Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4225201445
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4225201445.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XX, E., zastúpená: Advokátska kancelária - ABOGADAS, s. r. o., Ulica 29. augusta 5, Bratislava, IČO:
53 344 219, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, I., zastúpená: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, IČO: 47 256 371, o určenie, že žalovaná
nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
10C/30/2025-142 zo dňa 1. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom určil, že žalovaná nie je vlastníčkou
nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Komárno,
katastrálny odbor, pre katastrálne územie J., obec J., okres K., a to:
- pozemok parcely registra „E“ parcelného čísla 3892/138 o výmere 98228 m2, druh pozemku: orná
pôda,
- pozemok parcely registra „E“ parcelného čísla 3903/27 o výmere 22236 m2, druh pozemku: orná pôda,

- pozemok parcely registra „E“ parcelného čísla 3918/102 o výmere 25221 m2, druh pozemku: orná
pôda a II. výrokom žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ust. § 137, § 149, § 150 ods. 1, § 153 ods. 1
až 3, § 215, ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1 , § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“) ako aj zisteným skutkovým stavom veci, na základe ktorého dospel k záveru, že žaloba
je dôvodne podaná a preto jej vyhovel.

1.1. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah žaloby, ktorá bola doručená súdu prvej
inštancie dňa 30.05.2025 a ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala určenia, že nie je vlastníčkou
vo výroku označených nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie jednoznačne
preukázané, že žalobkyňa má vo veci naliehavý právny záujem na určení, že žalovaná nie je vlastníčkou
nehnuteľností označených vo výroku, a to s poukazom na preukázanú a nespornú existenciu duplicity
vlastníctva. V konaní súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že obe sporové strany nadobudli
vlastníctvo k daným nehnuteľnostiam na základe dedičských konaní po ich právnych predchodcoch a

rovnakonepovažovalza sporné,žežalovanáodvodzujevlastníckeprávosvojichprávnychpredchodcov
od konceptu výmeru zo dňa 07.05.1948. Predmetom tohto konania nebolo určenie vlastníckeho práva
žalobkyne, ale určenie, že žalovaná nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Súd prvej inštancie
skonštatoval, že žalobkyňa je legitímnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, pričom jej vlastníctvovyplýva nielen z originálu výmeru, ale podporne aj z ďalších listín predložených do spisu, ktoré dôkazy
v súhrne podľa súdu prvej inštancie preukazujú vlastnícke právo žalobkyne.
1.2. Zdôraznil, že žalobkyňa súdu preukázala originál výmeru č. 2881/48-10/B zo dňa 07.05.1948 pričom

výmery a prídelové listiny, ako verejné listiny boli a sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným
nehnuteľnostiam a sú takzvanými vkladu schopnými listinami, na základe čoho bol zapísaný aj právny
predchodca žalobkyne. V origináli tohto výmeru je uvedené, že bol úradne opravený pri mene prídelcu
dňa 13.05.1949 na meno st. C. H., pričom podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít nemôže
všeobecný súd preskúmavať vecnú správnosť vydaných výmerov. Z predloženého originálu výmeru pre

súd prvej inštancie jednoznačne vyplývalo, že tento bol ako celok od strany 1 po stranu 2 opravený (nie
upravený) zástupcom orgánu, ktorý na to bol oprávnený s uvedením dátumu miesta a podpisu osoby
zodpovednej za úradnú opravu. Z čl. II výmeru vyplýva, že ich konečná platná prídelová cena, ako aj
pozemkovoknižné označenie a presná výmera bude určená v prídelovej listine, ktorú vydá Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.
1.3. Súd prvej inštancie následne uviedol, že z obsahu návrhu prídelového plánu Č.2881/48-10/B zo

