Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721010071
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8721010071.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovanej A. B., trestne stíhanej

pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 22. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
A. B., C. C., nar. XX.X.XXXX v D. – E. Sobote
trvale bytom D. XXXX/XX, D.

j e v i n n á , ž e

vdobeodmesiacafebruár2018do26.12.2018,počasspolužitiavspoločnejdomácnostivjednoizbovom
byte na ul. D. XXXX/XX F. D., okres D., spôsobovala fyzické a psychické utrpenie svojmu otcovi A. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom na uvedenej adrese, a to tak, že ho opakovane bila, udierala, kopala do oblasti
hlavy, krku a trupu, násilne ho izolovala do kuchyne bytu, správala sa k nemu pohŕdavo, obmedzoval
mu možnosť jedla tým, že mu brala stravu, ktorú mu nosili z Červeného kríža a násilím ho vyhadzovala
z tohto bytu, ktorý menovaný previedol do jej spoluvlastníctva, taktiež poškodenému odoberala finančné

prostriedky a svojvoľne s nimi nakladal, pričom toto konanie obžalovanej si vyžiadalo aj hospitalizáciu
A. C. v NsP Poprad a vyústilo k odsťahovaniu sa A. C. z miesta jeho bydliska,

t e d a

blízkej osobe spôsobila fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stredu, bezdôvodným odopieraním
stravy, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, bývania, ktoré ohrozili jeho fyzické

a psychické zdravie,

č í m s p á c h a l a

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Treného zákona,
účinného od 6.8.2024.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, účinného od 6.8.2024 s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona jej výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 4.2.2021 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 517/19
zo dňa 29.1.2021 na obvinenú A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.

1 písm. a), písm. b) Trestného zákona a to pre skutok uvedený v obžalobe prokurátora. Po podaní
obžaloby vec napadla do senátu JUDr. Vladimíra Hrica, ktorý vo veci vykonal na hlavnom pojednávaní
dokazovanie a po odchode zákonného sudcu do dôchodku bola vec prostredníctvom náhodného výberu
pridelená do senátu JUDr. Pavla Rotha. Obvinená nesúhlasila so zmenou senátu a preto dokazovanie
vo veci súd vykonal odznova a to na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.1.2025.

Obžalovaná A. B. sa na hlavné pojednávanie nedostavila, napriek riadne doručenému predvolaniu,
svoju neúčasť neospravedlnila zákonným spôsobom a preto hlavné pojednávanie bolo vykonané v jej
neprítomnosti.

Z obsahu trestného spisu súd zistil, že obžalovaná bola vypočúvaná na hlavnom pojednávaní dňa

5.5.2022, keď na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že je nevinná zo spáchania skutku pre
ktorý bola podaná obžaloba a následne vyhlásila, že nemá záujem zúčastňovať sa ďalších hlavných
pojednávaní vo veci, pričom týchto hlavných pojednávaní sa ďalej ani nezúčastňovala.

V oboznámenej výpovedi z prípravného konania uviedla, že s obvineným v celom rozsahu nesúhlasí

a ďalej vypovedala, že je pravda, že sa nasťahovala do bytu na Podjavorinskej od 1.2.2018, dovtedy
tam býval jej otec sám. Otec tam žil len do 20.11.2018, do doby, čo ich ohrozil nožom. Ona vtedy o tom
napísala list na políciu, potom asi po 2 dňoch prišli policajti a zobrali ho preč. Od tej doby už nebýval
u nej, prišiel do bytu 26.-27.12.2018, ale to ho nechcela, tak 26.12.2018 dedo sa vyšťal do umývadla
v kúpelke, ona mu povedala, že toto je dedo posledné volám políciu. On povedal buď ticho ty kurva,

ukázal jej päsť a povedal jej, že jej vybije tie dve posledné zuby. Ona ho zobrala za košeľu, vytiahla ho
na chodbičku, tam si sadol a potom ľahol a kopal nohami. Ona sa snažila otvoriť vchodové dvere. On
nohami stále dvere zavrel. Ťahala ho za košeľu, tá sa pri tom potrhala. On sa mykal sám a tak sa udieral.
Ona mu nijako neublížila. Modriny si spravil sám. Ona do neho nekopala. Potom zavolala policajtov.
Dedo mal voľný pohyb, je síce pravda, že kľúče od bytu nemal, ale na dverách bola guľa, tak keď odišiel,

len zabuchol dvere. Dvere dala ona nové, aj s novým zámkom, kľúče mu nedala, lebo dedo kľúče strácal
a tiež vie, že chcel dať kľúč aj bratovi D., s čím nesúhlasila. Preto mu kľúče nedala. Dedo jej nadával
do kuriev a píč. Od kedy sa nasťahovali do toho bytu, tak otec spal na matracoch v kuchyni. Dedo jej
platil 70,- € za vodu, kúrenie, elektriku. Ona A. C. nebila, neurážala, to skôr on ju urážal a nadával
jej. Chce povedať, že dedo chodil na rehabilitácie asi v roku 2016, kde jej lekárka volala, že dedo ju

napadol, že má s ním ísť na psychiatriu. Ona mu povedala, že nepôjde, lebo že je agresívny aj ku nej.
V poslednom 3. liste poslala dôkazy o tom, že dedo platil bratovi D. stavebné sporenie – 800,- €, garáž
a šeky. Dedo šetril bratovi a ona ho musela živiť. Tým chce poukázať, že nie je pravda, čo je v uznesení,
že ona brala dedovi peniaze. A. C. oslovuje dedo preto, že pre ňu nie je otec, je pre ňu agresívny človek.
Byt na Podjavorinskej nadobudla tak, že C. A. prepísal byt na ňu a exmanžela, dobrovoľne im ho dal.

