Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125253616
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6125253616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudkýňJUDr.

Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA
s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., D. E. XX/X, o zaplatenie 2.482,14 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského
súdu Košice č. k. 17Csp/136/2025 - 177 z 12. decembra 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj ,,súd“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
2.482,14 € s úrokmi z omeškania vo výške 7,9 % ročne z dlžnej sumy 2.482,14 € od 7.2.2025 do
zaplatenia, všetko v pravidelných splátkach po 50 € mesačne, splatných vždy do 25. dňa kalendárneho
mesiaca počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného
splatenia s tým, že omeškanie s plnením čo len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia
(výrok I.) a žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2.482,14 €
s úrokmi z omeškania vo výške 7,9 % ročne zo sumy 2.482,14 € od 7.2.2025 do zaplatenia a úrokmi
vo výške 177,54 €, dôvodiac tým, že ako veriteľ uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom dňa 13.11.2023
Úverovú zmluvu č. 1311023415, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského
úveru vo výške 2.800 €, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v 58 pravidelných mesačných splátkach

po 78.47 €. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátku úveru
splatnú dňa 15.10.2024 riadne a včas nesplatil. Žalobkyňa Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa
17.12.2024 vyzvala žalovaného na úhradu dlžných splátok a súčasne upozornila žalovaného, že v
prípadeneuhradeniaomeškanýchsplátokvlehote15dníoddoručeniavýzvysaceléplneniezozmluvyo
úvere stane splatným. Žalovaný omeškané splátky v dodatočne poskytnutej lehote neuhradil. Žalobkyňa
Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 22.1.2025 oznámila žalovanému, že v dôsledku neuhradenia
omeškaných splátok sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stalo ku dňu 22.1.2025 splatným a vyčíslila

žalovanému dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,9 % ročne ku dňu 7.2.2025, t.j. k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pred podaním žaloby vyzvala žalobkyňa listom zo 7.2.2025
žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu
neuhradí, bude vo veci podaná žaloba. Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu 784,70€. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalobkyňa evidovala voči žalovanému dlh vo výške 2.672,72 €,
ktorý pozostával z istiny vo výške 133,31 € (istina 11.-14. splátky), úrokov (11.-14. splátky) vo výške
190,58 € a zosplatnenej istiny (15.-58. splátky) vo výške 2.348,83 €. Žalobkyňa posudzovala s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č.
129/2010 Z. z. (ďalej len „ZoSÚ“) zisťovaním jeho kreditného skóre, kedy bola posudzovaná príjmová a
výdavková stránka žalovaného, informácie o premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie,
zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a pod. za využitia štatistického modelu pre
každú produktovú líniu, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany

žalovaného. Žalobkyňa tiež vykonala kontrolu žalovaného v externých registroch - Sociálnej poisťovne
a úverovom registri NRKI. Žalobkyňa podaním doplnila, že doba trvania spotrebiteľskej zmluvy bola
dohodnutá na viac ako tri roky a menej ako desať rokov. Žalobkyňa Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo
dňa 17.12.2024 vyzvala žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené v celkovej
výške 235,41 €, čo je viac ako päť percent poskytnutej sumy úveru, teda 140 €, v zmysle novelizovaného
§ 53 ods. 9 OZ v znení účinnom po dni 1.11.2024.

3. Žalovaný nárok žalobkyne neuznal a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poprel tvrdenia
žalobkyne, namietal nepreukázanie tvrdení žalobkyne, neuvedenie poskytnutej a splatenej sumy,
neurčitosť uplatneného nároku, odvolával sa na normy obchodného práva, akcentoval nekalé obchodné
praktiky žalobkyne bez bližšej špecifikácie a nedostatočné overenie jeho bonity pred uzavretím zmluvy.

Za nedostatok považoval žalovaný i nevydanie potvrdenia veriteľa na jeho žiadosť o splnení dlhu
a zosplatnenie úveru a celú zmluvu mal za neplatnú.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 497,
§ 15 Obchodného zákonníka, § 33 ods. 1, 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 9 a 10, § 879y ods. 1 a 2, §

569 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 101, § 103 prvá veta, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), § 9 ods. 1 a 2, § 4 ods. 7, § 20 ods. 1, § 11 ods. 1 a 2, § 9 ods. 15, § 7 ods. 1, 2, 19
až 21, 23, 27, 41 ZoSÚ, § 8 po bodkočiarku zák. č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a
finančnom poradenstve, § 1 ods. 1, 2 a 4, § 1a ods. 1, 4 a 5 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., § 1 ods. 1
a 2 vyhl. MF SR č. 289/2010 Z.z., § 2 ods. 1, § 5 ods. 1 a 2 opatrenia Národnej banky Slovenska