dňa 30.04.1948 vyplýva, že pod bežným číslom 121: C. H. L. (C. XX), syn H. má navrhnutý prídel z vl. č.
XXXX parc. č. 3903/27 roľa o výmere 2.2236 ha, vložka č. XXXX parc. č. 3918/2 roľa o výmere 2.5221
ha, vložka č. XXXX parc. č. 3928/5 stav. pozemok o výmere 0.2800 ha, vložka č. XXXX parc. č. 3892/138
roľa o výmere 10.0235 ha, celkom 15.0492 ha. a pod bežným číslom XXX: ml. C. H. (vek 33), J. A. má
navrhnutý prídel z vl. č. XXXX parc. č. 3874/77 lúka o výmere 0.3910 ha, vložka č. XXXX parc. č. 3874/78

lúka o výmere 0.2270 ha, vložka č. XXXX parc. č. 3915/1 roľa o výmere 5.1166 ha, vložka č. XXXX parc.
č. 3911/1 roľa o výmere 5.7218 ha, vložka č. XXXX parc. č. 3948/2 stav. poz. o výmere 0.2884 ha, spolu
11.7448 ha. Z konceptu vypracovaného Povereníctvom pôdohospodárstva vo veci pridelenia z majetku
M. B. N. D. zo dňa 08.07.1949 vyplýva, že pri komisionálnom jednaní dňa 05.05.1949 na úrade MSK
v Marcelovej boli zistené nezrovnalosti medzi prídelcami pozemkov z majetku býv. fi B. a že skutkový

stav je presne zachytený v zápisnici zo dňa 05.05.1949, ktorá bola dňa 27.06.1949 odovzdaná p. K..
Uvedené podľa názoru súd prvej inštancie preukazuje, prečo bola vykonaná aj úradná oprava zo dňa
13.05.1949 v origináli výmeru tak, ako to uviedol aj OS KN v konaní sp. zn. 7C/101/2022 a rovnako aj
to, že H. C. st. mal v roku 1948 (prideľovanie nehnuteľnosti) 38 rokov a otec žalovanej 33 rokov tak, ako
je uvedené aj v návrhu prídelového plánu.

1.4. Na základe uvedeného súd prvej inštancie prijal záver, že výmer, na základe ktorého odvodzuje
svoje vlastnícke právo žalovaná je len konceptom a prisvedčil žalobkyni, že žalovaná nijakým spôsobom
v spore nepreukázala, že disponuje reálnym nadobúdacím titulom, pričom po úradnej oprave prídelovej
listiny - originálu výmeru neexistuje žiadna listina alebo doklad, ktorý by preukazoval, že by prídelcami
spornýchnehnuteľnostíboliH.C.ml.amanželkaJ.A.,alebožebysnimiakoprídelcamikonalakýkoľvek

orgán. Vzhľadom na vyššie uvedené, sú notárske zápisnice - vyhlásenia H. K. a C. A. o tom, že o prídele
právnym predchodcom žalovanej majú vedomosť, irelevantné, pretože predložené listinné dôkazy ich
tvrdenia vyvracajú. Poukázal na stanovisko v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno vo veci
sp. zn. 7C/101/2022, s ktorým sa súd prvej inštancie stotožnil a síce, že C. A. mala v rozhodnom
období 6 rokov a H. K. 4 roky, pričom obsahom vyhlásenia H. K. je aj informácia o výmere pôdy, ktorá

mala byť predmetom prídelu, čo súd prvej inštancie považoval za ťažko uveriteľné ako vedomosť o
informácii, ktorou by disponovalo malé dieťa. K návrhu žalovanej na pripojenie katastrálneho spisu
C-3/2020 uviedol, že civilný sporový poriadok nepozná inštitút dokazovania celým spisom tak, ako
žiadala žalovaná vo svojom písomnom podaní a ako to uviedla aj prostredníctvom svojho zástupcu na
pojednávaníz01.10.2025bezkonkretizácie,ktorékonkrétnelistinyžiada,abybolivsporepreukazované

a prečo, respektíve na podporu a preukázanie akého skutkového tvrdenia žalovanej má konkréta listina
slúžiť. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262 ods. 1
CSP. Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešnou stranou sporu, súd prvej inštancie jej voči žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne
vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením.

