Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010201
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1621010201.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov

JUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha v trestnej veci obžalovaného S.. art. X. S., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného X. S. proti
rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/25/2021 zo dňa 21.03.2024, na verejnom zasadnutí dňa
10.12.2025, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn.
7T/25/2021 zo dňa 21.03.2024 vo výroku o náhrade škody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému S.. art. X. S., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G.
XXXX/XX, G.

u k l a d á

podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť nahradiť
- poškodenému S. P., nar. XX.XX.XXXX v V., bytom V. XXXX/X, N. škodu vo výške 5.350,80 Eur,

- poškodenej K. G., nar. XX.XX.XXXX v S., bytom O. H. XXX škodu vo výške 14.086,80 Eur,
- poškodenej N. poisťovni, F.: XX XXX XXX, so sídlom: ul. XX. M. X a XX, XXX XX G., škodu vo výške
2.988,70 Eur,
- poškodenej O. zdravotná poisťovňa, a.s., F.: XX XXX XXX, so sídlom U. 5, XXX XX J., škodu vo výške
1.666,37 Eur,
- poškodenej I. zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom K. cesta 2, XXX XX G. škodu
vo výške 4.224,73 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkazuje poškodeného S. H., nar. XX.XX.XXXX v G., bytom J. L., D.
XXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd odkazuje poškodených K. G. a S. P. so zvyškom nároku na náhradu

škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky (ďalej aj „súd prvého stupňa“) sp. zn. 7T/25/2021 zo dňa
21.03.2024 bol obžalovaný S.. art. X. S. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdravípodľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., ktorého sa dopustil
na skutkovom základe, že

dňa 17.03.2019 v čase o 17:20 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. V. S. ev. č. G po účelovej
komunikácii v smere od Salaša Stupava, pri vychádzaní na štátnu cestu s označením 1 odbočoval
doľava, smerom do Stupavy, pričom nedal prednosť motocyklu zn. N., O ev. č. DS XXXAM, idúcemu po
hlavnej ceste smerom od Lozorna do Stupavy, ktoré viedol poškodený S. P., tento v snahe vyhnúť sa
motorovému vozidlu z pravej strany, v km 63,3, zachytil spätné zrkadlo motorového vozidla, následkom

čoho vošiel s motocyklom na pravú krajnicu, kde dostal šmyk a skončil mimo cesty, obžalovaný S.. M..
X. S. týmto konaním porušil ustanovenie § 20 ods. 1 a § 137 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o premávke
na pozemných komunikáciách, následkom tejto dopravnej nehody poškodený S. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N., V. XXXX/X, utrpel viac úlomkovú zlomeninu tela pravej lopatky a zmliaždenie pľúc, ktoré
zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní nad 42 dní a spolujazdkyňa na motocykli poškodená K. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvalo bytom H., O. H. XXX, utrpela krvácanie do mozgu, zlomeninu 3 stavcov, zlomeninu

zápästnej kosti, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní nad 42 dní.

Za to súd prvého stupňa uložil obžalovanému S.. art. X. S. podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na §
38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon bol obžalovanému podľa
§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola obžalovanému

určená skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky. Súd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa § 61 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 (tri) roky.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, súd prvého stupňa uložil poškodenému S. P., nar. XX.XX.XXXX v
V., bytom V. XXXX/X, N. škodu vo výške 7.149,09 Eur, poškodenej K. G., nar. XX.XX.XXXX v S., bytom
O. H. XXX škodu vo výške 14.895,37 Eur a podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného S. H., nar.

XX.XX.XXXX v G., bytom J. L., D., XXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Súd prvého
stupňa uložil podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej N. poisťovňa,
IČO: XX XXX XXX, so sídlom ul. XX. augusta X,XX, 813 63 G. škodu vo výške 2.988,70 Eur, poškodenej
O. zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom U. 5, XXX XX J., škodu vo výške 1.666,37
Eur a poškodenej I. zdravotnej poisťovni, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom K. cesta 2, XXX XX G.

