Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4S/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100443
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100443.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Fandákovej, LL.M.

a členov senátu JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci,
kancelária Liptovský Mikuláš, so sídlom Kollárova 2, 031 01 Liptovský Mikuláš, v konaní o správnej
žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KaLM-/10426/2022-71650/2024 zo dňa 27.06.2024
o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. KaLM-/10426/2022-71650/2024 zo dňa 27.06.2024
žalovaný podľa ust. § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 8/2005 Z.z.

(ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci
rozhodol o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej aj „ napadnuté rozhodnutie“).

2. Dňa 21.04.2022 bola Centru právnej pomoci, kancelária Liptovský Mikuláš (ďalej aj "Centrum,“ príp.
aj „prvostupňový orgán“) doručená žiadosť žiadateľa (ďalej len „žalobca“) o poskytnutie právnej pomoci
v právnej veci ,,sťažnosť voči postupu Okresného súdu Poprad, vo veci ustanovenia opatrovníka."

3. Centrum právnej pomoci na základe § 29 Správny poriadku v spojení so zákonom č. 327/2005 Z. z. a v
spojení s Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci prerušilo správne konanie rozhodnutím číslo
spisu KaLM/10426/2022 zo dňa 04.05.2022 a vyzvalo žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia o prerušení konania odstránil nedostatky svojej žiadosti a doplnil potrebné údaje a doklady.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2022. Lehota na doplnenie dokladov začala plynúť
dňa 11.05.2022 a márne uplynula dňa 20.05.2022.

4. Žalobca dňa 17.05.2022 doplnil doklady potrebné pre posúdenie svojej materiálnej núdze spolu s
vyjadrením k právnej stránke veci. V zmysle priloženého vyjadrenia k právnej stránke veci vyplynulo,
že žalobca chcel podať sťažnosť proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 15Ps/25/2014 zodňa 01.12.2015 vo veci ustanovenia opatrovníka. Žalobca však napriek tomu nedoplnil žalovanému
všetky potrebné doklady pre posúdenie nároku v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia o prerušení
konania.Centrumposúdiložiadosťpodľajejobsahuauzavrelo,žežalobcasadomáhanápravyprávnym

prostriedkom nazvaným ako „sťažnosť“ a zároveň sa touto sťažnosťou domáha vyslovenia, že došlo
nesprávnym procesným postupom súdu k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Z vyjadrení
žalobcu teda vyplynulo, že žiada o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti v
zmysle čl. 127 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky pre porušenie jeho práv v zmysle čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ktorým je právo na spravodlivý proces.

5. Žalobca v lehote, ktorá mu bola prvostupňovým orgánom určená a ani ku dňu vydania rozhodnutia
nedoplnil všetky potrebné doklady, preto prvostupňový orgán rozhodnutím číslo sp. KaLM/10426/2022,
ČRZ: 61061/2022 zo dňa 01.06.2022 konanie o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci zastavil.

6. Dňa 14.6.2022 žalobca prvostupňovému orgánu včas doručil odvolanie zo dňa 10.06.2022
voči predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. KaLM/10426/2022, ČRZ: 61061/2022 z
01.06.2022 o zastavení konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci, v ktorom uviedol, že potrebné
doklady nestihol doložiť kvôli pracovnej zaneprázdnenosti jeho právneho zástupcu, kvôli potrebe
dodatočne zabezpečiť vyznačenie právoplatnosti na požadovaných rozhodnutiach a taktiež kvôli jeho

zdravotným problémom. Žalobca sa domnieval, že na doloženie dokladov má lehotu 30 dní a teda
nepožiadal o predĺženie lehoty. Na základe týchto dôvodov požiadal o „obnovenie“ právneho konania
v predmetnej veci.

7. Dňa 16.06.2022 žalobca prvostupňovému orgánu doplnil doklady potrebné aj pre posúdenie právnej

stránky veci, a to rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 15/Ps/25/2014-66 zo dňa 01.12.2015,
právoplatný ku dňu 24.05.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3CoP/7/2016-105 zo dňa
04.05.2016, právoplatný ku dňu 27.06.2016 a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. sp.:
4 Cdo 218/2016 zo dňa 22.03.2017 o odmietnutí dovolania žalobcu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
20.04.2017.

