Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 2, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20C/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122207217
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2122207217.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v spore žalobkyne 1: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvalebytomC.XXX/XX,D.,žalobkyne2:E.E.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomF.XXX/XX,D.,žalobkyne
3: E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. F. XXX/XX, I. J. K., všetci právne zastúpení: Mgr. Ing. Juraj
Trokan, advokát, so sídlom Vajanského 10, Trnava, proti žalovanému 1: E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom M. XXX/XX, H., žalovanému 2: N. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. O. D. XXX/X, H., obaja
právne zastúpení: JUDr. Nadežda Boľová, advokátka, so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne 1 A. B., O. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale

bytom C. XXX/XX, D., žalobkyne 2 E. E., O. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, D.,
žalobkyne 3 E. G., O. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom E. O. D. XXX/X, H. a žalovaného 1 E.
L., rodeného L., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, H. a žalovaného 2 N. L., rodeného
L., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom E. O. D. XXX/X, H. k nehnuteľnostiam evidovaných na
liste vlastníctva č. XXXX, okres K., obec: H., katastrálne územie H., vedenom Okresným úradom K.,
katastrálnym odborom, a to k parcelám registra „C“ č. 2271/1, záhrada o výmere 200 m2, č. 2271/4,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 333 m2 a k rodinnému domu so súpisným č. 514, postavenom

na pozemku parc. č. 2271/4.

II. Súd prikazuje nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX, okres K., obec: H., katastrálne
územieH.,vedenomOkresnýmúradomK.,katastrálnymodborom,atokparcelámregistra„C“č.2271/1,
záhrada o výmere 200 m2, č. 2271/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 333 m2 a k rodinnému
domu so súpisným č. 514, postavenom na pozemku parc. č. 2271/4, do podielového spoluvlastníctva
žalovaného 1 E. L., O. L., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, H. vo veľkosti jeho
spoluvlastníckeho podielu 7/8 k celku a žalovanému 2 N. L., rodenému L., narodeného XX.XX.XXXX,

trvale bytom E. O. D. XXX/X, H. ponecháva jeho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 k celku.

III. Žalovaný 1 je povinný zaplatiť žalobkyniam za ustupujúce spoluvlastnícke podiely na
nehnuteľnostiach evidovaných na listoch vlastníctva č. XXXX, okres K., obec: H., katastrálne územie H.,
vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, a to k parcelám registra „C“ č. 2271/1, záhrada
o výmere 200 m2, č. 2271/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 333 m2 a k rodinnému domu so

súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. 2271/4 náhradu vo výške 20 407,48 eura každej
zo žalobkýň do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.11.2022 bola podaná žaloba o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkýň
a žalovaných. Vo svojej žalobe žalobkyne uviedli, že podiel žalobkýň 1 až 3 a žalovaného 2 na

nehnuteľnostiach je 1/8. Spoluvlastnícky podiel žalovaného 1 na nehnuteľnostiach je 1/2. Žalovaný
2 nehnuteľnosti už niekoľko rokov užíva na bývanie. Žalobkyne nehnuteľnosti už niekoľko rokov
neužívajú vôbec. Z podielových spoluvlastníkov (strán konania), nehnuteľnosti užíva už niekoľko
rokov len žalovaný 2. Žalovaný 2 za užívanie nehnuteľností (nad rámec svojho spoluvlastníckeho
podielu, na úkor spoluvlastníckych podielov žalobkýň) neplatí žalobkyniam žiadnu odplatu. Vzhľadom
na skutočnosť, že strany nehnuteľnosti spoločne neužívajú, resp. výlučným užívateľom nehnuteľností je

žalovaný 2, žalobkyne nevidia dôvod na ďalšiu existenciu podielového spoluvlastníctva. Keďže žalovaní
ignorujúsnahužalobkýňomimosúdneriešenie,žalobkynepodávajútútožalobu. Žalobkynemalizáujem
dohodnúť sa na vyporiadaní ich spoluvlastníckych podielov tak, že tieto odplatne prevedú do vlastníctva
žalovanému 2, žalobkyne aj žalovaný 2 s takýmto spôsobom vyporiadania súhlasia, ale nedohodli sa na
výške odplaty za prevod spoluvlastníckych podielov. Podľa názoru žalobkýň je hodnota nehnuteľností

minimálne 240 000,- €, teda hodnota spoluvlastníckeho podielu (1/8) každej z nich predstavuje 30
000,- €, pričom žalovaný 2 každej z nich ponúkal ako odplatu len sumu 5 000,- €. Na ocenenie
vyporiadavaných nehnuteľností bol na jar 2022 vypracovaný aj znalecký posudok, ktorý má žalovaný
2 k dispozícii, avšak odmieta ho žalobkyniam sprístupniť. Keďže výlučnou užívateľkou nehnuteľností
je žalovaný 2, žalobkyne navrhujú, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, s tým

že žalovanému 1 ostane „zachovaný“ jeho spoluvlastnícky podiel 1, žalovanému 2 ostane „zachovaný“
jeho spoluvlastnícky podiel 1/8 a spoluvlastnícke podiely žalobkýň budú „prisúdené“ do vlastníctva
žalovaného 2, s tým že žalovaný zároveň každej zo žalobkýň zaplatí sumu 30 000,- € (1/8 hodnoty
nehnuteľností). Spolu so žalobou predložili Výpis z LV č. XXXX.

2. Žalovaní 1 a 2 vo vyjadrení k žalobe uviedli, že je pravdou, že žalobkyne sú podielové spoluvlastníčky
nehnuteľnosti a to nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom
K., pre okres K., obec H., kat. územie H. a to konkrétne k rodinnému domu súpis. č. XXX postaveného
na parc. registra „C“ katastrálnej mapy, č. 2271/4 a priľahlých pozemkov: parc. registra „C“ katastrálnej
mapy č. 2271/1, druh pozemku: Záhrada o výmere 200m2 parc. registra „C“ katastrálnej mapy č.