č. 10/2017, § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Vykonaným dokazovaním mal súd za
preukázané, že predmetná zmluva o úvere bola medzi stranami sporu uzavretá prostredníctvom
viazaného finančného agenta dňa 13.11.2023, splatnosť prvej splátky bola 30.12.2023, splatnosť 11.
splátky - žalovaným neuhradenej bola 15.10.2024 a žaloba bola podaná na súde dňa 11.3.2025.
Vzhľadom na to, že všeobecná premlčacia doba je 3-ročná, uplatnené právo žalobkyne z uvedenej

zmluvy nemohlo byť podľa súdu premlčané, teda žalovaným vznesenú námietku premlčania mal súd za
nedôvodnú. K námietke žalovaného ohľadne nepredloženia splnomocnenia veriteľa na podpis zmluvy,
súd uviedol, že v zmysle ZoSÚ veriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní
spotrebiteľských úverov viazaných finančných agentov podľa osobitného zákona, v danom prípade DB
finance s.r.o., za ktorého konal pri prevádzkovaní podniku splnomocnený zástupca. Zo skutočnosti,

že žalobkyňa ako veriteľ poskytla žalovanému v zmluve dohodnutú sumu úveru mal súd za zrejmé,
že zmluvu považoval za riadne uzavretú - osobou oprávnenou v jej mene konať, preto uvedenú
námietku žalovaného súd považoval za nedôvodnú. Z dokazovania súdu vyplynulo, že žalobkyňa si
overila žalovaným poskytnuté informácie vyžiadaním výpisu z registra klientskych informácií a zistila u
žalovaného výšku splátok 77 € a 54 € ohľadne už existujúcich úverov žalovaného a z externého zdroja

(Sociálnej poisťovne) a z predložených výplatných pások zistila, že výška čistého príjmu žalovaného
bola 710 € (st. dôch.) + 626 € (čistá mzda). Tiež zistila z údajov poskytnutých jej žalovaným, že žalovaný
je ženatý, manželka má čistý príjem 950 € a žalovaný má vlastné bývanie. Správnosť týchto údajov
žalovaný potvrdil podpisom zmluvy. Následne správne vychádzajúc z takto overených informácií a zo
zákonom stanovených súm životného minima postupom podľa príslušného opatrenia NBS vypočítala

ukazovateľa schopnosti splácať a tento ukazovateľ neprekročil hodnotu 1. Súd dodal, že výpočet
limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver u žalovaného bol taký, že celková výška nákladov 808,27
€ bola vypočítaná ako [(celková výška čistého príjmu žalovaného 1.336 € - súčet životných miním na
žalovaného a jeho manželky 268,88 + 187,57) *0,4] + súčet životných miním 456,45 = 879,55*0,4 (t.j.
351,82) + 456,45 = 808,27. Po dosadení do vzorca na výpočet limitu bola potom jeho hodnota 209,47

(všetky splátky úverov vrátane požadovaného 77 + 54 + 78,47) / (príjem 1.336 - náklady 808,27, t.j.
527,73) = 0,40, čo je hodnota nižšia ako 1. Súd uzavrel, že v danom prípade nemožno konštatovať,
že veriteľ neskúmal bonitu žalovaného bez akýchkoľvek údajov o jeho príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave, ani to, že by na tieto údaje neprihliadol, preto mal súd námietku žalovaného o nedostatočnomskúmaní jeho bonity pred uzavretím zmluvy za nedôvodnú a veriteľ bol oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru za splnenia zákonných podmienok (§ 53
ods. 9 a 10 OZ). Súd taktiež podrobil súdnej kontrole predmetnú spotrebiteľskú zmluvu a dospel k

záveru, že obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Súd prerátal aj RPMN uvedenú v zmluve
a dospel k záveru, že nebola uvedená v neprospech spotrebiteľa. Súd mal za to, že požadované úroky
neprevyšovali zákonom povolenú odplatu, nakoľko priemerná RPMN v danom čase bola vo výške 14,49
%, teda zmluvne dojednaná úroková sadzba 22,21 % neprevyšovala dvojnásobok priemernej RPMN
podľa § 1 ods. 4 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Z vykonaného