škodu vo výške 4.224,73 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Miroslava Zoboka v zákonnej
lehote odvolanie obžalovaný X. S. a navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého
stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Obžalovaný X. S. v dôvodoch odvolania zo dňa 01.07.2024 uviedol, že dopravnú nehodu nezavinil.
Obžalovaný vyslovil, že tým, že súd prvého stupňa odmietol vykonať rekonštrukciu dopravnej nehody,
bolo porušené jeho právo na obhajobu, pretože súd prvého stupňa ho zbavil možnosti obstarávať
dôkazy, ktoré majú svedčiť v jeho prospech. Obžalovaný uviedol, že miesto dopravnej nehody

bolo zadokumentované nedostatočne a absentujú dôkazy potrebné na objektívne posúdenie skutku.
Skutočnosť, že počiatočná rýchlosť motocykla je neobjasnená, je dostatočným dôvodom na vykonanie
dôkazov, ktoré obžalovaný navrhol vykonať. Obžalovaný vytkol orgánom činným v trestnom konaní, že
príslušník polície nezadokumentoval konečnú polohu motocykla na mieste činu. Obžalovaný poukázal
na závery znalca z odboru cestná doprava, podľa ktorého bolo miesto nehody zadokumentované

neúplne a so súhlasom vyšetrovateľa Policajného zboru bol upravený náčrtok miesta nehody tak, aby
tento korešpondoval s dokumentáciou z miesta nehody, pričom podľa znalca sa motocykel nenachádzal
na pôvodnom mieste po dopravnej nehode. Obžalovaný uviedol, že ustálenie počiatočnej rýchlosti
je podstatné, pričom spisový materiál neumožňuje jej určenie, pretože absentujú objektívne zistiteľné
údaje. Nebolo možné usúdiť, či motocykel brzdil, čo malo vplyv na počiatočnú rýchlosť motocykla.

Obžalovaný uviedol, že nemal možnosť predvídať taký spôsob jazdy poškodeného, ktorý viedol k
dopravnej nehode. Pred uvedením motorového vozidla do pohybu sa riadne presvedčil, že v smere
od Lozorna do mesta nešlo iné motorové vozidlo. Znalec vychádzal z predpokladu, že poškodený
viedol motocykel najvyššou dovolenou rýchlosťou, avšak takýto predpoklad nebolo možné verifikovať.
Znalec pripustil, že v okamihu kontaktu s motorovým vozidlom bola rýchlosť motocyklu 90 km/h, z

technického hľadiska je možné pripustiť, že počiatočná rýchlosť jazdy motocyklu bola vyššia než 90 km/
h a určite nebola nižšia, čím podľa obžalovaného znalec nevylúčil vyššiu rýchlosť. Obžalovaný poukázal
navýpoveďznalca,ktorýkonštatoval,ževprípadevýraznéhoprekročeniamaximálnedovolenejrýchlosti
motocykla by bolo možné uvažovať, že technika jazdy obžalovaného by bola správna. Obžalovanýsa tak ohradil k záveru súdu prvého stupňa, že nedal prednosť motocyklu. Vykonaným dokazovaním
nebolo objektívne vylúčené, že dopravnú nehodu spôsobil poškodený S. P.. Nezrozumiteľný je záver
súdu prvého stupňa, že jeho opatrný a pomalý rozjazd z vedľajšej cesty na hlavnú cestu prispel k tomu,

že obžalovaný nevidel poškodeného prichádzať. Povinnosť dať prednosť v jazde pritom nie je absolútna,
pretože ako vodič má právo sa dovolávať exkulpačných dôvodov závisiacich od rýchlosti motocykla.
Súd prvého stupňa sa dôsledne nezaoberal výpoveďou svedka Ing. V. H., ktorý bol značnou rýchlosťou
dobehnutý motocyklom a videl miesto nehody z celej rovinky, ktorá je ideálne rovná 1000 metrov.
Obžalovanýuviedol,ženiejemožnéverifikovať,čimalmotocykelfunkčnýprednýreflektor,pričomčierny

motocykel viezol čierne odetých motocyklistov a pri vysokej rýchlosti bol motocykel ťažko viditeľný.