V roku 2000. Nasťahovala sa do tohto bytu preto, že prišla o svoj byt na Ústecko-Orlickej v Poprade
v dražbe a nemala kde ísť. Réžia bytu je 180,- € kompletne. Preto teraz žiada aj zvýšenie výživného
od exmanžela, aby mohla všetko platiť. A. C. jej prispieval 70,- € na réžiu bytu dobrovoľne. Na otázku
vyšetrovateľa, či pýtala peniaze od svojho otca, brala mu peniaze, napadla ho fyzicky uviedla, že nie,
nič z toho. Na otázku vyšetrovateľa, že uvádza, že réžia bytu je 180,- €, nemá žiaden príjem okrem

výživného od exmanžela na deti (190,- €) a prídavkov na deti (73,- €), teda z čoho žije uviedla, že len
z toho, iný príjem nemá žiaden. Na otázku vyšetrovateľa, prečo obedy chodili k bratovi uviedla, aby mu
ich zjedol brat D.. Na otázku vyšetrovateľa, aby popísala, v akom stave bol A. C., keď odchádzal z bytu
na Podjavorinskej uviedla, že bol vychudnutý, ale ona za to nemôže, on mal dosť dôchodku a živil sa
sám. Na ďalšiu otázku, či zobrala násilím A. C. peniaze uviedla, že nie, ona mu nebrala. Na otázku, keď

nemal A. C. kľúče od bytu, ako sa teda mohol voľne vrátiť do bytu uviedla, že ona bola doma, on jej
stále povedal, kedy príde, ona bola doma a pustila ho dnu. Na otázku, prečo nepustila A. C. a nechala
ho spať na schodoch na chodbe uviedla, že to bolo, keď ho pustili zo súdu. Potom šiel ku bratovi D. C..
Na otázku, ako sa starala o A. C. uviedla, že jedlo si naberal sám z jedla, čo navarila sebe a deťom,
neprala mu. Povedala mu, nech mu perú tam, kde dáva na stavebné sporenie. Počas doby, čo spolu

bývali v jednom byte mal A. C. svoje osobné veci v kuchyni, tam mal malú skrinku na osobné veci,televízor mal na posteli. Ona mu to dala na zem, ale on si dal televízor na posteľ. Na otázku, ako vysvetlí
vyčerpanosť A. C. a modriny na jeho tele, celkovo, že si jeho stav vyžiadal hospitalizáciu v nemocnici
uviedla, že ona mu modriny nespravila, ani ich nevidela. Od nej odišiel 26.12.2018 a brat bol s ním až

02.01.2019. Brat robí v nemocnici, on si to vie vybaviť. Má podchytených lekárov.

Svedok – poškodený A. C. v oboznámenej výpovedi z prípravného konania po zákonnom poučení
uviedol, že nechce vypovedať, chce aby sa to ukončilo. On dcéru má rád, šak má len, len jedno dieťa,
toto a ona má 9 detí. Ona ho netýrala, on sám odišiel, on dal dcére byt, polovicu má dcéra, polovicu

má syn a on tam nemá nič, on musel odísť. On má veľa roky, má 85 roky, a ťažko toto, všetko ho bolí,
najradšej by bolo, že by mal pokoj. On nechce vypovedať, on má veľmi rád svoje dieťa a ona má veľa
detí, musí sa starať a nerobí, nemá peniaze. Ešte jej musí peniaze dávať, keď má nízky dôchodok, má
len. Nechce vypovedať, lebo má len jednu dcéru a je jej otec. Keby išla ona proti nemu, ta by mu vzali
byt. Ona ani na ten jednoizbový byt nemá peniaze, lebo neplatí, neplatí byt, jej hrozí, že jej vezmú aj ten
byt. On platil, on platil všetko normálne, inkaso aj byt platil, kým tam býval. A keď už odišiel ešte jeden

mesiac zaplatil. On tak odišiel normálne, druhý vianočný sviatok, presne rok je preč od nej.

Svedok G. B. v oboznámenej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.5.2022 uviedol, že
počas trvania manželstva s obžalovanou zažil veľa negatívnych vecí a po rozvode manželstva bola
starostlivosť o deti predovšetkým na ňom. So svojím svokrom A. C. mal dobrý vzťah a tento vzťah

pretrvával aj potom, čo z domácnosti obžalovanej bol svokor umiestnený do domácnosti svojho syna D.
C.. Keďže tento mal vlastné problémy tak súhlasil s tým, že o A. C. sa bude starať vo svojej domácnosti
a keďže býva aj so svojou mamou tak ho zobral k sebe a pol roka spolu s mamou mu poskytoval
všestrannú starostlivosť. To bolo v roku 2019 po incidente. A. C. bol vtedy vychudnutý a psychicky
unavený. Čo sa týka samotného skutku, ktorý sa mal odohrať v roku 2018 môže uviesť len toľko, že

svedkom týchto udalostí nebol. Priame informácie o skutku nemal a ani svokor nechcel o nich rozprávať,
keď sa vyjadroval tak, že je rád, že žije a nechce tieto udalosti spomínať. Tvrdil, že on svojou výpoveďou
nechcel ublížiť svojej dcére, pričom vedeli, že v minulosti už táto bola odsúdená za týranie ich detí.
Svokor spomínal iba to, že musel odovzdávať svoje peniaze obžalovanej, že dostával jednoduchú stravu
(chlieb, slanina). Vedel, že svokor mal finančné úspory na pohreb niekde odložené v domácnosti, ale

keď sa ho pýtal na tie peniaze, tak tvrdil, že už nie sú. Nechcel hovoriť o ich použití. Krátko potom čo
ho obžalovaná vyhodila z domácnosti tak ešte v januári jej odniesol svoj dôchodok v očakávaní, že mu
umožní vrátiť sa späť do domácnosti. V tomto prechodnom období žil krátku dobu ako bezdomovec, keď
spal na chodbe, suseda mu poskytla deku a pod. Počas doby čo svokor býval u neho, asi od mája 2019
tak jeho dôchodok rozdelil tak, že so súhlasom jeho syna D. časť dôchodku použil na úhradu nákladov

a časť mu dal v hotovosti, aby ich využil pre svoju potrebu, aby nakupoval lieky, aby šetril na pohreb.
Tieto peniaze potom odovzdal po odchode svokra jeho synovi D.. Poukázal nato, že v minulosti keď ešte
býval v spoločnej domácnosti s obžalovanou tak svokor A. C. ich často navštevoval, pričom už vtedy sa
obžalovaná správala k otcovi agresívne, arogantne a často ju musel brzdiť v jej správaní. Nepamätá si,
či ho niekedy fyzicky napadla, ale správala sa k nemu ponižujúco, hrešila mu, vynadala mu za každú

