Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825010092
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7825010092.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného ml. A. B., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 21. mája 2025 v Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. XX, E. C.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

že dňa 26.06.2024 v čase okolo 19:35 hod. v rámci komunikácie cez sociálnu sieť Facebook,

prostredníctvom aplikácie Messenger, cez svoj užívateľský účet "A. B." ID: 100079547033293, žiadal
od maloletej E. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorú osobne poznal, aby mu cez svoj užívateľský účet ID:
100090301248816, opakovane zaslala videozáznamy, na ktorých budú zaznamenané obnažené jej
intímne partie pohlavných orgánov a aj to ako sa sama uspokojuje, čo aj maloletá vykonala a dňa
26.06.2024 o 19:37 hod. a následne o 20:03 hod. mu zaslala dva požadované videozáznamy na ktorých
masturbovala, pričom videozáznam maloletej, ktorý mu bol zaslaný ako druhý v poradí následne dňa
26.06.2024 o 23:37 hod. zaslal prostredníctvom aplikácie Messenger kamarátovi D. G., nar. XXXX, na

užívateľský účet "G. D." ID: 61554968302681, pričom mu uviedol, že je na ňom zobrazená maloletá vo
veku 13 rokov,

t e d a

- využil a zneužil dieťa na výrobu detskej pornografie,

- sprístupnil a rozšíril detskú pornografiu

č í m s p á c h a l

zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. vo
viacčinnom súbehu s prečinom rozširovania detskej pornografie podľa § 369 odsek 1 citovaného
Trestného zákona a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 368 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona, 41 ods. 2 Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsiatich) mesiacov.Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ml. obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia vecí, a
to 1 ks mobilný telefón značky Apple, model A1784 - Iphone 7 plus, čiernej farby s priesvitným zadným
krytom, a 1 ks SIM karty, „4ka SK“, s telefónnym č. XXXX XXX XXX.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2025 po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako
je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava podal na tunajší súd dňa 07.04.2025 obžalobu č. Pv
306/24/8808-23, zo dňa 04.04.2025, na obžalovaného ml. A. B., pre zločin výroby detskej pornografie
podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom rozširovania detskej pornografie podľa § 369
ods. 1 Tr. zákona, ktorých sa mal ml. obžalovaný dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Obžalovaný ml. A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2025 pred súdom vyhlásil, že je vinný zo
spáchania žalovaných skutkov uvedených v obžalobe.
Súd vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g),
h), Trestného poriadku a obžalovanému mladistvému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí

odpovedať, prečítal:
- podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu
kladú za vinu. Obžalovaný uviedol – áno.
- podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä
o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol

radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol - áno.
- podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných
činov. Obžalovaný uviedol - áno.
- podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.

- podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané
skutky, ktoré sú uvedené v obžalobe. Obžalovaný uviedol – áno.

Obžalovaný mladistvý na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne teda slovom áno.

Podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutkov alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej
osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením,
či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.

Podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma,
zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná

a vykoná iba dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej
trestnej činnosti.

Súd následne zisťoval stanovisko prokurátora, oboch poškodených a nad rámec aj obhajcu, zákonných

zástupcov obžalovaného mladistvého ale aj zástupcu ÚPSVaR, ktorí zhodne vyhlásili, že navrhujú
prijať vyhlásenie ml. obžalovaného A. B., že je vinný zo spáchania skutkov a súd následne uznesením
prijal vyhlásenie obžalovaného ml. A. B. o tom, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v
obžalobe, keďže toto jeho vyhlásenie bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom
konaní (výpoveďami jednotlivých svedkov, poškodených, listinnými dôkazmi a pod.), ako aj kladnými

odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku.Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového
stavu (a otázky viny obžalovaného), nakoľko tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním ml.

obžalovaného, resp. jeho vyhlásením o vine. Po právnej stránke potom súd konanie obžalovaného
mladistvého právne kvalifikoval ako zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona,
keďže ml. obžalovaný využil a zneužil dieťa na výrobu detskej pornografie a tento skutok vykonal v
priamom úmysle (podľa § 15 Tr. zákona) a ako prečin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods.
1 Tr. zákona, keďže ml. obžalovaný sprístupnil a rozšíril detskú pornografiu a tento skutok vykonal v

priamom úmysle (podľa § 15 Tr. zákona). Súd následne vyhodnotil súbeh uvedených trestných činov
v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zákona ako zvýšený úhrnný trest, nakoľko ml. obžalovaný spáchal dva úmyselné
trestné činy, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma (alebo viacerými) skutkami.