8. Na základe vyššie uvedeného odvolania odvolací orgán - Riaditeľka Centra právnej pomoci,
kancelária Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. sp. KT/15293/2022, ČRZ: 81527/2022 zo dňa 25.07.2022
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu č. sp.
KaLM/10426/2022, ČRZ: 61061/2022 zo dňa 01.06.2022 o zastavení konania o nároku na poskytnutie

právnej pomoci v celom rozsahu.

9. Na podklade včas podanej správnej žaloby žalobcom, pôvodne na Krajský súd v Prešove (ďalej
len „krajský súd“), o ktorej, po následnej reorganizácii správneho súdnictva, napokon rozhodol
Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 11.1.2024, vedeným pod č. k.

PO-2S/57/2022-66 (právoplatným ku dňu 07.03.2024) podľa § 191 ods. 1 písm. d/ v spojení s ust.
§ 191 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) a to tak, že zrušil rozhodnutie Riaditeľky Centra právnej pomoci č. sp. KT/15293/2022,
ČRZ: 81527/2022 zo dňa 25.07.2022 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z odôvodnenia
uvedeného rozsudku, predovšetkým s poukazom na bod 60. vyplýva, že napadnuté rozhodnutie trpelo

vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto ho bolo potrebné zrušiť.
Správny súd videl vadu nepreskúmateľnosti predovšetkým v tom, že cit.: „je zrejmé, že žalovaný v
tomto prípade zrejmú bezúspešnosť sporu vyvodil zo skutočností, že žalobca zmeškal lehotu na podanie
mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania voči vyššie označenému Rozhodnutiu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, avšak žiaľ žiadnym spôsobom bližšie neozrejmil alebo nevysvetlil, kedy

táto lehota na podanie dovolania mala uplynúť.“ Správny súd následne rozhodol opravným uznesením,
vedeným pod č.k. PO-2S/57/2022 - 93 zo dňa 03.05.2024, právoplatným ku dňu 10.05.2024, čo sa týka
druhého výroku vyššie cit. rozsudku ohľadom priznania práva žalobcovi na úplnú náhradu trov konania
voči žalovanému.

10. Po vrátení veci žalovanému následne Riaditeľka Centra právnej pomoci ako odvolací orgán podľa
ustanovenia § 58 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s ust. čl 5 ods. 5 Štatútu Centra právnej pomoci
ako aj podľa ustanovenia §1 ods. 1 a ods. 2, § 53 a § 59 ods. 2 a ods. 3 Správneho poriadku vo
veci odvolania žalobcu rozhodla tak, že pôvodnou správnou žalobou napadnuté rozhodnutie zrušilaa vec vrátila prvostupňovému orgánu na nové prejedanie a rozhodnutie s poukazom na viazanosť
právnym názorom vysloveným v odôvodnení rozsudku správneho súdu, keď súd zdôraznil, že v
posudzovanej odvolacej veci, po doplnení dokladov potrebných k posúdeniu právnej stránky veci

zo strany žalobcu v odvolacej lehote, centrum riadne nepreskúmalo splnenie zákonom stanovených
podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci a o nároku žalobcu riadne nerozhodlo,
ale iba konštatovalo zrejmú bezúspešnosť sporu bez bližšieho ozrejmenia a odôvodnenia, kedy presne
mala uplynúť lehota na podanie ústavnej sťažnosti.

11. Žalovaný po vrátení veci na nové prejedanie a rozhodnutie napokon rozhodol touto správnou žalobou
napadnutým rozhodnutím č. KaLM-/10426/2022-71650/2024 zo dňa 27.06.2024. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po zistení, že v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č.
327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon č. 327/2005
Z.z.“) je daná jeho pôsobnosť, posudzoval prednostne splnenie jednej z troch podmienok v zmysle
§ 8 zák. č. 327/2005 Z.z, t.j. či sa v danom prípade nejedná o zrejmú bezúspešnosť. Po zhodnotení

žalobcom doložených dokladov na preukázanie právnej stránky nároku a to Rozsudku Okresného
súdu Poprad č. k. 15Ps/25/2014-66 zo dňa 01.12.2015, (právoplatný dňa 24.05.2016), Rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 3CoP/7/2016-105 zo dňa 04.05.2016, ( právoplatný dňa 24.05.2016) a
UzneseniaNajvyššiehosúduSRč.sp.4Cdo218/2016zodňa22.03.2017(právoplatnýdňa20.04.2017)
o odmietnutí dovolania žalobcu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2017, žalovaný zhodnotil,