2271/4, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvorie o výmere 333m2, a to vo výške podielu 1/8 k celku
každá. Žalobkyne nadobudli svoj podiel na nehnuteľnosti v rámci dedičského konania po poručiteľovi
N. L., J. XX.XX.XXXX, dedičské konanie 21D 46/2009, 11Dnot 59/2009 spoločne s matkou P. L., O.
K., nar. XX.X.XXXX, ktorá v rámci dedičského konania získal podiel na vyššie uvedenej nehnuteľnosti
vo výške 1 k celku a žalobkyne spoločne so žalovaným v 2. rade získali podiel na nehnuteľnosti vo

výške 1/8 k celku každý. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2010. V rámci
tohto dedičského konania bol zhotovený znalecký posudok č. 2/2009 vypracovanýznalcom Q. B. E.,
znalkyňou v odbore stavebníctvo za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu č. XXX
a priľahlých pozemkov. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola stanovená na sumu 69.954,21Eur.
Nehnuteľnosti užívala P. L., O. K. a zároveň žalovaný v 2. rade a do roku 2014 aj jedna zo žalobkýň

a to konkrétne E. G.. Počas tejto doby sa nehnuteľnosť zhodnocovala a vzhľadom na jej technický
stav udržiavala v stave spôsobilom na užívanie výlučne z prostriedkov P. L., O. K. a žalovaného
v 2.rade, ktorý nehnuteľnosť spoločne s matkou a rodinou užíval. Nehnuteľnosti sa zhodnocovali a
prerábali s vedomím a so súhlasom žalobkýň. Žalovaný v. 1 rade sa sal podielovým spoluvlastníkom
vo výške podielu 1 k celku na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi P. L., O. K., ktorá svoj podiel

na nehnuteľnosti darovala vnukovi – žalovanému v 1. rade práve z dôvodu, že udržiaval zo svojich
finančných prostriedkov nehnuteľnosti v stave spôsobilom na užívanie spoločne so žalovaným v 2. rade,
avšak opätovne so súhlasom a s vedomím žalobkýň. P. L., O. K. zomrela dňa X.X.XXXX. Po jej smrti
nastali medzi podielovými spoluvlastníkmi nezhody, ktoré vyústili do snahy žalovaných o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva so žalobkyňami. Nie je pravdou, že žalovaní nemali snahu o mimosúdne

riešenie celej situácie. Na základe objednávky žalovaného v 1. rade spoločne so žalobkyňou 1.rade bol
dňa 25.6.2022 vypracovaný znalecký posudok Q. R. N. a to konkrétne znalecký posudok č. 34/2022
na stanovenie všeobecnej hodnoty rodinného domu súpis.č. XXX a priľahlých stavieb a pozemkov.
V zmysle vyššie uvedeného znaleckého posudku bola hodnota sporných nehnuteľností stanovená na
sumu 123.000,-Eur. S hodnotou nehnuteľností boli žalobkyne oboznámené. S poukazom na závery

znaleckého posudku, rozsah pričinenia jednotlivých žalobkýň o zhodnotenie a udržiavanie nehnuteľnostív stave spôsobilom na užívanie, zaslal dňa 15.8.2022 žalovaný v 2. rade žalobkyniam návrh Dohody o
zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a o vzájomnom vyporiadaní, ktorú však žalobkyne
odmietli dňa 17.8.2022. Dňa 28.8.2022 zaslal žalovaný v 2. rade žalobkyniam Úpravu dohody o zrušení

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a o vzájomnom vysporiadaní, avšak na túto už reagoval
právny zástupca žalobkýň s tým, že podľa ich názoru je hodnota nehnuteľnosti 240.000,-Eur a teda,
že hodnota podielu je podľa ich názoru 30.000,-Eur a k vzájomnému vyporiadaniu nehnuteľností dôjde
až po úhrade nimi stanovenej výšky podielu. S takou sumou vyporiadania, však vzhľadom na znalecký
posudok a mieru pričinenia zhodnotenia nehnuteľnosti, žalovaný v 2. rade nesúhlasil. Je pravdou,

že zákon neuvádza, čo sa považuje za primeranú náhradu, avšak aplikačná prax dospela k záveru,
že treba vychádzať zo všeobecnej hodnoty celej veci v čase jej vyporiadania, a nie z ceny domnelej.
Primeranú náhradu určuje súd, pričom však vychádza zo znaleckého posudku obvyklej cene veci, z
informácií subjektov zaoberajúcich sa kúpou a predajom obvyklých vecí , či podkladov od účastníkov
konania. Súd pri vypriadaní podielového spoluvlastníctva musí prihliadať aj na majetkové pomery
účastníkov konania a dispozíciu potrebnými finančnými prostriedkami na úhradu primeranej náhrady

za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, resp. či existujú predpoklady na splnenie povinnosti
poskytnúť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný v 2.
radeniejespôsobilýuhradiťžalobkyniampožadovanúsumu,niejemožnévyhovieťžalobežalobkyniam,
tak ako je to uvedené v petite žaloby. Spolu s vyjadrením doručili aj Vyjadrenie k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva, Odpoveď na list z dňa 19.09.2022, podací hárok, Výpis z LV č. XXXX,

Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 21D/46/2009, Znalecký posudok č. 2/2009, Darovaciu zmluvu zo dňa
26.05.2021, Rozhodnutie č. V 3910/2021, Znalecký posudok č. 34/2022.

3. Žalobkyne vo vzťahu k vyjadreniam žalobcov uvádzajú, že sa pridržiavajú tvrdení obsiahnutých
v predmetnej žalobe a tvrdenia žalobcov v celom rozsahu popierajú a považujú ich za irelevantné.

Zo znaleckého posudku č. 34/2022, ktorý bol žalobkyniam predložený vyplýva, že celková hodnota
pozemku spolu so zastavaným územím bola vyčíslená na sumu 123 444, 39, - eur. Pričom hodnota
parcely č. 2271/1 vo výmere 200m2 bola vyčíslená na sumu 11,482, 00, - eur v prepočte 57,41 za 1
m2 a parcely č. 2271/4 vo výmere 333 m2 bola vyčíslená na sumu 19117,53,- eur v prepočte 57,41,
- eur za 1 m2 . V tejto spojitosti žalobcovia uvádzajú, že pri vyčíslení hodnoty pozemku znalcom je

nevyhnutné posudzovať viaceré faktory o. i. aj cenu pozemku s ohľadom na aktuálne sa pohybujúce
ceny na trhu. Predmetný posudok tento atribút nielenže nezohľadnil, ale nezohľadnil ani viaceré iné
dotýkajúce sa napr. vhodnej polohy pozemku. Z uvedeného dôvodu považujú žalobcovia predložený
posudok za nedôveryhodný a už vôbec nie zohľadňujúci aktuálnu hodnotu veci. V tejto spojitosti preto
žalobkyne považujú za nevyhnutné zaobstarať nový posudok v tejto veci. Žalobkyne spochybňujú