Dokazovanie ohľadom výroku o treste (jeho druhu a výmery) a prípadne ďalších nadväzujúcich výrokov
bolo následne na hlavnom pojednávaní vykonané prečítaním relevantných listinných dôkazov, resp.

vykonaním iných dôkazov v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Súd pristúpil aj k vypočutiu svedkov
– zákonných zástupcov ml. obžalovaného ohľadom zistenia vlastníctva zaisteného mobilného telefónu
a správneho uloženia trestu prepadnutia vecí, vzhľadom na ust. § 60 ods. 4 Tr. zákona.

Z výsluchu svedka – C. B. (otca ml. obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2025 vyplynulo,

že predmetný mobilný telefón (iPhone 7+) býval jeho služobný a že ho potom dal synovi, bol v jeho stálej
dispozícii a to ešte pred skutkom, pričom nechcel od neho aby mu ho vracal, nežiadal ani nič za jeho
užívanie. Tento mobil mu dal na neurčitý čas s tým, že dokým bude fungovať je jeho.

Z výsluchu svedka – H. I. (matky ml. obžalovaného) na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2025 vyplynulo,

že tento mobil patril jej druhovi a dali ho synovi aby ho mohol používať, pričom ona mu dávala peniaze
a on si za to sám kupoval kredit.

Podľa správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vyplynulo, že obžalovaný mladistvý pochádza
z mimomanželského zväzku matky H. I. a otca C. B., pričom z tohto zväzku pochádzajú aj ďalšie

tri maloleté deti. Rodina žije v murovanom dome v D. XX, v okrese C., ktorý pozostáva z dvoch
izieb bez kúpeľne (suché WC), pričom jedna izba je neobývaná (dom je vo vlastníctve starého otca
obžalovaného). Hygiena domácnosti je na nízkej úrovni a okolie domu je zanedbané. Obaja rodičia ml.
obžalovaného zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti podľa svojich schopností a možností, pričom
obajasúnezamestnaníavykonávajúaktivačnépráce,kdematkaobžalovanéhojepoberateľkouhmotnej

núdze vo výške 355,- eur a prídavkov na deti vo výške 240,- eur, ktoré sú však z dôvodu záškoláctva
mal. A. poukazované obci Ardovo. Ml. obžalovaný navštevuje Strednú odbornú školu v Tornali, 2-
ročný učebný odbor – spracúvanie dreva, pričom v školskom roku 2023/2024 mal nepravidelnú školskú
dochádzku, ktorá sa v školskom roku 2024/2025 zlepšila. Záujem ml. obžalovaného o vzdelávanie je
minimálny, takmer žiadny a dosahuje len slabé vzdelávacie výsledky, k vyučujúcim býva často konfliktný,

správa sa arogantne a bez úcty a je konfliktný aj ku spolužiakom, rád provokuje. Absentuje u neho
domáca príprava a jeho hygiena je zanedbaná. Ml. obžalovaný je vedený v registri sociálnej kurately od
marca 2023 z dôvodu spáchania priestupku – krádeže v supermarkete.

Zo správ Strednej odbornej školy v Tornali vyplynulo, že ml. obžalovaný navštevuje Strednú odbornú

školu v Tornali, 2-ročný učebný odbor – spracúvanie dreva. Záujem ml. obžalovaného o vzdelávanie
je minimálny, takmer žiadny a dosahuje len slabé vzdelávacie výsledky, pričom jeho dochádzka aj
správanie sa (k 16.05.2025) zlepšili. K vyučujúcim však býva často konfliktný, správa sa arogantne a bez
úcty a je konfliktný aj ku spolužiakom, rád provokuje. Absentuje u neho domáca príprava a jeho hygiena
je zanedbaná.

Z oznámenia o narodení Mesta Rožňava, zväzok 64, ročník 2007, str. 48, por. č. 254 vyplynulo, že ml.
obžalovaný sa narodil XX.XX.XXXX v C. otcovi C. B., nar. XX.XX.XXXX a matke H. I., nar. XX.XX.XXXX.

