Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Csp/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225202959
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8225202959.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,

a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO:
36 715 352, proti žalovanej: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., o zaplatenie
294,72 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 188,64 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 188,64 eur od 21.04.2023 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 28,02 %, o výške ktorých
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.10.2025 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 294,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.02.2023
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou uzatvoril dňa
23.09.2021 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej
pôžičku vo výške 639,- eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve tak, že kúpna

cena tovaru bola 639,- eur, žalovaná pri podpise zmluvy nehradila z nej žiadnu akontáciu, ale na celú
kúpnu cenu bola jej poskytnutá pôžička - viazaný spotrebiteľský úver. Pôžičku mala žalovaná podľa
tvrdenia v žalobe splácať v pravidelných 20-mesačných splátkach v sume 37,53 eur až do celkovej sumy
pôžičky vo výške 750,60 eur. Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaná na vrátenie pôžičky zaplatila len
sumu 450,36 eur a keďže porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami
riadne a včas, dňa 25.01.2023 ju žalobca vyzval listom – predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných
splátok a upozornil ju, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver

zosplatniť. Keďže k úhrade dlžných splátok podľa tvrdenia v žalobe nedošlo, dňa 21.02.2023 žalobca
úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 22.02.2023 - oznámením o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru, pričom žalovaná dlžné splátky neuhradila a jej dlh ku dňu podania žaloby
predstavuje 294,72 eur. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe, k zosplatneniu došlo v súlade s článkom
10.2 zmluvných podmienok, po márnom uplynutí dostatočne dlhej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu
k splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Zmluvné
podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru s doručenkou.3. Výzvou zo dňa 18.11.2025 súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval, aby v lehote
15 dní doplnil rozhodujúce skutočnosti a skutkové tvrdenia tak, že uvedie, či a ako bola pred uzavretím
zmluvyskúmanábonitažalovanej,jejschopnosťsplácaťúver,nazákladeakýchdokladovbolaskúmaná,

ak bola skúmaná a aby predložil všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita
žalovanej.

4. Žalobca k výzve súdu sa vyjadril tak, že predložil listiny označené ako „Dopyt SRBI“ a „Dopyt SP“
a uviedol údaje, z ktorých vychádzal pri prepočte schopnosti žalovanej splácať úver, kde vychádzal z

akceptovaného príjmu 620,- eur. Uviedol, že vychádzal z výdavkov 170,80 eur a zo životného minima
317,62 eur, fixných rodinných výdavkov 408,334 eur a finančnej rezervy 3.336 eur. Podľa tvrdenia
žalobcu, nakoľko výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako je výška schválenej
splátky, žiadosť bola schválená. Poukázal na to, že občiansky preukaz žalovanej nebol odcudzený
a spĺňala štandardné riskové podmienky. Tvrdil, že z titulu zamestnanca preukázala výšku svojho
mesačného príjmu a aj jej mesačné výdavky. Tiež poukázal na pasivitu žalovanej v spore.

5. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s vyjadrením žalobcu, prílohami k žalobe a výzvou vyjadriť sa
k nej do vlastných rúk doručená bola dňa 14.01.2026, písomne nevyjadrila.

6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové

tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd
v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol
verejnevyhlásenýdňa27.02.2026,miestoačasjehoverejnéhovyhláseniabolivsúladesust.§219ods.
3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 11.02.2026 a súčasne na webovej stránke súdu

na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrenia žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením sa
s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich
nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a sama žalovaná

žiadne dôkazy neoznačila ani nepredložila a zistil tento skutkový stav:

8. Žalovaná, ktorej žaloba bola riadne doručená, nepoprela skutkové tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy
a poskytnutí jej tam uvedenej sumy peňažných prostriedkov, toto preto súd v súlade s ust. § 151 ods. 1
CSP považoval za nesporné. Z obsahu zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.09.2021

predloženej žalobcom (č. l. 26 až 29 spisu ) súd zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli písomnú zmluvu,
predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 639,- eur za
účelom úhrady kúpnej ceny za žalovanou kupovaný tovar - modernú študentskú zostavu TENUS 5.
Kúpna cena tovaru bola 639,- eur, žalovaná z nej pri uzavretí zmluvy nehradila žiadnu akontáciu, na
zaplatenie celej kúpnej ceny vo výške 639,- eur bol jej poskytnutý úver. Žalovaná mala tento úver podľa

