Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 22, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 23C/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425208491
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425208491.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľa: DDI, s.r.o., so sídlom Kukučínova 22, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 54 519 446, zastúpený: Mgr. Mgr. Martin Danišovič, advokát, Drieňová 1/D, 821
01 Bratislava, proti odporcovi: Koni EU, s.r.o., so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 51 644
584, o návrhu vykonanie súpisu hnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na výkon súpisu hnuteľných vecí z a m i e t a.

Odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 11.09.2025 domáhal, aby súd nariadil súpis hnuteľných
vecí nachádzajúcich sa v nebytových priestoroch označených ako nebytové priestory č. X.XX, X.XX,
X.XX, X.XX, X.XX o celkovej rozlohe 103,21 m2, nachádzajúcich sa na X. podlaží nehnuteľnosti -

administratívno - prevádzkovej budovy so súpisným číslom XXX postavenej na pozemku parcelné
číslo XXXX/XX s výmerou 2188 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa
v Bratislave v katastrálnom území C., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava,
odboru katastrálneho na Liste vlastníctva č. XXXX. Zároveň žiadal, aby súd vykonaním súpisu
hnuteľných vecí poveril súdneho exekútora R.. Y. Q., so sídlom exekútorského úradu: Y. XX, 811 08
Bratislava, IČO: 31 813 937 a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy súdneho konania.

2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako
nájomcom, bola dňa: 14.05.2024 uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov. Predmetom zmluvy
o nájme nebytových priestorov bol prenájom obchodných priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti
- administratívno - prevádzkovej budovy so súpisným číslom XXX postavenej na pozemku parcelné
číslo XXXX/XX s výmerou 2188 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa

v Bratislave v katastrálnom území C., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava,
odboru katastrálneho na Liste vlastníctva č. XXXX. Administratívno - prevádzková budova sa nachádza
na ul. L. č. X v Bratislave a je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Na základe zmluvy o nájme
nebytových priestorov navrhovateľ prenajal odporcovi priestory nachádzajúce sa vo vyššie označenej
nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa tak, ako sú tieto priestory špecifikované v
článku I. bod 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov. Ide o priestory nachádzajúce sa na 8. podlaží

administratívnej budovy. Celková výmera prenajatých priestorov je 103,21 m2. Ide o priestory, ktoré
sú interne navrhovateľom označené ako priestory: X.XX, X.XX, X.XX, X.XX, X.XX. Navrhovateľ a
odporca sa prostredníctvom zmluvy o nájme nebytových priestorov dohodli na výške a podmienkach
platenia nájomného. Dohoda o výške nájomného vyplýva z článku IV bod 1 zmluvy o nájme nebytových
priestorov. Strany sa prostredníctvom zmluvy o nájme nebytových priestorov dohodli na vystavovaní
faktúr za nájomné s dňom vystavenia v piaty deň daného mesiaca, ktorého sa nájomné týka, so

splatnosťou faktúry 14 dní od doručenia faktúry nájomcovi. Odporca si neplnil riadne a včas povinnosť
platiť dohodnuté nájomné, pričom sa dostal do omeškania s hradením nájomného za viacero mesiacov.K 13.08.2025 sa odporca dostal voči navrhovateľovi do omeškania s platením nájmu v sume vo výške
10.792,65 Eur. Navrhovateľ naposledy vyzval odporcu na úhradu dlžného nájomného prostredníctvom
upomienky zo dňa: 13.08.2025. Odporca výzvu na uhradenie nájomného prevzal, avšak dlžné nájomné

neuhradil. Dlžné nájomné je zabezpečené len v čiastočnom rozsahu. V zmysle článku V ods. 1 zmluvy o
nájme nebytových priestorov odporca zložil na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa kauciu vo výške
805,- Eur. S prihliadnutím na dlžnú sumu vo výške 10.792,65 Eur, možno konštatovať, že prevažná
časť dlžného nájomného nie je zabezpečená. V priestoroch, ktoré tvoria predmet nájmu, sa nachádzajú
hnuteľné veci, ktoré tam boli odporcom vnesené a ktoré sú vo vlastníctve odporcu. Navrhovateľ,

keďže má zriadenú kanceláriu v budove, kde sa predmet nájmu nachádza, spozoroval aktivity odporcu
spočívajúce s manipuláciou hnuteľných vecí a niektoré hnuteľné veci boli podľa mienky navrhovateľa z
predmetu nájmu už odstránené. Z ust. § 672 vyplýva, že na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ
nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo
osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. Z
ods. 2 predmetného ustanovenia ďalej vyplýva, že záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr,

než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ
ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú
veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na
vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí
veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor, čo výslovne vyplýva z ust. 672 ods.