maličkosť. Svokor mal úplne inú povahu, nedokázal reagovať na jej konanie, obdobe ale radšej bol ticho.
Po rozvode manželstva sa obžalovaná nasťahovala do 1-izbového bytu, v ktorom býval A. C., prevádzku
bytu nedokázala obžalovaná platiť, vznikali dlhy, nemala záujem, aby byt predali a peniaze rozdelili a tak
byt išiel do dražby. Do toho bytu aj chodil, pretože každý mesiac odovzdával obžalovanej výživné a videl,
že svokor mal vyčlenený priestor v rohu kuchyne kde spával. Okrem toho v byte bývali s obžalovanou aj

ich ďalšie 3 maloleté deti. Obžalovaná zneužila, že A. C. im umožnil využívať priestor bytu a uskromnil
sa iba s vyčleneným priestorom v kuchyni. Osobné oblečenie mal svokor v kuchyni pod radiátorom, do
izby ho obžalovaná vôbec nepúšťala. Deti sa pred ním vyjadrovali, že mama kričí na dedka, že ho ťahala
z bytu vonku. Od syna A. C. sa dozvedel, že jeho otec je v nemocnici a že Marienka- obžalovaná ho
zbila. Mohlo to byť niekedy začiatkom roku 2019. Keď ho prišli pozrieť tak videli na jeho tele modriny.

Svokor bol unavený, vychudnutý, s modrinami po celom tele, stále, ale hovoril, že svoju dcéru má rád.
Vie, že po tejto hospitalizácii u neho došlo k opätovnej hospitalizácii s doliečovaním.

Svedok D. C., syn poškodeného a brat obžalovanej na hlavnom pojednávaní využil svoje právo
a odmietol vo veci vypovedať. V oboznámenej výpovedi z prípravného konania uviedol, že

A. B. je jeho sestra. Ide o správanie jeho sestry voči ich otcovi A. C.. Toto správanie sa vyostrilo po tom,
čo A. B. vo februári 2018 prišla v exekúcii o byt, v ktorom bývala. Potom sa nasťahovala do bytu, v ktorom
býval dovtedy ich otec, ide o jednoizbový byt na D. XX F. D., blok Predsavzatie, na 5. poschodí. Postupne
medzi sestrou a otcom dochádzalo k nezhodám. Sestra chcela od otca, aby jej dával dôchodok, čo otecodmietal. Otec jej dal toľko, čo boli dohodnutí, ale odmietal jej dať celý dôchodok. Ako už povedal, jedná
sa o jednoizbový byt. Sestra sa tam nasťahovala s troma deťmi, obsadila jednu izbu a otca vysťahovala
do kuchyne. Tam mu vyčlenila len malý priestor, ktorý pozostával z troch matracov, ktoré tvorili posteľ,

kde na dvoch ležal a tretí slúžil ako stojan na televízor a jeho veci. Pritom všetky tri dokopy tvorili niekedy
váľandu, teda nemohol sa ani vystrieť, ležal len stočený do kĺba. Takto žil jeho otec od marca 2018 do
26.11.2018. Otec sa mu niekedy na toto posťažoval, keď mal slabšiu chvíľu. On tieto podmienky videl
aj na vlastné oči. V tom byte bol on osobne iba raz za tú dobu, čo tam žije sestra. Sestra sa sústavne
hádala,ponižovalaotcavulgárnymnadávanímdokokotov.Sestratiežnabytepotom,čosanasťahovala,

vymenila vchodové dvere a zámky, pričom otcovi nedala kľúče od bytu. Keď odchádzala z bytu, tento
zamkla a otec ostal buď zamknutý dnu bez možnosti vyjsť von. Neskôr okolo septembra – októbra sestra
začala dokonca otca z bytu vyhadzovať, keď odchádzala z bytu a otec musel odísť z bytu. Buď v tom
čase chodil na záhradu alebo prišiel na návštevu k nim do bytu, kde momentálne bývajú v byte jeho
mamy. Ich rodičia sú rozvedení a nežijú spolu. Otec si k nim nechal dovážať obed z Červeného kríža
a najedol sa u nich. Koncom novembra asi dňa 26.11.2018 sestra vyhodila otca z bytu natrvalo, prišiel

k nim, že nemá kde bývať a tak núdzovo býval v byte jeho mamy, kde žije aj on s jeho rodinou. Ide
o trojizbový byt a žili tam šiesti ľudia. Otec býval v jednej izbe spolu s nimi. Otec prišiel úplne bez peňazí,
pričom to bolo pár dní po tom, čo dostáva dôchodok – 18. dňa v mesiaci. Otec povedal, že peniaze mu
zobrala sestra – A. B.. Otec o tom, čo sa tam dialo, nechce rozprávať, snaží sa sestru kryť a chrániť. To,
čo sa tam naozaj dialo, priznal len, keď mal slabšiu chvíľku, keď sa mu vyplakal. Vtedy mu povedal, že

sestra ho zvalila na jeho matrace a prehľadala pod matracom, kde našla jeho peniaze a zobrala mu ich.
Potom ho vyhodila z domu. V decembri na druhý sviatok vianočný sa otec vrátil ku sestre, kde vydržal
dva alebo tri dni a znova sa vrátil, zas bez peňazí. Vtedy ho vyhodila tak, že zavolala policajtov, že ju
mal otec napadnúť. Otec bol vtedy zadržaný na polícii, bol aj na súde, kde bol ale oslobodený, dostal
ale mediačný dohľad. Vtedy otca odviezol po prepustení do nemocnice. Otec sa sťažoval na závraty.

