Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321201829
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:8321201829.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: COOP Jednota Humenné,
spotrebné družstvo, so sídlom Družstevná 24, 066 27 Humenné, IČO: 00 169 081, zastúpeného JUDr.
Štefanom Práznovským, advokátom, so sídlom Ul. 26. novembra 1, 066 01 Humenné, IČO: 31 981 003,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 37.082,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti výrokom I. a III. rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 17Cb/39/2021-240 zo dňa 27. novembra
2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Humenné, č. k. 17Cb/39/2021-240 zo dňa 27. novembra
2024 vo výrokoch I. a III.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancieodvolanímnapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
37.082,86 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 1.5.2021 do zaplatenia, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.); v prevyšujúcej časti nárok žalobcu na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 37.082,86 eur od 25.3.2021 do 1.5.2021 zamietol (výrok II.) a

žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 37.032,86 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 25.3.2021 do zaplatenia titulom
bezdôvodného obohatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 30.12.1994 uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu na poistné
obdobieod1.1.1995do31.12.1995.Dňa17.3.1995došlokúrazumaloletejA.B.(ďalejlen„poškodená“),
ktorá po požiarnom rebríku vyliezla na strechu budovy Obchodného centra v Medzilaborciach, ktorú mal
žalobcavtrvalomužívaní,spadlaznejautrpelapritomťažkézranenia.Poškodenásavkonanívedenom
pred Okresným súdom Humenné proti žalobcovi v procesnom postavení žalovaného domáhala náhrady
škody na zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia). Okresný súd Humenné rozsudkom sp.
zn. 8C/408/1998 zo dňa 3.12.2015 uložil žalovanému COOP Jednote Humenné, spotrebnému družstvu,

povinnosť zaplatiť poškodenej bolestné vo výške 22.827,- eur a náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 44.740,- eur, teda spolu 67.567,- eur. Po skončení konania vo veci samej, Okresný
súd Humenné rozhodol aj o výške trov konania, a to o trovách právneho zastúpenia žalobkyne(poškodenej), keď uznesením sp. zn. 8C/408/1998 zo dňa 3.2.2021 uložil žalovanému COOP Jednote
Humenné,spotrebnémudružstvunahradiťžalobkyni(poškodenej)trovykonaniavovýške37.082,86eur.

4. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance
Group síce zaplatil poškodenej sumu 67.567,- eur, čím nahradil škodu vzniknutú inému v súvislosti s
činnosťou alebo vzťahom žalobcu ako poisteného, ale nezaplatil jej trovy konania vo výške 37.082,86
eur. Žalobca tvrdil, že nakoľko uznesenie Okresného súdu Humenné o výške trov konania sa dňa
16.3.2021 stalo vykonateľným a hrozila mu exekúcia, sumu 37.082,86 eur zaplatil poškodenej dňa

24.3.2021 namiesto žalovaného. Dňa 12.4.2021 žalobca vyzval žalovaného, aby mu do 30.4.2021
zaplatil sumu 37.082,86 eur, ktorú titulom trov konania plnil poškodenej namiesto žalovaného. Žalovaný
na túto výzvu žalobcovi oznámil, že jeho nárok nie je ochotný akceptovať. Argumentoval bodom 4 písm.
c) Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“), podľa ktorého poisťovňa je povinná nahradiť
náklady, ktoré zodpovedajú najviac mimozmluvnej odmene advokáta za obhajobu poisteného alebo
jeho pracovníka (člena) v prípravnom konaní a pred súdom prvého stupňa v trestnom konaní vedenom

proti nemu v súvislosti so škodou, ktorú má poisťovňa uhradiť, pokiaľ poistený splnil povinnosti mu
uložené v článku IV. bode 1 písm. a) a d), ak sa k úhrade tých nákladov zaviazala. Túto argumentáciu
žalovaného považoval žalobca za zmätočnú, keď tvrdil, že predmetné ustanovenie VPP sa jeho prípadu
netýka. Dôvodil, že na jeho prípad sa vzťahuje článok II. bod 4 písm. b) VPP, podľa ktorého poisťovňa
je povinná nahradiť náklady občianskeho súdneho konania o náhrade škody, ak bolo toto konanie

nutné na zistenie zodpovednosti poisteného alebo výšky plnenia poisťovne, pokiaľ je poistený povinný
tieto uhradiť. Žalobca uviedol, že žalovaný svoj odmietavý postoj odôvodnil tým, že k úhrade trov
konania sa v poistnej zmluve písomne nezaviazal. Podľa žalobcu však trovy konania, ktoré vznikli
poškodenej, sú neoddeliteľnou súčasťou jej pohľadávky a tvoria jej príslušenstvo, čo konštatuje súdna
prax i judikatúra. Dôvodil, že ako poistený v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.

8C/408/1998, v ktorom žalovaný KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group vystupoval
ako intervenient, postupoval v súlade s pokynmi žalovaného, pričom toto konanie bolo nevyhnutné na
zisteniezodpovednostizaškoduajejvýšky.Tvrdil,žezaplatenímnákladovsúdnehokonaniapoškodenej
za žalovaného vzniklo dňa 24.3.2021 na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 37.082,86
eur.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.
zn. 8C/408/1998 v procesnom postavení žalovaného v 1. rade odmietal zodpovednosť za škodu, ktorú
utrpela poškodená pri páde z budovy a súčasne namietal aj premlčanie nároku. Žalovaný nerozporoval,

že so žalobcom uzatvoril poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu. V
zmysle poistnej zmluvy vzniklo poistenému právo, aby poisťovňa za neho nahradila škodu vzniknutú
inému v súvislosti s činnosťou alebo vzťahom poisteného bližšie označeným v zmluve, pokiaľ poistený
za škodu zodpovedá, v dôsledku svojho konania alebo vzťahu z doby trvania poistenia. Zdôraznil,
že žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 8C/408/1998 v procesnom

postavení žalovaného odmietal zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla poškodenej. Poukázal, že podľa
VPP bola poisťovňa povinná za poisteného zaplatiť náhradu škody vzniknutú inému iba v prípade, ak
je daná zodpovednosť poisteného. Naopak, ak poistený svoju zodpovednosť za vznik škody odmieta,
poisťovňa nie je oprávnená túto škodu tretej osobe za poisteného uhradiť.