2 Občianskeho zákonníka a ust. § 193 písm. d) Exekučného poriadku. Z vyššie uvádzaných skutočností
je zrejmé, že za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa na úhradu nájomného vzniklo v zmysle
ust. § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo na hnuteľných veciach odporcu nachádzajúcich
sa v predmete nájmu. Je potrebné uviesť, že záložné právo navrhovateľa k hnuteľným veciam odporcu,
ktoré sa nachádzajú v predmete nájmu stále trvá, nakoľko predmetné hnuteľné veci ako zriaďovacie

predmety prevádzky odporcu sa ku dňu podania tohto návrhu stále fyzicky nachádzajú v predmete
prenájmu, a teda neboli zo strany odporcu odstránené pred spísaním súdneho súpisu. Vzhľadom ku
skutočnosti, že odporca podľa zistení navrhovateľa začal z predmetu nájmu odnášať niektoré hnuteľné
veci tam umiestnené, navrhovateľ pristúpil dňa 04.09.2025 k faktickému zabezpečeniu a zadržaniu vecí,
nakoľko ho k tomu oprávňuje právo vyplývajúce z ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ

podal tento návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí v zákonnej lehote 8 dní od zadržania vecí.

3. Navrhovateľ k návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných veci predložil listinné dôkazy. Z obsahu
listinných dôkazov súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 14.05.2024 uzatvorená
zmluva o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol prenájom obchodných priestorov

nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti súpis. č. XXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere
2188 m2, nachádzajúcej sa v Bratislave na L. ul. č. X zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. C., obec:
Bratislava - C., okres Bratislava II, vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Na základe zmluvy bol odporca
povinný žalobcovi platiť nájom vo výške 955,- Eur mesačne bez DPH spolu s prevádzkovými nákladmi
vo výške 730,68 Eur s DPH. Faktúry za úhradu nájomného mal navrhovateľ vystavovať vždy v piaty

deň mesiaca s tým, že faktúry boli splatné do 14 dní odo dňa vystavenia faktúr. Odporca si neplnil
riadneavčaspovinnosťplatiťdohodnuténájomné,pričomsadostaldoomeškaniasúhradounájomného
za niekoľko mesiacov. Ku dňu 13.08.2025 suma dlžného nájomného bola vo výške 10.792,65 Eur.
Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžného nájomného upomienkou zo dňa 13.08.2025, ktorú
odporca osobne prevzal, avšak odporca na výzvu nereagoval a dlžné nájomné neuhradil.

4. Podľa § 1 ods. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“) podľa tohto
zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

5. Podľa čl. 4 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), ak sa právna vec

nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi
podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.8.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 151s ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník kto je povinný vydať hnuteľnú vec,
môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný
vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

14. Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ
nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo
osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.

15. Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr,

než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ
ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú
veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci
na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo
musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.

16. Ustálená judikatúra všeobecných súdov zhodne konštatuje, že žiaden procesný predpis, t.j. ani
Civilný sporový poriadok a ani Civilný mimosporový poriadok explicitne neupravuje konanie o návrhu na
vykonanie súpisu hnuteľných vecí, avšak toto konanie má svojou povahou najbližšie k zjednodušeným
skráteným konaniam, v ktorých súd bez zbytočného odkladu rozhoduje na základe osvedčenia údajov

uvedených v návrhu, teda ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie o návrhu na
vykonanie súpisu hnuteľných vecí nie je predmetom osobitných konaní upravených podľa Civilného
mimosporového poriadku (§ 1 CMP) a aj keď Civilný mimosporový poriadok obsahuje v tretej časti
„Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“, keďže sa tieto vzťahujú na osobitné
konania, ktoré prebiehali podľa Civilného mimosporového poriadku a ide iba o špeciálnu úpravu,

