Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/96/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200748
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7021200748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Zuzana Berežná a členov

senátu: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák a Mgr. Slavomír Podhorský, v právnej veci žalobcu: DAEM s.r.o., so
sídlom Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava – mestská časť Rača, IČO: 44 117 043, právne
zastúpený: JUDr. Ján Pirč, advokát, so sídlom kpt. Nálepku 1200/17, 040 01 Košice, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102003107/2021 zo dňa
21.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho a súdneho konania

1. Správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu na základe poverenia zo dňa 29.12.2011 a zaslaného upovedomenia o vykonaní daňovej
kontroly zo dňa 29.12.2011, prevzatého žalobcom dňa 03.01.2012. Kontrola bola začatá dňa 24.01.2012

a o výsledku kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 102903565/2016 zo dňa 08.04.2016, ktorý
zaslal žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca písomnosti
prevzal dňa 13.04.2016.

2. Správca dane vo veci vydal rozhodnutie č. 103996218/2016 zo dňa 30.09.2016, ktorým určil žalobcovi
rozdiel v sume nadmerného odpočtu v sume 17 064,40 eur na dani z pridanej hodnoty.

3. Uvedené rozhodnutie správcu dane, spolu s rozhodnutím žalovaného zo dňa 20.12.2016 Krajský
súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 7S/16/2017 zo dňa 11.04.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je
v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sžfk/37/2018 zo dňa 12.12.2019 kasačnú

sťažnosť žalovaného zamietol.

5. Následne správca dane vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie č. 101632958/2020 zo dňa
28.10.2020, ktorým opäť určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu v sume 17 064,40 eur nadani z pridanej hodnoty, ale žalovaný ako odvolací orgán toto rozhodnutie správcu dane zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že správca dane sa neriadil právnym názorom súdov a v odôvodnení
rozhodnutia nevyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Následne správca dane

vydal rozhodnutie č. 101148344/2021 zo dňa 06.07.2021. Voči rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

6. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia
konkrétne vymenoval, ktoré doklady správcovi dane predložil samotný daňový subjekt. Je preto
zrejmé, že žalobca k preukázaniu oprávnenosti uplatneného odpočítania dane predložil vydané

faktúry, knihu pohľadávok, dodávateľské faktúry, interné doklady týkajúce sa nájomného, hlavnú
knihu, daňové priznanie a evidenciu DPH. Prepravné doklady CMR správca dane získal až vlastným
dokazovaním, prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej v texte ako „MVI“). Žalobca
vo vyrubovacom konaní nepredložil jednoznačné dôkazy, ktoré by bez pochybností preukazovali
oprávnenosť uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty podľa sporných faktúr. Dôkazy, ktoré
mal správca dane k dispozícií jednoznačne nepotvrdili, že k dodaniu tovaru maďarským odberateľom

došlo tak, ako to žalobca deklaroval. Z informácií, ktoré správca dane získal prostredníctvom MVI
vyplynulo, že spoločnosť CONTROL CARGO Kft. síce intrakomunitárne nadobudnutie tovaru priznala
vo svojom súhrnnom výkaze, ale overiť to nebolo možné, pretože účtovníctvo spoločnosti CONTROL
CARGO Kft. nebolo predložené, bývalý riaditeľ maďarskej spoločnosti tvrdí, že účtovné doklady stratil,
uviedol, že nepodpísal žiadny z predložených dokladov, ani faktúru č. 022011, napriek tomu, že

spoločnosť CONTROL CARGO Kft. nadobudnutie tovaru vykázala. Prepravu tovaru pre spoločnosť
CONTROL CARGO Kft. mala uskutočniť maďarská prepravná spoločnosť AGRÁR GABONA, Kft., ale
podľa odpovede maďarskej daňovej správy preprava potvrdená nebola - maďarská daňová správa
síce vo svojej odpovedi zo dňa 06.11.2014 najprv uviedla, že služby prepravy boli vykonané (bez
upresnenia, pre akého dodávateľa), ale následne, po vykonaní daňovej kontroly u maďarského subjektu,

maďarská daňová správa doručila správcovi dane dňa 05.04.2016 konečnú odpoveď, že služby
prepravy potvrdené neboli. Z takto poskytnutých informácií od maďarského správcu dane podľa názoru
žalovaného nevyplýva nespochybniteľné potvrdenie dodania tovaru odberateľovi CONTROL CARGO
Kft. v Maďarsku - preprava potvrdená nebola, spoločnosť intrakomunitárne nadobudnutie priznala, ale
žiadne doklady nepredložila, bývalý riaditeľ poprel vystavenie faktúry.

