Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 16, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 59C/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1426200785
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Truchlý
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1426200785.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV, v sporovej veci žalobkyne: K.., S.. L. T., S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XXXX/XX, G., proti žalovaným: 1.) K.. S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, G. a 2.) F..
H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, G. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalovaným 1.) a 2.) nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 20.01.2026 sa žalobkyňa
voči žalovaným 1.) a 2.) domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovaným
pokračovať v akýchkoľvek stavebných prácach, najmä realizácii prístavby k stavbe označenej ako „V. -

zmena dokončenej stavby -P.“ a zároveň žalovaným uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných
zásahov, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu zhoršeniu svetelných pomerov v obytnej časti O. žalobkyne.
Podaný návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaní realizujú stavebné práce na stavbe na adrese
G. XX, G., a to na základe rozhodnutia stavebného úradu č. XXXXX/XXXX/XXXX/N.-XX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Regionálneho úradu pre územné plánovanie a
výstavbu G. č. XXXXX/XXXXX/XXXX - XX.X.X./H. zo dňa XX.XX.XXXX. Tvrdila, že žalovaní realizujú

stavebné práce na stavbe, ktorá je predmetom správneho konania a zároveň predmetom žaloby o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia stavebného úradu. Žalobkyňa uviedla, že je bezprostredným
susedom predmetnej stavby a jej obytné miestnosti sú orientované tak, že plánovaná prístavba zásadne
zhorší denné osvetlenie, pričom už aj v súčasnosti má žalobkyňa kuchyňu bez okna a obytnú izbu
s výrazne zníženým denným svetlom. Podľa žalobkyne sa žalovaní v konaniach opierali o súhlas z
20.07.1978, ktorý podpísali jej rodičia pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti, pričom s týmto súhlasom

nemá nič spoločné stavba žalovaného 1.). Stavba je nesprávne označená ako „V. - zmena dokončenej
stavby,“ nakoľko ide o N., ktorý žalovaní nadobudli kúpou. Podľa žalobkyne sa žalovaní opierali o
stavebné povolenie z roku 1979, ktoré bolo vydané pôvodnej vlastníčke nehnuteľnosti pani L. a týmto
povolením žalovaní oklamali stavebný úrad, ktorý vydal rozhodnutie ako „V. - zmena dokončenej stavby“.
Stavba nebola nikdy realizovaná, keďže predchádzajúca majiteľka emigrovala v roku XXXX do H..
Žalobkyňa ďalej tvrdila, že podkladom rozhodnutí bol svetlo technický posudok vypracovaný F.. L. N..

Podľa žalobkyne nebol posudok vyhotovený znalcom zapísaným v zozname znalcov, neobsahoval
konkrétne merania na pozemku žalobkyne, nehodnotil tienenie v rozhodujúcich obdobiach (jar, leto,
zima), neobsahoval grafické znázornenie dopadu slnečných lúčov na okná žalobkyne. Žalobkyňa
namietala, že posudok je všeobecným normovým výkladom STN a nie individuálnym odborným
posúdením konkrétneho prípadu.
Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov žalobkyňa odôvodnila tým, že zatienenie obytných miestností je

nezvratným zásahom do kvality bývania, ktorý nie je možné odstrániť dodatočne ani finančnou náhradou
a pokračovaním stavebných prác hrozí žalobkyni vážna a trvalá ujma.2. Súd sa oboznámil s podaným návrhom ako aj listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho spisu
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z priloženého výpisu z X. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, pre Q. G. F., obec
G.-J. S., kat. územie I., ku dňu XX.XX.XXXX, vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou stavby V.
so súpisným číslom XXX na parcele číslo XXXXX/XX.

Z rozhodnutia č. XXXXX/XXXX/XXXX/N.-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že S. časť G. - J. S., ako
príslušný stavebný úrad podľa zákona č. XX/XXXX Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(ďalej aj ako „stavebný zákon“) vydal rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorým sa umiestňuje stavba
„V. - zmena dokončenej stavby,“ vo veci navrhovateľov K.. S. G. a F.. H. G., miesto stavby G. XXXX/
XX, G.. Stavebný úrad prijal dňa XX.XX.XXXX od navrhovateľova (žalovaných) návrh na vydanie
územného rozhodnutia o umiestnení stavby „V. O. - zmena doknčenia stavby“, na G. XXXX/XX, G.. Z

odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX sa uskutočnilo ústne prejednanie návrhu
spojené s miestnym zisťovaním, pričom stavebný úrad v uskutočnenom konaní podľa § 37 stavebného
zákona v súčinnosti s orgánom územného plánovania posúdil začlenenie stavby do územia a zistil, že
umiestnenie stavby je v súlade s funkčným využitím územia podľa platného územného plánu. Stavebný
úradvuskutočnenomkonaníďalejzistil,žepredloženádokumentáciavyhovujevšeobecnýmtechnickým

požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby, že splňuje protipožiarne
podmienky, podmienky ochrany prírody a krajiny, ochrany poľnohospodárskej pôdy, ochrany vôd a
podmienky nakladania s odpadom z výstavby, a to všetko v súčinnosti s dotknutými orgánmi. Stavebný
úrad preskúmal aj uplatnené námietky účastníkov konania, pričom vo vzťahu k námietke žalobkyne
konštatoval, že akceptuje závery predloženého svetlotechnického posudku. Stavebný úrad čiastočne

vyhovel požiadavke, aby nebolo zriadené žiadne okno na stranu nehnuteľnosti žalobkyne.

Z rozhodnutia č. XXXXX/XXXXX/XXXX-XX.X.X/H. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že Úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, konajúci prostredníctvom Regionálneho úradu pre územné
plánovanie a výstavbu G., oddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej aj ako „Regionálny úrad G.“) ako

príslušný správny orgán rozhodol o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu S., a to tak, že odvolanie
zamietol a napadnuté rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil. Regionálny úrad G. po preskúmaní
predloženého spisového materiálnu vrátane odvolaním napadnutého rozhodnutia konštatoval, že
stavebný úrad v územnom konaní o umiestnení stavby postupoval procesne správne. Výroková časť
rozhodnutia, jeho odôvodnenie aj poučenie o opravnom prostriedku sú vecne správne, jednoznačné a v

súlade s príslušnými právnymi predpismi. Na základe zistených skutočností dospel Regionálny úrad G.
k záveru, že rozhodnutie je zákonné a vecne správne, preto nie je dôvod na jeho zmenu, zrušenie ani na
vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Vo vzťahu k
námietkami odvolateľa dodal, že z obsahu predloženého spisu preukázateľne zistil, že stavebný úrad sa
podanými námietkami žalobkyne (odvolateľa), týkajúcimi sa predmetu konania riadne zaoberal, posúdil

ich vecne a ich obsah zohľadnil pri rozhodovaní. Skutočnosť, že účastník konania nesúhlasí s výsledkom
posúdenia, neznamená, že jeho pripomienky neboli vypočuté, či riadne vyhodnotené. Vo vzťahu k
námietkamodvolateľaohľadomsvetlotechnickéhoposudkuskonštatoval,žeuvedenýposudokpovažuje
za vecne správny a vyhotovený v súlade s platnými predpismi. Námietky odvolateľa sú nepodložené,
a preto neopodstatnené. Na záver Regionálny úrad G. ako príslušný odvolací orgán konštatoval, že

odvolaním napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu a že konanie,
ktoré mu predchádzalo, bolo vedené v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov. Odvolaním
napadnuté rozhodnutie stavebného úradu je zákonné, vecne správne, riadne odôvodnené a vydané v
súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi.

Z rozhodnutia č. XXXX/XXXX/N.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že S. ako stavebný úrad
stavebné konanie prerušil a vyzval navrhovateľa, aby predloženú žiadosť doplnil o právoplatné územné
rozhodnutie o umiestnení prístavby.

Zneúplnéhopredloženéhosvetlotechnickéhoposudku(strany1,3,5a7)vyplýva,žebolvypracovanýF.,

autorizovaným stavebným inžinierom za účelom posúdenia vplyvu plánovaného V. - zmeny dokončenej
stavby - G. na preslnenie okolitých bytov a denné osvetlenie okolitých miestností. V závere predmetného
posudku bolo skonštatované, že vplyv plánovanej výstavby V. - zmena dokončenej stavby - G. vyhovuje
požiadavkám STN 73 4301 na preslnenie okolitých bytov. Plánovaná výstavba svojou polohou avýškou negatívne neovplyvní vyhovujúce preslnenie okolitých existujúcich bytov. Vplyv plánovanej
výstavby V. - zmeny dokončenej stavy - G. vyhovuje požiadavkám STN 73 0580-1, Zmena 2 a STN
73 0580-2 na denné osvetlenie okolitých obytných miestností a miestností s dlhodobým pobytom

osôb. Plánovaná výstavba svojou polohou a výškou negatívne neovplyvní vyhovujúce denné osvetlenie
okolitých obytných miestností.

K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila taktiež súhlas F. zo dňa
XX.XX.XXXX s umiestnením prístavby V. a stavebné povolenie zo dňa XX.XX.XXXX Odboru výstavby

a územného plánovania ObNV G. pre stavebníčku L..

3. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.