dokazovania súdu nevyplynuli žiadne nekalé obchodné praktiky žalobkyne ani neprijateľné zmluvné
podmienky. Žalovaný poukazoval na poplatky v časti zmluvy Poplatky a odmeny, tie sa podľa súdu
vzťahovali k úveru z karty, nie k predmetnému spotrebiteľskému úveru. Medzi spoplatnenými službami
bol uvedený poplatok 0,75 € za informáciu o zostatku v bankomate, za vrátenie preplatku poštových
poukazom 2,19 €, za výber z bankomatu 3 €, súd takéto poplatky považoval za obvyklé a nie za
neprijateľné. Súd uviedol, že z uplatneného nároku nevyplývalo, žeby si žalobkyňa nárokovala nejaké

poplatky alebo že by si bola započítala platby žalovaného na nejaké poplatky. Súd ďalej konštatoval,
že v predmetnej zmluve bola uvedená podmienka v časti DOSLEDKY NESPLÁCANIA ÚVERU podľa
úverových podmienok pod bodom 1: „Poplatok za prvú upomienku: 5 € a pod bodom 2. „Poplatok
za druhú a ďalšiu upomienku: 12 €, ktorá je podľa súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože
viacerými súdnymi rozhodnutiami bolo konštatované, že upomienka ako taká nemôže mať sankčný

charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty. Takéto poplatky za
služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a upomienky) predstavujú podľa súdu
plnenia, ktoré prevyšujú skutočné náklady a nie sú v záujme spotrebiteľa. Súdu ale z uplatneného
nároku nevyplynulo, žeby si žalobkyňa nárokovala voči žalovanému tieto poplatky. K zmluvnej pokute za
neuhradenie splátky vo výške 17 € súd uviedol, že žalobkyňa si nenárokovala zaplatenie tejto zmluvnej

pokuty, ďalej si žalobkyňa nenárokovala poplatok za poistenie úveru a k úrokom z omeškania súd
uviedol, že tie vyplývajú priamo zo zákona (OZ + vyk. nar. vl.). Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že
napriek jeho žiadostiam mu žalobkyňa nevydala potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne
splnený, súd uzavrel, že síce sa čiastočné plnenie podobá plneniu v splátkach, tak pri plnení v splátkach
je však výška splátok a splatnosť jednotlivých splátok vopred určená, kým pri čiastočnom plnení to

tak nie je, keďže záleží iba na dlžníkovi, či čiastočné plnenie ponúkne, kedy a v akej výške. Súd
mal za to, že žalovaný svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, no kedykoľvek mohol požiadať
žalobkyňu o výpis z účtu v podobe amortizačnej tabuľky. Žalobkyňou predloženými výpismi z účtu
mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa žalovanému poskytla dňa 15.11.2023 sumu úveru
vo výške 2.800 € a že žalovaný jej včas a riadne uhradil prvých 10 splátok. V konaní mal súd za

preukázané doručenie výzvy žalobkyne zo 17.12.2024 žalovanému dňa 31.12.2024. V danom prípade
súd vyhodnotil tento právny úkon označený ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“, pozostávajúcej z
dlžnej sumy splátok vo výške 235,41 € (z toho istina 99,78 € a úroky 135,63 €) a zmluvných pokút vo
výške 53 €, za dostatočne určitý vzhľadom aj na obsah zmluvy, nakoľko na základe jeho výkladu v
súlade s § 35 ods. 2 a 3 OZ súd objektívne zistil, čo ním chcela žalobkyňa vyjadriť, keďže vo výzve

bolo jasne uvedené, že ak neuhradí žalovaný splátky, s ktorými je v omeškaní, do 15 dní od doručenia
tejto výzvy, nastane splatnosť celého plnenia z predmetnej (tam špecifikovanej) spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa súdu v zmluve boli dohodnuté splátky po 78,47 € splatné do 15. dňa v kal. mesiaci, dlžník mal
vedomosť o svojich (ne)plneniach, z čoho možno poľahky vyvodiť, že dlžná suma 235,41 € pozostávala
z troch splátok, ktorých splatnosť nastala predo dňom 17.12.2024, pričom bola zároveň najmenej vo

výške piatich percent poskytnutej sumy úveru (5 % z 2.800 € je 140 €) a doba trvania spotrebiteľskej
zmluvy bola dohodnutá na 58 mesiacov, čo je viac ako tri roky a menej ako desať rokov, takže boli
splnené zákonné podmienky podľa § 53 ods. 9 a 10 OZ pre požadovanie vrátenia celého plnenia.
V konaní mal súd za preukázané, že žalovaný neuhradil 11. splátku - splatnú dňa 15.10.2024, 12.
splátku - splatnú dňa 15.11.2024 a 13. splátku - splatnú dňa 15.12.2024, a tieto neuhradil ani na výzvu