2.Protitomutorozsudkupodalavzákonnejlehoteodvolaniežalovaná,zdôvodovuvedenýchvust.§365
ods. 1 CSP, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej

inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odvolaciemu súdu navrhla,
aby v zmysle ust. § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok č. k. 10C/30/2025-142 zo dňa 01.10.2025 tak,
že žalobu zamietne. V odvolaní uviedla, že s odôvodnením súdu prvej inštancie nesúhlasí, nakoľko súdprvej inštancie len uviedol, že predmetom konania je negatívne určenie, že žalovaná nie je vlastníčkou,
úplne však rezignoval na námietky žalovanej voči titulu, z ktorého vlastníctvo vyvodzuje žalobkyňa.
Žalovaná nesúhlasila s tým, že oprava vo Výmere č. 2881/48 - 10/B zo dňa 07.05.1948 vykonaná rukou

je riadnym a relevantným rozhodnutím. Na podporu týchto tvrdení uviedla, že oprava rukou nemala
žiadnu zákonnú oporu a nemohla spôsobovať žiadne právne účinky. Takýto spôsob opravy by sa dal
akceptovať, ak by sa jednalo o opravu chyby v písaní alebo v počítaní, nie však v tak zásadnej veci ako
je zmena vlastníka - osoba prídelcu. Ak mal byť pridelený pozemok inému prídelcovi, správne sa malo
postupovať tak, že výmer sa zrušil a následne sa vydal nový výmer novému prídelcovi. Právne predpisy,

v zmysle ktorých bol výmer o vlastníctve pôdy č. 2881/48 - 10/B vydaný (nariadenie č. 104/1945 Sb.,
nariadenie č. 104/1946 Sb. a nariadenie č. 64/1946 Sb.) neobsahovali ustanovenie upravujúce prípustný
spôsob opravy. Správny poriadok účinný v čase vydania výmeru (1948) ako aj vykonania spornej opravy
(1949) umožňoval len opravy chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností (§ 73 vládneho
nariadenia č. 8/1928 Sb. o řízení ve věcech náležejících do působnosti politických úřadů (správní řízení).
Navyše nie je zrejmé, ktorých opráv vo výmere sa rukou písaný zápis o úradnom opravení mena prídelcu

z 13.05.1949 týkal. Pri pripísaní skratky st. a prečiarknutí manželky J. O. A. na prednej časti výmeru
nie je poznačené, kto opravu vykonal. Na druhej strane sú vykonané až dve opravy v menách, avšak
tiež nie je zrejmé, ku ktorej oprave sa doleuvedený ručný zápis vzťahuje. Navyše tento zápis je bez
pečiatky, takže vôbec nie je zrejmé, či ho vyhotovila oprávnená osoba a dokonca konajúca za oprávnený
orgán. Pochybnosti o vykonanej oprave podčiarkuje aj tá skutočnosť, že na tretej strane pri vyjadrení

podielov pre prídelcov C. H. a manž. J. O. A. „1/2 + 1/2“ nedošlo k oprave týchto dvoch podielov v
rámci režimu podielového spoluvlastníctva na opraveného H. C. st. v znení „1/1“. Zdôraznila, že rukou
vykonaná oprava vo výmere nebola v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi a teda bola nulitná a
takýto spôsob opravy vlastníckeho práva nemal žiadnu zákonnú oporu.
2.1. Uviedla, že žalovaná má k dispozícii (koncept) výmer o vlastníctve pôdy č. 2881/48 - 10/B na

správnych prídelcov H. C. a manželku J. O. A., na ktorom nie je vykonaná žiadna oprava rukou.
Hodnovernosť opraveného výmeru predloženého žalobkyňou oslabuje aj tá skutočnosť, že kým Štátny
archív v Nitre, pracovisko v Komárne eviduje vo svojich archívnych fondoch správny (koncept) výmer
o vlastníctve pôdy predložený žalovanou na C. H. a manželku J. O. A., tak naopak, opravený výmer
predložený žalobkyňou archív neeviduje (ako dôkaz odpoveď archívu č. SANR3-2015/000143-