7. Podobne v súvislosti s odberateľom SOURCING TECHNICAL, Kft. nemožno považovať za potvrdené
deklarované nadobudnutie tovaru od žalobcu, pretože spoločnosť SOURCING TECHNICAL, Kft.
podľa poskytnutých informácií od maďarského správcu dane intrakomunitárne nadobudnutie tovaru
nepriznala, prepravu podľa CMR dokladov priložených k odpovediam na MVI mali vykonať maďarskí

prepravcovia, avšak neboli k dispozícii také doklady, ktoré by maďarskej daňovej správe umožnili overiť
uskutočnenie prepravy týmito spoločnosťami. Deklarovaný odberateľ SOURCING TECHNICAL, Kft.
žiadne nadobudnutie slnečnice od žalobcu nepriznal. Prepravcovia MAG SPED Bt., FEROSZ.SPED
Bt., prepravu slnečnice z Malého Ruskova (SK) do Törökszentmiklós (HU) síce potvrdili, ale uviedli, že
faktúry boli vystavené pre slovenskú spoločnosť BOLSON, s.r.o., podobne prepravca A. B. uviedol, že

v preferovanom období prevážal tovar len pre spoločnosti Rimorca, s.r.o. (SK) a BOLSON, s.r.o. (SK),
prepravný doklad CMR č. AA0565100 označil ako falošný, v daný deň necestoval do Törökszentmiklós
a neprepravoval slnečnicu, daňový subjekt DAEM s.r.o. nepoznal.

8. Svedkovia C. B. a D. E. ústne potvrdili, že slnečnica bola naložená na maďarské vozidlá v sklade

v Malom Ruskove, ale ústne tvrdenia bez ďalších konkrétnych dokladov alebo označenia konkrétnych
overiteľných skutočnosti nemohli postačovať na preukázanie, že slnečnica bola skutočne dodaná
od daňového subjektu deklarovaným odberateľom v Maďarsku. Svedkovia nevedeli uviesť žiadne
konkrétne údaje k preprave, žiadne EČV prepravných vozidiel, mená vodičov, nevedeli predložiť žiaden
doklad o tom, že tovar bol skutočne prepravený odberateľovi v inom členskom štáte.

9. Podľa žalovaného je namieste otázka, z akého dôvodu žalobca slnečnicu nakupoval cez odbytové
družstvo POLEX AGRI, keď spolupracoval aj priamo s prvovýrobcom a mal teda možnosť nakúpiť
slnečnicu priamo od neho a nie sprostredkovane cez odbytové družstvo POLEX AGRI, čo predpokladá
nižšiu cenu obstarania, zníženú o zisk spoločnosti, ktorá v obchode vystupuje v skutočnosti len ako

sprostredkovateľ.

10. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca zapojením sa do obchodných transakcií
nedosiahol žiaden zisk, keďže slnečnicu nakúpil za celkovú sumu 122 863,68 eur v množstve 306,68ton a rovnaké množstvo slnečnice mal následne predať odberateľom v Maďarsku za sumu rovnajúcu
sa základu dane zo sumy nákupu, t.j. v sume 102 386,40 eur a ten istý tovar fakturoval odberateľom v
Maďarsku za rovnakú cenu, ako bola cena nákupu bez DPH, za sumu 102 386,40 eur. Teda v prípade, ak

by si z nákupu neuplatnil odpočítanie dane, žalobca by z tohto obchodu dosiahol stratu a pri odpočítaní
dane finančný efekt z týchto obchodných transakcií nemal žiadny.

11. Vzhľadom na prepojenia pána D. E. žalovaný konštatoval, že žalobcom navrhnutý svedok D. E.
a zamestnanec jeho spoločnosti TOPVAR s.r.o. C. B. boli zainteresovaní na potvrdení deklarovaných

dodanítovaruodžalobcudoMaďarska,pretoichsvedectvo,navyšenepodoprenépredloženímdôkazov,
nemožno považovať za taký dôkaz, ktorý by odstránil pochybnosti správcu dane.

12. V súvislosti s námietkou nedodržania lehoty na uskutočnenie daňovej kontroly žalovaný uviedol,
že daňová kontrola v danej veci začala dňa 24.01.2012 a bola ukončená doručením protokolu dňa
13.04.2016, pričom správca dane dvakrát prerušil daňovú kontrolu z dôvodu žiadosti o medzinárodnú

výmenu informácií, a to prvýkrát v období od 13.12.2012 do 06.11.2013 a druhýkrát v období od
18.11.2013 do 05.04.2016. Prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené, počas prerušenia lehoty
neplynuli, lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku bola dodržaná.

13. Vo vzťahu k námietke, že správca dane odmietol žalobcovi poskytnúť kópie dokumentov z MVI

žalovaný uviedol, že správca dane v čase, keď očakával odpovede z MVI (teda ešte nezískal výsledok
použiteľný ako dôkaz), nemal právo umožniť daňovému subjektu nazrieť do písomností týkajúcich sa
MVI. Po tom, ako správca dane získal odpovede na žiadosť o MVI, žalobca mal právo nazrieť do
písomnosti ohľadom MVI.

14. Žalovaný zároveň vyhovel žiadosti správcu dane o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o 180
dní s ohľadom na závažné okolnosti prípadu a mimoriadnu situáciu - vyhlásenie núdzového stavu, ktorý
mal dosah na všetky funkcie štátu.

II.