4. Vychádzajúc z návrhu žalobkyne súd dospel k záveru, že podaný návrh nie je dôvodný, a preto je
potrebné ho zamietnuť.

5. Ako vyplýva z vyššie uvedenej právnej úpravy, základnou podmienkou nariadenia neodkladného
opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút,
ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo, ak
je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Ide o taký stav právnych a faktických
vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch

uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený
a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť
žalobca.

6. Jedná sa o inštitút mimoriadneho zásahu do práv a oprávnených záujmov strán, ktoré prichádza do

úvahy vtedy, ak je potrebné poskytnúť neodkladnú a rýchlu ochranu ohrozených alebo už porušovaných
práv. Zároveň takýto zásah musí byť primeraný a pri jeho nariadení súd musí skúmať proporcionalitu
zásahu vo vzťahu k intenzite ohrozenia alebo porušenia práv. Nevyhnutné je tiež skúmať, či z hľadiska
formálnych náležitostí je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne určitým, t.z. činavrhované uloženie povinnosti protistrane je realizovateľné, a teda či je vykonateľným. Neodkladné
opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,
dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí

zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu
ochranu.

7. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým
sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom

na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne
osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd pomocou
predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné

formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

8. V danom prípade sa žalobkyňa ako navrhovateľ neodkladného opatrenia domáhala uloženia
povinnosti žalovaným nepokračovať v stavebných prácach a zdržať sa akýchkoľvek stavebných

zásahov, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu zhoršeniu svetelných pomerov v obytnej časti domu žalobkyne.
Uvedený návrh možno právne subsumovať pod neodkladné opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm.
d) CSP. Široký zákonný obsah takéhoto typu neodkladného opatrenia umožňuje poskytnúť efektívnu
ochranu v rôznych skutkových situáciách. Súd je však povinný zohľadniť reálne dôsledky nariadeného
neodkladného opatrenia s dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby.

9. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami skúmal
súd splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane osvedčenia dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a dospel k záveru, že žalobkyňa potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia dostatočne hodnoverne neosvedčila.

Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť
ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv
a ukladanie povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právam druhej
sporovej strany. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí
preto navrhovateľ (žalobkyňa) opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým
kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez
osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.

10. Zo žalobkyňou predložených dôkazov vyplýva, že S. ako príslušný stavebný úrad preskúmal podľa

stavebného zákona a vydal rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa XX.XX.XXXX, pričom konštatoval,
že po posúdení začlenenia stavby do územia zistil, že umiestnenie stavby je v súlade s funkčným
využitím územia podľa platného územného plánu. Stavebný úrad v uskutočnenom konaní ďalej zistil,
že predložená dokumentácia vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne
technickým požiadavkám na stavby, že splňuje protipožiarne podmienky, podmienky ochrany prírody a

krajiny, ochrany poľnohospodárskej pôdy, ochrany vôd a podmienky nakladania s odpadom z výstavby,
a to všetko v súčinnosti s dotknutými orgánmi. V danom rozhodnutí stavebný úrad taktiež zohľadnil
oprávnené požiadavky účastníkov konania, keď rozhodol, že v priečelí navrhovanej prístavby rodinného
domu, ktoré bude orientované k pozemku par. Reg. U., na ktorom sa nachádza rodinný dom súp. č.
XXX katastrálne územie I., nebude okno z obytnej miestnosti, pričom jedáleň je obytnou miestnosťou.

Z predloženého rozhodnutia taktiež vyplýva, že navrhovateľ je povinný pred začiatkom stavebných prác
obstarať si od príslušného staveného úradu stavebné povolenie podľa stavebného zákona.
Voči predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Regionálny úrad G. po preskúmaní
predloženého spisového materiálu skonštatoval, že stavebný úrad v územnom konaní o umiestnenie
stavby postupoval správne a dospel k záveru, že rozhodnutie je zákonné a vecne správne, preto nie je

dôvod na jeho zmenu, zrušenie ani na vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu na opätovné
prejednanie a rozhodnutie.11. Špeciálne vo vzťahu k argumentácii žalobkyne ohľadom svetlotechnického posudku súd poukazuje
na skutočnosť, že žalobkyňou predložený svetlotechnický posudok bol predložený nekompletný, keď
žalobkyňa predložila iba titulnú stranu a následne strany 3, 5 a 7. Z predložených listín vyplýva, že

predmetný posudok bol vypracovaný oprávnenou osobou v zmysle § 45 ods. 4 stavebného zákona,
autorizovaným stavebným inžinierom F., ktorý je povinný chrániť verejné záujmy. Zo záveru posudku
obsiahnutého na strane 7 nepochybne vyplýva, že vplyv plánovanej výstavby V. - zmeny dokončenej
stavby - G. XX vyhovuje požiadavkám STN 73 4301 na preslnenie okolitých bytov. Plánovaná výstavba
svojou polohou a výškou negatívne neovplyvní vyhovujúce preslnenie okolitých existujúcich bytov. Vplyv