6. Žalovaný ďalej dôvodil, že proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 8C/408/1998 zo
dňa 3.2.2021 o výške trov konania nepodal žalobca (v konaní sp. zn. 8C/408/1998 v procesnom
postavení žalovaného) odvolanie, preto označené rozhodnutie nadobudlo dňa 16.3.2021 právoplatnosť.
Argumentoval, že podľa článku II. bodu 4 VPP, je poisťovňa povinná nahradiť náklady súdneho konania
o náhrade škody za podmienok uvedených v tomto článku iba vtedy, ak sa k úhrade týchto nákladov

písomnezaviazalavpoistnejzmluve.Žalovanýzdôraznil,žesožalobcomsivpoistnejzmluvenedohodol
písomný záväzok na úhradu nákladov prípadného súdneho konania o náhrade škody. Preto vyrozumel
žalobcu, že ním uplatňovaný nárok na refundáciu vyplateného plnenia nie je predmetom poistného
vzťahu v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy. Dôvodil, že účelom poistenia nie je refundácia alebo
vyplatenie akýchkoľvek pohľadávok tretích osôb voči poistenému, ktoré nie sú predmetom poistenia,

že za poisteného bol povinný nahradiť škodu vzniknutú inému, za ktorú poistený zodpovedá. Poukázal,
že škodu na zdraví, ktorá vznikla poškodenej uhradil, čím si splnil voči žalobcovi povinnosti z poistnej
zmluvy.7. Žalovaný uzavrel, že trovy konania predstavujú pohľadávku poškodenej voči žalobcovi, ktorá ale
nie je krytá poistením v zmysle poistnej zmluvy, ktorú strany sporu uzatvorili. Poukázal, že podľa
VPP je poisťovňa povinná nahradiť trovy občianskeho súdneho konania za poisteného, len ak sa k

tomu písomne zaviazala. Pokiaľ má poistený klient záujem mať poistením kryté aj prípadné náklady
občianskeho súdneho konania, tento rozsah je dojednávaný individuálne a vždy je zohľadnený v
stanovenej výške poistného pre príslušné poistné obdobie. Mal za to, že od neho nie je možné
spravodlivo požadovať, aby plnil to, na čo sa v zmluve nezaviazal. Ak sa účastníci poistnej zmluvy
dohodli na určitom rozsahu poistenia (v tomto prípade poistenie nehnuteľných vecí, hnuteľných vecí,

zásob, skiel, zodpovednosti za škodu), predmetom poistenia je iba to, na čom sa účastníci poistnej
zmluvy výslovne dohodli. Považoval preto za neprípustné nahradzovanie zmluvných dojednaní inak,
ako dohodou zmluvných strán.

8. Žalobca v ďalšom poukázal na súdne rozhodnutia, ktoré argumentáciu, že poistiteľ sa k náhrade
trov konania písomne nezaviazal, odmietajú (rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.

zn. 9Csp/83/2018 zo dňa 25.6.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
6Co/260/2019 zo dňa 18.2.2020). Tvrdil, že v označených rozhodnutiach vystupuje iný poistiteľ, ale
týkajú sa zhodnej veci, pričom súdy v nich konštatovali, že trovy konania je potrebné považovať za
príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „Občiansky zákonník“), keďže sa jedná o náklady spojené s uplatňovaním, prípadne bránením

práva. Mal za to, že nie je možné vylúčiť Všeobecnými poistnými podmienkami zákonnú úpravu uvedenú
v ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na článok IV. bod 1 písm. f), i) VPP, podľa
ktorého poistený nesmie bez súhlasu poisťovne uzavrieť súdny zmier a bez predchádzajúceho súhlasu
poisťovne uznať dlh celkove ani sčasti, alebo uspokojiť akýkoľvek nárok z titulu zodpovednosti za škodu.
V tejto súvislosti žalobca argumentoval, že žalovaný sa od roku 1998 až do právoplatného skončenia

veci veľmi aktívne zúčastňoval konania vedeného v prvej inštancii pred Okresným súdom Humenné
pod sp. zn. 8C/408/1998, čím na strane žalovaného (žalobcu v tomto konaní) sám trovy hromadil. Ďalej
žalobca uviedol, že ak sa aj žalovaný k náhrade nákladov občianskeho súdneho konania písomne
nezaviazal, táto jeho výhrada ako podmienka, ktorú si bez individuálneho dohodnutia so žalobcom
svojvoľne zakomponoval do listinnej podoby, je v rozpore s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,

preto je absolútne neplatná. Dôvodil, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,
je aj podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 nekalou podmienkou, pretože predstavuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa označenej smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou - ako v prípade poistnej zmluvy, ktorú uzatvorili strany sporu. Mal za
to,žeakdodávateľ(žalovaný)vznesienámietku,žeštandardnápodmienkabolaindividuálnedohodnutá,
musí o tom podať dôkaz. V tejto súvislosti žalobca dodal, že až účinnosťou zákona č. 379/2008 Z. z.,
sa dňa 1.1.2008 spotrebiteľom stala výlučne fyzická osoba.

9. Žalovaný namietal, že žalobcom prezentované závery súdnych rozhodnutí nie sú aplikovateľné na
prejednávanú vec. Argumentoval, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn.
8C/408/1998, ktoré predchádzalo tomuto súdnemu konaniu, žalobca (v konaní sp. zn. 8C/408/1998 v
procesnom postavení žalovaného) namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, premlčanie
nároku žalobkyne (poškodenej) a aj to, že z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti pri užívaní budovy,

resp. porušeniu povinnosti pri správe budovy, na ktorej sa stal úraz. Tvrdil, že predmetné súdne konanie
bolo vedené z dôvodu odmietnutia zodpovednosti žalobcu za škodu vzniknutú poškodenej, a že v
tomto súdnom konaní žalovaný nedal dôvod na vznik trov konania, ktoré vznikli žalobcovi, ktorý navyše
niekoľkokrát menil v súdnom konaní o náhradu škody na zdraví svoju procesnú obranu.

10. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 17Cb/39/2021-142 zo dňa 25. januára 2022 žalobu zamietol
a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % po tom, ako dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu písomného záväzku žalovaného na úhradu nákladov - trov
právneho zastúpenia v konaní o náhradu škody. Argumentoval, že žiadnou z interpretačných metód nie
je možné pri výklade poistnej zmluvy dospieť k inému záveru, ako k tomu, že vynútiteľná povinnosť

žalovaného k úhrade trov konania nemôže existovať bez jej písomného záväzku.

