Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/35/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125013719
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125013719.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. apríla 2026,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, §
212 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku
Mestského súdu Košice zo dňa 23.2.2026, sp.zn. 36T/20/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. a prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

v C., na parkovisku na ul. D. XX, dňa 24.06.2025 v presne nezistenom čase okolo 03.00 hod., spolu
s odsúdenými E. F. a G. H. a ďalšou osobou nezisteným spôsobom rozbili bočné okno na posuvných
dveráchnatamzaparkovanomauzamknutomvozidlezn.I.E.,bielejfarby,EČV:B.,doktoréhonásledne
vnikli a z ktorého odcudzili uhlovú brúsku zn. Bosch nezisteného výrobného čísla, búracie kladivo zn.
Bosch, nezisteného výrobného čísla, AKU uťahovačku zn. Milwaukee nezisteného výrobného čísla a
sadu gola kľúčov nezistenej značky, čím pre spoločnosť G. J. J., J. J. K. XXX, L. M., I.: XX XXX XXX

spôsobili krádežou škodu vo výške 726 EUR a poškodením vozidla spôsobili škodu vo výške 250 EUR,
pričom obžalovaný A. B. bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, a
to trestným rozkazom Mestského súdu Košice pod sp. zn. 2T/56/2024 zo dňa 30.09.2024, právoplatným
dňa 30.09.2024, za prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to mu mestský súd podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2, § 39 ods. 5 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody

vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr.zák. uložil trest prepadnutia veci, a to kovový sekáč, červené

núdzové kladivko, multifunkčná sada náradia, nastaviteľný kľúč, kombinované kliešte zn. Parkside s
červeno - čiernou rukoväťou, 4 ks šraubovák.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú spoločnosť G. J. J., J. J. XXX XX K. XXX, I.: XX XXX

XXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný a prokurátor.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podané odvolanie odôvodnil tak, že jemu uložený trest

považuje za neprimerane prísny, za nespravodlivý a nereflektujúci skutkovú a právnu situáciu veci.
Poukázal na to, že v konaní pred súdom urobil vyhlásenie, že je vinný a súd toto vyhlásenie prijal. Reálne
tak vyjadril svoj prístup k ním spáchanej trestnej činnosti, ktorú aj oľutoval a vyjadril pripravenosť prijať
a vykonať primeraný trest.

V porovnaní so spolupáchateľmi mu bol uložený neprimerane prísny trest. Odsúdenému E. F. uložil za
rovnakútrestnúsadzbuuvedenúvustanovení§212ods.2,§38ods.2Tr.zák.bezexistencievyhlásenia
o vine a dokonca za prítomnosti priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody
len v trvaní 8 mesiacov.

On ako jediný v konaní svojím postojom k veci prispel k objasneniu tohto skutku a s OČTK v plnej miere

spolupracoval.

Poukázal i na aktuálny trend trestnoprávnej politiky súdov Slovenskej republiky, kedy sa do popredia
dostáva restoratívna funkcia trestného práva a do úzadia ustupuje jeho represívna funkcia.

Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste, a aby sám rozhodol tak, že mu uloží trest miernejší, ktorý bude pre neho dostatočným
ponaučením.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudok bol napadnutý v neprospech

obžalovaného, a to voči výroku o treste, keďže uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
12 mesiacov je potrebné považovať za neprimerane mierny a nezodpovedajúci zákonným kritériám pre
individualizáciu trestu.

Súd prvého stupňa uložil obžalovanému trest na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby,

pričom podľa jeho názoru pri určení jeho výmery nedostatočne zohľadnil osobu obžalovaného, jeho
trestnú minulosť, ako aj okolnosti spáchania skutku.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný je dlhodobým špeciálnym recidivistom, ktorý
bol doposiaľ súdne trestaný až 18-krát, a to už od mladistvého veku. V jeho prípade ide o osobu s

rozsiahlym kriminálnym registrom, pričom mu boli opakovane ukladané najmä nepodmienečné tresty
odňatia slobody vo výmere od 8 až do 20 mesiacov.