V písomných dôvodoch odvolania zo dňa 08.07.2024 obžalovaný ďalej uviedol, že začal odbáčať,
pretože na ceste nebol dopravný prostriedok a smerom doprava mohol vidieť maximálne 150 až
200 metrov a na tomto úseku nikto nejazdil, avšak motocykel išiel po dvojkilometrovej rovinke s
voľným výhľadom motocyklu prinajmenšom na 1000 metrov. Motocykel predbiehal motorové vozidlo

nepochopiteľne sprava a poškodený svojou nezodpovednou jazdou spôsobil spolucestujúcej vážne
zranenia. Obžalovaný poukázal na závery znalca, podľa ktorého príčinou dopravnej nehody bola z
technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča motorového vozidla v súčinnosti s nesprávnou
technikou jazdy motocykla. Obžalovaný opätovne poukázal na svedka Ing. V. H., ktorý vypovedal, že
sa stretol s motocyklom na križovatke od Lozorna, kde mu poškodený dával prednosť. Svedok F.. V.

H. uviedol, že išiel rýchlosťou 90 km/h, poškodený ho predbehol a vzdialil sa svedkovi z dohľadu.
Obžalovaný ďalej vytkol orgánom činným v trestnom konaní, že bol vypočutý až po 6 mesiacoch od
dopravnej nehody. Obžalovaný vyslovil nepochopenie, keď poškodený uviedol, že nemalo význam
brzdiť, pretože by to pre poškodeného a jeho spolujazdkyňu malo fatálne následky. Obžalovaný vyslovil
záver, že to, že poškodený rukou či nohou pri nepochopiteľnom predbiehaní po pravej strane odlomil

spätné zrkadlo auta, neznamená, že došlo ku kontaktu medzi motorovým vozidlom a poškodeným a už
vôbec nie, že by motocykel narazil do motorového vozidla.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrili poškodení S. P. a K. G. prostredníctvom splnomocnenkyne S.. F.
S. podaním z 18.07.2024 a z 08.08.2024. Uviedli, že nad všetku rozumnú pochybnosť bolo preukázané,

že obžalovaný naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu. Povinnosť dokázať vinu
neznamená povinnosť dokázať vinu mimo akejkoľvek špekulatívnej pochybnosti. Poškodení uviedli, že
zo žiadnej skutočnosti nevyplýva, že by poškodený S. P. prekročil povolenú počiatočnú rýchlosť. Zo
záverov znaleckého posudku vyplýva, že aj keby poškodený brzdil s polovičnou hodnotou maximálneho
dosiahnuteľného brzdného spomalenia, nemohol by zrážke zabrániť, pričom obžalovaný mohol kolízii

zabrániť vždy. Poškodení uviedli, že znalcovi neprislúcha hodnotenie dôkazov, ale súdu, ktorý sa
dostatočne vysporiadal s argumentmi obžalovaného. Obžalovaný sa poškodeným do dnešného dňa
neospravedlnil, neprejavil ochotu nahradiť škodu. Osobitne sa vyjadrili k svedkovi Ing. V. H., na ktorého
poskytol obžalovaný telefónne číslo, čo vzbudzuje pochybnosti o jeho dôveryhodnosti. Odvolanie
obžalovaného navrhli zamietnuť ako nedôvodné.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor podaním zo dňa 22.07.2024 a zo dňa 01.08.2024, v
ktorých uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za zákonný. Podľa prokurátora existovalo
dostatok dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Dôkaz, ktorý navrhol vykonať obžalovaný,
považuje prokurátor za neúčelný. Obžalovaný uvádza vlastné subjektívne hodnotenie dôkazov.

Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) po predložení veci nezistil také vady napadnutého
rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom

zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné zasadnutie.