Správna žaloba

15. Žalobca v správnej žalobe žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 102003107/2021 zo dňa
21.10.2021 v spojení s rozhodnutím správcu dane č. 101148344/2021 zo dňa 06.07.2021 a vec vrátiť
správcovi dane na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

16. V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že prerušenie daňovej kontroly v dĺžke trvania spolu takmer
41 mesiacov trvalo 3,4 krát dlhšie než je zákonom vymedzené maximálne ročné trvanie jej výkonu (bez
prerušenia). Nemožno si zamieňať trojmesačnú lehotu na odpoveď zahraničného daňového orgánu s
jednoročnou zákonnou lehotou trvania daňovej kontroly a rovnako nevyhnutne potrebný čas prerušenia

daňovej kontroly nemožno prekročiť takmer o 3,5 násobok zákonného a maximálne možného trvania
samotnej daňovej kontroly. Podľa názoru žalobcu postupom správcu dane a jeho nadriadeného orgánu
došlo k uplynutiu zákonnej prekluzívnej lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní.

17.Žalobcaďalejtvrdil,žedôvodynapredĺženielehotynavydanierozhodnutianeexistovalianinastrane

vyrubovaciehokonania,aninastranemimoriadnejsituáciealebonúdzovéhostavuvštáte.Správcadane
za obdobie od obdržania administratívneho spisu od žalovaného dňa 21.04.2020 vôbec nekonal vo veci
samej. Požiadal len o predĺženie lehoty o 180 dní a reagoval na 2 procesné žiadosti právneho zástupcu
žalobcu v júni 2020, to všetko od 21.04.2020 do 20.10.2020 (termín ústneho pojednávania). Neexistoval
tak žiadny legitímny dôvod na akékoľvek predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom

konaní dňa 28.10.2020, a teda žalobca hodnotil takýto procesný postup vo vyrubovacom konaní a
všetky nasledujúce rozhodnutia vydané v ňom za nezákonné. Dokazovanie už nebolo doplnené, preto
neexistoval racionálny alebo zákonný dôvod na akékoľvek korekcie zákonnej 30 dňovej lehoty na
vydanie rozhodnutia. V dôsledku predchádzajúcej nezákonnosti nemožno hodnotiť rozhodnutie za
zákonné alebo postup pre jeho vydanie za zákonný.

18. Žalobca poukázal na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 5Sžfk/37/2018 zo dňa 12.12.2019, podľa
ktorého nie je možné sa stotožniť s hodnotením informácií od zahraničného správcu dane tak,
ako to uzavrel správca dane, takže nemožno jednoznačne dospieť k záveru o tom, že prepravapoľnohospodárskej komodity (slnečnice) sa neuskutočnila do Maďarskej republiky. Kasačný súd
hodnotil, odvolávajúc sa na závery maďarských daňových orgánov, že sa nedá vylúčiť uskutočnenie
prepravy a taktiež, že nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o tom, že sa preprava

neuskutočnila. Zdôraznil, že zahraniční dopravcovia nevykonávali prepravu tovaru pre žalobcu, nakoľko
tento nebol objednávateľom dopravných prostriedkov. Posúdenie obsahu svedeckých výpovedí oboch
svedkov je v rozpore s preukázaním produkcie a dodania tovaru s faktickou nakládkou na maďarské
kamióny v Malom Ruskove, čo konštatoval aj správny súd vo svojom rozsudku.

19. Žalobca ďalej namietal, že v priebehu daňovej kontroly mu bolo odmietnuté nahliadnuť do žiadostí
adresovaných maďarským daňovým orgánom v rámci MVI. Rovnako mu boli odmietnuté odpovede
zahraničného daňového subjektu od roku 2012 a 2013. Právne zastúpenie v daňovom konaní bolo
prevzaté až v roku 2016, preto neobstojí tvrdenie, že odpovede neboli k dispozícii.

20. Počas celého takmer 10-ročného obdobia hodnotenia podmienok pre oslobodenie od DPH pri

vývoze tovaru nebolo preukázané, aby sa žalobca ako daňový subjekt zúčastnil podvodu alebo
aby konal zneužívajúcim spôsobom. Žalobca predložil výdavkové pokladničné doklady, príjmové
pokladničné doklady, čestné prehlásenie o dodaní a fakturovaní tovaru, všetky faktúry a taktiež
všetky CMR potvrdené žalobcom, maďarskými prepravcami a maďarskými príjemcami tovaru spolu
s potvrdeným miestom nakládky a miestom vykládky tovaru v Maďarsku, ako aj s uvedenými

maďarskými EČV vozidiel prepravcov a v početných prípadoch aj s menami maďarských vodičov.
Zároveňnikdynebolaspochybnenámateriálnaexistenciatovaru,bezohľadunaskutočnosť,žežalovaný
poukázal na nedostatok ekonomického opodstatnenia deklarovaných obchodných transakcií medzi
slovenskými podnikateľskými subjektami na území Slovenskej republiky. V otázke oslobodenia od DPH
pri intrakomunitárnom vývoze tovaru do Maďarskej republiky však žalobca nevidí žiadnu súvislosť, ani

argumentačnú váhu.

21. Správca dane by taktiež mal prihliadnuť na výsledok daňovej kontroly dane z príjmov právnických
osôb za zhodné zdaňovacie obdobie, keďže sa v zásade jedná o „judikovaný“ právny stav. Pri kontrole
príjmov žalobcu správca dane v rozhodnutí č. 9801403/5/2353789/2014 zo dňa 25.04.2014 konštatoval,

že nezistil žiadne rozdiely oproti účtovnému stavu.