ktorá predstavuje lex specialis k ustanoveniam upravujúcich neodkladné opatrenia podľa Civilného
sporového poriadku, nie je preto dôvodné aplikovať tretiu časť CMP upravujúcu niektoré ustanovenia o
neodkladných a iných opatreniach súdu, teda aplikáciu podľa CMP. Je preto nutné aplikovať všeobecné
ustanovenia o neodkladných opatreniach, ktoré sú upravené v Civilnom sporovom poriadku a podľa tejto
právnej normy treba v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP postupovať. Takejto analogickej aplikácii ustanovení CSP

o neodkladných opatreniach zodpovedajú aj závery z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. IV. ÚS 2399/11 podľa ktorého: „Súpis hnuteľných vecí, ktorý je potrebný vnímať ako zvláštny
druh predbežného opatrenia, tak má obmedzený a dočasný význam, trvá len po dobu trvania záložného
práva prenajímateľa a len vo vzťahu k pohľadávkam nájomcu na nájomnom v čase vykonania súpisu. Z
povahy veci tak nijako neprejudikuje konečný výsledok prípadného sporu medzi zúčastnenými stranami

z hľadiska hmotného práva o zaplatenie nájomného.“ (viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 24.07.2025, sp. zn. 43 Cob 56/2025, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa zo dňa
01.02.2023, sp. zn.26Co/5/2023).17. Ustanovenia § 672 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka upravujú podmienky vzniku zákonného
záložného práva prenajímateľa nehnuteľnosti na zabezpečenie nájomného k hnuteľným veciam, ktoré
sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti.

Bez splnenia podmienok uvedených v ods. 1 záložné právo nevznikne. Vznik záložného práva je
primárne podmienený existenciou nájomného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom a slúži výlučne
k zabezpečeniu pohľadávky prenajímateľa nehnuteľnosti voči nájomcovi na nájomnom. Predmetom
zákonného záložného práva prenajímateľa sú hnuteľné veci, ktoré sú na prenajatej veci a patria
nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti (s výnimkou vecí vylúčených z výkonu

rozhodnutia). Podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom nesplnenie čo i len jednej z nich má za
následok, že záložné právo nevznikne. V prípade splnenia uvedených predpokladov dochádza k vzniku
tohto záložného práva okamihom vnesenia vecí do alebo na predmet nájmu. Ide o záložné právo, ktoré
vzniká zo zákona a na jeho vznik nie je potrebná registrácia v príslušnom registri. Ustanovenie § 672
ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje osobitné podmienky zániku záložného práva vzniknutého podľa
ods. 1 a podmienky výkonu zádržného práva prenajímateľa. K zániku záložného práva teda dochádza

odstránením vecí z predmetu nájmu bez toho, aby boli spísané osobou poverenou súdom; to neplatí,
ak boli odstránené na súdny príkaz a prenajímateľ ohlási svoje právo na súde v ustanovenej lehote.
Ak nejde o odstránenie veci na základe úradného rozhodnutia, dochádza k zániku záložného práva
odstránením veci. Výnimka z pravidla zániku záložného práva odstránením veci z predmetu nájmu
nastáva, keď sú veci odstránené na úradný príkaz - napr. pri výkone exekúcie, a prenajímateľ ohlási

svoje práva na súde do 8 dní po výkone tohto úradného príkazu. Vo vzťahu k osobitnému zádržnému
právu (§ 672 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka), toto spočíva v práve prenajímateľa zadržať
veci, ktoré sú predmetom zákonného záložného práva prenajímateľa a zabezpečujú jeho pohľadávky
na nájomnom voči nájomcovi, ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci napriek tomu, že
nájomné nie je uhradené alebo zabezpečené s tým, že do 8 dní musí žiadať o vykonanie súpisu týchto

vecí osobou poverenou súdom. V prípade, ak v uvedenej lehote nedôjde k podaniu návrhu (žiadosti)
o vykonanie súpisu na súd, musí prenajímateľ tieto zadržané veci vydať. Znamená to, že k výkonu
tohto práva môže dôjsť, ak nájomca odstraňuje veci alebo sa sťahuje a nájomné nie je zaplatené alebo
zabezpečené. V zásade teda prenajímateľ nemá právo veci nájomcu zadržať v situácii, keď len hrozí,
že nájomca sa bude sťahovať alebo bude odstraňovať veci z predmetu nájmu. Výkon zádržného práva

realizuje prenajímateľ na vlastné nebezpečenstvo, pričom zadržaním veci nájomcu na predmete nájmu
preberá prenajímateľ aj zodpovednosť za náhodnú škodu na týchto veciach. (viď rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2022, sp. zn. 2Cob 1/2022).