Verejné zasadnutie dňa 10.12.2025 vykonal za prítomnosti obžalovaného, zvoleného obhajcu JUDr.
Miroslava Zoboka, prokurátora, v prítomnosti splnomocnenca poškodených S. P. a K. G., v prítomnosti
poškodeného S. H. a v neprítomnosti poškodenej I. zdravotnej poisťovne, a.s., O. zdravotnej poisťovne

a.s., N. poisťovne.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zvolený obhajca navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa
a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Uviedol, žena mieste dopravnej nehody neboli zadokumentované žiadne brzdné stopy a postup orgánov činných
v trestnom konaní možno považovať za šlendriánsky, čím je možné považovať obžalovaného za obeť
orgánov činných v trestnom konaní, ktoré si neplnili svoje pracovné povinnosti.

Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, čím je možné považovať
rozsudok súdu prvého stupňa za zákonný.

Splnomocnenec poškodených navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Poškodený S. H. uviedol, že civilnú žalobu o náhradu škody nepodal.

Obžalovaný uviedol, že počnúc zberom stôp na mieste nehody až po vyhlásenie rozsudku súdu prvého
stupňa išlo o zmanipulovaný proces založený na kamarátskych vzťahoch medzi ľuďmi začlenenými v
tomto konaní navyše pochádzajúcich z jedného bydliska. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhol zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Odvolací súd nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
a ani dôvody pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom
zasadnutí dňa 10.12.2025, na podklade podaného odvolania obžalovaného S.. art. X. S., ktoré bolo

podané oprávnenou osobou a v zákonnej lehote, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť vo výroku o náhrade
škody a vo veci opätovne rozhodnúť o náhrade škody, avšak výlučne z dôvodu, že nebolo možné priznať
poškodeným škodu v rozsahu ako to vykonal súd prvého stupňa.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky potrebné a pre rozhodnutie vo veci dôležité dôkazy, pričom
tieto správne vyhodnotil.

Skutkový stav bol ustálený inak na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní

zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu.

Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu trestného činu [prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.], je napadnutý rozsudok
výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k chybám,

ktoré by mohli mať vplyv na konečné objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia súdu prvého
stupňa tak, ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku sú správne a úplné, zodpovedajú výsledkom
dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to, odvolací súd v otázke skutkových
zistení, odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v
plnom rozsahu aj stotožnil.

Skutočnosť, že obžalovaný sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutia o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v

dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2

písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. spočíva v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví, ku
ktorej došlo závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona,
ktorá je krytá nedbanlivostným zavinením. Naplnenie zákonom predpokladaného následku ťažkej ujmy
nazdravívzmysleporuchyzdraviatrvajúcudlhšíčaspodľa§123ods.3Tr.zák.vyžadujevážnuporuchuzdraviaalebovážneochorenie,ktorésiobjektívnevyžadujeliečenie,prípadneajpracovnúneschopnosť,
v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života.

Súd prvého stupňa na podklade vykonaných dôkazov ustálil skutkový záver, že konaním došlo k
takému poškodeniu zdravia poškodených, ktoré si objektívne vyžiadalo dobu liečenia najmenej 42
dní so závažným ovplyvňovaním v obvyklom spôsobe života. Zo znaleckého posudku znalca z
odvetvia chirurgia, traumatológia prof. S.. K. X., CSc. 158/2020 a 159/2020, vykonanom ako dôkaz na
hlavnom pojednávaní bolo zistené, že znalec vo vzťahu k poškodenému S. P. konštatoval poúrazové

zmeny s krvácaním ľavej mozočkovej hemisféry a poškodenej K. G. šikmú zlomeneninu III. záprstnej
kosti s miernym skrátením, zlomeninu tela stavca Th7-9 kompresívna, krvácanie pod obaly mozgu,
mnohopočetné krvné podliatiny, odreniny a pohmoždenia a krv na hlave a tvári. Definované obmedzenia
vobvyklomspôsobeživota,ktorémuselipoškodenýstrpieť,závažneovplyvňovaliobvyklýspôsobživota,
pričom z pohľadu doby liečenia a práceneschopnosti išlo o dobu presahujúcu 42 kalendárnych dní.
Poškodený bol práceneschopný od 17.03.2019 do 05.07.2020 a z poskytnutej zdravotnej starostlivosti

vyplýva, že doba liečenia presiahla zákonnú dobu, keďže poškodená absolvovala liečebné úkony aj v
auguste 2019. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že podradenie skutku pod ustanovenie 123 ods. 3 Tr.
zák. je náležité, keďže liečenie v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní závažne ovplyvňovalo obvyklý
spôsob života.