III.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

22. K správnej žalobe podal svoje písomné vyjadrenie žalovaný dňa 22.03.2022, v ktorom uviedol, že
daňová kontrola, ktorá začala dňa 24.01.2012 a bola ukončená doručením protokolu dňa 13.04.2016,
bola zákonným spôsobom z dôvodu MVI dvakrát prerušená, počas prerušenia daňovej kontroly lehoty
neplynuli, lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa ustanovenia § 46 ods. 10 daňového poriadku bola
dodržaná.

23. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane mu neumožnil nahliadnuť do žiadosti o MVI a boli mu
odmietnuté odpovede na MVI, žalovaný uviedol, že žalobca mal vedomosť o tom, kedy boli správcovi
dane doručené odpovede na požadované otázky z MVI, pretože správca dane mu zaslal oznámenie o
tom, že prijal odpovede na žiadosti o MVI, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Žalobca tak mohol

následne využiť svoje právo nazrieť do písomností ohľadom MVI v súlade s ustanovením § 23 daňového
poriadku. Žiadosti správcu dane o MVI adresované maďarskej daňovej správe boli realizované v súlade
splatnouprávnouúpravouasprávcadaneichvyhodnotilvspojenísovšetkýmizistenýmiskutočnosťami.
Získanie odpovedí v rámci MVI bolo rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia správcu dane a správca dane
postupoval v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 daňového poriadku.

24. V súvislosti s námietkou predĺženia lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaný uvádza, že vyhlásenie
núdzového stavu v štáte z dôvodu pandémie nemožno nepovažovať za závažnú okolnosť v zmysle
ustanovenia § 65 ods. 2 daňového poriadku. Žalovaný nemal dôvod nevyhovieť žiadosti správcu dane,
aby za účelom správneho posúdenia veci a súčasne po zohľadnení vplyvu pandémie na všetky oblasti

života,vrátanefungovaniaštátnychorgánov(šírenienákazlivejchorobysanevyhýbaanizamestnancom
správcu dane, pričom išlo o obdobie začiatku pandémie v tom čase ešte neznámeho a rýchlo sa
šíriaceho ochorenia, keď nebolo možné predpokladať ďalší vývoj), mal potrebný časový priestor navydanie rozhodnutia tak, aby pritom boli chránené tak práva štátu, ako aj daňového subjektu, a aby
prípadne z toho dôvodu nedošlo k nesprávnemu posúdeniu veci.

25. K námietke žalobcu o neopodstatnenosti predĺženia lehoty na vydanie rozhodnutia odvolacím
orgánom žalovaný uviedol, že žiadosťou zo dňa 11.03.2021 požiadal nadriadený orgán - Ministerstvo
financií Slovenskej republiky o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia z dôvodu, že vzhľadom na
zložitosť problematiky, následné posúdenie správnosti postupu správcu dane a nutnosť posudzovať
problematiku v súvislostiach, nebolo možné rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote do 60 dní odo

dňa doručenia podania odvolaciemu orgánu. Dňa 16.03.2021 bola žalovanému doručená odpoveď
Ministerstva financií Slovenskej republiky.

26. Podľa názoru žalovaného žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by bez pochybností preukazovali,
že oslobodenie od dane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr si uplatnil oprávnene. Navrhol vypočuť
svedkov, ako aj využiť zistenia z daňovej kontroly dane z príjmov, ale tieto dôkazy neboli takého

charakteru, aby pochybnosti správcu dane odstránili.

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby správny súd predmetnú žalobu
v celom rozsahu zamietol.
IV.

Replika žalobcu
28. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 19.04.2022, pričom zdôraznil, že
ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený
dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.

29. Pokiaľ ide o dodržanie lehôt, žalobca uviedol, že pojmy, ako napr. proporcionalita a primeranosť nie
sú pojmami, ktoré neboli v právnej praxi dostatočne známymi už pred januárom 2012, keď sa začala
daňová kontrola za zdaňovacie obdobie október 2011. Nemôže obstáť postup správcu dane, ktorý
preruší daňovú kontrolu na dobu výrazne a neprimerane dlhšiu, než je daňovým poriadkom vymedzený
časový priestor na jej vykonanie.

30. Postupom správcu dane so súhlasom jeho nadriadeného orgánu bola podľa žalobcu predĺžená
lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní o ďalších 180 dní a postupom druhostupňového
daňového orgánu so súhlasom ministerstva financií bola táto lehota predĺžená o ďalších 60 dní.
Teda celková doba na vydanie rozhodnutia na oboch stupňoch konania namiesto základných lehôt v

trvaní 90 dní trvala celkovo 330 dní z dôvodu údajnej zložitosti veci a údajne z dôvodu mimoriadnej
epidemiologickej situácie v štáte.

31. Zdôraznil, že sa nejednalo o novú daňovú agendu z konkrétneho obdobia a že v období roku 2020
správcadanevykonalzvlastnejiniciatívylendvaúkonyza210dní.Neexistovaližiadnelegitímnedôvody

pre extrémne predlžovanie zákonných lehôt, pričom lehota na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní, bez
zohľadnenia právnych názorov správneho a kasačného súdu, bola v plnej pôsobnosti správcu dane a
jeho nadriadeného orgánu.

