd je pred posúdením dôvodnosti podaného odvolania oprávnený a zároveň povinný
preskúmať, či podané odvolanie spĺňa všetky procesné podmienky prípustnosti, splnenie ktorých

následne umožňuje vecný prieskum napadnutého rozhodnutia. Následkom absencie naplnenia niektorej
z procesných podmienok prípustnosti odvolania je jeho odmietnutie (§ 386 CSP). Jednou z objektívnych
podmienok prípustnosti odvolania je, aby smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolaniepripúšťa. V prípade uznesení je prípustnosť využitia riadneho opravného prostriedku zákonodarcom
upravená v § 357 CSP taxatívnym spôsobom.

15. V prejednávanej veci vychádzajúc z obsahu odvolacej argumentácie žalovaný odvolaním napadol
aj výrok II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa §
164 ods. 1 písm. b) CSP, a ktorý má podľa § 234 ods. 1 CSP povahu uznesenia. V prípade, ak súd v
priebehu konania podaný návrh na prerušenie konania nevyhodnotí ako dôvodný, podľa § 162 ods. 3
CSP nerozhoduje o ňom samostatným uznesením, ale uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania pojme do meritórneho (konečného) rozhodnutia vo veci. Nakoľko však zákonodarca v zmysle
ust. § 357 písm. n) CSP a contrario odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol
návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP nepripúšťa, odvolací súd odvolanie v
tejto časti ako neprípustné postupom podľa § 386 písm. c) CSP musel odmietnuť, a to bez meritórneho
prieskumu tohto procesného rozhodnutia.

16. Pokiaľ sa týka odvolacieho prieskumu meritórneho rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie žalobe
vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie úhrad za služby verejnosti poskytované právnym
predchodcomžalobcu(RozhlasatelevíziaSlovenska),poštovýchsadziebsúvisiacichsodoslanímvýzvy
na ich zaplatenie a pokuty, je potrebné uviesť, že žalovaný sa v odvolacej argumentácii z väčšej časti
obmedzil na spochybnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o neprerušení konania podľa §

162 ods. 1 písm. b) CSP, odvolanie voči ktorému odvolací súd pre neprípustnosť odmietol. Nakoľko na
základetotožnejodvolacejargumentáciežalovanýnamietalajvecnúsprávnosťmeritórnehorozhodnutia
majúc za to, že na peňažné plnenie bol zaviazaný na základe normatívnej právnej úpravy, ktorá sa
dostala do rozporu s Ústavou SR, odvolací súd k jednotlivým odvolacím dôvodom uvádza nasledovné:

17. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie meritórne rozhodol aj napriek tomu, že na
to neboli splnené procesné podmienky konania (odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. a)
CSP), keď prvoinštančný súd nechcel preskúmať odôvodnenú požiadavku na postup podľa § 162
ods. 1 písm. b) CSP. Jedná sa pritom o odvolací dôvod, na ktorý musí odvolací súd v zmysle §
380 ods. 2 CSP prihliadať ex offo, t. j. aj v prípade ak nesplnenie procesných podmienok nie je v

odvolaní výslovne odvolateľom namietané. V danom prípade však odvolací súd nezistil prítomnosť
žiadnej vady v procesných podmienkach konania v zmysle § 161 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 1
písm. a) CSP (vecné podmienky: kvalifikovaná žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti, podmienky na
strane konajúceho súdu: právomoc, príslušnosť súdu, podmienky na strane sporových strán: procesná
subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom

a riadne procesné plnomocenstvo zástupcu, negatívne podmienky: prekážka litispendencie, prekážka
res iudicata), ktoré by bránili prvoinštančnému súdu vo veci konať a meritórne rozhodnúť. Neobstojí ani
argumentácia žalovaného, v ktorej prvoinštančnému súdu vytýkal, že odmietol preskúmať jeho dôvodnú
požiadavku na postup podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, keď z ods. 31. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie posudzoval návrh žalovaného na prerušenie konania podľa

predmetného ustanovenia a tento vyhodnotil ako nedôvodný, čo aj riadne odôvodnil.