Nebolopritomsporné,žetietozraneniabolispôsobenédňa17.03.2019včaseo17:20hod.napozemnej
komunikácii v smere od Lozorna na mesto Stupava, na hlavnej ceste v úseku vychádzania z poľnej cesty
od Salaša, čo zodpovedá záznamu z dopravnej nehody s fotodokumentáciu. Rovnako nebolo pritom
sporné, že obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo zn. V. S. a poškodený S. P. viedol motocykel zn.
N., ktorý viezol ako spolucestujúcu aj poškodenú K. G..

K totožne opakujúcej sa obhajobe obžalovaného ohľadne skutkových zistení možno uviesť, že pokiaľ
ide o dôkaznú situáciu, z vykonaného dokazovania možno vyvodiť logickú a jasnú štruktúru, ktorá dáva
základ pre jednoznačný záver o spáchaní skutku obžalovaným, ktorý zapríčinil kontakt svojho osobného
motorového vozidla v tom čase jazdiacom v pravom pruhu s motocyklom vedeným poškodeným v tom

istom pruhu, v dôsledku čoho došlo k odlomeniu spätného zrkadla automobilu a odhodeniu motocykla,
čo preukazujú zadokumentované stopy z miesta nehody.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného, že je nevinný, pričom podľa jeho výpovede sa
dostatočne pred vstupom na hlavnú cestu presvedčil k možnosti vyjsť na hlavnú cestu, na ktorej v

tom čase sprava nebolo možné vidieť žiadne vozidlo, krajský súd považuje za preukázaný iný záver,
ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania. Vykonané dokazovanie pritom preukázalo, že obžalovaný
ako vodič prichádzajúci do križovatky po vedľajšej ceste, kde bola značka „Stoj, daj prednosť v jazde“,
splnil len prvú časť uloženej povinnosti, kedy pred vstupom na hlavnú cestu osobné motorové vozidlo
zastavil. Táto skutočnosť vyplynula nielen z výpovede obžalovaného, ale aj z výpovede svedkyne H.

H. ako vodičky auta nachádzajúcej sa za vozidlom obžalovaného, že obžalovaný pred odbočením s
vozidlom zastavil, teda že dodržal “stopku“.

Hoci obžalovaný ďalej vypovedal, že dal aj prednosť v jazde vozidlám jazdiacim v pravom pruhu, keď
konštatoval, že pri rozbehu sa tam žiadne vozidlo nenachádzalo, je nevyhnutné uviesť, že výsledky

dokazovania preukázali opak.

Poškodený X. P. vypovedal, že keď zbadal motorové vozidlo obžalovaného, ubral rýchlosť, nezačal
brzdiť, pretože čakal, že obžalovaný vojde do cesty a zastaví, ale nezastavil. V tom čase už nemalo
význam brzdiť, pretože pri plnom brzdení by to mohlo mať fatálne následky. Poškodený vypovedal,

že nebolo možné obžalovaného obísť z ľavej strany, pretože nie je možné v pár sekundách urobiť s
motorkou rýchly uhýbací manéver, keďže vozidlo pretínalo oba smery vozovky.

Z uvedeného tak vyplýva, že poškodený nevyhnutne zaregistroval vozidlo obžalovaného v čase, kedy
sa vozidlo nachádzalo ešte v oboch smeroch vozovky a nebolo súvisle zaradené v pruhu určenom pre

ďalší smer jazdy. Obžalovaný pritom vypovedal, že zo svojho pohľadu videl len do vzdialenosti 150 až
200 m úseku cesty, odkiaľ prichádzal na motocykli poškodený. Už z tohto záveru pritom možno vyvodiť,
že obžalovaný napriek ním udávanej výhľadovej vzdialenosti nedodržal prednosť v jazdy, zvlášť keď zoznaleckého dokazovania nevyplýva neprimeraná rýchlosť motocykla, ktoré sa pred zrážkou s vozidlom
obžalovaného pohybovalo po hlavnej ceste.