32. V súvislosti s nadobudnutím tovaru žalobca uviedol, že spoločnosť CONTROL CARGO Kft.

intrakomunitárne nadobudnutie tovaru priznala, avšak pre správcu dane bola významnejšia výpoveď
bývalého riaditeľa tejto spoločnosti.

33. To, že spoločnosť SOURCING TECHNICAL Kft. účtovne a daňovo nepriznala nadobudnutie tovaru
od žalobcu, nemožno preniesť na ťarchu žalobcu. Napriek tomu, že časť dopravcov potvrdila prepravu

tovarudoMaďarska,správcadane,ajžalovanýtovšakvyhodnotilvneprospechžalobcu,ktorýpreukázal
materiálne nadobudnutie tovaru, nakládku, skladovanie, peňažný príjem za dodanie tovaru, a podobne.

34. Replika žalobcu bola doručená žalovanému na vyjadrenie dňa 13.05.2022, žalovaný dupliku
nepodal.

V.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov35. Podľa § 43 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu

podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

36. Podľa § 65 ods. 1 a 2 daňového poriadku, orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní
rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí
pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do

30dníododňazačatiakonania.Vosobitnezložitýchprípadochorgánpríslušnýnarozhodnutierozhodne
do 60 dní. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú
povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na
základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový
orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť
ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister.

37. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,

alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

38. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania

tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

39. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou
osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,

alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje
identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

40.Podľa§43ods.1zákonaoDPH,platiteľjepovinnýpreukázať,žesúsplnenépodmienkyoslobodenia

od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo

odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,

prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,

5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.41. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

42. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

43. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

44. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,

b)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
c) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom
45. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove

na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov.

46. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu a z dôvodov

uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§178
ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná
a je potrebné ju zamietnuť s poukazom na § 190 SSP.

47. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 102003107/2021 zo dňa 21.10.2021,

ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101148344/2021 zo dňa 06.07.2021, ktorým za
zdaňovacie obdobie október 2011 určil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného
odpočtu v sume 17 064,40 eur na dani z pridanej hodnoty, v dôsledku nepriznania oslobodenia od DPH
v zmysle § 43 zákona o DPH, a to pre ustálenie, že dodanie tovaru odberateľom CONTROL CARGO
Kft. a SOURCING TECHNICAL Kft. nebolo preukázané.

K námietke splnenia zákonných podmienok pre oslobodenie od dane

48. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o DPH v ustanovení § 43

ods. 1 upravuje hmotnoprávne podmienky oslobodenia zdaniteľného obchodu od dane pri dodaní tovaru
z tuzemska do iného členského štátu. Musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený
z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na
účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou

osobou, a nadobúdateľ, na ktorého prešlo vlastnícke právo, je identifikovaný pre daň v inom členskom
štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.49. Aj zo záverov rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 (Teleos) vyplýva, že nadobudnutie
tovaru v rámci spoločenstva sa podmieňuje splnením dvoch podmienok, a to jednak prechodom práva
nakladať s hnuteľnou vecou ako vlastník pre nadobúdateľa a jednak odoslaním alebo prepravou takejto

veci nadobúdateľovi do miesta určenia predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet do členského
štátu iného ako ten, z ktorého tovar bol vyexpedovaný alebo transportovaný. Aby mohol byť zdaniteľný
obchod spočívajúci v dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodený od daňovej
povinnosti, musia byť uvedené podmienky splnené kumulatívne.

50. O splnení podmienok na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského
štátu podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platí, že ak daňovník vyčerpal svoje dôkazné bremeno na
preukázanie prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník pre nadobúdateľov a prepravu tovaru
do miesta určenia nadobúdateľom v inom členskom štáte, dôkazné bremeno sa presúva na správcu
dane. Ak má správca dane na základe iných zistených skutočností, napríklad týkajúcich sa ekonomickej
činnosti odberateľskej spoločnosti, pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od

dane, musí preukázať, že daňovníkom predložené doklady neodrážajú realitu, resp. sú nehodnoverné,
prípadne, že ide o doklady falošné, k čomu v uvedenom prípade nedošlo.

51. Správny súd si je vedomý judikatúry Súdneho dvora EÚ v otázke identifikácie a statusu príjemcu
tovaru pri jeho dodaní do iného členského štátu, v zmysle ktorej oslobodenie od dane z pridanej

hodnoty v prípade dodávateľa usadeného v členskom štáte, ktorý dodal tovar do iného členského
štátu, sa má zamietnuť, ak tento dodávateľ nepreukázal, že tovar bol dodaný príjemcovi, ktorý má
postavenie zdaniteľnej osoby v tomto inom členskom štáte, a vzhľadom na skutkové okolnosti a dôkazy
poskytnuté dodávateľom chýbajú údaje potrebné na overenie, že uvedený príjemca mal toto postavenie.
Zdaniteľnej osobe musí byť oslobodenie od DPH odopreté len v prípade, že s ohľadom na skutkové

okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou nie sú k dispozícii údaje potrebné
na overenie, že podmienky stanovené v článku 138 ods. 1 smernice o DPH sú splnené, pričom daňový
orgán nemusí dokazovať, že uvedená zdaniteľná osoba sa podieľala na podvode na DPH (rozsudok SD
EÚ vo veci C-676/22 B2 Energy s. r. o. z 29.02.2024, bod 39).