002 zo dňa 30. 11. 2015). Taktiež namietala nesprávne posúdenie svedeckej výpovede C. A. a H.
K., nakoľko z ich tvrdení vyplynula najmä tá skutočnosť, že právny predchodca žalobkyne nikdy
nebol v predmetnom území. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že nevierohodné sú tieto svedectvá
len z dôvodu veku týchto osôb v čase vydania výmeru /6 resp. 4 rokov/, nepríde žalovanej ako
riadne preskúmateľné, pretože súd iný argument neuviedol. Ak svedkovia potvrdzovali, že to právni

predchodcovia žalovanej užívali (a to mohli aj v neskoršom období), tak potom už mali viac rokov a
mohli si to pamätať.
2.2. V závere poukázala na to, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so skutočnosť
vyplývajúcou zo vtedajších zápisníc na ktorú upozornil právny zástupca žalovanej na pojednávaní, že
sa H. C. starší ako právny predchodca žalobkyne vzdal prídelu a teda vlastníckeho práva k predmetným

pozemkom.Navyšepodľazápisnicezodňa17.02.1950vspiseH.C.st.(právnypredchodcažalobkyne)
saprídeluvzdal,pridelenépozemkyprevzalČeskoslovenskýštáttakakojemožné,ženalistevlastníctva
figuruje žalobkyňa. Z uvedeného teda vyplýva, že ani žalobkyňa nemá riadny právny titul na odvodenie
svojho vlastníckeho práva od jej právneho predchodcu a súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo sa
priklonil bezvýhradne k tomu, že vlastníkom predmetných pozemkov je žalobkyňa, keď jej vlastnícke

právo je sporné. K argumentu súdu prvej inštancie o tom, že nemohol akceptovať návrh žalobkyne na
pripojenie celého administratívneho spisu z OS Komárno uviedla, že súd prvej inštancie mal zabezpečiť
uvedený spis Okresného úradu Komárno - katastrálneho odboru a následne vyzvať žalovanú resp. jej
právneho zástupcu, ktoré listiny žiada oboznámiť a nimi vykonať dokazovanie. Uviedla, že súd prvej
inštancie porušil ustanovenie CSP, keď pred skončením dokazovania návrh žalovanej na vykonanie

dokazovania predložením označeného katastrálneho spisu nevykonal resp. neodmietol, pričom mal
procesné strany poučiť, že tento návrh nevykoná a najmä mal poučiť procesné strany podľa § 154 CSP
o možnosti predloženia dôkazov do vydania uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V takom prípade
by žalovaná resp. jej právny zástupca vyznačil konkrétne listinné dôkazy z predmetného katastrálneho
spisu. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie neumožnil návrh na doplnenie dokazovania predniesť

resp. nepoučil procesné strany o možnosti predloženia dôkazov podľa § 154 Civilný sporový poriadok,
došlo k porušeniu procesných práv žalovanej a to v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.3. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa ktorá uviedla, že napadnutý rozsudok považuje
za vecne a skutkovo správny a s podaným odvolaním nesúhlasí, nakoľko súd prvej inštancie na
predmetnú vec aplikoval relevantné právne normy a jeho závery sú založené na logicky a systematicky

vystavanom právnom odôvodnení. Uviedla, že z predložených dokumentov jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybnosti vyplynulo, že po úradnej oprave výmeru, ktorá bola vykonaná dňa 13.05.1949
bol H. C. st. (právny predchodca žalobkyne) považovaný za prídelcu ohľadne pridelených nehnuteľností
z pozemkovo knižnej vložky č. 1281 a 1648. Rovnako bolo v konaní jednoznačne preukázané, že
po úradnej oprave výmeru neexistovala žiadna listina, ktorá by preukazovala, že po tomto dátume