žalobkyne v určenej lehote, preto podľa § 53 ods. 10 OZ nastala uplynutím vo výzve určenej lehoty (do
15.1.2025, kedy zároveň nastala i splatnosť 14. splátky) splatnosť celého zostávajúceho dlhu z úverovej
zmluvy. Podľa súdu mal žalovaný celkovo uhradiť 4.551,26 €, no uhradil len 784,10 €, preto mal súd
žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 2.482,14 € za dôvodný, a preto súd žalobe vyhovel.
Uplatnená suma pozostávala z dlžnej istiny 11.-14. splátky 133,31 € a predčasne zosplatnenej istiny

(15.-58. splátky) vo výške 2.348,83 € a z dlžných úrokov 11.-14. splátky vo výške 190,58 €, žalobkyňa
si neuplatnila úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa, preto mal súd túto
námietku žalovaného za nedôvodnú a nepovažoval za potrebné sa k nej viac vyjadrovať. Žalovaný
sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, keď neuhradil 11. - 14. splátku v lehote ichsplatnosti, ani predčasne zosplatnený dlh k 16.1.2025, a to od nasledujúceho dňa po dni ich splatnosti.
Žalobkyňa si však v žalobe uplatnila úroky z omeškania z celej dlžnej sumy len vo výške 7,9 % ročne, a
to až od 7.2.2025 a tak súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného

a výšku dlhu ako aj stanovisko žalobkyne súd žalovanému povolil dlžnú istinu s príslušenstvom uhradiť
v mesačných splátkach, ktorých výšku a splatnosť uviedol vo výroku I. napadnutého rozsudku, a to pod
stratou výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že úspešnej
žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd nevzhliadol dôvody

osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 CSP.

5. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej
časti a vec vrátil súdu na nové rozhodnutie. Ako prvé žalovaný uviedol, že podáva sťažnosť na sudcu
a vyššieho súdneho úradníka za zanedbanie svojich povinností a zároveň poukazoval na to, že svojím

konaním dopustili okrádanie jeho osoby. Podľa žalovaného veriteľ nedostatočne skúmal jeho bonitu
pred poskytnutím úveru, keďže jeho finančné záväzky voči iným veriteľom boli vo výške 131 € a príjem
mal vo výške 638 €, spochybňoval aj výpočty súdu a závery súdu týkajúce sa tejto otázky. Sám
poukazoval na rozhodnutia slovenských súdov týkajúce sa skúmania bonity spotrebiteľa, akcentoval na
slabšie postavenie veriteľa pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv a následky nedostatočného skúmania

bonity veriteľom. Ďalej sa žalovaný nestotožnil s tvrdením súdu, že zmluva neobsahovala neprijateľné
zmluvné podmienky, on sám nemohol ovplyvniť dojednané podmienky, súd preto nekonal v súlade s
§ 298 ods. 1 a 2 CSP. Opätovne žalovaný poukazoval na to, že žalobkyňa mu nevydala kvitanciu
potvrdzujúcu jeho čiastočné plnenia. Ďalej navrhol, aby si súd od žalobkyne vyžiadal všetky dôkazy
o skúmaní bonity žalovaného, podpísanú spotrebiteľskú zmluvu, doklad o zosplatnení úveru a jeho

doručenku, obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami, splnomocnenie veriteľa na podpis
zmluvy splnomocnencom, potvrdenie o poskytnutí istiny žalovanému a zostatok jeho pohľadávky,
a to z dôvodu, že súdu nepreukázala poskytnutie sumy 2.800 €, nepostačuje preto len interný výpis
čerpania a splátok, ktorý je neprehľadný a mohol tak zaplatiť viac ako to je uvedené v prehľade. Keďže
zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, sú tieto absolútne neplatné, čo by súd zistil, ak by

súd podrobil predmetnú zmluvu skúmaniu týchto podmienok ani predbežnému právnemu posúdeniu.
Nakoniec žalovaný vzniesol námietku zaujatosti voči JUDr. Patrícii Lučanskej, pretože sudkyňa nebrala
do úvahy jeho doterajšie argumenty a výhrady voči obsahu žaloby. Žalovaný žiadal o aplikáciu § 257
CSP a v prípade nevyhovenia jeho odvolaniu požadoval splácanie uloženej povinnosti v splátkach po
25 €.

6. Žalobkyňa sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie a k otázke
skúmania bonity veriteľom poukázala na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Košiciach. Navrhla, aby
odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaný v odvolacej replike poukazoval na svoje doterajšie tvrdenia.

8. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas,

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.3.2026 o 9.50 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

11. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je naplnený vtedy, ak súd konal napriek tomu,
že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodovať.Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní
žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky naPodstata odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení

výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli
alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či
vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane
sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jej
práv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho
súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu

a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom,
právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom
jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných
rúk. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje
rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP.

Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy,
aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom dôvode musí intenzita zásahu do procesných práv
strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na
spravodlivý proces.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak rozhodnutie vydal
vylúčenýsudca,alebosanarozhodnutípodieľal.Vcivilnomsporovomkonaníjepožiadavkanestrannosti
súdu realizovaná prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu, ktorý
je precizovaný v ustanoveniach § 49 až § 59 CSP. Z ustanovenia § 49 CSP vyplývajú 2 zákonné dôvody

zaujatosti, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, a to konkrétne pre pomer
sudcuksporu,stranám,prípadnekichzástupcomaleboosobámzúčastnenýmnakonaní,akmožnomať
dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti; rovnako skutočnosť, že sudca prejednával a rozhodoval ten
istýspornasúdeinejinštancie.Sudcamáspravidlapomerkveci(tedaktomu,čojepredmetomkonania,
v ktorom rozhoduje) vtedy, keď má priamy alebo nepriamy právny záujem na výsledku prejednávanej

veci.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná

povinnosť súdu a pod.).

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté

dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať

právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkovézistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný vtedy, ak strana oprávnene uplatní nové
dôkazné prostriedky za splnenia podmienok upravených § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní), z
ktorých vyplynie skutkový stav, ktorý je v zrejmom rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriaci základ
napadnutého rozhodnutia, teda je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý ako základ
rozhodnutia neobstojí. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

20. Odvolateľ/žalovaný svojimi odvolacími námietkami urobil predmetom odvolacieho prieskumu
posúdenie splnenia povinnosti veriteľa skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver pred jeho

poskytnutím, ne/existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ne/existencie
dokumentácie týkajúcej sa spotrebiteľského vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným a zosplatnenia
úveru, vydania kvitancie, aplikácie § 257 CSP, výšky splátok uloženej povinnosti súdom, ako aj
vznesenej námietky zaujatosti na zákonného sudcu. K čomu odvolací súd uvádza nasledovné:

21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k
záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

22. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorými by bolo
došlo k porušeniu procesných práv strán sporu alebo k porušeniu práva na spravodlivý proces, príp. k
odňatiu stranám sporu možnosti konať pred súdom v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie.

23. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup, jeho úvahy a z nich
vyplývajúce závery. Tieto sú logické a vnútorne komplexné. Súd uviedol dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých založil svoje rozhodnutie, a to ako po stránke skutkovej tak aj po právnej stránke. Odvolací
súd sa vzhľadom na presvedčivé, vyčerpávajúce a zákonu zodpovedajúce odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie s týmto v plnom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť jeho dôvodov, odkazuje naň,

a preto ho neopakuje v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

24. Ako prvé žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že podáva sťažnosť na sudcu a vyššieho súdneho
úradníka za zanedbanie svojich povinností a zároveň poukazoval na to, že svojím konaním dopustili
okrádanie jeho osoby. Toto tvrdenie odvolací sud posúdil ako jednu z námietok podaného odvolania,

a to z dôvodu, že síce Civilný sporový poriadok pripúšťa sťažnosť voči rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, no žalovaný nešpecifikoval, voči akému rozhodnutiu podáva sťažnosť, v čom postup alebo
uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa domáha, zároveň túto sťažnosť nie je možné posúdiť
ani podľa Zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Keďže žalovaný svoje tvrdenie o údajnej šikane zo
strany súdu nijako nekonkretizoval, neuviedol, akým postupom súdu malo dôjsť k porušeniu jeho práv,

preto je táto odvolacia námietka nedôvodná.

25.Žalovanývpodanomodvolanínamietal,ževeriteľnedostatočneskúmaljehobonitupredposkytnutím
úveru. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 12. februára 2025 sp. zn. II. ÚS 530/2024-39uviedol, že „...povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu je pre spotrebiteľa
nepochybne viac než podstatná, pretože chráni spotrebiteľa pred rizikami nadmerného zadlženia a
platobnej neschopnosti [pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor") LCL

