Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Judgement

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100704
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100704.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu

(sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s., so sídlom Panenská 33, 811
03 Bratislava, IČO: 31 642 284, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r.
o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101846400/2024 zo dňa 28. júna 2024 a rozhodnutia žalovaného
č. 101845993/2024 zo dňa 28. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101846400/2024 zo dňa 28.
júna 2024 z a m i e t a.

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101845993/2024 zo dňa 28. júna
2024 z a m i e t a.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u žalobcu ako
daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) podľa zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Daňová kontrola
za zdaňovacie obdobie máj a august 2021 bola začatá dňa 29.07.2022 na základe Oznámenia o daňovej
kontrole č. 101909797/2022 zo dňa 06.07.2022.

2. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 101511957/2023 zo dňa 13.06.2023 (ďalej
aj ako „protokol“), ktorý bol doručený žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole. Žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, ktoré bolo
správcovi dane doručené dňa 07.09.2023. Správca dane prerokoval so splnomocneným zástupcom
daňového subjektu pripomienky uvedené vo vyjadrení na ústnom pojednávaní dňa 21.02.2024, o čom
bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100673127/2024 zo dňa 21.02.2024.

Zdaňovacie obdobie máj 2021

3. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100783385/2024 zo dňa 05.03.2024
vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel dane
v sume 2 880 EUR za zdaňovacie obdobie máj 2021.

4. Žalobca si v zdaňovacom období máj 2021 uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry
vystavenej spoločnosťou MOTOR-SPORT, družstvo, so sídlom Mierové nám. 3, 911 01 Trenčín, IČO:
53 091 230, DIČ: 2121276674, IČ DPH: SK2121276674 (ďalej len „MOTOR-SPORT, družstvo“) - faktúra
č. 201000006 (int. č. faktúry 302100820), dátum dodania: 30.05.2021 v celkovej sume 72 000,00 EUR,
z toho základ dane v sume 60 000,00 EUR a 20% DPH v sume 12 000,00 EUR, za reklamné služby

Rally Tatry 2021 v dňoch 28. – 30.05.2021.

Zdaňovacie obdobie august 2021

5. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100784429/2024 zo dňa 05.03.2024
vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 2 880 EUR za zdaňovacie

obdobie august 2021.

6. Žalobca si v zdaňovacom období august 2021 uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry vystavenej spoločnosťou MOTOR-SPORT, družstvo - faktúra č. 201000010 (int. č. faktúry
302101398), dátum dodania: 07.08.2021 v celkovej sume 72 000,00 EUR, z toho základ dane v sume

60 000,00 EUR a 20% DPH v sume 12 000,00 EUR, za reklamné služby Rally Rzeszow 2021 v dňoch
05. – 07.08.2021.

Odôvodnenie rozhodnutí správcu dane

7. V odôvodnení rozhodnutí správca dane zhrnul priebeh daňovej kontroly, obsah výpovedí svedkov,
dôkazy a doklady, ktoré získal od daňového subjektu, resp. od dodávateľskej spoločnosti MOTOR-
SPORT, družstvo alebo subdodávateľských spoločností, obsah pripomienok daňového subjektu
zaslaných vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly a stanovisko správcu dane k týmto pripomienkam.
Správca dane uviedol, že zistenia posúdil vo vzájomnej súvislosti jednak so skutočnosťou, že žalobca

ako kontrolovaný platiteľ si odpočítal daň na základe faktúr od spoločnosti MOTOR-SPORT, družstvo,
ktorá sa dopustila konania vykazujúceho znaky daňového podvodu, ako aj so skutočnosťou, že
žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt odpočítaním dane za preverované zdaniteľné plnenia získal
neoprávnené daňové zvýhodnenie. Správca dane v odôvodnení rozhodnutí postupom podľa judikatúry
Súdneho dvora EÚ aplikoval tzv. Axel Kittel test, na základe záverov ktorého uplatnené právo na

odpočítanie dane z pridanej hodnoty nebolo priznané z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode,
pričom správca dane poukázal na skutočnosti zistené pri posudzovaní zdaniteľných obchodov. Z
odôvodnenia rozhodnutí správcu dane vyplýva, že mal za preukázané objektívne skutočnosti pri
posudzovaní zdaniteľných obchodov: 1/ zistil, že z posudzovaných zdaniteľných obchodov - reklamných
služieb nakúpených žalobcom od dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo vznikol daňový únik, 2/ tento

daňový únik bol dôsledkom podvodu na DPH, 3/ posudzované zdaniteľné obchody zakúpené žalobcom,
predmetom ktorých boli reklamné služby, boli spojené s týmto podvodom na DPH a 4/ správca dane zistil
skutočnosti preukazujúce, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojimi nákupmi od dodávateľa
MOTOR-SPORT, družstvo zúčastnil na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, resp.
prijatím dostatočných opatrení mohol zabrániť, hoc aj nevedomej účasti na podvode na DPH.

8. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ je podľa správcu dane neprijatie dostatočných opatrení
na zabránenie účasti na podvode na DPH považované za dôvodné na neuznanie odpočítania DPH
platiteľovi, ktorý takéto opatrenia na preukázanie obozretného správania sa neprijal. V prípade zistenia
podvodu na DPH a daňového úniku, objektívnym dôvodom na to, že platiteľ vedel alebo vedieť mal, že

sa svojím nákupom môže stať súčasťou podvodného reťazca, môže byť aj skutočnosť, že protihodnota
za plnenia uvedené na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká. V danom
prípade tomu tak bolo, ak bol žalobca ochotný nakúpiť reklamné služby od dodávateľa MOTOR-
SPORT, družstvo za 72 000,00 EUR za jedno podujatie (144 000,00 EUR za 2 podujatia v roku 2021),
pri ktorom nie je jednoznačné na základe čoho bola neprimerane vysoká cena bez ekonomického

opodstatnenia stanovená, tak potom žalobca sám na seba zobral riziko, že nákupom týchto reklamných
služieb sa hoc aj nevedome mohol stať účastníkom podvodu na DPH. Pri zistení, že preverované
obchody sú spojené s podvodom DPH, až potom sa neprimeraná cena stáva dôležitým indikátorom
podvodu, na základe ktorého platiteľ DPH vedel alebo mal vedieť, že sa svojím nákupom stane súčasťoupodvodného reťazca. Je logické, že nákup zdaniteľných plnení za neprimerane nadhodnotenú cenu
bez ekonomického opodstatnenia by bol pre každý daňový subjekt nevýhodný. V prípade dodržania
základného princípu DPH by nebolo pre štátny rozpočet a záujmy štátu rozhodné, že nejaké daňové

subjektysaprisvojichnákupochsprávajúnelogickyvrozporesozáujmomdosiahnutiaziskuasúochotní
dobrovoľne, neodôvodnene akceptovať pri svojich nákupoch aj nadhodnotenú cenu.

9. Podľa správcu dane bol žalobca neobozretný, keď akceptoval sumu 144 000 EUR, pričom vedel,
že túto sumu vynakladá za reklamu za 6 dní (z toho 3 dni bez účasti divákov). Správca dane

uviedol zistenia a dôkazy preukazujúce neoprávnenosť odpočítanej DPH. Konkrétne sa argumentácia
správcu dane týkala zistenia z analýzy dodávateľského reťazca vytvoreného za účelom podvodu na
DPH, vyhodnotenia vyjadrení žalobcu a svedeckej výpovede svedka A. B. podľa zápisnice o ústnom
pojednávaní č. 101051868/2022 zo dňa 26.04.2022, hospodárskych výsledkov vykázaných za rok 2021
daňovým subjektom MOTOR-SPORT, družstvo, zistení o hospodárskej činnosti dodávateľa MOTOR-
SPORT, družstvo, spoločnosti UREN s. r. o., zistenia z analýzy celkových výdavkov v roku 2021

žalobcu, zistení z analýzy výdavkov na reklamu v roku 2021 žalobcu, zistení z analýzy predaja
reklamných služieb dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo, zistenia z analýzy veľkosti a umiestnenia
propagovanej spoločnosti na pretekárskom vozidle pretekárskeho tímu MOTOR-SPORT, družstvo,
zistenia zo systému VIES systém výmeny informácií o DPH - zistenia preukazujúce nepravdivosť
niekoľkonásobne účelovo nadhodnotených nákupných cien dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo

a súvis s preukázaním nepravdivých účelovo nadhodnotených predajov reklamných služieb svojim
odberateľom, teda aj žalobcovi.

10. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil, v čom spočíva neobozretnosť žalobcu, a
ktoré skutočnosti to preukazujú, pričom zdôraznil, že samotné zistenia o neprimeranej cene neboli

dôvodom na neuznanie odpočítania dane, ale vo vzájomných súvislostiach tohto konkrétneho prípadu
sa stali jasným preukázaním neobozretného správania sa žalobcu, keď nakúpil reklamné služby od
dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo za neprimerane nadhodnotenú cenu, a teda nielenže nezabránil
svojej účasti na podvode na DPH, ale ešte aj bol oklamaný o skutočnej hodnote nakúpených reklamných
služieb. V boji proti podvodom nie sú pre platiteľov stanovené žiadne konkrétne povinnosti, ale neprijatie

dostatočných opatrení na zabránenie účasti na podvode na DPH je plne v súlade s judikatúrou Súdneho
dvora EÚ považované za dôvodné na neuznanie odpočítania DPH platiteľovi, ktorý takéto opatrenia
na preukázanie obozretného správania sa neprijal. Prijatie opatrení na zabránenie účasti na podvode
na DPH sú pre každý prípad individuálne. V tomto konkrétnom prípade takýmto opatrením mohlo
byť práve obozretné správanie pri nákupe reklamy od spoločnosti MOTOR-SPORT, družstvo, keď

cena 144 000 EUR za reklamné služby za 6 dní, z toho 3 dni bez účasti divákov bola stanovená
bez akýchkoľvek relevantných veličín na ňu vplývajúcich a ktorej nadhodnotenie bez ekonomického
opodstatnenia preukazujú všetky skutočnosti zobrazujúce podrobne zistený skutkový stav.

Rozhodnutia žalovaného

11. Rozhodnutím č. 101846400/2024 zo dňa 28.06.2024 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100784429/2024 zo dňa 05.03.2024, ktorým bol žalobcovi podľa
§ 68 ods. 5 Daňového poriadku určený rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie august 2021.

12. Rozhodnutím č. 101845993/2024 zo dňa 28.06.2024 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100783385/2023 zo dňa 05.03.2024, ktorým bol žalobcovi podľa
§ 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 (ďalej
rozhodnutia žalovaného aj ako „napadnuté rozhodnutia“).

13. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí zhrnul obsah podaných odvolaní žalobcu, priebeh
daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania a vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam
žalobcu, ktoré považoval za neopodstatnené. Uviedol, že správca dane všetky dôkazy a skutočnosti
zistené daňovou kontrolou vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich
vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo najavo a to tak, že konanie v obchodnom

reťazci (Topp Autó 2010 Kft. › ECO Solving s.r.o. › UREN s.r.o. › MOTOR-SPORT, družstvo › daňový
subjekt) vykazovalo znaky daňového podvodu. V preskúmavanom prípade bola spornou otázkou
vedomosť žalobcu o podvodnom konaní deklarovaného dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo a
zistených subdodávateľov UREN s.r.o. a ECO Solving s.r.o., ktorí boli do obchodného reťazca vloženíúčelovo, bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia s cieľom podvodným
spôsobom zneužiť systému neutrality DPH a tiež konanie žalobcu v dobrej viere a v súlade so zásadami
poctivého a obozretného obchodného styku. Z administratívneho spisu podľa žalovaného vyplýva,

že dodanie predmetných reklamných služieb sa viazalo na zapožičané pretekárske vozidlo, pričom
plnenia súvisiace s pretekárskym vozidlom Škoda Fabia R5 EVO boli fakturované v reťazci spoločností
Topp Autó 2010 Kft. › ECO Solving s.r.o. › UREN s.r.o. › MOTOR-SPORT, družstvo › odberatelia
reklamy, medzi ktorých v máji a v auguste 2021 patril aj žalobca. Spoločnosť ECO Solving s.r.o. v máji
2021 a v auguste 2021 podala daňové priznanie na DPH a kontrolný výkaz DPH, avšak uplatnila si

odpočítaniedanenákupomtovarovaslužiebodrôznychdodávateľov–SkanskaSKa.s.,ŠKODAAUTO
Slovensko s.r.o., OBI Slovakia s.r.o., METRO Cash & Carry SR s.r.o., HORNBACH – Baumarkt SK
spol. s r. o., ktorí tieto predaje nedeklarovali, spoločnosť UREN s.r.o. v máji 2021 mala všetky vykázané
prijaté zdaniteľné plnenia v tomto období v sume viac ako 206 000,00 EUR nespárované. Je teda
podľa žalovaného zrejmé, že sporné plnenia boli poznačené podvodom, pričom daň, ktorú si žalobca
odpočítal nebola reálne odvedená (zaplatená) do štátneho rozpočtu, čím došlo k daňovému úniku a

k strate na daňových príjmoch štátneho rozpočtu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že skutočným
vlastníkom pretekárskeho vozidla Škoda Fabia R5 EVO (reklamnej plochy) je maďarský platiteľ Topp
Autó 2010 Kft., ktorý zabezpečoval dovoz pretekárskeho vozidla, jeho servis, ako aj jeho polepy, a
ktorý pretekárske vozidlo Škoda Fabia R5 EVO prenajal slovenskej spoločnosti ECO Solving s.r.o.,
pričom za obdobie III. štvrťroka 2021 vykázal intrakomunitárne dodania služieb pre slovenského platiteľa

ECO Solving s.r.o. v celkovej sume 14 135,00 EUR. Spoločnosť UREN s.r.o. fakturovala spoločnosti
MOTOR-SPORT, družstvo za plnenia súvisiace s uvedeným pretekárskym vozidlom Škoda Fabia R5
EVO za obdobie III. štvrťrok 2021 základ dane v sume 100 500,00 EUR, DPH v sume 20 100,00
EUR. Správca dane zistil, že na tom istom pretekárskom vozidle pretekárskeho tímu, ktorého licenciu
vlastní dodávateľ MOTOR-SPORT, družstvo v tom istom čase na tom istom konkrétnom podujatí mali

jednotliví odberatelia (reklamní partneri) stanovené rozdielne ceny za podobné reklamné služby, a
to v rozpätí od 12 000,00 EUR do 72 000,00 EUR. Uvedené je zrejmé nielen z výpovede konateľa
deklarovaného dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo, ktorý na otázku správcu dane, aby vysvetlil
značnú rozdielnosť cien za reklamu pre jednotlivých partnerov (odberateľov) odpovedal, že „každý
obchodný partner ide v rámci svojich možností, niekto má viacej peňazí, niekto má menej peňazí,

obchodní parteri nemajú určené koľko peňazí, to je ich slobodná voľba, koľko podporia RUFA MOTOR-
SPORT tím“. Rozdielnosť cien potvrdili vo svojich výpovediach aj ďalší konatelia odberateľov tejto
reklamy. Uvedený postup obchodovania je neobvyklý v bežnom obchodnom styku, vykonávanom so
starostlivosťou zodpovedného hospodára, ktorý neurčuje cenu v závislosti od toho koľko má finančných
prostriedkov, resp. aký má zisk, ale od reálnej a objektívnej hodnoty služby. Spoločnosti UREN s.r.o. a

ECO Solving s.r.o. boli do obchodného reťazca vložené účelovo, bez riadneho podnikateľského dôvodu
a ekonomického opodstatnenia, s cieľom niekoľkonásobne navýšiť cenu reklamných služieb, avšak s
chýbajúcou daňou, pretože daň súvisiaca s podvodne a účelovo navýšenou cenou reklamných služieb
nebola reálne odvedená do štátneho rozpočtu. Žalobca uzatvoril dňa 04.03.2021 so spoločnosťou
MOTOR-SPORT, družstvo obchodný vzťah, ktorý patril z hľadiska objemu finančných prostriedkov

k významným obchodom žalobcu, pričom dodávateľ MOTOR-SPORT, družstvo bol jeho najväčším
dodávateľom v máji 2021 a v auguste 2021 a piatym najväčším dodávateľom v rámci celého roka 2021.
Náklady na predmetnú reklamu tvorili až 48 % z celkových nákladov na reklamu za celý rok 2021 a 79 %
z celkových výdavkov na všetky formy reklamy v období máj 2021 a august 2021. Spoločnosť MOTOR-
SPORT, družstvo, vznikla 26.06.2020 a podľa zistení správcu dane spoločnosť nemala v roku 2020 a ani

v roku 2021 žiadnych zamestnancov a nevlastnila žiaden hmotný a ani nehmotný majetok. Jednalo sa
teda o dodávateľa bez histórie, bez zázemia, bez referencií, ktorý nebol reklamnou agentúrou. Žalobca
pritom disponoval reálnymi skúsenosťami s obstarávaním reklamy a mal vedomosť o reálnych cenách
reklamy. Napriek zmluvným podmienkam, že odplata za poskytnuté služby sa mala odvíjať od veľkosti
loga a umiestnenia loga na pretekárskom vozidle, nebol predložený žiaden cenník. V samotnej zmluve o

poskytnutí reklamných služieb zo dňa 04.03.2021 nie je uvedený počet, veľkosť a ani umiestnenie loga
odvolávajúceho sa na pretekárskom vozidle. V zmluve neboli dohodnuté žiadne zmluvné podmienky,
že žalobca je v roku 2021 výhradným partnerom pretekárskeho tímu RUFA MOTOR-SPORT. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že výdavky na reklamu v motoristickom športe boli súčasťou jeho reklamnej
stratégie, ktorá je jeho know how, avšak nepredložil žiaden dokument, ktorý by preukazoval uvedené

tvrdenie.

14. Žalovaný dospel k záveru, že samotná cena plnenia, iracionálny postup žalobcu, nepredloženie
marketingovej stratégie, parametre loga, nejasná zmluvná dokumentácia a obstaranie účelovonadhodnotenej reklamnej služby prostredníctvom deklarovaného dodávateľa bez histórie, ktorý nebol
reklamnou agentúrou, predstavujú objektívne okolnosti, ktoré svedčia o tom, že žalobca musel vedieť,
že predmetné reklamné plnenie môže byť spojené s daňovým únikom. Správca dane vykonal podľa

žalovaného rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého zistil, že cena sporných reklamných služieb
nebola výsledkom rovnovážneho stavu ponuky a dopytu po reklame, pretože bola výsledkom účelového/
podvodného konania. Úlohou správcu dane nebolo posudzovať objektívnu hodnotu reklamných služieb
a primeranosť ceny, pretože cena je v trhovom mechanizme stanovená na základe ponuky a dopytu.
Správca dane posudzoval cenu reklamných služieb v celom obchodnom reťazci z daňového hľadiska,

predovšetkým z dôvodu, že cena tvorí základ dane – protihodnotu, od ktorej sa odvíja suma odpočítanej
DPH, ktorá nebola reálne odvedená do štátneho rozpočtu a ktorá určuje rozsah daňového úniku.
Správca dane ako jeden z dôkazov preukazujúcich neprimeranosť ceny vynaložených daňových
výdavkov vypracoval na základe účtovných záznamov a riadne zaúčtovaných a zaevidovaných faktúr
odvolávajúceho sa analýzu a porovnanie výdavkov vynaložených na reklamu v máji 2021 a v auguste
2021, resp. v celom roku 2021. Správca dane prijal jednoznačný záver, že žalobca prijatím plnenia

od dodávateľa UREN s. r. o. poznačeného podvodom a cena, ktorú si neurčil predávajúci, ale
bola indikovaná od rozhodnutia žalobcu mohla byť dôležitým indikátorom a prinajmenšom vzbudiť
obozretnosť žalobcu podniknúť minimálne kroky na overenie ceny alebo bližšieho posúdenia služby, jej
prínosu.

15. Žalobca neuviedol, že prijal akékoľvek opatrenia a postupoval s obozretnosťou, že vzhľadom na
okolnosti o podvode nevedel a vedieť nemohol. Z odpovedí zástupcov ostatných odberateľov reklamy
nevyplýva, že žalobca nevedel alebo nemohol vedieť, že je účastníkom podvodu na DPH, jednotliví
odberatelia reklamných služieb si podľa vlastného rozhodnutia určili, akou sumou za reklamu na
pretekárskom vozidle podporia pretekársky tím RUFA MOTOR-SPORT. Žalobca vedel, že nie je jediným

odberateľom reklamy od dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo a nevysvetlil rozdielnosť ceny reklamy,
ktorá je výrazne vyššia v porovnaní s ostatnými odberateľmi. Svedok A. B. uviedol, že každý partner sa
rozhodol sám, akou sumou pretekársky tím RUFA MOTOR – SPORT podporí, žiadnemu odberateľovi
nebol predložený cenník s presne určenými cenami za rôzne veľkosti, čo podľa odvolacieho orgánu
nepreukazuje, že cena za reklamu bola závislá od veľkosti a jej umiestnenia. Tvrdenie odvolávajúceho

sa tiež spochybňuje reklama poskytnutá odberateľovi ČSAD Invest Logistic, s.r.o., ktorý mal v máji 2021
svoju reklamu ako jediný zo všetkých partnerov umiestnenú na štyroch miestach pretekárskeho vozidla
– vpravo, vľavo, vzadu vpravo a vzadu vľavo, za ktorú zaplatil cenu, ktorá bola 4-násobne nižšia ako
u žalobcu, ktorý mal v tom období reklamu umiestnenú na troch miestach toho istého pretekárskeho
vozidla.

16. Samotná neobozretnosť vyplýva i z podpísania Zmluvy o poskytnutí reklamných služieb dňa
04.03.2021, teda v období, keď žalobca vedel, že podujatia športového charakteru sa museli
uskutočňovať bez obecenstva a plnenia, ktoré boli dohodnuté v predmetnej zmluve o poskytnutí
reklamných služieb nebudú naplnené tak, ako boli dohodnuté. Niektoré dohodnuté reklamné služby,

ktoré sa priamo spájali s účasťou divákov, napr. rozdávanie propagačných materiálov, podpisových
kariet, bulletinov odvolávajúci sa vedel už pri podpise zmluvy, že nebude možné realizovať. Žalobca
vedel, že touto reklamou bude oslovená určitá skupina najmä motoristických fanúšikov. Je nesporné,
že pri takomto spôsobe reklamy nemá konkrétna spoločnosť využívajúca takúto formu reklamy
vôbec žiadnu garanciu trvania zobrazenia svojej reklamy, tak ako je to pri iných formách reklamy –

určenie presného času, počtu opakovaní a tiež ceny za iné formy reklamy, suma vlastných výdavkov
vynaložených za reklamu, tržby dodávateľa za rok 2020 v porovnaní s tržbami získanými od žalobcu.