18. Pokiaľ žalovaný v neiniciovaní konania o súlade zák. č. 340/2012 Z. z. s Ústavou SR zo strany
prvoinštančného súdu ako oprávneného subjektu vzhliadol aj odvolací dôvod spočívajúci v znemožnení
uskutočňovania práv patriacich žalovanému v intenzite dosahujúcej porušenie práva na spravodlivý

súdny proces, odvolací poukazuje na konštantné závery súdnej praxe, v zmysle ktorých zamietnutím
návrhu na prerušenie konania súd neodníma sporovej strane možnosť konať pred súdom (viď napr.
uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/8/2012, sp. zn. 3Cdo/108/2012, sp. zn. 5Cdo/294/2008, R 53/1999). Ako
správne uviedol súd prvej inštancie, postup súdu v intenciách § 162 CSP je výsledkom procesu tvorby
jeho vlastného právneho názoru na prejednávanú vec a len v prípade ak sám súd dospeje k záveru o

splnení podmienok na konanie o súlade právnych predpisov, postupuje podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP,
a to i bez návrhu sporovej strany. Odvolací súd preto v opísanom procesnom postupe prvoinštančného
súdu nevzhliadol znemožnenie realizácie procesných práv žalovanému a na to nadväzujúce porušenie
práva na spravodlivý súdny proces.

19. Odvolací dôvod vymedzený v písm. d) § 365 CSP (iná vada konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci) dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré
nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr.nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez
splnenia zákonných predpokladov, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami a iné). Existenciu
inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci môže zakladať práve

postup prvoinštančného súdu, ktorým zamietol návrh strany sporu na prerušenie konania a odvolací súd
v rámci odvolacieho prieskumu vyhodnotí, že podmienky na prerušenie konania boli splnené. V danom
prípade však rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP je vylúčené
spod odvolacieho prieskumu a preto a priori nemôže byť daný ani tento odvolací dôvod. Okrajovo však
odvolací súd dopĺňa, že v namietanej úprave koncesionárskych poplatkov platnej v rozhodnom čase

nevzhliadol žiadnu kolíziu s Ústavou SR či medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná a v tomto smere neboli ani zo strany žalovaného produkované žiadne presvedčivé dôvody.
Opačný záver nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že s účinnosťou od 1.7.2023 boli koncesionárske
poplatky zákonodarcom zrušené.

20. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal aj nevykonanie dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich

skutočností, nesprávne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci (odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP) je potrebné uviesť, že žalovaný označené a
všeobecne formulované dôvody vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu riadne nekonkretizoval, keď
neoznačil skutkové zistenia prvoinštančného súdu, ktoré považuje za nesprávne (závery o tom, či je
súdom prvej inštancie aplikovaná právna úprava súladná s právnymi normami vyššej právnej sily a

či boli splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, sú výsledkom
právneho posúdenia a nemajú povahu skutkových zistení), rovnako neoznačil ani dôkazy, ktoré neboli
prvoinštančným súdom vykonané a v čom malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci (s výnimkou
namietaného nesprávneho právneho posúdenia dôvodnosti návrhu na prerušenie konania), v dôsledku
čoho sa odvolací súd týmito odvolacími dôvodmi zaoberať nemohol. Nevykonaným dôkazom nemôže

byť návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov z 23.6.2018, ktorý mal podporiť argumentáciu
žalovaného o nesúlade aplikovanej právnej úpravy s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, a to
jednak z dôvodu, že žalovaný tento návrh v konaní pred prvoinštančným súdom nepredložil a tiež z
dôvodu, že sa nejedná o dôkaz preukazujúci rozhodné skutkové okolnosti danej veci. Z uvedeného
dôvodu je neopodstatnenou aj požiadavka žalobcu na doplnenie dokazovania zo strany odvolacieho

súdu výsluchom M.. C., ktorý ani v prípade nôvot prípustných v odvolacom konaní podľa § 366 písm.
c) CSP (za účelom preukázania, že v konaní došlo k vadám, ktoré ohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci) nie je podľa odvolacieho súdu spôsobilý preukázať existenciu vád majúcich vplyv
na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, nie je porušením
procesných práv strany sporu, ak súd nevyhovie návrhu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1

písm. b) CSP a predmetný postup musí vychádzať z vnútorného presvedčenia konajúceho súdu a nie
strany sporu či iného na prejednávanej veci nezainteresovaného subjektu (M.. C.), rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktorým nevyhovel návrhu na prerušenie, je pre neprípustnosť odvolania právoplatné
a ani odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody vyvolávajúce zásadné pochybnosti o súlade dotknutej
právnej úpravy s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. Pokiaľ žalovaný bol toho názoru, že súd

prvej inštancie vo veci samej dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď žalovaný nárok priznal na
základe právnej úpravy nesúladnej s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, odvolací súd uvádza,
že vo veci aplikované ust. zák. č. 340/2012 Z. z. v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase neboli
nikdy nálezom ÚS SR vyslovené za nesúladné s normami vyššej právnej sily a odvolací súd zhodne
so súdom prvej inštancie nedospel k presvedčeniu o takejto kolízii a potrebe iniciovania konania pred

Ústavným súdom SR.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd prvoinštančný rozsudok v napadnutom výroku I. a v
súvisiacom výroku III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu
vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní
plne úspešnému žalobcovi však nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).