Le Crédit Lyonnais SA proti B. F. z 27. marca 2014, C- 565/12, bod 42]. Súdny dvor citovanú
smernicu vykladá tak, že ,,existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa spotrebiteľ najmä z dôvodu
nevedomosti nebude dovolávať právnej normy určenej na jeho ochranu (rozsudok z 21. apríla 2016,
Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, bod 65, ako aj citovaná judikatúra)" (rozsudok
Súdneho dvora OPR-Finance s.r.o. proti GK z 5. marca 2020, C-679/18, bod 22). Zjednodušene

povedané, v mnohých prípadoch je dlžník len laik, ktorý má predstavu o tom, koľko si chce požičať, ale
veriteľ je ten, kto má odborné skúsenosti a vedomosti, a vie preto vyhodnotiť aj to, koľko si klient požičať
môže, aby to vedel splácať, a právny predpis k tomu v zásade normuje aj metodiku a nástroj na báze
vstupných údajov pre konkrétny výpočet (§ 7 ods. 20 a 41 zákona o spotrebiteľských úveroch)....Práve
s ohľadom na dôležitosť tejto povinnosti sú prísne aj sankcie, ktoré postihujú veriteľa, ktorý túto svoju
povinnosť zanedbá (§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch) - v prípade porušenia povinnosti

konať s odbornou starostlivosťou nie je veriteľ oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie úveru a
v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti sa taký úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

veriteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa považuje
aj porušenie § 7 ods. 19 až 42 zákona o spotrebiteľských úveroch". Podľa § 7 ods. 17 písm. b/
ZoSÚ sa vynaložením odbornej starostlivosti rozumie, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi. Na to, aby bolo možné hovoriť
o odbornej starostlivosti, je potrebné preukázať aj odbornosť samu - teda preukázať aj to, že bola

platobná schopnosť posúdená správne (boli vyhodnotené všetky údaje a správnym spôsobom bolo
na nich prihliadnuté). Zhromaždenie podkladov bez ich správneho a odborného posúdenia by totiž
nenaplnilocieľ,ktorýzavedenietakejpovinnostiveriteľasledovalo-chrániťspotrebiteľaprednadmernou
zadlženosťou a platobnou neschopnosťou. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne

prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel
výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Podľa § 2 ods. 2 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017,
limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1. Z
interného dokumentu o posúdení schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver a úverovej správy súd
prvej inštancie zistil, že žalobkyňa pred uzavretím zmluvy so žalovaným lustrovala pomery žalovaného

v externých registroch Soc. poisťovne, MVSR, CEE a NRKI a posudzovala jeho schopnosť splácať
spotrebiteľský úver, pričom pre výpočet MLS - limitu splátky započítal príjem žalovaného vo výške
835,20 €, životné minimum 268,88 €, životné minimum na 0 vyživovaných detí, sumu splátok úveru
131,70 EUR, stres buffer 53,80 €, splátka schvaľovaného úveru 78,47 € a zostávajúci MLS klienta bolo
302,35 €. Žalobkyňa disponovala rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo 6.7.2023 o zvýšení starobného

dôchodku žalovaného na sumu 710,20 €, výplatné pásky žalovaného za 8/2023 a 10/2023 od SOŠ
agrotechnickej, podľa ktorých v uvedených mesiacoch žalovaný dosiahol čistý príjem 638,49 € a 618
€. Podľa úverovej správy mal žalovaný v čase schvaľovania predmetného úveru 1 odmietnutý, 2
odvolané a 2 existujúce splátkové úvery, ktoré riadne splácal od 8/2023 a 5/2023 a kde výška mesačnej
splátky bola 77 € a 54 €. Súd zároveň sám preveril výpočet limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver

u žalovaného, dospel k záveru, že hodnotou ukazovateľa bola hodnota 0,40, teda hodnota nižšia ako
1. Na základe vyššie uvedeného súd správne uzavrel, že veriteľ skúmal bonitu žalovaného, i odvolací
súd má námietku žalovaného ohľadne zanedbania odbornej starostlivosti žalobkyne pri posudzovaní
schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pred poskytnutím úveru za nedôvodnú, nedošlo
k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, predmetný úver nemožno považovať za

bezúročný a bez poplatkov a zároveň bol veriteľ oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru za splnenia zákonných podmienok (§ 53 ods. 9 a 10 OZ).