zmluvysplatiť20mesačnýmisplátkami.Vzmluvejeuvedené,žesplátkysúvovýške37,53eur,posledná
bude vo výške 37,43 eur a že splatnými sú vždy k 20. dňu v mesiaci a že celková čiastka je 750,50 eur,
celkové náklady spotrebiteľa že sú 111,50 eur. Súčet žalovanej poskytnutej sumy 639,- eur a celkových
nákladov spotrebiteľa 111,50 eur zodpovedá sume uvedenej ako celková suma, t. j. sume 750,50 eur.
Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve bola 21,56 %, s tým, že ide o sadzbu fixnú, ako RPMN je tam

uvedené 21,56 %. Ako spôsob úhrady splátok je v zmluve uvedené – prevod z účtu.

9. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti obsahujúcej údaje o klientovi uvedené, že žalovaná predkladala
pri jej uzavretí ako doklady len občiansky preukaz a preukaz poistenca zdravotnej poisťovne. V zmluve
je uvedené, že žalovaná je vydatá, že má jedno nezaopatrené dieťa, že býva vo vlastnom byte/dome.

V časti údaje o príjme je uvedené „zamestnanec“, priemerný čistý príjem 620,- eur, zamestnaná na dobu
neurčitú od 10/2015. Žiaden priestor pre vyplnenie údajov o výške mesačných finančných výdavkov
(napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) a iných mesačných výdavkov žalovanej (napr. SIPO, náklady
na bývanie, telefón, lieky) tam nie je a tieto údaje tam nie sú.

10. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo 21707572 predloženého žalobcom súd zistil,
že je tam priestor pre zaznamenávanie dátumov a výšky úhrad splátok úveru žalovanou, pričom z neho
vyplýva, že žalovaná na samotný úver zaplatila 12 splátok po 37,53 eur, a to v období od 19.11.2021 do
29.11.2022, spolu sumu 450,36 eur. V prehľade je zaznamenané zosplatnenie úveru dňa 21.02.2023.Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že žalovanej boli vyúčtované k zaplateniu aj „pokuty“ vo výške 55,28
eur, ktoré žalobca v žalobe si neuplatnil.

11. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 25.01.2023, ktorý podľa dokladu o
doručovaní na rube č. l. 18 spisu žalovanej doručený bol dňa 03.02.2023, žalobca žalovanej oznámil, že
na zmluve zo dňa 23.09.2021 číslo 21707572 eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 112,59
eur,ktorýžiadabezodkladneuhradiť,stým,žeakdo14.02.2023nedôjdekúhrade,budeoprávnenýúver
zosplatniť. Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.02.2023

žalobca žalovanej oznamoval, že jej dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz
s tým, že dlžná suma je 294,72 eur. Podľa doručenky na č. l. 33 spisu uvedený list žalovaná prevzala
dňa 27.02.2023.

12. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho,
že žalobca je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti)

zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Predmetom zmluvy, ako je to v nej aj výslovne
uvedené, bolo dojednanie viazaného spotrebiteľského úveru, jednalo sa o spotrebiteľský úver, preto súd
pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, ako aj zo všeobecnej
úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

13. Vzhľadom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinné od 5.12.2018 zaoberal sa súd najskôr
otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy možno tu vymáhať, teda či nie je premlčané, pričom zistil že
premlčané nie je. Žalobe však nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, lebo podľa názoru súdu jednalo
sa v danom prípade o bezúročný a bezpoplatkový úver.

14. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu ku
dňu uzavretia zmluvy 23.09.2021 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o
spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o
kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný

celok.

16. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch
aúverochnabývaniepodľaosobitnéhopredpisutak,abybolisplnenépodmienkypodľaodsekov16a17.

20. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, ab) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

21. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na

údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 7 ods. 19 a 20 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a

pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

23. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných

zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1

písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

24. Podľa § 7 ods. 28 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa na účely výpočtu ukazovateľa
schopnosti splácať spotrebiteľský úver zohľadňovať jeho očakávané zníženie, a to najmä z dôvodu
očakávaného začatia poberania starobného dôchodku17te) počas doby splácania úveru.