že je zrejmé, aj s ohľadom na uplynutie prekluzívnych lehôt na podanie ústavnej sťažnosti, ktorá
podľa žalovaného začala plynúť od právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní, t.j. odo dňa 21.04.2017 a
márne uplynula dňa 20.06.2017, teda, že v danej situácii na základe takto podanej žiadosti, nie je
možné žalobcovi priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na ust. § 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Ústavnom súde“), že
ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a tiež
podľa ust. § 132 ods. 2 cit. zákona, že ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal
právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, a preto
žalovaný dospel k záveru, že spor je zrejme bezúspešný, pre uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie

žalobcom mienenej ústavnej sťažnosti a z tohto dôvodu žalovaný žalobcovi v právnej veci: „sťažnosť
voči postupu Okresného súdu Poprad, vo veci ustanovenia opatrovníka“ nárok na poskytnutie právnej
pomoci nepriznal. Rozhodnutie mu bolo doručené dňa 02.07.2024.

II.

Konanie pred správnym súdom

12. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 04.07.2024, na tunajší súd listinne doručenou dňa
11.07.2024, prevzatú na poštovú prepravu (s dátumom na obálke dňa 09.07.2024), sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Odôvodnil ju tým, že nesúhlasí s

uvedenými dôvodmi pokiaľ ide o tvrdenie, že v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci neuviedol čoho sa
domáha. Poukázal na to, že lehota na doloženie žiadaných dokladov mu plynula do 20.05.2022, pričom
dňa 17.05.2022 doplnil doklady potrebné na posúdenie jeho materiálnej núdze spolu s vyjadrením k
právnej stránke veci, ako aj ďalšími dokladmi k predmetnej právnej veci. Uviedol, že „Sťažnosť“ bola
upresnená a to voči postupu Okresného súdu Poprad, vo veci ustanovenia opatrovníka, k čomu v

kópiách doložil aj ostatné ním napádané rozhodnutia, ktoré si žalovaný k tomu vyžiadal. Ďalej uviedol, že
bol uvedený do omylu ohľadom dĺžky lehoty na doloženie dokumentov po prerušení administratívneho
konania, keď namiesto 30 dní mu bola poskytnutá iba lehota 10 dní, čo bolo pre neho na splnenie
nereálne. Žalobca videl nepresne uvedenú lehotu na podanie „odvolania“ aj v Uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 218/2016 zo dňa 22.03.2017. Napokon namietal, že má za to,

že všetky tri podmienky uvedené v § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. spĺňa, a preto vyjadril presvedčenie, že
jeho niekoľkoročný prípad bude spravodlivo vyriešený.

13. Následne súd uznesením, vedeným pod sp. zn. 4S/49/2024 - 5 zo dňa 30.08.2024, vyzval žalobcu na
doplnenie obligatórnych náležitostí správnej žaloby a to na označenie rozhodnutia žalovaného vrátane

pripojenia jedného vyhotovenia predmetného rozhodnutia, doplnenie podania o uvedenie dátumu
oznámenia ako aj označenie iných dôkazov, na ktoré sa odvoláva v podanej správnej žalobe.14. Žalobca sa pokúsil žiadané doplniť podaním zo dňa 03.10.2024, označeným ako „Doplnenie
podania doručeného súdu dňa 11.07.2024“ súdu písomne doručeným dňa 8.10.2024, s tým, že
označenie rozhodnutia žalovaného vrátane pripojenia jedného vyhotovenia predmetného rozhodnutia

súdu nedoložil, avšak uviedol dátum oznámenia napádaného rozhodnutia ku dňu 02.07.2024 a označil
aj iné dôkazy, ktoré žalobca súdu predložil v prílohe podania ako kópie rozhodnutí, ktoré už v
administratívnomkonanížalobcadoložildňa16.06.2022prvostupňovémuorgánupreposúdenieprávnej
stránky veci (ako to súd vyššie uviedol). Z obsahu textu samotného podania ďalej vyplýva, že v prílohe
doložených rozhodnutí si má súd vyvodiť, že účelom poskytnutia právnej pomoci v danom prípade