11. Proti rozsudku č. k. 17Cb/39/2021-142 zo dňa 25. januára 2022 podal odvolanie žalobca, o ktorom
odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, uznesením č. k. 2Cob/26/2023-215 zo dňa27. augusta 2024 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

12. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, tento vec opätovne
prejednal, pričom vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca ako poistený uzatvoril so
žalovanýmdňa30.12.1994Poistnúzmluvuč.34-1108507-0podľa§788anasl.Občianskehozákonníka,
ktorou bolo dojednané aj poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou
alebo vzťahom poisteného, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo

vzťahu z doby trvania poistenia, v rozsahu a za podmienok stanovených zvláštnou časťou všeobecných
poistných podmienok - poistenie zodpovednosti za škodu č. 600. Poistná zmluva bola dojednávaná s
účinnosťou od 1.1.1995 s tým, že poistenie končí dňom 1.1.1996. Nedeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy
boli Všeobecné poistné podmienky - všeobecná časť č. 101 a jej zvláštne časti č. 150, 200, 250, 300,
400, 600. Podľa článku I. VPP, zvláštna časť - poistenie zodpovednosti za škodu č. 600, z poistenia
zodpovednosti za škodu, má fyzická alebo právnická osoba (ďalej len „poistený“) právo, aby poisťovňa

za neho nahradila škodu vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo vzťahom poisteného, bližšie
označeným v zmluve, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v
čase trvania poistenia. Podľa článku II. bodu 4 písm. b) VPP, poisťovňa je povinná nahradiť náklady
občianskeho súdneho konania o náhrade škody, ak bolo toto konanie nutné na zistenie zodpovednosti
poisteného alebo výšky plnenia poisťovne, pokiaľ je poistený povinný tieto uhradiť a splnil povinnosti

uložené mu v článku IV. bode 1 písm. a), e), a f), ak sa k úhrade týchto nákladov písomne zaviazala.

13. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 17.3.1995 nastala
poistná udalosť, a to pád poškodenej A. B. zo strechy budovy Obchodného centra v Medzilaborciach,
ktorú mal žalobca v trvalom užívaní, pri ktorej poškodená utrpela škodu na zdraví. Poškodená sa v

konaní vedenom pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 8C/408/1998 proti COOP Jednote
Humenné, spotrebnému družstvu ako žalovanému, domáhala náhrady škody na zdraví (bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia). Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 8C/408/1998-882 zo dňa
3.12.2018 v spojení s uznesením č. k. 8C/408/1998-833 zo dňa 1.2.2016 a rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. k. 19Co/110/2016-871 zo dňa 27.4.2017, uložil žalovanému COOP Jednote Humenné,

spotrebnému družstvu povinnosť zaplatiť žalobkyni A. B. bolestné vo výške 22.827,- eur a náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu vo výške 44.740,- eur. Následne Okresný súd Humenné
samostatným uznesením č. k. 8C/408/1998-1047 zo dňa 3.2.2021 rozhodol o výške trov konania tak, že
COOPJednoteHumenné,spotrebnémudružstvuuložilpovinnosťzaplatiťpoškodenejA.B.náhradutrov
právneho zastúpenia vo výške 37.082,86 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie

Okresného súdu Humenné č. k. 8C/408/1998-1047 zo dňa 3.2.2021 nadobudlo právoplatnosť dňa
26.2.2021, dňa 16.3.2021 sa stalo vykonateľným.

14.Zoznámeniaopoistnomplnenízodňa9.8.2017,ktorézaslalžalovanýžalobcovi,súduprvejinštancie
vyplynulo, že dňa 8.8.2017 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého žalobcovi

predložil výpočet výšky plnenia. Žalovaný poukázal poistné plnenie v sume 67.533,81 eur na účet
poškodenej.

15. Listom zo dňa 18.3.2021 vyzval zástupca poškodenej COOP Jednotu Humenné, spotrebné družstvo
na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 37.082,86 eur v lehote do 26.3.2021. Listom zo dňa

12.4.2021 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 37.082,86 eur, keď argumentoval, že po
vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Humenné, ktorým bolo rozhodnuté o výške trov konania,
zaplatilpoškodenejnamiestožalovanéhosumu37.082,86eur,ikeďúhradatrovkonaniabolanazáklade
poistnej zmluvy povinnosťou žalovaného, ktorý trovy konania poškodenej nezaplatil. Zároveň žalobca
v predmetnom liste dodal, že úhradou trov konania poškodenej v sume 37.082,86 eur, sa žalovaný

bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, pretože žalobca plnil za žalovaného bez právneho dôvodu a tiež,
že trovy konania ako náklady občianskeho súdneho konania sú neoddeliteľnou súčasťou pohľadávky
poškodenej a tvoria jej príslušenstvo v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa
29.4.2021 žalovaný odpovedal žalobcovi, že poisťovňa ukončila šetrenie škodovej udalosti a dospela k
záveru, že v zmysle poistnej zmluvy, plnenie, o ktoré žalobca žiada, nemôže žalovaný poskytnúť, pričom

na podporu svojej argumentácie odkázal na článok II. bod 4 písm. c) VPP.16. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 788 ods. 1, 796 ods. 1, 822, 823 Občianskeho
zákonníka, ktoré upravujú poistnú zmluvu, poistné obdobia, poistenie zodpovednosti za škodu a nárok
poškodeného.

17. Súd prvej inštancie uviedol, že po rozhodnutí veci odvolacím súdom, ani jedna zo strán
sporu neuplatnila ďalšie prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany, nenavrhla doplnenie
dokazovania, ani nepredložila žiaden ďalší listinný dôkaz.

18. Aby mal žalobca právo na plnenie zo strany žalovaného, musel podľa súdu prvej inštancie v zmysle
článku II. a článku IV. VPP, postupovať riadne v konaní o náhradu škody, čím vznikli náklady tohto
konania, ktoré v konečnom dôsledku musel uhradiť poškodenej. Uvedené trovy je potrebné považovať
zapríslušenstvopohľadávky(§121ods.3Občianskehozákonníka),nakoľkosajednáonákladyspojené
s uplatňovaním, resp. bránením práva.

19. Súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný v článku II. ods. 4 písm. c) VPP určil, že náklady obhajoby
poisteného alebo jeho pracovníka pred odvolacím súdom, náklady jeho právneho zastúpenia v konaní
o náhrade škody, prípadne jeho vlastné náklady vzniknuté pri tomto konaní, je povinný nahradiť, len
ak sa k úhrade týchto nákladov písomne zaviazal. Súd prvej inštancie uviedol, že nepozná prípad,
kedy by zo strany poisťovne došlo k osobitnému písomnému záväzku nahradiť náklady konania mimo

poistnej zmluvy (ani žalovaný takýto prípad nepreukázal). Mal za to, že doslovný gramatický výklad
tohto ustanovenia VPP, by bol neprimeraný v neprospech poisteného - žalobcu. Súd prvej inštancie
nespochybnilzmluvnúvoľnosťpriuzatváranípoistnejzmluvy,ktoráumožňujezmluvnýmstranámupraviť
si vzájomné pomery, dodal ale, že tie by mali byť upravené tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo potrebám
a záujmom oboch zmluvných strán a mali by byť v súlade s požiadavkami poctivého obchodného

styku tak, aby zmluva a poistné podmienky neboli na ťarchu iba poisteného, ktorý poistné podmienky
nevytváral. Považoval za vysoko nepravdepodobné, aby poisťovňa mimo poistnú zmluvu ešte zvlášť
samostatne udeľovala ďalší písomný súhlas na poskytnutie poistného plnenia. Navyše, podmienenie
povinnosti poisťovne uhradiť náklady občianskeho súdneho konania len na prípady, ak sa poisťovňa
v poistnej zmluve na takúto náhradu trov konania zaviazala, sa súdu prvej inštancie javilo v rozpore s

dobrými mravmi aj v rozpore s požiadavkami poctivého obchodného styku. Dodal, že žalovaný navyše
ani nepreukázal, že by sa v zmysle týchto VPP vôbec niekedy zaviazal na úhradu takých nákladov.

20. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný by plnenie poškodenej neposkytol bez rozhodnutia
súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/408/1998. Uvedené konanie teda bolo

nevyhnutné, aby poisťovňa plnila na základe poistnej zmluvy. Bolo by preto podľa súdu prvej inštancie
nelogické, ak by poisťovňa nemala byť viazaná aj výrokom o náhrade trov konania spojených s
uvedenýmsúdnymkonanímpreto,žesúdrozhodovalonároku,ktorýnebolomožnéuhradiťbezsúdneho
rozhodnutia. Poukázal i na to, že v zmysle článku IV. ods. 1 písm. g) VPP, bol poistený (žalobca)
povinný odvolať sa proti rozhodnutiu príslušných orgánov, ktoré sa týkajú náhrady škody, pokiaľ v

odvolacej lehote neobdrží iný pokyn od poisťovne. Žalovaný, ktorý koncipoval VPP, žalobcovi nedal
pokyn, aby nepodával odvolanie v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/408/1998, čím zapríčinil navýšenie
trov označeného konania aj o trovy odvolacieho konania. Súd prvej inštancie dodal, že žalovaný v konaní
vedenom pod sp. zn. 8C/408/1998 vystupoval ako intervenient, neuznal uplatňovanú výšku škody, čo
dal najavo (nielen) účasťou v označenom konaní na strane žalovaného (poistenca), ale najmä tým, že

využíval všetky právne prostriedky (odvolanie, podávanie vyjadrení), čo spôsobilo narastanie úkonov
právnej pomoci. Ak by žalovaný uplatňovaný nárok poškodeného uznal a uhradil požadovanú výšku
škody, neboli by vznikli žiadne trovy.

21. S prihliadnutím na vyššie uvedené, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný je povinný nahradiť

žalobcovi plnenie uhradené poškodenej titulom trov konania sp. zn. 8C/408/1998, pretože súd v konaní
rozhodoval o nároku, ktorý mal plniť žalovaný priamo poškodenej a bez tohto rozhodnutia žalobca
nemohol plniť poškodenej sám, poukazujúc na podmienky poistnej zmluvy a VPP.

22. Žalobu v časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 37.082,86 eur

od 25.3.2021 do 1.5.2021 súd prvej inštancie zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca výzvou zo dňa
12.4.2021 vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 37.082,86 eur v lehote do 30.4.2021, preto sa
žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy až nasledujúci deň, t. j. dňa 1.5.2021.23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že žalobca mal vo
veci neúspech iba v nepatrnej časti, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi proti žalovanému nárok

na náhradu trov konania v celom rozsahu.

24. Proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie aj trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP),
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

25. V odvolaní uviedol, že náhrada trov konania nebola predmetom poistnej zmluvy. Žalovaný bol v
zmysle VPP povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia len v prípade, že sa tak žalobca
so žalovaným dohodol pri uzatvorení poistnej zmluvy a že sa žalovaný na to písomne zaviazal. Súdu
prvej inštancie žalovaný vytýkal, že síce konštatoval, že trovy konania je potrebné považovať za

príslušenstvo pohľadávky, avšak neozrejmil, z akých dôvodov zastáva tento názor. Ďalej argumentoval,
že obchodnoprávny vzťah, akým vzťah medzi žalobcom a žalovaným nepochybne je, je založený na
zmluvnej autonómii zmluvných strán. Dohoda zmluvných strán má, s výnimkou ust. § 263 Obchodného
zákonníka, prednosť pred zákonom. Zmluvné strany prejavili konsenzus uzatvoriť poistnú zmluvu, ktorá
nepokrývala náhradu trov súdneho konania a podľa žalovaného neexistuje dôvod, pre ktorý by takto

uzatvorená zmluva nemala byť považovaná za platnú a účinnú.

26. V ďalšom žalovaný dôvodil, že súd prvej inštancie uviedol, že nepozná prípad, kedy sa žalovaný,
resp. poisťovňa zaviazala k písomnej úhrade nákladov na trovy konania. Žalovaný mal za to, že
skutočnosť, že súdu prvej inštancie nie je takáto skutočnosť známa, nie je dôvod na priznanie nároku.