Zo správania obžalovaného je zrejmé, že ani predchádzajúce odsúdenia spojené s výkonom
nepodmienečných trestov odňatia slobody neviedli k zmene jeho životného postoja a neodradili ho od

ďalšiehopáchaniatrestnejčinnosti.Vjehoprípadeideodlhodobopretrvávajúcisklonkpáchaniutrestnej
činnosti, pričom jeho doterajší spôsob života nasvedčuje tomu, že slobodu využíva na pokračovanie v
kriminálnych aktivitách.

Zároveň poukázal na existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., keďže obžalovaný

sa dopustil predmetného trestného činu v priebehu 9 mesiacov od predchádzajúceho odsúdenia. Ide
o okolnosť významnej závažnosti, ktorá v danom prípade materiálne prevažuje nad poľahčujúcou
okolnosťou formálneho priznania obžalovaného.

Argumentáciu obžalovaného uvedenú v jeho odvolaní, podľa ktorej by mala byť zohľadnená aj

poľahčujúca okolnosť spočívajúca v napomáhaní orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní
trestného činu, nepovažuje za dôvodnú. Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný v prípravnom
konaní odmietol vypovedať, proti vzneseniu obvinenia podal sťažnosť, spochybňoval znalecké
dokazovanie a napádal výsledky vykonaného dokazovania. Takýto postup nemožno považovať za
aktívne napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 Tr. por. zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému
uloží prísnejší trest ako súd prvého stupňa.Na podklade takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný vyhlásil, že je vinný, prvostupňový súd vykonal dokazovanie len vo
vzťahu ku výroku o treste a náhrade škody.

Dôsledneavsúladesustanovením§34ods.1anásl.Tr.zák.saprvostupňovýsúdvysporiadalsosobou
obžalovaného, jeho predchádzajúcim životom a všetkými okolnosťami majúcimi význam pre určenie
druhu trestu a jeho výmery z hľadiska účelu trestu a to vrátane vyhodnotenia poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností, čo zároveň prvostupňový súd viedlo k aplikácií ustanovenia § 38 ods. 2 Tr.
zák., i keď to pri súčasnom platnom znení zákona nie je obligatórnou povinnosťou súdu.

Rovnako aj krajský súd je toho názoru, že aj pri zohľadnení vyhlásenia o vine obžalovaného, uložený
trest odňatia slobody, ktorý bol uložený v nepodmienečnej forme na dolnej hranici trestnej sadzby je
zákonný, spravodlivý a spĺňajúci všetky kritéria z hľadiska tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Krajský súd si vo vzťahu k ostatným úvahám a záverom prvostupňového súdu, ktoré sa týkali určenia

druhu a výmery trestu, v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku,
nemal žiadne pochybnosti o zisteniach prvostupňového súdu a keďže sa so závermi prvostupňového
súdu inak stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v danej súvislosti poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle

ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok ( I.ÚS 141/04 ) a v zmysle
tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny
rozbor a právny záver prvostupňového súdu.

Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky nemožno súhlasiť s obhajobou, že obžalovanému bol uložený

neprimerane prísny trest.

Nie je možné sa stotožniť ani s názorom obhajoby, že v prípade obžalovaného sa mal použiť § 39 Tr.
zák. a ukladať trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Ak zhrnieme vyššie uvedené zistenia a hodnotenia, možno konštatovať, že odvolacie námietky nie sú
spôsobilé spochybniť správnosť výrokov prvostupňového súdu o treste a náhrade škody.

Z listinných dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný je z ÚVV a ÚVTOS
prevažnekladnehodnotenýacharakterizovaný.Obžalovanýmábohatúkrimikariéruavodpisezregistra

trestov má celkovo 18 záznamov, a to za trestnú činnosť prevažne majetkového charakteru. Naposledy
bol odsúdený trestným rozkazom Mestského súdu Košice, sp. zn. 2T/56/2024 zo dňa 30.9.2024 za
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere
6 (šiestich) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Trest vykonal dňa 6.11.2024.