vierohodnosť vyhotovenia predloženého posudku aj z dôvodu, že až doposiaľ Žalovaní odmietali
Žalobkyne s týmto posudkom oboznámiť, napriek tomu, že jedna zo Žalobkýň bola objednávateľkou
posudku. Predložený znalecký posudok napr. neobsahuje ani fotografie oceňovaných nehnuteľností, čo
býva bežnou súčasťou znaleckých posudkov. V nadväznosti na predmetné tvrdenia dávajú žalobcovia
do pozornosti aj aktuálne ponuky na kúpu pozemkov v obci Zeleneč pri Trnave, ktoré sa z dostupných

internetových zdrojov pohybujú v sume 100 ,- eur za 1 m2 v prípade ornej pôdy v extraviláne (501 400,-
€ za 5014 m2), určenej v budúcnosti na zastavanie, bez vybudovaných prístupových komunikácií a
inžinierskych sietí. Len hodnota vyporiadavaných pozemkov musí byť minimálne dvojnásobná (teda viac
ako 200,- €/m2), keďže tieto sa nachádzajú v lokalite, určenej na bývanie, s vybudovanými inžinierskymi
sieťami a obslužnými komunikáciami. Žalobkyne, okrem znalcom stanovenej ceny pozemkov, namietajú

a spochybňujú aj ocenenie rodinného domu. Podľa bývalého portálu cenovej mapy nehnuteľností
(www.cmn.sk), ktorý je v súčasnosti na internetovom portáli S., sa cena rodinného domu, postaveného
v roku 1975 v lokalite Zeleneč, s úžitkovou plochou 180 m2, s plochou pozemku 530 m2, pohybuje v
rozmedzí 259 170,- € až 321 970,- €. Vo vzťahu k žalobnému návrhu Žalovaných, Žalobkyne uvádzajú,
že nie je pre ne podstatné, v akom pomere (v akých spoluvlastníckych podieloch) dôjde k rozdeleniu

nehnuteľností po zrušení podielového spoluvlastníctva medzi žalovaných a za kľúčový predmet sporu
považujú určenie hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností, od ktorej sa bude následne odvíjať suma
výplaty žalobkyniam. Spolu s replikou doručili súdu aj odhad cien nehnuteľností.

4. V duplike žalovaní uviedli, že tvrdenia žalobkýň sa nezakladajú na pravde a žalobkyne úmyselne

zavádzajú súd. Znalecký posudok č. 34/2022 bol zrealizovaný na základe ich vôle a to z dôvodu nutnosti
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorá vyvstala z ich prejavu vôle nebyť ďalej v podielovom
spoluvlastníctve so žalovanými, pričom práve žalobkyne trvali na ohodnotení nehnuteľnosti znalcom.
V predmetnej veci, po vzájomnej dohode účastníkov konania boli oslovení viacerí znalci za účelomvypracovania znaleckého posudku na určenie hodnoty spornej nehnuteľnosti, či už žalobkyňami alebo
žalovanými.Žalobkyniamnevyhovovaločasovéhľadiskoznalcov,ktoríbolinimiosloveníapretosúhlasili
so znalcom Q. R. N., ktorý mal časový priestor na vypracovanie znaleckého posudku v danom čase.

Žalobkyne boli informované o čase, kedy Q. R. N. vykoná ohliadku nehnuteľnosti, dokonca žalobkyňa A.
B. bola v čase ohliadky nehnuteľnosti znalcom prítomná ako zástupkyňa žalobkýň pri danom úkone. Pri
ohliadke nehnuteľnosti znalcovi túto sama ukazovala a preto je pre žalovaných prekvapujúce tvrdenie,
že nemali možnosť sa oboznámiť so znaleckým posudkom, resp., že znalec bol vybraný žalovanými.
So závermi znaleckého posudku boli žalobkyne oboznámené po jeho obdržaní, pričom po tom, čo sa

dozvedeli znalcom vypočítanú hodnotu nehnuteľnosti, trovy tohto znaleckého posudku odmietli uhradiť,
resp. podieľať sa na spoluhradení trov znalcovi a znalecký posudok začali spochybňovať. Znalecký
posudok obsahuje aj fotografie, avšak odscanovaním znaleckého posudku došlo k takej zlej kvalite,
že neboli vôbec čitateľné. K doloženým listinám, najmä listine nazvanej aktuálna cenová ponuka
pozemkov v Zelenči žalovaní uvádzajú, že skutočnosť, že na inzertnom postáli S. sa nachádza jeden
inzerát na stavebný pozemok v cene 100,-Eur / m2 ornej pôdy v extraviláne, ešte neznamená, že

hodnota priľahlého pozemku v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania je totožná. Je nutné si
uvedomiť, že v danom prípade ide o priľahlý pozemok k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a teda jeho cena nemôže byť rovnaká, ako požadovaná cena v inzeráte.
Zároveň žalovaní uvádzajú, že predmetný inzerát je na danom inzertnom portáli už dva roky, majú o
ňom vedomosť a pokiaľ by to bolo naozaj taká lukratívna ponuka, ako to uvádzajú žalobkyne, zrejme by

bol predmetný stavebný pozemok už dávno predaný.

5. Na pojednávaní dňa 22.05.2023 bola vyslúchnutá žalobkyňa 1, A. B., ktorá uviedla, nehnuteľnosti
zdedila som to po otcovi po jeho smrti a užívateľom je brat N. L.. Nehnuteľnosti neužívala nijakým
spôsobom. Po maminej smrti sa chceli dohodnúť, že im vyplatia podiel, na ktorý majú nárok. Pozvali

ich, že majú prísť do rodinného domu a navrhnúť sumu, za akú by sa spísali z ich podielu. Keď navrhli
sumu, tak im to bolo veľa a chceli aby im dom prenajali zadarmo. Potom žalobkyne navrhli, že si zavolajú
odhadcu, ale toho do domu nepustili, lebo oni si zavolali odhadcu predtým. Žalobkyňa 1 tam bola,keď
tam mali oni svojho odhadcu, boli dohodnutí, že žalobkyne budú mať svojho odhadcu a oni svojho
a podľa toho sa dohodnú. Nedohodli sa, lebo ich odhadcu tam nepustili. Na nehnuteľnosti sa robila