26. Povinnosťou súdu bolo ex offo preskúmať, či žalobkyňou uplatnený nárok nemá základ v
neprijateľných zmluvných podmienkach predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a závery takéhoto prieskumu

uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie vyplýva, že súd sa zaoberal prieskumom neprijateľných zmluvných podmienok vzťahujúcich sa
k predmetu sporu, túto povinnosť si splnil, keď skúmal poplatky uvedené spotrebiteľskej zmluve, a mal za
to, že poplatok 0,75 € za informáciu o zostatku v bankomate, za vrátenie preplatku poštových poukazom2,19 €, za výber z bankomatu 3 €, možno považovať za obvyklý a nie neprijateľný. Súd ale uzavrel, že zo
žalobkyňou uplatneného nároku nevyplýva, žeby si žalobkyňa nárokovala tieto poplatky alebo že by si
bola započítala platby žalovaného na nejaké poplatky. Ďalej súd skúmal „Poplatok za prvú upomienku: 5

€“a „Poplatokzadruhúaďalšiuupomienku:12€“,tietopodmienkymalsúdzaneprijateľné,aleajvtomto
prípade súd uviedol, že žalobkyňa si nenárokovala voči žalovanému tieto poplatky v uplatnenom nároku.
Pokiaľ ide o v zmluve uvedenú zmluvnú pokutu za neuhradenie splátky vo výške 17 €, súd akcentoval,
že z uplatneného nároku nevyplýva, žeby si žalobkyňa nárokovala zaplatenie tejto zmluvnej pokuty.
S týmto záverom súdu sa odvolací súd plne stotožňuje a považuje odvolaciu námietku žalovaného, že

predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky za nedôvodnú. Odvolací
súd dodáva, že povinnosťou súdu bol i prieskum obligatórnych náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 ZoSÚ,
súd si túto zákonnú povinnosť splnil a tieto náležitosti podrobil dostatočnej kontrole.

27. Opätovne žalovaný poukazoval na to, že žalobkyňa mu nevydala kvitanciu potvrdzujúcu jeho
čiastočné plnenia. Odvolací súd poukazuje na to, že pri čiastočnom plnení v zmysle § 566 ods. 1 OZ je

veriteľ povinný vydať na požiadanie dlžníkovi potvrdenie o tom, že dlh už bol z časti splnený. Pri splácaní
úveru v splátkach nejde o čiastočné plnenie jednorazovo splatného dlhu, keďže dlh je už pri jeho vzniku
rozdelený na jednotlivé splátky s vlastnou splatnosťou (pozn. odvolacieho súdu: v tomto prípade na
mesačné splátky vo výške 78,47 € s intenzitou 58 mesačných splátok, až po splatenie celkovej výšky
úveru 2.800 €). Z tohto dôvodu odvolací súd považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaného za

nedôvodnú.

28. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol súdu, aby si súd od žalobkyne vyžiadal všetky dôkazy
oskúmaníbonityžalovaného(pozn.odvolaciehosúdu:kotázkeskúmaniabonitysaodvolacísúdvyjadril
vyššie), podpísanú spotrebiteľskú zmluvu, doklad o zosplatnení úveru a jeho doručenku, obchodné

podmienkypodpísanézmluvnýmistranami,splnomocnenieveriteľanapodpiszmluvysplnomocnencom,
potvrdenie o poskytnutí istiny žalovanému a zostatok jeho pohľadávky. Vykonaným dokazovaním mal
súd prvej inštancie za preukázané, že predmetná zmluva o úvere bola medzi stranami sporu uzavretá
prostredníctvom viazaného finančného agenta dňa 13.11.2023, splatnosť prvej splátky bola 30.12.2023,
splatnosť 11. splátky - žalovaným neuhradenej bola 15.10.2024. Ďalej, že neoddeliteľnou súčasťou tejto

zmluvy boli úverové podmienky žalobkyne s kódom IHU123 a že žalovaný svojím podpisom potvrdil,
že bol s nimi oboznámený a prejavil súhlas byť nimi viazaný, aj že ich prevzal v listinnej podobe pred
uzavretím zmlúv. Tieto skutočnosti má odvolací súd za preukázané. Pokiaľ ide o námietku žalovaného
ohľadne nepredloženia splnomocnenia veriteľa na podpis zmluvy, k tomu odvolací súd uvádza, že súd
prvej inštancie správne uzavrel, že v zmysle ZoSÚ veriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie

pri poskytovaní spotrebiteľských úverov viazaných finančných agentov podľa osobitného zákona, v
danom prípade DB finance s.r.o., za ktorého konal pri prevádzkovaní podniku splnomocnený zástupca.
Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané z výpisov z účtu a výpisu čerpania splátok a úhrad, že dňa
15.11.2023 čerpal žalovaný na základe predmetnej zmluvy 2.800 €, že uhradil 1. až 10. splátku vo výške
78,47 € a ďalšie splátky už neuhradil. Celkovo teda uhradil 784,70 €, z toho na istinu 317,86 € a na úroky