boli prídelcami nehnuteľností H. C. ml. a manželka J. A. (právni predchodcovia žalobkyne). Dôvodila,
že aj v súlade s ustálenou judikatúrou súdov SR správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými
predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za právny akt
bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle § 135 ods. 2 OSP vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie
vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie označiť za nulitný
(neexistujúci) akt. Za nulitný akt totiž možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným

orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo rozhodnutie
vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať len procesným
postupom v rámci správneho súdnictva, nepodlieha však preskúmaniu všeobecným súdom.
3.1. Zdôraznila, že Výmer o vlastníctve pôdy č. 2881/48-10/B zo dňa 07.05.1948 s úradnou opravou
osoby prídelcu vykonanou dňa 13.05.1949, od ktorého odvodzuje svoje vlastníctvo žalobkyňa a jej

právny predchodca, je časovo novším dokumentom a dokumentom riadnym, pričom dokument od
ktorého odvodzuje svoje vlastníctvo žalovaná je dokumentom časovo starším a je len konceptom
výmeru. Napadnuté rozhodnutie považuje za správne, nakoľko pri hodnotení dôkazov postupoval súd
prvej inštancie v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, teda podľa svojej úvahy, pričom dôsledne prihliadal na
všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Svedecké výpovede obsiahnuté v notárskych zápisniciach považuje

za účelové, nakoľko svedkyňa C. A. mala v rozhodnom období 6 rokov a svedok H. K. 4 roky a obsah
ich vyhlásenia sú informácie prekračujúce intelektuálne schopností štvorročného dieťaťa. Za rovnako
správne považuje aj posúdenie veci týkajúce sa trov konania a preto odvolaciemu súdu navrhla, aby
vydal rozhodnutie, ktorým potvrdí napadnutý rozsudok.

4. V odvolacej replike žalovaná uviedla, že zotrváva na všetkých námietkach uvedených v podanom
odvolaní a žiadala žalobu zamietnuť, nakoľko vyjadrenie strán v spore neprináša žiadne nové argumenty
a stáva sa len zdrojom recyklácie názorov jednej či druhej strany v spore.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP

a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v
ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je treba ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,
ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

8. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2
CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie

právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí uviedol. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v prejednávanej
veci správne zistil skutkový stav a z neho prijal aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je aj dostatočne odôvodnené aj z neho zrejmé akými závermi a myšlienkovými postupmi sa súd

prvej inštancie riadil, pričom sa podrobne vyporiadal so všetkými námietkami žalovaných aj tvrdeniami
žalobcu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
ako vecne správny potvrdil.9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.05.2025
domáhala určenia, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom
na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, kat. úz. J., obec J., okres K., ako parcela reg. „E“,

parc. č. 3892/138 vo výmere 98 228 m2, orná pôda, parcela reg. „E“, parc. č. 3903/27 o výmere 22 236
m2, orná pôda, parcela reg. „E“, parc. č. 3918/102 o výmere 25 221 m2, orná pôda. Po vykonanom
dokazovaní súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom pričom konštatoval, že originál
výmeru č. 2881/48-10/B zo dňa 07.05.1948 považoval za verejnú listinu, ktorá predstavuje doklad
o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú tzv. vkladuschopnými listinami, na základe

čoho bol zapísaný aj právny predchodca žalobkyne. Zároveň uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry,
nemôže všeobecný súd preskúmavať vecnú správnosť vydaných výmerov a prijal záver, že žalovaná
v konaní nepredložila reálny nadobúdací titul k sporným pozemkom.