25. Podľa § 11 ods.2 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 23.09.2021 ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

26. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné vychádzať
z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť
bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť riadne a v súlade sozákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov a ostatného
príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým na základe údajov
o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti

klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.
Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne
uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa
o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom

o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť
a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať
objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto nepostupuje, zákonodarca
jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

27. Vychádzajúc zo žalobcom predložených dôkazov súd konštatuje, že v danom prípade poskytol
žalovanej úver napriek tomu, že nepreukázal, žeby mal náležite, teda s odbornou starostlivosťou
preverenú výšku jej príjmov a výdavkov. Žalobca predložil súdu prepočet schopnosti splácať úver
u žalovanej, pri ktorom vychádzal z toho, že jej akceptovaný príjem je 620,- eur. Tvrdil, že z titulu
zamestnanca žalovaná preukázala výšku svojho mesačného príjmu a aj jej mesačné výdavky, avšak

nepredložil na toto svoje tvrdenia žiaden dôkaz. Súd žalobcu dňa 18.11.2025 vyzval predložiť
všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovanej, pričom žalobca napriek
uvedenému nepredložil žiaden doklad k prevereniu jej výdavkov. Samotný výpis - dopyt SRBI, čo
je jediný doklad predložený žalobcom v priebehu sporu k skúmaniu výdavkov ako dôkaz skúmania
schopnosti žalovanej splácať úver s odbornou starostlivosťou nestačí. Z dokladov predložených

žalobcom absolútne nevyplýva, žeby žalovaná bola dopytovaná na svoje výdavky. Žiadne také údaje
v dokladoch predložených žalobcom nie sú. Žalobca predložil súdu prepočet schopnosti splácať úver
užalovanej,priktoromvychádzalzvýškyživotnéhominima317,62euravýdavkov170,80eur,čímpodľa
žalobcu žalovaná vzhľadom na jej akceptovaný príjem 620,- eur bola dostatočne bonitná na splácanie
úveru. Žalobca však neuviedol, nepreukázal ale ani netvrdil, na základe čoho mal za výdavky žalovanej

preukázanú sumu 317,62 eur (životné minimum) + 170,80 eur. Žalobca zo zmluvy preukázateľne
vedel, že žalovaná je vydatá a má jedno nezaopatrené dieťa. Nie je preto zrejmé, a žalobca nijako
nevysvetlil, prečo potom ako výšku životného minima, z ktorej vychádzal, vzal do úvahy sumu 317,62
eur zodpovedajúcu jednotlivcovi s jedným nezaopatreným dieťaťom a nie sumu 469,74 eur mesačne
zodpovedajúcu dvojici s jedným nezaopatreným dieťaťom (218,06 eur + 152,12 eur + 99,56 eur = 469,74

eur).Keďženapriektýmtožalobcoviznámymúdajom(žežalovanájevydatáažemájednonezaopatrené
dieťa) nezohľadnil výdavky na tieto osoby (aspoň životné minimum) do výdavkov žalovanej, nekonal
s odbornou starostlivosťou. Z dokladov predložených žalobcom absolútne nevyplýva, žeby žalovaná
bola dopytovaná na svoje výdavky. Žiadne také údaje v dokladoch predložených žalobcom nie sú. Keďže
žalobca nepreukázal ani len dopyt na tieto údaje týkajúce sa rodinného stavu a výdavkov žalovanej,

relevantnépreposúdeniebonity,resp.akceptovalvzájomnesavylučujúceúdaje,žejevydatáamájedno
nezaopatrené dieťa a na druhej strane že nemá okrem dieťaťa žiadnu ďalšiu spoločne posudzovanú
osobu na účely životného minima, je vylúčený záver o postupe veriteľa s odbornou starostlivosťou
(k tomu podporne napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.8CoCsp/10/2023, bod 11
odôvodnenia). Aj vzhľadom na uvedené rozpory bolo mimoriadne dôležité preverenie deklarovaných