je žalobcove odvolanie sa voči rozsudku Okresného súdu v Poprade sp. zn. 15/Ps/25/2014 zo dňa
01. 12. 2015. Doložené boli aj žalobcove odvolania, ktorými napadol jednotlivé súdne rozhodnutia.
Vyjadril nespokojnosť, že jeho uvádzané dôvody neboli vzaté do úvahy a bez ďalšieho overovania
skutočného stavu a jeho tvrdení, ktoré mohli potvrdiť navrhovaní svedkovia boli Okresným súdom v
Poprade zamietnuté a ďalšie konania v tejto veci neboli uskutočnené. Uzavrel, že všetky podávané
návrhy a odvolania Okresný súd Poprad, ako aj Krajský súd Prešov zamietol bez nejakých konkrétnych

odôvodnení. Nedostatkom v tomto prípade bola aj skutočnosť, že napriek tomu, že opatrovaná osoba
je pozbavená spôsobilosti na právne úkony a mentálne retardovaná žiaden súd nenariadil, aby mala
aj ona možnosť sa k svojmu trvalému pobytu vyjadriť a zisťovať aj jej stanovisko a vôľu dôstojne žiť v
prostredí, kde by sa cítila šťastná.

15. Žalovaný sa k obsahu správnej žaloby vyjadril dňa 22.12.2024 podaním, v ktorom v podstatnom
uviedol, že správna žaloba je čisto formalistická a administratívne zaťažujúca vzhľadom na skutočnosť,
že žalobcovi márne uplynula lehota na podanie ústavnej sťažnosti dňa 20.06.2017. Argumentoval, že
žalobca v žalobe uvádza, že právo nezaniklo uplynutím času, resp. nebolo premlčané a je schopný
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu, avšak v

doplnenípodaniažalobcalenopisujeprečoKrajskýsúdvPrešovenerozhodolpodľajehopredstávavšak
nijakým spôsobom nespochybňuje napadnuté rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
žalovaný považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú. K správnym súdom vytýkanej nezrozumiteľnosti
plynutia prekluzívnej lehoty pre podanie ústavnej sťažnosti žalobcom na ozrejmenie, rovnako, ako
to dôvodil v napadnutom rozhodnutí uviedol, že cit.: „lehota na podanie Ústavnej sťažnosti voči

Uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 218/2016 zo dňa 22.03.2017 začala
plynúť od právoplatnosti uznesenia o mimoriadnom opravnom prostriedku - Dovolania. Dovolanie bolo
Najvyšším súdom Slovenskej republiky odmietnuté a toto Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom
20.04.2017.LehotanapodanieÚstavnejsťažnostizačalaplynúťdňom21.04.2017amárneuplynuladňa
20.06.2017.“Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú

a navrhuje ju zamietnuť. Zároveň súhlasil, aby konajúci súd rozhodol o správnej žalobe bez nariadenia
pojednávania a v prípade, že súd nariadi pojednávanie, tak bez prítomnosti žalovaného.

16. Žalobca sa vyjadril aj dňa 27.01.2025 podaním zo dňa 23.01.2025, mimo súdom určenej lehoty na
vyjadrenie, v ktorom zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach a presvedčeniach.

17. Žalobca sa vyjadril následne aj replikou zo dňa 03.08.2025, doručenou dňa 07.08.2025, v ktorej
opätovne zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach a presvedčeniach. Zdôraznil, aby konajúci súd
rozhodol o žalobe nariadením pojednávania.

18. Žalovaný sa duplikou už nevyjadril.

III.
Právne východiská pre rozhodnutie súdu

19. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) SSP v platnom znení, žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1
(d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Podľa § 178 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.22. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z. v znení účinnom k 21.04.2022 (t.j. ku dňu
podania žiadosti žalobcom žalovanému; ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) tento zákon

sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci (a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych
veciach,pracovnoprávnychveciach,rodinnoprávnychveciach,vkonaniachooddlženípodľaosobitného
predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“).“

23. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase na účely
tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona
v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych
konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy,
zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné
uhrádzanie nákladov s tým spojených.

24. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase fyzická osoba má
právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a/ jej príjem nepresiahne 1,4 násobok
sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb
zabezpečiť svojím majetkom, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c/ hodnota sporu prevyšuje

hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

25. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase pri posudzovaní zrejmej
bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo
nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité

na zistenie skutkového stavu.