Bol hospitalizovaný asi 2 týždne. Do nemocnice ho dal aj preto, lebo potom, čo bol vyhodený sestrou
a prepustený z polície, tak keď prišiel k nim, mal roztrhanú košeľu, dal mu druhú na prezlečenie. Počas
prezliekania si všimol, že otec mal veľa modrín na chrbte, čo si určite nespôsobil pádom, lebo modriny
boli rozsiahle po rôznych častiach chrbta. Keď mal slabú chvíľu, tak otec priznal, že ho A. ťahala za ruky,
kopala do chrbta a nadávala. Otec ale keď má toto povedať pred políciou alebo súdom, tak to poprie,

aby ju chránil. Prizná sa mu len, keď mu je smutno, vtedy sa posťažuje, čo mu robila A. B.. Počas doby,
čo otca vyhodila a býval u nich, tak otcovi zakázali, aby jej dával peniaze, načo reagovala A. B. tak, že
podávala trestné oznámenia na jeho rodinu, že týra s manželkou deti, tiež písala na neho anonymné listy
– sťažnosti do práce a ich detskej doktorke. Nič z toho sa ale nepotvrdilo. V máji 2019 bol súd, kde bol
otec ako svedok, sudca chcel nech popíše ako sa A. B. správa. Tam otec všetko vypovedal v prospech

A. B., kryl všetko, čo sa len dalo. Vtedy otcovi povedal, nech ide žiť k A. B., keď je taká dobrá. Ešte v ten
večerzistil,žeotecniejeuA.B.,nevedelkdeje,bolaeštezima,mínusovéteploty.Hľadalhososestriným
exmanželom G. B., našli ho nakoniec v Slovenskej Vsi v rodnom dome jeho mamy, kde však ide o starý
neobývaný dom bez vody a elektriny. Otec sa zas priznal, že mu sestra zobrala peniaze a vyhodila ho.
Potom otca ubytovali u G. B., kde otec žil do októbra 2019. Za toto obdobie sa otec viditeľne dal do kopy,

vidno, že pribral a je čulejší, vidno, že psychicky ožil. Sestra A. B. jednoznačne otca ponižovala, brala
mu peniaze, vyhadzovala ho z bytu, keď ho nechala v byte, tak len v neľudských podmienkach na 3 ks
matracov cca 120 x 70 cm. Toto trvalo od februára/marca 2018 do novembra 2018. Ten byt je otcov,
ale prepísal ho už dávno na sestru a jej exmanžela. Otec ju tam ochotne prijal, ale ona ho potrebovala
vyštvať, čo aj dosiahla. Sestra bola už odsúdená za týranie jej detí. Tiež je odsúdená aj za neplatenie

výživného. Sestra má celkovo 9 detí, ale s ňou žijú len tri, ostatné sú buď s otcom alebo už samostatné.
V ďalšej svojej výpovedi vypovedal v podstate zhodne ako v predchádzajúcej výpovedi s tým, že od júna
2020 žijú celá rodina v Huncovciach na Ul. Tatranskej, kde spolu s nimi žije aj jeho otec A. C.. Taktiež
uviedol, že jeho otec po dohode s G. B. a jeho matkou žil u nich od mája 2019 do októbra 2019, za toto
obdobie sa otec viditeľne dal do kopy, bolo vidno, že pribral a bol čulejší, psychicky ožil. Skôr ako išiel

otec bývať k G. B. a jeho mame, sa dohodli na tom, že dôchodok si jeho otec nebude spravovať sám,
ale že mu ho bude spravovať G. B., teda zaplatí za stravu a ubytovanie a ostatok mu odloží na účet.
Za dobu, čo bol otec u G. B., tak mal našetrené asi 500,- eur. Tieto peniaze podľa dohody mu G. B.
odovzdal, keď prišiel pre neho v októbri a odovzdal mu ich aj s celým vyúčtovaním. Od októbra 2019 až
doposiaľ žije otec spolu s ním a jeho manželkou a ich deťmi, kde najskôr bývali na Ul. Dostojevského

v Poprade a tohto roku sa presťahovali do Huncoviec do rodinného domu, kde má otec vlastnú izbu.

Svedkyňa H. B. v oboznámenej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.6.2022 uviedla, že
jej syn v minulosti bol manželom obžalovanej s ktorou sa rozviedol. Po rozvode býval u nej v domácnostia obžalovaná išla bývať s deťmi k svojmu otcovi A. C.. Do tejto domácnosti nechodila, ale mala od
syna informácie. S poškodeným A. C. mala dobrý vzťah, často ich navštevoval. Niekedy koncom
novembra 2018 prišiel syn domov a pýtal sa poškodeného na nedorozumenie, ktoré malo nastať

predtým. Poškodený vtedy uviedol, že dcéra ho nepustila do jeho bytu. Išlo o byt, ktorý predtým prepísal
na svoju dcéru a jej bývalého manžela. Noví vlastníci umožnili poškodenému bývať v tomto byte a keď
nastala núdza na strane obžalovanej tak sa aj s deťmi nasťahovala do bytu. Pri rozhovore koncom
novembra 2018 poškodený priznal, že obžalovaná volala na neho policajtov, že bol 3 dni zadržaný,
pričom údajne mal predtým nedorozumenia, keď ho dcéra nepustila do bytu a tak musel nocovať na

chodbe činžiaku. Potom bol vyšetrovaný zato, že mal napadnúť svoju dcéru. Ona mu neumožnila bývať
v tomto byte a tak ho zobrali bývať do bytu, kde býval aj syn D. so svojou rodinou. Keď zistili, že
poškodený ďalej nosil dôchodok svojej dcére, tak to s ním riešili, pričom on chcel ísť späť k svojej dcére.
Spomína si, že v istom období ho syn a zať hľadali a našli ho uzimeného v Slovenskej Vsi v starom
opustenom dome. Riešili preto jeho bývanie a umožnili mu bývať vo svojom dome po dobu niekoľkých
mesiacov. Počas tej doby poškodený na svoju dcéru nechcel nikdy nič zlé povedať a túto chránil.