17. Daňový subjekt síce na základe zistení správcu dane formálne splnil zákonné podmienky pre
odpočítanie dane, ale odpočítaním dane na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti MOTOR-

SPORT, družstvo mal a mohol daňový subjekt vedieť, že predmetné reklamné plnenie môže byť spojené
s daňovým únikom. Podľa žalovaného správca dane prvostupňové rozhodnutie vydal a odôvodnil v
súlade s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie,
skutkový stav veci zistil náležite a svoje rozhodnutie oprel aj o ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Správne žaloby – žalobné body

18. Žalobca podal v zákonnej lehote na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny
súd“) samostatné správne žaloby, ktorými sa domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedenýchnapadnutých rozhodnutí žalovaného. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101846400/2024 zo dňa 28.06.2024, ktorým
žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie

august 2021, bolo vedené pod sp. zn. 3Sf/41/2024. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101845993/2024 zo dňa 28.06.2024,
ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie
máj 2021, bolo vedené pod sp. zn. 3Sf/42/2024. Uznesením sp. zn. 3Sf/41/2024 zo dňa 09.01.2026
správny súd spojil na spoločné konanie uvedené veci vedené pod sp. zn. 3Sf/41/2024 a sp. zn.

3Sf/42/2024 s tým, že ďalej budú vedené pod spoločnou spisovou značkou 3Sf/41/2024. Správny súd
postupoval podľa § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) z dôvodu, že veci spolu skutkovo a právne súvisia, preto je hospodárne a
efektívne ich spojenie na spoločné konanie.

19. Žalobca v podaných správnych žalobách, ktoré boli čo do podstaty žalobných námietok

totožné, namietal, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, nakoľko zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci; žalovaný nevykonal navrhnuté dôkazy, čím došlo k porušeniu
§ 24 ods. 2 Daňového poriadku, nakoľko žalobcovi bolo znemožnené získať doklady o spôsobe
vybavenia daňových kontrol u ostatných odberateľov reklamy; žalovaný nezohľadnil výsluch svedka
A. B. zo dňa 31.05.2023; skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v

rozpore s administratívnym spisom; žalovaný a ani správca dane neuniesli dôkazné bremeno v otázke
preukázania vedomosti žalobcu o účasti na daňovom podvode; rozhodnutia sú založené na nesprávnom
právnom posúdení veci a rozhodnutia je potrebné považovať za nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný
ani správca dane odmietnutím navrhovaných dôkazov neumožnili verifikovať, či bola dodržaná zásada
§ 3 ods. 9 Daňového poriadku.

20.Žalobcanamietalaplikáciutzv.AxelKitteltestuvzmyslejudikatúrySúdnehodvoraEÚ(Kittel,Recolta
Recycling C-439/04 a C-440/04), nakoľko sa jednalo o značnú rozdielnosť týchto prípadov a prípadu
žalobcu, keďže v nich išlo o daňový podvod typu „kolotoč“ a v danom prípade žalobca nevedel, že
v rámci dodávateľského reťazca vznikol nejaký daňový únik (podvod) a už vôbec sa na plneniach, ktoré

boli posúdené ako daňový podvod, nepodieľal. Podľa žalobcu nemal povinnosť zisťovať, či je súčasťou
reťazca spoločností alebo zisťovať samotný rozsah a správanie reťazca, nakoľko sa zapojil iba do
zdaniteľných obchodov so spoločnosťou MOTOR-SPORT, družstvo. Správca ani žalovaný nepreukázali
(nevyplýva to zo žiadneho dôkazu) vedomosť žalobcu o daňovom podvode, ktorý spáchali dodávatelia
spoločnosti MOTOR-SPORT, družstvo, s ktorými žalobca nebol v žiadnom vzťahu.

21. Žalobca uviedol, že nebolo absolútne preukázané, že cena za reklamné služby bola neprimerane
vysoká, nakoľko za týmto účelom správca dane nevykonal žiadne dokazovanie, okrem výsluchu svedka
B. zo dňa 26.04.2022. Žalobca uviedol, že cena bola stanovená na základe dohody oboch zmluvných
strán, pričom nemal vedomosť o cene, za akú poskytol dodávateľ reklamné služby iným odberateľom.

Aj z výpovede pána B. vyplýva, že žalobca mal vyhradené veľké prednostné miesto na svoju reklamu,
čo iní odberatelia nemali. Je preto prirodzené, že veľkosť, umiestnenie a prednostné miesto majú vplyv
na výšku ceny za reklamné služby. Tvrdenie správcu dane o neprimeranosti ceny bez ekonomického
opodstatnenia je nepresvedčivé a dokazuje to iba skutočnosť, že cena sa správcovi dane iba javí
akoneprimeranevysoká,aletátoskutočnosťniejedokázaná.SvedokB.vosvojejvýpovedijednoznačne

uviedol, že cena za reklamu pre žalobcu bola štandardná. Podľa žalobcu výška ceny dodaných
reklamných služieb v žiadnom prípade nedokazuje vedomostnú zložku daňového subjektu o tom, že sa
tento svojím nákupom služieb zapojí alebo nezapojí do podvodu na DPH. A práve túto vedomostnú
zložku, teda úmysel daňového subjektu zapojiť sa do podvodu na DPH, musí správca dane v zmysle
judikatúry Súdneho dvora EÚ preukázať, čo však v danom prípade vôbec nepreukázal. Vypočutí

svedkovia odberateľov reklamy zhodne vypovedali, že nevedeli o tom, kto budú ostatní odberatelia
reklamy a nevedeli ani o tom, akú cenu si dohodli ostatní odberatelia reklamy u spoločnosti MOTOR-
SPORT, družstvo. Tvrdenie žalovaného, že žalobca mohol mať presne také isté reklamné služby
na konkrétnom podujatí v máji 2021 a v auguste 2021 za cenu 6 krát nižšiu, teda za 12 000 EUR
(čo bola cena za dodanú reklamu v mesiaci máj 2021 pre spoločnosť Arnox spol. s r.o. a v mesiaci

august 2021 pre spoločnosť EUROPE INDUSTRIAL GROUP) nemá podľa žalobcu oporu v dokazovaní,
pretože reklamné logo žalobcu je zobrazené na pretekárskom aute, reklamných plagátoch a banneroch
vo väčšej veľkosti ako mali uvedení dvaja odberatelia a taktiež na pretekárskom aute sa reklama
nachádza na viacerých miestach oproti týmto odberateľom. Podľa žalobcu z dokazovania vyplýva,že cena za reklamu je závislá od veľkosti a jej umiestnenia a preto reklama poskytnutá uvedeným
spoločnostiam nie je porovnateľná s reklamou žalobcu.

22. Žalobca ďalej namietal, že okrem výsluchu pána B. podaním zo dňa 28.02.2023 navrhol aj vykonanie
ďalších dôkazov, a to predloženie všetkých listín o tom, akým spôsobom bola daňová kontrola MOTOR-
SPORT, družstvo ukončená (protokoly z daňovej kontroly), ako aj predloženie rozhodnutí správcu
dane v príslušných vyrubovacích konaniach. Žalobca to považoval za nevyhnutné za účelom zistenia
skutočného stavu veci podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, ako aj z dôvodu dodržania ustanovenia

§ 3 ods. 9 Daňového poriadku. Správca dane sa v priebehu konania navrhovanými dôkazmi vôbec
nezaoberal a vysporiadal sa s nimi v tom zmysle, že sú nevykonateľné a boli by porušením daňového
tajomstva. Výsledky daňových kontrol u iných daňových subjektov nemajú ako preukázať skutočnosť,
že žalobca nevedel alebo nemohol vedieť, že je účastníkom podvodu na DPH. Tieto výsledky nie sú
podľa správcu dane pre neho žiadnym spôsobom právne záväzné v predmetnom vyrubovacom konaní.

23. Žalobca v tejto súvislosti namietal rozdielny postup správcu dane medzi ním a ostatnými odberateľmi
reklamy, voči ktorým neboli vykonané daňové kontroly, s výnimkou spoločností AUTO-IMPEX s.r.o.
a WALLENBERG, s.r.o., ktorých vykonanie vyplýva aj z úradného záznamu zo dňa 12.02.2024,
avšak správca dane v rozpore s tým vo svojich rozhodnutiach (str. 46) uviedol, že doteraz neboli
vykonané daňové kontroly u iných odberateľov reklamy. Žalobca poukázal na rozhodnutie Daňového

úradu Bratislava č. 100325755/2022 zo dňa 18.02.2022, ktorým správca dane nepriznal spoločnosti
WALLENBERG, s.r.o. odpočet DPH z dodávateľskej faktúry od MOTOR-SPORT, družstvo z dôvodu,
že nešlo o reklamu, ale o sponzoring, teda nie z dôvodu jej účasti na podvodom dodávateľsko-
odberateľskom reťazci. Správca dane teda posúdil danú vec úplne odlišne a správca dane túto
rozdielnosť vo svojich rozhodnutiach nevyhodnotil, čím ju zámerne prehliadol v neprospech žalobcu.

24. Nevykonanie navrhnutých dôkazov žalobca považoval za postup správcu dane, ktorý je v rozpore
s ust. § 24 Daňového poriadku a odvolávanie sa správcu dane na to, že potrebuje súhlas dotknutých
spoločností so sprístupnením daňového tajomstva, je celkom nesprávne, nakoľko správca dane mohol
postupovať podľa § 11 ods. 5 písm. a) Daňového poriadku, podľa ktorého sa za porušenie daňového

tajomstva nepovažuje použitie daňového tajomstva orgánom štátnej správy v oblasti daní. Žalobca
poukázal na to, že už v protokole sa nachádza viacero údajov, ktoré spadajú do definície daňového
tajomstva žalobcu, spoločnosti ECO Solving s.r.o. a UREN s.r.o., ku ktorým sa v spise nenachádzajú
súhlasy týchto subjektov so sprístupnením ich daňového tajomstva. Správca dane postupuje pri
vykonávaní dôkazov selektívne, čo porušuje viaceré zásady pri správe daní uvedené v § 3 Daňového

poriadku. Argumentácia správcu dane o právnej nezáväznosti výsledkov kontrol u iných odberateľov nie
je správna, nakoľko správca dane musí dodržiavať základnú zásadu pri správe daní uvedené v § 3 ods.
9 Daňového poriadku.

25. Žalobca ďalej nesúhlasil s tvrdením správcu dane o jeho neobozretnosti, pokiaľ išlo o oslovenie

nízkeho počtu potencionálnych zákazníkov s tým, že Zmluva o poskytovaní reklamných služieb
predpokladala (čl. I ods. 5) účasť návštevníkov na podujatí a reklama nemala trvať len 3 dni, ale išlo
o reklamu aj na plagátoch, letákoch, DVD, podpisových kartách, e-mailových pozvánkach, na tlačených
propagačnýchmateriáloch,nainternete,vbulletinoch,všportovýchčasopisoch.PodľažalobcuVyhláška
ÚVZ SR umožňovala podľa § 4 ods. 2 účasť divákov. Podľa žalobcu správca dane žiadnym spôsobom

nevyhodnotil skutočnosť, že rovnakú zmluvu o reklamných službách akú mal uzatvorenú žalobca,
mali uzatvorenú aj iné spoločnosti, ktorých znenie predložili svedkovia p. C., p. C. a p. D.. Žalobca
mal za to, že nie každá reklama je cielená pre akékoľvek osoby s akýmikoľvek záujmami. Pri prijatí
argumentácie správcu dane by žiadna reklama na športovom podujatí nemohla byť „správna“, nakoľko
táto by neoslovila „akékoľvek osoby s akýmikoľvek záujmami“, ale len špecifický okruh fanúšikov.

Tento druh reklamy bol podľa žalobcu súčasťou jeho reklamnej stratégie. Podľa žalobcu si správca
dane protirečil, ak uviedol, že predloženie vyhodnotenia reklamy zo strany žalobcu by bolo v danom
prípade zbytočné a na druhej strane tvrdil, že žalobca si mohol porovnať a zhodnotiť výnosnosť
a opodstatnenosť ceny konkrétnej formy reklamy z tých najdôležitejších aspektov, na základe ktorých by
vedel relevantne preukázať ekonomickú opodstatnenosť reklamných služieb nakúpených od dodávateľa

MOTOR-SPORT, družstvo za značnú sumu 144 000 EUR.