10. Uvedený právny záver považuje odvolací súd za správny. Pokiaľ ide o výmery a prídelové listiny je
potrebné uviesť, že po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy prideľovalo

výmery podľa nariadenia vlády č. 104/1946 Sb. n. SNR o vlastníctve pôdy v znení nariadenia č. 64/1946
Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako
aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli a aj
v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými
listinamiprezápisnadobudnutéhovlastníctvadokatastranehnuteľností.Abybolivkladuschopné,museli

byť a musia byť tieto listiny právne perfektné. Nad rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie
je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu. Môže ho preskúmať len so zreteľom na to,
či ide o akt nulitný. Nulitným aktom je správny akt vydaný absolútne vecne nepríslušným správnym
orgánom,zktoréhonevznikajúžiadneprávnenásledky.Vdanejvecibolvýmerprídelcovist.C.H.vydaný
Povereníctvom pôdohospodárstva a poz. reformy v Bratislave, v tom čase oprávneným subjektom

na jeho vydanie a výmer bol vydaný v medziach jeho právomoci. Je v ňom uvedené, kto ho vydal,
označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka a zároveň obsahuje presné
označenie nehnuteľností. Výmer je opatrený pečiatkou orgánu, ktorý ho vydal a je podpísaný. V zmysle
vyššie uvedených obsahových náležitostí nepochybne ide o listinu, ktorú je potrebné považovať za
právne perfektnú a ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcu preukázať. Na

uvedenomzávereničnemeníanitáskutočnosť,žeurčiténáležitostivpredmetnomvýmereboliopravené
rukou,pričomtaktovykonanúopravunemožnovyhodnotiťakotakú,ktorábyspôsobovalanulitnosťtohto
právneho aktu. Aj napriek tomu, že súčasťou opravy nie je pečiatka správneho orgánu, ktorý opravu
vykonal, čo v odvolaní namietala žalovaná, odvolací súd vzal do úvahy, že oprava, bola vykonaná na
originálnej listine o výmere o vlastníctve pôdy, pričom obsah opravy (zmena v mene prídelcu), nadväzuje

na zmeny, resp. opravy, ktoré boli vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam vykonané.
10.1. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že dňa 13.08.1949 sa na obvodný úrad dostavil H. C. st. ktorý uviedol,
že vzhľadom na chorobu nemôže riadne obhospodarovať celý svoj prídel pozemkov z rozparcelovaného
majetku Agra úč. spol. (M. B. N. D.) pridelený výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 07.05.1948, č.
2881/48-10/B a preto sa vzdáva parcely č. 3892/138 roľa (č. l. 43 spisu). Zo zápisu zo dňa 07.11.1949

vyplýva (č. l. 44 spisu), že úrad neakceptoval zrieknutie sa vyššie uvedeného majetku H. C. st.,
nakoľko ho poučil, že zrieknuť sa môže len celého prídelu a nie čiastky a preto zrieknutie neberie na
vedomie. Zároveň zo zápisu na listine č. 40 spisu vyplýva, že pri jednaní dňa 05.05.1949 na úrade
MSK v Marcelovej bolo zistené niekoľko nezrovnalostí medzi prídelcami pozemkov z majetku Agra
úč. spol. (M. B. N. D.) a v nadväznosti na to, úradným zápisom zo dňa 13.05.1949 bol v originály

výmeru o vlastníctve pôdy po bývalom vlastníkovi Agra úč. spol. (M. B. N. D.) opravený vlastník –
prídelca, z pôvodných prídelcov H. C. ml. a manželky J., O. A. na H. C. st. Z dátumu vykonanej opravy
(dňa 13.05.1949) je zrejmé, že bola realizovaná po tom, čo na úrade MSK v Marcelovej boli zistené
nezrovnalosti k sporným nehnuteľnostiam a osoba, ktorá opravu uskutočnila, riadne uviedla miesto
a dátum opravy, svoj podpis a rozsah úradne vykonanej opravy, ktorá sa vzťahovala na meno prídelcu.