18. Z ustanovenia § 672 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že navrhovateľ môže žiadať

o tzv. preventívny súpis, ktorý má zabrániť zániku záložného práva k veciam (ktoré právo už existuje
zo zákona), ku ktorému zániku by mohlo dôjsť, ak by nájomca v budúcnosti začal odstraňovať veci z
nehnuteľnosti.Vprípade,keďnájomca,hocinájomnézaplatenéniejeaniejeanizabezpečené,t.j.nebol
vykonaný ani preventívny súpis vecí podľa prvej vety § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa sťahuje
alebo sú odstraňované veci z prenajatých priestorov, pričom prenajímateľ už realizoval svoje zádržné

právo a veci skutočne zadržal, potom vyplýva prenajímateľovi povinnosť podľa § 672 ods. 2 druhá veta
Občianskeho zákonníka podať v zákonom stanovenej lehote 8 dní návrh na súd a žiadať o súpis súdom
poverenou osobou, ktorou môže byť aj exekútor, inak musí veci vydať (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 29.01.2025, sp. zn. 7 Cdo 160/2023). Poukázanie na odlišnosti preventívneho súpisu a
súpisu pri realizácii zádržného práva je podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyhnutné pre

posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia. (viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 24.07.2025, sp. zn. 43 Cob 56/2025).

19.Vdanomprípadezobsahupodanéhonávrhuakoajlistínknemupriloženýchvyplýva,ženavrhovateľ
sa nedomáha vydania poverenia na vykonanie tzv. preventívneho súpisu podľa prvej vety § 672 ods.

2 Občianskeho zákonníka, ale sa domáha vydania poverenia na súpis zadržaných hnuteľných vecí z
titulu výkonu zádržného práva.

20. Predpokladom vyhovenia takémuto návrhu sú existencia nájomného vzťahu medzi navrhovateľom
a odporcom, existencia pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi na nájomnom, zadržanie hnuteľných

vecí prenajímateľom, t.j. navrhovateľom, dodržanie zákonom stanovenej lehoty na podanie návrhu na
súpis hnuteľných vecí a osvedčenie, že nájomca sa sťahuje alebo odstraňuje veci z predmetu nájmu.21. Z predložených listinných dôkazov mal súd za osvedčené, že medzi navrhovateľom a odporcom
vznikol nájomný vzťah na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 14.05.2024,
predmetom ktorej bol prenájom obchodných priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti súpis. č. XXX

postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 2188 m2, nachádzajúcej sa v Bratislave na L.
ul. č. 1 zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. C., obec: Bratislava - C., okres Bratislava II, vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľa. Na základe zmluvy bol odporca povinný žalobcovi platiť nájom vo výške 955,-
Eur mesačne bez DPH spolu s prevádzkovými nákladmi vo výške 730,68 Eur s DPH. Odporca si
neplnil riadne a včas povinnosť platiť dohodnuté nájomné, pričom sa dostal do omeškania s úhradou

nájomnéhozaniekoľkomesiacov.Kudňu13.08.2025sumadlžnéhonájomnéhobolavovýške10.792,65
Eur. Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžného nájomného upomienkou zo dňa 13.08.2025, ktorú
odporca osobne prevzal, avšak odporca na výzvu nereagoval a dlžné nájomné neuhradil. Vzhľadom
na uvedené mal súd za preukázané splnenie prvých dvoch predpokladov vyhovenia návrhu na súpis
hnuteľných vecí, a to je existencia nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom a existencia
pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi.

22. Z obsahu predložených listinných dôkazov však súd nemal preukázané splnenie ďalších
predpokladov potrebných na vyhovenie návrhu navrhovateľa na súpis hnuteľných vecí, a to zadržanie
hnuteľných vecí prenajímateľom, t.j. navrhovateľom, dodržanie zákonom stanovenej lehoty na podanie
návrhu na súpis hnuteľných vecí a osvedčenie, že nájomca sa sťahuje alebo odstraňuje veci z predmetu

nájmu.