52. Kasačný súd v dôvodoch svojho rozsudku sp. zn. 5Sžfk/37/2018 zo dňa 12.12.2019 uviedol, že
žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyhodnotil všetky žalobcom predložené doklady. Z
odôvodnenia rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa overenia prepravných služieb prepravcom, okrem
iného, vyplýva, že zahraničný správca dane konštatoval, že doklady sú neúplné a podľa prijatých
vyhlásení okolností prepravy nemožno zrekapitulovať, ale na základe dostupných údajov sa nedá

vylúčiť, že sa preprava naozaj uskutočnila. Ďalej kasačný súd uviedol, že ak žalobca predložil CMR
so svedkami potvrdeným miestom nakládky a vykládky tovaru, ako aj s uvedenými maďarskými EČV
prepravcov, boli správca dane, rovnako aj žalovaný, povinní odstrániť vzniknutý nesúlad vyhodnotením
všetkých dôkazov, a to aj tých, ktoré predložil žalobca správcovi dane. Kasačný súd bol preto toho
názoru, že z vyjadrenia zahraničného správcu dane nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o

tom, že sa preprava neuskutočnila.

53. Z dokazovania vykonaného správcom dane následne vyplynuli opodstatnené pochybnosti o
vierohodnosti dokladov predložených žalobcom, nakoľko bývalý riaditeľ odberateľskej spoločnosti
CONTROL CARGO Kft. tvrdil, že účtovné doklady stratil a zároveň uviedol, že nepodpísal žiadny z

predložených dokladov, ani faktúru č. 022011, napriek tomu, že spoločnosť CONTROL CARGO Kft.
nadobudnutie tovaru vykázala. Maďarská prepravná spoločnosť AGRÁR GABONA, Kft. síce najprv
uviedla, že služby prepravy boli vykonané (bez upresnenia, pre akého dodávateľa), ale následne po
vykonaní daňovej kontroly u maďarského subjektu, maďarská daňová správa doručila správcovi dane
dňa 05.04.2016 konečnú odpoveď, že služby prepravy potvrdené neboli. Taktiež odberateľ SOURCING

TECHNICAL, Kft. žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od žalobcu nepriznal.

54. Konateľ prepravnej spoločnosti AGRÁR GABONA, Kft. sa vôbec nevedel vyjadriť k zdaniteľnému
obchodu, nevedel predložiť účtovné a daňové doklady, nevedel meno prepravcu, ani potvrdiť prepravu
(č.l. 89 administratívneho spisu).

55. Konateľ prepravnej spoločnosti MAG SPED Tibor Györi potvrdil prepravu 24,7 ton slnečnice dňa
05.10.2011 z Malého Ruskova do Törökszentmiklos s tým, že spoločnosť SOURCING TECHNICAL,
Kft. si objednala prepravu telefonicky, nebola uzatvorená žiadna písomná zmluva. Pán F. nevystavildokumenty CMR, prepravné vozidlo vlastnila spoločnosť MAG SPED, vážne lístky boli vystavené a
odovzdané s faktúrou a CMR v Törökszentmiklos. Pán F. obdržal protihodnotu v hotovosti. Faktúra bola
vystavená na spoločnosť BOLSON s.r.o., účtovníctvo prepravnej spoločnosti obsahuje túto faktúru (č.l.

127 administratívneho spisu).

56. Konateľ prepravnej spoločnosti FEROSZ SPED uviedol, že preprava bola vykonaná ich vlastnými
vozidlami. Potvrdil uskutočnenie prepravy, miesto nakládky bolo v Malom Ruskove, miesto vykládky
Törökszentmiklos. Preprava bola fakturovaná spoločnosti BOLSON s.r.o., nepoznal daňové subjekty,

ktoré sú uvedené na CMR, tovar bol zaplatený v hotovosti (č.l. 139 administratívneho spisu).

57. Uvedené pochybnosti boli posilnené aj zistením, že žalobca zapojením sa do obchodných transakcií
nedosiahol žiaden zisk, keďže slnečnicu nakúpil za celkovú sumu 122 863,68 eur v množstve 306,68
ton a rovnaké množstvo slnečnice mal následne predať odberateľom v Maďarsku za sumu rovnajúcu
sa základu dane zo sumy nákupu, t.j. v sume 102 386,40 eur a ten istý tovar fakturoval odberateľom v

Maďarsku za rovnakú cenu, ako bola cena nákupu bez DPH, za sumu 102 386,40 eur. Teda v prípade, ak
by si z nákupu neuplatnil odpočítanie dane, žalobca by z tohto obchodu dosiahol stratu a pri odpočítaní
dane finančný efekt z týchto obchodných transakcií nemal žiadny.

58. Žalobca navyše slnečnicu nakupoval cez odbytové družstvo POLEX AGRI, hoci spolupracoval aj

priamo s prvovýrobcom a mal teda možnosť nakúpiť slnečnicu priamo od neho a nie sprostredkovane, čo
predpokladá nižšiu cenu obstarania, zníženú o zisk spoločnosti, ktorá v obchode vystupuje skutočnosti
len ako sprostredkovateľ.