kúpeľňa, ktorú si robili pre seba. Žalobkyňa 1sa tam sprchovať nechodila. Už keď sa tam vymieňali
okná – to platila mama. Po smrti p. L. boli užívateľmi mama, sestra E. G.. Nechecli riešiť vyporiadanie,
pokiaľ mama žila. Mysleli si, že keď tam oni bývajú, že ich oslovia, vedeli o tých čiastkach, ktoré tam
majú. Obdržala koncept dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva pred podaním žaloby, mala
vedomosť, že bola snaha o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Nevie presne, aká bola hodnota

nehnuteľnosti po smrti otca, ale vie, že bola uvedená v dedičskom konaní. Na financovaní nehnuteľnosti
a stave spôsobilom na užívanie sa nepodieľa. K svojej úlohe ako zadávateľa uviedla, že oslovil ho E.,
žalobkyňu 1 prizvali, aby bola prítomná, mali dohodu, že si ony zavolajú svojho odhadcu, mali dohodu
a potom sa mali dohodnúť na sume. Odhadca bol Q. N. M.. Žalovaní jej neumožnil užívať nehnuteľnosť.

6. Na tomto pojednávaní bola vyslúchnutá žalobkyňa 3, E. G., ktorá uviedla, že nehnuteľnosť zdedila
po otcovi, dohodli sa, že sa to bude vyporiadať až po maminej smrti, lebo nebudú predsa pýtať od
maminy peniaze. Vtedy tam ešte žila žalobkyňa 3, bývala tam vlastne 25 rokov, všetko čo sa tam
opravovalo, na to sa podieľala. Vydala sa a bývali tam s mužom a deťmi. Teraz v septembri bude
10 rokov čo sa odsťahovali. Po odsťahovaní užíval nehnuteľnosť brat (žalovaný 2) so svojou ženou.

K snahe o vyporiadanie uviedla, že sa dohodli na stretnutí, dopadlo to katastrofálne, stretli sa potom ešte
raz, to bolo totálne zle, potom to riešili cez právnych zástupcov. K oceňovaniu nehnuteľnosti znalcom
uviedla, že pozemok stojí 100.000 eur, je tam poschodový dom, celý podpivničený, je to smiešna suma.
K osobe znalca uviedla, že sa dohodli na druhom stretnutí, že si zavolajú odhadcu, ale potom bolo, že
volali žalobkyni 2, že majú odhadcu, má tam sestra prísť – žalobkyňa 1, ale potom si dajú urobiť svoj

odhad, žalobkyňa 3 tam nebola, sestry tam boli, ale oni odhadcu nepustili, stál tam. Žiadny odhad nebol,
odvtedy spolu nekomunikujú. Po odsťahovaní žalobkyne 3 z nehnuteľností sa vykonávali investície , a to
položenie plávajúcej podlahy, vymaľovanie, urobenie kúpeľne. Dovtedy, čo sa robili úpravy, delili sa na
polovicu. Žalovaný 1 žalobkyni 3 neumožnil užívať nehnuteľnosť. Žalobkyňa 3 nevedela uviesť, kedy sa
malo uskutočniť stretnutie s ich znalcom, bola tam aj polícia. Nevlastní kľúče, vyhodila ich. Počas doby,

keď užívala nehnuteľnosť sa podieľali na zveľaďovaní takým spôsobom, že mama platila jednu čiastku,
oni druhú a brat tretiu. Jednalo sa o všetko, čo sa platilo, elektrika, plyn. Na udržiavaní nehnuteľnosti
sa nepodieľa preto, lebo tam nebýva.7. Na tomto pojednávaní bola vyslúchnutá žalobkyňa 2, E. E., ktorá uviedla, že svoj spoluvlastnícky
podiel nadobudol po smrti otca. Odvtedy využívala nehnuteľnosť mama a brat so ženou. K snahe
o vyporiadanie spoluvlastníctva uviedla, že sa chceli dohodnúť, tak ako uvádzali žalobkyne, mali

stretnutie, ale sa nedohodli, takže potom to riešili s právnikom. Brat ponúkal malú sumu neadekvátnu
domu. Nevedela uviesť, či sa na nehnuteľnosti od nadobudnutia podielu realizovali investície. Žalovaný
jej neumožnil užívanie nehnuteľnosti. Po smrti matky bola v nehnuteľnosti. V nehnuteľnosti nebola bez
prítomnostižalovaného.Kľúčmiodnehnuteľnostidisponujedoteraz.Nepodieľalasanaspolufinancovaní
nehnuteľnosti. Ohľadom hodnoty nehnuteľnosti v sume 240 000,00 eur uviedla, že sa informovala, na

internete. Na internete skúmali po čom idú pozemky v Zelenči.

8. Na tomto pojednávaní bol vyslúchnutý žalovaný 1, E. L., ktorý uviedol, že nehnuteľnosť dostal za
života od babky, s tým, aby v tom dome ostal, býval a staral sa, nie dom predať ale užívať ho, keď som
zroduL.financovaniunehnuteľnostiuviedol,žeju financovalirodičia–otec(žalovaný2),stavebnépráce
vykonával žalovaný 1, svojpomocne. Žalovaný 1 uviedol, že žalobkyne mali vedomosť o zhodnocovaní

a prerábaní nehnuteľnosti, keďže vzťahy boli urovnané počas života babky, oboznámené boli, keďže
prerábka netrvala mesiac, prerábku videli, páčila sa im. Prerábalo sa komplet maľovky, elektroinštalácie,
podlahy, voda, kotol atď.. žalobkyne sa na financovaní nehnuteľnosti podieľali tak, že platili elektriku,
plyn, bývali tam, veľké investície začali po odchode E. G., investície na prerábku alebo udržanie z ich
strany neboli. Ohľadom vypracovania znaleckého posudku uviedol, že po smrti babky bolo stretnutie,

na sume sa nedohodli, ktorú vieme reálne ponúknuť, nesúhlasili so sumou, mali každý odhadcu, boli
nahnevaní. Žalovaný 1 vtedy pracoval v D., s p. E. sa stretli, zohnal odhadcu, ako sa stretli povedala,
že si nevie odhadcu zohnať. Zavolal protistrane, dohodli sa na obhliadke. R. E. nemohla prísť. Uviedol,
že to nevadí, stačí keď tam bude niekto zo strán žalobkýň. Dostavila sa p. B., v jej prítomnosti prebehla
obhliadka, všetko sa podpísalo, spísalo, pomeralo. Po mesiaci bol posudok vypracovaný s tým, že sa