Podmienky bývania u svojej dcéry popisoval tak, že mal miesto na spanie na nejakej lavici v kuchyni.
V nejakom čase nemal od bytu ani kľúče a musel čakať na chodbe, kým príde dcéra. Svedkyňa nevedela
uviesť, kde mal uložené osobné veci. Slovné útoky, ktoré voči nemu viedla obžalovaná zatajoval. Počas
celej doby čo býval v byte pri obžalovanej poplatky za užívanie bytu uhrádzal iba on.

Svedkyňa G. C. v oboznámenej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.6.2022 uviedla,
že obžalovaná je sestrou jej manžela a vie, že v manželstve mala problémy a že so svojím manželom
prišli o byt v exekúcii. Obžalovaná sa potom presťahovala do 1-izbového bytu k svojmu otcovi, bolo
to v roku 2017 a jej manžel išiel bývať k svojej matke do Popradu-Veľkej. Ešte v čase, keď svokor –
A. C. býval sám tak chodil na obedy, ktoré mu zabezpečovali prostredníctvom Červeného kríža. Čo

robil s dôchodkom to nevie. Po príchode dcéry do jeho bytu chodil naďalej k nim pre stravu a taktiež
nosil veci na pranie, pretože dcéra mu to nezabezpečovala. Z jeho vyjadrení potom zistili, že dcéra –
obžalovaná ho buď zamkla v byte a išla preč, alebo ak bol vonku tak byt zamkla, kľúče mu nenechala
a on ju musel vonku čakať. Neskôr zobrali poškodeného bývať do svojho bytu, pretože obžalovaná ho
z bytu vyhodila, pričom tento si nedoniesol žiadne osobné veci ani peniaze. Keď však dostal dôchodok

tak aj s dôchodkom odišiel od nich preč k svojej dcére a o 3 dni sa vrátil bez peňazí, aj s dotrhanou
košeľou a modrinami na chrbte. Vtedy im popisoval, že ho fyzicky napadla, nadávala mu, vyhodila ho
z bytu, on nocoval na chodbe pred bytom a suseda mu musela poskytnúť vankúš. Keď sa opakovane
vracal k nim tak prijali opatrenia, aby si mohol platiť sám za stravu, regulovali mu dôchodok, ukladali
úspory, ale on si stále niečo vymyslel, aby získal finančný obnos s ktorým potom šiel za obžalovanou

a tieto peniaze jej dal. Stalo sa, že aj v čase, keď poškodený u nich býval tak obžalovaná prišla za ním
a pýtala od neho peniaze. Poškodený u nich býval viac ako rok, časovo to nevie presne vymedziť, ale
vie, že v roku 2018 asi 5 mesiacov býval u H. B.. Doplnila, že si spomína, že po tom, čo sa nasťahovala
obžalovaná do bytu k svojmu otcovi tak tam bývali asi pol roka, jej manžel sa bol aj pozrieť v tom byte
a videl, že poškodený mal priestor na spanie len v kuchyni, kde mal položené matrace, pričom tam

mal vyhodené aj svoje osobné veci. Svokor spomínal, že obžalovaná ho chcela vyhodiť z bytu aj takým
spôsobom, že otvorila okno dokorán a keď boli vonku mrazy aj viac než – 16 stupňov a keď ani to mu
nepomohlo tak mu zobrala perinu a potom ho surovo ťahala z bytu na chodbu.

Svedok I. J. v oboznámenej výpovedi z prípravného konania uviedol, že pracuje na Obvodnom oddelení

PZ Poprad. Dňa 22.11.2018 bol velený do dennej realizačnej služby a spolu s ním bola v službe stržm.
A. K. ako člen hliadky. Presný čas si už nepamätá, ale bolo to asi v čase obeda, kedy boli vyslaní na
preverenie oznámenia na Ul. Podjavorinskú č. 12 v Poprade, kde malo dochádza k domácemu násiliu,
kde oznamovateľ bola A. B.. Na mieste v uvedenom byte sa nachádzal A. B. a jej maloleté detí, ktorá
im oznámila, že došlo zo strany jej otca A. C. k vyhrážaniu jej osobe. V čase, kedy vykonávali dané

preverenie, sa v byte A. C. nenachádzal a od A. B. sa dozvedeli, že sa maá nachádzať niekde na
Francisciho ulici v jedálni, kde chodí na obedy. Následne nato A. B. zobrali na OO PZ Poprad za účelom
podania oznámenia. A. B. zranená nebola, lekárske vyšetrenie nevyžadovala. Po jej odovzdaní na OO
PZ Poprad pokračovali vo výkone služby. V čase o 17.20 hod. boli ako hliadka vyslaní stálou službou
OO PZ Poprad na Ul. Podajvorinskú 12 v Poprade, kde mali na základe predchádzajúceho súhlasu

prokurátora obmedziť osobu A. C. na osobnej slobode. Pred bytom na schodisku sa nachádzal A. C.,
ktorý v čase ich príchodu sedel na schodoch. Vyzvali ho, aby šiel dobrovoľne s nimi, čo aj urobil, nastúpil
do služobného vozidla a vzhľadom k veku a zdravotného stavu menovaného nepristúpili k použitiu
donucovacích prostriedkov. A. C. bol v čase obmedzenia osobnej slobody 83-ročný pán, vysoký asi 170cm, chudej postavy, pomalej chôdze. V čase preverenia oznámenia ich A. B. pustila do daného bytu,
kde sa jedná o 1-izbový byt, kde chodba a izba boli preplnené nábytkom a vecami a bol len úzky priestor
na chodenie. V kuchyni, ktorá bola v tom čase v tvare písmena L, sa nachádzal kuchynská stôl, ktorý

sa nachádzal pod oknom a vedľa tohto stola sa nachádzala stará váľanda, na váľande sa nachádzali
aj nejaké veci, kde nevie uviesť čo tam bolo.