59. V nadväznosti na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru o nesplnení hmotnoprávnych

podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 43 zákona o DPH, keďže realizácia obchodu, napriek existencii
formálnych dokladov, nebola potvrdená odberateľskými, ani prepravnými spoločnosťami.

60.Vskutkovomdejirealizovanéhoobchodutakneboliprítomnéžiadneindíciepotvrdzujúceskutočnosť,
že k tovaru prepravovanému na územie Maďarska nadobudla vlastnícke právo práve spoločnosť

CONTROL CARGO Kft., resp. spoločnosť SOURCING TECHNICAL, Kft., preto považoval správny
súd za opodstatnený záver žalovaného, že dodanie tovaru do iného členského štátu deklarovanému
odberateľovivzmysle§43ods.5DPHzpredloženýchdokladovreálnenevyplývaapochybnostisprávcu
dane vo vzťahu k splneniu tejto hmotnoprávnej podmienky oslobodenia od dane neboli rozptýlené. V
tomtoohľadesasprávnysúdnestotožnilsargumentácioužalobcuosplneníhmotnoprávnychpodmienok

odpočtu DPH zo sporného obchodu predložením všetkých (teoreticky aj prakticky) možných dôkazov.

K námietke prekročenia zákonom obmedzenej dĺžky daňovej kontroly

61. Zákonom stanovená dĺžka daňovej kontroly je maximálne jeden rok, pričom počas prerušenia

daňovej kontroly, okrem iného, za účelom získania informácii spôsobom podľa osobitného predpisu táto
lehota neplynie (§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 1 písm. b) a § 61 ods. 5 daňového poriadku).

62.Vpredmetnejvecisadaňovákontrolazačaladňa24.01.2012,prerušenábolaprvýkrátod13.12.2012
do 06.11.2013 a druhýkrát od 18.11.2013 do 05.04.2016 a ukončená bola dňa 13.04.2016. Daňová

kontrola bez prerušení trvala celkom 341 dní (323 + 11 + 7 dní). Nie je pochybné to, že bez
období prerušenia dĺžka daňovej kontroly nepresiahla obdobie jedného roka, teda zákonom stanovenú
maximálnu dĺžku daňovej kontroly.

63. Správny súd k tejto námietke zároveň uvádza, že je formulovaná na tak všeobecnej úrovni, ktorá ju

činí nepreskúmateľnou. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou, aby pri takto
všeobecne formulovaných námietkach vyhľadával v administratívnom spise, rozhodnutiach správnych
orgánov, eventuálne vykonaním dokazovania konkrétne okolnosti, ktoré by napĺňali alebo vyvracali takto
formulované námietky. Osobitne, ak v predmetnej veci, ako už bolo uvedené, bola daňová kontrola
dvakrát prerušená z dôvodu viacerých žiadostí o MVI.

64. K takto všeobecne formulovaným námietkam správny súd môže len všeobecne uviesť, že pre
účelnosť MVI je určujúci okruh žiadaných informácií a ich potencionálna relevantnosť z hľadiska
kontrolou preverovaných skutočností. Pričom ani prípadné nepremietnutie získaných informácií priformulovaní vlastných záverov finančných orgánov nie je okolnosťou, ktorá by bez ďalšieho mohla
zakladať neúčelnosť MVI, či nedôvodnosť prerušenia kontroly pre MVI, nakoľko tieto závery sú už vecou
hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci.

65. K trvaniu MVI a prekročeniu lehôt ustanovených v nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010
a ich dosahu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly správny súd poukazuje na to, že povahou
lehôt na poskytnutie MVI stanovených v tomto nariadení a otázkou ich vplyvu na zákonnosť prerušenia
daňovej kontroly správcom dane z dôvodu realizácie MVI sa už zaoberal Súdny dvor Európskej únie,

keď vo veci C-186/20, HYDINA SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021 konštatoval, že ,,článok 10 nariadenia
Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane
z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované
v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“

66.Pokiaľideocelkovúdĺžkutrvaniadaňovejkontrolyvrátanejejprerušení(viacakoštyriroky),tátobola
v predmetnej veci síce na hranici rozumnej prípustnosti toho, koľko môže daňová kontrola trvať, avšak
anitátookolnosťneumožňujevzhľadomnaindividuálneokolnostipredmetnejdaňovejvecicelkovúdĺžku
daňovej kontroly považovať za neproporcionálnu. Osobitne, vzhľadom na závažnosť preverovaných

skutočností, ktoré sa týkali vzťahov žalobcu a jeho odberateľov s medzinárodným prvkom, vzhľadom
na to, že preverované okolnosti sa vyznačovali vysokou zložitosťou, ako aj s ohľadom na mimoriadnu
situáciu vyhlásenú na území Slovenskej republiky dňa 12.03.2020.

67. Na základe vyššie uvedeného správny súd žalobnú námietku týkajúcu sa dĺžky daňovej kontroly

nehodnotil ako dôvodnú.