Znalec na hlavnom pojednávaní konštatoval, že rýchlosť motocykla v okamihu kontaktu s motorovým
vozidlom bola 90 km/h. K rýchlosti motocykla pred zrážkou, z ktorej ju poškodený znížil, znalec technicky
pripustil, že rýchlosť jazdy motocyklu pred začiatkom reakcie vodiča motocyklu bola vyššia ako 90 km/h,
určite nebola nižšia, avšak znalec vyslovil, že vyššia rýchlosť motocyklu pred začiatkom reakcie vodiča
motocyklu na pohyb vozidla obžalovaného nemala vplyv na to, že v okamihu začiatku reakcie vodiča

motocyklu na vozidlo obžalovaného nebola iná ako 90 km/h. Znalec vyvodil záver, že vodič vozidla
je povinný dať prednosť v jazde vozidlu jazdiacemu po hlavnej ceste pri akejkoľvek rýchlosti. Znalec
pritom pripustil, že ak by vodič vozidla výrazne prekročil maximálne povolenú rýchlosť, iba vtedy by bola
technika motorového vozidla správna, pričom aj v prípade nevýrazného prekročenia rýchlosti by bol
priebeh dopravnej nehody korešpondujúci so závermi znaleckého posudku. Tu treba uviesť, že žiadne
vykonané dôkazy ani sčasti nenasvedčujú, že by poškodený výrazne prekročil maximálne dovolenú

rýchlosť. Poškodený pritom vypovedal, že nebrzdil, len ubral rýchlosť, pretože očakával, že obžalovaný
zastaví. Znalec pritom maximálnu rýchlosť ustálil na 94,5 km/h, čo nezodpovedá výrazne vyššej rýchlosti
a inú rýchlosť vylučuje výpoveď poškodeného, ktorý vyvrátil, že brzdil.

Obžalovaný vyvodzoval, že poškodený išiel výrazne vyššou rýchlosťou, neexistujú tak žiadne dôkazy,

ktoré by potvrdzovali exponenciálne vyššiu rýchlosť od maximálne dovolenej. Znalec sa vyjadril k
možnosti zabránenia dopravnej nehode, keď zistil, že vodič motocykla (poškodený X. P.) by nehode
mohol zabrániť, ak by jazdil rýchlosťou do 94,5 km/h a za predpokladu začiatku reakcie vodiča motocyklu
na vozidlo, keď sa motocykel nachádzal vo vzdialenosti cca 66,6 m od východiskového bodu merania
smeromdoobceLozornoabrzdeniamaximálnymspomalením.Tusivšaktrebauvedomiť,žepoškodený

vodič motocykla nemusel predpokladať, že obžalovaný nedá prednosť poškodenému v jazde, keďže to
bol preukázateľne poškodený, ktorý sa nachádzal na hlavnej ceste. Zo znaleckého dokazovania pritom
vyplynulo, že v okamihu začiatku pohybu vozidla obžalovaného z miesta státia pred vjazdom na vozovku
hlavnej cesty sa motocykel nachádzal vo vzdialenosti 116,7 metra od východiskového bodu merania
smerom do obce Lozorna, čo odzrkadľuje dostatočnú vzdialenosť a výraznú rezervu obžalovaného

na to, aby obžalovaný dal a bol povinný dať prednosť v jazde poškodenému, keďže obžalovaný svoje
výhľadové pomery sám ustálil na 150 až 200 metrov. Poškodený pritom podľa záveru znalca mohol
bezpečný manévrovací pohyb mohol vykonať len pri rýchlosti do 40 km/h, pričom takúto rýchlosť nebolo
možné od poškodeného očakávať, keďže mohol po danom úseku ísť viac ako raz takou rýchlosťou.