26. Podľa § 419 zákona č. 160/2015 Z,z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v znení účinnom v
rozhodnom čase proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

27. Podľa § 427 ods. 1 CSP v znení účinnom v rozhodnom čase dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

28. Podľa § 429 ods. 1 a 2 CSP v znení účinnom v rozhodnom čase (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom
konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2)
Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

29. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

30. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo
inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak
sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom
doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,
začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak

bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k
rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.31. Podľa § 132 ods. 2 zákona o Ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných právach slobôd.

32. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,
všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), ods. 1 SSP a po zistení, že žaloba
bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP)
a po nariadení pojednávania konaným bez prítomnosti účastníkov konania po ich predchádzajúcom

ospravedlnení svojej neúčasti, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju bolo potrebné podľa
§ 190 SSP zamietnuť z nasledovných dôvodov.

33. Na základe podanej správnej žaloby správny súd v tejto veci posudzoval zákonnosť postupu a
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný ako príslušný správny orgán (§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005
Z. z. v spojení so Správnym poriadkom a v spojení s Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci),

rozhodujúc o nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi - žalobcovi v právnej veci: „sťažnosť
voči postupu Okresného súdu Poprad sp. zn. 15Ps/25/2014-66 zo dňa 01.12.2015 vo veci ustanovenia
opatrovníka E. B., nar. XX.XX.XXXX“, nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

34. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil v podstatnom tým, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ na

Centrum obrátil potom, čo bol vyzvaný na doloženie dokladov potrebných k posúdeniu právnej stránky
veci,cit.:...“lehotanapodanieÚstavnejsťažnostivočiUzneseniuNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 4 Cdo 218/2016 zo dňa 22.03.2017 začala plynúť od právoplatnosti uznesenia o mimoriadnom
opravnom prostriedku - Dovolania. Dovolanie bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky odmietnuté
a toto Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 20.04.2017. Lehota na podanie Ústavnej sťažnosti

začala plynúť dňom 21.04.2017 a márne uplynula dňa 20.06.2017.“ Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti žalovaný považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú.

35. Správny súd uvádza, že ak podľa § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi predmet žiadosti o nároku na poskytnutie právnej pomoci je v súlade s pôsobnosťou

centra právnej pomoci, v konaní podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi
je pre priznanie nároku na poskytnutie takejto pomoci nevyhnutne potrebné preukázať, aby žiadateľ
o právnu pomoc splnil kumulatívnym spôsobom všetky zákonom stanovené podmienky pre priznanie
takéhoto nároku vyplývajúce predovšetkým z ust. § 4, § 6 ods. 1, § 6a a § 8 označeného zákona. Jednou
z daných právnych podmienok je teda aj preukázanie skutočností, že nejde o zrejmú bezúspešnosť

sporu.

36.Jepretopotrebnézdôrazniť,žežalovaný,akopríslušnýorgánverejnejsprávy,zaúčelomrozhodnutia
o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci sa musí otázkou zrejmej bezúspešnosti
sporu zaoberať, pretože bez splnenia podmienky, že nejde o „zrejmú bezúspešnosť sporu“, nemožno

požadovaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, aj keby splnil ďalšie dve podmienky (právny
názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22. 08. 2012).

37. Ustanovenie § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nepredstavuje
taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti

sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené,
má centrum prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu
a závisí od okolností konkrétneho prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/36/2011 z 22.
08. 2012).

38. V rámci posúdenia tejto právnej veci správny súd poukazuje na právny názor, ktorý uviedol
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Uznesení sp. zn. II. ÚS 596/2021 z 9. decembra 2021
k výkladu poslednej vety ust. § 124 zákona č. 314/2018 Z. z., ktorý následne v rámci ustálenej
rozhodovacej praxe uviedol vo svojom rozsudku sp. zn. 7Svk/24/2023 zo dňa 25. apríla 2024 aj Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky cit.: „princíp zachovania lehoty po podaní dovolania aj vo vzťahu k

predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ako aj zákonná úprava počítajúca
plynutie lehoty dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku však
v každom prípade predpokladá riadne využitie mimoriadneho opravného prostriedku. O riadnom využití
mimoriadneho opravného prostriedku pritom nemožno hovoriť v prípade, že je podaný neoprávnenouosobou, je podaný po lehote, je podaný bez povinného právneho zastúpenia advokátom, prípadne ak je
podaný proti rozhodnutiu, proti ktorému právna úprava možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok
nepripúšťa. V opačnom prípade by sme totiž pripustili možnosť špekulatívneho predlžovania lehoty na