Svedok L. E. M. v oboznámenej výpovedi z prípravného konania uviedol, že trvalé bydlisko má na Ul.
Podjavorinskej č. 3387/12, kde žije v byte na 5. poschodí. Do daného bytu sa prisťahoval v r. 2011 ako

slobodný. Na danom poschodí sú tri byty, kde on má č. bytu 15. V uvedenom byte žije spolu s manželkou
a dvoma deťmi. V dobe, keď sa do daného bytu nasťahoval, tak v byte č. 14 na poschodí, kde býval,
býval starší pán, volal sa Rusňák, jeho meno si už presne nepamätá. V danom byte tento pán žil sám,
vie, že občas chodil na záhradku, ale nevie kde sa táto nachádzala a tam si pestoval zeleninu a ovocie.
S týmto pánom sa párkrát rozprával a taktiež ho aj občas poprosil, aby mu pomohol s vecou, ktorú
nevedel spraviť sám, napr. nastaviť televízor. Z toho dôvodu vie, že daný pán žil v 1-izbovom byte, kde

mal kuchyňu a jednu izbu plus kúpeľňu a WC. Nevie presne uviesť, kedy to bolo, nevie ani dátum ani
rok, ale k pánovi C. sa prisťahovala jeho dcéra A. B. spolu so svojimi deťmi. Nevie presne uviesť, či
s troma ale štyrmi deťmi. Po nasťahovaní prerobili vchodové dvere do bytu a taktiež balkón, čiže toto
videl. Či prerobili aj vnútrajšok bytu, to uviesť nevie, nakoľko už potom tam nebol. Po nasťahovaní sa
A. B. k p. C. bolo občas počuť z ich bytu hlasnú vravu a občas, keď bol na chodbe a čakal na výťah,

tak počul „dedo, nedávajte to tu a podobne.“ Zhodnotil by to tak, že to vyznievalo ako domáce hádky,
kde si niečo vyjasňujú. Vie o tom, že v byte, kde žil p. C. a p. B., boli aj policajti, nakoľko ich aj videl,
kde nevie presne uviesť, kedy to bolo a kvôli čomu tam boli. Až následne sa v ich bytovke dozvedel, že
vraj p. C. mal p. B. napadnúť s nožíkom. Následne na to sa stretol aj s p. B., ktorá mu povedala, že ju
mal dedo – p. C. napadnúť nožíkom. Po tomto incidente nebolo v bytovke vidieť p. C., nevedel, čo je

s ním a až po nejakom čase asi po 1-2 týždňoch, nevie presne uviesť ako dlho a videl p. C. ako leží
pred vchodovými dverami do bytu. Takto pred bytom spal celú noc. Následne pri stretnutí s p. B. mu táto
povedala, že preto ho nepustila do bytu, lebo sa bála o seba a o deti. Nikdy nebol svedkom toho, že
by p. C. fyzicky zaútočil na p. B. alebo naopak, alebo že by p. C. napadol deti p. B.. K tomu, či by bol
p. C. schopný napadnúť p. B., sa vyjadriť nevie, nakoľko sa jedná už o pomerne staršieho pána, kde

odhaduje, že môže mať asi 75 rokov, nízkeho vzrastu a štíhlej postavy. V čase, kedy v byte býval p. C.
sám, tak mal často pustenú televíziu nahlas, nakoľko už slabšie počul a z toho mu vychádza aj to, že
keď sa k nemu nasťahovali, tak na neho museli hlasnejšie rozprávať, nakoľko slabšie počul.

Znalkyňa z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých PhDr. Antónia Solárová,

PhD. v oboznámenej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.4.2023 uviedla, že
znalecký posudok na poškodeného A. C. vypracovala na podklade preštudovania spisového materiálu
a samotného vyšetrenia poškodeného v mieste jeho pobytu, keďže v tom čase jeho zdravotný stav
tomuto už neumožňoval dostaviť sa na vyšetrenie v štandardných podmienkach. Samotné vyšetrenie
bolo realizované v neprítomnosti iných osôb, k dispozícii mala aj zdravotnú dokumentáciu poškodeného.

Na podklade uvedeného potom znalkyňa ďalej konštatovala, že úroveň rozumových a pamäťových
schopností poškodeného je vzhľadom k veku na úrovni pásma ľahkej až strednej ťažkej demencie.
Tento úbytok rozumových schopností je zapríčinený predovšetkým prirodzeným starnutím a tým
súvisiacimi zmenami na mozgu. Takisto to súvisí aj s jeho zdravotnou kondíciou. Vo všeobecnosti je
to však osobnosť spôsobilá adekvátne vnímať realitu. Hoci jeho všeobecná vierohodnosť je znížená,

osobnosť nevykazuje snahu skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Prípadné zmeny skreslenia ak sa
u poškodeného objavujú vo všeobecnosti sú nevedomé, nezámerné a skôr v detailoch, než podstatných
skutočnostiach. Poškodený je spôsobilý dostatočne správne vnímať, uchovať a reprodukovať prežité
skutočnosti. Čo sa týka hodnotenia vyšetrovaných udalostí tak zo strany znalca nebol zistený
psychologický zrozumiteľný motív tzv. živej výpovedi poškodeného v neprospech podozrivej osoby.

V čase vyšetrenia boli u tohto prítomné znaky syndrómu týranej osoby, resp. viktimizačný syndróm,
tzn. že vykazuje vo významnej miere znaky obeti po prežitom dlhodobom a ťažkom psychickom
a fyzickom príkorí. Prítomné sú aj znaky depresívnej poruchy, postraumatickej poruchy, enormné
prežívanie strachu, pasivita, bezmocnosť a dokonca ospravedlňovanie konania podozrivej osoby, ktorú
sa snažil vyviniť a to predovšetkým z dôvodu citového vzťahu. U poškodeného neboli zistené žiadne

významnejšie rozpory vzhľadom k veku a osobnosti, ktoré by z psychologického hľadiska znemožňovali
brať do úvahy jeho výpovede, resp. aj jeho neochota vypovedať proti dcére je psychologicky dostatočne
zrozumiteľná.Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov a to najmä lekárskych správ vo
vzťahu k poškodenému, lekárskych správ vo vzťahu k obžalovanej, listinných materiálov spojených
s rozhodovaním o návrhu na väzbu obvineného A. C. a to najmä jeho výpovede a uznesenia

onevzatídoväzby,charakteristikyobžalovanej,RTobžalovanej,pripojenéhotrestnéhospisu,spojeného
s predchádzajúcim odsúdením obžalovanej, ako aj obsahom ďalších listinných dôkazov, ktoré sú
súčasťou trestného spisu.