26. Žalobca považoval tvrdenie správcu dane, že pri tejto forme reklamy nemal žalobca žiadnu garanciu
presného trvania zobrazenia svoje reklamy tak ako je to pri všetkých ostatných formách reklamy,za nezmyselné, nakoľko reklama nespočívala len na tom, že bolo vyhotovené logo daňového subjektu
na pretekárskom aute, ale v rámci reklamy boli vyhotovované aj iné reklamné predmety (o reklamu na
plagátoch, letákoch, DVD, podpisových kartách, e-mailových pozvánkach, na tlačených propagačných

materiáloch, na internete, v bulletinoch, v športových časopisoch), čo žalobca v rámci dokazovania
preukázal. V tomto smere poukázal žalobca na výpovede svedkov ktoré, ktoré preukazujú nesprávnosť
argumentácie správcu dane o údajnom nadhodnotení ceny reklamy a o údajnej neobozretnosti žalobcu,
nakoľkoajostatníodberateliapovažovalitútoformureklamyzaefektívnuvporovnanísinýmiexistujúcimi
formami. Žalobca zároveň zdôraznil, že tak ako on, aj ostatní odberatelia reklamy nemali žiadnu

vedomosť o tom, či a koľkí ďalší reklamní partneri budú zobrazení na pretekárskom vozidle a na iných
reklamných materiáloch. Z toho logicky vyplýva, že ani žalobca nemohol predpokladať tržby svojho
dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo. V tomto smere vypovedal aj svedok A. B. dňa 31.05.2023,
že žiaden odberateľ reklamy nevedel o iných odberateľoch a o ich podmienkach, nakoľko to bolo
predmetom obchodného tajomstva. Taktiež žalobca nemal ako vedieť akých zamestnancov a aký
majetok daný dodávateľ má, nakoľko takáto informácia nebola verejne dostupná a nebola relevantná

pre splnenie záväzku dodávateľa.

27. Žalobca ďalej považoval za špekuláciu tvrdenie správcu dane o tom, že bol žalobca neobozretný,
keďakceptovalsumu144000EUR,pričommoholvedieť,žecenajenadhodnotená,keďžepodľaverejne
dostupných zdrojov si je možné zistiť, že nový pretekársky automobil bolo možné od výrobcu zakúpiť

za 235 000 EUR a ak by zisťoval podrobnosti o svojom dodávateľovi, tak mohol zistiť, že pretekársky
tím si takéto vozidlo len prenajíma, teda jeho náklady musia byť násobne nižšie. Žalobca zdôraznil,
že s vyhotovením reklamy, boli spojené aj iné náklady, nielen zaobstaranie vozidla, ako to nesprávne
uviedol správca dane. To znamená, že nie je možné akceptovať argument, že zaobstaraním auta (jeho
kúpou) by bola reklama pre daňový subjekt zabezpečená. Podľa žalobcu je nelogické, aby sa staral

o to, či dodávateľ nijaké pretekárske vozidlo vlastní alebo si ho prenajíma, nakoľko je to výsostne
podnikateľská činnosť a stratégia dodávateľa reklamy.

28. Tvrdenie správcu dane, že daňový subjekt mal predsa preukázať oprávnenosť vynaloženia
týchto daňových výdavkov, nie je podľa žalobcu na mieste, keďže sám správca dane, hoci mal

vedomosť o tom, že daňový subjekt má svoju marketingovú stratégiu, túto vlastne nepotrebuje,
nakoľko podľa prvostupňového rozhodnutia správca dane nepožadoval predloženie vyhodnotenia
reklamy od daňového subjektu, keďže efektívnosť reklamných služieb nebola dôvodom pre neuznanie
odpočítania DPH.

29.Žalobcoviďalejniejezrejmé,zakýchdôkazovdospelkzáveru,žeostatnísiedmiodberateliareklamy
sa nezameriavajú na konečného spotrebiteľa. Vypočutí svedkovia vôbec netvrdili, že by vedeli uviesť
súvis svojho podnikania s využitím reklamy práve v motoristickom športe a taktiež nevedeli uviesť čím
bola efektívnejšia a hospodárnejšia táto forma reklamy oproti iným druhom propagácie. Podľa logiky
správcu dane by žalobca mohol ako poskytovateľ kúpeľnej starostlivosti umiestňovať reklamu len v iných

kúpeľoch, aby tým správcovi dane vedel preukázať súvis svojho podnikania s využitím reklamy, čo je
prirodzenenezmysel.Výpovedesvedkovpodľažalobcupreukazujú,žeonisami,takakožalobca,nemali
vedomosť o nejakom podvode na DPH. Dôkazné bremeno v danom prípade leží na správcovi dane,
pokiaľ tento tvrdí, že sa žalobca ako daňový subjekt vedome zúčastnil na podvode na DPH. Daňový
subjekt sa teda nemusí nijako vyviňovať ako to nesprávne uvádza správca dane.

30. Žalobca nemal vedomosť o počte iných odberateľov reklamy, ktorí mali byť viditeľní na pretekárskom
aute a taktiež nevedel požiadavky iných odberateľov na reklamu, ani nevedel za akú cenu si reklamu
objednali. Všetci siedmi odberatelia reklamy potvrdili, že ani oni nevedeli akí budú ďalší odberatelia
reklamných služieb od MOTOR-SPORT, družstvo. Preto ani ostatní odberatelia nemali vedomosť o tom,

za akú cenu si objednávajú reklamu iní a taktiež z ich výpovedí vyplýva, že ani nevedeli aký rozsah
reklamy si dojednali ostatní. Je preto zavádzajúce tvrdenie správcu dane, že to, že žalobca sa mal
zaujímať za akú cenu si iný objednali reklamu na pretekárskom aute a ak by sa zaujímal, mohol si
dojednať lacnejšiu reklamu.

31. Žalobca považoval za zavádzajúce tvrdenie správcu dane, že žalobca mohol byť ešte viditeľnejšie
propagovaný, pričom sa odvolával na svedka pána D., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jeho
názoru bolo logo jeho spoločnosti jednoznačne najlepšie viditeľné. Podľa žalobcu správca dane sa oprel
v tejto časti o výpoveď svedka, ktorý nie je žiadnym marketingovým expertom ani analytikom, čo uviedolaj vo svojej odpovedi na otázku efektivity a hospodárnosti reklamy na pretekárskom aute. Napriek tomu
správca dane považoval pocity pána D., bez adekvátnej odbornosti z oblasti marketingu, za objektívnu
skutočnosť,čojeabsolútneneakceptovateľné.Odplatazaposkytnutieslužbyboladohodnutávzávislosti

od veľkosti loga a umiestnenie loga na propagačnej ploche. V porovnaní s ostatnými odberateľmi mal
žalobca zobrazené na aute ako aj na ostatných reklamných predmetoch najväčšie logo a táto reklama
bolaumiestnenávoväčšompočteakouodberateľov,ktoríplatili6-násobnenižšiucenu. Vtejtosúvislosti
žalobca poukázal na výpoveď p. B., podľa ktorej mal žalobca vyhradené veľké prednostné miesto na
svoju reklamu s takou podporou.

32. Žalobca k tvrdeniu správcu dane o súvise zistených nepravdivých hodnôt deklarovaných nákupov
s hodnotami vykazovaných predajov platiteľa DPH – spoločnosti MOTOR-SPORT, družstvo – uviedol,
že nevedel a ani objektívne nemal možnosť sa oboznámiť s deklarovanými nákupmi a vykazovanými
predajmi spoločnosti MOTOR-SPORT, družstvo za obdobie máj a august 2021. Podľa žalobcu nie je
zrejmé, ako mal byť žalobca dostatočne obozretný s poukázaním na hospodárenie dodávateľa, o ktorom

ani nemohol mať žiadnu vedomosť. Deklarované nákupy a vykazované predaje uvedenej spoločnosti
absolútne nepreukazujú vedomosť žalobcu na jeho účasti na podvode s DPH a ani nepreukazujú
neobozretnosť žalobcu, nakoľko ide o informácie, ku ktorým nemal žiadny prístup. Daná skutočnosť ani
nepreukazuje nadhodnotenosť poskytnutých reklamných služieb.

33. Podľa žalobcu je zo strany správcu dane scestné porovnávanie cien s odberateľmi, nakoľko žalobca
ako jediný mohol mať zo všetkých strán na vozidle, čo bolo tým prednostným miestom na reklamu.
Žalobca nemal vedomosť o počte ostatných odberateľov, ani o cene za akú si títo dojednali reklamné
služby u dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo. Žalobca nepoznal ani ich požiadavky na reklamu, t.j.
veľkosť a jej umiestnenie, prípadne či boli ochotní si priplatiť za prednostnú reklamu alebo nie. Žalobca

preto konal absolútne obozretne a správca dane ním tvrdené skutočnosti o neobozretnosti žalobcu pri
nákupe reklamných služieb nepreukázal.

34. Žalobca vyjadril svoj nesúhlas so záverom o ekonomickej neopodstatnenosti výdavkov na reklamu,
ktorá bola súčasťou reklamnej kampane a celkovej reklamnej stratégie žalobcu. Jej výhodnosť

a efektívnosť sa zobrazila vo zvýšených výnosov pre žalobcu a do lepšieho hospodárskeho výsledku.
Tvrdenie správcu dane, že využitím reklamných služieb v iných športoch by bolo oslovených
viac potencionálnych zákazníkov s vyšším efektom na tržby, žalobca považoval za nepodložené
a nedokázané. Žalobca vnímal analyzovanie foriem reklamy správcom dane za prekročenie jeho
kompetencií a právomoci, nakoľko to nevyplýva zo žiadneho ustanovenia. Rovnako je nesprávne podľa

žalobcu aj tvrdenie správcu dane, že žalobca poskytuje svoje služby pre zákazníkov vo veku 55 a viac
rokov, preto aj porovnávanie obľúbenosti motoristického športu u tejto kategórie zákazníkov považoval
žalobca za irelevantné, nakoľko neodráža realitu.

35. Žalobca mal za to, že v čase poskytovania reklamných služieb nemohol mať informácie

o hospodárskych výsledkoch MOTOR-SPORT, družstvo a preto ho nemohol považovať za rizikového.
Práve naopak uvedený dodávateľ je Finančný riaditeľstvom SR označený ako vysoko spoľahlivý
daňový subjekt. Z uvedeného dôvodu žalobca nevie aké konkrétne opatrenia sa mali od neho očakávať
v súvislosti s hospodárskymi výsledkami MOTOR-SPORT, družstvo. Žalobca mal za to, že uvedený
dodávateľ mal v predmete v obchodnom registri zapísanú činnosť – reklamné a marketingové služby,

čo ho oprávňovalo zabezpečiť pre žalobcu reklamu v požadovanom rozsahu, preto podľa žalobcu bolo
tvrdenie žalovaného o tom, že táto spoločnosť vznikla 26.06.2020, nevlastnila žiadny majetok, bola
bez zázemia a histórie, bez referencií a nebola reklamnou agentúrou, zavádzajúce. Žalobca si preveril
z verejne dostupných zdrojov, že uvedená spoločnosť nie je dlžníkom voči štátu, ani nie sú voči nej
vedené exekúcie. Žalobca za reklamné služby uhradil faktúru až po ich poskytnutí, čím sa eliminovalo

riziko, že by hradil za služby, ktoré nebudú poskytnuté vôbec alebo by boli poskytnuté s výhradami.
Žalovaný napokon aj skonštatoval, že služby boli riadne dodané, čo svedčí o tom, že išlo o dodávateľa,
ktorý bol reálne schopný a spôsobilý zazmluvnené služby dodať.