údajov. Žalobca nepredložil žiadnu listinu, z ktorej by vyplývalo, že dané údaje mu uviedla žalovaná, teda
aby bolo verifikované, že neboli zahrnuté do prepočtu len preto, aby mohol byť poskytnutý úver. Bolo
mimoriadne dôležité preveriť každú jednu zložku povinne preverovaných údajov, nakoľko pri zohľadnení
skutočnej výšky životného minima na žalovanú, jej manžela a jej jedno nezaopatrené dieťa (469,74 eur)
by údaj o výdavkoch (469,74 eur + 170,80 eur) vzhľadom na akceptovaný príjem žalovanej (620,- eur)

signalizoval, že žalovaná nie je bonitná na splácanie splátky úveru 37,53 eur mesačne. Žalobca navyše
predložil výsledky dopytu do SRBI, z ktorých vedel, že žalovaná mala 7 odmietnutých žiadosti o úver (aj
na úvery v sume nižšej ako bol nakoniec poskytnutý), preto bola mimoriadna odborná starostlivosť pri
preverení bonity kľúčová. Z lustrácie v Spoločnom registri bankových informácií vyplýva, že CB skóre
žalovanej bolo na stupnici od A do M, kde A je zlé a M dobré, hodnotené písmenom D, čiže výrazne

v časti daného pásma, ktorá má bližšie k hodnoteniu zlé ako k hodnoteniu dobré. V rámci hodnotenia
CB skóre je tam taktiež pripojená poznámka: Vysoký počet otvorených zmlúv za posledné 3 mesiace.
Aj vzhľadom na uvedené bolo mimoriadne dôležité za účelom materiálneho naplnenia zmyslu právnej
úpravy skúmania bonity preukázať súdu, že skutočne boli, starostlivo, s odbornou starostlivosťou zistené(čo preukázané nebolo) a následne aj reálne vyhodnotené (čo takisto preukázané nebolo) všetky (nielen
finančné na splátky iných úverov) výdavky žalovanej v nadväznosti na jej rodinný stav, vyživovacie
povinnosti a pod. Hoci si v zásade každý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie

úveru a je len na ňom, akú mieru podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič
to nemení na tom, že vždy a za každých okolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný
štandard posúdenia bonity spotrebiteľa, pričom zákon v § 11 ods. 2 ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti
podľa § 7 ods. 1 považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej

databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti
(k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp. zn. 3Co/153/2019, najmä bod
17 odôvodnenia rozsudku ).
28. Také posúdenie bonity, ako tu prezentoval žalobca, podľa zákona nestačí. Nestačí mať preukázaný
len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch

spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázyaleboregistra.Podľaobsahuzmluvyveriteľodžalovanejžiadnedokladyovýdavkochnežiadal.
Nebol produkovaný žalobcom jediný dôkaz o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú zložku, to jest výdavky

žalovanej (nielen finančné). Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnostisplácaťúververiteľombezakýchkoľvekúdajovopríjmoch,výdavkoch.Povinnosťsodbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa (§ 7 ods. 1 ZoSÚ)
a spotrebiteľ je povinný potrebné údaje veriteľovi poskytovať na žiadosť veriteľa (§ 7 ods. 2 ZoSÚ), preto
žalobca mal preukázať, že skutočne žiadal údaje o výdavkoch žalovanej a že tieto aj náležite preveril.

Zo žalobcom predložených listín nevyplýva, či a aké mala žalovaná výdavky. Žalobca vychádzal len
z toho, aké má žalovaná aktuálne iné úvery a splátky, ale neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o
skúmanie ostatných výdavkov a rodinného stavu žalovanej pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy.
Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie
je schopný splácať požadovaný úver. Súd poukazuje v tejto súvislosti napr. na rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 22CoCsp/30/2022, body 25 a nasl. odôvodnenia.
29. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie iných ako finančných výdavkov žalovanej. Je preto namieste
záver, že zo strany žalobcu išlo o povrchné, formálne skúmanie, lebo síce zisťoval akési údaje
( splátky iných úverov ), ale v absolútne nedostatočnom rozsahu a navyše ich zjavne reálne vôbec
nevyhodnocoval.

30. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp/39/2022 „ Nateraz žalobca síce
zhromaždil o žalovanom isté množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Žalobca si
na základe získaných informácií nateraz nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti
žalovaného, nakoľko vôbec nepoznal výšku jeho výdavkov. Len samotné zhromaždenie informácií
o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti

vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť
reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať
dlh zo zmluvy, čo sa v konečnom dôsledku aj v plnej miere naplnilo a žalovaný nebol schopný
ďalej pôžičku splácať....Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte

dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci
rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
Odvolací súd taktiež konštatuje, že žalobca nateraz neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o

skúmanie pravidelných výdavkov žalovaného pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Skúmanie
výdavkovlennahliadnutímdodatabázbankyaúverovýchregistrov,niejeanidostatočné.Tietodatabázy
nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky
súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver
o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“

31. Súd v tejto súvislosti dodáva, že je síce pravdou, že spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2 zákona
číslo 129/2010 Z. z. poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie jeho
schopnosti splácať úver (čo tu žalobca ani nepreukázal že žiadal), to však nezbavuje veriteľa povinnostiposkytnuté údaje preveriť, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Českej republiky
a tiež Ústavný súd Českej republiky sa zaoberali výkladom tejto povinnosti veriteľa a dospeli k záveru,
že je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo o osobných

a majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol si
veriteľ aj overí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo
33Cdo/201/2018 zo dňa 20. marca 2019). Podobne aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze
III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019 sa s týmito závermi stotožnil a uviedol, že poskytovateľ úveru má
jednoznačnepovinnosťpreveriťspotrebiteľovuschopnosťsplatiťúver.Jemožnépoukázaťzároveňajna

rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C – 449/13 z 18. decembra 2014 vo veci Consumer Finance SA
proti E. F.. Podľa tohto rozhodnutia poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť
dlžníka spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi, tým má byť
zabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal,
že by postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanej, keďže súdu nebol
predložený žiadny dôkaz o tom, že overoval a zohľadnil reálny príjem a akékoľvek výdavky žalovanej, jej

manžela, a preto je súd toho názoru, že nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11
ods.2ZoSÚ.AkopoukázalajKrajskýsúdvPrešovevrozsudkusp.zn.1CoCsp/11/2025„jenepochybné,
že žalovaný má samozrejme výdavky na bývanie, stravu, hygienické potreby, ošatenie, obuv, telefón,
cestovné a pod., pričom pokiaľ žalobca tieto výdavky žiadnym spôsobom nezisťoval a nepreveroval a
uspokojil sa iba s tvrdením žalovaného, že jeho finančné výdavky majú predstavovať 400,- eur mesačne,

tak nemožno vychádzať pri určení výdavkov iba z tohto tvrdenia a zo sumy životného minima, ale tieto
je potrebné podrobne skúmať, pretože v opačnom prípade sa vystavuje dôsledkom vyplývajúcim z §
11 ods. 2 ZoSÚ.“
32. Preto súd uzavrel, že veriteľ nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne príjmovú a výdavkovú
zložku žalovanej, pokiaľ ide o ekonomický status žalovanej, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť, že

konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie výdavkov žalovanej. Nejedná sa
preto o konanie s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si tieto rozhodujúce skutočnosti vôbec
nezistil a neoveril. Bez preukázania výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať
celkovú sociálno-ekonomickú situáciu žalovanej. Iba vzájomným porovnaním príjmov a výdavkov je
možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne

v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovanej
zo strany veriteľa je potrebné považovať za úplne formalistické (podporne viď napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 12Co/136/2019). Opak žalobca nepreukázal.

33. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove

v rozhodnutí sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016, v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia
bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie
generálneho zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom

porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym
predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú
platbu beztoho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda
obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia
existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť

bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z
pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal
ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom
trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne
eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa

považovať za odporujúce morálke.“

34. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia
na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný

charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
aby veritelia neposkytovaliúvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom

riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.6.2006 o začatí a
vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly
úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol
spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného
vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj

spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

35. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských
zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho
dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK), podľa ktorého
Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej
v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,
pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

36. Súd v tu prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a
vyhodnotil bonitu žalovanej v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z. z. v kontexte s § 7
ods. 1 citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

37. Znamená to, že žalovaná mala veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru, t. j. 639,- eur. Žalovaná
v konaní nijako nespochybnila, že vyplatená bola jej suma 639,- eur, toto nepopreté skutkové tvrdenie
žalobcu súd má za nesporné a vzhľadom na to, že jednalo sa o viazaný úver na kúpu tovaru a žalovaná
časť úveru aj uhradila, niet pochýb, že úver bol jej vyplatený. V priebehu konania neboli zistené žiadne
skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že na nároky z úverovej zmluvy žalovaná doposiaľ uhradila

mu len sumu 450,36 eur. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku žalobcu na úhradu úverovej istiny
vo výške 188,64 eur (639,-eur – 450,36 eur).