Z uvedeného vyplýva, že sporné nehnuteľnosti boli práve opravou vykonanou vo výmere o vlastníctve
pôdy pridelené právnemu predchodcovi žalobkyne a preto odvolací súd túto skutočnosť akceptoval.
10.2. Odvolací súd zároveň vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalovaná v konaní predložila iba „koncept“
prídelovej listiny. Práve z označenia „koncept“ možno vyvodiť, že sa jedná iba o predbežný výmer
o vlastníctve pôdy, ktorý mal byť vystavený v prospech prídelcu, ktorými boli C. H. ml. a manželka J.

O. A.. V kontexte všetkých vyššie uvedených zistení, však možno zhodne so súdom prvej inštancie
konštatovať, že v prídelovej listine, ktorou sa prideľovali pozemky v celkovej výmere 15.0492 ha došlo
k chybe v mene prídelcu, ktorá bola úradne opravená a kde vykonaná oprava je zároveň v súlade
s Návrhom prídelového plánu zo dňa 30.04.1948 (č. l. 33 spisu) v ktorom je zaznamenaný návrh,že H. C. st., evidovaný pod bežným číslom 121, sa navrhuje prídel v celkovej výmere 15.0492 ha,
označené ako vložka č. 1648 parc. č. 3903/27 roľa o výmere 2.2236 ha, vložka č. 1281 parc. č. 3918/2
roľa o výmere 2.5221 ha, vložka č. 1281 parc. č. 3928/5 stav. pozemok o výmere 0.2800 ha, vložka

č. 1281 parc. č. 3892/138 roľa o výmere 10.0235 ha. Uvedený a špecifikovaný rozpis pozemkov z
návrhu prídelového plánu vydaný na meno H. C. st., je absolútne totožný s obsahom špecifikovaných
pôdohospodárskych nehnuteľností v kat. úz. K. K. v originál výmere o vlastníctve pôdy, v ktorom je
opravené meno prídelcu na H. C. st. Z uvedeného teda vyplýva, že poľnohospodárske pozemky, ktoré
bolivnávrhunaprídelpridelenéH.C.st.,súobsahovoaparcelovototožné,akosúuvedenévopravenom

výmere o vlastníctve pôdy zo dňa 07.05.1948. Na základe uvedeného odvolací súd prijal rovnaký záver
ako súd prvej inštancie, že nehnuteľnosti uvedené vo výmere patrili právnemu predchodcovi žalobkyne.

11. Odvolací súd k ďalšej odvolacej námietke o tom, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil svedecké
výpovede C. A. a H. K. uvádza, že súd prvej inštancie vo veci vykonal tie dôkazy, ktoré boli potrebné
na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva a posúdenia návrhu žalobkyne boli

významné. Súd prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu oboznámil s listinnými dôkazmi, medzi ktoré
patrili aj svedecké výpovede p. A. a p. K. a na základe vykonaného dokazovania správne vyhodnotil
skutkový stav, na základe ktorého bolo možné vo veci rozhodnúť. Napokon odvolací súd sa stotožňuje
s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že svedecké výpovede C. A. a H. K. (č. l. 87-88 spisu)
skutočne nemožno považovať za dostatočne vierohodné, nakoľko vzhľadom k ich nízkemu veku (6 a 4

rokov) je reálna pochybnosť o správnosti ich tvrdení a k tomu, že by vedeli vzhľadom na intelektové
schopnosti maloletých detí presne určiť, že ich rodičia mali pridelenú sporom dotknutú pôdu na základe
prídelovej listiny. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.09.2022 sp.
zn. 6Cdo/76/2020 podľa ktorého „zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplýva z ústavného princípu
nezávislosti súdu (čl. 46 ústavy) a znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch

z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho
logického myšlienkového postupu.“ V zmysle uvedeného možno konštatovať, že súd prvej inštancie
výpovede svedkov obsiahnuté v notárskych zápisniciach zo dňa 11.11.2015 posúdil z hľadiska obsahu
jednotlivo aj komplexne vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkaznými prostriedkami a preto ich
správne vyhodnotil ako nedostatočné, nakoľko ostatné predložené listiny tvrdenia svedkov vyvracajú.