zišli predložili posudok, ktorý nechceli žalobkyne akceptovať. Žalobkyňa 3 tam nebola. Po nejakom čase
prišli s vlastným znalcom. Volal mu manžel p. G., že má otvoriť dvere, že bude prúser, na čo žalovaný
1 uviedol, že v práci a dvere otvoriť nemôže, tak isto asi mama bola v práci, a otec tiež nebol doma,
keď neotváral. Majú/mali kľúče, takže nemajú bránené vstupu do nehnuteľnosti. Viem, že niektorá zo
žalobkýň bola v nehnuteľnosti. Potrebovali niečo požičať z domu a p. E. telefonovala otcovi, že by niečo

potrebovali , kľúče od domu má E., žalovanému 1 nikto nevolal. V pivnici sa svietilo, chodítko tam nebolo,
na čo žalobkyňa 2 uviedla, a, že v pivnici sa nesvietilo. Na čo žalobkyňa 2 uviedla, že na tú situáciu
zabudla. Žalovaný 1 uviedol, že podiel nadobudli po smrti svojho otca, po smrti nadobudli E. G. so svojimi
deťmi a s mužom, môj otec so ženou a deťmi a babka bývali v nehnuteľnosti. Užívajú dodnes, ostal tam
bývať len otec so svojou ženou, babka, zomrela XX.XX.XXXX, pred 10 rokmi sa odsťahovali do I. E.

G., kde dostali do daru dom, pred 5 rokmi sa žalovaný 1 oženil a odsťahoval sa.

9. Na tomto pojednávaní bol vyslúchnutý žalovaný 2, N. L., ktorý uviedol, že nehnuteľnosť udržuje on,
býva tam, keď sa prerábal vnútrajšok, nadobudol dedičstvom nehnuteľnosť po smrti otca. Jeho sestry
sa na nehnuteľnosti nepodieľajú nijako, keďže tam momentálne nebývajú. K objednávaniu znaleckého

posudku uviedol, že sestra A. bola prítomná, znalca zohnal jeho syn, chodila s odhadcom. K okolnostiam
po znaleckom posudku uviedol, že došla sestra A., E., listovali ho, hľadali sumu, či to nie je žart,
nesúhlasili s tou sumou. K snahe o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uviedol, že ponúkol im
sumu, ktorú im môže reálne dať, je dôchodca. Kedysi jeho mu dala 200.000 SK vkladnú knižku na to,
že keď budú chcieť vyplácať tak im má dať. Vybrali vkladnú knižku, zrušili a vyplatili po 50.000 SK (keď

si sestra Milena menili okná). K žalobkyniam ponúkanej sume uviedol, že najprv bolo 5000, keď zomrela
matka v 1/2022 a posledná bola 15.000. Žalobkyne majú teoreticky možnosť užívať nehnuteľnosť, ale
prakticky čo by tam robili. K rozsahu uviedol, že v jeho spálni nie, v dolnej časti môžu užívať, kde bývala
babka, ale aj to nie je celé ich, ale on je tam.

10. Na pojednávaní dňa 11.09.2023 bola vyslúchnutá svedkyňa, E. L., ktorá uviedla, že býva
v nehnuteľnosti s manželom vyše 36 rokov. Po dedkovej smrti bolo dedičské konanie, bol ohodnotený
dom a babka mala 1 a druhú polovicu mali 4 súrodenci. Oni tam s manželom zostali bývať, že sa
postarajú o nich a po ich smrti, bude nehnuteľnosť ich, babka sa rozhodla, že 1 dá ich synovi, vtedy
začali pýtať peniaze, že chcú vyplatiť podiely. Oni im ponúkali peniaze prvýkrát, druhýkrát sa im zdalo,

že je to pre nich málo, oni im mohli dať v rámci svojich možností. Dostali peniaze od svokrovej sestry,
dostala každá 50 000, aj on. Oni peniaze na vkladnej knižke, boli ju zrušiť a každá si zobrala peniaze
(aj N. dostal). Každý mal rovnako. I. dala E. svoju polovičku, oni 3 sú zahojené, keď budú mať peniaze
dá, keď nie, tak nie. Ponúkali im peniaze, ale nechceli. Prerábali polovičku domu, starali sa, manželmal opatrovateľské. Nevie, prečo toto robia. E. dostala od F. dom, boli dohodnutí, že E. sa odsťahuje,
aby tam mohli bývať. Každá majú byty, ktoré dostali – zadarmo byty to boli, ani jedna si byt nekupovala.
Babka užívala nehnuteľnosť po smrti dedka 13 rokov alebo 14 rokov. Zo žalobkýň tam bývala G.. Odkedy

sú žalovaní spoluvlastníkmi tak žalobkyne neprispievali nijakým spôsobom na udržanie nehnuteľnosti.
Keď bol žalovaný 1 spoluvlastníkom na nehnuteľnosti sa robila celá prerábka 1. poschodie, potom sa
kupovali veci – plynový kotol, kúrenie, elektrika, okná , dvere, dlažba, podlahy. Žalobkyne mali vedomosť
o rekonštrukciách, nemali námietky, chodili sa pozerať, schválili im to, nepovedali ani slovo. Súhlasili.
Nepodieľali sa finančne ani vykonanými prácami. K osloveniu znalca, p. N. uviedla, že trvali na tom aby

sme dali ohodnotiť dom, súhlasili, povedali, že zabezpečia, ale nestalo sa, E. našiel číslo p. N. a bol
ochotný im vypracovať znalecký posudok a ohodnotiť dom, súhlasili, že dobre a bola aj prítomná jedna
z nich, p. B.. Oboznámili ich, čítali si, posudok sa im nepáčil, povedali, že je to málo peňazí, povedali
im že sa to musí zaplatiť, nechceli, handrkovali sa, obe ju držali za ruky, pomaly sa pobili na dvore,
začali sa vyhrážať, že to takto nenechajú, začali na nás sprosté reči. V čase vypracovávania znaleckého
posudku mali prístup k domu, mali kľúče, konkrétne dve: G. a E.. Jedna zo žalobkýň tam bola aj sama,

bez ich vedomia, sama si odomkla aj zažala, nedala im ani vedieť, na čo tam bola. K snahe žalobkýň
o ocenenie nehnuteľností uviedla, že mali snahu o ocenenie, vyhrážali sa im, že zavolajú policajtov,
aj ich zavolali, boli predvolaní s manželom. Nehnuteľnosť svedkyňa využíva od roku 1985. k vyplateniu
uviedla, že ponúkali prvýkrát každej 4000 eur, druhýkrát 5000 eur a posledná suma je teraz čo bol
ohodnotený dom. Prerábanie realizovala svedkyňa, manžel a E.. K prerábaniu mali súhlas od babky,