23. Navrhovateľ v návrhu uvádzal, že spozoroval aktivity odporcu spočívajúce v manipulácii hnuteľných
vecí v jeho vlastníctve, ktoré boli do predmetu nájmu odporcom vnesené a niektoré hnuteľné veci už
boli podľa mienky navrhovateľa z predmetu nájmu odstránené. Vzhľadom k tomu, že odporca začal z

predmetu nájmu odnášať niektoré hnuteľné veci tam umiestnené, navrhovateľ pristúpil dňa 04.09.2025
k faktickému zabezpečeniu a zadržaniu vecí. S poukazom na uvedené potom podal návrh na vykonanie
súpisu hnuteľných vecí v zákonnej lehote 8 dní od zadržania veci. K týmto svojim tvrdeniam však
navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz.

24. V tejto súvislosti súd konštatuje, že vzhľadom na analogickú aplikáciu úpravy o neodkladných
opatreniach podľa § 324 a nasl. CSP aj na rozhodovanie o návrhu na vydanie poverenia na
vykonaniesúpisuzadržanýchhnuteľnýchvecí,navyhovenietakémutonávrhupostačujeosvedčenie(nie
preukázanie) navrhovateľom tvrdených skutočností. Osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zodpovedá

zrýchlenej úprave konania o neodkladných opatreniach, kedy táto povaha konania vzhľadom na
požiadavku rýchlosti a efektívnosti konania a rozhodovania súdov neumožňuje preukázanie skutkových
tvrdení v celej šírke týchto tvrdení a dôkazov. Preto aj pri analogickom použití úpravy o neodkladných
opatreniach na konanie o návrhu na udelenie poverenia na vykonanie súpisu zadržaných hnuteľných
vecípostačujeaspoňosvedčenietvrdenínavrhovateľaosplnenízákonnýchpredpokladov.Navyhovenie

návrhu na vydanie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí musí navrhovateľ svoje tvrdenie o
odstraňovaní hnuteľných vecí z predmetu nájmu alebo o sťahovaní sa odporcu v tomto konaní aspoň
osvedčiť, t.j. uviesť také skutkové tvrdenia a podložiť ich listinami, dôkazmi alebo inými skutočnosťami,
ktoré súdu umožnia prijať dôvodný záver, že k takémuto konaniu zo strany odporcu ako nájomcu
dochádza alebo takéto konanie reálne hrozí a nie je len výsledkom skutkového dohadu a predpokladu

navrhovateľa.

25. Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa vychádzal zo skutkových tvrdení uvedených v
návrhu a z príloh k nemu pripojených a bol povinný z takéhoto skutkového tvrdenia a pripojených
dokladov vyhodnotiť, či aspoň v rovine osvedčenia vyplýva potvrdenie navrhovateľom tvrdených

skutkovýchokolnostíoúkonochodporcusmerujúcichkprípraveavyneseniu(vysťahovaniu)hnuteľných.
Navrhovateľ však v konaní neosvedčil, že by zo strany odporcu dochádzalo k odnášaniu hnuteľných
vecí vnesených odporcom do predmetu nájmu.

26. Napokon súd konštatuje, že nemal za osvedčenú ani navrhovateľom tvrdenú skutočnosť, že dňa

04.09.2025 pristúpil k faktickému zadržaniu hnuteľných vecí odporcu, keď v tomto smere okrem jeho
skutkového tvrdenia v samotnom návrhu túto skutočnosť nepodložil žiadnymi dôkazmi. Nebolo preto
možné preskúmať ani samotnú včasnosť podania návrhu na výkon súpisu hnuteľných vecí, t.j. či
navrhovateľ dodržal 8-dňovú lehotu v zmysle ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka.27. S poukazom na uvedené súdu neostávalo iné, ako návrh na nariadenie súpisu hnuteľných vecí
zamietnuť, keď nemal za osvedčené splnenie ďalších predpokladov potrebných na vyhovenie návrhu

navrhovateľa, a to zadržanie hnuteľných vecí navrhovateľom, dodržanie zákonom stanovenej lehoty na
podanie návrhu na súpis hnuteľných vecí a osvedčenie, že nájomca sa sťahuje alebo odstraňuje veci
z predmetu nájmu.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v konaní o návrhu na vykonanie súpisu
hnuteľných vecí úspešný, mal by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v konaní žiadne
trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku
na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva
žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 251 CSP, kedy za trovy konania sú považované
len výdavky vynaložené v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne na Mestský súd
Bratislava IV v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).