Z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný má celkovo 6 záznamov rôznorodého charakteru, za
ktoré bol sankcionovaný uložením pokuty, resp. napomenutím.

U obžalovaného bola správne prvostupňovým súdom zistená jedna priťažujúca okolnosť, ktorou je

skutočnosť, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zák.). Prvostupňový
súd správne nevzhliadol a neidentifikoval poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., ani
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák.

Súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórne-

ho procesu – objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov
činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Tr. por. Preto samotné priznanie obžalovaného
nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Tr. zák.Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj
úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo je potrebné posúdiť podľa konkrétnych
okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po pri-

jatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. (najmä pri využití práva záverečnej
reči a posledného slova), ale aj k samotnej osobe obžalovaného. Vzhľadom na osobu obžalovaného,
ktorý je viacnásobným recidivistom s 18 záznamami v registri trestov, by ďalšie znižovanie trestu viedlo k
uloženiu sankcie, ktorá by bola v zjavnom nepomere k závažnosti činu a kriminálnej minulosti páchateľa.
Obžalovaný je tendenčným recidivistom, u ktorého doterajšie tresty, vrátane nepodmienečných, neviedli

k náprave. Trestná činnosť pre neho nepredstavuje náhodný exces, resp. zlyhanie, ale spôsob obživy a
hlboko zakorenený deštruktívny návyk na obdobnom modus operandi.

Utakéhotorecidivistusnaozajbohatoukrimikariérouajpodľanázorukrajskéhosúduúprimnéoľutovanie
trestnéhočinunemožnoreálnepovažovaťzaúprimné,čímjenegovanázákonnápodmienkaprezistenie
poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák.

Paradoxne vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora musí krajský súd konštatovať, že tieto
vyznievajú zvláštne, nakoľko prokurátor podal odvolanie vo vzťahu ku trestu, na uloženie ktorého podal
rovnaký návrh.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal prvostupňový súd správne najmä na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd
zároveň prihliadal aj na povahu a závažnosť prejednávaného trestného činu ako aj na to, že obžalovaný
sa trestným činom snažil získať majetkový prospech.

Na základe uvedeného dospel prvostupňový súd k správnemu a zákonnému záveru, že pre splnenie
účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. bude u obžalovaného primerané a postačujúce uloženie trestu
odňatiaslobodynadolnejhranicizákonomustanovenejtrestnejsadzby.Trestbolobžalovanémuuložený
ako trest nepodmienečný, keďže na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného sa javí

okamžitý výkon uloženého trestu ako nevyhnutný a zároveň nebol dôvod ukladať, vzhľadom na osobu
obžalovaného a charakter trestnej činnosti trest pod spodnú hranicu zákonnom ustanovenej trestnej
sadzby. Takýto trest aj podľa názoru krajského súdu splní svoj účel tak z hľadiska individuálnej, ako aj
generálnej prevencie.

Zaradenie obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia zodpovedá
kritériám v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., teda skutočnosti, že obžalovaný v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu už bol vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin.

Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

K ďalšiemu výroku o treste, konkrétne výroku o treste prepadnutia veci krajský súd uvádza, že tento

nebolnapadnutývrámcipodanýchodvolaníprocesnýchstrán,pretokrajskýsúdnepovažujezapotrebné
sa k tomuto výroku bližšie vyjadrovať a v plnom rozsahu poukazuje na zákonnosť a odôvodnenosť
rozhodnutia prvostupňového súdu.

Záverom krajský súd konštatuje dôkladné a precízne odôvodnenie prvostupňového súdu vo vzťahu ku

výroku o treste. Jediné drobné pochybenie krajský súd zistil vo výrokovej časti výroku o treste, konkrétne
v uvedení ustanovenia § 39 ods. 5 Tr.zák. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd ukladal trest na dolnej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a neukladal trest znížený pod dolnú hranicu sadzby, toto
ustanovenie je v predmetnom výroku nadbytočné.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.