žalobkyne sa chodili pozerať, teda súhlasili. K spolufinancovaniu uviedla, že žalobkyne tam odmietali
ísť, oni nefinancovali, všetky 3 povedali, že dajte spraviť dlažbu, strechu a potom dajte ohodnotiť dom
(p. B.). Výmena kotla a kúrenia sa realizovala z dôvodu, že všetko bolo v havarijnom stave, ostatné veci
aj sú, strecha keď im pretečie, neviem čo s tým budú robiť. Keďže nie je dom vysporiadaný, nevie ako
budú pokračovať, keď robia takýto problém. V súčasnosti využíva dom svedkyňa a manžel. Žalobkyniam

za užívanie neplatí nič. Svedkyňa platí výdavky, stará sa o dom. O rodičov sa starala - o svokrovcov,
spolu tam bývali. K hodnote pozemkov v Zelenči uviedla, že vie koľko stoja domy. Nevie, koľko stojí 50
ročný dom. Žalobkyne za života babky navštevovali dom - chodievali na také návštevy. Keď boli sviatky,
keď bola oslava.

11. Na pojednávaní dňa 27.11.2023 bol vyslúchnutý znalec, Q. R. N., ktorý uviedol, že na účely
vypracovania znaleckého posudku ho kontaktoval E. L.. K sprístupneniu nehnuteľnosti uviedol, že
keď ho kontaktoval, tak mu povedal o probléme. Znalec požadoval všetky dokumenty a všetkých
zúčastnených (spoluvlastníkov). Všetko bolo sprístupnené, všetko s E. L. a p. B. poprechádzali všetky
vedľajšiestavby,vonkajšietrvaléporasty,všetko,čotamvidel,tampopísalidotohoznaleckéhoposudku,

nič tam neostal. Je to dosť náročný posudok. Obhliadka trvala dlho. Znalecký posudok odovzdal E.
L. a platil ho on. K otázke, či všeobecná hodnota určená ZP je hodnota, ktorú možno považovať
za hodnotu, za ktorú je možné túto nehnuteľnosť jednoducho predať na trhu - vzťah medzi trhovou
hodnotou a všeobecnou hodnotou, odpovedal, že na prvej strane znaleckého posudku je napísané, že
je vypracovaný za účelom odkúpenia spoluvlastníckych podielov a využitím predkupného práva. Toto je

špecifický znalecký posudok, zohľadňujú sa tu aj iné veci a hlavne ten spoluvlastnícky podiel. Keby sa
predávala nehnuteľnosť, tak sa tam nasťahujú, ale spoluvlastníci v 1/8 sa tam nemôžu nasťahovať. To
je špecifické, to musíte takto brať. Tu ide len o možnosť vyrovnať sa. Tá nehnuteľnosť je nepredajná.
Znalec si nevie predstaviť, ako by niekto išiel do 1/8 bývať. To sa nedá jednoducho predať. K vplyvu
predkupného práva na výšku všeobecnej hodnoty uviedol, že to má vplyv na cenu a zohľadňuje sa to

v tom znaleckom posudku. Je to nepredajné, iným osobám je to nepredajné. Do tejto nehnuteľnosti
sa nedá nasťahovať. Nemôže to brať ako normálne, že má nehnuteľnosť a ide ju predať. A hneď sa
tam nasťahuje. K účelu vypracovania znaleckého posudku uviedol, že bolo uvedené, za akým účelom
bude vypracovaný znalecký posudok, preto znalec všetkých zainteresovaných pri znaleckom posudku,
lebo to sú háklivé veci. Znalcovi boli objednávateľom uvádzané stavebné práce, ktoré boli realizované

žalovanými, ale znalec to nebral na to zreteľ. V čase robenia znaleckého posudku a teda v určitom čase
tam videl nejaké veci, ktoré zodpovedal, nebral ale na to ohľad. Existencia predkupného práva nie je
premietnutá v závere, ale je to v cene premietnuté. Pokiaľ hovorí o cene, hovorí o všeobecnej hodnote
(zaokrúhlene)nehnuteľnostiuvedenejvzávereznaleckéhoposudku.Kovplyvňovaniuprivypracovávaní
znaleckého posudku uviedol, že nepoznal ani jedného ani druhého, nikoho. Pán ho oslovil, tak ako

ostatní klienti ho oslovili. Nebol ovplyvnený. Nepozná ani jedného, ani druhého.
12. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.13. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spoluvlastníci
sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom
spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

14. Podľa § 142 OZ (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci
a rozdelením výťažku. (3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti.

15. Podľa § 121 ods. 1 OZ Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním
určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

16. Súd mal za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi vyporiadavaných
nehnuteľností, konkrétne sú to nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX, okres K., obec:

H., katastrálne územie H., vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, a to k parcelám
registra „C“ č. 2271/1, záhrada o výmere 200 m2, č. 2271/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
333 m2 a k rodinnému domu so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. 2271/4. V konaní
mal súd ďalej nesporné prikázanie nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva žalovaného , pričom
bude ponechaný spoluvlastnícky podiel žalovaného 2 vo veľkosti 1/8 k celku. Za sporné v konaní

súd považoval finančné vyrovnanie medzi podielovými spoluvlastníkmi za ich spoluvlastnícke podiely
v prípade prikázania nehnuteľností žalovaným 1 a 2.