Zároveň skutočnosť, že k totožnému právnemu záveru dospel aj súd v konaní vedenom pod sp. zn.
7C/101/2022, nepovažuje odvolací súd za relevantnú odvolaciu námietku.

12. Vo vzťahu k poslednej odvolacej námietke žalovanej k tomu, že súd prvej inštancie nevykonal
dokazovanie tým, že nepripojil administratívny spis z Okresného úradu Komárno odvolací súd uvádza,

že len súd rozhodne o tom, ktorý z označených dôkazov vykoná, resp. nevykoná (§ 185 ods. 1 CSP).
Civilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v ust. § 191 ods. 1 CSP v zmysle
ktorej, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V civilnom
sporovom konaní je súd povinný zvážiť, ktoré dôkazy je povinný vykonať, pričom dôvodnosť návrhov

strán na doplnenie dokazovania posudzuje so zreteľom na to, či a v akom rozsahu je potrebné doplniť
doterajší stav dokazovania. Nevykonanie dôkazu, navrhnutého stranou sporu na zistenie skutkového
stavu veci, nemožno považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred
súdom (R 6/2000). Preto nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalovanej ktorá uvádza, že súd
prvej inštancie mal zabezpečiť spis Okresného úradu Komárno a následne vyzvať žalovanú, ktoré

listiny žiada oboznámiť a s ktorými vykonať dokazovanie. Žalovaná už vo vyjadrení k podanej žalobe
navrhovala, aby bol do konania pripojený celý administratívny spis p. zn. C-3/2020, ktorý sa týka konania
X 41/2019 z Okresného úradu Komárno (č. l. 83 spisu), avšak ani v uvedenom vyjadrení nešpecifikovala
dôvod pripojenia celého spisu, prípadne nejakej listiny. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že z návrhu žalovanej nebolo zrejmé, na podporu a preukázanie akého skutkového

tvrdenia žalovanej, má konkrétna listina a pripojený spis slúžiť. V prejednávanej veci mal súd prvej
inštancie dostatočne zistený skutkový stav veci k tomu, aby prijal právnym záver o určení, že žaloba
žalobkyne je dôvodne podaná a zároveň v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vysporiadal s tým,
prečo nevykonal navrhovaný dôkaz pripojením celého spisu Okresného úradu Komárno. Taktiež sa
odvolací súd nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovanej o tom, že nebola poučená o možnosti

predloženia dôkazov podľa § 154 CSP, čím došlo k porušeniu procesných práv žalovanej. Odvolací súd
poukazuje na to, že súd prvej inštancie dňa 16.06.2025 vydal uznesenie č. k. 10C/30/2025-74 ktorým
žalovanú vyzval, aby sa k podanej žalobe písomne vyjadrila, uviedla rozhodujúce skutočnosti, pripojila
listiny na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súčasťou uznesenia boloaj poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu, ktoré žalovaná prevzala dňa 18.06.2025
(č. l. 78 spisu) a súčasťou ktorého bolo aj poučenie o koncentrácii konania. V zmysle uvedeného preto
odvolací súd konštatuje, že pri vykonávaní dokazovania nedošlo k pochybeniu, ktoré by znamenalo

porušenie procesných práv žalovanej.

13. Odvolací súd s poukazom na to, že odvolanie žalovanej nebolo dôvodné, rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil, a to v zmysle ust. § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny. O nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP

tak,ževodvolacomkonaníúspešnejžalobkyni,priznalvočižalovanejnároknanáhradutrovodvolacieho
konania v celom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).