Súd prvej inštancie tiež tvrdil, že je vysoko nepravdepodobné, aby poisťovňa mimo poistnú zmluvu ešte
zvlášť samostatne udeľovala ďalší písomný súhlas na poskytnutie poistného plnenia. Toto konštatovanie
jevšakpodľažalovanéholenničímnepodloženoufabuláciousúduprvejinštanciebeztoho,abysúdprvej
inštancie vedel preukázať pravdepodobnosť či nepravdepodobnosť svojho tvrdenia. Namietal aj záver
súdu prvej inštancie, že by náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v pôvodnom konaní

dobrovoľne neposkytol, a teda súdne konanie bolo nevyhnutné. Tvrdil, že žalobca, v pôvodnom konaní
ako žalovaný, namietal svoju zodpovednosť, pasívnu vecnú legitimáciu aj premlčanie nároku. Potreba
súdneho konania tak nevyvstala z dôvodov na strane žalovaného, ale primárne z dôvodov na strane
žalobcu, ktorý rozporoval nárok žalobkyne. Za nesprávny a zavádzajúci považoval žalovaný záver súdu
prvej inštancie, že žalobca bol nútený v pôvodnom konaní podávať odvolanie, pretože bez jeho podania,

by žalovaný nevyplatil poškodenej poistné plnenie za žalobcu. Tvrdil, že žalobca sa v pôvodnom konaní
aktívne bránil, namietal dôvodnosť nároku, preto neexistoval predpoklad, že by žalobca voči rozhodnutiu
nepodal odvolanie aj bez toho, že by na to bol „povinný“ v zmysle poistnej zmluvy. Dodal, že žalobca mal
možnosť uzatvoriť so žalovaným poistnú zmluvu, ktorá by pokrývala aj prípadnú náhradu trov konania,
avšak žalobca takúto možnosť nevyužil a táto skutočnosť nemôže byť pripísaná na ťarchu žalovaného.

27. Žalovaný ďalej argumentoval, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neozrejmil, z akých
dôvodov sa mu ustanovenia poistnej zmluvy, resp. VPP javia v rozpore s dobrými mravmi, resp.
v rozpore s požiadavkami poctivého obchodného styku. Zdôraznil, že nepovažuje za spravodlivé, aby
sa pri právnom posúdení veci neriadilo znením poistných podmienok, nerešpektovali prejavy vôle

zmluvných strán (zmluvná autonómia) a ani výkladové (interpretačné) metódy. Označil za neprípustné
nahradzovanie zmluvných dojednaní inak, ako dohodou zmluvných strán. Poukázal, že z koncepcie
ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že podstatným kritériom pre vyhodnotenie
zmluvného dojednania ako neprijateľnej podmienky je to, či na jeho základe dôjde k spôsobeniu značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach strán. Teda, nestačí len to, že sa zmluvné dojednanie posúdi

ako spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Zmluvné dojednanie nemôže byť
vyhodnotené ako neprijateľná podmienka, ak absentuje atribút značnosti.28. Žalovaný v odvolaní uzavrel, že zásada zmluvnej slobody je jedným z výrazov autonómie vôle,
vzťahujúcasanaoblasťzáväzkovýchvzťahovaznamenápredovšetkýmslobodukontrahovať.Priznanie
nároku nad rámec, ako je stanovený medzi subjektmi zmluvného vzťahu, by bolo narušením zmluvnej

slobody účastníkov záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti dodal, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zo dňa 27.10.2021, sp. zn. 9Cdo/73/2021 „Všeobecná
právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje
poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie
označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka) i osobitná úprava poistenia

majetku (§ 806 a nasl. Občianskeho zákonníka) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností
účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria
súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia
poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne strate
poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody, a preto pre plnenie
poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok.“ Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/237/2021 zo dňa 15.2.2024, ktorým odmietol dovolanie žalobkyne voči
rozsudku krajského súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žaloby. Žalovaný
tvrdil, že najvyšší súd sa v predmetnom rozhodnutí stotožnil s názorom krajského súdu, ktorý uviedol,
že „Keďže z poistnej zmluvy a VPP nevyplýva povinnosť žalovanej na plnenie bez toho, že by sa
poisťovňa na úhradu nákladov súdneho konania písomne zaviazala, nemožno konštatovať, že výkon

tejto povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi.“ Ďalej súd skonštatoval, že „Pri interpretácii účelu a
rozsahu dohodnutého poistenia a poistného plnenia platí v prvom rade to, čo si účastníci, v úplnosti
posudzovanom právnom úkone, v súlade so zmluvnou autonómiou dohodli (lex contractum). Žiadnou
interpretačnou metódou nie je možné pri výklade zmluvy dospieť k inému záveru ako k tomu, že
vynútiteľná povinnosť žalovanej k úhrade trov konania nemôže existovať bez jej písomného záväzku.“

Žalovaný mal navyše za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa kvalitatívne požiadavky
vymedzené v ust. § 220 ods. 2 CSP a je aj v rozpore so základným právom na súdnu ochranu v zmysle
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

29. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

30. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §

385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

31. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

32. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Odvolací
súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

33. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces; či sa v procesnom postupe súdu prvej
inštancie vyskytli pochybenia, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné

právne predpisy.

34. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na relevantné
argumenty vznesené v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované
vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Procedúra

prejednania veci pred súdom prvej inštancie neznemožnila žalovanému realizáciu jeho procesných
oprávnení v miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Z obsahu odvolania v zásade
vyplýva, že žalovaný nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný má
na vec odlišný názor, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nieje postačujúce na to, aby odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného o nepreskúmateľnosti odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
V procesnom postupe súdu prvej inštancie sa nevyskytli ani žiadne iné pochybenia, ktoré nie sú

subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správne právne závery.

35. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu

prvejinštancie,sktorýmsaodvolacísúdstotožňujeaodkazujenaneho(§387ods.2CSP).Nadoplnenie
a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného, odvolací súd uvádza:

36. Zásadnou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že podľa článku II. ods. 4 písm. b) VPP bol povinný
nahradiťžalobcovitrovyprávnehozastúpenialenvprípade,aksakichúhradepísomnezaviazal,čovšak
nespravil. Dôvodil, že zmluvné strany prejavili konsenzus uzatvoriť poistnú zmluvu, ktorá nepokrývala

náhradu trov súdneho konania. Výklad VPP súdom prvej inštancie považoval žalovaný za zásah do
autonómie zmluvných strán a nerešpektujúci výkladové metódy. Navyše zdôraznil, že žalobca mal
možnosť uzatvoriť so žalovaným poistnú zmluvu, ktorá by pokrývala aj prípadnú náhradu trov konania,
takúto možnosť ale žalobca nevyužil.

37. Predmetom konania je zaplatenie sumy 37.082,86 eur s prísl., ktorá predstavuje trovy poškodenej
A. B. v konaní o náhradu škody (titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia), ktoré bolo
vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 8C/408/1998 poškodenou ako žalobkyňou proti
žalobcovi v procesnom postavení žalovaného, v ktorom konaní o náhradu škody žalovaný vystupoval
ako intervenient na strane žalovaného COOP Jednota Humenné, spotrebného družstva.