17. Ustanovenie § 142 OZ upravuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktoré prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví spoluvlastníci

nedosiahnu dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Podieloví spoluvlastníci nadobúdajú
postavenie nerozlučných procesných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 OZ, čoho následkom je i to, že
ak podá odvolanie čo len jeden zo spoluvlastníkov, rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť ani voči
ostatným spoluvlastníkom. Takisto sa žiada upozorniť na skutočnosť, že z procesného hľadiska sú výrok
rozhodnutia o zrušení podielového spoluvlastníctva a výrok o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

navzájom viazané, a teda nie je možné, aby jeden výrok nadobudol právoplatnosť a druhý nenadobudol.
Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným
spôsobom vyporiadania, môže teda rozhodnúť o vyporiadaní iným spôsobom.
18. Ak teda súd zruší podielové spoluvlastníctvo, je povinný spoluvlastníctvo aj vyporiadať. Z jazykového
vyjadrenia§142OZvyplýva,žesúdnemôžerozhodnúťospôsobevyporiadaniasvojvoľne,alejeviazaný

nasledovným záväzným poradím: (1) Rozdelenie veci. (2) Prikázanie veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu. (3) Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Zákon
takisto určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a jednak na účelné
využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská, súd prihliada i na iné okolnosti prípadu.

Rozhodujúcimi tak nebudú izolovane jednotlivé okolnosti, ale všetky relevantné okolnosti vo svojom
súhrne, súd vždy komplexne posúdi celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba
hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu pritom
nie je pre rozhodnutie súdu rozhodujúca.

19. Rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva,
súd tak musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Z praktického hľadiska bude
tento spôsob vyporiadania vhodný najmä vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si
vlastnícke právo k veci, hoci len k jej určitej časti. Pokiaľ majú spoluvlastníci záujem svoj podiel
predovšetkým speňažiť, bude vhodnejším spôsobom vyporiadania predaj veci a rozdelenie výťažku

prípadne prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý má o vec záujem. O reálne rozdelenie pôjde iba vtedy,
ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a preto sa
v takomto prípade ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž
stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci. Vec musí byť deliteľná nielen z faktického hľadiska,ale aj z právneho. O reálnom rozdelení spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie veci
malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená. Posúdenie deliteľnosti
veci môže byť náročné najmä v prípade nehnuteľnosti. V prípade pozemku je potrebné zvážiť, či

rozdelením pozemku nedôjde k drobeniu pozemku nad rámec uvedený v zákone č. 180/1995 Z. z..
Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci nie je možné bez geometrického plánu, na
ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, parcelné čísla nových parciel, ich výmera
a vlastník. Možnosti rozdelenia veci sa posudzujú okrem iného aj z hľadiska územného plánovania,
prístupu ku komunikáciám, účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia, polohy pozemkov,

ich tvaru a celkovej plochy. Pri posudzovaní, či rozdelenie je dobre možné, súd vždy prihliada na to,
aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na susednom pozemku
znemožnený prístup k tejto stavbe. Ak zachovanie prístupu vyžaduje stavebnú úpravu, ku ktorej treba
stanovisko stavebného úradu, súd si ho vyžiada (NS ČR 22 Cdo 1259/2003). Z vykonaného znaleckého
dokazovania (najmäpodľaznaleckýposudkov)másúdzapreukázané,žerozdelenievecineprichádzalo
do úvahy, nakoľko nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné pri zachovaní alebo dodržaní podmienok

stanovených právnymi predpismi, resp. zachovania účelnosti využitia posudzovaných nehnuteľností.
Zároveň nie sú deliteľné ani z pohľadu možných nákladov na ich reálne oddelenie. Zároveň súd
rozdelenie nehnuteľností nepovažoval za účelné a ekonomicky hospodárne, navyše, ak žalobkyne
nemali záujem udržať si vlastnícke právo k nehnuteľnosti a od podania žaloby navrhovali prikázať ich
spoluvlastnícke podiely žalovaným. Z dokazovania súdu vyplynulo, že žalobkyne majú nehnuteľnosti,

v ktorých realizujú svoje bytové a životné potreby a reálne o vyporiadavanú nehnuteľnosť neprejavili
záujem. Súd preto nepristúpil k reálnemu rozdeleniu nehnuteľností.
20. Ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo v poradí druhým
z preferovaných spôsobov - prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva.
Predpokladom tohto spôsobu je skutočnosť, že vlastník veci má záujem stať sa vlastníkom celej veci,

resp. spoluvlastníkom s iným. Tento spôsob vyporiadania predpokladá majetkové vyporiadanie s tými,
ktorí prestávajú byť vlastníkmi. Prikázanie veci tretej osobe nie je možné.
21. Prikázanie veci môže mať v zásade trojitú formu. Celá vec je prikázaná do výlučného vlastníctva
niektorého zo spoluvlastníkov, čo je pravdepodobne najčastejší spôsob prikázania veci. Druhým
spôsobom je prikázanie celej veci doterajších spoluvlastníkov. Vec sa teda neprikazuje do výlučného

vlastníctva, ale znova sa vytvára podielové spoluvlastníctvo, no veľkosť spoluvlastníckych podielov je
novokonštituovaná. Tretí spôsob predpokladá oddelenie časti vyporiadanej veci, ktorá je prikázaná do
podielového spoluvlastníctva doterajších spoluvlastníkov. Predmetom prikázania nie sú spoluvlastnícke
podiely ostatných spoluvlastníkov, ale celá vec. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva prikázaním veci
súd prihliada najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využite veci a násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Je však vecou súdu, aký význam bude
klásť ďalším jednotlivým skutočnostiam a ako ich vyhodnotí vzhľadom na okolnosti konkrétneho
prípadu. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom.
V prípade výrazného nepomeru je však pravdepodobnejšie prikázanie veci vlastníkovi dominantného
spoluvlastníckeho podielu, nemusí to byť však pravidlo. Pod účelným využitím veci je treba rozumieť

predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená.
22. V predmetnom konaní žalobkyne navrhovali prikázať vec do výlučného vlastníctva žalovaných,
pričom pre žalobkyne nebolo podstatné v akom pomere dôjde k rozdeleniu nehnuteľností. Žalovaní
navrhli prikázať podiely žalobkýň do vlastníctva žalovaného 1 a spoluvlastnícky podiel žalovaného
ponechať žalovanému 2. Súd preto vyhovel návrhu žalovaných, keď žalobkyne žalobou sledovali najmä

prikázanie ich podielov žalovaným, pričom žalovaní si spôsob určenia a usporiadanie ich podielov sami
upravili a dohodli.
23. Súd skúmal, či žalovaní sú schopní vyplatiť vyporiadavací podiel za nehnuteľnosti a to vo výške
20407,48eurakaždejzožalobkýň,t.j.spolu61222,44eura.Predmetnásumavyporiadavaciehopodielu
bola určená na sumu 20 407,48 eura ako 1/8 hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom č.