podanie ústavnej sťažnosti. Ďalej Ústavný súd uviedol, že o tento prípad ide aj vo veci sťažovateľa.
Sťažovateľ totiž dovolaním napadol uznesenie krajského súdu, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie
okresného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Sťažovateľ však podal dovolanie bez
povinného právneho zastúpenia, hoci bol o tejto osobitnej podmienke dovolacieho konania riadne
poučený v rámci odvolacieho konania. Na tejto skutočnosti Najvyšší súd založil svoje rozhodnutie a

dovolanie podľa § 447 písm. c) CSP odmietol. Ústavný súd tak uzavrel, že „v prípade sťažovateľa
nemožno hovoriť o riadnom vyčerpaní opravného prostriedku, a preto nemožno lehotu na podanie
ústavnej sťažnosti počítať od momentu, keď bolo sťažovateľovi doručené rozhodnutie najvyššieho
súdu, ale od momentu, keď napadnuté uznesenie krajského súdu (uznesenie o odvolaní) nadobudlo
právoplatnosť.“ Ďalej uviedol, že: „Uvedené výkladové pravidlo k poslednej vete § 124 zákona č.
314/2018 Z. z. o riadnom využití mimoriadneho opravného prostriedku sťažovateľom vo vzťahu k

začiatku plynutia lehoty na podanie ústavnej sťažnosti síce z textu tohto ustanovenia priamo nevyplýva,
predstavuje však ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri za všetky
napr. II. ÚS 103/09, I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, I. ÚS 209/03, I. ÚS 533/2022, II. ÚS 91/2019, II. ÚS
596/2021, III. ÚS 147/2023, IV. ÚS 151/2019). Neprípustné dovolanie nemožno totiž z hľadiska čl.
127 ods. 1 ústavy považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom

(podmienkou) podania sťažnosti na ústavnom súde podľa tohto článku ústavy, a na jeho podanie
nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti na ústavnom súde možné
prihliadať (IV. ÚS 163/2018, II. ÚS 442/2019). Ako z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, právomoc ústavného
súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti uzneseniu okresného súdu

sťažovateľpodalodvolanieakoriadnyopravnýprostriedok,apretoprávomocposkytnúťochranuprávam
sťažovateľa podľa ústavy a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň
v uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby
nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je
okrem iného daná právomoc ústavného súdu na prerokovanie ústavnej sťažnosti, ústavná sťažnosť

má náležitosti ustanovené zákonom, nie je podaná zjavne neoprávnenou osobou, nie je neprípustná,
oneskorená ani zjavne neopodstatnená.“

39. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v jeho vyššie cit. rozhodnutí ďalej uviedol: „ V
prípade sťažovateľa nemožno hovoriť o riadnom vyčerpaní opravného prostriedku, a preto nemožno

lehotu na podanie ústavnej sťažnosti počítať od momentu, keď bolo sťažovateľovi doručené
rozhodnutie najvyššieho súdu, ale od momentu, keď napadnuté rozhodnutie krajského súdu nadobudlo
právoplatnosť. Hoci tak žalovaný vo svojom rozhodnutí skutočne neargumentoval uvedenou judikatúrou
Ústavnéhosúduaexplicitne,takakotourobilÚstavnýsúd,neuviedol,prečoniejemožnépočítaťplynutie
lehoty na podanie ústavnej sťažnosti od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku,

kasačný súd zastáva názor, že žalovaný si nakoniec urobil správny úsudok, na základe ktorého dospel
k záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu, pre ktorú žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej
pomoci vo veci ústavnej sťažnosti.“ Ústavnú sťažnosť proti napadnutému uzneseniu okresného súdu
vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv je potrebné odmietnuť z dôvodu nedostatku
právomoci ústavného súdu podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“).

40. Správny súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že aj v tomto súdnom konaní žalobca žiada
preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, v ktorom bola konštatovaná zrejmá bezúspešnosť

sporu z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, ktorá podľa žalovaného
začala plynúť od právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní, t.j. odo dňa 21.04.2017 a márne uplynula dňa
20.06.2017.Súdsapretonáslednepodrobneoboznámilsdoloženýmirozhodnutiamivadministratívnom
spise ako aj v prílohách podaní v správnom súdnom konaní, ku ktorým žalobca viaže svoju žiadosť
o poskytnutie právnej pomoci a to predovšetkým s Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k.