38. Nebolo sporné, že dňa 30.12.1994 uzatvorili žalobca ako poistený a žalovaný ako poistiteľ
Poistnú zmluvu na poistné obdobie od 1.1.1995 do 31.12.1995, predmetom ktorej bolo aj poistenie
zodpovednosti za škodu vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo vzťahom poisteného, pokiaľ
poistenýzaškoduzodpovedávdôsledkusvojhokonaniaalebovzťahuvdobetrvaniapoistenia.Rovnako

nebolo sporné ani to, že k poistnej udalosti došlo dňa 17.3.1995, teda počas poistného obdobia.

39. Na poistenie sa vzťahovali VPP všeobecná časť č. 101 a jej zvláštne časti č. 150, 200, 250, 300,
400, 600. Podľa článku I. VPP, zvláštna časť - poistenie zodpovednosti za škodu č. 600, z poistenia
zodpovednosti za škodu má fyzická alebo právnická osoba (ďalej len „poistený“) právo, aby poisťovňa

za neho nahradila škodu vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo vzťahom poisteného, bližšie
označeným v zmluve, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v
čase trvania poistenia.

40. Podľa článku II. bodu 4 písm. b) VPP, poisťovňa je povinná nahradiť náklady občianskeho súdneho

konania o náhrade škody, ak bolo toto konanie nutné na zistenie zodpovednosti poisteného alebo výšky
plnenia poisťovne, pokiaľ je poistený povinný tieto uhradiť a splnil povinnosti uložené mu v článku IV.
bode 1 písm. a), e), a f), ak sa k úhrade týchto nákladov písomne zaviazala.

41. Podľa článku IV. bodu 1 VPP, okrem povinností stanovených právnymi predpismi a vo všeobecnej

časti všeobecných poistných podmietok, je poistený povinný:
a) oznámiť písomne poisťovni bez zbytočného odkladu, že nastala škodová udalosť, ktorá by mohla byť
dôvodom k vzniku práva na plnenie poisťovne;
e) písomne oznámiť, že poškodený uplatňuje právo na náhradu škody na súde alebo inom príslušnom
orgáne;

f) v konaní o náhrade škody, ktorú má uhradiť poisťovňa, postupovať v súlade s pokynmi poisťovne; ak
nevznesie poistený bez súhlasu poisťovne námietku premlčania, alebo ak sa zaviaže bez tohto súhlasu
uhradiť premlčanú pohľadávku, alebo bez súhlasu poisťovne uzavrie súdny zmier, nie je poisťovňa
povinná plniť.

42. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako poistený splnil povinnosti vymedzené v článku IV.
bode1písm.a),e),af)VPP,zaktorýchjepoisťovňapovinnánahradiťzapoistenéhoajtrovyobčianskeho
súdneho konania o náhradu škody, ak bol poistený tieto náklady povinný nahradiť. Ako už odvolací súd
uviedol, ťažiskovou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že podľa v článku IV. bodu 4 písm. b) VPP, sapre vznik povinnosti poisťovne nahradiť trovy konania, vyžadoval aj jej písomný záväzok, ktorý v danom
prípade absentoval.

43.Odvolacísúdužvpredchádzajúcomzrušujúcomuzneseníuviedol,žezmluvnávoľnosťvsúkromnom
práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti
nachádza vyjadrenie okrem iného aj v zásadách poctivého obchodného styku. Ak prostredníctvom
realizácie správania sa v právnom vzťahu, inak dovoleného právom, sa nesleduje primerané vyrovnanie
záujmov zmluvných strán, je namieste, aby súd aplikoval právnu normu nielen autonómne, ale aj

s väzbou na ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku, tento styk
kvalifikuje ako poctivý, pripadne, aby ich aplikoval s mravným zmyslom právnej normy. Odvolací súd
poukázal, že v danom prípade je síce nesporné, že žalovaný sa písomne nezaviazal uhradiť žalobcovi
náklady súdneho konania o náhrade škody, ktoré bolo nutné na zistenie zodpovednosti poisteného
a výšky plnenia. Uvedenú skutočnosť však nemožno posudzovať izolovane od ďalších zmluvných a
faktických okolností prejednávaného sporu, ktorými sú najmä tie, že žalobca ako poistený bol povinný v

konaní o náhradu škody, ktorú mal uhradiť žalovaný, postupovať v súlade s pokynmi žalovaného; ak by
nevzniesol žalobca bez súhlasu žalovaného námietku premlčania, alebo ak by bez súhlasu žalovaného
uzavrel súdny zmier, nebol by žalovaný povinný plniť. Navyše bol žalobca povinný sa odvolať proti
rozhodnutiu príslušných orgánov, ktoré sa týkajú náhrady škody, pokiaľ by v odvolacej lehote neobdržal
iný pokyn od žalovaného (viď. článok IV. ods. 1 písm. f), g) VPP). Uvedené okolnosti spôsobujú, že

postoj žalobcu k nároku poškodenej bol v konaní o náhradu škody v rozhodujúcej miere závislý na
vôli a stanovisku žalovaného. Ak žalobca chcel, aby žalovaný za neho nahradil škodu, ktorá vznikla
poškodenej (čo je samotným zmyslom a podstatou poistenia), musel nevyhnutne rešpektovať pravidlá
nastolené jednostranne žalovaným v poistnej zmluve a VPP. Rešpektovanie týchto pravidiel však so
sebou nevyhnutne nieslo vznik nákladov v podobe trov súdneho konania o náhradu škody. A pokiaľ

žalovaný odmieta na týchto nákladoch participovať, odvolávajúc sa na absenciu svojho písomného
zmluvného záväzku, je namieste, aby súd prvej inštancie zvážil akceptáciu tohto postoja žalovaného aj z
hľadiskaštandardov,ktorébynepredstavovalinevítanýnásledokzmluvnéhodojednaniamedzistranami.
Uvedené je navyše v danom prípade zvýraznené tým, že žalobca sa dovolával nastolenia rovnovážneho
stavu v právnom vzťahu so žalovaným, ktorý by rešpektoval zásady spravodlivosti. Na vyššie uvedených

záveroch odvolací súd zotrváva.