38. Vzhľadom na už uvedenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru preto súd z požadovanej sumy
294,72 eur žalobcovi priznal len čistú nevrátenú úverovú istinu vo výške 188,64 eur a vo zvyšku žalobu

zamietol.

39. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
294,72 eur od 28.02.2023 do zaplatenia.

40. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

42. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

43. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.44. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovanej, od ktorého požadoval
úrok z omeškania, na deň 28.02.2023 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jej záväzkov
úver dňa 21.02.2023 po predchádzajúcom upozornení predžalobnou upomienkou zosplatnil.

45. Zosplatnenie tvrdené žalobcom tu nebolo platné, a preto naň súd neprihliadol. Nedôsledné skúmanie
bonity dlžníka popísané vyššie tu totiž spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to ten, že nie je možné úver predčasne
zosplatniť. Právny úkon žalobcu o zosplatnení bol preto v rozpore s týmto ustanovením a preto podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka bol absolútne neplatný. Neplatný bol navyše aj preto, že upozornenie
pred zosplatnením (predžalobná upomienka) ani Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
neobsahovali identifikáciu (konkretizáciu) splátky, pre ktorú malo dôjsť k zosplatneniu. K tomu súd
poukazuje na to, že v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 bolo pod číslom 34/2025
publikované uznesenie Najvyššieho súdu z 13.02.2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022, podľa ktorého právnej
vety bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či

k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci
splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

46. Vzhľadom k tomu, že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná mala na tento
úver zaplatiť veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 639,- eur. Keďže nepochybne šlo o úver,
ktorý sa mal splácať v mesačných splátkach od 20.11.2021 a výška mesačnej splátky bola jednoznačne
a zrozumiteľne v zmluve dohodnutá v sume 37,53 eur, potom žalovaná úver (len vo výške reálne jej
poskytnutej úverovej istiny) mala v skutočnosti splatiť v 18 splátkach (639 eur : 37,53 eur), a teda

poslednú splátku by hradila po 18 mesiacoch v mesiaci apríl 2023, konkrétne 20.04.2023. Keďže sa
tak nestalo, dňa 21.04.2023 žalovaná už bola preukázateľne v omeškaní so zaplatením nevráteného
zostatku úverovej istiny. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná dňa 21.04.2023 preukázateľne bola
v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške 188,64 eur a jej omeškanie trvá, uložil
jej súd spolu so sumou 188,64 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

188,64 eur od 21.04.2023 do zaplatenia.

47. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi
nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaná nemohla dostať ani do omeškania, preto v časti úroku
z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol.

48. Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods. 3
veta prvá CSP, t. j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty
na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh.
Žalovanej bola žaloba riadne doručená, tá napriek výslovnej výzve súdu na vyjadrenie sa k nej nijako

na ňu nereagovala, nevyjadrila sa ani k samotnému nároku, ani k jeho splatnosti. Preto nebol dôvod
na určenie inej ako základnej zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie dlhu. Uvedené žalovanej nebráni,
aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcela splácať v splátkach, obrátila s takouto žiadosťou priamo
na žalobcu.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil
podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je
taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca, ako i žalovaná boli teda v časti
úspešní, v časti neúspešní.

50. V danom prípade žalovaná suma činila 294,72 eur. Úspech žalobcu reprezentovaný prisúdenou
sumou 188,64 eur činí úspech v rozsahu 64,01 %.

51. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 64,01 %, žalovaná bola vo veci úspešná v rozsahu 35,99
%.

XX. Po odpočítaní úspechu žalovanej v rozsahu 35,99 % od úspechu žalobcu v rozsahu 64,01 % vznikol
vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,02 %.53. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru
úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v treťom
výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu

28,02 %. Neboli žalovanou tvrdené a ani súdom zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by nemala byť žalobcovi priznaná náhrada trov konania v uvedenom rozsahu.

54. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.