Zo správy obce Ardovo vyplynulo, že ml. obžalovaný sa na verejnosti správa slušne a neboli s ním

problémy.Zo zápisnice o vydaní veci vyplynulo, že ml. obžalovaný vydal v zmysle § 89a ods. 1 Tr. poriadku OČTK,
dňa 12.07.2024 1 ks mobilný telefón zn. Iphone 7+, čiernej farby so zadným krytom, pričom uviedol, že
tento mobil je výslovne jeho a používa ho iba on.

Z centrálnej evidencie priestupkov vyplýva u ml. obžalovaného jeden záznam zo dňa 12.01.2023 a to
krádež 3 krabičiek žuvačiek v hodnote 1,77,- eur, ktoré odcudzil v supermarkete Fresh v Plešivci, čím
sa dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. za čo mu bolo udelené
pokarhanie.

Podľa odpisu z registra trestov nebol ml. obžalovaný doposiaľ nikdy súdne trestaný.

Závažnosť konania obžalovaného mladistvého je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil
záujmyspoločnostinaochranedetípredichzneužívaním(navýrobučirozširovaniedetskejpornografie).

Obžalovaný mladistvý sa dopustil dvoch úmyselných trestných činov – zločinu a prečinu spáchaných
dvoma samostatnými skutkami.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 33a
Trestného zákona a § 34 Trestného zákona. Otázka trestu bola posúdená aj v zmysle ustanovenia

§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona § 117 ods. 1 Trestného zákona ale aj
podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona, pričom súd prihliadol u obžalovaného ml. A. B. na 2 poľahčujúce
okolnosti, ktorými sú priznanie sa obžalovaného a prejavenie úprimnej ľútosti (§ 36 písm. l) Trestného
zákona) a to že pred spáchaním skutku viedol riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona), pričom
súd vyššie uvedený priestupok proti majetku nevyhodnotil ako závažný, ktorý by súd nútil vyhodnotiť

uvedené konanie ako nevedenie riadneho života ml. obžalovaného. Súd zároveň zistil jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona - obžalovaný spáchal viac trestných činov.

Podľa § 33a ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť
trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí

uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá
ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej
slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej
slobode páchateľa.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži

najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213,
§ 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334,
ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na
to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako

aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest
odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pritrestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú
pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

Podľa § 41 Trestného zákona (1) ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných

činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.
(2)ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých
aspoňjedenjezločinom,spáchanýchdvomaaleboviacerýmiskutkami,zvyšujesahornáhranicatrestnej
sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica
zvýšenejtrestnejsadzbynesmieprevyšovaťdvadsaťpäťrokovaprimladistvýchtrestnúsadzbuuvedenú

v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh
trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

Podľa § 60 Trestného zákona (1/a) Súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie
trestného činu. (4) Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.

Podľa § 117 ods. 1 Tr. zákona Trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u
mladistvýchznižujúnapolovicu;hornáhranicazníženejtrestnejsadzbynesmieprevyšovaťsedemrokov
a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

Základná trestná sadzba stanovená zákonom pri zločine výroby detskej pornografie podľa § 368 ods.
1 Trestného zákona je 4 roky až 10 rokov trestu odňatia slobody. Základná trestná sadzba stanovená
zákonom pri prečine rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Trestného zákona je 1 rok až
5 rokov trestu odňatia slobody. Keďže v danom prípade sa jedná o súbeh trestných činov, súd v zmysle

vyššie citovaných ustanovení vychádzal pri pri ukladaní trestu z najprísnejšie trestného činu a teda
zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zákona. Uvedená trestná sadzba (4-10 rokov)
je v prípade mladistvých podľa § 117 ods. 1 Tr. zákona znížená na polovicu s tým, že horná hranica
zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva
roky a keďže súd ukladal trest za 2 úmyselné trestné činy z ktorých je jeden zločinom, pričom tieto skutky

sú spáchané dvoma samostatnými skutkami (viacčinný súbeh), súd podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona
zvyšoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Za daných podmienok tak mohol súd v prípade
obžalovaného ml. A. B. ukladať trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov až 6 rokov trestu odňatia slobody.