44. Súd prvej inštancie vo svojom v poradí druhom rozsudku vyššie uvedené závery odvolacieho
súdu rešpektoval, vo veci rozhodol a svoje úvahy, prečo napriek nepreukázaniu splnenia podmienky
písomného záväzku žalovaného nahradiť trovy súdneho konania žalobe vyhovel, v odôvodnení

odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, pričom odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie
k výkladu VPP stotožňuje.

45. Rovnako ako súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu nie je známy prípad, kedy by zo strany
poisťovne došlo k osobitnému písomnému záväzku nahradiť náklady konania mimo poistnej zmluvy.

Za významné odvolací súd v tejto súvislosti považuje skutočnosť, že i napriek tomu, že uvedené
namietal aj žalobca, žalovaný nepreukázal, že by v rámci kontraktácie pri rovnakom (príp. obdobnom)
type poistenia s akýmkoľvek svojim klientom, uzavrel mimo poistnú zmluvu osobitný písomný záväzok,
ktorý by pokrýval aj prípadnú náhradu trov konania (teda, že žalobca takúto možnosť mal, len ju
nevyužil). Rovnako za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie, že je vysoko

nepravdepodobné,abypoisťovňamimopoistnúzmluvueštezvlášťsamostatneudeľovalaďalšípísomný
súhlas na poskytnutie poistného plnenia. Žalovaný sa síce v odvolaní bránil, že toto konštatovanie je
len ničím nepodloženou fabuláciou súdu prvej inštancie bez toho, aby súd prvej inštancie preukázal
pravdepodobnosť či nepravdepodobnosť svojho tvrdenia, opomína však, že aktivita súdu v civilnom
sporovom konaní znamená, že súd nie je „aktívnym vyhľadávačom dôkazov“, ale arbitrom nestranne

dohliadajúcim na dodržiavanie procesných pravidiel. Dôkazné bremeno a zodpovednosť za výsledok
sporu leží na jeho stranách. Preto pokiaľ žalovaný tvrdil, že ak mal poistený klient záujem mať poistením
kryté aj prípadné náklady občianskeho súdneho konania, tento rozsah je dojednávaný individuálne
a vždy je zohľadnený v stanovenej výške poistného pre príslušné poistné obdobie, bolo úlohou
žalovaného, toto tvrdenie preukázať, čo nespravil.

46. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ak sa neriadil doslovným znením
článku II. bodu 4 VPP a pristúpil k jeho výkladu v súlade s princípom spravodlivosti a najmä v súlade
s účelom, ktorý bol sledovaný uzavretím poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Výkladpredmetného článku súdom prvej inštancie plne zodpovedá rozumnému a spravodlivému usporiadaniu
vzťahov medzi stranami.

47. Podľa článku I. bodu 8 poistnej zmluvy, jej predmetom bolo aj poistenie zodpovednosti za škodu
vzniknutúinémuvsúvislostisčinnosťoualebovzťahompoisteného,pokiaľpoistenýzaškoduzodpovedá
v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v dobe trvania poistenia.

48. Podľa článku IV. bodu 1 písm. i) VPP, okrem povinností stanovených právnymi predpismi a vo

všeobecnej časti všeobecných poistných podmienok, je poistený povinný plniť ďalšie povinnosti uložené
poisťovňou v poistnej zmluve, nesmie však celkove ani sčasti uznať alebo uspokojiť akýkoľvek nárok
z titulu zodpovednosti za škodu bez predchádzajúceho súhlasu poisťovne.

49. Podľa článku IV. bodu 1 písm. g) VPP, okrem povinností stanovených právnymi predpismi a vo
všeobecnej časti všeobecných poistných podmienok, je poistený povinný odvolať sa proti rozhodnutiu

príslušných orgánov, ktoré sa týkajú náhrady škody, pokiaľ v odvolacej lehote neobdrží iný pokyn od
poisťovne.

50. Pokiaľ žalobca zodpovedal za škodu v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v dobe trvania
poistenia, bol pre tento prípad poistený, čo znamená jeho právo, aby plnenie uskutočnila priamo

poisťovňa, t. j. žalovaný. Poškodená nemala právo na plnenie priamo proti žalovanému, ale bola nútená
vymáhať si tento nárok od žalovaného v konaní, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Humenné
pod sp. zn. 8C/408/1998. Žalobca (ak chcel, aby poisťovňa za neho nahradila škodu) nesmel celkove
ani sčasti uznať alebo uspokojiť akýkoľvek nárok z titulu zodpovednosti za škodu bez predchádzajúceho
súhlasu poisťovne (článok IV. bod 1 písm. i) VPP).

51. K obrane žalovaného, že potreba súdneho konania nevyvstala z dôvodov na jeho strane, ale z
dôvodov na strane žalobcu, ktorý rozporoval nárok poškodenej, odvolací súd poukazuje, že podľa
článku II. ods. 5 VPP, šetrenie nutné na zistenie rozsahu poisťovne plniť je skončené, akonáhle bola
so súhlasom poisťovne alebo jej dodatočným schválením dohodnutá s poškodeným výška náhrady

škody, alebo akonáhle výška náhrady škody bola určená právoplatným rozhodnutím. Vychádzajúc z
toho, že konanie o náhrade škody (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) trvalo od roku 1998
a právoplatne bolo ukončené až 30.6.2017, je zjavné, že na zistenie rozsahu poisťovne plniť toto konanie
potrebné bolo, pričom žalovaný ani netvrdil opak uvedeného. Aj z oznámenia o poistnom plnení zo
dňa 9.8.2017, ktoré zaslal žalovaný žalobcovi vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti až

dňa 8.8.2017. Keďže podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa (v danom
prípade žalobcu) na poisťovňu, nie je dôvod ani domnievať sa, že primárne bol žalobca tým subjektom,
ktorý mal záujem na riešení veci (náhrady škody poškodenej) cestou súdneho sporu. Navyše žalovaný
mal podľa článku IV. bodu 1 písm. g) VPP na základe splnomocnenia od žalobcu možnosť sám prejednať
škodovú udalosť s poškodenou a súdnemu sporu o náhradu škody tak predísť.