15Ps/25/2014-66 zo dňa 01.12.2015, (právoplatný dňa 24.05.2016), Rozsudkom Krajského súdu v
Prešove č. k. 3CoP/7/2016-105 zo dňa 04.05.2016, ( právoplatný dňa 24.05.2016) a s Uznesením
Najvyššieho súdu SR č. sp. 4 Cdo 218/2016 zo dňa 22.03.2017 (právoplatný dňa 20.04.2017) o
odmietnutí dovolania žalobcu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2017. Súd zistil, že žalobcanesplnil procesné podmienky prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 447 písm. c) CSP, ako je to
aj uvedené v odôvodnení Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 218/2016 zo dňa 22.03.2017,
a preto dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu bez toho, aby sa ním vecne zaoberal. Z uvedeného tak

vyplýva, že žalobcom tvrdené porušenie základných práv a slobôd najvyšším súdom možno vzťahovať
len na dôvod odmietnutia tohto dovolania v zmysle ustanovenia § 447 písm. c) CSP v spojení s 470
ods.2 CSP. Správny súd preto v zhode s vyššie uvedeným právnym názorom najvyššieho správneho
súdu a ústavného súdu uvádza, že žalovaný v prejednávanej veci neprejudikoval výsledok konania v
zmysle ustanovenia § 3 zákona č. 327/2005 Z. z., ale skúmal či žalobca môže dosiahnuť úspech v

konaní pred ústavným súdom z dôvodu porušenia práv a slobôd, ktoré sa rozhodol namietať vo vzťahu k
odmietnutiu dovolania najvyšším súdom kvôli nesplneniu procesných podmienok prípustnosti dovolania.
Keďžežalobcanapriekriadnemupoučeniunesplnilpodmienkuprípustnostidovolania,správnysúdpreto
konštatuje, že neprípustné dovolanie žalobcu nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy považovať za
účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti
na ústavnom súde podľa tohto článku ústavy, a na jeho podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej

lehoty na podanie sťažnosti na ústavnom súde možné prihliadať. Žalovaný síce bez argumentácie
ohľadom vyššie uvedeného výkladového pravidla k poslednej vete § 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o
riadnom využití mimoriadneho opravného prostriedku žalobcom vo vzťahu k začiatku plynutia lehoty
na podanie ústavnej sťažnosti ako ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu, ako aj najvyššieho
správneho súdu, keď ako aj v tomto prejednávanom prípade ohľadom neprípustného dovolania žalobcu

nemožno lehotu na podanie ústavnej sťažnosti počítať od momentu, keď bolo žalobcovi doručené
rozhodnutie najvyššieho súdu, ale od momentu, keď napadnuté rozhodnutie krajského súdu nadobudlo
právoplatnosť, žalovaný napokon dospel k správnemu záveru o zrejmej bezúspešnosti prejednávaného
sporu pred ústavným súdom. K podaniu ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v
Prešove č. k. 3CoP/7/2016-105 zo dňa 04.05.2016, (právoplatný ku dňu 24.05.2016) preto žalovaný

správne uviedol, že ústavná sťažnosť by bola podaná po dvojmesačnej zákonnej lehote, avšak správne
mal byť začiatok uvedenej lehoty počítaný odo dňa 24.05.2016, kedy rozsudok Krajského súdu v
Prešove č. k. 3CoP/7/2016-105 zo dňa 04.05.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2016, preto aj
koniec márne uplynutej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti žalobcom sa viaže ku dňu 25.07.2016
(pondelok) a nie až ku žalovaným tvrdenému dňu 20.06.2017.

41. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ žalovaný dospel k záveru o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej
pomoci z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu nemožno tento jeho záver považovať za svojvoľný či
nemajúci oporu v zákonnej úprave.

IV.
Záverečné zhrnutie rozhodnutia správnym súdom

42. V danom prípade žalobca svoje presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KaLM-/10426/2022-71650/2024 zo dňa 27.06.2024 odôvodnil v podstate iba svojou všeobecnou

nespokojnosťou s týmto rozhodnutím žalovaného podporenou svojimi argumentami, že krajský súd jeho
uvádzané dôvody nevzal do úvahy a bez ďalšieho overovania skutočného stavu a jeho tvrdení, ktoré
mohli potvrdiť navrhovaní svedkovia boli Okresným súdom v Poprade zamietnuté a ďalšie konania v tejto
veci neboli uskutočnené. Iné argumenty, ktoré by spochybňovali a tým oslabovali či vyvracali (negovali)
závery žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, žalobca vo svojej žalobe neuviedol.