Ani nedodržanie povinnosti maximálne dovolenej rýchlosti účastníka cestnej premávky na hlavnej ceste
„nevyviňuje“ vodiča motorového vozidla vychádzajúceho z vedľajšej cesty, ktorý prinajmenšom “len“
opomenul rešpektovanie dôraznému pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky stoj, ale aj daj prednosť
v jazde. Vykonanie rekonštrukcie je tak nadbytočné, keďže súhrn vykonaných dôkazov jasne priebeh

skutkového deja ustálil a nie sú o jeho priebehu žiadne pochybnosti.

Pokiaľ obžalovaný poukazoval na zle zadokumentované stopy, treba uviesť, že je síce pravda, že
motocykel bol identifikovaný podľa fotodokumentácie z nehody v statickej polohe, avšak došlo k úprave
polohy motocykla podľa jeho dopadu, ktorý vyplýva zo zaistených konečných polohových stôp, kde

motocykel bol prvotne identifikovaný, pričom stopy boli dané do súladu znalcom.

Dominantnou príčinou dopravnej nehody tak bolo porušenie konkrétnych povinností vodiča, najmä § 20
ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého bol obžalovaný povinný dať prednosť
vodičovi idúcemu po hlavnej ceste, čím porušil dôležitú povinnosť vodiča.

Odvolací súd preskúmal aj výrok o treste, pričom dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému za
spáchanú trestnú činnosť bol súdom prvého stupňa ukladaný v súlade so zásadami ukladania trestov
(§ 34 ods. 4 Tr. zák.), pričom zohľadňuje tak okolnosti prípadu, ako aj osobu obžalovaného. Súd prvého
stupňa vychádzal pri ukladaní trestu obžalovanému primárne zo závažnosti prečinu, z ktorého bol

obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom
v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 157 ods. 2 Tr. zák.) v rozpätí 1 (jeden)
rok až 5 (päť) rokov. Pri absencii poľahčujúcich, ako aj priťažujúcich okolností, súd prvého stupňa pri
určovaní druhu a výmery trestu správne prihliadol k tomu, že obžalovaný sa dopustil nedbanlivostnéhoprečinu v roku 2019, t. j. pred viac ako šiestimi rokmi. Všetky tieto skutočnosti týkajúce sa okolností
prípadu a osoby obžalovaného odôvodňujú uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, teda
na takmer spodnej hranici trestnej sadzby a odôvodňujú aj splnenie podmienok uvedených v ustanovení

§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na podmienečné odloženie trestu na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Správne súd prvého stupňa v súlade so zákonom kombinoval uloženie podmienečného trestu odňatia
slobody aj s ukladaním trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 (tri) roky. Uloženie tohto
druhu trestu je nevyhnutné vzhľadom k skutočnosti, že k spáchaniu trestnej činnosti došlo za porušenia
dôležitej povinností vodiča v cestnej premávke.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody tento musel odvolací súd modifikovať vo vzťahu k poškodeným S.
P. a K. G.. Odvolací súd priznal poškodeným len bolestné vo výške 5.350,80 Eur u poškodeného S. P.
a vo výške 14.086,80 Eur u poškodenej K. G.. Ostatne vzniknuté náklady nie je možné jednoznačne
ustáliť ako také, ktoré by vznikli v bezprostrednej príčinnej súvislosti s nehodou (lieky Magnesium,
úkony označené ako “lekárska konzultácia“, oblečenie, odmena za právne služby a pod.), a preto boli

poškodení odkázaní podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody na
civilný proces.

Výšku priznanej škody vo vzťahu k poskytnutej zdravotnej starostlivosti Všeobecnou zdravotnou
poisťovňou, a.s. vo výške 4.224,73 Eur a Dôverou zdravotnou poisťovňou, a.s. vo výške 1.666,37 Eur

a rozsah poskytnutých dávok Sociálnou poisťovňou vo výške 2.988,70 Eur ponechal odvolací súd v
nezmenenej výške. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ktorým bol poškodený S. H. odkázaný na civilný
proces, tento nebolo možné odvolacím súdom preskúmavať, pretože poškodený nevyužil právo podať
proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie a nebolo by možné postupovať na podklade odvolania
obžalovaného v jeho neprospech.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.