52. Pokiaľ ide o samotný priebeh súdneho sporu o náhradu škody, v ktorom poisťovňa vystupovala ako
intervenientnastranežalovanéhoCOOPJednotaHumenné,spotrebnéhodružstva,odvolacísúdudáva,
že v tomto konaní musel žalobca postupovať v súlade s pokynmi žalovaného, čo je zrejmé z článku IV.
bodu 1 písm. f) VPP. Žalovaný nenamietal, že v konaní o náhradu škody bol ako intervenient na strane

žalovanéhoaktívny,pokiaľideorozporovanienárokupoškodenej.Zostranyžalobcu(vkonaníonáhradu
škody v procesnom postavení žalovaného) nemohlo dôjsť k uznaniu nároku poškodenej, k nevzneseniu
námietky premlčania, ani k uzatvoreniu súdneho zmieru bez súhlasu poisťovne, lebo inak by žalobca od
poisťovne nemal nárok na náhradu plnenia poskytnutého poškodenej. Rovnako tak bol žalobca povinný
aj odvolať sa proti rozhodnutiu súdu, ktoré sa týkalo náhrady škody, pokiaľ v odvolacej lehote neobdržal

iný pokyn od poisťovne (článok IV. bod 1 písm. g) VPP). Žalobca bez právoplatného rozhodnutia
v konaní o náhradu škody nemohol poškodenej plniť sám, pokiaľ chcel, aby žalovaný za neho nahradil
škodu. Uvedené okolnosti spôsobujú, že postoj žalobcu k dôvodnosti/nedôvodnosti nároku poškodenej
v súdnom konaní o náhradu škody bol závislý na postoji žalovaného. Ako už odvolací súd uviedol
v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, ak žalobca chcel, aby žalovaný za neho nahradil škodu, ktorá

vznikla poškodenej (čo je samotným zmyslom a podstatou poistenia), musel nevyhnutne rešpektovať
pravidlá nastolené jednostranne žalovaným v poistnej zmluve a VPP. Rešpektovanie týchto pravidiel so
sebou nevyhnutne nieslo vznik nákladov v podobe trov súdneho konania o náhradu škody. Za týchto
okolností by bolo nelogické a priečiace sa spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami, ak bynebol žalovaný viazaný aj výrokom o náhrade trov konania spojených s rozhodnutím vo veci sp. zn.
8C/408/1998.

53. Za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie, že trovy súdneho konania, na
zaplatenie ktorých bol žalobca zaviazaný vo vzťahu k poškodenej, sú príslušenstvom pohľadávky
poškodenej na náhradu škody voči žalobcovi (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), pretože sú
nákladmi poškodenej, spojenými s uplatnením pohľadávky na náhradu škody voči žalobcovi. Za náklady
spojené s uplatnením pohľadávky v konaní pred súdom sa považujú také náklady, ktoré boli nevyhnutné

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva a z časového hľadiska vznikli v konaní. V súvislosti
s trovami právneho zastúpenia sa za účelné považujú náklady, ktoré zodpovedajú a sú v súlade
s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov v znení neskorších predpisov (príp. vyhlášky č. 163/2002 Z. z. alebo č. 180/1991 Zb.).
Preto, ak bol žabca zaviazaný na náhradu škody titulom jeho zodpovednosti, táto pozostávala nielen
zo samotnej pohľadávky na náhradu škody, ale aj z jej príslušenstva, ktoré príslušenstvo tvorili náklady

súdneho konania, ktoré boli nevyhnutné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v súdnom konaní,
v ktorom poškodená uplatnila svoj nárok na náhradu škody.

54. Nakoľko poistná zmluva sa vzťahuje na zodpovednosť za škodu vzniknutú inému v súvislosti
s činnosťou alebo vzťahom poisteného, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania

alebo vzťahu v dobe trvania poistenia, je podmieňovanie náhrady nákladov občianskeho súdneho
konania o náhrade škody, ak bolo toto konanie nutné na zistenie zodpovednosti poisteného alebo
výšky plnenia poisťovne, osobitným písomným záväzkom poisťovne potrebné považovať za dojednanie,
ktoré je v rozpore s účelom, ktorý sa sleduje uzavretím poistnej zmluvy a takéto dojednanie je zvlášť
neprimerané v prospech žalobcu ako poisteného.

55. K rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/273/2021 zo dňa 15.2.2024, na ktoré poukazoval
žalovaný s cieľom podporiť svoje tvrdenia o zmluvnej autonómii, odvolací súd udáva, že týmto
rozhodnutím najvyšší súd odmietol dovolanie dovolateľa, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie
veci odvolacím súdom podľa § 421 ods. 1 CSP. Najvyšší súd v označenom rozhodnutí uviedol, že

v prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne
vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP, nevyhnutným predpokladom pre
posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky,
ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide
skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Výsledok posúdenia prípustnosti

dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a doloží), že rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej otázky. Najvyšší súd dospel k záveru,
že dovolateľ v dovolaní nekonkretizoval priamym položením právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo
rozhodnutie odvolacieho súdu. Poukázal, že v prejednávanom prípade je zrejmé, že súd prvej inštancie
v poradí druhom rozsudku založil svoje rozhodnutie na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

tvrdenia a preukázania, že sa žalovaná (poisťovňa – pozn. odvolacieho súdu) na úhradu nákladov
súdneho konania zaviazala a zároveň, keďže z poistnej zmluvy a VPP nevyplýva povinnosť žalovanej
na plnenie bez toho, že by sa poisťovňa na náhradu nákladov súdneho konania písomne zaviazala,
nemožno konštatovať, že (také podmieňovanie) výkonu tejto povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca (dovolateľ – pozn. odvolacieho súdu) však nesprávnosť posúdenia právnej otázky čo do rozporu

s dobrými mravmi v odvolaní nenamietal. Najvyšší súd uzavrel, že v odvolaní nesprávnosť právneho
posúdeniapodľa§365ods.1písm.h)CSPvidelibavtom,že(podľajehonázoru)z§788ods.1,4,§822
a§823Občianskehozákonníkaa§32zákonač.23/1962Zb.opoľovníctve,poistnejzmluvyačl.VIIods.
1 písm. b) VPP, vyplýva právna povinnosť žalovanej na plnenie. Z uvedeného a rozsudku odvolacieho
súdu považoval najvyšší súd za zrejmé, že otázku v dovolaní namietaného rozporu dojednania podľa

čl. VII ods. 1 písm. b) CSP s dobrými mravmi odvolací súd neriešil, t. j. rozhodnutie odvolacieho súdu
nezáviselo od vyriešenia takej právnej otázky. Dovolanie preto v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je
odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, a preto ho dovolací súd ako neprípustné odmietol podľa
§ 447 písm. f) CSP.

56. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd nepovažoval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), f), h) CSP za naplnené, preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (aj v správnom výroku
o nároku na náhradu trov konania) ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi, priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolateľ má právo
v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).