Čo sa týka druhu trestu a jeho výmery súd veľmi citlivo zvažoval druh (a výmeru) ukladaného trestu,

pričom dospel k záveru, že v danom prípade s prihliadnutím najmä na povahu a spoločenskú závažnosť
predmetných trestných činov, pohnútku a na osobu ml. obžalovaného prichádza do úvahy uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody. Súd mal za to, že uloženie akýchkoľvek alternatívnych trestov,
vzhľadom na jednotlivé okolnosti prípadu ale predovšetkým na závažnosť uvedených skutkov a ich
dopad predovšetkým na mal. poškodenú neprichádzalo do úvahy. Ml. obžalovaný nikde nepracuje

a nemá žiaden príjem, preto uloženie peňažného trestu hoc aj podmienečne odloženého v zmysle §
115 Tr. zákona bolo preto vylúčené. Do úvahy prichádzalo prípadné uloženie trestu povinnej práce,
avšak súd mal za to, že takýto druh trestu by sa minul akýmkoľvek účinkom a to najmä s ohľadom na
charakter a spoločenskú závažnosť spáchaného skutku a bol by aj vzhľadom na jeho následky trestom
neprimeraným. Súd však pristúpil za použitia § 39 ods. 5 Tr. zákona k mimoriadnemu zníženiu, už tak

zníženého trestu odňatia slobody a to v trvaní 18 mesiacov a to najmä z dôvodu, že ml. obžalovaný
urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie že je vinný, pričom súd vzal do úvahy tiež to, že sa jedná
o mladistvého páchateľa, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a ktorý aj toho času študuje na strednej
odbornej škole. Súd výkon uvedeného trestu podmienečne odložil na dlhšiu skúšobnú dobu a to 30
mesiacov, pričom mal súd za to, že vzhľadom na vyššie uvedené ale aj de facto nepriaznivé správy

školy je potrebné správanie ml. obžalovaného sledovať po dlhšiu dobu. Súd mal za to, že takto uložený
trest je jednak nevyhnutný ale zároveň dostatočný, primeraný a spravodlivý. Súd má tiež za dôležité
podotknúť závažný dopad uvedených skutkov na osobu 13 ročnej maloletej, ktorej vek a naivnosť využil
a zneužil ml. obžalovaným najprv tým, že od nej získal predmetné obrazové záznamy, ktoré následneaj rozšíril. Tieto záznamy sa následne rozšírili aj medzi spolužiakov mal. poškodenej, čo bezpochýb
muselo viesť k jej viktimizácii a vytvoreniu predsudkov širšieho okolia a súd sa môže len domnievať aké
(najmä) psychické následky a dopad na jej ďalší vývoj to môže mať.

Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že v danom konkrétnom prípade, prichádza do úvahy uloženie
jedine trestu odňatia slobody, ktorého výkon by bol podmienečne odložený na uvedenú skúšobnú
dobu, ktorý je podľa názoru súdu, vzhľadom na vyššie uvedené primeraným trestom a zároveň trestom
nevyhnutným (ultima ratio). Podľa názoru súdu takáto sankcia, v podobe uloženia podmienečného
trestu odňatia slobody je za daných okolností jediným spôsobom ako dosiahnuť účel trestu, zabezpečiť

ochranu spoločnosti pred obžalovaným, vytvoriť podmienky na jeho výchovu a zároveň zabezpečiť
generálnu prevenciu. Uvedený trest zároveň adekvátne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou.

Súd okrem toho uložil ml. obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona trest prepadnutia
vecí – 1 ks mobilný telefón značky Apple, model A1784 - Iphone 7 plus, čiernej farby s priesvitným

zadným krytom, a 1 ks SIM karty, „4ka SK“, s telefónnym č. XXXX XXX XXX, nakoľko mal za dostatočne
preukázané(najmäzápisnicouovydanívecí,prepisomkomunikáciíavýpoveďamizákonnýchzástupcov
ml. obžalovaného), že predmetné a zaistené veci boli použité na spáchanie trestného činu a že ide
o veci patriace ml. obžalovanému. Zákonný zástupca ml. obžalovaného pri jeho výsluchu na hlavnom
pojednávaníjednoznačneuviedol,žepredmetnýmobilnýtelefónboljehoažehodalsynoviaženečakal,

že mu ho syn niekedy vráti, pričom sám ml. obžalovaný v zápisnici o vydaní vecí uviedol, že šlo o jeho
mobilný telefón a teda, že s ním nakladal ako s vlastným. Súd preto nemal pochybnosti o tom, že
predmetný mobilný telefón je vo vlastníctve ml. obžalovaného a že tento s ním narábal ako vlastným.
Súd zároveň podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona uviedol, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Súd nerozhodoval o náhrade škody, nakoľko zákonný zástupca mal. poškodeného ani samotná mal.
poškodená uviedli, že si v trestnom konaní neuplatňujú žiadnu škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.