59/2024 Q. K. D. (ďalej len „ZP“) vo výške 163 259,84 eura. Súd pri určovaní hodnoty nehnuteľností
a teda hodnoty náhrady za vyporiadavané podiely žalobkýň vychádzal zo ZP č. 59/2024. Znalec určil
hodnotu nehnuteľností v sume 163 259,84 eura. V konaní boli predložené ďalšie dva znalecké posudky,
a to Znalecký posudok č. č. 2/2009 Q. B. E. a Znalecký posudok č. 34/2022 Q. R. N.. Uvedené
znalecké posudky boli v konaní sporované a žalobkyne navrhli vykonať nové znalecké dokazovanie. Súd

znalecké dokazovanie vykonal, pričom žalobkyne spochybňovali aj závery v ZP č. 59/2024, avšak už nie
kvalifikovane, keď opätovne neboli spokojné so stanovenou hodnotou nehnuteľnosti, pričom neuvádzali
žiadne dôvody ani nedostatky predloženého znaleckého posudku tak, ako to urobili v prípade dvoch
predchádzajúcich znaleckých posudkov, nenavrhli ani výsluch znalca a pod.. Súd preto ako relevantnýspôsob určenia hodnoty nehnuteľností v konaní považoval jedine ZP č. 59/2024, keď žalobkyňami nebol
riadne spochybnený a žalovanými nebol spochybnený vôbec.
24. Žalovaní v konaní čestne prehlásili, že disponujú hotovosťou na vyplatenie vyrovnacieho podielu

a vyplatenie vyrovnacieho podielu nebude z ich strany zmarené. Súd preto rozhodol tak, že podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zrušil a vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikázal do podielového
spoluvlastníctva žalovaného 1 a žalovaného 2, pričom žalovanému 1 prikázal podiel o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 7/8 k celku a uložil povinnosť žalobkyni 1, žalobkyni 2 a žalobkyni 3 (nakoľko
všetky tri podiely žalobkýň o veľkosti 1/8 k celku u každej žalobkyne prikázaním prevezme žalovaný

1) vyplatiť náhradu v sume 20 407,48 eura žalobkyni 1, v sume 20 407,48 eura žalobkyni 2 a v sume
20 407,48 eura žalobkyni 3. Ohľadom spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2 o veľkosti podielu
1/8 k celku súd rozhodol tak, že tento podiel ponechal žalovanému 2 tak ako tomu bolo doposiaľ,
pričom žalovaný 2 sa nijako neobohatil na úkor ostatných spoluvlastníkov, avšak z dôvodu núteného
nerozlučného spoločenstva v zmysle § 78 Civilného sporového poriadku bol stranou v konaní. Súd pre
úplnosť uvádza, že žalovaný 1 nadobudol spoluvlastnícke podiely od žalobkýň a v prípade neplnenia

právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, tento majetok môže byť následne speňažený za
účelom úhrady náhrady za spoluvlastnícke podiely.
25. Podľa § 233 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

26. Súd vo výroku III. predmetného rozsudku určil paričnú lehotu (lehotu na plnenie) 30 dní od
právoplatnosti rozsudku, nakoľko v predmetnom prípade sa jedná o vyplatenie vyššej peňažnej sumy,
pričom chcel ponechať žalovanému dostatočný priestor pre vyplatenie náhrady každej zo žalobkýň tak,
aby nebol v časovej tiesni.
27. Súd nevykonal žalobkyňami navrhnuté dokazovanie, a to vyžiadaním z katastra poslednú zmluvu

o prevode vlastníctva k inej obdobnej nehnuteľnosti, a to k rodinnému domu s pozemkom na adrese: N.
M. XXX/XX, XXX XX H. (č. l. 193), nakoľko takéto dokazovanie nepovažoval za účelné, keďže hodnotu
nehnuteľností mal súd spoľahlivo určenú ZP č. 59/2024, ktorá stranami sporu nebola kvalifikovane
spochybnená. Zároveň súd uvádza, že zmluva o prevode nehnuteľností by súdu nemusela dať odpoveď
na otázku, či sa jedná skutočne o obdobnú nehnuteľnosť, akou je prejednávaná nehnuteľnosť v tomto

prípade. Zmluvy o prevode nie sú natoľko podrobné ako napr. odborné vyjadrenia alebo znalecké
posudky, neobsahujú fotografie ani iné zobrazenia nehnuteľnosti a pod.. Ďalej súd považuje za dôležité
uviesť, že kúpna cena pri takejto zmluve nemôže byť jednoznačne smerodajná pre určenie hodnoty
nehnuteľností, nakoľko kúpna cena je založená a vzniká dohodou zmluvných strán a pozadie takejto
dohody rovnako nemusí zo zmluvy vyplývať.

28. Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia vedený vyššie
uvádzanými úvahami a právnymi predpismi.
29. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria

A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň
súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí
dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana

(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.
33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

34. O trovách konania vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd rozhodol tak, že žiadna zo
strán konania nemá právo na náhradu trov konania, a to pri aplikácii § 255 ods. 2 CSP. Tým, že súd nie
je viazaný procesnými návrhmi strán konania, ako má vyporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo,
potom nemožno konštatovať, že na strane tej-ktorej strany konania došlo k úspechu alebo neúspechu,pretožesúdpostupujezúradnejmocivsúladeskogentnýmustanovením§142Občianskehozákonníka,
bez ohľadu na procesné návrhy strán konania, akým spôsobom žiadajú vyporiadať zrušené podielové
spoluvlastníctvo. Okrem toho neúspech v konaní, resp. úspech v konaní nie je daný ani z toho dôvodu,

že žalovaný 1 získal podiely žalobkýň do vlastníctva prikázaním, pričom v zmysle rozhodnutia súdu je
zároveň povinný žalobkyne vyplatiť podľa ich podielom sumou určenou z hodnoty nehnuteľností určenej
ZP č. 59/2024. Teda nie je možné hovoriť ani jednoznačnom úspechu, ani o jednoznačnom neúspechu
sporných strán, a preto aplikácia § 255 ods. 2 CSP je objektívna a správna. Súd vzhľadom na použitie
ustanovenia § 255 ods. 2 CSP rozhodnutia, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania

upustil od aplikácie ustanovenia § 257 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).