plánovanej výstavby V. - zmeny dokončenej stavby - G. vyhovuje požiadavkám STN 73 0580-1, Zmena 2
a STN 73 0580-2 na denné osvetlenie okolitých obytných miestností a miestností s dlhodobým pobytom
osôb. Plánovaná výstavba svojou polohou a výškou negatívne neovplyvní vyhovujúce denné osvetlenie
okolitých obytných miestností.
Vzhľadom na uvedené má súd zato, že bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že predložený
svetlotechnický posudok je nesprávny, a to predložením vlastného posudku, z ktorého by takéto

závery pre súd vyplývali. Zo žalobkyňou predloženého listinného dôkazu naopak vyplýva, že plánovaná
výstavba nemôže negatívne ovplyvniť okolitých obytných miestností.
V tejto súvislosti súd odkazuje taktiež na odôvodnenie rozhodnutia stavebného úradu S., v ktorom sa
stavebný úrad podrobne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobkyne vo vzťahu k predloženému
svetlotechnickému posudku. V zhode s odôvodením rozhodnutia stavebného úradu S. súd konštatuje,

že bolo povinnosťou žalobkyne svoje tvrdenia o tom, že svetlotechnické posúdenie vypracované
autorizovanou osobou je nesprávne, preukázať predložením vlastného svetlotechnického posudku,
ktorým by súdu osvedčila svoj tvrdený nárok. V neposlednom rade súd taktiež poukazuje na závery
z odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu, podľa ktorých sa navrhovaná stavba nachádza v
západnom smere od existujúceho rodinného domu namietajúcej (žalobkyne). Súd uzatvára, že z

predloženého posudku nijako nevyplýva, že by plánovanou výstavbou bolo ohrozené preslnenie
okolitých obytných objektov.

12. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o tom, že žalovaní realizujú stavebné práce na stavbe, ktorá je
predmetom správneho konania a zároveň predmetom žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

stavebného úradu, súd konštatuje, že žalobkyňa súdu nijako neosvedčila, že by bolo začaté konanie
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia stavebného úradu. Žalobkyňa súdu rovnako neosvedčila
ňou tvrdené skutočnosti, žeby žalovaní začali so stavebnými prácami. Žalobkyňa súdu predložila
iba rozhodnutie stavebného úradu, ktorým povolil umiestnenie stavby (a potvrdzujúce rozhodnutie
Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu), z ktorého vyplýva, že navrhovatelia (žalovaní)

sú povinní pred začiatkom stavebných prác obstarať od príslušného stavebného úradu stavebné
povolenie podľa stavebného zákona.
S uvedenou argumentáciou sa vysporiadal aj Regionálny úrad, keď uviedol, že z protokolu spísaného
stavebným úradom dňa XX.XX.XXXX z ústneho pojednávania a miestneho zisťovania nevyplýva,
že by stavebný úrad zistil opodstatnenosť uvedenej námietky. Stavebný úrad dňa XX.XX.XXXX

doplnil do spisového materiálu Regionálneho úradu G. prehlásenie referenta stavebného úradu vo
veci odvolacieho konania proti rozhodnutiu o umiestnení stavby, že v čase uskutočnenia ústneho
pojednávania a miestneho zisťovania nebola umiestňovaná prístavba k rodinnému domu začatá. Pokiaľ
ide o uskutočnené drobné stavby na pozemku navrhovateľa, tieto boli realizované na základe viacerých
ohlásení stavebnému úradu, avšak nie sú predmetom prvostupňového územného konania o umiestnení

stavby.
Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie je výsledkom územného konania, v ktorom
sa určil stavebný pozemok a stavba sa na ňom len umiestnila. Toto rozhodnutie nezakladá právo
žalovaných stavbu realizovať ani prevádzkovať. Vzhľadom na túto skutočnosť k ohrozeniu vlastníckeho
aleboinéhoprávažalobkynenemôžedôjsťsamotnýmrozhodnutímoumiestnenínavrhovanejstavby.Na

záver súd opätovne zdôrazňuje, že spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa
súdu nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali ňou tvrdené skutočnosti o tom, žeby
žalovaní začali uskutočňovať stavebné práce.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď žalobkyňa neosvedčila existenciu bezprostredne hroziacej

ujmy na jej právach, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1.) a 2.) mali
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, keď súd návrh žalobkyne zamietol, preto
by mali mať proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanému 1.) a 2.) v konaní

žiadne trovy nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.