Z lekárskej správy Nemocnice Poprad, a.s. zo dňa 2.1.2019 vyplýva, že A. C. bol dňa 26.12.2018

údajne napadnutý vlastnou dcérou, údajne ho bila a kopala do oblasti hlavy a trupu, krku. Na ošetrenie
nechcel ísť, 28.12.2018 odpadol – krátkodobé bezvedomie, nový úraz neguje, bolesti hlavy. Od včera
sa bolesti hlavy zhoršili, závrate, nevoľnosť na žalúdku. V lekárskom potvrdení A. N. zo dňa 26.10.2020
je uvedené, že A. C. nebol na ich ambulancii ošetrený s príznakmi fyzického ublíženia druhou osobou.
Nemá vedomosti o hospitalizácii pacienta na psychiatrickom oddelení.

Súčasťou trestného spisu sú pripojené aj listinné dôkazy, týkajúce sa trestného stíhania A. C. za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a/ Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť voči svojej dcére A. B.. Zo zápisnice Okresného súdu Poprad zo dňa 23.11.2018 vyplýva,
že A. C. ako obvinený na Okresnom súde Poprad vypovedal, že skutok, za ktorý je stíhaný, sa nezakladá

na pravde, on sa svojej dcére nevyhrážal. Pravdou je, že medzi ním a jeho dcérou sú nezhody, ktoré
však majú rôzne príčiny. Dcéra asi pred troma mesiacmi vymenila zámok na vchodových dverách, jemu
nedala nový kľúč. On je odkázaný na to, kedy mu byt otvorí alebo ho do neho pustí. Keď dcéra odchádza
z domu okolo 09.00 hod. buď ho zamyká v byte alebo naopak nechá ho von na ulici a on musí čakať
až kým poobede o 13.00 hod. sa nevráti s vnučkou. Veľmi ťažko sa mu žije, lebo vonku už je zima

a také tri až štyri hodiny potom mrzne a je na lavičke. Takisto uvádza, že mu likviduje veci, keď mu
nechala len lyžicu, nožík a jeden hrnček. Všetky veci mu vyhodila do kontajnera. Tie hádky, o ktorých
hovorí, veľmi často súvisia práve s tým, že jej vytýka prečo ho tak dlho nechala von. Počas tých hádok
ona jemu britko nadáva, nadáva mu aj, že smrdí, že sa neumýva. Keď sa umyje, tak mu vytýka, že
míňa veľa vody. Počas hádok sa niekedy nechá vyprovokovať a potom aj on jej vynadá. Byt, v ktorom

býva, niekedy patril jemu, no svokor, ktorý robil na geodézii to vybavil tak, že vlastníkom toho bytu sa
stala dcéra a jej bývalý manžel. On si nedal doživotné právo bývania v byte. Svokor to vybavil tak, aby
nedostal to doživotné bremeno bývania a zároveň, že byt predal za korunu, no ani tú korunu nedostal.
Preto sa nemôže dožadovať naspäť vrátenia do bytu, lebo ho predal a nie daroval. Dcéra ho z toho bytu
vyháňa, aby odišiel preč do domova dôchodcov. On by rád dožil vo svojom byte, aj keď je pravdou, že

ten byt nevlastní. Navyše jeho dôchodok je dosť malý na to, aby ho zobrali do domova dôchodcov. Každý
mesiac dáva pravidelne dcére 20,- eur na elektriku, vodu a plyn, ale samozrejme 100,- eur na nájomné.
Dáva jej však viac, každý mesiac aspoň polovicu dôchodku. On nemá kde ísť bývať, jeden syn býva
v Topoľčanoch a druhý syn má finančné problémy. Najhoršie je, že mu povyhadzovala aj veci na spanie.
Z troch matracov, na ktorých spal, mu jeden vyhodila, takže spí tak, že je len na dvoch a nohy mu trčia.

Vyhodila mu aj paplón taký hrubší, vankúš a obliečky a nechala mu len taký tenší paplón na prikrytie.
On by sa rád vyhýbal tým stresom, ktoré prežíva. On ostáva len v kuchyni, vôbec nechodí za dcérou do
izby. Je to veľmi ťažké, ale bude sa snažiť to nejako prežiť. Sám si varí a obedy mu nosia z Červeného
kríža. On nie je agresívny, nevie prečo to dcéra o ňom tvrdí. Jeho povaha je taká voľná, že na všetko
privolí. On je slabý vo vzťahu k dcére, ona je silná. Ona na ňu ruku nikdy nezdvihol. Mal ju veľmi rád.

Keby sa bili, tak určite on by bol ten, ktorý by ostal zbitý. Išiel by domov, určite by sa s ňou nehádal,
vyhýbal by sa jej a keby ho domov nepustila, tak by ostal na schodoch, kde ho našli aj policajti, keď
ho zadržiavali. Uznesením Okresnej prokuratúry Poprad sp. zn. 1 Pv 568/18/7706-31 zo dňa 6.5.2019
bola vec obv. A. C. postúpená Okresnému úradu v Poprade, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorý
rozhodnutím zo dňa 23.9.2019 konanie zastavil z dôvodu, že spáchanie skutkov nebolo obvinenému

z priestupkov preukázané.

V trestnom spise sa nachádza aj listinný dôkaz a to pripojený znalecký posudok PhDr. Zuzany
Bolibruchovej, PhD., súdnej znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých,
klinická psychológia detí z veci OO PZ Poprad sp. zn. ORP-1238/PP-PP-2018, kde bola A.