K námietke uplynutia lehoty na vyrubenie dane

68. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani ďalšiu žalobnú námietku, a to námietku uplynutia,

resp. prekročenia 5-ročnej lehoty na vyrubenie dane, ktorú žalobca odôvodňoval tým, že postupom
správcu dane a jeho nadriadeného orgánu došlo k zákonnej preklúzii lehoty na vydanie rozhodnutia vo
vyrubovacom konaní podľa § 65 ods. 6 daňového poriadku. Podľa žalobcu správca dane za obdobie
od obdržania administratívneho spisu od žalovaného dňa 21.04.2020 vôbec nekonal vo veci samej.
Požiadal len o predĺženie lehoty o 180 dní a reagoval na dve procesné žiadosti právneho zástupcu

žalobcu v júni 2020, to všetko od 21.04.2020 do 20.10.2020. Neexistoval žiaden legitímny dôvod
na akékoľvek predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, preto v dôsledku
predchádzajúcejnezákonnostinemožnohodnotiťrozhodnutiezazákonnéalebopostupprejehovydanie
za zákonný.

69. Podľa názoru správneho súdu, ak § 46 ods. 10 daňového poriadku odkazuje na primerané
použitie celého § 61 daňového poriadku, a teda nielen na použitie dôvodov prerušenia stanovených
v § 61 ods. 1 daňového poriadku, potom príslušný odkaz zahŕňa všetky ustanovenia § 61 daňového
poriadku vrátane § 61 ods. 5 daňového poriadku, ktorý ustanovuje, že dôsledkom prerušenia daňového
konania je neplynutie lehôt podľa daňového poriadku, teda vrátane lehoty pre zánik práva vyrubiť daň

podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku. Iný výklad by nevyhnutne znamenal, že každá daňová kontrola
(okrem kontroly začatej na podnet orgánov činných v trestnom konaní v zmysle § 69 ods. 4 daňového
poriadku) by musela byť ukončená do piatich rokov od konca roka, v ktorom okrem iného vznikla
povinnosť podať daňové priznanie, pričom takýto výklad nie je možné ustáliť zo znenia, ako ani z účelu
vzťahujúcej sa právnej úpravy.

70. Zákonom stanovená lehota na vyrubenie dane, resp. lehota pre zánik práva vyrubiť daň je 5-ročná,
a teda nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo
v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom

daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov (§ 69 ods. 1 daňového
poriadku).71. V predmetnej veci daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011
bol povinný podať žalobca do 25.01.2012 a päťročná lehota na vyrubenie dane plynula od 01.01.2013
a bez prerušenia tejto lehoty by uplynula dňom 31.12.2017. Avšak vzhľadom na prerušenie daňovej

kontroly v trvaní takmer troch rokov a tým aj prerušenia plynutia päťročnej lehoty pre zánik práva
vyrubiť daň a vzhľadom na ukončenie daňovej kontroly doručením protokolu žalobcovi dňa 13.04.2016,
v čase doručenia tohto protokolu ešte nedošlo k uplynutiu päťročnej lehoty pre zánik práva vyrubiť daň,
a doručením protokolu táto lehota začala plynúť znovu v zmysle § 69 ods. 2 a 3 daňového poriadku.
Preto ak došlo k vyrubeniu dane rozhodnutím správcu dane zo dňa 30.09.2016 v spojení s rozhodnutím

žalovaného zo dňa 20.12.2016 k jej vyrubeniu došlo v zákonnej päťročnej lehote.

K námietke neoboznámenia žalobcu s obsahom žiadostí o MVI

72. Žalobca ďalej namietal, že v priebehu daňovej kontroly mu bolo odmietnuté nahliadnuť do žiadostí
adresovaných maďarským daňovým orgánom v rámci MVI. Rovnako mu boli odmietnuté odpovede

zahraničného daňového subjektu od roku 2012 a 2013.

73. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že
správca dane v čase, keď očakával odpovede z MVI (teda ešte nezískal výsledok použiteľný ako dôkaz),
nemohol umožniť daňovému subjektu nazrieť do písomností týkajúcich sa MVI. Žalobca mal vedomosť

o tom, kedy boli správcovi dane doručené odpovede na požadované otázky z MVI, pretože správca
dane mu zaslal oznámenie o tom, že prijal odpovede na žiadosti o MVI, pre ktoré bola daňová kontrola
prerušená. Žalobca tak mohol následne využiť svoje právo nazrieť do písomností ohľadom MVI v súlade
s ustanovením § 23 daňového poriadku. Žiadosti správcu dane o MVI adresované maďarskej daňovej
správe boli realizované v súlade s platnou právnou úpravou a správca dane ich vyhodnotil v spojení

so všetkými zistenými skutočnosťami. Žalobca nešpecifikoval, ako konkrétne došlo k zásahu do jeho
subjektívnych práv uvedeným postupom správcu dane a správny súd zároveň nezistil porušenie zákona
zo strany správcu dane, námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
VII.
Záver

74. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie
žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane určil
žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 17 064,40 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie október 2011, vzhľadom na splnenie zákonných podmienok ustanovenia § 43 ods. 5 zákona

o DPH, vychádzajú z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného
skutkového stavu a preto správny súd postupom podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

75. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani

len čiastočný úspech a v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by
bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania
voči žalobcovi nepriznal.

76. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods.
1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).