36. Žalobca namietal, že žalovaný a ani správca dane neuniesli dôkazné bremeno v otázke preukázania

vedomosti žalobcu na účasti na daňovom podvode. Namietal nesprávny postup, ak správca dane
a ani žalovaný neakceptovali jeho návrh na opakované vypočutie svedka A. B.. Nesprávny postup
správcu dane videl v tom, že nevyužil svoje oprávnenie predviesť svedka na výsluch, hoci svedka A.
B. vypočul dňa 31.05.2023, pričom o výsluchu tohto svedka k inej daňovej kontrole za iné zdaňovacieobdobia bola spísaná zápisnica č. 101399402/2023. Žalobca tiež namietal nedoplnenie dokazovania
jeho návrhom na predloženie daňových listín iných odberateľov reklamy od toho istého dodávateľa (v
súvislosti s vykonanými daňovými kontrolami odberateľov reklamy – pozn. správneho súdu) v dôsledku

čoho považoval žalobca napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Takéto konanie žalobca označil
za rozporné s § 24 ods. 2 a § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Žalobca uviedol, že z vykonaných výsluchov
konateľov odberateľov reklamy vyplynulo, že k uzatvoreniu zmluvy, k uskutočneniu reklamy, ako aj
k dohode o cene došlo rovnakým spôsobom ako u žalobcu, avšak nemali žiadne daňové kontroly
v súvislosti s reklamou na pretekárskom aute a niektorí takého kontroly mali, ale nevedeli uviesť s akým

výsledkom.

37. Žalobca v správnej žalobe odmietal tvrdenie správcu dane (aj žalovaného), že nákupom služieb
za neprimerane vysokú cenu bez ekonomického opodstatnenia zobral žalobca ako daňový subjekt
na seba sám riziko, že predmetné nákupy môžu byť spojené s podvodom na DPH a tvrdil, že takýto
záver daňových orgánov nemá oporu v dokazovaní a ani v žiadnom právnom predpise. Dané tvrdenie

je nelogické, záver absurdný, nakoľko výška ceny dodaných reklamných služieb v žiadnom prípade
nedokazuje vedomostnú zložku daňového subjektu o tom, že sa tento svojím nákupom služieb zapojí
alebo nezapojí do podvodu na DPH. A práve vedomostnú zložku, t. j. úmysel daňového subjektu zapojiť
sa do podvodu na DPH musí správca dane v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ preukázať, čo však
v danom prípade podľa žalobcu nepreukázal.

Vyjadrenie žalovaného k správnym žalobám

38. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám zopakoval skutkové zistenia a právne závery, ktoré
sú obsahom preskúmavaných rozhodnutí. Žalovaný v úvode zopakoval zistenia týkajúce sa predmetnej

veci, pričom sa vyjadril k jednotlivým bodom správnych žalôb, ktoré považoval za nedôvodné a navrhol,
aby správny súd žaloby zamietol. Zdôraznil objektívne zistené skutočnosti, z ktorých bolo nepochybne
preukázané, že sporné plnenie, ktoré žalobca prijal bolo poznačené podvodným konaním. Cena, ktorú
si neurčil predávajúci, ale bola indikovaná od rozhodnutia žalobcu mohla byť dôležitým indikátorom
a prinajmenšom vzbudiť obozretnosť žalobcu podniknúť minimálne kroky na overenie ceny alebo

bližšieho posúdenia služby, jej prínosu. Žalobca neuviedol, že prijal akékoľvek opatrenia a postupoval
s obozretnosťou, že vzhľadom na okolnosti o podvode nevedel a vedieť nemohol. Z odpovedí zástupcov
ostatných odberateľov reklamy nevyplýva, že žalobca nevedel alebo nemohol vedieť, že je účastníkom
podvodu na DPH, jednotliví odberatelia reklamných služieb si podľa vlastného rozhodnutia určili, akou
sumou za reklamu na pretekárskom vozidle podporia pretekársky tím RUFA MOTOR-SPORT. Žalobca

vedel, že nie je jediným odberateľom reklamy od dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo a nevysvetlil
rozdielnosť ceny reklamy, ktorá je výrazne vyššia v porovnaní s ostatnými odberateľmi.

39. Námietka žalobcu, v ktorej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016, je
neopodstatnená. Správca dane obmedzil právo žalobcu na odpočítanie dane z dôvodu jeho účasti

napodvodnomkonaní,pričompostupovalvzmyslepredmetnéhorozsudkuavnadväznostinajudikatúru
Súdneho dvora EÚ. Dôkazné bremeno bolo prenesené na správcu dane, ktorý identifikoval daňový
únik a objektívne skutočnosti, z ktorých vyplýva vedomosť žalobcu o podvodnom konaní. K námietke
žalobcu, že je značný rozdiel medzi prípadom Kittel a Recolta Cycling (C-439/04 a C-440/04) a jeho
prípadom, žalovaný uviedol, že pre posúdenie skutočností, či daňový subjekt bol účastný na podvode

na DPH na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je
vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo
veci Axel Kittel (C-439/04). Aplikácia uvedeného testu nie je podmienená typom daňového podvodu
na DPH. Judikatúra jednoznačne nastavila kritériá posudzovania, ktoré musia byť splnené pre prípad
rozhodovania o odmietnutí práva na odpočítanie dane. Nebolo nutné preukázať iba úmysel a vedomosť

žalobcu o podvode u dodávateľa, respektíve v reťazci, ale postačovalo aj preukázať, že to vzhľadom
na objektívne zistenia mal vedieť. Námietka žalobcu, že nie je absolútne preukázané, že cena
za reklamné služby bola neprimerane vysoká, nakoľko za týmto účelom správca dane nevykonal žiadne
dokazovanie, je neopodstatnená. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe, ktorého
zistil, že cena sporný reklamných služieb nebola výsledkom rovnovážneho stavu ponuky a dopytu

po reklame, pretože bola výsledkom účelového/podvodného konania. Úlohou správcu dane nebolo
posudzovať objektívnu hodnotu reklamných služieb a primeranosť ceny, pretože cena je v trhovom
mechanizme stanovená na základe ponuky a dopytu. Správca dane posudzoval cenu reklamných
služieb v celom obchodnom reťazci z daňového hľadiska, predovšetkým z dôvodu, že cena tvorízáklad dane – protihodnotu, od ktorej sa odvíja suma odpočítanej DPH, ktorá nebola reálne odvedená
do štátneho rozpočtu a ktorá určuje rozsah daňového úniku

40. Námietka žalobcu ohľadom ustanovenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku je bezpredmetná, nakoľko
rozhodnutie, na ktoré poukázal žalobca, nie je totožné s danou vecou v konaní žalobcu. Žalobcovi
správca dane nepriznal právo na odpočítanie dane z dôvodu, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno, ktoré na neho správca dane preniesol a nepreukázal priamu a bezprostrednú súvislosť
preverovaného plnenia so zdaniteľnými plneniami na výstupe, resp. s jeho hospodárskou činnosťou

v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH.

41. Podľa žalovaného je neopodstatnená aj námietka žalobcu, podľa ktorej žalovaný nezohľadnil
výsluch svedka A. B. zo dňa 31.05.2023. Uvedený svedok sa vo svojej výpovedi, pri ktorej bola
prítomná aj splnomocnená zástupkyňa žalobcu, podrobne vyjadril ku všetkým okolnostiam obchodného
prípadu, pričom správca dane vyjadrenia svedka vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach.

Žalovaný mal aj touto svedeckou výpoveďou za preukázané, že uvedený postup obchodovania je
neobvyklý v bežnom obchodnom styku, kde je cena stanovená od reálnej a objektívnej hodnoty služby.
Správca dane, aby vyhovel požiadavke žalobcu, vypočul konateľov spoločností, ktoré boli rovnako
ako žalobca, odberateľmi reklamných služieb, pričom ich výsluchov sa zúčastnila aj splnomocnená
zástupkyňa žalobcu. Nakoľko každý prípad daňovej kontroly a následne a vydané rozhodnutia majú

svoje osobitosti a aj z dôvodu zachovania daňového tajomstva nebolo opodstatnené, aby správca dane
predložil žalobcovi ním požadované doklady týkajúce sa daňových kontrol a vyrubovacích konaní iných
daňových subjektov. Správca dane informoval žalobcu o zistených skutočnostiach, z ktorých vyplýva,
že plnenie, ktoré žalobca prijal bolo poznačené podvodom a taktiež o objektívnych skutočnostiach,
z ktorých vyplýva, že žalobca o podvodnom konaní dodávateľa mal a mohol vedieť. Žalobca mal

vedomosť o tom, v akom rozsahu znáša dôkazné bremeno a mal možnosť vyjadriť sa ku zisteným
skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia.

42. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo
a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval v súlade

s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Záver správcu dane a žalovaného
vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo
konštatovať, že sporné plnenia boli poznačené podvodným konaním, v dôsledku ktorého došlo
k daňovému úniku, pričom žalobca o podvodnom konaní dodávateľa vedel a nekonal v dobrej viere.

43. Žalobca svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniam žalovaného nevyužil.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

44. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcu na deň 18.02.2026 pojednávanie, ktoré sa konalo

v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní riadne a včas neospravedlnil.
Poverená zástupkyňa žalovaného poukázala na skutočnosti zistené správcom dane, ktoré odôvodňovali
prijatie napadnutých rozhodnutí žalovaného, pričom zopakovala argumentáciu žalovaného uvedené
v napadnutých rozhodnutiach. Poukázala tiež na Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 3Sf/36/2023, kde na rovnakom právnom základe správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.

Žalovanýzotrvalnasvojichzáveroch,ktoréuviedolvnapadnutýchrozhodnutiachavosvojichpísomných
vyjadreniach a navrhol správne žaloby zamietnuť.

45. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a postup daňových

orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v správnej žalobe žalobcu (§ 134 ods. 1 SSP), pričom
dospel k záveru, že správne žaloby nie sú dôvodné, preto ich s poukazom na ustanovenie § 190 SSP
zamietol.

46. Správny súd uvádza, že totožný senát správneho súdu rozhodoval v konaní žalobcu, predmetom

ktorého bol súdny prieskum rozhodnutí daňových orgánov týkajúci sa práva na odpočítanie DPH
za zdaňovacie obdobie marec 2021, pričom senát správneho súdu správnu žalobu žalobcu, ktorá
obsahovala obdobné žalobné námietky ako v tu prejednávaných veciach, zamietol rozsudkom pod sp.
zn. 3Sf/36/2023 zo dňa 17.09.2025. Nakoľko sa jednalo o skutkovo aj právne totožnú vec ako sú veciprejednávané v tomto konaní (totožný predmet plnenia – reklamné služby, totožný priamy dodávateľ
žalobcu MOTOR-SPORT, družstvo, totožný protokol z daňovej kontroly) s tým, že išlo o iné zdaňovacie
obdobie (marec 2021), správny súd primerane odkazuje aj na dôvody tam uvedené (§ 140 SSP).

47. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP;(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

48. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

49. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho

predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide
o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci
podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

50. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

51. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

52. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

53. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

54. Podľa § 24 ods. 1 až 6 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie,

pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz
možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne

určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä
o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly
o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie
vedenédaňovýmisubjektmiadokladyknim.(5)Nadokladznejúcinaneexistujúcuosobuvčasevydaniadokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. (6) Na účely dokazovania môže správca
dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie
sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.

55. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

56. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH; Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby
(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského
štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.

57. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH; Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby
(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského
štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.

58. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH; (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

59. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH; (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním
uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním

uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená
správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

60. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH; Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

61. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo
na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „Smernica o DPH“) je neoddeliteľnou
súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať

z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo
služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej
hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane
splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém DPH zabezpečuje

úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo
výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v
rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce
transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama
predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie

(opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015
zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

62. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie:(1) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od
dane),
(2) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH,

(3) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a
(4) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

63. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä
v prípadoch, ak :

(1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
(2) došlo k daňovému podvodu
(3) došlo k prípadu zneužitia práva.

64. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú :
(1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status

osoby deklarovaného dodávateľa),
(2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia),
(3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

65. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň:

• dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
• daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods.
2 zákona o DPH),
• daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a

• zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

66. Zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet
dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade formálnych podmienok

tomu tak bez ďalšieho nie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu
práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva
na odpočet dane. Právo na odpočet DPH však možno odoprieť pre porušenie formálnych požiadaviek
vtedy, ak toto porušenie malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že
hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper

Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,
body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38).

67. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej
základnýmpredpokladompreodpočetDPH.Splneniepodmienokpre odpočítaniedanevovšeobecnosti
preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,

a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie
dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená
v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov
nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre

neuznanieodpočítaniadaneajeprinichodlišnýobsaharozsahdôkaznéhobremenadaňovéhosubjektu
a správcu dane. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre
posúdenie veci ako daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe
ktorej bol vytvorený tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel

a Recolta Recycling). Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena:
(1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek
predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca); (2) preukázať objektívne
skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcomčlánku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a nemusí ísť o úmysel
(vedomostný test konkrétneho subjektu); (3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal
opatrenia, ktoré od neho možno rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho

účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).

68. Z vyššie uvedenej úvodnej argumentácie vyplýva, že daňové orgány sú oprávnené nepriznať právo
na odpočítanie DPH aj v prípade, ak sa nepreukáže/relevantne spochybní, že tovar alebo služby boli
reálne dodané, v prípade ak sa nepreukáže/relevantne spochybní, že tovar alebo služby boli dodané

osobou uvedenou na faktúre (ale len v prípade, ak sa nepreukáže, že tovar dodala iná zdaniteľná osoba,
alebo ak s ohľadom na všetky skutkové okolnosti veci nie je zrejmé, že dodávateľ musel mať postavenie
platiteľa dane resp. bol zdaniteľnou osobou alebo osobou podliehajúcou dani) a tiež v prípade, ak sa
nepreukáže/spochybní, že prijaté plnenie bolo daňovým subjektom použité v rámci jeho ekonomickej
činnosti. Ide o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH.

69. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvora Európskej únie identifikovala
rad okolností, ktoré samy o sebe nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o
preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH, osobitne ak nie
je sporná existencia dodaného tovaru alebo služby. Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či
subdodávateľov ako výlučná okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov
pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks
Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa
6. septembra 2012, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca

(rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020,
bod 64; obdobne vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 50).

70. V prejednávanom prípade správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 2 880
EUR na DPH za každé zo zdaňovacích období (máj a august 2021) z dôvodu, že daňovou kontrolou

zistil daňové úniky, ktoré podľa správcu dane vznikli v súvislosti s prijatými zdaniteľnými plneniami,
pričom ich prijímateľom bol žalobca. Správca dane uviedol, že sa zaoberal mierou zavinenia u žalobcu
a obozretnosťou žalobcu, aby zabránil svojej hoci aj nevedomej účasti na daňovom podvode, pričom
dospel k záveru, že žalobca mal, resp. mohol vedieť, že je účastný na konaní, ktoré v zmysle ustálenej
judikatúry vykazuje znaky daňového podvodu. Na základe podaných odvolaní rozhodol žalovaný tak,

že prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil, pričom v odôvodnení rozhodnutí zopakoval priebeh
administratívneho konania, uviedol odvolacie námietky žalobcu, zaujal k nim stanovisko a potvrdil
správnosť záverov správcu dane ohľadom identifikácie daňového podvodu.

71. Správny súd uvádza, že z odôvodnení prvostupňových rozhodnutí je zrejmé, že správcu dane

vykonal tzv. Axel Kittel test, pričom v zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veciach Axel Kittel,
Recolta Recycling SPRL C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006 stanovil Najvyšší súd SR v Rozsudku
sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom
podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na
odpočítanie dane. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu

na daňovom podvode, musia byť kumulatívne kladne zodpovedané nasledujúce štyri otázky: a) Vznikol
z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? b) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom
podvodného konania? c) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované
zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? d) Ak boli posudzované zdaniteľné
obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

72. Správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, že správca dane nemohol aplikovať závery Rozsudkov
Kittel, Recolta Recycling C-439/04 a C-440/04, resp. nesprávne aplikoval Rozsudok Najvyššieho súdu
SRsp.zn.1Sžf/31/2016(bod29.)vovzťahukžalobcovi,nakoľkosajednalooinéskutkovéokolnosti,ako
nedôvodnú. Žalobca uviedol, že nevedel, že v rámci dodávateľského reťazca vznikol nejaký daňový únik

(podvod),pričomnapodporusvojejargumentáciežalobcauviedol,žežalovanýpotvrdilreálnuexistenciu
reklamných služieb dodaných žalobcovi spoločnosťou MOTOR-SPORT, družstvo. Je pravdou, že
správca dane a rovnako aj žalovaný nespochybnili reálnu existenciu reklamných služieb, avšak v danom
prípade bola spornou otázka existencie vedomostnej zložky žalobcu o účasti na podvodnom konanídeklarovaného dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo a zistených subdodávateľov UREN s.r.o a ECO
Solving s.r.o., ktorí boli do obchodného reťazca účelovo vložení bez riadneho podnikateľského dôvodu
a ekonomického opodstatnenia s cieľom podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH a taktiež

konanie žalobcu v dobrej viere a v súlade so zásadami poctivého a obozretného obchodného styku.
Správny súd uvádza, že v danom prípade správca dane vykonaným dokazovaním a aplikáciou tzv.
Axel Kittel testu v zmysle vyššie uvedených otázok mal na všetky otázky kladné odpovede. Výsledkom
zisteného skutkového stavu bol záver správcu dane, že žalobca mal resp. mohol vedieť, že je účastný
daňovéhopodvodu,vdôsledkučohomubolodmietnutýnadmernýodpočetDPHzdodávateľskýchfaktúr

od MOTOR-SPORT, družstvo.

73. Správny súd vo vzťahu k predmetnej námietke ešte uvádza, že hoci sa v prejednávanom
prípade jednalo o iné skutkové okolnosti, než v predmetnom rozsudku Súdneho dvora EÚ, judikatúra
jednoznačne nastavila kritériá posudzovania, ktoré musia byť splnené pre prípad rozhodnutia o
odmietnutí práva na odpočítanie dane. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho

dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň),
a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), 2/
preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace o tom, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode
na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť, či kontrolovaný

daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).
Vzhľadom na uvedené nebolo nutné preukázať úmysel a vedomosť žalobcu o podvode u dodávateľa,
resp. v reťazci, ale postačovalo preukázať, že to vzhľadom na objektívne zistenia daňový subjekt vedieť
mal a mohol. V tomto smere sa preto žalobca mýlil, ak v správnych žalobách tvrdil, že správca dane ani

žalovaný nepreukázali jeho úmysel zapojiť sa do podvodu na DPH.

74. Správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný správne vyhodnotili splnenie vyššie uvedených
podmienok. V daňovom konaní bolo preukázané, že vznikol daňový únik v reťazci spoločností: Topp
Autó 2010 Kft. › ECO Solving s.r.o. › UREN s.r.o. › MOTOR-SPORT, družstvo › žalobca. Platiteľ DPH

spoločnosť ECO Solving s.r.o. za mesiac máj 2021 vôbec nepodala daňové priznanie DPH ani kontrolný
výkaz DPH, a teda daň z pridanej hodnoty, ktorú si uplatnili v máji 2021 všetci platitelia v predmetnom
reťazci, teda aj koneční účastníci (reklamní partneri RUFA MOTOR-SPORT - odberatelia MOTOR-
SPORT,družstvo,tedaajžalobca)vmesiacimáj2021doštátnehorozpočtuSRnebolavôbecodvedená,
resp. bola odvedená vo výške 0,00 EUR a za mesiac august 2021 deklaroval, že predal tovary a služby

svojmu odberateľovi UREN s.r.o. a inému odberateľovi za celkovú sumu 301 627,02 EUR, z toho DPH
60 325,42 EUR a zároveň však deklaroval nákup služieb a tovarov za celkovú sumu celkovú sumu 301
494,74 EUR, z toho DPH 60 298,96 EUR od rôznych dodávateľov, ktorí takéto predaje nedeklarovali,
teda žiadna z jeho deklarovaných nákupných transakcií nebola spárovaná, na základe čoho platiteľ
DPH ECO Solving s.r.o. priznal celkovú DPH za mesiac august 2021 vo výške 26,46 EUR. V máji 2021

mala spoločnosť UREN s.r.o. všetky vykázané prijaté zdaniteľné plnenia v hodnote viac ako 206 000,00
EUR nespárované a z plnenia viažuceho sa k predmetnému pretekárskemu vozidlu nebola odvedená
DPH, pričom z uvedeného plnenia si spoločnosť UREN s.r.o. a následne aj MOTOR-SPORT, družstvo
a žalobca uplatnili odpočítanie DPH. Práve na stupni obchodu medzi spoločnosťou ECO Solving
s.r.o. a UREN s.r.o. došlo k daňovému úniku, a to v dôsledku daňového podvodu. Z posudzovaných

zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, pretože žalobcom bola vlastná daňová povinnosť voči
štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky v zdaňovacom období máj 2021 a august 2021 v celkovej výške
24 000,00 EUR (pri uplatnení koeficientu 0,24 vo výške 5 760,00 EUR) znížená neoprávnene, keďže
bolo preukázateľne zistené, že táto DPH nebola jeho hlavným dodávateľom MOTOR-SPORT, družstvo a
ani ostatnými účastníkmi posudzovaného rizikového reťazca do štátneho rozpočtu odvedená v správnej

výške na žiadnom stupni vytvoreného účelového dodávateľského reťazca. Rovnako kladne odpovedal
aj na poslednú otázku. Správca dane v preskúmanom prípade teda všetky vyššie uvedené otázky
zodpovedal kladne, teda preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol, resp.
mal vedieť. Postup správcu dane a žalovaného, ktorý stotožniac sa so závermi správcu dane, potvrdil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ako aj následné právne posúdenie orgánmi verejnej správy,

boli v súlade s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj judikatúrou Najvyššieho správneho
súdu SR.75. Správny súd uvádza, že žalobca mohol vedieť o podvodnom konaní vzhľadom na výšku dohodnutej
ceny (2 až 6-násobne nadhodnotenej oproti cene poskytnutej iným odberateľom, konkrétne v prípade
odberateľa ČSAD Invest Logistic, sr.o., ktorý mal v máji 2021 svoju reklamu ako jediný zo všetkých

partnerov umiestnenú na štyroch miestach pretekárskeho vozidla – vpravo, vľavo, vzadu vpravo a
vzadu vľavo, za ktorú zaplatil cenu, ktorá bola 4-násobne nižšia ako u žalobcu, ktorý mal v tom období
reklamu umiestnenú na troch miestach toho istého pretekárskeho vozidla) na základe neurčitej Zmluvy
o poskytnutí reklamných služieb zo dňa 04.03.2021, nasvedčuje tomu aj iracionálny postup žalobcu
(ochota zaplatiť cenu, ktorá nebola výsledkom rovnovážneho stavu ponuky a dopytu po reklame, teda v

rozpore s cieľom podnikania – nadobúdať zisk a skutočnosť, že žiadnemu odberateľovi (ani žalobcovi)
nebol predložený cenník s presne určenými cenami za rôzne veľkosti, počet a umiestnenie reklamy (čo
samo o sebe dostatočne spochybňuje tvrdenie žalobcu, že cena za reklamu bola závislá od veľkosti a jej
umiestnenia), nepredloženie marketingovej stratégie, parametre loga, nejasná zmluvná dokumentácia
a obstaranie účelovo nadhodnotenej reklamnej služby prostredníctvom deklarovaného dodávateľa bez
histórie (činnosť od júna 2020 – pozn. správneho súdu), ktorý nebol reklamnou agentúrou, predstavujú

objektívne okolnosti, ktoré svedčia o tom, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že predmetné reklamné
plnenia môžu byť spojené s daňovým únikom. Žalobca nebol novým podnikateľským subjektom, s
reklamami svojej činnosti mal skúsenosti.