466,84 €. Tieto skutočnosti má odvolací súd taktiež za preukázané. Žalovaný ďalej žiadal to, aby súd
preveril doklad o zosplatnení úveru a jeho doručenku. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané
doručenie výzvy žalobkyne zo 17.12.2024 žalovanému dňa 31.12.2024. t.j. výzvy v zmysle § 53 ods. 10
OZ. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle novelizácie ustanovení OZ týkajúcich sa zosplatnenia
spotrebiteľskej zmluvy došlo k zmene právnej úpravy, v dôsledku ktorej sa ustanovenie § 565 OZ

nepoužije. V danom prípade žalovaný neuhradil splátky, s ktorými bol v omeškaní, ani v dodatočnej
lehote poskytnutej mu žalobkyňou vo výzve z 17.12.2024, preto sa stalo celé plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy splatným ex lege. V zmysle novelizovanej úpravy OZ je preto nedôvodná námietka absencie
dokladu o zasplatnení úveru.

29. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

30. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak sú tu

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Súd je
povinný skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení povinnosti
uhradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (viď napr. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 401/2006).
Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosťmôže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán. Pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery všetkých strán, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v

konaní.Nepriznanienáhradytrovkonaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétnehoprípadu
a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.

31. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne

splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. Dôvody
hodné osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností zákon bližšie nešpecifikuje. To však neznamená,
že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu.

32. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2009,
sp. zn. 5Cdo/67/2020, sp. zn. 3MCdo/46/2012) nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré

by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti náhrady trov konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je
možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania
o trovách konania.

33. K námietke žalovaného o neaplikácii § 257 CSP súdom, aj keď sú na jeho strane dôvody hodné
osobitného zreteľa, súd uvádza, že z obsahu spisu v prejednávanej veci nezistil ani jeden čo len
minimálne do úvahy prichádzajúci dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, ktorý by spĺňal
kritériá odôvodňujúce nepriznať žalobkyni v konaní nárok na náhradu trov konania zo strany žalovaného,

a to najmä s poukazom na skutočnosť, že žalovaný súdu nepredložil dôkazy preukazujúce dôvody
hodné osobitného zreteľa. Povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania nepredstavuje
neprimeranú tvrdosť voči žalovanému, ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedeného
odvolací súd dospel k záveru, že odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v neaplikácii § 257 nie
je dôvodná.

34. Žalovaný zároveň v konaní žiadal o uloženie, resp. umožnenie plnenia povinnosti v splátkach, čo
odôvodňoval svojou finančnou situáciou. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota
na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu. Hľadiskami pre úvahu súdu, či žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určuje,

(ne)má priznať výhodu splátok, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného,
prípadná v konaní prejavená jeho snaha o plnenie záväzkov, možnosť žalobkyne domáhať sa plnenia
jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom
ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok v riešenom prípade vzhľadom na pomery
žalobkyne (ne)bolo príliš ťaživé. Žalobkyňa v konaní súhlasila so splátkami vo výške 50 € mesačne a

súd prvej inštancie zaviazal žalovaného splácať dlžnú sumu v splátkach po 50 € mesačne. S ohľadom
na výšku priznaného plnenia súdom vo výroku I. ako aj na skutočnosť, že žalovaný nepoukázal svoje
výdavky, neuviedol, či ne/vlastní nehnuteľnosti, a nepreukázal ani svoje príjmy, resp. aj výšku dôchodku,
sa odvolací súd stotožňuje s výškou splátok určenou súdom prvej inštancie. Odvolaciu námietku
žalovaného týkajúcu sa výšky uložených splátok preto považuje za nedôvodnú.

35. Žalovaný v podanom odvolaní vzniesol i námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi konajúcemu
v tomto spore, ktorú dôvodil tým, že sudca nebral do úvahy jeho argumenty a výhrady k obsahu žaloby.
Odvolací súd poukazuje na to, že táto námietka neobsahuje zákonné náležitosti upravené v § 52 ods.
2 CSP, a nespĺňa ani podmienku uvedenú v § 53 ods. 1 CSP. Zároveň táto námietka nie je náležité

odôvodnená v zmysle § 53 ods. 3 CSP. Žalovaný namietal len procesný postup sudcu, preto na námietku
zaujatosti odvolací súd neprihliadol.

36. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalovaného nemožno považovať za
dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaníúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy
odvolacieho konania úspešnej žalobkyni v plnom rozsahu. Odvolací súd nevzhliadol s poukazom na
vyššie uvedené dôvody osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 CSP.

38.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).