43. V súvislosti so žalobnou námietkou žalobcu o porušení jeho procesných práv postupom krajského
súdu, správny súd podotýka, že uvedený postup krajského súdu nie je možné pripočítať na ťarchu
žalovanému (Centru) a ani v príčinnej súvislosti s týmto dôvodom nie je možné odôvodňovať
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý svojím konaním nemôže nijako ovplyvniť procesné postupy

súdov.

44. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, a žalobca túto skutočnosť
nespochybňuje, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3CoP/7/2016-105 zo dňa 04.05.2016
nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2016, preto ako to z vyššie uvedenej judikatúrnej praxe najvyšších

súdnych autorít vyplýva, koniec márne uplynutej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti žalobcom a
následného odmietnutého dovolania pre jeho neprípustnosť voči uvedenému rozsudku sa viaže v
danom prípade ku dňu 25.07.2016 (pondelok), a to v súvislosti s podaním ústavnej sťažnosti voči
ktorému žalobca požiadal žalovaného o priznanie bezplatnej právnej pomoci, avšak, keďže žalobcasa na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie mu právnej pomoci pre účel podania tejto ústavnej
sťažnosti a pri zastupovaní v konaní pred ústavným súdom, obrátil so žiadosťou až dňa 21.04.2022,
urobil tak nepochybne po 25.07.2016, a teda oneskorene tak, ako to v žalobou napadnutom rozhodnutí

konštatoval aj žalovaný.

45. Z uvedených dôvodov má správny súd za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č.
KaLM-/10426/2022-71650/2024 zo dňa 27.06.2024 je vecne správne a zákonne súladné, keďže žalobca
v konaní pred žalovaným požiadal o poskytnutie mu právnej pomoci už v čase, kedy jej poskytnutie

bolo irelevantné z dôvodu uplynutia času pre vykonanie procesného úkonu (podanie ústavnej sťažnosti
proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove č. k. 3CoP/7/2016-105 zo dňa 04.05.2016), v súvislosti s
vykonaním ktorého sa o priznanie tejto právnej pomoci žalobca dovolával. Preto bol správny a zákonný
postup žalovaného, ktorý podľa cit. § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. žiadosti žalobcu o priznanie mu právnej
pomoci nevyhovel a právnu pomoc mu nepriznal zo zákonom predpokladaného dôvodu zohľadniac, že
cit. „Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo

uplynutím času...“

46. Správny súd v zásade nie je súdom skutkovým (vyhľadávacím), ale je súdom prieskumným a
teda vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri
preskúmavanízákonnostirozhodnutiaapostupusprávnehoorgánu,podľaSprávnehosúdnehoporiadku

je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia; či zistil vo veci skutočný stav; či konal v súčinnosti s účastníkom konania; či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahuje zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
a procesnoprávnymi predpismi.

47. V závere správny súd (ako aj najvyšší správny súd vo vyššie cit. prípade) poukazuje na to, že aj
keby vyhodnotil námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako dôvodnú
zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného by viedlo len k doplneniu dôvodov, pre ktoré by bol
žalobcov spor aj tak zrejme bezúspešný. Viedlo by to k zopakovaniu administratívneho konania, avšak

bez reálnej možnosti potencionálnej zmeny v prospech žalobcu, čo nakoniec potvrdil aj ústavný súd vo
svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 596/2021 z 9. decembra 2021, ktorý rozhodol o sťažovateľovej ústavnej
sťažnosti.

48. Sumarizujúc uvedené správny súd uzatvára, že záver správnych orgánov oboch stupňov o nesplnení

podmienok pre priznanie požadovaného nároku na právnu pomoc vyslovený v napadnutom rozhodnutí
žalovaného, považoval súd za zákonný a náležite odôvodnený. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý
predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v
riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne orgány náležite právne posúdili a dospel k záveru, že

žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa podľa § 190 SSP zamietol.

49. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

50. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len

čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu
ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu právo na ich náhradu voči
žalobcovi nepriznal.

52. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3:0 (§

139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť

(§ 444 ods. 1 SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).