76. Správny súd poukazuje na ostatné početnejšie reklamy, majúce väčší účinok ovplyvniť poznanie

verejnosti ako potenciálnych zákazníkov o žalobcom ponúkaných kúpeľných službách. Žalobca zaplatil
za tieto výrazne menšie finančné čiastky. Suma 144 000,00 EUR zaplatená konkrétne za reklamné
služby formou propagácie spoločnosti žalobcu na pretekárskom vozidle tímu RUFA MOTOR-SPORT len
na2konkrétnychpodujatiach(celkove6dní),ztoho3dnibezúčastidivákovvmesiacimáj2021aaugust
2021, keď tieto výdavky sú najväčším výdavkom zo všetkých výdavkov vynaložených na podnikateľskú

činnosť žalobcu v uvedených mesiacoch a 5. najväčším celkovým výdavkom za celý rok 2021 žalobcu,
sa opodstatnene vzhľadom na okolnosti javila ako nadhodnotená. Pri porovnaní vynaloženia peňažných
prostriedkov na reklamné služby len výhradne v motoristickom športe v sume 144 000,00 EUR
fakturovaných od jediného dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo oproti jeho iným podnikateľským
výdavkom vynaloženým v mesiaci máj 2021 a august 2021, sa tieto javia ako značne ekonomicky

neopodstatnené. V roku 2021 fakturované plnenia od spoločnosti MOTOR-SPORT, družstvo za reklamu
tvorili až 48 % z celkových nákladov žalobcu, ktoré vynaložil na reklamu.

77. Žalobca ďalej namietal, že správca dane postupoval v rozpore s § 24 ods. 2 a § 3 ods. 9 Daňového
poriadku, keď nevykonal navrhnuté dôkazy (protokoly z daňových kontrol a rozhodnutia z vyrubovacích

konaní spoločností MOTOR-SPORT, družstvo a AUTO-IMPEX spol. s r.o.) s odôvodnením, že
potrebuje súhlas dotknutých spoločností so sprístupnením daňového tajomstva, nakoľko správca dane
mohol postupovať podľa § 11 ods. 5 písm. a) Daňového poriadku. K uvedenej námietke (ktorá bola
aj obsahom vyjadrenia žalobcu zo dňa 29.02.2024 evidovaného pod č. 6/04078830/2024) sa žiada
uviesť, že správca dane v prvostupňových rozhodnutiach odôvodnil svoj postup k uvedenému návrhu

na vykonanie dôkazov, pričom žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadnu protiargumentáciu, ktorá
by bola spôsobilá spochybniť závery správcu dane. Správca dane dostatočne ozrejmil, že ku dňu
vydania prvostupňových rozhodnutí „neboli vykonané daňové kontroly u iných odberateľov dodávateľa
MOTOR-SPORT, družstvo, preto z toho nemôže vyplývať žiadny rozpor s § 3 ods. 9 Daňového poriadku,
keďže nebolo ešte vôbec rozhodované v týchto prípadoch, ktoré len tým, že sa jednalo o odberateľov

toho istého dodávateľa nemožno v žiadnom prípade považovať za skutkovo zhodné prípady“. Zároveň
správca dane uviedol, že sa „aj pri dodržaní § 3 ods. 9 Daňového poriadku nemôže riadiť postupom
iných správcov pri prípadoch, ktoré sú živé v spracovaní, a ktorých správnosť postupu nebola potvrdená
aspoň druhostupňovým orgánom resp. súdom a rozhodnutia vydané inými správcami dane sa nestali
právoplatnými a vykonateľnými. Správca dane práveže úplne v súlade s predmetným ustanovením (§

3 ods. 9 Daňového poriadku) rozhodoval v prípade daňového subjektu (daňová kontrola DPH za 05 a
08-2021) s súlade zo skutkovo zhodnými prípadmi (daňová kontrola DPH za 12-2020 a daňová kontrola
DPH za 03-2021), keď právoplatné a vykonateľné rozhodnutie správcu dane č. 102833754/2022 zo
dňa 19.10.2022, ktorým bol daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane v celkovej výške 9 760,00 EUR
bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím č. 101077765/2023 zo dňa 19.04.2023 a rozhodnutie

správcudaneč.101066519/2023zodňa18.04.20,ktorýmboldaňovémusubjektuvyrubenýrozdieldane
v celkovej výške 2 880,00 EUR bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím č. 102396600/2023
zo dňa 21.09.2023 s vysloveným záverom, že záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že sporné plnenie bolopoznačené podvodným konaním, v dôsledku ktorého došlo k daňovému úniku, pričom odvolávajúci sa
o podvodnom konaní dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo musel vedieť a nekonal v dobrej viere.
Zároveň správca dane uvádza, že výsledky daňových kontrol resp. vyrubovacích konaní iných daňových

subjektov, aj keď boli odberateľmi tých istých reklamných služieb od dodávateľa MOTOR-SPORT,
družstvo ako kontrolovaný daňový subjekt, ako aj výsledky daňových kontrol resp. vyrubovacích konaní
dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo nemajú ako preukázať skutočnosť, že kontrolovaný daňový
subjekt nevedel alebo nemohol vedieť, že je účastníkom podvodu na DPH. A tiež nie sú žiadnym
spôsobom právne záväzné na postup správcu dane v predmetnom vyrubovacom konaní, pretože to,

či správca dane správne právne posúdil zistený skutkový stav môže rozhodnúť až súd, a až súdne
rozhodnutie môže v skutkovo obdobných prípadoch byť pre správcu dane záväzným“. Z ustanovení
Daňového poriadku vyplýva, že správca dane nie je viazaný návrhmi daňového subjektu na vykonanie
dokazovania, na druhej strane správca dane musí náležite odôvodniť, ak návrhu daňového subjektu
nevyhovie. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že listiny z iných daňových kontrol môžu byť po splnení
určitých podmienok taktiež podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane. V prvom rade musí ísť

o dôkazy získané nezávisle na príslušnom daňovom konaní a je potrebné, aby boli dôkazy získané
v súlade so zákonom. Taktiež je nutné, aby boli daňovému subjektu tieto dôkazy sprístupnené, aby
sa mohol oboznámiť s ich obsahom a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré by zistenia vyplývajúce
z týchto listín upresnili, korigovali, či vyvrátili. Správca dane uviedol dôvody, pre ktoré nebolo možné
zabezpečiť protokoly z daňových kontrol (resp. rozhodnutia z vyrubovacích konaní) iných daňových

subjektov a zároveň aj uviedol dôvody, pre ktoré by tieto dôkazy neboli relevantné z hľadiska posúdenia
veci žalobcu. Žalobca v správnych žalobách žiadnym spôsobom neargumentoval, v čom bolo takéto
vyhodnotenie správcu dane nesprávne, resp. akým konkrétnym spôsobom mal byť žalobca ukrátený na
svojich právach nevykonaním ním navrhnutých dôkazov. Navyše správca dane uzavrel, že „postupom
správcu dane daňový subjekt nebol ukrátený na žiadnych svojich právach, keď dôkazy navrhované

daňovým subjektom, mal daňový subjekt v priebehu vykonávaného vyrubovacieho konania k dispozícii
v elektronickom spise od 12.02.2024 a následne bolo uskutočnené prerokovanie pripomienok dňa
21.02.2024“. Ani k uvedenému záveru správcu dane žalobca žiadnym spôsobom v správnych žalobách
argumentačne nebrojil. Žalobca neuviedol ani to, akým spôsobom by mohli byť závery z daňových
kontrol iných daňových subjektov relevantné pre obchodné prípady žalobcu. Správny súd pripomína,

že správca dane pri posudzovaní podmienok na priznanie daňových oprávnení vyhodnocuje každú
obchodnú transakciu osobitne, pričom aj rozdielny záver o právnom dôvode odopretia práva na
odpočítanie dane u rôznych daňových subjektov bez ďalšieho neznamená porušenie ustanovenia § 3
ods. 9 Daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené potom neobstojí ani odkaz žalobcu na rozhodnutie
Daňového úradu Bratislava ako správcu dane v daňovej veci spoločnosti WALLENBERG, s.r.o. (ďalší

odberateľ spoločnosti MOTOR-SPORT, družstvo), kde došlo k nepriznaniu práva na odpočet DPH
z iného dôvodu ako z dôvodu vedomej účasti na reťazci poznačenom podvodom na DPH. Správny súd
zdôrazňuje, že cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej
alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty
zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich

účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom
EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane
zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k
DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce
transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci

C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

78. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správca dane si protirečil, keď uviedol, že žalobca si mohol
porovnať a zhodnotiť výhodnosť a opodstatnenosť ceny konkrétnej formy reklamy a súčasne uviedol,
že efektívnosť reklamných služieb nebola dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH, správny súd

uvádza, že žalobca spája dve rozdielne veci, a to vyhodnotenie reklamy, resp. jej prínos pre podnikanie
žalobcu a nadhodnotenie ceny za prijatie plnenia ako okolnosti, ktorá môže byť indikátorom rizikovosti
obchodných transakcií z hľadiska vyhodnotenia vedomostnej zložky daňového subjektu na obchodnom
reťazci poznačenom podvodom na DPH. Vyhodnotenie reklamy a jej prínos pre podnikanie žalobcu by
bolorelevantnévprípade,akbydôvodomneuznaniaodpočítaniadanebolonesplneniehmotnoprávnych

podmienok na odpočítanie DPH, avšak v posudzovanom prípade bola dôvodom neuznania odpočítania
dane účasť žalobcu na podvodnom reťazci, ku ktorému správca dane môže pristúpiť až po splnení
hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane, teda ide o dva odlišné dôvody nepriznania práva na
odpočet DPH, ktoré nemožno podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR zmiešavať.79. V tejto súvislosti žalobca namietal nesprávnosť tvrdení správcu dane, že žalobca poskytuje svoje
služby pre zákazníkov hlavne vo veku 55 a viac. Správny súd má za to, že predmetné tvrdenie správcu

dane bolo vytrhnuté z kontextu a je potrebné ho vnímať v súvislostiach, v ktorých bolo správcom
dane v odôvodnení jeho rozhodnutí použité. Správny súd je toho názoru, že správca dane vo vzťahu
k prevažujúcemu predmetu podnikateľskej činnosti – poskytovanie kúpeľnej a liečebnej starostlivosti
– týmto tvrdením, prevzatým z verejne dostupného zdroja (Publikačné tabuľkové výstupy o Kúpeľnej
starostlivosti v SR 2020, ktorých zdrojom bolo štatistické zisťovanie Ministerstva zdravotníctva SR

Hlásenie o ukončenej kúpeľnej liečbe) mienil iba podporiť svoj záver o nadhodnotení ceny reklamných
služieb (ktorý vyplýval už z iných správcom dane zistených objektívnych skutočností) teda, že podľa
správcu dane „nie je možné sumu 144 000,00 EUR považovať za ekonomicky opodstatnenú resp.
inak odôvodnenú, keď žalobca vynaložil túto sumu na oslovenie výhradne len fanúšikov motoristického
športu, ktorých celkový počet je veľmi nízky, keďže sa motoristický šport na Slovensku nenachádza
ani len medzi 15 najobľúbenejšími športami v Slovenskej republike“. Správca dane nevylúčil možnosť

ovplyvniť klientov žalobcu uvedenými reklamnými službami, avšak v súvislosti s vyššie uvedenými
finančnými prostriedkami vynaloženými žalobcom na reklamné služby považoval vynaloženú sumu za
neprimeranú pre oslovenie relatívne nízkeho počtu potencionálnej klientely žalobcu, zaujímajúcej sa
o motoristický šport, hlavne v období pandémie COVID-19. Vzhľadom na uvedené považoval správny
súd túto žalobnú námietku za nedôvodnú.

80. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu, ktorou namietal závery správcu dane,
že konal neobozretne, keď akceptoval sumu 144 000 EUR za reklamu na 2 podujatiach (v rozsahu
6 dní, z toho 3 dni bez účasti divákov na pretekoch Rally Tatry 2021 a 3 dni v Poľsku na pretekoch
Rally Rzeszow 2021 s pravidlami presne stanovenými Ministerstvom zahraničných vecí SR pre všetky

osoby vstupujúce na územie Poľska zo Slovenska, keď tieto boli v auguste 2021 povinné mať pri
prekročení hranice negatívny výsledok testu na COVID-19 (antigén alebo RT-PCR) nie starší ako 48
hodín od obdržania výsledku v anglickom alebo poľskom jazyku, resp. osvedčenie o očkovaní alebo
prekonaní ochorenia COVID-19). Žalobca uviedol, že toto tvrdenie si správca dane len domýšľa, pretože
Zmluvaoposkytovaníreklamnýchslužiebzodňa04.03.2021predpokladáúčasťnávštevníkovpodujatia,

čo vyplýva z článku I ods. 5. Správny súd uvedené tvrdenia považoval za nepreukázané, keďže
z administratívneho spisu vyplýva, že podujatie sa uskutočnilo bez účasti divákov a diváci toto podujatie
mohli sledovať len online prostredníctvom prenosu. Naplnenie článku I. ods. 5 zmluvy tak nebolo
preukázané správcom dane, na ktorom bolo dôkazné bremeno, nakoľko vykonaným dokazovaním :
„zabezpečenie propagačných materiálov, ktorými sa v zmysle tejto zmluvy rozumejú najmä, nie je však

výlučne všetky tlačené a elektronické reklamné plagáty, letáky, podpisové karty, bannery, internetové
stránky, bulletiny a pod., ktoré budú voľne k dispozícii na športovom podujatí, resp. akcii/akciách“ zistil,
že reklamné plnenia významne strácali na svojom účinku, pričom niektoré dohodnuté reklamné služby,
ktoré sa priamo spájali s účasťou divákov, napr. rozdávanie propagačných materiálov, podpisových
kariet, bulletinov, nebolo možné realizovať. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že Vyhláška Úradu verejného

zdravotníctva SR umožňovala účasť divákov s poukazom na § 4 ods. 2, pretože ako na to správne
poukázal žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy o
poskytnutí reklamných služieb, t.j. 04.03.2021 bola účinná Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR
č. 45/2021 (ďalej aj ako „Vyhláška č. 45/2021“) (účinná od 08.02.2021), ktorou sa nariaďovali opatrenia
pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniu prevádzok a hromadných podujatí a podľa § 4 ods. 3

písm. j) Vyhlášky č. 45/2021 sa všetky hromadné podujatia športového charakteru museli uskutočniť bez
obecenstva. Správny súd ešte dodáva, že podľa § 4 ods. 2 písm. j) Vyhlášky č. 45/2021 mali výnimku
zo zákazu usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej či inej povahy
(ustanovenéhov§4ods.1)ibaúčastnícišportovéhopodujatiaaosobyzabezpečujúcepriebehpodujatia
a to za presne stanovených podmienok. Predmetná Vyhláška č. 45/2021 bola následne nahradená

Vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR č. 98/2021 (ďalej aj ako „Vyhláška č. 98/2021“) (účinná od
08.03.2021), ktorou sa nariaďovali opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok
a hromadných podujatí, pričom v nej zostalo zachované, že všetky hromadné podujatia športového
charakteru sa musia uskutočniť bez obecenstva (§ 4 ods. 3 písm. j)) a výnimku mali opäť iba účastníci
športového podujatia a osoby zabezpečujúce priebeh podujatia a to za presne stanovených podmienok.

81. Správny súd mal za to, že záver daňových orgánov, podľa ktorého cena sporných reklamných
služieb nebola výsledkom rovnovážneho stavu ponuky a dopytu po reklame, pretože bola výsledkom
účelového/podvodnéhokonania,jeudržateľný.Možnosastotožniťstým,žeúlohousprávcudaneneboloposudzovať objektívnu hodnotu reklamných služieb a primeranosť ceny, pretože cena je v trhovom
mechanizme stanovená na základe ponuky a dopytu. Správca dane však posudzoval cenu reklamných
služieb v celom obchodnom reťazci z daňového hľadiska, predovšetkým z dôvodu, že cena tvorí základ

dane – protihodnotu, od ktorej sa odvíja suma odpočítanej DPH, ktorá nebola reálne odvedená do
štátneho rozpočtu, a ktorá určuje rozsah daňového úniku. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na
odôvodnenie prvostupňových rozhodnutí (s. 53 a 54), s ktorým sa správny súd plne stotožňuje a dodáva,
že v podnikateľskom prostredí môžu byť zmluvnými stranami dojednané aj ceny nezodpovedajúce
skutočnej hodnote nadobúdaného tovaru, či služieb, avšak v takom prípade je neudržateľný taký záver,

aby bolo zachované právo na odpočítanie DPH z takýchto plnení (pokiaľ ide o obchodné transakcie
medzi platiteľmi DPH). Uplatniť právo na odpočet dane je oprávnením platiteľa dane, a nie povinnosťou.
Ak z rôznych dôvodov zaplatí nadobúdateľ tovaru, či služieb dobrovoľne vysokú cenu (nedostatok
skúseností, môže byť uvedený do omylu, resp. oklamaný alebo aj sám má záujem pomôcť obchodnému
partnerovi, resp. je benevolentný pri dojednávaní ceny, ak „má z čoho zaplatiť“ vyššiu cenu), nemôže to
mať ale dopad na štátny rozpočet uplatnením odpočítania dane z takejto transakcie. Správne uvedený

postup obchodovania označil žalovaný za neobvyklý v bežnom obchodnom styku, vykonávanom so
starostlivosťou zodpovedného hospodára. V tu posudzovanej veci, podľa názoru správneho súdu,
správca dane dostatočne, na základe objektívnych skutočností, teda zistení z daňovej kontroly a
vo vyrubovacom konaní, podrobne popísaných v odôvodnení prvostupňových rozhodnutiach správcu
dane, preukázal, že žalobca o podvodnom konaní dodávateľa mohol a mal vedieť. Z vykonaného

dokazovania správcu dane vyplynulo, že žalobca musel vedieť, že plnenia, ktoré boli dohodnuté v
predmetnej Zmluve o poskytnutí reklamných služieb zo dňa 04.03.2021 nebudú naplnené spôsobom,
akým boli dohodnuté. Ťažisko samotnej reklamy bolo založené na športových podujatiach vymedzených
v predmetnej zmluve. Bez účasti divákov však reklamné plnenia významne strácali na svojom účinku,
pričom niektoré dohodnuté reklamné služby, ktoré sa priamo spájali s účasťou divákov, napr. rozdávanie

propagačných materiálov, podpisových kariet, bulletinov, nebolo možné realizovať.

82. Správny súd konštatuje, že samotné zistenia o neprimeranej cene neboli jediným dôvodom
na neuznanie odpočítania dane, ale vo vzájomných súvislostiach s ostatnými zisteniami sa stali
jasným preukázaním neobozretného správania sa žalobcu, keď nakúpil reklamné služby od dodávateľa

MOTOR-SPORT, družstvo za neprimerane nadhodnotenú cenu.

83. Žalobca v správnych žalobách ďalej namietal, že nie je zrejmé, ako mal byť žalobca dostatočne
obozretný s poukázaním na hospodárenie dodávateľa, o ktorom ani nemohol mať žiadnu vedomosť.
Správny súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry je daňový subjekt povinný prijať

všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie,
ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó
Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa
21.06.2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu

požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 59). Hoci pri tejto požiadavke
nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť
komplexnéahĺbkovépreskúmanietýkajúcesajehododávateľaatýmfaktickypreniesťnanehokontrolné
činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci SC Paper Consult SRL,

C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.09.2020,
bod 56; vo veci Mahagében Kft, C80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 57), avšak vyžadovanie
a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať
rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre
dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový subjekt vedel, mal alebo mohol vedieť, že

sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.,
C-610/19 zo dňa 3.09.2020, body 53, 54, 56 a 58). S poukazom na uvedené v prípade dokazovania
existencie podvodu na DPH a vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na daňovom podvode leží
dôkazné bremeno na správcovi dane, pričom ho nemožno prenášať na daňový subjekt. Daňový subjekt
má možnosť sa brániť tým, že preukáže, že prijal dostatočné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne

požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.
Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu uvedeným v správnych žalobách, že „daňový subjekt sa
nemusí nijako vyviňovať ako to podľa žalobcu nesprávne uviedol správca dane“, nakoľko žalobca má
v záujme zachovania svojho daňového oprávnenia spočívajúceho v priznaní práva na odpočet DPHpreukázať rozsah opatrení, ktoré prijal, aby sa vyhol svojej účasti na podvode DPH. Podľa správneho
súdu daňové orgány v predmetnom konaní dostatočným spôsobom preukázali, že predmetné plnenia
vykazovali viacero neštandardných znakov, z ktorých bolo možné zistiť, že žalobca mal alebo mohol

vedieť, že svojím konaním sa účastní na podvodnom konaní, ktorého cieľom bolo zneužiť systém
neutrality DPH, a že v posudzovanom prípade boli zdaniteľné plnenia spojené s podvodným konaním a
daňovým únikom. Z vykonaného dokazovania bezpochyby vyplýva, že žalobca neprijal opatrenia, ktoré
od neho možno rozumne vyžadovať, aby zabránil účasti na podvodnom konaní. Žalobca pritom súčasne
neučinil dostatočné opatrenia na to, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti

na daňovom podvode, keď bol ochotný nakúpiť reklamné služby od MOTOR-SPORT, družstvo, ktorú
si preveril len prostredníctvom verejne dostupných zdrojov (či nie je dlžníkom štátu a či nie sú voči nej
vedené exekúcie) za neprimerané vysoké protihodnoty nezodpovedajúce reálnej hodnote nakúpených
reklamných služieb. Správny súd uvádza, že takéto preverovanie (cez verejne dostupné registre) je
len jednou zo zložiek primeranej obozretnosti a starostlivosti podnikateľa. Podozrenie podnikateľa, že
sa môže stať súčasťou podvodného konania v oblasti DPH, totiž nemusia vyvolať len záznamy vo

verejných registroch, ale aj mimoriadne neobvyklé obchodné podmienky, či okolnosti uskutočňovaného
obchodu. Správca dane zistil celý rad konkrétnych okolností obchodnej, osobnej aj právnej povahy,
ktoré preukazujú neobozretnosť a neopatrnosť žalobcu a v odôvodnení rozhodnutí konkrétne uviedol,
na základe ktorých skutočností dospel k záveru, že žalobca nevykonal potrebné opatrenia, aby sa uistil,
že nebude účastný na dodávkach poznačených podvodom (nadhodnotená cena reklamných služieb,

absencia cenníka reklamných služieb napriek tvrdeniu o závislosti ceny na umiestnení, počte a veľkosti
reklamy, iracionálny postup žalobcu, nepredloženie marketingovej stratégie, parametre loga, nejasná
zmluvná dokumentácia a obstaranie reklamných služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa
bez histórie, ktorý nebol reklamnou agentúrou).

84. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa § 190 SSP správne žaloby žalobcu
ako nedôvodné zamietol.

85. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.

86. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
87. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contrario), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)

v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 1, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026