B. posudzovaná ako svedkyňa – poškodená, v záveroch ktorého je okrem iného uvedené, že
psychologickým vyšetrením boli u nej potvrdené konfabulačné tendencie (tendencie k vlastnému
dotváraniu skutočností, k vymýšľaniu, v procese vybavovania z pamäti má tendenciu nezapamätané
obsahy dopĺňať vlastnými novovytvorenými obsahmi alebo skreslenými informáciami. V rámciosobnostných psychodiagnostických metód bolo zistené, že poškodená má tendenciu dotvárať si
vlastné vysvetlenia so sklonom k zveličovaniu pri zvýšenom subjektivistickom nastavení. Uvedené
sklony vedú k znižovaniu spoľahlivosti jej výpovedí. Ide u nej o patologicky štruktúrovanú osobnosť (s

dominujúcimi disociálnymi rysmi.) Sú u nej preukázané problémy s primeranou sociálnou adaptáciou,
problematické fungovanie v sociálnych vzťahoch. Zvýraznený je egocentrizmus, uprednostňuje vlastné
záujmy, citlivosť voči morálnym problémom je znížená, nedostatočne rozvinuté svedomie s tendenciou
obviňovania druhých. V štruktúre osobnosti sú zvýraznené infantilizmy, emočná nezrelosť. V správaní sú
zvýraznené regresné prejavy – vyjadrované najmä v záťažových a emocionálne vyhrotených situáciách.

Tolerancia na záťaž veľmi nízka, ľahko podlieha momentálnym afektom, zvýraznená impulzivita,
v záťažových situáciách nevylúčené agresívne prejavy, oslabená sebakontrola. Preukázaný je sklon
k tzv. „parazitickému“ štýlu života, labilný pracovný výkon.

Na podklade takto vykonaných dôkazov hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd
dostatočne preukázané, že skutok pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal, je trestným činom a že

tento spáchala obžalovaná. Obžalovaná zo spáchania trestnej činnosti je usvedčovaná predovšetkým
výpoveďami vypočutých svedkov G. B., H. B., D. C. a G. C., ktorí popísali okolnosti, za ktorých malo
dochádzať u poškodeného A. C. k fyzickému a psychickému utrpeniu spôsobom tak ako to uvádza
obžaloba. Samotní svedkovia v tomto smere poukazovali jednak na okolnosti o ktorých sa im zveril
samotný poškodený A. C., ako aj na skutočnosti, ktoré vnímali samostatne a ktoré súviseli so spolužitím

poškodeného v domácnosti obžalovanej. Samotný poškodený vo svojej výpovedi okolnosti za ktorých
obžalovaná mu mala spôsobovať psychické a fyzické utrpenie obžalovaná, spôsobom, tak ako to opisuje
obžaloba vo svojej výpovedi nepotvrdzoval, čo odôvodňoval citovým vzťahom k obžalovanej ako dcére.
Existenciu takéhoto citového vzťahu potvrdzovali aj vyššie označení svedkovia, ktorí na druhej strane
poukázali na situácie v ktorých sa im poškodený sťažoval na priebeh spolužitia domácnosti obžalovanej

a sťažoval sa v konkrétnych situáciách na konkrétne či už psychické alebo fyzické príkoria. Existencia
fyzických atakov vo vzťahu k poškodenému je podporená aj zabezpečenými lekárskymi správami.
Súčasťou dokazovania sú aj vyjadrenia poškodeného v rámci iného prebiehajúceho trestného konania
v ktorom bol obvinený A. C. a v ktorom popísal okolnosti spolužitia v domácnosti s obžalovanou, v ktorom
konaní sa vyjadroval konkrétne k jednotlivým situáciám súvisiacich so spôsobovaním psychického

a fyzického príkoria zo strany obžalovanej. Uvedené konanie, ktoré bolo vedené proti A. C. bolo
v konečnom dôsledku odstúpené na priestupok, pričom rozhodnutím priestupkového orgánu bolo
napokon konanie zastavené z dôvodu, že spáchanie skutkov tomuto nebolo preukázané. V tomto
smere je potrebné poukázať, že aj keď poškodený k vzniknutým príkoriam v aktuálnej trestnej veci
nevypovedal na tieto príkoria poukazoval v inej trestnej veci a v konečnom dôsledku ich potvrdili vo

svojich výpovediach aj vypočutí svedkovia s tým, že o nich sa dozvedeli priamo od poškodeného.
Za takýchto okolností potom súd na podklade vykonaného dokazovania mal zato, že trestná činnosť
obžalovanej bola spoľahlivo preukázaná.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovanej kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, účinného od 6.8.2024, ktorý
Trestný zákon je pre páchateľa priaznivejší (z hľadiska ukladania druhu a charakteru trestu), pretože
blízkej osobe spôsobila fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stredu, bezdôvodným odopieraním
stravy, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, bývania, ktoré ohrozili jeho fyzické

a psychické zdravie. Obžalovaná je plne trestne zodpovednou osobou, z hľadiska veku a príčetnosti,
trestnej činnosti sa dopustila zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného
zákona. Objektom trestného činu je ochrana pred domácim násilím, medzi protiprávnym konaním
aspôsobenýmnásledkomexistujevzájomnákauzalita,čímjenaplnenáajobjektívnastránkauvedeného
trestného činu.

Obžalovaná z miesta bydliska je hodnotená všeobecne, priestupkovo riešená doposiaľ nebola, v roku
2014 v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, pod sp.zn. 5T/58/2013 bola právoplatne odsúdená
pre obdobnú trestnú činnosť za ktorú jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov,
s probačným dohľadom na 5 rokov, v ktorej skúšobnej dobe sa osvedčila a hľadí sa na ňu, akoby nebola
odsúdená.

Pri úvahách o treste súd prihliadol na základné kritéria trestu dané ustanovením § 34 ods. 1 a nasl.
Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu, ako aj úlohu individuálnej a generálnej
prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Poľahčujúceokolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona, či priťažujúce okolnosti dané ustanovením § 37 Trestného
zákona súd nezistil žiadne.

Za uvedený trestný čin obžalovanej hrozil trest odňatia slobody vo výmere 3 až 8 rokov. Prihliadajúc
na základné kritéria ukladania trestu, okolnosti skutku a osobu obžalovanej mal súd zato, že sledovaný
účel trestu je možné dosiahnuť aj uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo
výmere 3 rokov, pričom na dosiahnutie jej účelu bude postačovať aj hrozba trestom počas primeranej
skúšobnej doby za ktorú primeranú dobu považoval dobu 2 rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.